{"id":4283,"date":"2017-06-12T20:02:05","date_gmt":"2017-06-12T18:02:05","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=4283"},"modified":"2017-06-12T20:02:05","modified_gmt":"2017-06-12T18:02:05","slug":"natascha-kampusch-trpka-prichut-slobody","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/natascha-kampusch-trpka-prichut-slobody\/","title":{"rendered":"Natascha Kampusch – Trpk\u00e1 pr\u00edchu\u0165 slobody"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

V roku 2006 jej meno doslova obletelo svet. \u0160kol\u00e1\u010dka unesen\u00e1 na ceste do \u0161koly a\u00a0nezvestn\u00e1 osem a\u00a0pol roka sa zrazu objavila v malom meste\u010dku Doln\u00e9ho Rak\u00faska. Pr\u00edbeh jej pre\u017eitia sa stal uk\u00e1\u017ekou neoby\u010dajnej sily \u013eudskej v\u00f4le. Znovuobjavenie zabudnut\u00e9ho diev\u010da\u0165a vyvolalo obrovsk\u00fa euf\u00f3riu, ktor\u00fa nesk\u00f4r vystriedal s\u00facit, ale aj zloba a z\u00e1vis\u0165.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

Natascha Kampusch vydala desa\u0165 rokov po \u00fateku zo svojho zajatia knihu \u201e10 Jahre Freiheit\u201c (10 rokov slobody). Spom\u00edna v nej na hrub\u00e9 m\u00fary z bet\u00f3nu a \u017eeleza, ktor\u00e9 ju odde\u013eovali od vonkaj\u0161ieho sveta. A ani dnes ich e\u0161te nedok\u00e1zala celkom prekona\u0165. Mo\u017eno aj preto, \u017ee medzit\u00fdm neust\u00e1le prib\u00fadali m\u00fary nov\u00e9…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

\u017divot pred \u00fanosom<\/strong><\/p>\n

Natascha sa narodila do rodiny Brigitte Sirny a Ludwiga Kocha 17. febru\u00e1ra 1988, ktor\u00e1 \u017eila v \u010din\u017eiaku vo viedenskom okrese Donaustadt, kde b\u00fdvaj\u00fa soci\u00e1lne slab\u0161ie vrstvy. S\u00eddlisko Rennbahnweg s 2.400 bytmi, navrhnut\u00e9 v 70. rokoch, \u010dasom stratilo svoj glanc, vl\u00e1dla tu vysok\u00e1 nezamestnanos\u0165, ve\u013ea mlad\u00fdch u\u017e\u00edvalo drogy, zatia\u013e \u010do dospel\u00ed svoju frustr\u00e1ciu zah\u00e1\u0148ali alkoholom. Ke\u010f Natascha pri\u0161la na svet, matka mala u\u017e 38 rokov a dve ve\u013ek\u00e9 dc\u00e9ry z prv\u00e9ho man\u017eelstva. Pracovala ako kraj\u010d\u00edrka, ale s mu\u017eom si otvorila mal\u00fd obchod\u00edk s kaviarni\u010dkou, nesk\u00f4r pribudla aj mal\u00e1 pek\u00e1re\u0148. H\u00e1dky rodi\u010dov boli na dennom poriadku, otec sa vys\u0165ahoval z domu, ke\u010f mala Natascha p\u00e4\u0165 rokov. Nedok\u00e1zala pochopi\u0165, pre\u010do sa to stalo a ako to u\u017e \u00a0b\u00fdva, z\u00a0otcovho odchodu obvi\u0148ovala seba. V \u0161k\u00f4lke sa za\u010dala pomo\u010dova\u0165, druh\u00e9 deti sa jej str\u00e1nili. Sm\u00fatok si kompenzovala jedlom a ke\u010f\u017ee bola tu\u010dn\u00e1, deti sa jej vysmievali a ona sa e\u0161te viac izolovala. V m\u00e9di\u00e1ch sa nesk\u00f4r ve\u013emi pretriasala rodinn\u00e1 situ\u00e1cia, ba objavili sa aj spr\u00e1vy, \u017ee Natascha bola zneu\u017e\u00edvan\u00e1 milencom svojej matky. Niektor\u00ed \u010dlenovia vy\u0161etrovacej komisie otvorene hl\u00e1sali, \u017ee nie n\u00e1hodou v\u00a0pozad\u00ed tento tragickej udalosti stoj\u00ed rozh\u00e1ran\u00e1 rodina a ktovie, p\u00fdtali sa, \u010di \u010das str\u00e1ven\u00fd v podzemnej pivnici nebol pre Nataschu lep\u0161\u00ed, ne\u017e to, \u010do by za\u017e\u00edvala doma.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u010co sa vlastne stalo<\/strong><\/p>\n

Kr\u00e1tko po svojich 10. narodenin\u00e1ch odcestovala Natascha s otcom k jeho zn\u00e1mym do Ma\u010farska. Vr\u00e1tili sa ve\u013emi neskoro a otec, aby sa vyhol v\u00fd\u010ditk\u00e1m matky, ne\u0161iel dc\u00e9ru ani odprevadi\u0165 k dver\u00e1m. Matka si vyliala zlos\u0165 na Nataschi, z\u00farila, \u017ee nezodpovedn\u00fd otec nechal tak\u00e9 mal\u00e9 die\u0165a \u00eds\u0165 neskoro v noci sam\u00e9 cez dvor, ve\u010f \u010do keby sa jej nie\u010do stalo… V zlosti zabudla vybra\u0165 cestovn\u00fd pas z vrecka Nataschinej bundy. Potom sa s\u00edce sna\u017eila o ak\u00e9si zmierenie, za\u0161la do detskej izby pripravi\u0165 dc\u00e9rke oble\u010denie na druh\u00fd de\u0148, ale ke\u010f ju chcela pohladi\u0165 po vlasoch, Natascha sa oto\u010dila k nej chrbtom a na hlavu si stiahla papl\u00f3n. R\u00e1no sa, e\u0161te st\u00e1le urazen\u00e1, rozl\u00fa\u010dila s ma\u010dkami, ale nie s matkou, a pobrala sa do \u0161koly. Bol 2. marec 1998. O 7. 20 videla jedna 12-ro\u010dn\u00e1 \u0161kol\u00e1\u010dka, ako nezn\u00e1my mu\u017e strk\u00e1 nejak\u00e9 diev\u010da do bieleho mikrobusu, zatia\u013e \u010do druh\u00fd mu\u017e sedel za volantom. Toto tvrdenie nesk\u00f4r rozp\u00fatalo nekon\u010den\u00e9 diskusie o viacer\u00fdch p\u00e1chate\u013eoch a mnoh\u00ed vy\u0161etrovatelia ako aj laick\u00e1 verejnos\u0165 dodnes neveria, \u017ee p\u00e1chate\u013eom bola len \u00a0jedna osoba – nezamestnan\u00fd technik, 36-ro\u010dn\u00fd Wolfgang Priklopil. V podve\u010der matka ohlasuje zmiznutie dc\u00e9ry na pol\u00edcii. Za\u010d\u00edna sa ve\u013ek\u00e1 p\u00e1tracia akcia, v r\u00e1mci ktorej policajti nav\u0161t\u00edvili aj Priklopila ako majite\u013ea bielej dod\u00e1vky. Ten im ochotne uk\u00e1zal svoje auto, plne nalo\u017een\u00e9 stavebn\u00fdm materi\u00e1lom a hoci nemal svedkov, ktor\u00fd by potvrdili, \u017ee v inkriminovan\u00fa dobu bol doma, policajti bez v\u00e4\u010d\u0161ieho podozrenia odpochodovali pre\u010d.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

U\u017e nie si Natascha<\/strong><\/p>\n

\u00danosca str\u010dil unesen\u00fa \u0161kol\u00e1\u010dku do pivnice, ktor\u00e1 bola v skuto\u010dnosti mont\u00e1\u017enou jamou pod gar\u00e1\u017eou. Nebolo tam ni\u010d, \u017eiaden matrac, \u017eiadne svetlo. Iba modr\u00e1 deka, ktor\u00fa Priklopil pou\u017eil pri \u00fanose. Jedin\u00fd zvuk, ktor\u00fd Natascha po\u010dula, bolo bzu\u010danie ventil\u00e1tora. Od sam\u00e9ho po\u010diatku jej Priklopil nahov\u00e1ral, \u017ee u\u017e nikomu nech\u00fdba, ve\u010f inak by ju pol\u00edcia d\u00e1vno na\u0161la alebo rodi\u010dia zaplatili v\u00fdkupn\u00e9. Presvied\u010dal ju, \u017ee oni s\u00fa vlastne radi, \u017ee sa jej zbavili a zd\u00f4raz\u0148oval, \u017ee odteraz patr\u00ed u\u017e len jemu. Preto aj vy\u017eadoval, aby ho oslovovala \u201eM\u00f4j p\u00e1n\u201c.<\/p>\n

Do kobky s rozmermi 2,8 x 1,8 x 2,4 m jej s\u00edce pribudla poste\u013e, p\u00edsac\u00ed stol\u00edk, detsk\u00e9 kni\u017eky, r\u00e1dio a mal\u00fd telev\u00edzor, ale aj bitky a tresty, napr\u00edklad vyp\u00ednan\u00edm svetla alebo zatv\u00e1ran\u00edm pr\u00edvodu vzduchu. Nesk\u00f4r mohla \u00eds\u0165 ob\u010das aj do domu nad zemou, no Priklopil nevynechal ani jednu pr\u00edle\u017eitos\u0165, aby ju poni\u017eoval a\u00a0\u010dastoval nad\u00e1vkami ako neschopn\u00fa, \u010di u\u017e to bolo pri varen\u00ed alebo upratovan\u00ed. Ke\u010f mala 14 rokov, po prv\u00fdkr\u00e1t s\u00a0n\u00edm musela spa\u0165 v posteli. Po \u00fateku priznala, \u017ee ju Priklopil zn\u00e1sil\u0148oval, ale povedala, \u017ee mu ani tak ne\u0161lo o\u00a0sex, ale sk\u00f4r o\u00a0to s niek\u00fdm sa pomazna\u0165. Pre istotu si ju v\u0161ak zv\u00e4zoval plastikov\u00fdmi putami, aby sa nemohla br\u00e1ni\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u00datek za slobodou<\/strong><\/p>\n

Priklopil sa Nataschi systematicky vyhr\u00e1\u017eal, \u017ee ak n\u00e1hodou susedia za\u010duj\u00fa jej hlas, zabije ich a ona u\u017e nikdy neuvid\u00ed denn\u00e9 svetlo. K\u00fdm ju po prv\u00fdkr\u00e1t zobral so sebou autom na trh, najprv jej uk\u00e1zal, ako by jej podrezal krk v pr\u00edpade, \u017ee by urobila nejak\u00fd neuv\u00e1\u017een\u00fd pohyb. \u013dudia sa nesk\u00f4r \u010dasto p\u00fdtali, pre\u010do neu\u0161la sk\u00f4r a \u010di skuto\u010dne verila jeho b\u00e1jkam o\u00a0podm\u00ednovanej pivnici, resp. ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee bola so svoj\u00edm \u00fanoscom dokonca na ly\u017eova\u010dke! Stalo sa to kr\u00e1tko pred jej 18. narodeninami, Priklopil ju v\u0161ak nezobral na ly\u017ee pre z\u00e1bavu, ale preto, aby jej zasa raz dok\u00e1zal, ak\u00e1 je nemo\u017en\u00e1, a tak ju pon\u00ed\u017eil. Striehol na \u0148u, aj ke\u010f \u0161la na toaletu. A ona bojovala s my\u0161lienkou oslovi\u0165 tam jednu \u017eenu, ale ke\u010f pozbierala odvahu, z \u00fast jej vy\u0161iel len sipot.<\/p>\n

A\u00a0potom sa to stalo: 23. augusta 2006 okolo obeda Natascha vys\u00e1vala Priklopilovo auto zaparkovan\u00e9 v z\u00e1hrade. \u00danosca jej st\u00e1l za chrbtom, ve\u010f pozoroval ka\u017ed\u00fd jej krok. Vtom mu zazvonil telef\u00f3n. Musel od\u00eds\u0165 p\u00e1r krokov, aby mal lep\u0161\u00ed sign\u00e1l, navy\u0161e ho ru\u0161il aj zvuk vys\u00e1va\u010da. Vtedy si Natascha povedala \u201eteraz, alebo nikdy\u201c a\u00a0rozbehla sa, \u010do jej sily sta\u010dili, presko\u010dila nieko\u013eko \u017eiv\u00fdch plotov a ke\u010f cez okno zbadala v kuchyni jednu \u017eenu, za\u010dala ju vzru\u0161ene prosi\u0165, aby zavolala pol\u00edciu. Triasla sa na celom tele, lebo sa b\u00e1la, \u017ee Priklopil jej be\u017e\u00ed za p\u00e4tami a \u017ee zabije ju aj t\u00fa cudziu \u017eenu. On v\u0161ak e\u0161te v ten ist\u00fd ve\u010der sko\u010dil pod vlak viedenskej r\u00fdchlodr\u00e1hy ne\u010faleko zast\u00e1vky Praterstern.<\/p>\n

 <\/p>\n

Stretnutie s matkou a m\u00e9diami<\/strong><\/p>\n

Na druh\u00fd de\u0148, hodinu po tom, ako m\u00e9di\u00e1 zverejnili spr\u00e1va o\u00a0\u00fateku mladej \u017eeny, ist\u00fd Kana\u010fan si zabezpe\u010dil internetov\u00fa dom\u00e9nu s menom Natascha Kampusch a o dva t\u00fd\u017edne nesk\u00f4r po\u017eiadal \u010fal\u0161\u00ed mu\u017e o ochrann\u00fa zna\u010dku tie\u017e s jej menom na patentovom \u00farade v\u00a0Mn\u00edchove…<\/p>\n

Osem naroden\u00edn, osem Vianoc \u010dakalo diev\u010da na ten prav\u00fd moment. Osem a pol roka t\u00fa\u017eila po milom slove alebo dotyku matky (raz sama po\u017eiadala Priklopila, aby ju objal – bola e\u0161te die\u0165a, potrebovala \u013eudsk\u00fa bl\u00edzkos\u0165, hoci bol jej \u00fanosca) a teraz pri\u0161la t\u00e1 chv\u00ed\u013ea a ona nevedela, ako sa zachova\u0165. Ale ani jej matka. Nataschu vyprevadila z\u00a0domu ako \u0161kol\u00e1\u010dku a teraz sa jej vr\u00e1tila plnolet\u00e1 \u017eena. U\u017e nebola mal\u00fdm diev\u010datkom z fotografie, pred ktor\u00fdm doma so starou mamou zapa\u013eovala svie\u010dku a vysed\u00e1vala dlh\u00e9 hodiny. Obrovsk\u00e1 rados\u0165 v\u0161ak napokon prehlu\u0161ila v\u0161etky pocity neistoty.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Prv\u00e9 t\u00fd\u017edne nov\u00e9ho \u017eivota<\/strong><\/p>\n

Po n\u00e1vrate domov Nataschu tr\u00e1pili r\u00f4zne zdravotn\u00e9 probl\u00e9my, ve\u010f za cel\u00fdch osem rokov ani raz nenav\u0161t\u00edvila lek\u00e1ra, ani vtedy, ke\u010f ju Priklopil do krvi zbil alebo hodil zo schodov, \u017ee si zlomila nieko\u013eko kost\u00ed. Aj preto jej prv\u00e1 cesta viedla do V\u0161eobecnej viedenskej nemocnice, kde sa podrobila r\u00f4znym vy\u0161etreniam. Ve\u013ek\u00e9 probl\u00e9my mala s o\u010dami precitliven\u00fdmi na striedanie svetla a tmy, len \u0165a\u017eko dok\u00e1zala poh\u013ead fixova\u0165 na jeden bod, o\u010di jej nepokojne pobehovali sem a tam, ba pri dlh\u0161om za\u0165a\u017een\u00ed sa jej cel\u00e9 prevracali. Nemala to \u013eahk\u00e9 ani s motorikou, nevedela dobre odhadn\u00fa\u0165 vzdialenosti ani sa pohybova\u0165 vo ve\u013ekom priestore. Tri roky jej trvalo, k\u00fdm zvl\u00e1dla cestu vlakom alebo autom bez toho, aby jej nebolo zle z r\u00fdchlo be\u017eiacej krajiny za oknom. Nevedela automaticky roztriedi\u0165 jednotliv\u00e9 obrazy, ba ani jednotliv\u00e9 hlasy vo v\u00e4\u010d\u0161ej skupine \u013eud\u00ed, v\u0161etko akoby po\u010dula naraz. Priklopil, ak chcel Nataschu za nie\u010do potresta\u0165, nech\u00e1val ju o hlade aj nieko\u013eko dn\u00ed. Alebo ke\u010f jej k\u00fasok jedla spadol na zem, na tanier jej vylial \u010distiaci prostriedok. Nedostato\u010dn\u00e1 strava zhor\u0161ila jej alergie a e\u0161te dlh\u00e9 roky po \u00fateku trpela poruchami pr\u00edjmu potravy. V\u00e1ha jej kol\u00edsala, v\u00a0ur\u010ditom obdob\u00ed bola vyslovene tu\u010dn\u00e1. A ke\u010f\u017ee sa nevedelo, do akej miery je po\u0161koden\u00fd jej psychick\u00fd stav, v nemocnici ju umiestnili na oddelenie detskej psychiatrie – v izbe, kde sa nedali dvere otvori\u0165 zvn\u00fatra. Tak sa vlastne z jedn\u00e9ho uzavret\u00e9ho priestoru dostala do druh\u00e9ho. V pivnici o v\u0161etkom rozhodoval \u00fanosca, v nemocnici ho nahradil cel\u00fd t\u00edm odborn\u00edkov. V\u0161etci jej radili, \u010do m\u00e1 kde podp\u00edsa\u0165, \u010do m\u00e1 kde poveda\u0165. Okrem lek\u00e1rskych vy\u0161etren\u00ed musela absolvova\u0165 inteligen\u010dn\u00e9 testy, nieko\u013ekokr\u00e1t jej presvecovali mozog, akoby nemohli uveri\u0165, \u017ee dlhoro\u010dn\u00e9 zajatie tak dobre zvl\u00e1dla.<\/p>\n

 <\/p>\n

Medi\u00e1lna v\u00edchrica<\/strong><\/p>\n

Nemocnici sa jej hospitaliz\u00e1ciu nepodarilo udr\u017ea\u0165 v tajnosti, a\u00a0tak ke\u010f \u0161la po chodbe, v\u0161etci pacienti, n\u00e1v\u0161tevn\u00edci i zamestnanci sa po nej obzerali. Vonku na stromoch \u010dupeli novin\u00e1ri, niektor\u00ed sa pok\u00fa\u0161ali dosta\u0165 dovn\u00fatra ako nemocni\u010dn\u00fd person\u00e1l. Diev\u010da, ktor\u00e9 u\u0161lo svojmu \u00fanoscovi, sa stalo svetovou senz\u00e1ciou. Ka\u017ed\u00fd, kto s Nataschou pri\u0161iel do styku, bol vystaven\u00fd n\u00e1tlaku, aby predal m\u00e9di\u00e1m jej fotky alebo hocak\u00e9 inform\u00e1cie o\u00a0nej. Bolo treba jedna\u0165 r\u00fdchlo a \u010dasto aj arogantne, preto\u017ee v\u0161etci boli presved\u010den\u00ed, \u017ee o \u0161tyri t\u00fd\u017edne bude jej story u\u017e novin\u00e1rsky m\u0155tva. Ist\u00fd medi\u00e1lny odborn\u00edk sa nesk\u00f4r vyjadril, \u017ee jej pr\u00edpad bol prv\u00fd v hist\u00f3rii, ke\u010f (inokedy zdr\u017eanliv\u00e9) rak\u00faske a nemeck\u00e9 m\u00e9di\u00e1 zb\u00farali v\u0161etky bari\u00e9ry. P\u00e4\u0165 dn\u00ed po \u00fateku pre\u010d\u00edtal profesor Friedrich Max z\u00a0univerzitnej kliniky na tla\u010dovej konferencii Nataschin list so z\u00e1kladn\u00fdmi \u00fadajmi o \u00fanose, ale hlavne s prosbou pre m\u00e9di\u00e1, aby re\u0161pektovali jej s\u00fakromie a intimitu. List mal celkom opa\u010dn\u00fd \u00fa\u010dinok. Novin\u00e1ri sa predbiehali v ponuk\u00e1ch a ke\u010f nesta\u010dili fakty, pomohli si vlastnou fant\u00e1ziou. Natascha napokon s\u00fahlasila s tromi rozhovormi, pre najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed rak\u00fasky denn\u00edk Kronen Zeitung, \u010dasopis News a rak\u00fasku telev\u00edziu. Telev\u00edzne interview sa konalo v nemocnici, jednu miestnos\u0165 prerobili na \u00fatuln\u00e9 \u0161t\u00fadio, do ktor\u00e9ho diev\u010dina vst\u00fapila s naivnou predstavou, \u017ee teraz m\u00f4\u017ee slobodne poveda\u0165 v\u0161etko, \u010do chce, a\u00a0rovnako slobodne ml\u010da\u0165 o tom, o \u010dom hovori\u0165 nechce. Ve\u013ea div\u00e1kov sa po rozhovore trochu \u0161tip\u013eavo p\u00fdtalo, \u010di je mo\u017en\u00e9, aby \u010dlovek vydr\u017eal tak\u00fa traumu v takom dobrom stave a e\u0161te k tomu rozpr\u00e1val ako m\u00fadra kniha.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Ingrid \u017dalneva<\/p>\n

foto Sita<\/p>\n

 <\/p>\n

Dokon\u010denie Nataschinho pr\u00edbehu si pre\u010d\u00edtate v j\u00fanovom \u010d\u00edsle MIAU (2017)\u00a0<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  V roku 2006 jej meno doslova obletelo svet. \u0160kol\u00e1\u010dka unesen\u00e1 na ceste do \u0161koly a\u00a0nezvestn\u00e1 osem a\u00a0pol roka sa zrazu objavila v malom meste\u010dku Doln\u00e9ho Rak\u00faska. Pr\u00edbeh jej pre\u017eitia sa stal uk\u00e1\u017ekou neoby\u010dajnej sily \u013eudskej v\u00f4le. Znovuobjavenie zabudnut\u00e9ho diev\u010da\u0165a vyvolalo obrovsk\u00fa euf\u00f3riu, ktor\u00fa nesk\u00f4r vystriedal s\u00facit, ale aj zloba a z\u00e1vis\u0165.   Natascha Kampusch […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":4290,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[55,5],"tags":[],"class_list":["post-4283","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-jun-2017","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4283","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4283"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4283\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4294,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4283\/revisions\/4294"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4290"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4283"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4283"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4283"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}