<\/p>\n
M\u00e1m z\u00e1hradu. Star\u00e1m sa o \u0148u celkom po svojom, polovicu nech\u00e1vam na p\u00e1na Boha, zvy\u0161ok je na mne. On nepleje, nekope, ale polieva a pou\u017e\u00edva in\u00e9 p\u00e1ky. Ke\u010f polia\u0165 zabudne, lejem vodu ja. Niekedy by som si to s n\u00edm… ale ni\u010d.<\/p>\n
Moja babi\u010dka Jolanka mala tie\u017e z\u00e1hradu. R\u00e1no \u010do r\u00e1no vstala, \u0161la do z\u00e1hrady, porobila, \u010do sa stihla a \u0161la do roboty. Najsk\u00f4r na vlak a vlakom do roboty. Ke\u010f pri\u0161la z pr\u00e1ce, prezliekla sa a hajde do z\u00e1hona s motykou a v\u0155tala sa v zemi do ve\u010dera. Medzit\u00fdm ve\u010dere, deti, pr\u00e1zdniny, obedy, z\u00e1hrad\u00f4\u010dka ako dva lusky, e\u0161te si cez pr\u00e1zdniny s nami aj karty zahrala! Tak to bolo aj na d\u00f4chodku. R\u00e1no z\u00e1hrada, ve\u010der z\u00e1hrada. Medzit\u00fdm hory roboty. Aj jej pom\u00e1hal p\u00e1n Boh. Chodili sme pred\u00e1va\u0165 na trh r\u00edbezle, marhule, uhorky, pri z\u00e1hradnej cesti\u010dke r\u00e1stol hr\u00e1\u0161ok a fazu\u013ea. Na za\u010diatku z\u00e1hrady po pravej strane bola hru\u0161ka, o k\u00fasok \u010falej pri sude s da\u017e\u010fovou vodou ringl\u00f3ta a kon\u010da z\u00e1hrady obrovsk\u00e1 kr\u00e1sna marhu\u013ea. Po pravej strane r\u00e1stli jablone. Brosky\u0148a pri studni m\u00e1vala broskyne, ktor\u00e9 n\u00e1m v\u0161etci z\u00e1videli a hru\u0161ka magdal\u00e9nka pred domom striasala hru\u0161ky pre v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed \u0161li okolo. Ale mali sme aj tamari\u0161ku, aj ru\u017ee, aj fl\u00f3xy a in\u00e9 kvety. V lete sa na slnku su\u0161ili cibu\u013ea, cesnak aj mak, na\u0161li sme si v z\u00e1hrade prv\u00fa kukuricu, polievky sme varili len z na\u0161ej zeleniny. Milovan\u00e1 vo\u0148av\u00e1 z\u00e1hrada, v ktorej sa v\u00f4\u0148a k\u00f4pru mie\u0161ala so sladkastou v\u00f4\u0148ou fl\u00f3x. Mno\u017eina, v ktorej sa s\u010ditovali hru\u0161ky s jablkami…<\/p>\n
Poznala som t\u00fa z\u00e1hradu od mali\u010dka, mo\u017eno som sa v nej nau\u010dila chodi\u0165 a dlho som bola men\u0161ia ako niektor\u00e9 kvety. Pam\u00e4t\u00e1m si, ako mi vo\u0148ala pa\u017e\u00edtka a ako som sa \u010dudovala, \u017ee v\u0161etko v tej na\u0161ej z\u00e1hrade sa d\u00e1 zjes\u0165, len niektor\u00e9 kvety, treb\u00e1rs tureck\u00e9 klin\u010deky, nechutia. Vedela som, ako sa v nej menia v\u00f4ne pod\u013ea toho, \u010do kde r\u00e1stlo. Delevar a izabela, najvo\u0148avej\u0161ie hrozn\u00e1, ak\u00e9 som jedla, kosatce, marhule, r\u00edbezle, ale \u010derven\u00e9 vo\u0148aj\u00fa trochu inak, ako \u010dierne, povedzme, \u017ee r\u00edbedobre, slivy inak ako ringl\u00f3ty, aj jednotliv\u00e9 jab\u013a\u010dka vo\u0148aj\u00fa inak, ve\u010f aj inak vyzeraj\u00fa. A v\u0161etky maj\u00fa pekn\u00e9 men\u00e1 – reneta aj jonat\u00e1nka…<\/p>\n
Op\u00edsala som t\u00fa z\u00e1hradu tis\u00edckr\u00e1t, mili\u00f3nkr\u00e1t sa mi o nej sn\u00edvalo, spom\u00ednam si na \u0148u ako na rajsk\u00fa z\u00e1hradu, z ktorej ma vyhnala dospelos\u0165 a\u00a0povedzme, ist\u00e9 okolnosti. V\u0161etci sme vtedy boli \u017eiv\u00ed, niektor\u00ed mlad\u00ed, in\u00ed star\u00ed, postele pln\u00e9 rozpr\u00e1vok, pivnica pln\u00e1 v\u00edna, \u0161pajza pln\u00e1 zavaren\u00edn, z\u00e1hrada pln\u00e1 kvetov, ovocia a zeleniny, okolo chodili vlaky, hrnce, taniere a poh\u00e1re cinkali, st\u00f4l sa k\u00fdval, br\u00e1nka v\u0155zgala, z pradedovho \u0161tokerl\u00edka odpad\u00e1vala jedna noha, na okn\u00e1ch svietili poh\u00e1re s kvasen\u00fdmi uhorkami ako lampy, na studni prv\u00e9 jahody a maliny, v dome kopec slov a pesni\u010diek, za kom\u00ednom koc\u00far a nad kom\u00ednom slnko, no a nad t\u00fdm v\u0161etk\u00fdm dobrotiv\u00fd Boh!<\/p>\n
E\u0161te doned\u00e1vna som si myslela, \u017ee bohvie\u010do by som dala za to, keby som sa do tej z\u00e1hrady mohla aspo\u0148 raz dosta\u0165 a e\u0161te raz pozrie\u0165. Dne\u0161n\u00fd p\u00e1n domu postavil okolo vysok\u00e1nsky m\u00far. Len okn\u00e1 domu pozeraj\u00fa st\u00e1le rovnako na ulicu. Pravda\u017ee, optika je nov\u00e1, r\u00e1my vymenili. Hru\u0161ka magdal\u00e9nka uletela aj s v\u010delami do neba. Len vlaky a \u0161karpa sa nezmenili. V\u0161etko u\u017e inak vonia.<\/p>\n
Po sto rokoch je v\u0161ak br\u00e1na otvoren\u00e1 a do dvora je vidno. V krku m\u00e1m hr\u010du, chcela by som nazrie\u0165 do kuchyne aj do izieb, vidie\u0165 z\u00e1hradu, \u010di som si jej kr\u00e1su trochu nevymyslela, a tak sa p\u00fdtam, \u010di m\u00f4\u017eem vojs\u0165, \u017ee sme tu kedysi b\u00fdvali a boli \u0161\u0165astn\u00ed. A tak ma vpustia dnu, ved\u00fa do kuchyne, z ktorej je hala, v\u0161etko je modern\u00e9, z dvoch izieb tri, aj sprchovac\u00ed k\u00fat, ale pozrime sa… Majite\u013e zab\u00fada, kto som, odrazu sa mi chce pochv\u00e1li\u0165, klope na stenu, ukazuje dl\u00e1\u017eky, kachli\u010dky, kabrince, vedie ma do komory, z ktorej sch\u00e1dzame do pivnice, a tam bar s barov\u00fdmi stoli\u010dkami a svetlami ako na diskot\u00e9ke, v z\u00e1hrade baz\u00e9n, tr\u00e1vnik a \u010fal\u0161ia budova… tam je syn, chce mi uk\u00e1za\u0165, ako b\u00fdva ten, viem, \u017ee chce, aby som ho pochv\u00e1lila, ako pekne si to svojpomocne prerobili, ako sa narobili a ak\u00e9 to maj\u00fa honosn\u00e9, \u010dist\u00e9 a kr\u00e1sne. Pok\u00fa\u0161am sa hovori\u0165, a tak sa p\u00fdtam aspo\u0148 na stromy. Uleteli v\u0161etky. Vlastne aj s domom. Chodn\u00ed\u010dkom cez z\u00e1hradu nekr\u00e1\u010da nik zn\u00e1my, nepo\u010du\u0165 zn\u00e1my \u0161uchot pap\u00fa\u010d a naroben\u00fdch n\u00f4h. Pozdrav\u00edm nezn\u00e1mu kustovnicu \u010d\u00ednsku a v duchu sa jej predstav\u00edm, k\u00fdvnem si s jablonkou a vtedy zbad\u00e1m na\u0161u tamari\u0161ku. Maminu tamari\u0161ku! Raz ve\u010der ju doniesli so sestrou z ak\u00e9hosi parku. Zo \u017eartu ju ukradli a na\u0161a babi, ktor\u00e1 vedela, \u017ee v\u0161etko, \u010do m\u00e1 korene, sa p\u00fdta do zeme, ju zasadila. Dnes je z nej strom. Podobne ako zo m\u0148a. P\u00f4jde vraj pre\u010d, pr\u00edde tam v\u00edrivka, hovor\u00edm jej \u00faplne potichu, \u017ee v\u0161etci z tohto domu s\u00fa u\u017e v nebi, nech ich tam pozdrav\u00ed, okolo ide vlak, ale ja viem, \u017ee okolo tohto domu v\u017edy chodili vlaky, viem, ako pokra\u010dova\u0165 v rozhovore, ktor\u00fd sa preru\u0161\u00ed, ke\u010f zaklopoc\u00fa pra\u017ece, viem, \u017ee v starom babi\u010dkinom kredenci sa triasol vtedy riad, tak si len pomysl\u00edm a ona rozumie.<\/p>\n
Ten mil\u00fd p\u00e1n ma vyprev\u00e1dza. E\u0161te raz sa pochv\u00e1li:<\/p>\n
– Tu nebolo ni\u010d, len t\u00e1 z\u00e1hrada, boli to chud\u00e1ci! Ni\u010d cenn\u00e9 nemali.<\/p>\n
Kde bolo, tam bolo, boli raz chud\u00e1ci, \u010do ni\u010d cenn\u00e9 nemali, iba jeden druh\u00e9ho. Ve\u013emi sa navz\u00e1jom v\u0161etci \u013e\u00fabili. B\u00fdvali cel\u00e9 gener\u00e1cie v staru\u010dkom dome rovno pri \u0161treke. Pred t\u00fdm domom r\u00e1stla hru\u0161ka magdal\u00e9nka, za domom orech, marhule a broskyne, r\u00edbezle svietili ako rub\u00edny a egre\u0161e ako jaspisy, ringl\u00f3ty a slivy mali \u0161upky z perlete a fl\u00f3xy s pivonkami vo\u0148ali do \u010faleka na staroru\u017eovo. V dome sa motali iba \u017eeny, lebo v\u0161etci mu\u017ei z tejto rodiny zomreli vo vojne, alebo v\u00a0robote, alebo zo sm\u00fatku, na choroby, tak to b\u00fdva, no vedeli si poradi\u0165. Ke\u010f na\u0161a babi vystrela poste\u013en\u00fa bielize\u0148, vietor sa do nej opieral ako do plachiet na lodi a naf\u00fakal do nich rozpr\u00e1vky, ktor\u00e9 n\u00e1m potom ve\u010der rozpr\u00e1vala. Ke\u010f pr\u0161alo, r\u00edny spievali, ke\u010f \u0161iel vlak, roztancoval v\u0161etok kuchynsk\u00fd riad, je\u017ekovia pod oknami \u0165apkali m\u00e4kk\u00fdmi labkami a niekedy popoludn\u00ed, ke\u010f cvrlikali svr\u010dky, b\u00fdvalo v dome ticho, \u017ee si mohol po\u010du\u0165, ako nad kom\u00ednom lietaj\u00fa anjeli. Nemali baz\u00e9n, ani v\u00edrivku, ani bar v pivnici, len zemiaky a v\u00edno a vo\u0148alo to tam kyselkavou hor\u010dinou, ale v\u0161ade v dome, aj v pivnici to bolo zad\u00fdchan\u00e9 \u013eu\u010fmi, nami v\u0161etk\u00fdmi. Cenn\u00e9 bolo iba to, \u010do n\u00e1m v\u0161etk\u00fdm bolo vidno na o\u010diach.<\/p>\n
Necho\u010fte do domov, v ktor\u00fdch ste niekedy b\u00fdvali, bude v\u00e1m smutno. Pekn\u00fd a vesel\u00fd \u010dere\u0161\u0148ovo-jahodov\u00fd j\u00fan v\u00e1m \u017eel\u00e1<\/p>\n
va\u0161a Veve<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
M\u00e1m z\u00e1hradu. Star\u00e1m sa o \u0148u celkom po svojom, polovicu nech\u00e1vam na p\u00e1na Boha, zvy\u0161ok je na mne. On nepleje, nekope, ale polieva a pou\u017e\u00edva in\u00e9 p\u00e1ky. Ke\u010f polia\u0165 zabudne, lejem vodu ja. Niekedy by som si to s n\u00edm… ale ni\u010d. Moja babi\u010dka Jolanka mala tie\u017e z\u00e1hradu. R\u00e1no \u010do r\u00e1no vstala, \u0161la do […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":4178,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,55],"tags":[],"class_list":["post-4352","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-jun-2017"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4352","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4352"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4352\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4358,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4352\/revisions\/4358"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4178"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4352"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4352"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4352"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}