\u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Florence Nightingale (1820 – 1910)<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Jej misia: <\/strong>Z o\u0161etrovate\u013estva, p\u00f4vodne ignorovanej a\u00a0zazn\u00e1vanej \u010dinnosti, vytvorila re\u0161pektovan\u00e9 zamestnanie pre \u017eeny.<\/p>\n Povedali o\u00a0nej: \u201e<\/strong>Keby sa vrhla do politiky, mohla sa sta\u0165 prvou britskou premi\u00e9rkou.\u201c V ankete BBC \u201eSto najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch Britov v\u0161etk\u00fdch \u010dias\u201c obsadila 52. miesto.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Viktori\u00e1nske Anglicko ju oslavovalo ako sv\u00e4ticu, v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch sn\u00e1\u010f nebolo \u010dloveka, ktor\u00fd by nepoznal dobrotiv\u00fa \u201ed\u00e1mu s\u00a0lampou\u201c. Sl\u00e1va jej mena sa v\u00a0tej dobe dala porovna\u0165 h\u00e1dam len s\u00a0kr\u00e1\u013eovnou Vikt\u00f3riou. A\u00a0ke\u010f\u017ee do dej\u00edn vst\u00fapila ako zakladate\u013eka modern\u00e9ho o\u0161etrovate\u013estva, de\u0148 jej narodenia sa od roku 1965 oslavuje ako Medzin\u00e1rodn\u00fd de\u0148 o\u0161etrovateliek. Medaila Florence Nightingale, ktor\u00fa ude\u013euje Medzin\u00e1rodn\u00fd v\u00fdbor \u010cerven\u00e9ho kr\u00ed\u017ea, je z\u00e1rove\u0148 najvy\u0161\u0161\u00edm vyznamenan\u00edm na poli o\u0161etrovate\u013estva.<\/p>\n <\/p>\n Boh ju povolal do slu\u017eby<\/strong><\/p>\n Nikdy netrela biedu, jej rodi\u010dia patrili k\u00a0privilegovanej vrstve bohat\u00fdch Lond\u00fdn\u010danov so v\u0161etk\u00fdmi snobsk\u00fdmi maniermi, vr\u00e1tane tej, d\u00e1va\u0165 svojim de\u0165om men\u00e1 miest, kde boli po\u010dat\u00e9. Florence sa teda volala pod\u013ea talianskej Florencie, kde pri\u0161la 12. m\u00e1ja 1820 na svet. (Jej sestra bola Parthenope, \u010do je gr\u00e9cky n\u00e1zov mesta Neapol). Diev\u010dat\u00e1m sa dostalo mimoriadneho vzdelania a\u00a0treba poveda\u0165, \u017ee Florence bola inteligentn\u00e1 \u017eia\u010dka: vedela sa vyjadrova\u0165, brilantne konverzova\u0165, p\u00edsa\u0165 chytr\u00e9 listy, vynikala v\u00a0matematike i\u00a0filozofii. V\u00a0sedemn\u00e1stich \u0161okovala rodinu, ke\u010f prehl\u00e1sila, \u017ee sa chce sta\u0165 o\u0161etrovate\u013ekou a\u00a0svoje rozhodnutie za\u0161t\u00edtila Najvy\u0161\u0161\u00edm, Boh sa jej vraj zjavil osobne a\u00a0povolal ju do slu\u017eby. Rodinu, hlavne matku, ktorej najv\u00e4\u010d\u0161ou amb\u00edciou bolo svoje dc\u00e9ry dobre vyda\u0165, mohol \u0161\u013eak trafi\u0165. A\u00a0t\u00e1 potupn\u00e1 pr\u00e1ca, o\u00a0ktorej jej bl\u00e1zniv\u00e1 dc\u00e9ra splietala sam\u00e9 nezmysly!<\/p>\n Na o\u0161etrovate\u013eky sa v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch h\u013eadelo zvrchu: ak opomenieme mn\u00ed\u0161ky v\u00a0kl\u00e1\u0161toroch, boli to v\u00e4\u010d\u0161inou star\u00e9 vdovy alebo negramotn\u00e9 diev\u010dat\u00e1, ktor\u00e9 v\u00a0\u017eivote ne\u010dakalo in\u00e9 \u0161\u0165astie, len vyn\u00e1\u0161a\u0165 smrad\u013eav\u00e9 no\u010dn\u00edky… Florence sa v\u0161ak na ni\u010d podobn\u00e9 nechystala. S\u00a0bo\u017e\u00edm po\u017eehnan\u00edm hodlala zasadn\u00fa\u0165 do Jeho vrcholov\u00e9ho mana\u017ementu a\u00a0komplet preorganizova\u0165 cel\u00e9 britsk\u00e9 zdravotn\u00edctvo. Nadv\u00e4zovala kontakty s\u00a0vplyvn\u00fdmi osobnos\u0165ami, usilovne sa vzdel\u00e1vala, snorila po nemocniciach doma i\u00a0v cudzine a\u00a0v\u0161etko podrobne \u0161acovala. Za prelom vo svojom \u017eivota ozna\u010dila n\u00e1v\u0161tevu nemocnice (bl\u00e1zinca a trestnice v\u00a0jednom) v\u00a0nemeckom Keiserwerthe, ktor\u00fd spravovala cirkev. Tam aj absolvovala \u0161tvormesa\u010dn\u00fd kurz lek\u00e1rskej odbornej pr\u00edpravy, na ktorom stavala \u010falej. V\u00a0Lond\u00fdne potom prevzala dozor nad zariaden\u00edm pre star\u00e9 a\u00a0chor\u00e9 \u0161\u013eachti\u010dn\u00e9 v\u00a0Harley Street, kde po prv\u00fd raz naplno rozvinula svoje mana\u017e\u00e9rske schopnosti. Okrem viacer\u00fdch u\u017eito\u010dn\u00fdch reforiem vymyslela napr\u00edklad i zvon\u010dek pri l\u00f4\u017eku pacientky, aby v\u00a0pr\u00edpade n\u00fadze mohla k\u00a0sebe zavola\u0165 sestru. Na Harley Street sa zdr\u017eala nie\u010do vy\u0161e roka, potom odcestovala – do vojny.<\/p>\n <\/p>\n The Lady with a Lamp<\/strong><\/p>\n Bar\u00f3n Sidney Herbert, jeden z\u00a0vplyvn\u00fdch priate\u013eov Florence, zast\u00e1val v\u00a0britskom parlamente post vojensk\u00e9ho sekret\u00e1ra. Ke\u010f v\u00a0roku 1854 vypukla Krymsk\u00e1 vojna, s\u00a0jeho podporou 34-ro\u010dn\u00e1 Florence sformovala \u0161\u00edk dobrovo\u013en\u00ed\u010dok, ktor\u00e9 sama vytr\u00e9novala a spolu s\u00a0nieko\u013ek\u00fdmi reho\u013en\u00fdmi sestrami sa v\u00a0po\u010dte 53 o\u0161etrovateliek dostavila do kr\u00e1\u013eovskej vojenskej\u00a0nemocnice v Scutari (\u00e1zijsk\u00e1 \u010das\u0165 Istanbulu). Ranen\u00fdch pacientov na\u0161la v\u00a0hroznom stave, vyhladovan\u00ed le\u017eali bez ladu a\u00a0skladu na zhnit\u00fdch matracoch, nemocnica bola zamoren\u00e1 blchami a\u00a0potkanmi, haprovali dod\u00e1vky liekov, nefungovala kanaliz\u00e1cia, lek\u00e1ri boli prepracovan\u00ed a\u00a0na smr\u0165 unaven\u00ed. Kto z\u00a0vojakov pre\u017eil na bitevnom poli, e\u0161te nemal z\u010faleka vyhrat\u00e9: nieko\u013ekon\u00e1sobne viac ich n\u00e1sledne zomieralo na r\u00f4zne infekcie, t\u00fdfus, choleru \u010di \u00faplavicu… Florence si vyhrnula ruk\u00e1vy a\u00a0vrhla sa do pr\u00e1ce. Sta\u010dilo nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov a\u00a0organiz\u00e1ciu nemocnice dr\u017eala pevne v ruk\u00e1ch. Zaviedla pr\u00edsnu hygienu,\u00a0pravideln\u00e9 upratovanie a \u010dist\u00e9 l\u00f4\u017eka, zriadila pr\u00e1\u010dov\u0148u, dala opravi\u0165 kanaliz\u00e1ciu, trvala na pravidelnom vetran\u00ed izieb a\u00a0vyd\u00e1van\u00ed stravy v\u00a0presne ur\u010denom \u010dase, lek\u00e1rov prin\u00fatila, aby si nieko\u013ekokr\u00e1t denne um\u00fdvali ruky. Doktori sa pod f\u00fazy ponosovali, \u017ee sle\u010dna Nightingaleov\u00e1 im do v\u0161etk\u00e9ho strk\u00e1 nos, a\u00a0v\u00f4bec, pre\u010do nesed\u00ed doma a namiesto toho m\u00e1ta po nociach v nemocnici! O\u00a0jej legend\u00e1rnych no\u010dn\u00fdch vizit\u00e1ch si u\u017e v\u00a0Lond\u00fdne \u010dvirikali vrabce: toti\u017e ka\u017ed\u00fa noc sa vypravovala na \u0161es\u0165kilometrov\u00fd pochod po nemocni\u010dn\u00fdch chodb\u00e1ch, svietiac si na cestu mal\u00fdm lamp\u00e1\u0161om (dnes symbolom o\u0161etrovate\u013estva). Jeden z\u00a0doktorov s\u00a0nev\u00f4\u013eou priznal, \u017ee \u201esle\u010dna Nightingaleov\u00e1 tu teraz kra\u013euje s\u00a0absol\u00fatnou mocou\u201c. Vojaci ju v\u0161ak milovali, p\u00edsala za nich listy domov, zostavovala z\u00e1vety, ba dokonca zaviedla syst\u00e9m, prostredn\u00edctvom ktor\u00e9ho mohli do Anglicka posiela\u0165 svoj \u017eold. Za nieko\u013eko mesiacov od jej pr\u00edchodu do Scutari sa \u00famrtnos\u0165 vojakov v\u00a0nemocnici zn\u00ed\u017eila z\u00a0takmer polovice na dve percent\u00e1! Stala sa n\u00e1rodnou hrdinkou. Spievalo sa o\u00a0nej v\u00a0kabaretoch, pouli\u010dn\u00ed ver\u0161otepci skladali r\u00fdmy o\u00a0tom, ako tento anjel v\u00a0blikaj\u00facom svetle lampy poletuje od jedn\u00e9ho l\u00f4\u017eka k\u00a0druh\u00e9mu, prest\u00ed\u017ene noviny Times informovali o\u00a0ka\u017edom jej kroku, podobize\u0148 D\u00e1my s\u00a0lampou sa zjavovala na papierov\u00fdch vrec\u00fa\u0161kach \u010di keramick\u00fdch \u0161\u00e1lkach,\u00a0v\u00a0m\u00fazeu Madam Tussaud n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov v\u00edtala jej voskov\u00e1 figur\u00edna a\u00a0kone\u010dne – samotn\u00e1 kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Vikt\u00f3ria jej poslala na znak v\u010faky diamantov\u00fa bro\u0161\u0148u s\u00a0n\u00e1pisom \u201eBlahoslaven\u00ed milosrdn\u00ed\u201c.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n \u00a0 <\/p>\n Jej misia: <\/strong>Bojovala za sexu\u00e1lnu osvetu a\u00a0pl\u00e1novan\u00e9 rodi\u010dovstvo, akur\u00e1t \u017ee to ob\u010das prehnala a\u00a0jej n\u00e1zory niekedy hrani\u010dili s\u00a0rasizmom.<\/p>\n Jej heslo:<\/strong> \u201eDeti rovn\u00e1 sa vo\u013eba, nie n\u00e1hoda.\u201c<\/p>\n <\/p>\n Toho pocitu sa nezbavila do konca \u017eivota. \u017de jej matka nemusela zomrie\u0165, keby ju na smr\u0165 nevysililo osemn\u00e1s\u0165 tehotenstiev. Pani Higginsov\u00e1 porodila 11 \u017eiv\u00fdch det\u00ed a\u00a0zomrela na rakovinu kr\u010dka maternice ako 49-ro\u010dn\u00e1. Otec Margaret bol vo\u013enomy\u0161lienkar, ateista a socialista, rodinu v\u0161ak sotva vedel \u00a0u\u017eivi\u0165, a\u00a0tak jeho deti vyrastali v\u00a0chudobe a\u00a0n\u00fadzi. Margaret sa narodila ako \u0161iesta v\u00a0porad\u00ed, star\u0161ie sestry ju podporovali v\u00a0\u0161t\u00fadiu a ke\u010f mala dvadsa\u0165, nast\u00fapila do programu pre o\u0161etrovate\u013eky v\u00a0nemocnici na predmest\u00ed New Yorku. O\u00a0dva roky nesk\u00f4r sa vydala za Williama Sangera, narodil sa jej syn, potom e\u0161te jeden (a dc\u00e9ra, ktor\u00e1 ako mali\u010dk\u00e1 zomrela).<\/p>\n <\/p>\n Sadie a\u00a0jej zl\u00fd potrat <\/strong><\/p>\n Margaret si osvojila my\u0161lienky a\u00a0sveton\u00e1zor svojho otca. St\u00fdkala sa s\u00a0newyorsk\u00fdmi \u013eavicov\u00fdmi intelektu\u00e1lmi, ba dokonca vst\u00fapila do \u017eensk\u00e9ho v\u00fdboru socialistickej strany. Pracovala ako zdravotn\u00e1 sestra v\u00a0East Side, najchudobnej\u0161ej \u010dasti Manhattanu, dennodenne nav\u0161tevovala tehotn\u00e9 \u017eeny a na\u010d\u00favala ich pr\u00edbehom: o\u00a0z\u00fafalstve, \u017ee s\u00fa op\u00e4\u0165 tehotn\u00e9, hr\u00f4zostra\u0161n\u00e9 historky ako si samy pomohli s\u00a0nechcen\u00fdm tehotenstvom, o\u00a0nevydaren\u00fdch potratoch, za ktor\u00e9 platili zdrav\u00edm a\u00a0neraz aj \u017eivotom. K\u00a0tak\u00fdm patrila i\u00a0Sadie – o\u0161etrovala ju po \u0161karedom potrate, ktor\u00fd si sama privodila. Zd\u00f4verila sa jej, \u017ee ke\u010f prosila lek\u00e1ra o\u00a0radu, ako zabr\u00e1ni\u0165 \u010fal\u0161iemu tehotenstvu, iba na \u0148u vy\u0161tekol, \u017ee m\u00e1 presta\u0165 sexova\u0165. Po \u010fal\u0161om potrate Sadie zomrela. Jej smr\u0165 sa pre Margaret stala mementom. Rozhor\u010den\u00e1 vytiahla do boja, aj ke\u010f to sprvu vyzeralo na boj s\u00a0vetern\u00fdmi mlynmi. Od roku 1873 v\u00a0Amerike toti\u017e platil feder\u00e1lny z\u00e1kon (tzv. Comstock laws), ktor\u00fd z\u00a0d\u00f4vodu \u201eoplzlosti\u201c br\u00e1nil \u017een\u00e1m v pr\u00edstupe k\u00a0ak\u00fdmko\u013evek inform\u00e1ci\u00e1m t\u00fdkaj\u00facim sa antikoncepcie. Margaret ho v\u0161ak ignorovala a v\u00a0roku 1915 za\u010dala vyd\u00e1va\u0165 osemstr\u00e1nkov\u00e9 noviny The Woman Rebel, o r\u00f4znych mo\u017enostiach, ako sa vyhn\u00fa\u0165 po\u010datiu. Po\u0161tov\u00fd \u00farad ich zak\u00e1zal distribuova\u0165 ako nemravn\u00e9, rovnako tak \u010fal\u0161ie noviny Family Limitation, ktor\u00fd dokonca graficky zn\u00e1zor\u0148oval r\u00f4zne sp\u00f4soby kontracepcie. Margaret verejne hl\u00e1sala, \u017ee ka\u017ed\u00e1 \u017eena m\u00e1 pr\u00e1vo by\u0165 absol\u00fatnou pa\u0148ou svojho tela, hoci potraty nepodporovala. Tvrdila, \u017ee ak bude sexu\u00e1lna osveta \u00fa\u010dinn\u00e1, interrupcie vymizn\u00fa prirodzene.<\/p>\n Pred zatknut\u00edm u\u0161la do Anglicka, no pobyt v\u00a0exile vyu\u017eila naplno. V\u00a0Lond\u00fdne sa zozn\u00e1mila s\u00a0n\u00e1zormi sexuol\u00f3ga Havelocka Ellisa, \u017ee aj \u017eeny maj\u00fa pr\u00e1vo vychutna\u0165 si p\u00f4\u017eitok zo sexu (av\u0161ak za predpokladu, \u017ee sa zbavia strachu z\u00a0nechcen\u00e9ho tehotenstva, doplnila si Margaret). V\u00a0Eur\u00f3pe tie\u017e objavila nov\u00fa antikoncep\u010dn\u00fa pom\u00f4cku, pesar. T\u00e1to mal\u00e1 veci\u010dka, ove\u013ea \u00fa\u010dinnej\u0161ia a\u00a0spo\u013eahlivej\u0161ia ako r\u00f4zne \u010dipky, hubky \u010di v\u00fdplachy, ju nadchla nato\u013eko, \u017ee za\u010dala s\u00a0jeho (ileg\u00e1lnou) distrib\u00faciou do USA.<\/p>\n <\/p>\n N\u00e1hubok na \u00fastach<\/strong><\/p>\n Po n\u00e1vrate z\u00a0Lond\u00fdna to rozbalila naplno. V\u00a0roku 1916 otvorila prv\u00fa antikoncep\u010dn\u00fa porad\u0148u v\u00a0Amerike – \u017eeny st\u00e1li v\u00a0rade na konzult\u00e1ciu a\u00a0za poplatok 10 centov dostali inform\u00e1cie, ako pesar pou\u017e\u00edva\u0165 a\u00a0kde si ho m\u00f4\u017eu obstara\u0165. Po desiatich d\u0148och nemravnice rozpr\u00e1\u0161ila pol\u00edcia, ale Margaret aj tak stihla \u201eobsl\u00fa\u017ei\u0165\u201c vy\u0161e 400 \u017eien. S\u00fad sa v\u0161ak vyjadril jednozna\u010dne: \u017eena nem\u00e1 pr\u00e1vo vykon\u00e1va\u0165 sexu\u00e1lny styk s\u00a0pocitom bezpe\u010dia a\u00a0s vyl\u00fa\u010den\u00edm mo\u017enosti po\u010datia. To sa u\u017e ale o\u00a0antikoncepcii horlivo diskutovalo na verejnosti, Margaret mala tis\u00edcky podporovateliek, jej zatknutie a\u00a0n\u00e1sledn\u00fd s\u00fadny proces zdvihol v\u00a0krajine vlnu aktivizmu za pr\u00e1va \u017eien a\u00a0kontrolu p\u00f4rodnosti. Tlak na legislat\u00edvu bol tak\u00fd ve\u013ek\u00fd, \u017ee Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad v\u00a0New Yorku napokon povolil predpisova\u0165 antikoncepciu \u017een\u00e1m, av\u0161ak len z\u00a0v\u00e1\u017enych zdravotn\u00fdch d\u00f4vodov.<\/p>\n V\u00a0roku 1921 Margaret st\u00e1la pri zrode Americkej ligy pre antikoncepciu, ktor\u00e1 sa nesk\u00f4r stala z\u00e1kladom pre Medzin\u00e1rodn\u00fa feder\u00e1ciu pre pl\u00e1novan\u00e9 rodi\u010dovstvo (Slovensk\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 pre pl\u00e1novan\u00e9 rodi\u010dovstvo je jej riadnym \u010dlenom od roku 1992). O\u00a0dva roky nesk\u00f4r zalo\u017eila prv\u00fa leg\u00e1lnu antikoncep\u010dn\u00fa kliniku a\u00a0pre svoju vec z\u00edskala mno\u017estvo v\u00fdznamn\u00fdch osobnost\u00ed – ropn\u00fd miliard\u00e1r John\u00a0 Rockefeller junior, napr\u00edklad, ju finan\u010dne podporoval dlh\u00e9 roky.<\/p>\n V\u017edy vedela, \u017ee mus\u00ed by\u0165 na o\u010diach, preto tak ve\u013emi dbala na komunik\u00e1ciu so \u0161irokou verejnos\u0165ou. Ne\u00fanavne predn\u00e1\u0161ala po cel\u00fdch Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch, hoci nie v\u0161ade ju v\u00edtali s\u00a0otvorenou n\u00e1ru\u010dou. V\u00a0Bostone v\u00a0roku 1929 jej predstavitelia mesta pohrozili, \u017ee ak vyst\u00fapi na verejnom zhroma\u017eden\u00ed, daj\u00fa ju zatkn\u00fa\u0165. Postavila sa teda na p\u00f3dium s\u00a0n\u00e1hubkom na \u00fastach a\u00a0jej re\u010d predniesol bostonsk\u00fd profesor Arthur Schlesinger.<\/p>\n Nap\u00edsala mno\u017estvo kn\u00edh (ako prv\u00fa M\u00f4j boj za kontrolu p\u00f4rodnosti), vydala dve autobiografie a z listov, ktor\u00e9 jej adresovali ne\u0161\u0165astn\u00e9 \u017eeny, zostavila knihu s ve\u013eavravn\u00fdm n\u00e1zvom Materstvo v\u00a0otroctve. Mohla by\u0165 spokojn\u00e1, p\u00e1r rokov pred smr\u0165ou sa do\u010dkala aj vyn\u00e1lezu prvej antikoncep\u010dnej pilulky Enovid. Napokon, na jej vzniku mala svoj podiel, ke\u010f presved\u010dila dlhoro\u010dn\u00fa priate\u013eku, bohat\u00fa vdovu Katharine McCormick, aby na v\u00fdvoj tabletky investovala dva mili\u00f3ny dol\u00e1rov z\u00a0vlastn\u00e9ho vrecka. Aj ke\u010f man\u017eelstvo ozna\u010dila za \u201edegenerovan\u00fa in\u0161tit\u00faciu\u201c, vydala sa po druh\u00fd raz, z\u00e1rove\u0148 si v\u0161ak u\u017e\u00edvala sexu\u00e1lnu slobodu, ba pod\u013ea niektor\u00fdch zdrojov bola chtiv\u00e1 po sexe, a\u017e tak, \u017ee si kupovala pozornos\u0165 mlad\u0161\u00edch mu\u017eov.<\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2017\/05\/portret1.jpg\")
<\/a><\/p>\n<\/a><\/strong>Margaret Higgins Sanger (1879 – 1966)<\/strong><\/p>\n