Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n
<\/p>\n
Bubnuj\u00fa jablk\u00e1, hru\u0161ky, orechy a listy \u0161u\u0161tia ako sukne, jese\u0148 je moja ako toto miesto, moje s\u00fa v\u0161etky domy, z\u00e1hrady, moje s\u00fa vinohrady aj fajky z kom\u00ednov a\u00a0dym, \u010do pl\u00e1va nad strechami, moje je slnko, \u010do sa odr\u00e1\u017ea na k\u013eu\u010dk\u00e1ch a rob\u00ed prasiatka, moja je t\u00e1to jese\u0148, \u010do ide okolo ako cirkus ka\u017ed\u00fd rok. Tancuj\u00fa v\u00ednne mu\u0161ky, \u010dikaj\u00fa no\u017enice, rachoc\u00fa tunky nalo\u017een\u00e9 na vle\u010dk\u00e1ch. Aj autobusy s\u00fa \u010derven\u0161ie, ke\u010f zastan\u00fa u n\u00e1s v Modre. Som dl\u017en\u00e1 chot\u00e1ru prech\u00e1dzku.<\/p>\n
K n\u00e1letom na vinice \u0161tartuj\u00fa k\u0155dle \u0161korcov z nevidite\u013en\u00fdch hang\u00e1rov.<\/p>\n
Na jese\u0148 m\u00e1me s mu\u017eom v\u00fdro\u010die svadby. Sme spolu dvadsa\u0165p\u00e4\u0165 rokov. Ke\u010f sme sa prv\u00fd raz stretli, mala som \u0161estn\u00e1s\u0165 rokov a zop\u00e1r \u0161tvoriek na polro\u010dnom vysved\u010den\u00ed. Dohodnut\u00e9, Marek Mihalkovi\u010d za\u010dne chodi\u0165 k n\u00e1m a dou\u010dova\u0165 ma fyziku…<\/p>\n
Za\u010dali sme sa dou\u010dova\u0165 v kuchyni. Za chrbtom varila mama ve\u010deru, chcela ma ma\u0165 pod nosom, aby som sa u\u010dila a net\u00e1rala.<\/p>\n
Marek spo\u010diatku chodieval na za\u010diatku t\u00fd\u017ed\u0148a – v pondelok, a na konci – v piatok. Medzit\u00fdm b\u00fdval na intern\u00e1te v Bratislave. Po dvoch hodin\u00e1ch dou\u010dovania si sadol s mamou a jej mu\u017eom Du\u0161anom v ob\u00fdva\u010dke, zjedol ve\u010deru, vyfaj\u010dil cigaretu, niekedy dostal \u010daj alebo poh\u00e1r v\u00edna \u010di piva. Peniaze nechcel. Ke\u010f k n\u00e1m pri\u0161iel na n\u00e1v\u0161tevu tato, neu\u010dili sme sa, po\u010d\u00favali sme tata. Prekvapilo ma, \u017ee Marek m\u00f4jmu tatovi tyk\u00e1.<\/p>\n
Od Z\u00fabkov\u00fdch vnu\u010diek z Talianska som dostala bal\u00edk s vo\u0148av\u00fdmi perami. Dnes vo\u0148av\u00e9 per\u00e1 pred\u00e1vaj\u00fa hocikde, vtedy v Modre nemal vo\u0148av\u00e9 per\u00e1 nik. St\u00e1le som ich pchala Marekovi popod nos.<\/p>\n
– Nap\u00ed\u0161 v\u00fdsledok.<\/p>\n
– S hroznovou alebo jahodovou?<\/p>\n
– Oby\u010dajnou ceruzkou. Nap\u00ed\u0161 ho.<\/p>\n
– Tak citr\u00f3novou.<\/p>\n
– Hlavne ho nap\u00ed\u0161.<\/p>\n
– Nenap\u00ed\u0161em. Povedz bublinka a nap\u00ed\u0161em ho.<\/p>\n
– Nepoviem.<\/p>\n
– Tak ja ho nenap\u00ed\u0161em.<\/p>\n
– Okam\u017eite sa s\u00fastre\u010f, lebo ti capnem varechou, – zamie\u0161ala sa do n\u00e1\u0161ho rozhovoru mama.<\/p>\n
– Povedz bublinka a ja ho nap\u00ed\u0161em, – \u0161epkala som Marekovi.<\/p>\n
– Od\u00eddem, ak nenap\u00ed\u0161e\u0161, – \u0161epkal mi Marek.<\/p>\n
– Od\u00ed\u010f, ja sa nechcem u\u010di\u0165.<\/p>\n
Napokon sa nad n\u00e1s postavila mama, vzala mi tie per\u00e1 a ja som za\u010dala po\u010d\u00edta\u0165.<\/p>\n
Marek sa o seba zvl\u00e1\u0161tne staral a nestaral. Nosil hasi\u010dsk\u00fd kab\u00e1t po dedovi Pa\u013eovi. \u010cerven\u00e9 interistick\u00e9 tepl\u00e1ky. Za Inter hr\u00e1val futbal. Inokedy mal ka\u017ed\u00fa pono\u017eku in\u00fa a na sebe star\u00fa vyprat\u00fa \u010derven\u00fa vetrovku. Nikoho tak\u00e9ho ako on som nepoznala.<\/p>\n
Mala som rada Sergeja Jesenina. Bola som do\u0148ho zamilovan\u00e1. Tatu\u0161ko ho vedel napodobni\u0165. Jeho prednes b\u00e1sne o Jemelianovovi Puga\u010dovovi. Marek mi priniesol Jesenina v ru\u0161tine.<\/p>\n
– Nesk\u00fasime nie\u010do prelo\u017ei\u0165?<\/p>\n
– Chulig\u00e1novu spove\u010f!<\/p>\n
Ve\u013emi sa mi p\u00e1\u010dilo, ako sa v tej b\u00e1sni kot\u00fa\u013ea jablko k cudz\u00edm noh\u00e1m a \u017ee to je vlastne dar. Rozumela som Jeseninovi a zdie\u013eala jeho obdiv k pr\u00edrode, zvierat\u00e1m, jeho svet bol moj\u00edm. P\u00e1\u010dilo sa mi, ke\u010f tatu\u0161ko vravel o Isadore Duncanovej a jej zvl\u00e1\u0161tnej, a\u017e romantickej smrti, ako za \u0148ou vial ten \u0161\u00e1l. Jesenin bol kr\u00e1sny chlap, milovan\u00fd \u017eenami, bol boh\u00e9m a na rozl\u00fa\u010dku nap\u00edsal b\u00e1se\u0148 vlastnou krvou. \u010c\u00edtala som spomienky jeho sestry, c\u00edtila som sa trochu ako ona, jeho mlad\u0161ia sestra a trochu ako t\u00e1 Isadora, ktor\u00e1 bola od neho o nie\u010do star\u0161ia, zdalo sa mi, \u017ee aj m\u0148a by mohol tak\u00fd Jesenin ma\u0165 r\u00e1d.<\/p>\n
Ke\u010f sa od n\u00e1s tato ods\u0165ahoval, zdedila som po \u0148om p\u00edsac\u00ed st\u00f4l, vyraden\u00fd z hudobnej \u0161koly, registra\u010dku, sestru toho stola a izbu s kni\u017ekami. Nad stolom som mala obr\u00e1zok Sergeja Jesenina, \u013dudov\u00edta \u0160t\u00fara, skoro Modrana, o ktorom som vedela viac, ako ktoko\u013evek in\u00fd, v\u010faka moj\u00edm ne\u010dakan\u00fdm n\u00e1v\u0161tev\u00e1m tety Janky Petrakovi\u010dovej a pani riadite\u013eky Olinky Pav\u00fakovej v m\u00fazeu. O \u0160t\u00farovi som rada po\u010d\u00favala, \u010d\u00edtala som jeho b\u00e1sne, te\u0161ila som sa, ke\u010f do Modry pri\u0161iel b\u00e1snik Vojtech Kondr\u00f3t a recitoval \u0161t\u00farovsk\u00fa po\u00e9ziu. Kondr\u00f3t \u201eprelo\u017eil\u201d b\u00e1sne Karola \u0160t\u00fara. Ten bol riadite\u013eom modransk\u00e9ho gymn\u00e1zia. Po \u0148om Janko Kalin\u010diak.<\/p>\n
– Ne ka\u017edyj umejet pe\u0165… Sk\u00fas to prelo\u017ei\u0165.<\/p>\n
– Hroznov\u00e1 alebo malinov\u00e1?<\/p>\n
– Prierez ihlanom. Ostr\u00fahaj si ceruzku, nakresl\u00edme si to.<\/p>\n
– Ja si to nenakresl\u00edm, nem\u00e1m ceruzku.<\/p>\n
– Sk\u00fas poh\u013eada\u0165.<\/p>\n
– Ceruzku m\u00e1m, ale zlomen\u00fa, str\u00fahadlo h\u013eada\u0165 nebudem, lebo str\u00fahadlo nem\u00e1me a ani prav\u00edtko. Prekladajme.<\/p>\n
– Nie, rysuj perom.<\/p>\n
– Kde m\u00e1m per\u00e1?<\/p>\n
– Vzal som ti ich, vr\u00e1tim ti ich, ke\u010f p\u00f4jdem domov, rysuj moj\u00edm.<\/p>\n
– Fuj, ak\u00e9 \u0161kared\u00e9 pero!<\/p>\n
– Ty si \u0161kared\u00e1!<\/p>\n
– Verona, p\u00ed\u0161, lebo bude bitka! – kri\u010dala z izby mama.<\/p>\n
– Verona, bude bitka! – smiala sa mi sestra.<\/p>\n
– Marek, ka\u0161li na \u0148u, po\u010f si zap\u00e1li\u0165, – \u013eutovala ho mama.<\/p>\n
– Nejdem, u\u017e kresl\u00ed.<\/p>\n
– Nekresl\u00edm.<\/p>\n
– Tak za\u010dni a v\u0161etk\u00fdch prekvap, – \u0161epkal mi Marek.<\/p>\n
Chv\u00ed\u013eami sa mi zdalo, \u017ee nem\u00e1 zmysel pre humor, \u017ee sa so mnou nechce kamar\u00e1ti\u0165, \u017ee ma chod\u00ed dou\u010dova\u0165 a zauj\u00edma ho iba t\u00e1 fyzika a matematika.<\/p>\n
Hodiny a hodiny som po\u010d\u00edtala. Vyp\u00edsala som zop\u00e1r zo\u0161itov. Strany vo\u0148ali po hrozne, po jahod\u00e1ch \u010di citr\u00f3ne. Niekedy som sa rozplakala a rozmaz\u00e1vala po strane slzy. Nen\u00e1videla som matematiku a fyziku. Nemala som rada ani na\u0161e stretnutia s Marekom.<\/p>\n
Ke\u010f mama nebola doma, okam\u017eite som ich ru\u0161ila. Nikdy nie vopred. Neotvorila som mu. Nesk\u00f4r mama nech\u00e1vala doma sestru, aby mu otvorila a aby ako\u017ee dozerala, \u010di sa u\u010d\u00edm. V\u0161elijako som ju upl\u00e1cala, aby ma zatajila. Skryla som sa do skrine. Od mali\u010dka m\u00e1m klaustrof\u00f3biu, nechala som si odch\u00fdlen\u00e9 dvere. Sestra vpustila Mareka dnu, dvere zamkla a usadila ho v ob\u00fdva\u010dke. Pon\u00fakla mu pivo a spolu p\u00edsali list riadite\u013eovi pivovaru. \u010co mu p\u00edsali, neviem, sedela som v tej skrini medzi kab\u00e1tmi s naftal\u00ednom a zomierala od strachu. Inokedy ma zatajila a potom z okna za n\u00edm zakri\u010dala, \u017ee som doma.<\/p>\n
Mama nemohla po\u010d\u00fava\u0165, ako sa s Marekom ustavi\u010dne na\u0165ahujeme, tak n\u00e1s pres\u0165ahovala do izby. Dvere bud\u00fa otvoren\u00e9.<\/p>\n
Odrazu za\u010dal k n\u00e1m chodieva\u0165 ten Marek akosi \u010dastej\u0161ie. Nau\u010dil ma derivova\u0165 ako diabol. Mysl\u00edm, \u017ee som tromfla v\u0161etk\u00fdch. Nik nederivoval ako ja! Du\u0161an, mamin man\u017eel, mi rysoval rysy na deskript\u00edvu a technick\u00e9 kreslenie.<\/p>\n
Na hodin\u00e1ch som sa v\u017edy rozplakala. Prierez ihlanom. Narysujeme si rovinu p\u00ed, m\u00ed a n\u00fd… Kolmo na rovinu p\u00ed narysujeme \u010diaru. Nem\u00e1m ceruzku, nem\u00e1m str\u00fahadlo, skl\u00e1pa sa mi rysovac\u00ed st\u00f4l… teraz zvisle narysujeme… \u0160ikulov\u00e1, ste o p\u00edpol pozadu, \u010do ste doteraz robili? Pre\u010do pla\u010dete? Kde m\u00e1te ceruzku? Po\u017ei\u010dajte jej niekto ceruzku! Ani vreckovku nem\u00e1te? \u0160ikulov\u00e1, za dvere! Rys prinesiete z domu. \u0160ikulov\u00e1, nepla\u010dte mi tu, ste ako r\u00e1dio, cho\u010fte sa vysmrka\u0165 a vr\u00e1\u0165te sa, inak dostanete neospravedlnen\u00fa hodinu. \u0160ikulov\u00e1, pre\u010do loz\u00edte pod stolom? \u0160ikulov\u00e1, neodkres\u013eujte, aj tak to urob\u00edte zle.<\/p>\n
A doma po\u010d\u00edtaj, po\u010d\u00edtaj, po\u010d\u00edtaj…<\/p>\n
\u010c\u00edtala som Mar\u00ednu. Ako nikto nikdy. Ka\u017ed\u00fd ver\u0161 \u010di slovo zvl\u00e1\u0161\u0165. \u201eVe\u010f nohy a zem s\u00fa jedna rodina!\u201d<\/p>\n
– \u010co je to nekone\u010dno?<\/p>\n
– Ni\u010d.<\/p>\n
– Nie ni\u010d, povedz, \u010do to pod\u013ea teba je.<\/p>\n
– Nula.<\/p>\n
– Nekone\u010dno je nula? Pre\u010do.<\/p>\n
– Kdesi v dia\u013eke sa stretn\u00fa.<\/p>\n
– Otvor si zo\u0161it.<\/p>\n
– Nevl\u00e1dzem.<\/p>\n
– Kde m\u00e1\u0161 tie vo\u0148av\u00e9 per\u00e1?<\/p>\n
– Stratila som ich.<\/p>\n
– Bublinka.<\/p>\n
– Prelo\u017eme nie\u010do.<\/p>\n
– Neprelo\u017eme, nap\u00ed\u0161eme b\u00e1se\u0148.<\/p>\n
Inokedy sme sa len zhov\u00e1rali.<\/p>\n
– Po\u017ei\u010daj mi toho Nezvala.<\/p>\n
– Nezv\u00e1laj ho.<\/p>\n
Marek mi priniesol Radiqueta Diabol v tele. Ukazujem kni\u017eku mame. Mama povie: Bl\u00e1zon.<\/p>\n
Pre\u010d\u00edtam kni\u017eku, prinesie Fromma, Umenie milova\u0165.<\/p>\n
Zd\u00e1 sa mi, \u017ee sa m\u00e1lo u\u010d\u00edte, mus\u00edm sa s t\u00fdm Marekom porozpr\u00e1va\u0165, povedala mama, vz\u00e1p\u00e4t\u00ed mi Marek berie Fromma a vn\u00fati O\u010daren\u00fa du\u0161u.<\/p>\n
V \u0161kole sa mi posmievaj\u00fa spolu\u017eia\u010dky. Bude\u0161 s n\u00edm chodi\u0165, uvid\u00ed\u0161.<\/p>\n
Nikdy, ani keby bol na svete jedin\u00fd mu\u017e.<\/p>\n
Ka\u017ed\u00fd ve\u010der posielam pusu do neba Jeseninovi. P\u00e1\u010dia sa mi herci, niektor\u00ed chlapci v \u0161kole. V\u00edkend \u010do v\u00edkend chodievam za tatu\u0161kom. Tato vrav\u00ed, \u017ee tak\u00e9ho ako Mi\u0161ko Bar\u010d\u00edk by som si mala n\u00e1js\u0165. Najrad\u0161ej by som si kv\u00f4li tatovi na\u0161la rovno toho Mi\u0161ka, ale je medzi nami ve\u013ek\u00fd vekov\u00fd rozdiel a v Hamr\u0161t\u00edle je aj tak najkraj\u0161\u00ed a najzauj\u00edmavej\u0161\u00ed mu\u017e n\u00e1\u0161 tato.<\/p>\n
Niekedy idem na dou\u010dovanie k Mihalkovi\u010dom ja. Marekov tato ma usad\u00ed do kuchyne ako star\u00fa zn\u00e1mu a vypytuje sa.<\/p>\n
– D\u00e1 sa d\u00fdcha\u0165?<\/p>\n
– Ako je na svete?<\/p>\n
Ja sa smejem, v\u0161etko je mi smie\u0161ne.<\/p>\n
Na konci roku m\u00e1m trojky. V\u010faka Marekovi, Bohu a celej dou\u010dovacej kamarile.<\/p>\n
Napokon som s Bo\u017eou a Marekovou pomocou aj zmaturovala. V\u010faka nemu som sa nejako prederivovala a\u017e ku dvojke z matiky. Marek u\u017e nechodieval iba v pondelok \u010di piatok, ale takmer ka\u017ed\u00fd de\u0148. Stali sa z n\u00e1s kamar\u00e1ti. Prekladali sme Jesenina, p\u00edsali b\u00e1sni\u010dky, nahlas si \u010d\u00edtali. Na Silvestra v maturitnom ro\u010dn\u00edku som od Mareka dostala zamilovan\u00fd list. Zahanbila som sa a chv\u00ed\u013eu sa mu vyh\u00fdbala.<\/p>\n
Moje zamilovan\u00e9 listy mali adres\u00e1ta v Pezinku. Ani na jeden nepri\u0161la odpove\u010f.<\/p>\n
Ani na ten Marekov nepri\u0161la.<\/p>\n
K Mihalkovi\u010dom som niekedy za\u0161la aj sama, na kus re\u010di s tatkom Jo\u017eom. P\u00e1\u010dila sa mi jeho zvl\u00e1\u0161tna zvedavos\u0165 na to, \u010do poviem.<\/p>\n
Za\u010dala som chodi\u0165 na vysok\u00fa \u0161kolu do Bratislavy, cestov\u00e1vala som ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no s Marekom. Oby\u010dajne sme \u017eartovali. Vyst\u00fapili sme na Ra\u010dianskom m\u00fdte, zap\u00e1lila som si cigaretu ako sk\u00fasen\u00e1 faj\u010diarka, dokonca som sa nechala pozva\u0165 od Mareka na pivo.<\/p>\n
– Vedia doma, \u017ee faj\u010d\u00ed\u0161?<\/p>\n
– Nevedia.<\/p>\n
– Tak ja im to poviem.<\/p>\n
– Nepovie\u0161.<\/p>\n
– U\u017e si nar\u00e1stla, za\u010dala si klama\u0165, – povedal Marek.<\/p>\n
Na\u0161la som si aj frajera, ktor\u00fd \u0161tudoval o rok vy\u0161\u0161ie ako ja. Zozn\u00e1mila som ich s Marekom, sed\u00e1vali sme u jeho deda v modranskej kuchyni a pili v\u00edno. Inokedy sme spolu za\u0161li za tatom do Hamr\u0161t\u00edlu.<\/p>\n
Po svadbe mojej sesternice sme sa v\u0161ak s frajerom rozi\u0161li.<\/p>\n
Bola to pekn\u00e1 a vesel\u00e1 svadba, c\u00edtila som sa vtedy trochu ako Nata\u0161a Rostovov\u00e1 z Vojny a mier. Mala som \u0161aty, ktor\u00e9 mi poslal bratranec Jaro Vanda z Ameriky na stu\u017ekov\u00fa, n\u00e1dhern\u00e9, biele.<\/p>\n
Ke\u010f som minule pozerala ak\u00fasi telev\u00edznu stanicu, ktor\u00e1 vysiela m\u00f3dne prehliadky z Par\u00ed\u017ea \u010di New Yorku, napadlo mi, \u017ee ja som nikdy nemala dlh\u00e9 \u0161aty. Nebola som ani nevesta ako sa patr\u00ed, aj na tane\u010dn\u00fa som mala po\u017ei\u010dan\u00e9 \u0161aty od sesternice Elenky Vandovej, ktor\u00e9 dostala z Franc\u00fazska. Keby som v\u0161ak mala poveda\u0165, ktor\u00e9 \u0161aty boli v mojom \u017eivote najkraj\u0161ie, alebo najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie, boli by to tie biele z New Yorku, ktor\u00e9 som si bola vyzdvihn\u00fa\u0165 na modranskej po\u0161te, nedo\u010dkavo som ich e\u0161te tam otvorila a zakr\u00fatila sa mi hlava ako Popolu\u0161ke, ke\u010f v dlani rozl\u00faskla prv\u00fd orech.<\/p>\n
Od tej svadby sme s Marekom spolu.<\/p>\n
Svadbu sme mali v Modre a v budmerickom kostole. Na oboch n\u00e1m hral tato. Svadobn\u00fa noc sme str\u00e1vili s\u00a0tatom na terase v Hamr\u0161t\u00edle.<\/p>\n
– E\u0161te sa spolu nasp\u00edte habadej, – povedal tato, ke\u010f sme nadr\u00e1nom kr\u00e1\u010dali z \u00a0Hamr\u0161t\u00edlu. Dozrievalo hrozno, za\u010d\u00ednala sa jese\u0148.<\/p>\n
Pekn\u00fa jese\u0148, va\u0161a Veve<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Veronika \u0160ikulov\u00e1 Bubnuj\u00fa jablk\u00e1, hru\u0161ky, orechy a listy \u0161u\u0161tia ako sukne, jese\u0148 je moja ako toto miesto, moje s\u00fa v\u0161etky domy, z\u00e1hrady, moje s\u00fa vinohrady aj fajky z kom\u00ednov a\u00a0dym, \u010do pl\u00e1va nad strechami, moje je slnko, \u010do sa odr\u00e1\u017ea na k\u013eu\u010dk\u00e1ch a rob\u00ed prasiatka, moja je t\u00e1to jese\u0148, \u010do ide okolo ako cirkus […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":455,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,21],"tags":[],"class_list":["post-426","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-november-2014"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/426","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=426"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/426\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":456,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/426\/revisions\/456"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/455"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=426"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=426"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=426"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}