<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n Minule mi m\u00f4j mu\u017e hovoril, \u017ee by som mala chodi\u0165 z Modry do Pezinka do pr\u00e1ce vlakom. Podrobne mi op\u00edsal v\u00fdhody cestovania vlakom, mo\u017enos\u0165 pohybu, in\u00fdch v\u00fdh\u013eadov z okien tohto dopravn\u00e9ho prostriedku, ne\u017e na ak\u00e9 som zvyknut\u00e1.<\/p>\n – Ak\u00fdm vlakom? Ve\u010f do Modry vlak nechodieva! Modrania kedysi d\u00e1vno \u017eeleznicu nechceli.<\/p>\n – No ve\u010f zo \u0160enkv\u00edc. Chodievam tak ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no, nevie\u0161 si predstavi\u0165, ak\u00e9 je to pohodln\u00e9. Ve\u013ea \u013eud\u00ed z okolia tak chodieva. Privez\u00fa sa do \u0160enkv\u00edc autom a odtia\u013e id\u00fa do Bratislavy vlakom.<\/p>\n Ne\u0161of\u00e9rujem, rob\u00edm v Pezinku, \u010do je o k\u00fasok dlh\u0161ia cesta autobusom z\u00a0Modry, ako do \u0160enkv\u00edc. Mu\u017e sa rozpl\u00fdva, nevie si vynachv\u00e1li\u0165 \u017eeleznice, ja ml\u010d\u00edm, ako\u017ee nes\u00fahlas\u00edm, lebo sa mi cestovanie vlakom do pr\u00e1ce v mojom pr\u00edpade zd\u00e1 \u010dist\u00e9 bl\u00e1znovstvo. A mu\u017e si mysl\u00ed, \u017ee opovrhujem vlakmi, hoci vie, \u017ee takmer v\u0161etci moji predkovia aj zadkovia z maminej strany boli \u201eajzenbo\u0148\u00e1ci\u201c.<\/p>\n Moja babi\u010dka Jolanka b\u00fdvala pri \u0161treke. \u201eSta\u010dilo prebehn\u00fa\u0165 cez cestu, potom cez priekopu a u\u017e si mohol by\u0165 na ko\u013eajniciach.\u201c \u00davodzovky hore aj dolu, t\u00e1to veta je z prvej tatkovej kni\u017eky. Priekope sa vravelo \u0161karpa. To bolo na\u0161e ihrisko. Malin\u010die, baza, \u017eih\u013eava, brie\u017eok vystlan\u00fd \u0161peci\u00e1lnymi kame\u0148mi, ak\u00e9 n\u00e1jdete len pri trati, na mnoh\u00fdch miestach r\u00e1stli bodliaky, ktor\u00fdm sme vravievali raga\u010de. Na raga\u010de sa chodilo. Robievali sme z nich n\u00e1bytok pre b\u00e1biky. Nahusto sme zliepali ich pich\u013eav\u00e9 hlavy, a tak vznikali v\u00e1\u013eandy, kresl\u00e1, pohovky, postele, zo z\u00e1palkov\u00fdch \u0161katuliek, ktor\u00e9 povyhadzovali faj\u010diari, sme robili skrinky a kredence. Ten pich\u013eav\u00fd bodliakov\u00fd tapac\u00edrunk sme potom obliepali \u00fastri\u017ekami l\u00e1tok, ktor\u00e9 sme vylovili vo vodovej lavi\u010dke v kuchyni. Ojoj, tak\u00e9 obydlia, hne\u010f by som sa do nich nas\u0165ahovala! Hr\u00e1vali sme sa v \u0161karpe.<\/p>\n Ke\u010f n\u00e1s \u010dal\u00fannick\u00e9 pr\u00e1ce omrzeli, k\u00fdvali sme \u013eu\u010fom, ktor\u00ed sa viezli vlakmi. Do n\u00e1kladn\u00fdch vlakov sme h\u00e1dzali kamene, ktor\u00e9 sa s rachotom odr\u00e1\u017eali od plechu. Zav\u0161e sme sa ledva stihli uhn\u00fa\u0165. Ob\u013e\u00faben\u00e1 hra bola aj beh tesne pred vlakom. Alebo kladenie r\u00f4znych drobn\u00fdch predmetov na ko\u013eajnice. Nikdy sme ich potom nevedeli n\u00e1js\u0165.<\/p>\n Ke\u010f som bola mal\u00e1, chodievali e\u0161te parn\u00e9 lokomot\u00edvy. Bo\u017ee, to bola v\u00fdprava! V\u0161etky vyzerali ako nejak\u00fd orchestri\u00f3n! Zlo\u017eit\u00fd a kr\u00e1sny mechanizmus, \u010dierny alebo siv\u00fd dym a hlavne to p\u00edskanie a iskry! Babi\u010dka n\u00e1m zakr\u00fdvala o\u010di, aby n\u00e1m do nich nevletela iskra. Ke\u010f sa nepozerala, st\u00e1vala som pri \u0161treke a \u010dakala na parn\u00fd ru\u0161e\u0148, otv\u00e1rala som o\u010di a \u017eelala si len jedno, aby mi do nich napadali iskry. Chcela som ma\u0165 iskru v oku!<\/p>\n Ru\u0161ne, ktor\u00fdm sa vravelo pomaran\u010d, tr\u00fabili a p\u00edskali. Po trati chodievali v\u00fdhybk\u00e1ri, ve\u010der im svietili lampy, ktor\u00e9 niesli v ruk\u00e1ch. Vyzerali ako sv\u00e4toj\u00e1nske mu\u0161ky.<\/p>\n A v kuchyni sme sa za stolom zhov\u00e1rali my v\u0161etci, ale ke\u010f i\u0161iel vlak, museli sme zosta\u0165 ticho. V kredenci sa roztriasli a roztancovali hrn\u010deky a taniere, rin\u010dalo sklo, za ktor\u00fdm mala babi\u010dka vystaven\u00e9 poh\u013eadn\u00edc, ktor\u00e9 jej posielali kamo\u0161ky z lie\u010denia. Zav\u0161e sme sa v tej kuchyni zi\u0161li cel\u00e1 rodina a v\u0161etci dospel\u00ed sa za\u010dali vadi\u0165 a niekedy aj po ma\u010farsky, aby sme my deck\u00e1 nerozumeli a my deck\u00e1 sme ich prekrikovali po slovensky a ako sa tak vadili, zrazu i\u0161iel vlak a dospel\u00e1ci museli zosta\u0165 ticho, lebo za\u010dali tancova\u0165 hrnky a nepo\u010duli by vlastn\u00e9ho slova. Za vlakom zostalo zvl\u00e1\u0161tne ticho. Ticho za vlakom. Tak sa vol\u00e1 jedna otcova poviedka. To ticho oby\u010dajne preru\u0161ila babi\u010dka a povedala: \u201eO \u010dom sme to hovorili?\u201c Sp\u00f4sob re\u010di, gest\u00e1 aj t\u00e9my rozhovorov sa v na\u0161ej kuchyni menili v\u017edy, ke\u010f pre\u0161iel vlak. Niekedy, ke\u010f bola h\u00e1dka v plnom pr\u00fade a odrazu v\u0161etci museli st\u00edchnu\u0165, nahnevan\u00ed na seba zazerali, ale ke\u010f hluk a cinkotanie poh\u00e1rov trvalo dlh\u0161ie ako zvy\u010dajne, v\u0161etci sa rozosmiali, hoci by si mo\u017eno radi dali po hube!<\/p>\n Aj my v \u0161karpe sme sa prestali hra\u0165, ke\u010f \u0161iel vlak! A bratranci Juro s Mat\u00fa\u0161om sa museli presta\u0165 bi\u0165. A moja sestra Ag\u00e1ta prestala plaka\u0165, \u017ee ju po\u0161t\u00edpala v\u010dela, lebo i\u0161iel vlak. V\u0161etko bolo trochu ako v tej pesni\u010dke o strojv\u00fadci P\u0159\u00edhodovi, ktor\u00fd \u201eznal tunely… a pod ma\u0161inou mu koleje duneli\u201c. Spieva sa v\u00a0nej, \u017ee \u201eP\u0159\u00edhodov\u00e1 pr\u00e1v\u011b va\u0159ila k\u00e1vu, kdy\u017e doslechla o katastrof\u011b spr\u00e1vu, \u017ee j\u00ed mu\u017ee \u017eeleznice zabila, zaplakala ho\u0159ce, k\u00e1vu dopila!\u201c… Pre\u0161iel vlak, dopila sa k\u00e1va a bolo po h\u00e1dke!<\/p>\n Ve\u010der sa svetl\u00e1 kup\u00e9 a vag\u00f3nov premietali na stenu s Je\u017ei\u0161kom a M\u00e1riou v sp\u00e1lni ako nejak\u00fd film. Le\u017eali sme v perin\u00e1ch, \u010dakali na rozpr\u00e1vku a po\u010d\u00edtali ich. Namiesto rozpr\u00e1vok n\u00e1m babi\u010dka rozpr\u00e1vala hr\u00f4zostra\u0161n\u00e9 pr\u00edbehy, ako v\u0161elikoho zrazil vlak, ako niekomu utrhol nohy a ruky, ako pod vlak posk\u00e1kali \u017eeny z ne\u0161\u0165astnej l\u00e1sky, ako niekto niekoho pod ten vlak sotil. Zasp\u00e1vala som, na stene nado mnou sa mihali svetl\u00e1 vag\u00f3nov, pred o\u010dami tie utrhnut\u00e9 ruky a nohy, deti\u010dky, ktor\u00e9 chodievali ku \u0161treke ka\u017ed\u00fd de\u0148 a \u010dakali na svoju mami\u010dku, ktor\u00e1 u\u017e le\u017eala na cintor\u00edne, mamy, ktor\u00e9 chodievali po vojne \u010daka\u0165 zo zvyku svojich m\u0155tvych a straten\u00fdch synov, a niektor\u00e9 ich pritom mali doma, ale t\u00e1 vojna ich tak zmenila, \u017ee \u201ekeby tam rad\u0161ej boli umreli, lep\u0161ie by sa bolo stalo, lebo ani vlastn\u00e9 matere ich tak\u00fdch zmenen\u00fdch z tej hr\u00f4zy nespozn\u00e1vali!\u201c Bo\u017ee, ak\u00e9 dobr\u00e9 bolo zaspa\u0165 uprostred t\u00fdch hr\u00f4z a v noci sa zobudi\u0165 na to, \u017ee ide vlak, svetl\u00e1 na stene, predstavi\u0165 si \u013eud\u00ed \u010do niekam cestuj\u00fa a obr\u00e1ti\u0165 sa na druh\u00fd bok a spa\u0165 \u010falej.<\/p>\n Najkraj\u0161ia rozpr\u00e1vka bola s dobr\u00fdm koncom. O na\u0161ej babi\u010dke, ktor\u00e1 ovdovela vo vojne a zostala sama s dvoma de\u0165mi, na\u0161ou mamou a jej sestrou Katkou, vr\u00e1tila sa z Ilavy, kde b\u00fdvala, domov k rodi\u010dom a sama vychov\u00e1vala dve siroty, doopatrovala mamu, ktor\u00e1 na star\u00e9 kolen\u00e1 nevedela chodi\u0165 a ona ju na chrbte nosila de\u0148 \u010do de\u0148 po z\u00e1hrade, aby nemala prele\u017eaniny. Ke\u010f zomrela, bl\u00ed\u017eila sa zima, star\u00fd otec, strojvodca pri \u0161treke, na d\u00f4chodku, ona bez roboty s dvoma de\u0165mi a nebolo dreva. A vtedy sa za\u010dali pri \u0161treke vymie\u0148a\u0165 dreven\u00e9 podvaly za bet\u00f3nov\u00e9. Tie dreven\u00e9 si \u201evlak\u00e1ri\u201c mohli lacno odk\u00fapi\u0165. Babi\u010dkin otec ich v\u0161ak dostal zadarmo. Nieko\u013eko z\u00edm s nimi k\u00farili. A to bolo tak\u00e9 teplo, \u010do vo\u0148alo, lebo tie podvaly boli napusten\u00e9 olejom a dechtom!<\/p>\n V zime padal na tra\u0165 sneh a r\u00e1no i\u0161la sne\u017en\u00e1 fr\u00e9za. Tla\u010dila pred sebou sneh! Zvuky boli in\u00e9, vzduch inak vo\u0148al.<\/p>\n V lete v\u0161ak b\u00fdvalo popri trati nieko\u013eko v\u00f4n\u00ed. Maliny, baza, ktorej sa vravelo hular, kvety a ovocie z okolit\u00fdch z\u00e1hrad a v\u0161etky tie olej\u010deky a vodi\u010dky, ktor\u00fdmi vonia \u017eeleznica.<\/p>\n Cel\u00fd de\u0148 sme zberali marhule a r\u00edbezle a babi\u010dka ich r\u00e1no vlakom chodievala pred\u00e1va\u0165 do Bratislavy. Mama n\u00e1m vravela, \u017ee ke\u010f bol jej star\u00fd otec, strojvodca, na d\u00f4chodku, jeho kamar\u00e1ti, ktor\u00ed chodievali na mal\u00fdch lok\u00e1lnych vlakoch okolo n\u00e1\u0161ho domu, spomalili a on im do \u010dapice natrhal marhule. Mali sme nimi obsypan\u00e9 stromy ako viano\u010dn\u00e9 strom\u010deky. A ke\u010f chodil s\u00e1m a zabudol si doma kapsu s jedlom, \u017eena st\u00e1la pri \u0161treke, k\u00fdm ne\u0161iel a podala mu ju. Aj ja by som bola rada niekomu nie\u010do do vlaku podala! Mo\u017eno preto sme do nich tak z\u00farivo \u0161v\u00e1cali tie kamene.<\/p>\n A niekedy sme \u0161li na v\u00fdlet. Samozrejme, vlakom! Babi\u010dka poznala po mene tetu, ktor\u00e1 pred\u00e1vala na stanici l\u00edstky, v\u00fdpravcu s p\u00ed\u0161\u0165alkou, sprievodcov a sprievod\u010d\u00ed\u010dky vo vlakoch. P\u00e1\u010dilo sa mi, ke\u010f sme vo vlaku jedli, pili malinovku alebo \u010daj, ke\u010f babi\u010dka rozlo\u017eila na vykl\u00e1pac\u00ed stol\u00edk v\u0161etko, \u010do doma nachystala, aj z t\u00fdch na\u0161ich marh\u00fa\u013e a zrazu bolo v tom vlaku ako u n\u00e1s doma, e\u0161te aj utierky na riad sme tu mali a jedli, pili, hodovali a za oknom sa menila krajina, chodili \u013eudia, padali rampy a potom sa dv\u00edhali, niekedy be\u017eal popri trati pes, inokedy sme videli priviazan\u00fa kozu, \u010do sa pasie, obroben\u00e9 z\u00e1hrady, kvety, stromy, ve\u010der sa stmievalo a svetl\u00e1 n\u00e1\u0161ho vlaku sa v in\u00fdch dom\u010dekoch, ktor\u00e9 boli bl\u00edzko trate ako ten n\u00e1\u0161, mo\u017eno premietali na stenu ako film, ale teraz sme ten film nepozerali, teraz sme v tom filme hrali.<\/p>\n Na stanici vonia inak ako vo vlaku. Mal\u00e9mu diev\u010da\u0165u s\u00fa v\u0161etky stanice ve\u013ek\u00e9. \u013dudia be\u017eia, n\u00e1hlia sa, in\u00ed driemu, vy\u010dk\u00e1vaj\u00fa, v \u010dak\u00e1r\u0148ach sa aj zvalia a spia ako doma, niektor\u00e9mu aj slina te\u010die po l\u00edci a in\u00fd sa usmieva. Zdalo sa mi, \u017ee cestuj\u00faci sa podobaj\u00fa, \u017ee by som ich spoznala aj v meste a vedela, \u017ee s\u00fa pocestn\u00ed.<\/p>\n A cesty domov s\u00fa in\u00e9, ako cesty na v\u00fdlet, a z okien sa nemalo vykl\u00e1\u0148a\u0165 a v\u0161etci sme sa vykl\u00e1\u0148ali! A l\u00edstky boli z tvrd\u00e9ho papiera, do ktor\u00e9ho sprievodkyne robili dierky, \u017ee cvak! Mali sme ich kopu a hr\u00e1vali sa u babi\u010dky na dvore na vlaky, vynesen\u00e9 stoli\u010dky, p\u00ed\u0161\u0165alky, len nie a nie uvies\u0165 n\u00e1\u0161 vlak do pohybu. Okolo n\u00e1s zvonili rampy, vo\u0148ali \u0161velere, hu\u010dali a klopali podvaly, p\u00edskali ko\u013eajnice, dymilo sa, lietali iskry, tr\u00fabili pomaran\u010de, \u013eudia sa vykl\u00e1\u0148ali z vlakov, pritl\u00e1\u010dali si \u010del\u00e1 o skl\u00e1, k\u00fdvali, jedli, spali, okolo n\u00e1s sk\u00e1kali \u013eudia pod vlaky, lietali nohy, ruky, plakali deti a modlili sa, m\u00e1vali mamy, vreckovkami si clonili o\u010di, aby im do nich nevletela iskra, sk\u00e1kal n\u00e1m kredenc v kuchyni, vyletovali z neho fi\u00f3ky, z\u00e1suvky, drn\u010dala vodov\u00e1 lavi\u010dka, v ktorej boli kefy na top\u00e1nky a handry na n\u00e1\u0161 tapac\u00edrunk, dozrievalo ovocie, pichali bodliaky, fu\u010dala sne\u017en\u00e1 fr\u00e9za a nad \u0148ou mrak snehu a z neho sa pozerali v\u0161etci t\u00ed, \u010do pri \u0161treke umreli, do\u0161li sa kukn\u00fa\u0165 na n\u00e1s \u017eiv\u00fdch, \u010di sa za nich dobre modl\u00edme a posl\u00fachame tu, vzduch sa vlnil, my sme boli chv\u00ed\u013eu mal\u00ed a potom ve\u013ek\u00ed…<\/p>\n … a teraz mi tu nejak\u00fd (m\u00f4j) mu\u017e hovor\u00ed o vlakoch? Hoh\u00f3, ja som vlak\u00e1rka, nemus\u00edm cestova\u0165 vlakom, nemus\u00edm vlak ani vidie\u0165. Ale na mne je to vidno, aj ke\u010f prilet\u00edm na eropl\u00e1ne, v\u0161imnite si to!<\/p>\n Pekn\u00e9 a dlh\u00e9 pr\u00e1zdniny a nejak\u00fd dobr\u00fd v\u00fdlet vlakom v\u00e1m \u017eel\u00e1<\/p>\n va\u0161a Veve<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" \u00a0 Minule mi m\u00f4j mu\u017e hovoril, \u017ee by som mala chodi\u0165 z Modry do Pezinka do pr\u00e1ce vlakom. Podrobne mi op\u00edsal v\u00fdhody cestovania vlakom, mo\u017enos\u0165 pohybu, in\u00fdch v\u00fdh\u013eadov z okien tohto dopravn\u00e9ho prostriedku, ne\u017e na ak\u00e9 som zvyknut\u00e1. – Ak\u00fdm vlakom? Ve\u010f do Modry vlak nechodieva! Modrania kedysi d\u00e1vno \u017eeleznicu nechceli. – No ve\u010f […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":4178,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,56],"tags":[],"class_list":["post-4490","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-leto-2017"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4490","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4490"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4490\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4492,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4490\/revisions\/4492"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4178"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4490"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4490"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4490"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}