{"id":4295,"date":"2017-06-14T09:14:46","date_gmt":"2017-06-14T07:14:46","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=4295"},"modified":"2017-06-14T09:14:46","modified_gmt":"2017-06-14T07:14:46","slug":"saroo-brierley-a-jeho-dlha-cesta-domov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/saroo-brierley-a-jeho-dlha-cesta-domov\/","title":{"rendered":"Saroo Brierley a jeho dlh\u00e1 cesta domov"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Oscarov\u00e1 noc v\u017edy upriami pozornos\u0165 na mno\u017estvo zauj\u00edmav\u00fdch osudov. Tento rok medzi nimi vynikal najm\u00e4 ten, \u010do rozpr\u00e1va o\u00a0malom indickom chlapcovi, ktor\u00e9ho vlak unesie tis\u00edce kilometrov od domova, aby napokon na\u0161iel cestu sp\u00e4\u0165 o\u00a0dlh\u00fdch 25 rokov. Toto je jeho skuto\u010dn\u00fd pr\u00edbeh.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Saroo vyrastal v hlinenej chatr\u010di s matkou, dvomi star\u0161\u00edmi bratmi a malou sestri\u010dkou Shekilou. Rodina po odchode otca \u017eila z ruky do \u00fast a v\u0161etci sa sna\u017eili prilo\u017ei\u0165 ruku k dielu. Matka Kamla vl\u00e1\u010dila od svitu do mrku \u0165a\u017ek\u00e9 skaly, no to, \u010do zarobila, na nak\u0155menie v\u0161etk\u00fdch hladn\u00fdch krkov nesta\u010dilo. A tak bratia Guddu a Kullu cel\u00e9 dni behali po vonku v n\u00e1deji, \u017ee sa im podar\u00ed n\u00e1js\u0165, vy\u017eobra\u0165 \u010di \u201epotiahnu\u0165\u201c drobn\u00e9 mince alebo \u010dosi do \u017eal\u00fadka. Ka\u017ed\u00fd ve\u010der si v\u0161etci spolu sadli a svoje poklady si spravodlivo rozdelili.<\/p>\n

Aj p\u00e4\u0165ro\u010dn\u00fd Saroo zast\u00e1val v\u00a0rodinnej de\u013ebe pr\u00e1ce d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu – staral sa o mal\u00fa sestri\u010dku Shekilu. \u0160kola znamenala luxus, ktor\u00fd si jeho mama nemohla dovoli\u0165, a tak nevedel \u010d\u00edta\u0165, p\u00edsa\u0165 ani po\u010d\u00edta\u0165, nepoznal svoje priezvisko ani n\u00e1zov mesta, kde b\u00fdval. Bol to v\u0161ak ve\u013emi vn\u00edmav\u00fd chlap\u010dek a dobre si pam\u00e4tal miesta, kam ho ob\u010das br\u00e1vali star\u0161\u00ed bratia. Ve\u013emi r\u00e1d chodieval najm\u00e4 k rieke, k tomu miestu, kde st\u00e1la priehrada a\u00a0tvoril sa tam vodop\u00e1d. Bos\u00fd sa hral vo vode a okolo neho s obrovsk\u00fdm hukotom prem\u00e1vali vlaky. Domov sa vracal a\u017e po zotmen\u00ed, no v\u017edy presne vedel, kadia\u013e \u00eds\u0165.<\/p>\n

Jedn\u00e9ho d\u0148a ho \u0161trn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd Guddu zobral k tov\u00e1rni, kde nikdy predt\u00fdm nebol, aby tam spolu ukradli zop\u00e1r vajec. Prichytili ich v\u0161ak str\u00e1\u017ecovia a chlapci sa rozbehli ka\u017ed\u00fd in\u00fdm smerom. Mal\u00fd Saroo sa musel domov vr\u00e1ti\u0165 s\u00e1m, no zvl\u00e1dol to bez probl\u00e9mov. V mysli si premietol, akou cestou pri\u0161iel a jeho nohy trasu sledovali opa\u010dn\u00fdm smerom. Be\u017eal po zapr\u00e1\u0161en\u00fdch uliciach, zabo\u010dil pri krav\u00e1ch, potom popri aut\u00e1ch, okolo font\u00e1ny a priehrady – a bol doma…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

De\u0148, ktor\u00fd v\u0161etko zmenil <\/strong><\/p>\n

Zmysel pre orient\u00e1ciu mu nech\u00fdbal, a tak sa vyd\u00e1val st\u00e1le \u010falej. \u201eNamiesto jedla sme mali ve\u013ek\u00fa slobodu a p\u00e1\u010dilo sa n\u00e1m to,\u201c spom\u00edna Saroo. S de\u0165mi zo susedstva si p\u00fa\u0161\u0165al \u0161arkany, vyrez\u00e1val drevo alebo za\u0161iel na trh v n\u00e1deji, \u017ee nejak\u00e9mu m\u00e4siarovi spadne pri kr\u00e1jan\u00ed koz\u013eaciny vz\u00e1cny k\u00fasok na zem. Ako to u\u017e b\u00fdva, jeho dobrodru\u017estv\u00e1 nekon\u010dili v\u017edy \u0161\u0165astne a ob\u010das sa stalo, \u017ee si pri potulk\u00e1ch rozbil \u010delo alebo dorezal nohu, v\u017edy sa v\u0161ak domov vr\u00e1til spokojn\u00fd, \u0161\u0165astn\u00fd a pripraven\u00fd na \u010fal\u0161ie vzru\u0161uj\u00face dobrodru\u017estvo.<\/p>\n

Na to najv\u00e4\u010d\u0161ie dlho \u010daka\u0165 nemusel. Jedn\u00e9ho ve\u010dera mal ako obvykle str\u00e1\u017ei\u0165 sestru a Guddu sa chystal na \u017eelezni\u010dn\u00fa stanicu h\u013eada\u0165 drobn\u00e9 mince. Saroo ho uprosil, \u017ee chce \u00eds\u0165 s n\u00edm a hoci sa jeho star\u0161\u00ed brat najsk\u00f4r zdr\u00e1hal, napokon privolil. Obaja sadli na bicykel a po pol hodinke boli na stanici. Tam nasadli do vlaku do Burhanpuru a ke\u010f sa s\u00faprava rozbehla, za\u010dali preh\u013ead\u00e1va\u0165 podlahu pod seda\u010dkami. Na\u0161li tam len zop\u00e1r ara\u0161idov\u00fdch \u0161krupiniek, no Saroo bol \u0161\u0165astn\u00fd. Bol s milovan\u00fdm bratom a pre\u017e\u00edvali tak\u00e9 dobrodru\u017estvo!<\/p>\n

Cesta Burhanpuru, vzdialen\u00e9ho 70 kilometrov, trvala asi dve hodinky. Ke\u010f tam dorazili, Saroo bol tak\u00fd unaven\u00fd, \u017ee sa zlo\u017eil na lavicu. Guddu mu povedal, nech si odd\u00fdchne a nikam nejde: \u201eO chv\u00ed\u013eu sa vr\u00e1tim a n\u00e1jdeme si miesto na spanie.\u201c Saroo prik\u00fdvol a hne\u010f aj zaspal. Ke\u010f sa prebudil v\u00a0pr\u00e1zdnej stanici, okolo neho vl\u00e1dlo ticho ako v bo\u017eom chr\u00e1me. Chlapec bol s\u00e1m a tak to malo aj zosta\u0165…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Koles\u00e1 osudu <\/strong><\/p>\n

P\u00e4\u0165ro\u010dn\u00fd Saroo sa posadil na lavici, pretrel si o\u010di a nieko\u013ekokr\u00e1t na brata zavolal. Nik neodpovedal. Na per\u00f3ne v\u0161ak st\u00e1l vlak, \u010do ak na\u0148ho Guddu \u010dak\u00e1 tam? Chlapec vo\u0161iel do vag\u00f3na, no nik tam nebol. Nevad\u00ed, povedal si, brat ur\u010dite pracuje alebo sp\u00ed vo ved\u013eaj\u0161om vozni. Saroo sa sch\u00falil na sedadlo a znova sladko zaspal. No vlak sa zrazu pohol a spolu s n\u00edm sa naplno rozkr\u00fatili aj koles\u00e1 osudu. Ke\u010f sa prebral, cez okn\u00e1 svietilo slnko a vlak fujazdil nezn\u00e1mou krajinou. Netu\u0161il, ako dlho spal, ani kde je. Vo vozni bol s\u00e1m a na jeho volania o pomoc nik neodpovedal. \u201eBhaiya! Bra\u010dek! Guddu!\u201c volal z\u00fafalo. Do in\u00e9ho voz\u0148a sa po\u010das jazdy prejs\u0165 nedalo, a tak bol uv\u00e4znen\u00fd v obrovskej plechovej \u0161katuli bez pomoci, bez jedla a r\u00fatil sa do nezn\u00e1ma. Vlak ob\u010das zastavil v mal\u00fdch staniciach, no chlapcovi sa nepodarilo otvori\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9 dvere. Napokon po nieko\u013ek\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch hodin\u00e1ch vlak kone\u010dne zastavil. Saroo sa ocitol v Kalkate, 1.500 kilometrov od domova. Die\u0165a, ktor\u00e9 nikdy neopustilo rodn\u00fa dedinu, sa ocitlo \u00faplne samotn\u00e9 na obrovskej \u017eelezni\u010dnej stanici. Nebolo \u010dloveka, ktor\u00fd by mu pomohol. \u201eIgnorovali ma, lebo mi nerozumeli,\u201c spom\u00edna Saroo, ktor\u00fd hovoril len po hindsky a miestnu beng\u00e1l\u010dinu neovl\u00e1dal. \u201eGinestlay, Ginestlay,\u201c opakoval do nekone\u010dna n\u00e1zov svojej dediny, no nikto ho nepoznal. \u010co mohol robi\u0165? Prosil, volal, plakal a ke\u010f to k ni\u010domu neviedlo, vy\u0161tveral sa do vlaku opa\u010dn\u00fdm smerom, aby ho zaviezol domov. Ka\u017ed\u00fd pokus bol v\u0161ak ne\u00faspe\u0161n\u00fd, v\u0161etky s\u00fapravy smerovali len do \u010fal\u0161ieho nezn\u00e1meho mesta, a tak sa chlapec st\u00e1le znova vracal na ru\u0161n\u00fa stanicu v Kalkate. Tam bol v\u0161ak len omrvinkou v obrovskom pr\u00edstave bezn\u00e1deje.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Na ulici<\/strong><\/p>\n

\u017delezni\u010dn\u00e1 stanica Howrah Junction je s 23 n\u00e1stupi\u0161\u0165ami najv\u00e4\u010d\u0161ou v celej Indii. Prech\u00e1dza \u0148ou 293 vlakov osobnej dopravy, ktor\u00e9 mesto sp\u00e1jaj\u00fa s\u00a01.220 \u010fal\u0161\u00edmi stanicami. To bolo obrovsk\u00e9 mno\u017estvo mo\u017enost\u00ed. \u010eal\u0161\u00ed t\u00fd\u017ede\u0148 \u010di dva Saroo str\u00e1vil vo vlakoch, no napokon pochopil, \u017ee to k ni\u010domu nevedie a prijal mesto Kalkata za svoj nov\u00fd domov. Sp\u00e1val pod stani\u010dn\u00fdmi lavicami, vodu naberal vo font\u00e1nkach a ob\u010das sa mu podarilo n\u00e1js\u0165 v smetiach \u010di na zemi nie\u010do pod zub. Nebolo to v\u0161ak bezpe\u010dn\u00e9 miesto a\u00a0\u010doskoro to mal poc\u00edti\u0165 na vlastnej ko\u017ei. \u201eMohlo sa sta\u0165 \u010doko\u013evek. Mohol som skon\u010di\u0165 ako detsk\u00fd otrok, v nejakom gangu alebo ma mohli zneu\u017ei\u0165,\u201c spom\u00edna na chv\u00edle, ktor\u00e9 ho st\u00e1le desia. Len o vl\u00e1sok unikol \u00fanoscom det\u00ed, takmer ho zrazil vlak, \u010delil mlad\u00fdm v\u00fdtr\u017en\u00edkom a dvakr\u00e1t sa takmer utopil v rieke. Videl m\u0155tve tel\u00e1, \u010delil hladu… Ka\u017ed\u00fd de\u0148 bojoval o pre\u017eitie, no na jeho konci bol st\u00e1le silnej\u0161\u00ed. S ka\u017edou jednou sk\u00fasenos\u0165ou sa cibrili jeho in\u0161tinkty a ostra\u017eitos\u0165.<\/p>\n

Pri jednej z potuliek po okol\u00ed sa mu prihovoril nezn\u00e1my mu\u017e, ktor\u00fd mu s\u013e\u00fabil pomoc. Spo\u010diatku v\u0161etko vyzeralo n\u00e1dejne, spolu pri\u0161li do plechovej chatr\u010de a po dlhej dobe dostal tepl\u00e9 jedlo a poste\u013e. Mu\u017e mu dokonca s\u013e\u00fabil, \u017ee jeho kamar\u00e1t mu onedlho pom\u00f4\u017ee n\u00e1js\u0165 domov. Na tret\u00ed de\u0148 ho v\u0161ak pri\u0161iel nav\u0161t\u00edvi\u0165 hostite\u013eov kamar\u00e1t a ten si k nemu \u013eahol do postele. Mu\u017e sa ho ani nedotkol, ale ke\u010f sa ho za\u010dal p\u00fdta\u0165 na rodinu a rodn\u00fa dedinu, poc\u00edtil strach. \u201eVedel som bez poch\u00fdb, \u017ee s t\u00fdmto chlapom si netreba za\u010d\u00edna\u0165 a \u017ee by som mal utiec\u0165,\u201c spom\u00edna. Ke\u010f ve\u010der dojedol svoje vaje\u010dn\u00e9 kar\u00ed, pomaly umyl riady a\u00a0potom, ke\u010f mu\u017ei faj\u010dili na balk\u00f3ne, zobral nohy na ramen\u00e1. Ostr\u00e9 kamienky sa mu zabod\u00e1vali do bos\u00fdch n\u00f4h, no on len utekal a utekal, k\u00fdm sa svojich prenasledovate\u013eov nezbavil. Op\u00e4\u0165 bol na ulici.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\u017divot za riekou<\/strong><\/p>\n

Na stanici, kde mu\u017e pracoval, u\u017e zost\u00e1va\u0165 nemohol. Po prv\u00fdkr\u00e1t teda prekro\u010dil rieku a nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch t\u00fd\u017ed\u0148ov sa t\u00falal vo vzdialenej\u0161ej \u010dasti mesta. Bolo to \u0165a\u017ek\u00e9, no postupne sa op\u00e4\u0165 nau\u010dil d\u00f4verova\u0165 \u013eu\u010fom. A\u017e napokon natrafil na \u010dloveka, ktor\u00e9mu do smrti neprestane by\u0165 v\u010fa\u010dn\u00fd. Nezn\u00e1my chlapec mal asi len p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov, no r\u00fdchlo pochopil, \u017ee Saroo na ulicu nepatr\u00ed. Na tri dni ho prich\u00fdlila jeho rodina a potom ho vzal na pol\u00edciu, aby sa o\u0148 postaral \u0161t\u00e1t. Ten v\u0161ak chlapca posadil za mre\u017ee. \u201eVtedy som to nevedel, ale ten mlad\u00edk mi zachr\u00e1nil \u017eivot. Neby\u0165 jeho, pravdepodobne by som zomrel na ulici. Kie\u017eby som si pam\u00e4tal jeho meno.\u201c Po noci vo v\u00e4zenskej cele mu policajti polo\u017eili mno\u017estvo ot\u00e1zok. Takmer na \u017eiadnu nevedel odpoveda\u0165, a tak ho previezli do deten\u010dn\u00e9ho centra, pr\u00ed\u0161ern\u00e9ho miesta, pln\u00e9ho opusten\u00fdch det\u00ed, psychicky chor\u00fdch, ale aj mal\u00fdch zlodejov \u010di vrahov. Boli tam deti bez r\u00fak \u010di n\u00f4h, zranen\u00e9, nem\u00e9… V jednej posteli sp\u00e1vali aj traja \u010di \u0161tyria mal\u00ed pacienti, a \u010do hor\u0161ie, k de\u0165om sa v noci zakr\u00e1dali dospel\u00ed… Op\u00e4\u0165 musel bojova\u0165 o pre\u017eitie.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

\u0160\u0165astie v ne\u0161\u0165ast\u00ed<\/strong><\/p>\n

Mal v\u0161ak obrovsk\u00e9 \u0161\u0165astie. Ke\u010f nik nereagoval na jeho fotografiu uverejnen\u00fa medzi straten\u00fdmi de\u0165mi, asi po mesiaci ho z \u201ecentra hr\u00f4zy\u201c poslali do sirotinca. Bolo to ako vyhra\u0165 \u0161portku. Nava Jeevan (v preklade z hind\u010diny Nov\u00fd domov) bolo ove\u013ea pr\u00edjemnej\u0161ie miesto a \u017eili tam najm\u00e4 deti v jeho veku. Na okn\u00e1ch s\u00edce viseli mre\u017ee, ale kv\u00f4li ich bezpe\u010dnosti, nie v\u00e4zneniu, ako r\u00fdchlo pochopil.<\/p>\n

O \u0161tyri t\u00fd\u017edne sa u\u017e mal po svete pohybova\u0165 \u00faplne slobodne. Pracovn\u00edci indickej neziskovej organiz\u00e1cie ISSA mu na\u0161li nov\u00fd domov – v \u010falekej Austr\u00e1lii. Jedn\u00e9ho d\u0148a mu do r\u00fak vlo\u017eili \u010derven\u00fd fotoalbum a povedali: \u201eToto je tvoja nov\u00e1 rodina. Bud\u00fa \u0165a milova\u0165 a postaraj\u00fa sa o teba.\u201c Saroo si album prezrel. Bol tam obr\u00e1zok usmievaj\u00facej sa dvojice bielej pleti. \u017dena mala ry\u0161av\u00e9 ku\u010derav\u00e9 vlasy, mu\u017e \u0161portov\u00fa bundu a kravatu. Na \u010fal\u0161ej fotografii s domom z \u010derven\u00fdch teh\u00e1l na prednej verande ten ist\u00fd mu\u017e m\u00e1val do objekt\u00edvu. \u00daradn\u00ed\u010dka prekladala text, ktor\u00fd sprev\u00e1dzal ka\u017ed\u00fa fotografiu. \u201eToto je dom, ktor\u00fd bude na\u0161\u00edm domovom,\u201c \u010d\u00edtala p\u00edsmen\u00e1 pod obr\u00e1zkom. \u201eToto lietadlo \u0165a vezme do Austr\u00e1lie,\u201c bolo nap\u00edsan\u00e9 pri poh\u013eadnici s lietadlom na oblohe.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Nov\u00fd za\u010diatok<\/strong><\/p>\n

John a Sue Brierleyovci mohli ma\u0165 vlastn\u00e9 deti, z\u00a0vlastn\u00e9ho rozhodnutia si v\u0161ak zvolili in\u00fa mo\u017enos\u0165. Vedeli, \u017ee po svete sa potuluje mno\u017estvo nechcen\u00fdch det\u00ed \u00a0Sue navy\u0161e mala v detstve videnie, \u017ee pri nej stoj\u00ed die\u0165a \u201es hnedou poko\u017ekou\u201c. V Indii v roku 1987 trpelo na chorobu alebo hladomor 14 mili\u00f3nov det\u00ed mlad\u0161\u00edch ako desa\u0165 rokov. Brierleyovci sa rozhodli jedno z\u00a0t\u00fdch det\u00ed zachr\u00e1ni\u0165. 25. septembra doma v Hobarte priv\u00edtali mal\u00e9ho indick\u00e9ho chlapca. Ako sa dalo o\u010dak\u00e1va\u0165, za\u010diatky boli pomerne n\u00e1ro\u010dn\u00e9. Chlap\u010dek vedel po anglicky len zop\u00e1r slov\u00ed\u010dok, a tak s nov\u00fdmi rodi\u010dmi komunikoval spo\u010diatku najm\u00e4 gestami. Napriek kult\u00farnemu \u0161oku sa v\u0161ak r\u00fdchlo prisp\u00f4sobil nov\u00e9mu prostrediu. Osvojil si jazyk aj austr\u00e1lsky pr\u00edzvuk. Rodina tr\u00e1vila ve\u013ea \u010dasu \u0161portovan\u00edm, Brierleyovci \u010dasto vyr\u00e1\u017eali s lo\u010fkou na Tasm\u00e1nske more, kde sa Saroo u\u010dil pl\u00e1va\u0165. Doma ho \u010dakala vlastn\u00e1 izba, m\u00e4kk\u00e1 poste\u013e s n\u00e1morn\u00edckou prikr\u00fdvkou a ply\u0161ov\u00e1 koala. Chladni\u010dka bola v\u017edy pln\u00e1 jedla, v ob\u00fdva\u010dke tr\u00f3nil obrovsk\u00fd telev\u00edzor a v\u00a0skrini mal kopu kr\u00e1sneho oble\u010denia, mno\u017estvo kn\u00edh a hra\u010diek… \u201eSt\u00e1le znova som sa na tie veci pozeral, aby som sa uistil, \u017ee je to skuto\u010dnos\u0165.\u201c No mapa Indie na stene nad poste\u013eou, fig\u00farky slonov a indick\u00e9 dekor\u00e1cie mu st\u00e1le pripom\u00ednali, \u017ee v jeho \u017eil\u00e1ch koluje in\u00e1 krv, ne\u017e jeho nov\u00fdch rodi\u010dov.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Obraz spomienok<\/strong><\/p>\n

\u201eSamozrejme, ke\u010f som pri\u0161iel do Austr\u00e1lie, d\u00f4raz sme kl\u00e1dli na moju bud\u00facnos\u0165, nie na minulos\u0165,\u201c vrav\u00ed Saroo. O\u00a0svojom indickom detstve hovoril v novom domove ve\u013emi m\u00e1lo, vo svojom vn\u00fatri ho v\u0161ak nosil neust\u00e1le. V\u00a0noci, ke\u010f nemohol zaspa\u0165, sa mu \u010dasto vyn\u00e1rali spomienky. Nechcel na minulos\u0165 zabudn\u00fa\u0165, a tak si rovnak\u00e9 obrazy predstavoval ka\u017ed\u00fd de\u0148 zas a znova. Videl v nich svoju rodinu, dom aj de\u0148, ke\u010f sa jeho \u017eivot nav\u017edy zmenil. \u201eAj ke\u010f som \u017eil s \u013eu\u010fmi, ktor\u00fdm som d\u00f4veroval, st\u00e1le som chcel vedie\u0165, ako sa m\u00e1 moja rodina: Uvid\u00edm ich niekedy znova? \u017dije m\u00f4j brat e\u0161te? Chodil som spa\u0165 s obrazom mojej mamy v hlave.\u201c<\/p>\n

Asi rok po pr\u00edchode do Austr\u00e1lie sa odv\u00e1\u017eil zveri\u0165 so svojimi spomienkami novej mame. Sue navrhla, aby spolu nakreslili mapu miesta, odkia\u013e poch\u00e1dzal. Na nej potom ozna\u010dil zn\u00e1me miesta – dom, cestu k rieke, nadchod…<\/p>\n

Pre\u0161lo detstvo, z chlapca vyr\u00e1stol mlad\u00fd mu\u017e a\u00a0hoci indick\u00e1 mapa v\u00a0jeho izbe visela st\u00e1le, \u201eledva som si ju ved\u013ea plag\u00e1tov Red Hot Chilli Peppers v\u0161imol. Vyr\u00e1stol zo m\u0148a Austr\u00e1l\u010dan, hrd\u00fd Tassie.\u201c<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Minulos\u0165 o\u017e\u00edva<\/strong><\/p>\n

Od ostatn\u00fdch rovesn\u00edkov sa ve\u013emi nel\u00ed\u0161il. Venoval sa \u0161portu, bol ob\u013e\u00faben\u00fd v kolekt\u00edve a nemal n\u00fadzu o priate\u013eky. Po maturite zop\u00e1r rokov brig\u00e1doval v baroch, kluboch a re\u0161taur\u00e1ci\u00e1ch v Hobarte, potom sa rozhodol roz\u0161\u00edri\u0165 si vzdelanie a nast\u00fapil do Austr\u00e1lskej medzin\u00e1rodnej hotelovej \u0161koly v Canberre. Na intern\u00e1te sa stretol s mnoh\u00fdmi Indmi a po rokoch znova po\u010dul hind\u010dinu. Mal u\u017e 26 rokov, ke\u010f v\u010faka nov\u00fdm spolu\u017eiakom, indick\u00fdm \u0161tudentom, za\u010dal znova objavova\u0165 svoje korene. Spolu vyr\u00e1\u017eali do klubov a na v\u00fdlety, jedli indick\u00e9 jedlo, sledovali bollywoodske filmy… A zveril sa im aj s vlastn\u00fdm pr\u00edbehom. N\u00e1sledky na seba nenechali dlho \u010daka\u0165. Minulos\u0165 o\u017e\u00edvala a zvedavos\u0165 kamar\u00e1tov ho prin\u00fatila znova sa zam\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nad t\u00fdm, odkia\u013e vlastne poch\u00e1dza. S ich pomocou sa na geografiu za\u010dal kone\u010dne pozera\u0165 dospel\u00fdmi o\u010dami.<\/p>\n

Ve\u013ea toho nemal, pam\u00e4tal si len n\u00e1zov Ginestlay, ten mohol ozna\u010dova\u0165 jeho rodn\u00e9 mesto, ale aj \u0161tvr\u0165 \u010di len ulicu. Vedel o stanici, ktor\u00e1 sa volala Berampur (alebo tak nejako), kde nast\u00fapil s\u00e1m do vlaku. Vedel, \u017ee to bolo v noci a do Kalkaty dorazil nasleduj\u00faci de\u0148 predpoludn\u00edm. \u201eBola to ihla v kope sena, ale bola tam…\u201c Za\u010dal tie miesta h\u013eadal na mape, no v\u0161etky n\u00e1zvy mu pripadali rovnak\u00e9 – Brahmapur, Baharampur, Burhampoor, Birampur, Badarpur, Baruipur, Bharatpur… Ako dlho mu to m\u00f4\u017ee pri takej obrovskej krajine trva\u0165? A\u00a0potom si v\u00a0jednu chv\u00ed\u013eu uvedomil, \u017ee existuje n\u00e1stroj, ktor\u00fd mu umo\u017en\u00ed vidie\u0165 re\u00e1lnu krajinu bez toho, aby do nej musel vycestova\u0165 – Google Earth! Pozrie sa na Zem zhora \u201eako vt\u00e1k alebo boh\u201c a potom si pribl\u00ed\u017ei miesta, ktor\u00e9 ho zaujm\u00fa. Sarooovo srdce sa divo rozb\u00fachalo. Sadol za po\u010d\u00edta\u010d a za\u010dal h\u013eada\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

H\u013eadanie za\u010d\u00edna<\/strong><\/p>\n

\u201eLetel som ponad Indiu na Google Earth ako Superman.\u201c R\u00fdchlo v\u0161ak pochopil, \u017ee n\u00e1js\u0165 rodn\u00e9 mesto nebude ani s\u00a0pomocou Google Earht tak\u00e9 jednoduch\u00e9. Kde za\u010da\u0165? Najprv sa pok\u00fasil zhrn\u00fa\u0165 si zn\u00e1me fakty. Ginestlay (alebo tak nejako) nele\u017e\u00ed v hor\u00e1ch a je tam vysok\u00e1 pra\u0161nos\u0165, nie je teda ani pri mori. Nach\u00e1dza sa tam \u017eelezni\u010dn\u00e1 stanica, priehrada, kde sa po monz\u00fanov\u00fdch da\u017e\u010foch tvor\u00ed vodop\u00e1d a font\u00e1na, kde sa porezal pri preliezan\u00ed plota. Pri Berampure (alebo tak nejako) je nadchod a ne\u010faleko stanice ve\u013ek\u00e1 n\u00e1dr\u017e na vodu.<\/p>\n

Teraz u\u017e vedel, \u010do h\u013eada\u0165, no nevedel, kde to n\u00e1js\u0165. Za\u010dal t\u00fdm najlogickej\u0161\u00edm sp\u00f4sobom: sledovan\u00edm \u017eelezni\u010dn\u00fdch ko\u013eaj\u00ed smerom z Kalkaty. Tie v\u0161ak vytv\u00e1rali hust\u00fa pavu\u010dinu a kri\u017eovali krajinu v\u0161etk\u00fdmi smermi. Z\u00e1padn\u00e9 Beng\u00e1lsko, Ur\u00edsa, Bih\u00e1r, D\u017eh\u00e1rkhand, Uttarprad\u00e9\u0161… dlh\u00e9 t\u00fd\u017edne h\u013eadania a nikde ni\u010d. Pomaly to za\u010dal vzd\u00e1va\u0165.<\/p>\n

\u201eKde s\u00fa mo\u017enosti, tam je cesta. Je to niekde tam, ale ak sa teraz vzd\u00e1te, v\u017edy si nesk\u00f4r budete hovori\u0165, aj na smrte\u013enej posteli: Pre\u010do som sa nesna\u017eil \u010falej alebo aspo\u0148 viac?\u201c A tak sa po dlh\u00fdch troch rokoch, s novou priate\u013ekou Lucy po boku a r\u00fdchlej\u0161\u00edm internetom, rozhodol, \u017ee tentoraz svoje h\u013eadanie dovedie do \u00faspe\u0161n\u00e9ho konca.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Alexandra Kochov\u00e1<\/p>\n

foto Sita<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd pr\u00edbeh indick\u00e9ho chlapca si pre\u010d\u00edtate v j\u00fanovom \u010d\u00edsle MIAU (2017)\u00a0<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Oscarov\u00e1 noc v\u017edy upriami pozornos\u0165 na mno\u017estvo zauj\u00edmav\u00fdch osudov. Tento rok medzi nimi vynikal najm\u00e4 ten, \u010do rozpr\u00e1va o\u00a0malom indickom chlapcovi, ktor\u00e9ho vlak unesie tis\u00edce kilometrov od domova, aby napokon na\u0161iel cestu sp\u00e4\u0165 o\u00a0dlh\u00fdch 25 rokov. Toto je jeho skuto\u010dn\u00fd pr\u00edbeh.     Saroo vyrastal v hlinenej chatr\u010di s matkou, dvomi star\u0161\u00edmi bratmi a […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":4299,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[55,10],"tags":[],"class_list":["post-4295","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-jun-2017","category-muz"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4295","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4295"}],"version-history":[{"count":11,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4295\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4314,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4295\/revisions\/4314"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4299"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4295"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4295"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4295"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}