{"id":428,"date":"2014-12-15T02:12:23","date_gmt":"2014-12-15T00:12:23","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=428"},"modified":"2014-12-15T04:07:35","modified_gmt":"2014-12-15T02:07:35","slug":"mehdi-el-glaoui-sebastian-zije","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/mehdi-el-glaoui-sebastian-zije\/","title":{"rendered":"Mehdi El Glaoui &#8211; Sebasti\u00e1n \u017eije!"},"content":{"rendered":"<p>Andrea Mikov\u00e1<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em>P\u00edsali sa 70. roky a\u00a0my sme ani ned\u00fdchali, ke\u010f sme na \u010diernobielej obrazovke sledovali pr\u00edbehy mal\u00e9ho Sebasti\u00e1na a\u00a0jeho ve\u013ek\u00e9ho bieleho psa Belly. Nahlas sme protestovali, ke\u010f chceli zl\u00ed \u013eudia Belle ubl\u00ed\u017ei\u0165, padali n\u00e1m slzy, ke\u010f sa Sebasti\u00e1n usiloval o\u00a0l\u00e1sku svojho otca a\u00a0hnevali sme sa na star\u00e9ho kapit\u00e1na Mar\u00e9chala, ke\u010f sa k\u00a0Sebasti\u00e1novi nespr\u00e1val pekne&#8230; Potom sa n\u00e1\u0161 kamar\u00e1t stratil a\u00a0takmer sme na neho zabudli. A\u017e doned\u00e1vna, ke\u010f Bella a\u00a0Sebasti\u00e1n op\u00e4\u0165 o\u017eili na filmovom pl\u00e1tne. A\u00a0Sebasti\u00e1n (\u010di\u017ee Mehdi El Glaoui) sa vynoril z\u00a0tmy tie\u017e &#8211; nielen\u017ee si zahral vo filme, ale svoje spomienky vydal aj kni\u017ene. Splatil tak dlh svojim fan\u00fa\u0161ikom, ktor\u00ed chceli vedie\u0165, ako \u017eije dospel\u00fd Mehdi.<\/em><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/12\/Mehdi3.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter wp-image-429 size-full\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/12\/Mehdi3.jpg\" alt=\"Mehdi3\" width=\"394\" height=\"252\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/12\/Mehdi3.jpg 394w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/12\/Mehdi3-300x191.jpg 300w\" sizes=\"auto, (max-width: 394px) 100vw, 394px\" \/><\/a><\/p>\n<p>Mehdi el Glaoui &#8211; pod t\u00fdmto menom poznaj\u00fa Sebasti\u00e1na vo franc\u00fazskej umeleckej obci. Dnes p\u00e4\u0165desiatosemro\u010dn\u00fd mu\u017e s\u00a0mierne sa rysuj\u00facim bru\u0161kom a\u00a0ledva badate\u013enou ple\u0161inou m\u00e1 st\u00e1le nie\u010do z\u00a0mal\u00e9ho po\u010dern\u00e9ho chlap\u010deka so \u017eiv\u00fdmi o\u010dami a\u00a0\u00faprimn\u00fdm \u00fasmevom. Mehdi svoju knihu, ktor\u00e1 vy\u0161la s\u00fa\u010dasne s\u00a0uveden\u00edm filmu, pomenoval La Belle histoire de S\u00e9bastien (belle = kr\u00e1sna) a\u00a0ke\u010f ju \u010d\u00edtate, zist\u00edte, \u017ee jej autor s\u00edce dospel, ale st\u00e1le v\u00a0\u0148om zostalo nie\u010do zo Sebasti\u00e1novej \u00faprimnosti,\u00a0niekedy a\u017e detskej naivity. Kniha je p\u00edsan\u00e1 jazykom mu\u017ea, ktor\u00fd e\u0161te nestratil svoju detsk\u00fa optiku, jazykom miestami lyrick\u00fdm, poetick\u00fdm, a\u017e romantick\u00fdm.<\/p>\n<p>Pr\u00edbehy Sebasti\u00e1na na obrazovke boli tak trochu pr\u00edbehmi aj samotn\u00e9ho Mehdiho. Pre jeho matku, scen\u00e1ristku a\u00a0re\u017eis\u00e9rku C\u00e9cile Aubry, bol \u017eivou in\u0161pir\u00e1ciou. Ako\u00a0jej syn dospieval, tak sa menil aj \u017eivot hrdinu pred kamerou. Najsk\u00f4r to boli pr\u00edbehy mal\u00e9ho chlap\u010deka a\u00a0pon\u00edka, nesk\u00f4r to bol u\u017e \u0161es\u0165ro\u010dn\u00fd Sebasti\u00e1n, ktor\u00fd stretol Bellu, zachr\u00e1nil ju pred cel\u00fdm svetom a\u00a0stali sa z\u00a0nich nerozlu\u010dn\u00ed kamar\u00e1ti. A trochu v\u00e4\u010d\u0161\u00ed Sebasti\u00e1n sa potom ocitol \u201emedzi \u013eu\u010fmi\u201c, kde na\u0161iel svojho otca a\u00a0zamiloval si kone. No a v\u00a0tretej s\u00e9rii sa zozn\u00e1mil so svoj\u00edm prastr\u00fdkom, mrzut\u00fdm n\u00e1morn\u00fdm kapit\u00e1nom a\u00a0jeho lo\u010fou Mary Morgan.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Rodinn\u00fd poklad <\/strong><\/p>\n<p>V\u00a0Mehdiho \u017eivote sa spomienky na Sebasti\u00e1na ako bumerang vr\u00e1tili v\u00a0jeden apr\u00edlov\u00fd de\u0148 v\u00a0roku 2012, ke\u010f mu producent Cl\u00e9ment Miserez dal n\u00e1vrh, ktor\u00fd bol po\u010das \u017eivota jeho matky absol\u00fatnym tabu \u2013 odk\u00fapi\u0165 pr\u00e1va na sfilmovanie Belly a\u00a0Sebasti\u00e1na. Mehdi sa ako jedin\u00fd dedi\u010d autorky mal rozhodn\u00fa\u0165, \u010di na ponuku prist\u00fapi. Ale ako to u\u017e pri osudov\u00fdch stretnutiach b\u00fdva, to najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie zost\u00e1va nevypovedan\u00e9, v\u00a0tomto p\u00edpade \u0161lo o spolo\u010dn\u00fd rytmus s\u0155dc&#8230; Mehdi v\u00a0Miserezovi spoznal spriaznen\u00fa du\u0161u, \u010dloveka, miluj\u00faceho psov, ktor\u00fd zbo\u017e\u0148oval pr\u00edbeh o\u00a0Sebasti\u00e1novi. A\u00a0to sta\u010dilo, aby s\u00fahlasil siahnu\u0165 na rodinn\u00fd poklad. V\u00a0nemalej miere v\u0161ak k\u00a0podpisu zmluvy pomohlo aj meno a\u00a0osobnos\u0165 re\u017eis\u00e9ra. Nicolas Vanier patr\u00ed ku\u00a0tvorcom, ktor\u00ed svoje povolanie ber\u00fa ako ve\u013ek\u00e9 dobrodru\u017estvo. M\u00e1 za sebou desiatky dokument\u00e1rnych filmov o\u00a0\u013eu\u010foch a\u00a0ich \u017eivote so zvieratami v\u00a0drsnej pr\u00edrode v\u00a0najod\u013eahlej\u0161\u00edch k\u00fatoch sveta. \u00c1no, bol to ide\u00e1lny v\u00fdber re\u017eis\u00e9ra, ktor\u00fd by o\u017eivil zabudnut\u00fd pr\u00edbeh o\u00a0vz\u0165ahu chlapca a\u00a0psa. No a\u00a0v\u00a0neposlednom rade Mehdiho hereck\u00fa du\u0161i\u010dku pote\u0161ila aj mo\u017enos\u0165 zahra\u0165 si po dlhom \u010dase vo filme &#8211; mal stv\u00e1rni\u0165 postavu hor\u00e1ra Andr\u00e9ho. Poku\u0161enie bolo pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00e9 a\u00a0po kr\u00e1tkom \u010dase v\u00e1hania s\u00fahlasil&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Nov\u00fd Sebasti\u00e1n<\/strong><\/p>\n<p>Mehdiho obavy, \u010di nov\u00fd film o\u00a0Sebasti\u00e1novi nepo\u0161kvrn\u00ed spomienku na p\u00f4vodn\u00e9 dielo, okam\u017eite opadli, ke\u010f pri\u0161iel na miesto nakr\u00facania a\u00a0zozn\u00e1mil sa s\u00a0hercami a \u0161t\u00e1bom. Re\u017eis\u00e9r pr\u00edbeh zasadil do alpskej dedinky v obdob\u00ed franc\u00fazskeho odboja. Kr\u00e1sne prostredie a\u00a0miestni \u013eudia v dobov\u00fdch kost\u00fdmoch ho presved\u010dili, \u017ee tvorcovia pristupovali so srdcom k\u00a0dielu jeho matky, ktor\u00e1 ako re\u017eis\u00e9rka pracovala v\u00e4\u010d\u0161inou s\u00a0nehercami a\u00a0aj pri v\u00fdbere hercov dbala, aby nemuseli svoj vz\u0165ah k\u00a0de\u0165om \u010di zvierat\u00e1m \u201ehra\u0165\u201c.\u00a0 Odboj a\u00a0obdobie nemeck\u00fdch okupantov si dedinka Lanslebourg v\u00a0Savojsku e\u0161te v\u010faka star\u00fdm \u013eu\u010fom dobre pam\u00e4tala a\u00a0pri ich spom\u00ednan\u00ed na vyp\u00e1len\u00e9 domy a\u00a0smr\u0165 najbli\u017e\u0161\u00edch sa \u0161t\u00e1bu u\u0161la kapitola z\u00a0ned\u00e1vnej hist\u00f3rie a\u00a0z\u00e1rove\u0148 \u017eiv\u00e1 in\u0161pir\u00e1cia&#8230; Ale Mehdi bol najviac zvedav\u00fd na nov\u00e9ho Sebasti\u00e1na. Ako sa zmocn\u00ed svojej postavy a\u00a0kto je vlastne ten mal\u00fd drz\u00e1\u0148&#8230; Poh\u013ead na strapat\u00e9ho Felixa Bossueta so sebaist\u00fdm v\u00fdrazom, ktor\u00fd akoby z\u00a0oka vypadol tunaj\u0161\u00edm tvrd\u00fdm horalom, ho upokojil. Felix je \u00fa\u017easn\u00fd, ale&#8230; in\u00fd Sebasti\u00e1n, povedal si s\u00a0trochou m\u00e1rnomyse\u013enej satisfakcie&#8230;<\/p>\n<p>Mehdimu osud doprial op\u00e4\u0165 pre\u017e\u00edva\u0165 pr\u00edbeh Belly a Sebasti\u00e1na a spomienky ako za\u017eltnut\u00e9 listy knihy za\u010dali o\u017e\u00edva\u0165. Spomenul si na nakr\u00facanie v\u00a0decembri 1962, ke\u010f v\u00a0maminom kabriolete a\u00a0s\u00a0nepr\u00edpustnou r\u00fdchlos\u0165ou uh\u00e1\u0148ali na miesto nakr\u00facania &#8211; do \u00fadolia Gordolasque v\u00a0Pr\u00edmorsk\u00fdch Alp\u00e1ch. A\u00a0na ukrutn\u00fa zimu, ktor\u00fa musel zn\u00e1\u0161a\u0165 v\u00a0chabom svetr\u00edku a\u00a0tenkej bundi\u010dke. Po\u010dul pokojn\u00fd hlas Edmonda Beauchampa, \u010doby star\u00e9ho C\u00e9sara a\u00a0pripomenul si sladk\u00fd \u00fasmev Palomy Matty \u2013 kr\u00e1snej Angeliny. P\u00e4\u0165desiat rokov&#8230; Bude aj tohto mal\u00e9ho Felixa prenasledova\u0165 meno Sebasti\u00e1n? Tie\u017e sa ho bud\u00fa st\u00e1le p\u00fdta\u0165, ako sa m\u00e1 Bella? A bud\u00fa ho otravova\u0165 diev\u010dat\u00e1 kv\u00f4li autogramu pre star\u00e9 mamy a\u00a0mamy, ktor\u00e9 boli do\u0148 za\u013e\u00faben\u00e9?<\/p>\n<p>V\u00a0novej filmovej verzii Sebasti\u00e1n vyrast\u00e1 v\u00a0hor\u00e1ch ako samot\u00e1rsky chlapec, lezie po skal\u00e1ch ako kamz\u00edk a\u00a0stretne Bellu &#8211; dedin\u010danmi prenasledovan\u00e9ho psa, ktor\u00fd m\u00e1 vraj na rov\u00e1\u0161i sk\u00e1ntrenie u\u017e nieko\u013ek\u00fdch oviec. Sebasti\u00e1n v\u0161ak ver\u00ed, \u017ee Bella, ten kr\u00e1sny divok\u00fd pes, ktor\u00fd sa stal jeho kamar\u00e1tom, je nevinn\u00fd. A\u00a0pravda sa za dramatick\u00fdch udalost\u00ed, samozrejme, dok\u00e1\u017ee&#8230;\u00a0 Akur\u00e1t vo filme je pr\u00edbeh obohaten\u00fd e\u0161te o\u00a0l\u00edniu \u00fateku \u017eidovskej rodiny cez hrebene h\u00f4r do \u0160vaj\u010diarska. Nicolas Vanier sa nechal in\u0161pirova\u0165 drsnou kr\u00e1sou Savojsk\u00fdch \u00c1lp a\u00a0uk\u00e1zal ich vo v\u0161etk\u00fdch \u0161tyroch ro\u010dn\u00fdch obdobiach, zachyt\u00e1vaj\u00fac \u010do najviac skuto\u010dn\u00fd \u017eivot \u013eud\u00ed a\u00a0chal\u00fapok, ktor\u00e9 zostali akoby \u010dasom nedotknut\u00e9. Film m\u00e1 ve\u013ea spolo\u010dn\u00e9ho s\u00a0p\u00f4vodn\u00fdm pr\u00edbehom, ale u\u017e je nakr\u00facan\u00fd na farebn\u00fd film a\u00a0najnov\u0161ou technikou, samozrejme, od chv\u00edle, kedy C\u00e9cile Aubry nakr\u00fatila prv\u00fd z\u00e1ber, ubehlo nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed&#8230;<\/p>\n<p><strong>\u00a0<a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/12\/Mehdi2.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter wp-image-430 size-full\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/12\/Mehdi2.jpg\" alt=\"Belle &amp; Sebastien\" width=\"394\" height=\"263\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/12\/Mehdi2.jpg 394w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/12\/Mehdi2-300x200.jpg 300w\" sizes=\"auto, (max-width: 394px) 100vw, 394px\" \/><\/a><\/strong><\/p>\n<p><strong>Diev\u010datko z\u00a0dobrej rodiny<\/strong><\/p>\n<p>C\u00e9cile Aubry sa narodila ako Anne-Jos\u00e9 Madeleine B\u00e9nard v\u00a0roku 1928 v\u00a0Par\u00ed\u017ei v\u00a0dobre situovanej me\u0161tiackej rodine. Otec bol pr\u00edsny \u010dlovek technick\u00e9ho vzdelania (ako s\u00e1m seba tituloval \u201es\u010d\u00edtan\u00fd me\u0161tiak\u201c), s\u00a0presne predp\u00edsan\u00fdmi pravidlami na \u017eivot svoj i\u00a0svojho okolia. Jeho man\u017eelka Marguerite bola z\u00a0celkom in\u00e9ho cesta. Povahou boh\u00e9mka, povolan\u00edm egyptologi\u010dka, zauj\u00edmaj\u00faca sa sk\u00f4r o\u00a0veci duchovn\u00e9, ako svetsk\u00e9. Ich dc\u00e9ra, drobn\u00e9 blond diev\u010datko s\u00a0ve\u013ek\u00fdmi modr\u00fdmi o\u010dami, dostala t\u00fa najlep\u0161iu v\u00fdchovu a vyrastala v\u00a0spolo\u010dnosti anglickej guvernantky.\u00a0Od \u0161estn\u00e1stich rokov mohla sk\u00fa\u0161a\u0165 v\u0161etko, \u010do ju vo svete umenia oslovovalo. Tancovala, kreslila, ma\u013eovala, stret\u00e1vala sa so zauj\u00edmav\u00fdmi \u013eu\u010fmi, mala o\u010di dokor\u00e1n a\u00a0bez v\u00e1hania prij\u00edmala ka\u017ed\u00fa v\u00fdzvu, ktor\u00fa \u017eivot priniesol. H\u013eadala sa a\u00a0rodi\u010dia ju v\u00a0tom podporovali. Mo\u017eno by ju bol jej otec rad\u0161ej videl v\u00a0spolo\u010dnosti lek\u00e1rov alebo pr\u00e1vnikov, ale re\u0161pektoval jej l\u00e1sku ku\u00a0\u201ekr\u00e1snym veciam\u201c&#8230;\u00a0 C\u00e9cile sa zap\u00edsala na divadeln\u00fd kurz Ren\u00e9ho Simona, ktor\u00fd pripravoval mlad\u00fdch adeptov herectva a\u00a0tu ju zazrel re\u017eis\u00e9r Henri-Georges Clouzot (zn\u00e1my tie\u017e filmom Pravda s\u00a0Brigitte Bardot). A bola to l\u00e1ska na prv\u00fd poh\u013ead. Sk\u00fasen\u00fd film\u00e1r v\u00a0nej videl nie\u010do viac, ako len diev\u010datko s\u00a0mil\u00fdm \u00fasmevom &#8211; spoznal v\u00a0nej \u201esvoju\u201c Manon a\u00a0obsadil ju do hlavnej \u00falohy v\u00a0rovnomennom filme pod\u013ea novely abb\u00e9ho Pr\u00e9vosta. C\u00e9cile (pr\u00e1ve Clouzot jej vymyslel umeleck\u00e9 meno) sa svojej \u00falohy &#8211; nie\u010do medzi femme fatale \u013eahk\u00fdch mravov a\u00a0nevinn\u00fdm diev\u010datkom &#8211; zhostila s\u00a0absol\u00fatnou d\u00f4verou k\u00a0re\u017eis\u00e9rovi. Dala sa vies\u0165, \u0161ikanova\u0165, poni\u017eova\u0165, ale aj milova\u0165&#8230; T\u00e1to \u00faloha jej priniesla ne\u010dakan\u00fa sl\u00e1vu &#8211; Zlat\u00e9ho leva na festivale v\u00a0Ben\u00e1tkach (1949). Nemala e\u0161te ani dvadsa\u0165 a\u00a0zo d\u0148a na de\u0148 sa stala hviezdou. Vrcholom \u00faspechu bola ponuka, ktor\u00e1 sa v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch mlad\u00fdm eur\u00f3pskym here\u010dk\u00e1m len tak nepon\u00fakala: zmluva s\u00a0Darrylom F. Zanuckom, majite\u013eom 20th Century Fox v Hollywoode. C\u00e9cilin nad\u0161en\u00fd otec vyjadril svojej dc\u00e9re podporu &#8211; pova\u017eoval za povinnos\u0165 vyjadri\u0165 svoj postoj na verejnosti, aby nemohla pozera\u0165 ned\u00f4ver\u010div\u00fdm okom na skuto\u010dnos\u0165, \u017ee si dc\u00e9ra z\u00a0v\u00e1\u017eenej rodiny vybrala \u201epodozriv\u00e9\u201c povolanie here\u010dky. Rozhovor s\u00a0n\u00edm vy\u0161iel v\u00a0novin\u00e1ch v\u00a0\u010dase, kedy u\u017e C\u00e9cile nakr\u00facala v\u00a0Maroku film americkej produkcie The Black Rose po boku Orsona Wellesa a\u00a0Tyrona Powera. Samozrejme, pod doh\u013eadom nad\u0161enej mamy. No ani ochrann\u00e9 slov\u00e1 otca,\u00a0ani orlie oko matky nedok\u00e1zali zabr\u00e1ni\u0165 iskre, \u010do presko\u010dila medzi kr\u00e1snou Franc\u00fazkou a\u00a0marock\u00fdm princom&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Princ na bielom koni<\/strong><\/p>\n<p>V\u00a0\u010dase, kedy C\u00e9cile nakr\u00facala svoj prv\u00fd a\u00a0posledn\u00fd film v\u00a0hollywoodskej produkcii, bolo Maroko vyh\u013ead\u00e1van\u00fdm miestom pre ve\u013ek\u00e9 americk\u00e9 filmov\u00e9\u00a0 v\u00fdroby. A\u00a0pr\u00e1ve Mehdiho otec &#8211; Si Brahim El Glaoui El Mezouari, syn marock\u00e9ho pa\u0161u &#8211; mal \u010des\u0165 hosti\u0165 americk\u00fa filmov\u00fa v\u00fdpravu. Poh\u013eadn\u00fd marock\u00fd princ \u0161tudoval na prest\u00ed\u017enej \u0161kole Ecole des Roches v\u00a0Normandii, kde si zamiloval eur\u00f3psky sp\u00f4sob \u017eivota a z\u00edskal slabos\u0165 pre v\u0161etko, \u010do sa sp\u00e1jalo s\u00a0kult\u00farou onoho sveta, kr\u00e1sne here\u010dky nevyn\u00edmaj\u00fac. Rozko\u0161n\u00e1 C\u00e9cile mu hne\u010f padla do oka. No a jej do sladk\u00e9ho a\u00a0ru\u017eov\u00fdmi lupienkami posiateho sna, ktor\u00fd pr\u00e1ve pre\u017e\u00edvala, ch\u00fdbal u\u017e len princ&#8230; Pr\u00edbeh ich l\u00e1sky sa za\u010dal rozv\u00edja\u0165 pod marak\u00e9\u0161skym nebom v\u00a0\u00fadol\u00ed Atlasu a\u00a0pripom\u00ednal\u00a0rozpr\u00e1vku z Tis\u00edc a\u00a0jednej noci. Dvojici za\u013e\u00fabencov v\u0161ak v l\u00e1ske br\u00e1nila mal\u00e1 chybi\u010dka: princ bol \u017eenat\u00fd&#8230;<\/p>\n<p>C\u00e9cile cel\u00e9 roky svoj vz\u0165ah tajila a skr\u00fdvala sa so svoj\u00edm milencom v\u00a0hoteloch \u010di prenajat\u00fdch domoch, a\u017e k\u00fdm sa v\u00a0roku 1956 nenarodil Mehdi. Ke\u010f\u017ee pre svojho syna potrebovala domov, kde by bola v\u00a0bezpe\u010d\u00ed, usadila sa v dedinke\u00a0Saint-Cyr-sous-Dourdan. Mehdiho otec ich nav\u0161tevoval iba sporadicky a\u00a0chlapec ho vlastne nepoznal. C\u00e9cile si vytvorila nov\u00fd vesm\u00edr, jeho stredobodom sa stal Mehdi. Pre neho za\u010dala p\u00edsa\u0165 kni\u017eky a\u00a0herectvo s\u00a0\u013eahk\u00fdm srdcom zavesila na klinec. O otcovi vedel Mehdi ve\u013emi m\u00e1lo, videl ho mo\u017eno dva-trikr\u00e1t za \u017eivot. C\u00e9cile nikdy nezabudla na svojho marock\u00e9ho princa, no jej jedin\u00e9 verejn\u00e9 vyznanie k\u00a0svojej l\u00e1ske predstavuje za\u0161ifrovan\u00fd text v\u00a0titulnej piesni k\u00a0seri\u00e1lu Bella a\u00a0Sebasti\u00e1n &#8211; o vt\u00e1kovi, ktor\u00fd odletel&#8230; A\u00a0tak pr\u00edbeh Sebasti\u00e1na medzi \u013eu\u010fmi, ke\u010f chlapec bojuje o\u00a0l\u00e1sku otca, ktor\u00e9ho dovtedy nepoznal, rozpr\u00e1val vlastne o jej synovi, ktor\u00fd t\u00fa\u017eil po otcovskom objat\u00ed. A\u017e ke\u010f Mehdi dospel, v\u00a0jeden ve\u010der pri svie\u010dkach a\u00a0\u0161ampanskom sa C\u00e9cile pok\u00fasila odpoveda\u0165 na ot\u00e1zku, ktor\u00fa sa Mehdi v\u017edy b\u00e1l polo\u017ei\u0165. Nie, nebol na svete v\u010faka \u201epok\u013aznutiu\u201c dvoch milencov, naopak, bol vyt\u00fa\u017een\u00fdm die\u0165a\u0165om. Mehdimu to sta\u010dilo. U\u017e sa na ni\u010d nep\u00fdtal. A\u00a0vlastne &#8211; \u017eivot ho nau\u010dil dodr\u017eiava\u0165 zlat\u00e9 pravidlo: ke\u010f sa nechce\u0161 dozvedie\u0165 veci, ktor\u00e9 by \u0165a boleli, rad\u0161ej nekla\u010f ot\u00e1zky. Odvtedy mu nevadilo, \u017ee nem\u00e1 otca, hrialo ho, \u017ee je plodom l\u00e1sky. Po smrti matky na\u0161iel cel\u00fa h\u0155bu listov, ktor\u00fa si C\u00e9cile vymie\u0148ala so svoj\u00edm princom.<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/12\/Mehdi-El-Glaoui.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter wp-image-431 size-full\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/12\/Mehdi-El-Glaoui.jpg\" alt=\"CECILE AUBRY\" width=\"394\" height=\"471\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/12\/Mehdi-El-Glaoui.jpg 394w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/12\/Mehdi-El-Glaoui-250x300.jpg 250w\" sizes=\"auto, (max-width: 394px) 100vw, 394px\" \/><\/a><\/p>\n<p><strong>A\u00a0zrodil sa Sebasti\u00e1n<\/strong><\/p>\n<p>Ke\u010f sa C\u00e9cile stala matkou, za\u010dala \u017eivot po novom. S\u00a0mal\u00fdm Mehdim a\u00a0mamou Marguerite. Spolu\u017eitie s otcom sa obmedzilo len na jeho ob\u010dasn\u00e9 n\u00e1v\u0161tevy &#8211; nevedel dc\u00e9re odpusti\u0165, \u017ee sa pobl\u00e1znila a\u00a0zahodila svoj talent. Za domov si vybrala star\u00fd mlyn Moulin Bleu, kr\u00e1snu kamenn\u00fa usadlos\u0165 s\u00a0ve\u013ek\u00fdm sadom a\u00a0zverincom (\u0161tyri chrty, ma\u010dky, kr\u00e1lik aj pon\u00edk), ktor\u00fd mal pre syna vytvori\u0165 raj na zemi. E\u0161te k\u00fdm pri\u0161iel na svet, pustila sa do p\u00edsania kn\u00edh pre deti a sama ich aj ilustrovala. Na\u0161la sa v\u00a0tejto milej \u010dinnosti a\u00a0net\u00fa\u017eila viac po herectve. Zistila, \u017ee nie je ni\u010d prirodzenej\u0161ie, ako ma\u0165 die\u0165a. Pristupovala k\u00a0tejto skuto\u010dnosti so v\u0161etkou v\u00e1\u017enos\u0165ou matky, ktor\u00e1 je po prv\u00fdkr\u00e1t v\u00a0\u017eivote zodpovedn\u00e1 za mal\u00e9 stvorenie a\u00a0rozhodla sa u\u017e\u00edva\u0165 si svoj nov\u00fd status. K\u00fapila si kameru a nahr\u00e1vala v\u0161etko, \u010do sa odohr\u00e1valo okolo ich dvora: ako sa Mehdi hr\u00e1 so zajacom, ma\u010dkami, pon\u00edkom&#8230; Svoj prv\u00fd kr\u00e1tky film len tak zo zvedavosti uk\u00e1zala v\u00a0telev\u00edzii a\u00a0\u010dakala na verdikt. Ke\u010f jej zatelefonovali, C\u00e9cile nechcela veri\u0165 &#8211; dostala objedn\u00e1vku na seri\u00e1l trin\u00e1stich kr\u00e1tkych epiz\u00f3d o\u00a0chlapcovi a\u00a0zvieratk\u00e1ch. Bola \u0161\u0165astn\u00e1 a za\u010dala\u00a0h\u013eada\u0165 n\u00e1met. Ten sa pon\u00fakol okam\u017eite, ke\u010f do ich dedinky pri\u0161iel cirkus a\u00a0s n\u00edm pon\u00edk, ktor\u00e9ho si Mehdi okam\u017eite ob\u013e\u00fabil. C\u00e9cile sa dala do pr\u00e1ce a\u00a0neverila, ke\u010f jej v\u00a0telev\u00edzii scen\u00e1r nielen schv\u00e1lili, ale navrhli, aby ho aj re\u017e\u00edrovala. Odvtedy sa za\u010dala jej kari\u00e9ra scen\u00e1ristky a\u00a0re\u017eis\u00e9rky. No a jej hlavn\u00fdm hrdinom bol, samozrejme, v\u017edy Mehdi, ktor\u00fd si \u00falohy v\u00a0mamin\u00fdch filmoch u\u017e\u00edval so \u0161irok\u00fdm a radostn\u00fdm \u00fasmevom. Seri\u00e1l Poly mal ve\u013ek\u00fd \u00faspech. \u010eal\u0161\u00ed pr\u00edbeh C\u00e9cile napadol po\u010das dovolenky v\u00a0hor\u00e1ch, kde si na skal\u00e1ch predstavila Mehdiho a\u00a0s\u00a0n\u00edm &#8211; psa. Film Bella a\u00a0Sebasti\u00e1n priniesol v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed sa na \u0148om podie\u013eali, sl\u00e1vu v\u00a0celoeur\u00f3pskom meradle. Nebolo sn\u00e1\u010f die\u0165a\u0165a, ktor\u00e9 by nepoznalo mal\u00e9ho chlapca a\u00a0jeho ve\u013ek\u00e9ho bieleho psa. Mehdi pova\u017eoval tieto pr\u00edbehy za rodinn\u00e9 dielo a\u00a0nakr\u00facanie bral ako z\u00e1bavn\u00fa hru s mamou, ktor\u00fa s\u00a0n\u00edm hrala pred kamerou. Stoto\u017enil sa so Sebasti\u00e1nom a\u00a0zamiloval sa do Belly. Napriek nehostinn\u00fdm podmienkam, v\u00a0ktor\u00fdch nakr\u00facali, medzi \u010dlenmi \u0161t\u00e1bu a\u00a0hercami vzniklo skuto\u010dn\u00e9 priate\u013estvo &#8211; puto, ktor\u00e9 pretrvalo ve\u013ea rokov.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>Odlet z hniezda<\/strong><\/p>\n<p>C\u00e9cile svojmu die\u0165a\u0165u pon\u00fakla \u00fa\u017easn\u00e9 dobrodru\u017estvo, ktor\u00e9 za\u017e\u00edvalo po\u010das nakr\u00facania seri\u00e1lov, pomohla mu pre\u017ei\u0165 bezstarostn\u00e9 detstvo a\u00a0pl\u00e1novala aj \u010falej organizova\u0165 jeho \u017eivot tak, ako si ho sama predstavovala. Poskytla mu najlep\u0161ie vzdelanie a\u00a0Mehdi vy\u0161tudoval pr\u00e1vo, aby sa stal slu\u0161n\u00fdm a v\u00e1\u017een\u00fdm ob\u010danom. Nie hercom. Ak\u00fd to scen\u00e1r v\u00a0porovnan\u00ed so \u017eivotom Sebasti\u00e1na! K\u00fdm ten sa slobodne preh\u00e1\u0148al po kopcoch, jazdil na ko\u0148och, kormidloval lo\u010f na \u0161\u00edrom mori, Mehdi sa musel podriadi\u0165 pr\u00edsnym pravidl\u00e1m elitnej \u0161koly a\u00a0nesk\u00f4r aj\u00a0stroh\u00e9ho kl\u00e1\u0161tora. Vyt\u0155\u010dal z\u00a0davu spolu\u017eiakov, lebo sa c\u00edtil st\u00e1le slobodn\u00fdm Sebasti\u00e1nom, ktor\u00fd si v\u017edy robil iba to, \u010do si zaumienil&#8230; Ako dorastal, st\u00e1le viac si uvedomoval potrebu \u017ei\u0165 s\u00e1m pre seba a\u00a0hoci mamu\u00a0 miloval, c\u00edtil, \u017ee mus\u00ed vykro\u010di\u0165 vlastnou cestou. A t\u00fa\u017eil spozna\u0165 svoje korene, v\u00a0\u010falekom Maroku n\u00e1js\u0165 odpove\u010f na ot\u00e1zku, kto bol jeho otec. Vedel o\u00a0\u0148om len z\u00e1kladn\u00e9 fakty: Si Brahim El Glaoui El Mezouari bol synom marock\u00e9ho pa\u0161u, umrel v\u00a0roku 1956 &#8211; ke\u010f sa narodil Mehdi a\u00a0ke\u010f sa juh Maroka oslobodil spod franc\u00fazskeho protektor\u00e1tu. A\u00a0Si Brahim, syn predstavite\u013ea minul\u00e9ho re\u017eimu bol vyhosten\u00fd z\u00a0krajiny a\u00a0\u017eil v\u00a0exile v\u00a0Par\u00ed\u017ei v\u00a0penzi\u00f3ne pre politick\u00fdch ute\u010dencov. Mehdi sa s\u00a0n\u00edm stretol iba nieko\u013ekokr\u00e1t,\u00a0naposledy pri jeho smrte\u013enej posteli&#8230;<\/p>\n<p>K romantickej l\u00e1ske rodi\u010dov sa via\u017ee i historka, ktor\u00fa Mehdi zaznamenal vo svojej knihe: C\u00e9cile raz pozvala princa na ve\u010deru do zn\u00e1mej re\u0161taur\u00e1cie Prunier na avenue Victora Huga a\u00a0ke\u010f hlboko v\u00a0noci odch\u00e1dzali, princ zdvihol spadnut\u00fd list a\u00a0podal ho C\u00e9cile so slovami, \u017ee to je v\u0161etko, \u010do jej m\u00f4\u017ee v\u00a0tej chv\u00edli pon\u00faknu\u0165. C\u00e9cile si ten list uchovala a\u017e do svojej smrti. Mehdi opisuje t\u00fato pr\u00edhodu romanticky a s\u00a0d\u00e1vkou nostalgie.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Zbohom, Sebasti\u00e1n \u00a0<\/strong><\/p>\n<p>Ke\u010f Si Brahim umrel, jeho syn mal p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov, pr\u00e1ve dokon\u010dil tretie pokra\u010dovanie pr\u00edbehov Sebasti\u00e1na a\u00a0vyhodili ho z\u00a0penzion\u00e1tu v\u00a0Passy-Buzenval, nako\u013eko sa spurne postavil proti \u201edrah\u00fdm bratom\u201c v\u00a0sutan\u00e1ch, ktor\u00ed chceli zlomi\u0165 jeho slobodn\u00e9ho ducha. A\u00a0pod\u013ea Mehdiho z\u00e1piskov t\u00edto \u201edobr\u00ed bratia\u201c sk\u00fa\u0161ali doby\u0165 aj jeho mlad\u00e9 telo&#8230; C\u00e9cile nedok\u00e1zala uveri\u0165 tomuto obvineniu a tieto historky pova\u017eovala za v\u00fdplod Mehdiho fant\u00e1zie. V\u00a0ka\u017edom pr\u00edpade, mlad\u00fd mu\u017e sa c\u00edtil ove\u013ea lep\u0161ie v\u00a0spolo\u010dnosti kamar\u00e1tov v\u00a0Dourdane, kde pokra\u010doval v\u00a0\u0161t\u00fadiu na civilnej \u0161kole.\u00a0Namiesto povinn\u00e9ho \u010d\u00edtania biblie sa oboznamoval s\u00a0u\u010den\u00edm svetov\u00fdch filozofov, v\u00f4\u0148u kadidla nahradila v\u00f4\u0148a konope a\u00a0Led Zeppelin u\u017e nemusel po\u010d\u00fava\u0165 v\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161ej tajnosti&#8230; Pri nakr\u00facan\u00ed seri\u00e1lu Mlad\u00fd Fabry u\u017e matka i\u00a0syn tu\u0161ili, \u017ee je to ich posledn\u00e1 spolupr\u00e1ca. Mehdi mal \u0161estn\u00e1s\u0165, ke\u010f mame ozn\u00e1mil, \u017ee sa osamostatn\u00ed&#8230; A\u00a0ona s\u00fahlasila.<\/p>\n<p>Mlad\u00fd mu\u017e sa vrhol do v\u00edru par\u00ed\u017eskeho umeleck\u00e9ho \u017eivota. Chcel sa oslobodi\u0165 od Sebasti\u00e1na, nakr\u00faca\u0165 vlastn\u00e9 filmy a\u00a0presadi\u0165 sa bez pomoci C\u00e9cile. U\u017e\u00edval si nov\u00e9 priate\u013estv\u00e1, vz\u0165ahy, \u017eil \u017eivotom slobodn\u00e9ho \u010dloveka a s\u00a0prv\u00fdmi hereck\u00fdmi sk\u00fasenos\u0165ami na mal\u00fdch divadeln\u00fdch p\u00f3di\u00e1ch \u010di v\u00a0lok\u00e1lnych r\u00e1di\u00e1ch, bez toho, aby niekto vedel, \u017ee je Sebasti\u00e1n. A potom pri\u0161iel rok 1974, ke\u010f sa ako osemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd vydal objavova\u0165 krajinu svojho otca. Na motorke BMW 90S sa vybral na dlh\u00fa cestu: pre\u0161iel Franc\u00fazskom, \u0160panielskom a\u00a0z Gibralt\u00e1ru sa preplavil do Tangeru. Sp\u00e1val na pl\u00e1\u017ei, prij\u00edmal pozvanie na jedlo od berberov, \u0161inul si to hor\u00facim saharsk\u00fdm pieskom a po \u010dase sa ozval svojmu str\u00fdkovi Mohamedovi s\u00a0prosbou, \u017ee by sa r\u00e1d zozn\u00e1mil s\u00a0rodinou. Str\u00fdko ho pozval do Casablancy a\u00a0ke\u010f tam Mehdi po kr\u00e1tkom pobyte v\u00a0nemocnici (po ceste havaroval) kone\u010dne dorazil, uviedol ho do kruhu ni\u010d netu\u0161iacej \u0161irokej rodiny str\u00fdkov, tiet, sestern\u00edc, vlastn\u00fdch aj nevlastn\u00fdch bratrancov. Zvl\u00e1\u0161\u0165 kr\u00e1sna sesternica Jamila mu hne\u010f padla do oka a\u00a0v\u010faka nej spozn\u00e1val svoj druh\u00fd domov nieko\u013eko mesiacov dlh\u0161ie&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Pln\u00fd nov\u00fdch pl\u00e1nov <\/strong><\/p>\n<p>Celou silou svojej osobnosti chcel Mehdi prerazi\u0165 ako herec. Na pl\u00e1tne sa objavil vo filme L\u00e1ska v da\u017edi v\u00a0r\u00e9\u017eii Jeana-Clauda Brialyho s\u00a0Romy Schneider, vo filme Katar\u00edna a\u00a0spol. \u00fa\u010dinkoval po boku Jane Birkin a\u00a0Patricka Dewaera a\u00a0zahral si aj vo filme Bratranec Alaina Corneaua. L\u00e1kala ho aj pr\u00e1ca za kamerou &#8211; ako asistent r\u00e9\u017eie spolupracoval s\u00a0Claudeom Gorettom a\u00a0Yvesom Robertom a\u00a0popritom h\u013eadal n\u00e1met na vlastn\u00fd film. Nakr\u00fatil nieko\u013eko slu\u0161n\u00fdch kr\u00e1tkych filmov a renom\u00e9 si z\u00edskal kr\u00e1tkometr\u00e1\u017enym filmom Premiere classe, za ktor\u00fd v\u00a0roku 1984 z\u00edskal C\u00e9sara. V\u00a0posledn\u00fdch rokoch sa up\u00edsal divadlu, kde s\u00a0rados\u0165ou a\u00a0v\u00a0spokojnej anonymite \u00fa\u010dinkoval, a\u017e k\u00fdm nepri\u0161iel telefon\u00e1t od producenta Misereza&#8230;<\/p>\n<p>Priv\u00e1tny \u017eivot Mehdiho bol dlho \u017eivotom slobodn\u00e9ho ml\u00e1denca. Jeho prvou, skoro e\u0161te detskou l\u00e1skou bola V\u00e9ronique Jannot zo seri\u00e1lu Mlad\u00fd Fabry, ale t\u00e1 nesk\u00f4r prezradila, \u017ee v\u010faka Mehdimu zistila, \u010do je nevera&#8230; Kr\u00e1sny chalan na motorke n\u00fadzu o z\u00e1ujem diev\u010dat zrejme nemal. Hoci s\u00a0v\u00fdtvarn\u00ed\u010dkou Blandine de Carn\u00e9 m\u00e1 dc\u00e9ru Ballance, l\u00e1sku svojho \u017eivota spoznal a\u017e ned\u00e1vno &#8211; here\u010dku Virginie Stevenoot po\u017eiadal o\u00a0ruku pred dvoma rokmi. V jej spolo\u010dnosti sa mu op\u00e4\u0165 roztvorili kr\u00eddla. Pl\u00e1nuj\u00fa spolu zalo\u017ei\u0165 divadlo na juhoz\u00e1pade Franc\u00fazska, spolo\u010dne p\u00ed\u0161u divadeln\u00e9 hry a\u00a0Mehdi je pln\u00fd nov\u00fdch n\u00e1padov. Aj v\u010faka Sebasti\u00e1novi&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>ZAUJ\u00cdMAVOSTI:<\/p>\n<p><strong>Nicolas Vanier (52)<\/strong><\/p>\n<p>Dokumentarista, ve\u013ek\u00fd cestovate\u013e a\u00a0spisovate\u013e precestoval tis\u00edcky kilometrov za svoj\u00edm snom &#8211; \u010derpa\u0165 in\u0161pir\u00e1ciu a\u00a0h\u013eada\u0165 n\u00e1mety pre poviedky, rom\u00e1ny a\u00a0filmy v\u00a0pr\u00edrode, kde sa \u013eudsk\u00e1 noha objavila len m\u00e1lokedy. Narodil sa v\u00a0Senegale, ale iba preto, lebo jeho otec tam vykon\u00e1val vojensk\u00fa slu\u017ebu. In\u00e1\u010d je srdcom Franc\u00faz a\u00a0du\u0161ou ochranca pr\u00edrody. Vyd\u00e1va sa r\u00f4znymi prostriedkami (kanoe, psie z\u00e1prahy, kone) na \u010falek\u00e9 exped\u00edcie a\u00a0v\u0161etky s\u00fa zdrojom jeho poviedok a\u00a0filmov. Napr\u00edklad: L\u00b4 Enfant de neiges (Die\u0165a sne\u017en\u00fdch pl\u00e1n\u00ed) &#8211; s\u00a0man\u017eelkou a\u00a0poldruharo\u010dnou dc\u00e9rkou precestoval 2.500 km po Alja\u0161ke; \u00a0L\u00b4Odys\u00e9e sib\u00e9rienne (Sib\u00edrska odysea) &#8211; 8.000 km pre\u0161iel so z\u00e1prahom desiatich psov cel\u00fa Sib\u00edr; Le Dernier Trapeau (Posledn\u00fd z\u00e1les\u00e1k) &#8211; film o\u00a0Normanovi Wintherovi, ktor\u00fd \u017eije v\u00a0symbi\u00f3ze s\u00a0divokou pr\u00edrodou v\u00a0Skalnat\u00fdch hor\u00e1ch; Loup (Vlk) &#8211; Nicolas pre\u017eil rok a\u00a0pol na Sib\u00edri v\u00a0spolo\u010dnosti nom\u00e1dskych pastierov sobov a\u00a0sledoval ich vz\u0165ah so svorkou vlkov.<\/p>\n<p>Vanier ver\u00ed, \u017ee \u010dlovek st\u00e1le tvor\u00ed s\u00a0pr\u00edrodou jeden celok, a\u00a0tak v\u0161etko \u00fasilie venuje ochrane pr\u00edrody.\u00a0Patr\u00f3nuje napr\u00edklad aj projekt, ktor\u00fd v\u00a0\u0161kol\u00e1ch vedie deti k\u00a0ekol\u00f3gii. Bella a\u00a0Sebasti\u00e1n bola pre\u0148 v\u00fdzvou a\u00a0prijal ju len pod podmienkou, \u017ee bude m\u00f4c\u0165 nakr\u00faca\u0165 vo v\u0161etk\u00fdch ro\u010dn\u00fdch obdobiach, aby uk\u00e1zal kr\u00e1su savojsk\u00fdch \u00c1lp. Najnov\u0161ie pl\u00e1nuje exped\u00edciu, ktor\u00e1 by mala spoji\u0165 Tich\u00fd oce\u00e1n a\u00a0jazero Bajkal a\u00a0tie\u017e pripravuje sfilmovanie svojho rom\u00e1nu L\u00b4or sous la neige (Zlato pod snehom) o\u00a0mladom Ameri\u010danovi, ktor\u00fd sa na konci 19. storo\u010dia z\u00fa\u010dastn\u00ed zlatej hor\u00fa\u010dky na Klondiku. Nicolas Vanier je \u017eenat\u00fd, m\u00e1 tri deti a\u00a0\u017eije v\u00a0Sologne, v\u00a0centr\u00e1lnej \u010dasti Franc\u00fazska.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>Bella a\u00a0jej ps\u00ed predstavitelia<\/strong><\/p>\n<p>C\u00e9cile Aubry mala \u010do robi\u0165, aby na\u0161la pre prv\u00e9 nakr\u00facanie Belly a\u00a0Sebasti\u00e1na toho spr\u00e1vneho psa. V\u00a060. rokoch to e\u0161te nebolo tak\u00e9 jednoduch\u00e9 ako dnes, ke\u010f renomovan\u00ed cvi\u010ditelia psov dok\u00e1\u017eu zo zvierat vychova\u0165 profesion\u00e1lnych \u201ehercov\u201c. C\u00e9cile svoju prv\u00fa Bellu na\u0161la na inzer\u00e1t a\u00a0ke\u010f sa \u0161la s\u00a0Mehdim na \u0148u pozrie\u0165, zistila, \u017ee ide o\u00a0psa, nie su\u010dku. \u017diaden probl\u00e9m: Flanker, civiln\u00e9 meno Belly, bol nato\u013eko hu\u0148at\u00fd, \u017ee nebolo mo\u017en\u00e9 rozozna\u0165 pohlavie. A\u00a0bola to l\u00e1ska na prv\u00fd poh\u013ead. Sebasti\u00e1n so svojou Bellou tr\u00e1vil v\u0161etok \u010das. Ve\u010derali spolu, sp\u00e1vali spolu, behali po kopcoch. A\u00a0Bella (Flanker) bola \u00fapln\u00fd profesion\u00e1l &#8211; urobila v\u0161etko, \u010do sa od nej po\u017eadovalo, mala len jednu podmienku: po ka\u017edej dobrej klapke musela dosta\u0165 \u010dokol\u00e1du. Flanker si zahral aj v\u00a0Sebasti\u00e1novi medzi \u013eu\u010fmi, no v\u00a0tretej s\u00e9rii ho nahradil u\u017e nov\u00fd ps\u00edk. Mehdi si \u0161iel o\u010di vyplaka\u0165, ke\u010f sa dozvedel, \u017ee Flankera zl\u00ed susedia zo \u017eiarlivosti, \u017ee priniesol svojim p\u00e1nom \u201esl\u00e1vu\u201c, otr\u00e1vili&#8230;<\/p>\n<p>V novej filmovej verzii u\u017e tvorcovia mali k\u00a0dispoz\u00edcii troch psov, tie\u017e sam\u00fdch \u201echlapcov\u201c: Garfielda (Brada Pitta medzi \u0161tvornoh\u00fdmi hercami) &#8211; kr\u00e1sneho ov\u010diaka, ktor\u00fd bol vraj najfotogenickej\u0161\u00ed; Forta &#8211; najposlu\u0161nej\u0161ieho a\u00a0najvhodnej\u0161ieho pre ak\u010dn\u00e9 sc\u00e9ny;\u00a0Fripona &#8211; mazn\u00e1\u010dika, ktor\u00e9ho sn\u00edmali v\u00a0sc\u00e9nach, ke\u010f sa Bella mala prit\u00fali\u0165 k\u00a0Sebasti\u00e1novi.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Pr\u00edbeh\u00a0Sebasti\u00e1na<\/strong><\/p>\n<p>Mal\u00fd strapat\u00fd chlapec vo\u00a0ve\u010dne nezapnutej bunde a\u00a0ledabolo uviazan\u00fdm \u0161\u00e1lom bol v\u00a070. rokoch pre svojich vrstovn\u00edkov synonymom slobody a\u00a0bezstarostn\u00e9ho detstva. Jeho pr\u00edbeh sa za\u010dal niekde vysoko v Pyrenejach, kde sa narodil slobodnej matke. Ke\u010f\u017ee pri p\u00f4rode zomrela, siroty sa ujal star\u00fd C\u00e9sar a\u00a0vychov\u00e1val ho spolu s\u00a0vnu\u010dkou Angelinou a\u00a0vnukom Jeanom. Sebasti\u00e1nov\u00fdm domovom boli hory, kam denne vybiehal spozn\u00e1va\u0165 pr\u00edrodu a\u00a0za\u017e\u00edva\u0165 dobrodru\u017estv\u00e1. Jedn\u00e9ho d\u0148a sa stretol s\u00a0Bellou, ve\u013ek\u00fdm alpsk\u00fdm ov\u010diakom a\u00a0bolo to stretnutie osudov\u00e9 &#8211; chlapec si z\u00edskal d\u00f4veru psa, \u010do dovtedy \u017eil u r\u00f4znych majite\u013eov, ktor\u00ed s\u00a0n\u00edm zle zaobch\u00e1dzali, a\u00a0preto u\u017e\u00a0 \u013eu\u010fom neveril. Dedin\u010dania sa ho b\u00e1li, lebo si mysleli, \u017ee im ubl\u00ed\u017ei a\u00a0chceli ho da\u0165 do \u00fatulku. Sebasti\u00e1n mu v\u0161ak veril a\u00a0dramatick\u00e9 udalosti vyvrcholili, ke\u010f ho Bella zachr\u00e1nila pred smr\u0165ou v\u00a0lav\u00edne. Odvtedy bol s\u00a0dedin\u010danmi pokoj, Bella sa nas\u0165ahovala do chal\u00fapky k\u00a0C\u00e9sarovi a\u00a0stala sa \u010dlenom rodiny. Nikoho neposl\u00fachala okrem Sebasti\u00e1na a\u00a0ten jej svoje priate\u013estvo a\u00a0l\u00e1sku dokazoval cel\u00fdm srdcom. Ako Sebasti\u00e1n r\u00e1stol a dospieval, puto medzi nimi silnelo. Chr\u00e1nili jeden druh\u00e9ho a pre\u00a0chlapca bol pes najvernej\u0161\u00edm kamar\u00e1tom a\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm d\u00f4vern\u00edkom.<\/p>\n<p>K\u00fdm v\u00a0hor\u00e1ch musel Sebasti\u00e1n ochra\u0148ova\u0165 Bellu pred \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed jej neverili a\u00a0chceli ju vyu\u017ei\u0165 len pre svoje ciele, v\u00a0druhom pokra\u010dovan\u00ed seri\u00e1lu \u201eSebasti\u00e1n medzi \u013eu\u010fmi\u201c spozn\u00e1va dev\u00e4\u0165ro\u010dn\u00fd chlapec svojho skuto\u010dn\u00e9ho otca &#8211; Pierra Mar\u00e9chala, chovate\u013ea kon\u00ed v Provens\u00e1lsku. Dost\u00e1va sa do nov\u00e9ho prostredia a\u00a0okrem vernej Belly tu nem\u00e1 nikoho bl\u00edzkeho. Jeho nov\u00e9ho otca v\u0161ak viac ako syn (o\u00a0ktorom ani nevedel, \u017ee je na svete) zauj\u00edmali kone. Navy\u0161e, v\u0161ete\u010dn\u00fd chalan, ktor\u00e9ho bolo v\u0161ade plno, sa objavil pr\u00e1ve v\u00a0\u010dase, kedy mal finan\u010dn\u00e9 probl\u00e9my, tr\u00e1pila ho l\u00e1ska ku kr\u00e1snej Sylvii a\u00a0u\u017e v\u00f4bec nevedel, ako sa m\u00e1 vychov\u00e1va\u0165 mal\u00fd chlapec&#8230; Sebasti\u00e1novi ch\u00fdbala l\u00e1ska. Zo v\u0161etk\u00fdch s\u00edl sa sna\u017eil otcovi zap\u00e1\u010di\u0165, ale \u010d\u00edm viac sa usiloval, t\u00fdm to bolo hor\u0161ie. No nevzdal sa a\u00a0hoci to mal zak\u00e1zan\u00e9, nau\u010dil sa jazdi\u0165 na koni, vyrie\u0161il otcove srdcov\u00e9 probl\u00e9my a\u00a0nakoniec si obaja na\u0161li k\u00a0sebe cestu.<\/p>\n<p>O\u00a0tri roky nesk\u00f4r sa u\u017e trin\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd Sebasti\u00e1n stret\u00e1va so svoj\u00edm prastr\u00fdkom v\u00a0Bret\u00f3nsku, v\u00a0tre\u0165om seri\u00e1lovom pr\u00edbehu Sebasti\u00e1n a\u00a0Mary Morgan. Otec ho poslal na pr\u00e1zdniny k\u00a0moru, aby pri\u0161iel na in\u00e9 my\u0161lienky, ke\u010f jeho vern\u00e1 Bella odi\u0161la do psieho neba. Sebasti\u00e1n sa ocitol v prostred\u00ed tvrd\u00fdch n\u00e1morn\u00edkov a\u00a0\u010doskoro spoznal aj rodinn\u00e9 tajomstvo, ktor\u00e9 viselo nad domom jeho str\u00fdka ako prekliatie. Star\u00fd lodiar bol \u010dud\u00e1k, uzavret\u00fd pred cel\u00fdm svetom a nemal ani najmen\u0161\u00ed z\u00e1ujem o prasynovca. Jeho vroden\u00e1 zvedavos\u0165 ho navy\u0161e unavovala a\u00a0otravovala, chlapec v\u0161ak bol u\u017e star\u0161\u00ed a ostrie\u013eanej\u0161\u00ed, a\u00a0tak sa nenechal odradi\u0165 kapit\u00e1novou nevrlos\u0165ou. So svoj\u00edm zmyslom pre spravodlivos\u0165 sa tvrdohlavo pustil do n\u00e1prav d\u00e1vno zabudnut\u00fdch a zamotan\u00fdch \u013eudsk\u00fdch vz\u0165ahov, ktor\u00e9, ako sa dop\u00e1tral, zapr\u00ed\u010dinil jeho vlastn\u00fd prastr\u00fdko . Popritom pre\u017eil nejedno dobrodru\u017estvo na mori, nau\u010dil sa kormidlova\u0165 lo\u010f a\u00a0z\u00edskal si srdcia obyvate\u013eov meste\u010dka, ba aj srdce mrzut\u00e9ho kapit\u00e1na.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Andrea Mikov\u00e1 &nbsp; P\u00edsali sa 70. roky a\u00a0my sme ani ned\u00fdchali, ke\u010f sme na \u010diernobielej obrazovke sledovali pr\u00edbehy mal\u00e9ho Sebasti\u00e1na a\u00a0jeho ve\u013ek\u00e9ho bieleho psa Belly. Nahlas sme protestovali, ke\u010f chceli zl\u00ed \u013eudia Belle ubl\u00ed\u017ei\u0165, padali n\u00e1m slzy, ke\u010f sa Sebasti\u00e1n usiloval o\u00a0l\u00e1sku svojho otca a\u00a0hnevali sme sa na star\u00e9ho kapit\u00e1na Mar\u00e9chala, ke\u010f sa k\u00a0Sebasti\u00e1novi nespr\u00e1val [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":432,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[10,21],"tags":[],"class_list":["post-428","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-muz","category-november-2014"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/428","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=428"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/428\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":435,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/428\/revisions\/435"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/432"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=428"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=428"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=428"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}