<\/p>\n
V gastronomickom slovn\u00edku sa stret\u00e1vame s mno\u017estvom pokrmov, ktor\u00e9 z\u00edskali pomenovanie pod\u013ea svojich vyn\u00e1lezcov alebo pod\u013ea miest a oblast\u00ed, kde m\u00e1 ich pr\u00edprava dlh\u00fa trad\u00edciu, pr\u00edpadne kde sa pestuje pr\u00edsada, ktor\u00e1 patr\u00ed k hlavn\u00fdm komponentom miestnej kulin\u00e1rskej \u0161peciality. Podobne je to aj s n\u00e1pojmi. Za ich n\u00e1zvami sa \u010dasto ukr\u00fdvaj\u00fa zauj\u00edmav\u00e9 pr\u00edbehy a legendy.<\/p>\n
<\/p>\n
Aperit\u00edv, predohra ve\u010dere<\/strong><\/p>\n V kuch\u00e1rskej hist\u00f3rii v\u010fa\u010d\u00edme za ve\u013ea Franc\u00fazom. V 19. storo\u010d\u00ed, hlavne v Par\u00ed\u017ei, sa v\u00fdrazne zmenili \u017eivotn\u00e9 zvyklosti. Hlavn\u00fdm chodom d\u0148a sa namiesto obeda stala ve\u010dera. \u010cas od skon\u010denia pracovn\u00fdch povinnost\u00ed do pod\u00e1vania ve\u010dere si Franc\u00fazi kr\u00e1tili poh\u00e1rikom, najm\u00e4 aromatizovan\u00fdm v\u00ednom alebo hork\u00fdm bylinn\u00fdm destil\u00e1tom, napr\u00edklad absintom – pod\u013ea jeho farby dokonca tento \u010das \u010dakania naz\u00fdvali \u201ezelen\u00e1 hodinka\u201c.<\/p>\n Pri sk\u00faman\u00ed cesty, ktorou sa aperit\u00edv dostal na v\u0161etky sl\u00e1vnostne prestret\u00e9 tabule, sa v\u0161ak mus\u00edme vr\u00e1ti\u0165 do 13. storo\u010dia, kedy \u017eil katal\u00e1nsky chemik, neskor\u0161\u00ed rektor univerzity v Montpellier, farmaceut a templ\u00e1r Arnauld z Villanovy. Ako \u00fa\u010dastn\u00edk kri\u017eiackej v\u00fdpravy na Stredn\u00fd v\u00fdchod sa u Arabov obozn\u00e1mil s procesom destil\u00e1cie. Doma sa mu potom pomocou nej podarilo vyrobi\u0165 \u201eeau de vin\u201c (vodu v\u00edna). T\u00e1 mala siln\u00e9 povzbudzuj\u00face \u00fa\u010dinky, a tak sa z nej \u010doskoro stala \u201eeau de vie\u201c (voda \u017eivota). Arnauld zistil, \u017ee ke\u010f sa pri v\u00fdrobe v\u00edna prid\u00e1 alkohol, kvasenie sa t\u00fdm m\u00f4\u017ee zastavi\u0165 a vznikne tekutina, ktor\u00e1 je nielen trvanlivej\u0161ia, ale si tie\u017e uchov\u00e1 vysok\u00fd podiel pr\u00edrodn\u00fdch cukrov. Arnauld bol nato\u013eko zanieten\u00fd alchymista, \u017ee sa za\u010dala o neho zauj\u00edma\u0165 inkviz\u00edcia, no i napriek prenasledovaniu ho v roku 1312 na pr\u00edkaz kr\u00e1\u013ea vyslali ako lek\u00e1ra k \u0165a\u017eko chor\u00e9mu p\u00e1pe\u017eovi Klementovi V. Do R\u00edma v\u0161ak nedorazil, jeho lo\u010f stroskotala. Arnauldova met\u00f3da sa v\u0161ak vyv\u00edjala \u010falej, najm\u00e4 v oblasti Stredomoria. Vznikli r\u00f4zne druhy sladk\u00fdch v\u00edn, ktor\u00e9 sa dodnes pou\u017e\u00edvaj\u00fa ako aperit\u00edv. Mimochodom, toto slovo poch\u00e1dza z latinsk\u00e9ho \u201eaperire\u201c, \u010do znamen\u00e1 otv\u00e1ra\u0165. Spr\u00e1vny aperit\u00edv by toti\u017e mal zv\u00fd\u0161i\u0165 vylu\u010dovanie \u017eal\u00fado\u010dn\u00fdch \u0161tiav a \u201eotvori\u0165\u201c chu\u0165 do jedla.<\/p>\n <\/p>\n KURA SO ZELENINOU V ABSINTE<\/strong><\/p>\n Potrebujeme:<\/em><\/strong> 4 kuracie nohy, 1 ve\u013ek\u00fa cukinu, 1 \u010derven\u00fa papriku, 1 \u017elt\u00fa papriku, 2 paradajky, 3 str\u00fa\u010diky cesnaku, 1 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed fenikel, 250 ml zeleninov\u00e9ho v\u00fdvaru, 1 ly\u017ei\u010dku oregana, 1 ly\u017ei\u010dku bazalky, 1 dl absintu (hork\u00e9ho bylinn\u00e9ho destil\u00e1tu), so\u013e, korenie, sladk\u00fa papriku.<\/p>\n Pr\u00edprava:<\/em><\/strong> Papriky a fenikel nakr\u00e1jame na mal\u00e9 kocky, cukinu a paradajky (bez \u0161upky) na kolieska, cesnak na mal\u00e9 k\u00fasky. Pokr\u00e1jan\u00fa zeleninu rozlo\u017e\u00edme do zapekacej formy, zalejeme v\u00fdvarom a absintom, posypeme oreganom a bazalkou, ochut\u00edme so\u013eou a koren\u00edm a poriadne v\u0161etko premie\u0161ame. Kuracie nohy umyjeme, nech\u00e1me odkvapka\u0165, vlo\u017e\u00edme do formy so zeleninou a trochu zatla\u010d\u00edme. Posypeme so\u013eou a paprikou. V r\u00fare vyhriatej na 200\u00b0C pe\u010dieme 50 min\u00fat, 5 min\u00fat pred pod\u00e1van\u00edm prid\u00e1me e\u0161te 2 – 3 ly\u017eice absintu. Pod\u00e1vame s ry\u017eou.<\/p>\n <\/p>\n Koktail alebo cock<\/strong>‚<\/strong>s tail?<\/strong><\/p>\n O tom, pre\u010do sa mie\u0161an\u00fd n\u00e1poj naz\u00fdva koktail, existuje ve\u013ea legiend a v\u0161etky s\u00fa tak\u00e9 pestr\u00e9 ako samotn\u00e9 n\u00e1poje. V\u00e4\u010d\u0161inou s\u00favisia s koh\u00fatom, lebo po anglicky sa jeho chvost povie cock’s tail – dobr\u00fd koktail by mal by\u0165 \u017eivotabudi\u010d, ktor\u00fd sa konzumuje r\u00e1no a na organizmus by mal p\u00f4sobi\u0165 ako zakikir\u00edkanie koh\u00fata. V 19. storo\u010d\u00ed v USA boli ve\u013emi popul\u00e1rne z\u00e1pasy t\u00fdchto operencov. Majite\u013e v\u00ed\u0165azn\u00e9ho koh\u00fata mal pr\u00e1vo vytrhn\u00fa\u0165 chvost porazen\u00e9mu zviera\u0165u a s touto trofejou sa zvy\u010dajne vybral do najbli\u017e\u0161ieho pohostinstva, zastr\u010dil ju do poh\u00e1ra a pripil si na svojho \u0161ampi\u00f3na slovami: \u201eLet’s have a drink on the cock’s tail!\u201c Traduje sa aj pr\u00edbeh Betsy Flanagan, ktor\u00e1 koncom 18. storo\u010dia po\u010das americkej revol\u00facie pripravovala pre americk\u00fdch a franc\u00fazskych vojakov mie\u0161an\u00e9 n\u00e1poje a poh\u00e1re ozdobovala koh\u00fat\u00edmi perami. Ke\u010f to videl jeden franc\u00fazsky hos\u0165, od radosti zakri\u010dal: \u201eVive le cocktail!\u201c Aj William T. Boothby vo svojej knihe o mie\u0161an\u00ed n\u00e1pojov z roku 1891 pou\u017eil na titulnej strane barmana s pestr\u00fdm koh\u00fat\u00edm chvostom. Koh\u00fata na koktailovom poh\u00e1ri n\u00e1jdeme aj v embl\u00e9me Zv\u00e4zu nemeck\u00fdch barmanov. Franc\u00fazi zasa sp\u00e1jaj\u00fa hist\u00f3riu koktailov s menom lek\u00e1rnika Antoina Peychauda, ktor\u00fd u\u017e v roku 1793 pon\u00fakal vo svojej lek\u00e1rni stovky mie\u0161an\u00fdch hork\u00fdch n\u00e1pojov. Ke\u010f\u017ee sa mali konzumova\u0165 v terapeutick\u00fdch d\u00e1vkach, pod\u00e1val ich v mal\u00fdch poh\u00e1rikoch na vaj\u00ed\u010dka – po franc\u00fazsky \u201ecoquetier\u201c, z \u010doho vraj nesk\u00f4r Ameri\u010dania skomolen\u00edm vytvorili slovo cocktail.<\/p>\n <\/p>\n ZAPE\u010cEN\u00c9 GNOCCHI S RYBOU<\/strong><\/p>\n Potrebujeme: <\/em><\/strong>1 ly\u017eicu olivov\u00e9ho oleja, 1 str\u00fa\u010dik cesnaku, 500 g paradajok nakr\u00e1jan\u00fdch na kocky, 10 l\u00edstkov bazalky, 1 ly\u017ei\u010dku medu, 500 g gnocchi, 400 g ryby, 50 ml smotany, 100 g nastr\u00fahan\u00e9ho parmez\u00e1nu, 1 ly\u017eicu \u0161krobu, 1 dl such\u00e9ho Cinzana, so\u013e, korenie, citr\u00f3nov\u00fa \u0161\u0165avu, sladk\u00fa papriku.<\/p>\n Pr\u00edprava:<\/em><\/strong> Gnocchi priprav\u00edme pod\u013ea n\u00e1vodu na obale. Rybu umyjeme a nakr\u00e1jame na men\u0161ie k\u00fasky, z\u013eahka posol\u00edme a pokvapk\u00e1me citr\u00f3novou \u0161\u0165avou. Na olivovom oleji opra\u017e\u00edme prelisovan\u00fd cesnak, prid\u00e1me nakr\u00e1jan\u00e9 paradajky, ochut\u00edme medom, bazalkou, koren\u00edm a so\u013eou. Trochu povar\u00edme a potom vylejeme do n\u00e1kypovej formy. Prid\u00e1me k\u00fasky ryby a gnocchi. Smotanu zohrejeme s jednou \u0161\u00e1lkou vody, vmie\u0161ame parmez\u00e1n. \u0160krob zmie\u0161ame s 1 ly\u017eicou vody a s Cinzanom, potom prid\u00e1me k smotane, ochut\u00edme paprikou, koren\u00edm a so\u013eou. Om\u00e1\u010dkou zalejeme gnocchi a rybu a v r\u00fare vyhriatej na 200\u00b0C zapek\u00e1me 25 min\u00fat.<\/p>\n <\/p>\n Sherry k polievke<\/strong><\/p>\n Pr\u00edbeh tohto n\u00e1poja sa za\u010dal p\u00edsa\u0165 okolo roku 1100 p. n. l., ke\u010f na juhoz\u00e1pad \u0160panielska pri\u0161li F\u00e9ni\u010dania a v Andal\u00fazii vysadili v\u00ednnu r\u00e9vu. Postupne sa tu vzniklo mesto Shera, kde prekvital obchod, remeslo i umenie. Potom sem pri\u0161li Gr\u00e9ci, Rimania, nesk\u00f4r Mauri a ke\u010f\u017ee sa mnoh\u00ed z nich za\u010dali venova\u0165 viac v\u00ednu ne\u017e kor\u00e1nu, nariadil kalif Al-Hakam II. v roku 996 v\u0161etko hrozno vykoreni\u0165. Zni\u010dili v\u0161ak len jednu tretinu, obyvate\u013estvo zvy\u0161n\u00fa \u010das\u0165 zachr\u00e1nilo tvrden\u00edm, \u017ee v\u00edno treba aj na medic\u00ednske \u00fa\u010dely a hrozienka sl\u00fa\u017eia ako potrava pre maursk\u00fdch vojakov vo vojn\u00e1ch. Od 11. storo\u010dia sa kast\u00edlski kr\u00e1li sna\u017eili Maurov vyhna\u0165 zo svojho \u00fazemia, \u010do sa im napokon aj podarilo, hoci sa to negat\u00edvne prejavilo v ekonomike. To v\u0161ak u\u017e na sc\u00e9nu nastupuj\u00fa Angli\u010dania, ktor\u00ed sa stali najv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi odberate\u013emi v\u00edna z tohto regi\u00f3nu. \u0160panieli volali hlavn\u00e9 mesto provincie Jerez (cherez), to v\u0161ak pre Angli\u010danov znelo ve\u013emi tvrdo, a tak vych\u00e1dzaj\u00fac z arabsk\u00e9ho slova n\u00e1zov \u201ezm\u00e4k\u010dili\u201c na \u201e\u0161eri\u0161\u201c. Z neho potom vzniklo aj pomenovanie v\u00edna \u201esherry\u201c, ktor\u00e9 sa v 19. storo\u010d\u00ed v Anglicku stalo doslova hitom a dov\u00e1\u017eali ho 30 mili\u00f3nov litrov ro\u010dne! Dnes je n\u00e1zov chr\u00e1nenou zna\u010dkou a m\u00f4\u017eu sa tak ozna\u010dova\u0165 len v\u00edna z tohto \u0161panielskeho regi\u00f3nu, ktor\u00fd tvoria tri mest\u00e1: Jerez de la Frontera, Sanl\u00facar de Barremedar a Puerto de Santa Maria. V spojitosti so sherry sa stala legendou sle\u010dna Sophie z\u00a0britsk\u00e9ho telev\u00edzneho seri\u00e1lu Dinner for One, ktor\u00e1 ka\u017ed\u00fd rok na Silvestra oslavovala svoje 90. narodeniny. Komorn\u00edk jej musel pripravi\u0165 indick\u00fa korenist\u00fa polievku mulligatawny, ktor\u00fa star\u00e1 d\u00e1ma zap\u00edjala sherry. Pod\u013ea odborn\u00edkov sa d\u00e1 sherry pi\u0165 naozaj ku v\u0161etk\u00e9mu, z\u00e1vis\u00ed to len od osobn\u00e9ho vkusu a chute.<\/p>\n <\/p>\n PAPRIKOV\u00c1 POLIEVKA S KREVETKAMI<\/strong><\/p>\n Potrebujeme: Na marin\u00e1du:<\/em><\/strong> 1 ly\u017eicu nasekanej petr\u017elenovej v\u0148ate, 1 ly\u017eicu nasekan\u00e9ho tymianu, citr\u00f3nov\u00fa \u0161\u0165avu, biele korenie, olivov\u00fd olej, citr\u00f3nov\u00fa k\u00f4ru. Na polievku:<\/em> <\/strong>Mal\u00e9 krevetky, 100 g masla, 700 g m\u00e4sit\u00fdch \u010derven\u00fdch papr\u00edk, 50 g na drobno nakr\u00e1janej cibule, 1,5 l kuracieho v\u00fdvaru, 2 g nastr\u00fahan\u00e9ho \u010fumbiera, 1 str\u00fa\u010dik cesnaku, \u0161tipku cukru, so\u013e, korenie, 500 ml \u0161\u013eaha\u010dky.<\/p>\n Pr\u00edprava:<\/em><\/strong> Krevetky spar\u00edme hor\u00facou vodou. Pr\u00edsady na marin\u00e1du zmie\u0161ame, prid\u00e1me odkvapkan\u00e9 krevetky a ulo\u017e\u00edme na noc do chladni\u010dky. Papriky nakr\u00e1jame na drobn\u00e9 k\u00fasky. V hrnci rozpust\u00edme maslo, prid\u00e1me pokr\u00e1jan\u00e9 papriky, cibu\u013eu, \u010fumbier a cesnak, ochut\u00edme cukrom, so\u013eou a koren\u00edm, zalejeme v\u00fdvarom a var\u00edme, k\u00fdm paprika nie je celkom m\u00e4kk\u00e1. Potom vlejeme \u0161\u013eaha\u010dku a e\u0161te povar\u00edme 10 min\u00fat. Polievku rozmixujeme, pr\u00edpadne e\u0161te dochut\u00edme so\u013eou a koren\u00edm. Krevetky napichneme na \u0161p\u00e1radl\u00e1 a pod\u00e1vame s polievkou. M\u00f4\u017eeme pod\u00e1va\u0165 so sherry.<\/p>\n <\/p>\n KURACIE FRIKAS\u00c9 SO SHERRY<\/strong><\/p>\n Potrebujeme:<\/em><\/strong> 2 kusy kurac\u00edch p\u0155s, 8 v\u00e4\u010d\u0161\u00edch zemiakov, kurac\u00ed v\u00fdvar, 500 g \u0161ampi\u0148\u00f3nov, 150 ml smotany, 1 poh\u00e1r sherry, 1 poh\u00e1r bieleho v\u00edna, so\u013e, korenie, maslo.<\/p>\n Pr\u00edprava:<\/em><\/strong> Zemiaky pokr\u00e1jame na kocky ve\u013ek\u00e9 cca 1 cm, povar\u00edme v osolenej vode alebo vo v\u00fdvare. Z p\u0155s odstr\u00e1nime ko\u017eu, m\u00e4so nakr\u00e1jame na kocky. Aj \u0161ampi\u0148\u00f3ny nakr\u00e1jame na rovnako ve\u013ek\u00e9 kocky. Na panvici rozpust\u00edme maslo, prid\u00e1me kuracie m\u00e4so a hr\u00edby, 2 – 3 min\u00faty podus\u00edme. Potom prilejeme sherry a v\u00edno, trochu posol\u00edme a zakryt\u00e9 dus\u00edme 10 min\u00fat. Teplotu zn\u00ed\u017eime, vmie\u0161ame smotanu a prid\u00e1me uvaren\u00e9 zemiaky. Dochut\u00edme so\u013eou a koren\u00edm. Pod\u00e1vame s ry\u017eou a dusenou zeleninou.<\/p>\n <\/p>\n Radler, osvie\u017eenie pre cyklistov<\/strong><\/p>\n K Bavorsku neodmyslite\u013ene patr\u00ed pivo a pr\u00e1ve tu sa zrodil aj n\u00e1poj pre v\u0161etk\u00fdch, \u010do pova\u017euj\u00fa pivo za pr\u00edli\u0161 hork\u00e9 alebo pr\u00edli\u0161 alkoholick\u00e9. Jeho n\u00e1zov \u201eradler\u201c doslova znamen\u00e1 \u201ecyklista\u201c a vymyslel ho Franz Xaver Kugler. Tento Mn\u00edchov\u010dan p\u00f4vodne pracoval pri v\u00fdstavbe dvojko\u013eajnej trate medzi Mn\u00edchovom a Holzkirchenom na konci 19. storo\u010dia a\u00a0ke\u010f\u017ee pr\u00e1ca bola \u0165a\u017ek\u00e1 a najbli\u017e\u0161\u00ed hostinec \u010faleko, vzal si na staros\u0165 z\u00e1sobovanie kolegov pivom. Spo\u010diatku ho vozil konsk\u00fdm povozom, nesk\u00f4r priamo pri stavbe postavil dreven\u00fa b\u00fadu, ktor\u00fa honosne nazval \u201eKant\u00edna Bavorskej kr\u00e1\u013eovskej \u017eeleznice v Deisenhofene\u201c. Po dokon\u010den\u00ed trate sa z nej stala \u201eLesn\u00e1 re\u0161taur\u00e1cia\u201c a nesk\u00f4r ok\u00e1zal\u00fd lok\u00e1l \u201eKugler Alm\u201c, ktor\u00fd sa po 1. svetovej vojne stal vyh\u013ead\u00e1van\u00fdm v\u00fdletn\u00fdm miestom. Prispel k tomu aj rozvoj cyklistickej turistiky, ktor\u00e1 sa st\u00e1vala ve\u013emi ob\u013e\u00fabenou aktivitou. Kugler kr\u00e1\u010dal s dobou a naprie\u010d lesom vybudoval horsk\u00fa dr\u00e1hu priamo k svojmu podniku. V jednu kr\u00e1snu letn\u00fa sobotu 1922 sa tam dovalilo 13.000 cyklistov a to\u013ek\u00fd sm\u00e4d bolo \u0165a\u017ek\u00e9 uhasi\u0165. Z\u00e1soby piva, samozrejme, nesta\u010dili. No Kugler dostal geni\u00e1lny n\u00e1pad, pivo zmie\u0161al s citr\u00f3novou limon\u00e1dou, ktorej mal e\u0161te ve\u013ea a t\u00fato novinku pod\u00e1val ako \u0161peci\u00e1lny n\u00e1poj pre cyklistov, aby po nieko\u013ek\u00fdch \u201erund\u00e1ch\u201c nemuseli bicykel tla\u010di\u0165 pred sebou. P\u00f4vodne sa radler vyr\u00e1bal z \u010dierneho piva, ale nesk\u00f4r sa za\u010dalo pou\u017e\u00edva\u0165 aj svetl\u00e9 a fan\u00fa\u0161ikov si na\u0161iel nielen v Nemecku, ale aj u n\u00e1s, v \u010cech\u00e1ch, Rak\u00fasku, Ma\u010farsku, Po\u013esku, Holandsku… Re\u0161taur\u00e1cia so z\u00e1hradou Kugler Alm existuje dodnes, m\u00e1 400 miest pre odstavenie bicyklov a radler si v nej m\u00f4\u017ee da\u0165 2.400 host\u00ed!<\/p>\n <\/p>\n PLNEN\u00c9 CUKINY V PIVOVOM CEST\u00cd\u010cKU<\/strong><\/p>\n Potrebujeme:<\/em><\/strong> 4 men\u0161ie cukiny, 4 pl\u00e1tky syru gouda, 4 pl\u00e1tky \u0161unky, \u0161\u0165avu z \u00bd citr\u00f3na, \u0161p\u00e1radl\u00e1, olej na vypr\u00e1\u017eanie. Na cesto:<\/em><\/strong> 250 g hladkej m\u00faky, 200 ml piva, 2 \u017e\u013atky, sneh z 2 bielkov, 1 ly\u017ei\u010dku hor\u010dice, so\u013e, korenie, \u0161tipku nastr\u00fahan\u00e9ho mu\u0161k\u00e1tov\u00e9ho orechu.<\/p>\n Pr\u00edprava:<\/em><\/strong> Cukiny umyjeme, osu\u0161\u00edme a pozd\u013a\u017ene rozre\u017eeme na polovice, rezn\u00fa plochu pokvapk\u00e1me citr\u00f3novou \u0161\u0165avou, osol\u00edme a okoren\u00edme. \u0160unku a syr nakr\u00e1jame na ve\u013ekos\u0165 cuk\u00edn, oblo\u017e\u00edme nimi nakr\u00e1jan\u00e9 polovice, ktor\u00e9 potom spoj\u00edme a zafixujeme \u0161p\u00e1radlami. Z m\u00faky, piva, \u017e\u013atkov, hor\u010dice, soli a koren\u00edn priprav\u00edme cesto, nakoniec opatrne vmie\u0161ame vy\u0161\u013eahan\u00fd sneh. Na panvici zohrejeme v\u00e4\u010d\u0161iu vrstvu oleja. Cukiny ponor\u00edme do cest\u00ed\u010dka a prudko vypra\u017e\u00edme zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n. Nech\u00e1me odkvapka\u0165 na kuchynskej papierovej utierke.<\/p>\n <\/p>\n RADLER B\u00c1BOVKA<\/strong><\/p>\n Potrebujeme:<\/em><\/strong> 210 g masla, 5 vajec, 520 g hladkej m\u00faky, 110 g nastr\u00fahanej \u010dokol\u00e1dy, 210 g pr\u00e1\u0161kov\u00e9ho cukru, \u00bd vanil\u00ednov\u00e9ho cukru, 1 pr\u00e1\u0161ok do pe\u010diva, 1 ly\u017ei\u010dku s\u00f3dy bikarb\u00f3ny, 300 ml citr\u00f3nov\u00e9ho radlera.<\/p>\n Pr\u00edprava:<\/em><\/strong> Z bielkov vy\u0161\u013eah\u00e1me pevn\u00fd sneh. \u017d\u013atky vymie\u0161ame s cukrom, maslom a vanil\u00ednov\u00fdm cukrom. Vmie\u0161ame \u010dokol\u00e1du, vlejeme radler a prid\u00e1me m\u00faku s pr\u00e1\u0161kom do pe\u010diva a s\u00f3dou bikarb\u00f3nou. Opatrne vmie\u0161ame sneh z bielkov. B\u00e1bovkov\u00fa formu vymast\u00edme a posypeme m\u00fakou. Do formy vylejeme cesto a v r\u00fare vyhriatej na 175\u00b0C pe\u010dieme cca 50 min\u00fat. Pred pod\u00e1van\u00edm posypeme pr\u00e1\u0161kov\u00fdm cukrom.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Rum, krv viceadmir\u00e1la Nelsona<\/strong><\/p>\n Po objaven\u00ed Ameriky vyvstal probl\u00e9m: akou tekutinou z\u00e1sobova\u0165 n\u00e1morn\u00edkov na dlhej plavbe? Voda sa kazila a pivo kyslo. V Karibiku sa u\u017e v t\u00fdch \u010dasoch vyr\u00e1bal n\u00e1poj z cukrovej trstiny s vysok\u00fdm percentom alkoholu – rumbouillon (z \u010doho zrejme nesk\u00f4r skr\u00e1ten\u00edm vzniklo slovo rum), ktor\u00fd sa uk\u00e1zal ako ve\u013emi vhodn\u00fd na dlhodob\u00e9 skladovanie. Pri jeho nadmernom po\u017eit\u00ed v\u0161ak na palub\u00e1ch \u010dasto doch\u00e1dzalo k probl\u00e9mom s discipl\u00ednou, a tak sa viedli spory (a\u017e do 20. storo\u010dia), ak\u00fd denn\u00fd pr\u00eddel rumu by mali n\u00e1morn\u00edci dost\u00e1va\u0165. V okt\u00f3bri 1805 sa odohrala sl\u00e1vna bitka pri Trafalgare, ktor\u00e1 s\u00edce znamenala por\u00e1\u017eku \u0161panielsko-franc\u00fazskej vojnovej flotily, ale osudn\u00e1 gu\u013eka si na\u0161la aj viceadmir\u00e1la Horatia Nelsona. Aby telo v\u00ed\u0165azn\u00e9ho hrdinu vydr\u017ealo transport do rodn\u00e9ho Anglicka, zakonzervovali ho v sude s rumom (Franc\u00fazi tvrdia, \u017ee to bolo brandy). Ke\u010f sud po pr\u00edchode otvorili, nebola v \u0148om vraj ani kvapka. Pre\u0161iban\u00ed n\u00e1morn\u00edci si do dna vyv\u0155tali dierku a slamkou rum vycuc\u00e1vali. Odvtedy sa tento n\u00e1poj ozna\u010duje aj ako Nelsonova krv. Rum sa pou\u017e\u00edva do mie\u0161an\u00fdch n\u00e1pojov i r\u00f4znych pokrmov, ale hlavne do mnoh\u00fdch dezertov a n\u00e1levov pre hrozienka a in\u00e9 druhy ovocia.<\/p>\n <\/p>\n JABLKOV\u00c1 TORTA S RUMOM<\/strong><\/p>\n Potrebujeme:<\/em><\/strong> 2 ve\u013ek\u00e9 jablk\u00e1, 3 bielky, 180 g pr\u00e1\u0161kov\u00e9ho cukru. Na cesto: <\/em><\/strong>200 g hrubej m\u00faky, 100 g Hery, 60 g pr\u00e1\u0161kov\u00e9ho cukru, 2 nastr\u00fahan\u00e9 uvaren\u00e9 \u017e\u013atky, citr\u00f3nov\u00fa k\u00f4ru a 1 ly\u017eicu rumu.<\/p>\n Pr\u00edprava:<\/em><\/strong> Jablk\u00e1 umyjeme, o\u0161\u00fapeme a nakr\u00e1jame na mal\u00e9 tenk\u00e9 mesia\u010diky. Z ostatn\u00fdch pr\u00edsad vypracujeme cesto, tromi \u0161tvrtinami vylo\u017e\u00edme dno tortovej formy. Na cesto pouklad\u00e1me jablkov\u00e9 k\u00fasky. Na jablk\u00e1 nastr\u00fahame zvy\u0161ok cesta a vo vyhriatej r\u00fare pe\u010dieme, k\u00fdm na ceste nezru\u017eovej\u00fa okraje. 3 bielky vy\u0161\u013eah\u00e1me s cukrom, rozotrieme na kol\u00e1\u010d a pri n\u00edzkej teplote nech\u00e1me v r\u00fare zasu\u0161i\u0165.<\/p>\n <\/p>\n Pun\u010d, z\u00e1hadn\u00e1 p\u00e4\u0165ka<\/strong><\/p>\n P\u00f4vod tohto n\u00e1poja prezr\u00e1dza jeho meno, ktor\u00e9 vzniklo z indickej hindi-\u010d\u00edslovky 5. Pun\u010d vymysleli v Indii ako mie\u0161an\u00fd n\u00e1poj z piatich pr\u00edsad, \u010do mimochodom dokumentuje aj najstar\u0161\u00ed zachovan\u00fd recept z roku 1638: p\u00e1lenka z\u00a0ry\u017ee \u201earak\u201c, voda, korenie, cukor a citr\u00f3nov\u00e1 \u0161\u0165ava. V\u010faka anglick\u00fdm n\u00e1morn\u00fdm cestuj\u00facim z\u00a0V\u00fdchodoindickej spolo\u010dnosti sa v 17. storo\u010d\u00ed do Eur\u00f3py spolu s in\u00fdmi zauj\u00edmav\u00fdmi a dovtedy nepoznan\u00fdmi produktmi dostal aj pun\u010d. Po\u010das dlhej cesty v\u0161ak niektor\u00e9 pr\u00edsady boli zamenen\u00e9. Arak nahradili Angli\u010dania rumom, ktor\u00fd bol v tom \u010dase ve\u013ek\u00fd hit a vodu vymenili za ich ob\u013e\u00faben\u00fd \u010daj. Nesk\u00f4r sa \u010daj zasa nahradil v\u00ednom, najm\u00e4 \u010derven\u00fdm a namiesto rumu sa pou\u017e\u00edvali in\u00e9 \u0165a\u017ek\u00e9 alkoholick\u00e9 n\u00e1poje. Experimentovalo sa aj s koren\u00edm, do pun\u010du sa za\u010dala prid\u00e1va\u0165 \u0161korica, klin\u010dek i mu\u0161k\u00e1tov\u00fd orie\u0161ok. Dnes pun\u010d symbolizuje predviano\u010dn\u00fa atmosf\u00e9ru a n\u00e1v\u0161tevn\u00edci viano\u010dn\u00fdch trhov v akomko\u013evek eur\u00f3pskom meste oce\u0148uj\u00fa jeho zahrievaj\u00faci \u00fa\u010dinok, najm\u00e4 ke\u010f vonku mrzne, a\u017e prask\u00e1. V Karibiku si m\u00f4\u017eete pun\u010d objedna\u0165 aj po\u010das hor\u00faceho leta na pl\u00e1\u017ei. Pun\u010d z rumu, cukru a citr\u00f3novej \u0161\u0165avy sa tu pod\u00e1va ako osvie\u017euj\u00faci studen\u00fd n\u00e1poj s bublinkami.<\/p>\n <\/p>\n PUN\u010cOV\u00c9 REZY<\/strong><\/p>\n Potrebujeme:<\/em><\/strong> 10 vajec, 220 g kry\u0161t\u00e1lov\u00e9ho cukru, 1 vanil\u00ednov\u00fd cukor, nastr\u00fahan\u00fa k\u00f4ru z 1 citr\u00f3na, 270 g hladkej m\u00faky, 300 g pikantn\u00e9ho d\u017eemu, \u010derven\u00fa potravinov\u00fa farbu. Na cukrov\u00fd sirup:<\/em> <\/strong>315 g kry\u0161t\u00e1lov\u00e9ho cukru, 315 ml vody, 1 ly\u017eicu rumu, 1 ly\u017eicu pun\u010dovej esencie. Na polevu:<\/em><\/strong> 200 g pr\u00e1\u0161kov\u00e9ho cukru, \u0161\u0165avu z 2 citr\u00f3nov, \u010derven\u00fa potravin\u00e1rsku farbu.<\/p>\n Pr\u00edprava:<\/em><\/strong> \u017d\u013atky vy\u0161\u013eah\u00e1me so 100 g cukru, vanil\u00ednov\u00fdm cukrom a citr\u00f3novou k\u00f4rou. Z bielkov a 120 g cukru vy\u0161\u013eah\u00e1me pevn\u00fd sneh. Zmie\u0161ame so \u017e\u013atkami a opatrne primie\u0161ame m\u00faku. Jednu \u0161tvrtinu cesta prifarb\u00edme \u010dervenou farbou. Obe cest\u00e1 pe\u010dieme na plechu, vystlanom papierom na pe\u010denie, pri teplote 180\u00b0C cca 20 – 30 min\u00fat. Po vychladnut\u00ed bled\u00fd pl\u00e1t prekroj\u00edme na dve polovice. Potom si priprav\u00edme sirup: cukor var\u00edme vo vode, k\u00fdm nevznikne hustej\u0161ia zmes, po vychladnut\u00ed vmie\u0161ame rum a pun\u010dov\u00fa esenciu. Sirupom navlh\u010d\u00edme zafarben\u00fd pl\u00e1t cesta. Prv\u00fd bled\u00fd pl\u00e1t potrieme z jednej strany d\u017eemom, potom ho polo\u017e\u00edme nenatretou plochou na plech a polo\u017e\u00edme na\u0148 navlh\u010den\u00fd \u010derven\u00fd pl\u00e1t. Druh\u00fd bled\u00fd pl\u00e1t tie\u017e natrieme d\u017eemom, natretou \u010das\u0165ou ho polo\u017e\u00edme na \u010derven\u00fd pl\u00e1t a za\u0165a\u017e\u00edme (napr\u00edklad \u010fal\u0161\u00edm plechom). Kol\u00e1\u010d nech\u00e1me do druh\u00e9ho d\u0148a odpo\u010d\u00edva\u0165, aby sa pl\u00e1ty dobre spojili. Potom plech obr\u00e1time a povrch z\u00e1kusku potrieme tenkou vrstvou d\u017eemu. V miske vymie\u0161ame cukor, citr\u00f3nov\u00fa \u0161\u0165avu a \u010derven\u00fa farbu, aby vznikla hust\u00e1 poleva, ktorou natrieme povrch i boky kol\u00e1\u010da.<\/p>\n <\/p>\n K\u00e1va, na za\u010diatku boli kozy<\/strong><\/p>\n Za objav jedn\u00e9ho z najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edch n\u00e1pojov na svete m\u00f4\u017ee vraj pastier Kaldi, ktor\u00fd svoje kozy p\u00e1sol na \u00fap\u00e4t\u00ed eti\u00f3pskej vyso\u010diny. Ke\u010f p\u00e1r k\u00f4z sp\u00e1slo \u010derven\u00e9 bobule z nezn\u00e1meho kr\u00edka, po chv\u00edli za\u010dali namiesto zvy\u010dajn\u00e9ho obed\u0148aj\u0161ieho odpo\u010dinku \u010dudne poskakova\u0165 a tancova\u0165. Kaldi str\u010dil p\u00e1r bob\u00fa\u013e do vrecka, vysk\u00fa\u0161al ich \u00fa\u010dinok aj na sebe a ke\u010f mu uschli, hodil ich do vriacej vody… Za kol\u00edsku k\u00e1vy, pripravenej tak, ako ju pozn\u00e1me dnes, t.j. pra\u017een\u00edm semien a ich n\u00e1sledn\u00fdm varen\u00edm, pova\u017eujeme Arabsk\u00fd polostrov, kde sa n\u00e1poju za\u010dalo hovori\u0165 qahwa. V 15. storo\u010d\u00ed nechal muft\u00ed z Adenu prinies\u0165 k\u00e1vov\u00e9 zrn\u00e1 do Jemenu a tu ich kultivova\u0165. K\u00e1va sa potom odtia\u013e vydala na v\u00ed\u0165azn\u00e9 \u0165a\u017eenie do sveta a ke\u010f v roku 1624 prist\u00e1la v Ben\u00e1tkach, k\u00e1vov\u00fd o\u0161ia\u013e sa roz\u0161\u00edril do Eur\u00f3py. Spo\u010diatku bola luxusn\u00fdm n\u00e1pojom iba u najvyberanej\u0161ej spolo\u010dnosti a ni\u017e\u0161ie vrstvy si ju mohli dovoli\u0165 a\u017e od 18. storo\u010dia (dovtedy si museli vysta\u010di\u0165 s\u00a0cig\u00f3riou). Dnes je k\u00e1va po rope najpred\u00e1vanej\u0161ou komoditou na svete a cel\u00e9 ekonomiky v niektor\u00fdch krajin\u00e1ch z\u00e1visia od jej produkcie. Zatia\u013e \u010do koncom 18. storo\u010dia sa skonzumovalo cca 600.000 vriec k\u00e1vy (1 vrece = 60 kg), dnes spotrebujeme 117 mili\u00f3nov! Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi producentmi na svete s\u00fa Braz\u00edlia a Kolumbia.<\/p>\n![\"Menu2\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/12\/Menu2.jpg\")
<\/a><\/p>\n