{"id":4327,"date":"2017-06-18T19:50:32","date_gmt":"2017-06-18T17:50:32","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=4327"},"modified":"2017-06-18T19:50:32","modified_gmt":"2017-06-18T17:50:32","slug":"priekopnici-cestovania","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/priekopnici-cestovania\/","title":{"rendered":"Priekopn\u00edci cestovania"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Hoci slov\u00e1 ako cestovanie, cestovn\u00e1 kancel\u00e1ria, cestovn\u00e1 pr\u00edru\u010dka a\u00a0najnov\u0161ie aj cestovate\u013esk\u00fd port\u00e1l pou\u017e\u00edvame celkom be\u017ene a\u00a0takmer denne, niekto ich musel vymyslie\u0165 a\u00a0naplni\u0165 obsahom. Pon\u00fakame \u0161tyri portr\u00e9ty mu\u017eov, ktor\u00ed tvorili (a jeden z\u00a0nich dodnes tvor\u00ed) dejiny cestovania.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Karl Baedeker (1801 – 1859)<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

O\u00a0\u010do sa zasl\u00fa\u017eil: <\/strong>Stal sa praotcom kni\u017en\u00fdch turistick\u00fdch sprievodcov, bedekrov.<\/p>\n

 <\/p>\n

Vyd\u00e1va\u0165 pr\u00edru\u010dky pre cestovate\u013eov, popisova\u0165, kde sa nach\u00e1dza nejak\u00e1 zauj\u00edmav\u00e1 pr\u00edrodn\u00e1 kr\u00e1sa, star\u00e1 zr\u00facanina \u010di honosn\u00fd ka\u0161tie\u013e, na to musel dozrie\u0165 \u010das, a\u00a0ten \u010das pri\u0161iel, ba priam sa dok\u00fadolil, ke\u010f sa do sveta rozbehli \u017eelezni\u010dn\u00e9 ko\u013eajnice a\u00a0na eur\u00f3pskych riekach zah\u00fakali parn\u00edky. Jednoducho, para hnala \u013eud\u00ed do sveta,\u00a0cestovanie u\u017e nebolo v\u00fdsadou bohat\u00fdch, ale za p\u00e1r gro\u0161ov vo vlaku 2. \u010di 3. triedy sa mohli zviez\u0165 aj t\u00ed, ktor\u00fdm sa o\u00a0dobrodru\u017estve cestovania e\u0161te pred p\u00e1r rokmi mohlo akur\u00e1t tak sn\u00edva\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako to Karl cel\u00e9 rozto\u010dil\u00a0 <\/strong><\/p>\n

Karl Baedeker sa narodil v\u00a0nemeckom Essene v\u00a0rodine tla\u010diarov, vydavate\u013eov a\u00a0predajcov kn\u00edh. Jeho otec vyd\u00e1val aj miestne noviny Essendische Zeitung, podnik zdedil od otca, a\u00a0tak celkom prirodzene predpokladal, \u017ee \u0161tafetu preberie aj jeho najstar\u0161\u00ed syn Karl. A\u00a0nem\u00fdlil sa. Hoci… Karl chv\u00ed\u013eu pracoval s\u00a0otcom, potom z\u00a0Essenu odi\u0161iel do mesta Koblenz, kde za\u010dal podnika\u0165 na vlastn\u00fa p\u00e4s\u0165. Koblenz, s\u00edce o\u00a0ni\u010d v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ako Essen, si v\u0161ak nevybral n\u00e1hodou: v\u00a0meste pr\u00e1ve za\u010dala fungova\u0165 osobn\u00e1 parolodn\u00e1 doprava a\u00a0po\u010det turistov z\u00e1zra\u010dne st\u00fapal, ke\u010f\u017ee malebn\u00e1 kr\u00e1sa Por\u00fdnia l\u00e1kala na lodn\u00fd v\u00fdlet tis\u00edce cestovania chtiv\u00fdch pasa\u017eierov.<\/p>\n

Ktovie, ako by sa vyv\u00edjala Baedekerova vydavate\u013esk\u00e1 kari\u00e9ra, keby jeho firma v roku 1832 nek\u00fapila mal\u00e9 vydavate\u013estvo ist\u00e9ho Franza R\u00f6hlinga, ktor\u00fd p\u00e1r rokov predt\u00fdm nemeck\u00fdm v\u00fdletn\u00edkom pon\u00fakol u\u017eito\u010dn\u00fa kni\u017eo\u010dku: R\u00fdnska cesta z Mainzu do Kol\u00edna, pr\u00edru\u010dka pre cestuj\u00facich. Ke\u010f\u017ee n\u00e1klad sa r\u00fdchlo rozchytal, Karl ju vydal znovu a nielen to – ako \u010doraz v\u00e1\u0161nivej\u0161\u00ed cestovate\u013e do nej zapracoval vlastn\u00e9 n\u00e1pady, postrehy a\u00a0sk\u00fasenosti. \u010co turista potrebuje vedie\u0165 o\u00a0meste, v\u00a0ktorom sa ocitol po prv\u00fd raz? Iste bude r\u00e1d, uva\u017eoval Karl, ak v\u00a0pr\u00edru\u010dke n\u00e1jde inform\u00e1cie o\u00a0v\u0161etk\u00fdch pozoruhodn\u00fdch kult\u00farnych a\u00a0umeleck\u00fdch pamiatkach v\u00a0okol\u00ed, ale… Ne\u0161iklo by sa mu tie\u017e da\u0165 na zn\u00e1mos\u0165, od kedy do kedy je m\u00fazeum, ktor\u00e9 hodl\u00e1 pocti\u0165 svojou n\u00e1v\u0161tevou, otvoren\u00e9,\u00a0ko\u013eko sa v\u00a0\u0148om plat\u00ed vstupn\u00e9, akou cestou sa d\u00e1 dosta\u0165 ku\u00a0zr\u00facanine hradu nad mestom,\u00a0ko\u013eko to bude zhruba trva\u0165 a\u00a0tie\u017e, kde sa d\u00e1 v\u00a0nezn\u00e1mom meste dobre najes\u0165, kde pohodlne ubytova\u0165, ko\u013eko sa zvykne d\u00e1va\u0165 prepitn\u00e9 ko\u010di\u0161ovi a\u00a0ak\u00fa almu\u017enu \u010dak\u00e1 od v\u00e1s \u017eobr\u00e1k na ulici, ako funguje v\u00a0meste doprava…. Mno\u017estvo u\u017eito\u010dn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 cudzinec pr\u00e1cne zis\u0165oval met\u00f3dou pokusov a\u00a0omylov (alebo si musel naja\u0165 osobn\u00e9ho sprievodcu), by teraz, h\u013ea, mal v\u0161etky pohromade v\u00a0jednej m\u00fadrej kni\u017eke. Napokon, nie\u010do podobn\u00e9 u\u017e pred Baedekrom s\u00a0\u00faspechom sk\u00fasil Angli\u010dan John Murray a Karl od neho \u010dosi odkukal, \u010dosi pridal zo svojej hlavy, predov\u0161etk\u00fdm v\u0161ak v\u0161etky d\u00e1ta, \u00fadaje a inform\u00e1cie zhroma\u017e\u010foval tak pedantne a\u00a0so zmyslom pre detail, \u017ee sa o\u00a0jeho punti\u010dk\u00e1rstve dokonca skladali piesne – kr\u00e1\u013e operety Jacques Offenbach ho zve\u010dnil vo svojom diele Par\u00ed\u017esky \u017eivot. \u201eKr\u00e1li a\u00a0vl\u00e1dy sa m\u00f4\u017eu m\u00fdli\u0165, nie tak p\u00e1n Bedeker,\u201c spieva sa v\u00a0jednej \u00e1rii.<\/p>\n

O\u00a0tom, ako svedomito zbieral \u00fadaje, kolovali e\u0161te za jeho \u017eivota mnoh\u00e9 \u00fasmevn\u00e9 pr\u00edhody. Napr\u00edklad o tom, ako chcel pre svoju pr\u00edru\u010dku zaznamena\u0165, ko\u013ek\u00fdmi schodmi treba vyst\u00fapa\u0165 na strechu mil\u00e1nskej katedr\u00e1ly. Jeden n\u00e1v\u0161tevn\u00edk si v\u0161imol, ako nezn\u00e1my \u00fazem\u010dist\u00fd mu\u017e s\u00a0mohutn\u00fdmi bokombradami v\u00a0pravideln\u00fdch intervaloch premiest\u0148uje \u010dosi z\u00a0n\u00e1prsn\u00e9ho vrecka do toho v\u00a0nohaviciach. Ke\u010f sa ho sp\u00fdtal, \u010do to rob\u00ed, p\u00e1n menom Karl Beadeker mu vysvetlil, \u017ee r\u00e1tal schody na vrchol katedr\u00e1ly, a\u00a0ke\u010f\u017ee sa nechcel pom\u00fdli\u0165, naplnil si vreck\u00e1 vesty hrachom a\u00a0v\u017edy po dvadsiatich krokoch vybral hr\u00e1\u0161ok z\u00a0vesty a\u00a0\u0161up s\u00a0n\u00edm do nohav\u00edc. Dole spo\u010d\u00edtal hr\u00e1\u0161ky, n\u00e1sobil ich dvadsiatimi a\u00a0mal v\u00fdsledok. Tomu sa hovor\u00ed nemeck\u00e1 prec\u00edznos\u0165! Ozaj, a\u00a0viete, \u010do si pod\u013ea p\u00e1na Baedekra \u017eiaden turista nem\u00e1 zabudn\u00fa\u0165 pribali\u0165 na cestu? F\u013ea\u0161u ko\u0148aku!<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Thomas Cook (1808 – 1892)<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

O\u00a0\u010do sa zasl\u00fa\u017eil: <\/strong>Zalo\u017eil prv\u00fa a\u00a0najstar\u0161iu cestovn\u00fa kancel\u00e1riu na svete.<\/p>\n

 <\/p>\n

Spoji\u0165 nespojite\u013en\u00e9 sa niekedy podar\u00ed tak dokonale, a\u017e \u010dlovek \u017easne. \u010co s\u00a0\u010d\u00edm s\u00favis\u00ed je niekedy tak\u00e9 neuverite\u013en\u00e9, a\u017e to nejde do hlavy. Za vznikom prvej cestovky na svete (a\u00a0vlastne i\u00a0v\u0161etk\u00e9ho toho, \u010domu dnes hovor\u00edme masov\u00fd turizmus), stoj\u00ed – alkohol! Presnej\u0161ie boj proti alkoholizmu, tejto odpornej metle \u013eudstva, ktor\u00e1 ni\u010d\u00ed medzi\u013eudsk\u00e9 vz\u0165ahy a zodpoved\u00e1 za mnoh\u00e9 rodinn\u00e9 trag\u00e9die. Aspo\u0148 tak to videl mlad\u00fd stol\u00e1r Thomas Cook, rod\u00e1k z\u00a0Derbyshire v\u00a0strednom Anglicku. Thomas mal okolo dvadsa\u0165p\u00e4\u0165, ke\u010f na Nov\u00fd rok zlo\u017eil s\u013eub abstinencie a\u00a0ako zap\u00e1len\u00fd baptista si predsavzal, \u017ee bude aj ostatn\u00fdch \u013eud\u00ed obraca\u0165 na \u201esuch\u00fa\u201c vieru aj t\u00fdm, \u017ee sa\u00a0z\u00fa\u010dastn\u00ed na organizovan\u00ed m\u00edtingov a\u00a0r\u00f4znych antialkoholick\u00fdch procesi\u00ed.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako to Thomas cel\u00e9 rozto\u010dil <\/strong><\/p>\n

My\u0161lienka, na ktorej postavil svoj biznis pl\u00e1n, mu napadla vo chv\u00edli, ke\u010f cestoval na zhroma\u017edenie spolku hnutia striedmosti. To u\u017e v\u00a0Brit\u00e1nii fungovali \u017eeleznice a\u00a0\u013eu\u010fom pon\u00fakali relat\u00edvne jednoduch\u00fa mo\u017enos\u0165 pres\u00fava\u0165 sa z\u00a0miesta na miesto bez toho, aby si museli naj\u00edma\u0165 ko\u010de, prepriaha\u0165 kone, nocova\u0165 v\u00a0pofid\u00e9rnych hostincoch, o\u00a0r\u00fdchlosti ohniv\u00e9ho t\u00e1to\u0161a ani nehovoriac. 5. j\u00fala 1841 sa v\u00a0meste\u010dku Loughborough, vzdialenom od Leicesteru \u201ea\u017e\u201c 17 kilometrov, malo kona\u0165 ve\u013ek\u00e9 zhroma\u017edenie \u010dlenov spolku striedmosti. Vtedy Cookovi napadlo, \u017ee by pre t\u00fato pr\u00edle\u017eitos\u0165 mohol rezervova\u0165 cel\u00fd vlak, a\u00a0tak v\u0161etk\u00fdm 570 zaryt\u00fdm odporcom ginu a\u00a0in\u00fdch liehov\u00edn zabezpe\u010di\u0165 pohodln\u00e9 cestovanie. Sta\u010dilo len pr\u00eds\u0165 na stanicu v\u00a0Leicesteri a o\u00a0v\u0161etko ostatn\u00e9 sa postaral ve\u013eav\u00e1\u017een\u00fd brat Thomas. Aj cena bola nanajv\u00fd\u0161 prijate\u013en\u00e1: sp\u00e4tn\u00fd l\u00edstok st\u00e1l 1 \u0161iling a\u00a0bolo v\u00a0\u0148om zahrnut\u00e9 i mal\u00e9 ob\u010derstvenie: \u0161\u00e1lka \u010daju a\u00a0sendvi\u010d, deti platili polovicu a\u00a0Thomasovi \u017eelezni\u010dn\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 vyplatila mal\u00fa prov\u00edziu za predan\u00e9 l\u00edstky. Cooka v\u0161ak sk\u00f4r ako skromn\u00fd z\u00e1robok hrial pocit, \u017ee rob\u00ed nie\u010do pre dobro spoluob\u010danov: namiesto vysed\u00e1vania v\u00a0kr\u010dm\u00e1ch, mohli teraz zdvihn\u00fa\u0165 zadky a\u00a0cestova\u0165. Prv\u00e9 tri roky takto vozil na v\u00fdlety \u010dlenov spolku a\u00a0ich deti. Potom us\u00fadil, \u017ee sa treba pohn\u00fa\u0165 \u010falej a\u00a0v\u00a0lete 1845 zorganizoval prv\u00fd komer\u010dn\u00fd trip do Liverpoolu. Ambici\u00f3zny Cook nenechal ni\u010d na n\u00e1hodu, do mesta predt\u00fdm s\u00e1m vycestoval, aby vybral hotel, omrkol re\u0161taur\u00e1cie, mestsk\u00e9 pamiatky a\u00a0in\u00e9 atrakcie. Svoje poznatky hne\u010f zahor\u00faca aj sp\u00edsal do \u0161ikovnej 60-stranovej bro\u017e\u00farky, prv\u00e9ho predchodcu dne\u0161n\u00fdch cestovate\u013esk\u00fdch pr\u00edru\u010diek. Nemal v\u0161ak dos\u0165 sk\u00fasenost\u00ed a\u00a0liverpoolske dobrodru\u017estvo ho skoro polo\u017eilo na lopatky. Ale nevzdal sa a\u00a0rok nato vyrazil v\u00a0\u010dele 350-\u010dlennej skupiny nad\u0161encov za hranice Anglicka, do \u0160k\u00f3tska.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Tony Wheeler (71)<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

O\u00a0\u010do sa zasl\u00fa\u017eil: <\/strong>Zalo\u017eil Lonely Planet, najv\u00e4\u010d\u0161ie vydavate\u013estvo turistickej literat\u00fary na svete.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Mo\u017eno keby nebolo tej lavi\u010dky v\u00a0lond\u00fdnskom Regent\u2019s Parku, t\u00ed dvaja sa nikdy nestretn\u00fa. Mo\u017eno by svoju v\u00e1\u0161e\u0148 k\u00a0cestovaniu pestovali aj tak, ale premeni\u0165 vlastn\u00fd kon\u00ed\u010dek na mnohomili\u00f3nov\u00fd biznis a\u00a0cel\u00e9 to zdie\u013ea\u0165 s\u00a0milovanou osobou, to sa\u00a0 nepodar\u00ed len tak hocikomu! Im dvom v\u0161ak \u00e1no. Lebo celosvetovo zn\u00e1my bedeker Lonely Planet zalo\u017eili dvaja. On a\u00a0ona. On Angli\u010dan, ona \u00cdrka, so spolo\u010dn\u00fdm domovom v\u00a0Austr\u00e1lii. Pre Tonyho ni\u010d nezvy\u010dajn\u00e9, ve\u010f u\u017e ako chlapec pre\u017eil to najkozmopolitnej\u0161ie detstvo, ak\u00e9 si len mo\u017eno predstavi\u0165.<\/p>\n

\u00a0<\/em><\/p>\n

Ako to Tony cel\u00e9 rozto\u010dil<\/strong><\/p>\n

Tonyho otec pracoval pre British Airways, a\u00a0tak sa rodina st\u00e1le s\u0165ahovala. Chlap\u010dek mal rok a\u00a0pol, ke\u010f sa jeho rodi\u010dia usadili v\u00a0Pakistane. Po \u0161tyroch rokoch dvihli kotvy, chv\u00ed\u013eu pobudli doma a\u00a0hor sa na Bahamy. \u201e\u017dil som na Baham\u00e1ch a\u00a0do Anglicka som chodil na pr\u00e1zdniny,\u201c smeje sa Tony. Stredn\u00fa \u0161kolu vychodil v\u00a0USA, no v\u00fd\u0161ku absolvoval v\u00a0Anglicku. University of Warwick z neho urobila v\u00fdvojov\u00e9ho in\u017einiera so zameran\u00edm na aut\u00e1. Ke\u010f sa stretol s\u00a0Maureen, ktor\u00e1 z\u00a0chudobnej \u010dasti Belfastu pri\u0161la do Lond\u00fdna urobi\u0165 \u201ekari\u00e9ru\u201c sekret\u00e1rky, pr\u00e1ve nast\u00fapil na London Business School, aby si doplnil vzdelanie.<\/p>\n

Ich putovanie\u00ad po svete za\u010dalo prvou spolo\u010dnou dovolenkou. Rozhodli sa autom precestova\u0165 Eur\u00f3pu, pre\u0161li \u010ceskoslovensko i\u00a0Rak\u00fasko, odkia\u013e pokra\u010dovali a\u017e k\u00a0chorv\u00e1tskemu pobre\u017eiu, nasledovali Ben\u00e1tky, \u0160vaj\u010diarsko a\u00a0z Franc\u00fazska sa vr\u00e1tili sp\u00e4\u0165 do Brit\u00e1nie. A presne rok po ich osudovom stretnut\u00ed v Regen’s Parku sa vzali. Potom si Tony urobil ro\u010dn\u00fa pauzu v\u00a0pr\u00e1ci, \u00a0k\u00fapil star\u00fa dod\u00e1vku, stan a spac\u00e1ky a\u00a0na rok sa\u00a0s Maureen vyparili z\u00a0Brit\u00e1nie. Prekro\u010dili Bospor, cez Turecko pre\u0161li do Ir\u00e1nu, z\u00a0Teher\u00e1nu zamierili do Afganistanu. Cestova\u0165 autom naprie\u010d \u00c1ziou, na to sa mohli poduja\u0165 len ozajstn\u00ed dobrodruhovia alebo bl\u00e1zniv\u00ed hip\u00edci – v\u00a0tom \u010dase Wheelerovci patrili sk\u00f4r do tej druhej skupiny… Dostali sa a\u017e do Nep\u00e1lu a\u00a0Indie a\u00a0ke\u010f sa de\u0148 po Vianociach doterigali kone\u010dne do Sydney, z\u00a0vreciek vytiahli v\u0161etky svoje \u00faspory: 27 centov. O\u00a0p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ov u\u017e ale obaja mali pevn\u00e9 zamestnanie. Maureen z\u00edskala pr\u00e1cu sekret\u00e1rky vo vin\u00e1rskej spolo\u010dnosti a\u00a0Tony za\u010dal robi\u0165 prieskum trhu pre farmaceutick\u00fa firmu. Z\u00a0jedn\u00e9ho platu \u017eili, druh\u00fd si odkladali na cesty. A ke\u010f po ve\u010deroch posed\u00e1vali s\u00a0kamar\u00e1tmi v\u00a0kr\u010dme, ka\u017ed\u00fd sa ich p\u00fdtal to ist\u00e9: Ako ste sa dostali do Austr\u00e1lie? Ko\u013eko v\u00e1s to st\u00e1lo? P\u00e1\u010dilo sa v\u00e1m Bali? S\u00fa vlaky v\u00a0Indii skuto\u010dne tak\u00e9 zl\u00e9, ako sa hovor\u00ed? Je Afganistan nebezpe\u010dn\u00fd? A\u00a0st\u00e1le dokola. A\u017e sa v\u00a0ich hlav\u00e1ch zrodil n\u00e1pad: nap\u00ed\u0161u turistick\u00e9ho sprievodcu a\u00a0aj si ho vydaj\u00fa vo vlastnom vydavate\u013estve.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Stephen Kaufer (53)<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

O\u00a0\u010do sa zasl\u00fa\u017eil: <\/strong>Vymyslel TripAdvisor, najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed cestovate\u013esk\u00fd turistick\u00fd server na svete.<\/p>\n

 <\/p>\n

E\u0161te pred p\u00e1r rokmi sme si dovolenku vyberali pod\u013ea katal\u00f3gu, ktor\u00fd sme dostali v\u00a0cestovnej kancel\u00e1rii. Nabl\u00fdskan\u00e9 z\u00e1bery perfektne odfoten\u00e9ho interi\u00e9ru i\u00a0exteri\u00e9ru hotela n\u00e1m vyr\u00e1\u017eali dych, ale kto mohol z\u00a0obr\u00e1zku tu\u0161i\u0165, \u017ee jedlo bude nani\u010d, person\u00e1l drz\u00fd a\u00a0nev\u0161\u00edmav\u00fd, voda v\u00a0baz\u00e9ne studen\u00e1 a\u00a0\u017ee namiesto izby s\u00a0v\u00fdh\u013eadom na more budeme z\u00edza\u0165 na dvor pln\u00fd smetn\u00fdch kontajnerov… \u010co ste mohli urobi\u0165? S\u0165a\u017eova\u0165 sa! V\u00a0cestovke, v\u00a0hoteli, na lamp\u00e1rni. Teraz sadnete k\u00a0po\u010d\u00edta\u010du a\u00a0pekne zahor\u00faca to v\u0161etko hod\u00edte na TripAdvisor. A\u00a0e\u0161te k\u00a0tomu prid\u00e1te p\u00e1r vami nacvakan\u00fdch, neskreslen\u00fdch a nevyretu\u0161ovan\u00fdch fotiek. A\u00a0viete vy \u010do? Rob\u00edte tak dvojak\u00fa dobr\u00fa slu\u017ebu! Niekomu, kto sa pr\u00e1ve chyst\u00e1 nav\u0161t\u00edvi\u0165 ono \u201emiesto skazy\u201c, u\u0161etr\u00edte kopec nervov a pe\u0148az\u00ed a\u00a0inkriminovan\u00e9mu hotelu, lebo pravdepodobne nie ste prv\u00ed ani posledn\u00ed, sn\u00e1\u010f kone\u010dne zablik\u00e1 v\u00a0hlave \u010derven\u00e1 kontrolka. TripAdvisor je novodob\u00fdm po\u017eehnan\u00edm i\u00a0prekliat\u00edm. V\u00a0cestovnom ruchu v\u0161ak narobil poriadky, za ak\u00e9 by sa nemusel hanbi\u0165 ani legend\u00e1rny Viktor \u010cisti\u010d. \u201eTransparentnos\u0165, ktor\u00fa TripAdvisor priniesol do hotelov\u00e9ho biznisu, je to, na \u010do som najviac hrd\u00fd,\u201c hovor\u00ed jeho zakladate\u013e.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako to Stephen cel\u00e9 rozto\u010dil<\/strong><\/p>\n

So vznikom TripAdvisoru sa sp\u00e1ja meno americk\u00e9ho softv\u00e9rov\u00e9ho in\u017einiera Stephena Kaufera. Narodil sa v\u00a0Hollywoode, jeho otec bol advok\u00e1t, mama ochorela na skler\u00f3zu multiplex. Ke\u010f mal trin\u00e1s\u0165, e\u0161te sa pohybovala na voz\u00ed\u010dku, ale ke\u010f nast\u00fapil na college, u\u017e iba le\u017eala.\u00a0Bol najstar\u0161\u00ed z\u00a0troch det\u00ed, a\u00a0tak za svojich s\u00farodencov c\u00edtil zodpovednos\u0165. V\u00a0p\u00e4tn\u00e1stich dostal na v\u00fdnimku vodi\u010d\u00e1k, aby ich mohol vozi\u0165 do \u0161koly. Na strednej sa venoval \u0161ermu a\u00a0bol v\u00a0\u0148om skuto\u010dne dobr\u00fd, povyhr\u00e1val aj r\u00f4zne n\u00e1rodn\u00e9 ceny. \u201eV \u0161ermovan\u00ed mus\u00edte v\u017edy myslie\u0165 tri pohyby vpred,\u201c vysvet\u013euje Stephen. \u201eTo je dobr\u00fd tr\u00e9ning pre korpor\u00e1tny \u017eivot vo ve\u013ekej firme.\u201c Na Harvarde \u0161tudoval po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9 vedy, bol jedn\u00fdm z prv\u00fdch absolventov tohto nov\u00e9ho odboru. Po\u00a0\u0161kole zalo\u017eil nieko\u013eko po\u010d\u00edta\u010dov\u00fdch firiem, darilo sa mu striedavo obla\u010dno, mal u\u017e takmer \u0161tyridsa\u0165, ale \u017eiadnu dieru do sveta e\u0161te neurobil. Aha, a v\u00a0jednej z\u00a0firiem sa zozn\u00e1mil so \u0161ikovnou \u201eite\u010dk\u00e1rkou\u201c Caroline. O\u00a0dva roky star\u0161ia \u0161\u00e9fka spolo\u010dnosti na v\u00fdvoj softv\u00e9rov sa stala jeho man\u017eelkou.<\/p>\n

Jedno leto, tak aspo\u0148 za\u010d\u00edna legenda o\u00a0vzniku TripAdvisoru, sa Kauferovci rozhodli vyrazi\u0165 na vyt\u00fa\u017een\u00fa dovolenku do\u00a0Mexika. Stephen nav\u0161t\u00edvil miestnu cestovku a\u00a0domov si odniesol tri kr\u00e1sne bro\u017e\u00fary hotelov r\u00f4znej cenovej \u00farovne. S\u00a0Caroline si vybrali ten najlacnej\u0161\u00ed, profesion\u00e1lne uroben\u00e9 fotky s\u013eubovali adekv\u00e1tny pomer kvality a\u00a0ceny. Stephenovi v\u0161ak predsa len \u010dosi na celej veci ne\u0161timovalo a\u00a0predt\u00fdm, ne\u017e zaplatil z\u00e1lohu, za\u010dal surfova\u0165 po internete, \u010di tam n\u00e1hodou nenaraz\u00ed na nejak\u00e9 autentickej\u0161ie z\u00e1bery, ako boli tie z\u00a0hotelov\u00e9ho katal\u00f3gu. A\u00a0veru\u017ee narazil! Po hodnej chv\u00edli sa preklikal na str\u00e1nku (ak\u00e9hosi predchodcu dne\u0161n\u00fdch blogov), na ktorej man\u017eelia XY popisovali svoj pobyt v\u00a0onom ute\u0161enom mexickom rezorte a\u00a0pridali aj nieko\u013eko vlastn\u00fdch fotiek. Kauferovci na seba pozreli a\u00a0unisono skr\u00edkli: \u201ePreboha! Tam nie!\u201c A\u00a0bola to pr\u00e1ve Caroline, ktor\u00e1 vz\u00e1p\u00e4t\u00ed Stephena pomkla k\u00a0\u010dinu: \u201eMal by si zalo\u017ei\u0165 webov\u00fa str\u00e1nku,\u201c navrhla mu, \u201ektor\u00e1 by dovolenk\u00e1rom u\u013eah\u010dila p\u00e1tranie po pravdiv\u00fdch inform\u00e1ci\u00e1ch.\u201c<\/p>\n

Chv\u00ed\u013eu trvalo, k\u00fdm TripAdvisor dostal tak\u00fa faz\u00f3nu, ak\u00fa m\u00e1 dnes. Vo febru\u00e1ri 2000 Stephen Kaufer spolu s\u00a0druh\u00fdm mu\u017eom na palube, podnikate\u013eom Langleym Steinertom, zalo\u017eil webov\u00fa str\u00e1nku o\u00a0cestovan\u00ed, ale… Jej obsah tvorili odborn\u00e9 recenzie, inform\u00e1cie a\u00a0hodnotenia z\u00a0ofici\u00e1lnych sprievodcov, nov\u00edn a\u00a0\u010dasopisov zameran\u00fdch na cestovanie. Stephen experimentoval s\u00a0r\u00f4znymi sp\u00f4sobmi, ako zarobi\u0165 peniaze, ale st\u00e1le nie a\u00a0nie sa rozbehn\u00fa\u0165 spr\u00e1vnym smerom. My\u0161lienka to bola dobr\u00e1, pre \u013eud\u00ed u\u017eito\u010dn\u00e1, ale negenerovala potrebn\u00fd zisk. Potom pri\u0161iel 11. september a\u00a0TripAdvisor sa ocitol pred krachom.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Sita, Wikipedia<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00e9 znenie \u010dl\u00e1nku o\u00a0dejin\u00e1ch cestovania si pre\u010d\u00edtate v j\u00fanovom \u010d\u00edsle MIAU (2017)\u00a0<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Hoci slov\u00e1 ako cestovanie, cestovn\u00e1 kancel\u00e1ria, cestovn\u00e1 pr\u00edru\u010dka a\u00a0najnov\u0161ie aj cestovate\u013esk\u00fd port\u00e1l pou\u017e\u00edvame celkom be\u017ene a\u00a0takmer denne, niekto ich musel vymyslie\u0165 a\u00a0naplni\u0165 obsahom. Pon\u00fakame \u0161tyri portr\u00e9ty mu\u017eov, ktor\u00ed tvorili (a jeden z\u00a0nich dodnes tvor\u00ed) dejiny cestovania.     Karl Baedeker (1801 – 1859)   O\u00a0\u010do sa zasl\u00fa\u017eil: Stal sa praotcom kni\u017en\u00fdch turistick\u00fdch sprievodcov, bedekrov. […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":4335,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[55,11],"tags":[],"class_list":["post-4327","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-jun-2017","category-na-pohlad"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4327","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4327"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4327\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4333,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4327\/revisions\/4333"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4335"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4327"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4327"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4327"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}