{"id":4812,"date":"2017-10-16T09:25:26","date_gmt":"2017-10-16T07:25:26","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=4812"},"modified":"2017-10-16T09:25:26","modified_gmt":"2017-10-16T07:25:26","slug":"patent-na-zivot","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/patent-na-zivot\/","title":{"rendered":"Patent na \u017eivot"},"content":{"rendered":"<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Raz n\u00e1s pozvali pittsbursk\u00ed Slov\u00e1ci na stretnutie do kni\u017enice. Stretnutia sa konaj\u00fa ka\u017ed\u00fd mesiac a\u00a0toto vraj bolo pred letom posledn\u00e9. Pri\u0161lo asi dvadsa\u0165 \u013eud\u00ed, v\u00e4\u010d\u0161inou potomkovia Slov\u00e1kov, \u010do sa do Ameriky vys\u0165ahovali kedysi d\u00e1vno. Vys\u0165ahovali. D\u00e1vno. V Pittsburghu ich vraj bolo najviac v celej Amerike. Postavili \u017eeleziarne, pracovali, mali tu svoje kostoly, rodiny, pr\u00edbehy&#8230; Doma sa rozpr\u00e1vali po slovensky, spievali slovensk\u00e9 pesni\u010dky a periny mali pln\u00e9 slovensk\u00fdch rozpr\u00e1vok.<\/p>\n<p>Pittsbursk\u00ed Slov\u00e1ci naozaj hovorili doma po slovensky, ale ich deti, dnes sedemdesiatnici, u\u017e po slovensky nevedia, mo\u017eno vetu dve, pri rozl\u00fa\u010dke sa ka\u017ed\u00fd z\u00a0nich o\u00a0t\u00fa vetu \u010di dve pok\u00fasil.<\/p>\n<p>Len Boh vie, \u010do ich predkov do Ameriky privialo. \u201eCesty P\u00e1n\u011b jsou&#8230;\u201c v\u0161elijak\u00e9, a aj popri nich v\u0161etko mo\u017en\u00e9 narastie&#8230;<\/p>\n<p>M\u00f4j man\u017eel im hovoril o\u00a0tom, pre\u010do sme pri\u0161li do Ameriky, \u010do rob\u00ed, o\u00a0svojom p\u00f4soben\u00ed na univerzite Carneggie Mellon, o\u00a0kv\u00e1zikry\u0161t\u00e1loch, o\u00a0detstve v\u00a0Trnave, o\u00a0jej futbalovej sl\u00e1ve, o\u00a0tom, ako sa na \u201eMetodke\u201c nau\u010dil po anglicky.<\/p>\n<p>Potom pri\u0161la na pretras literat\u00fara v\u00a0mojom podan\u00ed. O\u00a0slovenskej literat\u00fare americk\u00ed Slov\u00e1ci takmer nevedeli, v\u00a0\u0161kole sa o\u00a0nej neu\u010dili a\u00a0v\u00a0Amerike nevych\u00e1dza. Historick\u00fd exkurz sa nekonal, za\u010dala som tatkom Vincom, odbo\u010dila do mo\u017eno slep\u00fdch, no nie nezauj\u00edmav\u00fdch uli\u010diek, porozpr\u00e1vala o\u00a0jeho detstve, o\u00a0kl\u00e1\u0161tore v\u00a0Nitre a\u00a0Societas Verbi Divini, o\u00a0tom, ako v\u00a0roku 1956 n\u00e1silne zru\u0161ili kl\u00e1\u0161tory a\u00a0z m\u00f4jho tatka Vinca \u0160ikulu sa (na\u0161\u0165astie) nestal mision\u00e1r, ale spisovate\u013e a tato, o\u00a0hudbe, ktor\u00e1 v\u017edy bola v na\u0161ej rodine d\u00f4le\u017eit\u00e1 ako literat\u00fara, o dedovi Alexinovi, drevoruba\u010dovi, o\u00a0ve\u013ekej ko\u0161atej rodine s\u00a0dvan\u00e1stimi de\u0165mi, o\u00a0americk\u00fdch kravat\u00e1ch, ktor\u00fdmi m\u00f4j dedo viazal vinohrad a potom z\u00e1hrada vyzerala ako ve\u013ek\u00e1 farebn\u00e1 v\u00fdletn\u00e1 lo\u010f, o\u00a0kr\u00e1snej babke Ludvike, stratenej v povinnostiach a medzi de\u0165mi, o tatkov\u00fdch bratoch muzikantoch, o\u00a0meste Modra, kde som sa narodila a\u00a0ktor\u00e9 je podm\u00ednovan\u00e9 sudmi s\u00a0v\u00ednom, o\u00a0bur\u010diaku, ramp\u00e1\u0161i a\u00a0rizlingu, o\u00a0ma\u013eovan\u00fdch d\u017eb\u00e1nkoch a\u00a0modranskej majolike, ktorej u\u010d\u0148ovsk\u00e9 stredisko pre nez\u00e1ujem mlad\u00fdch zatvorili, a napokon ani o ma\u013eovan\u00e9 d\u017eb\u00e1nky dnes nem\u00e1 takmer nik z\u00e1ujem, lebo modern\u00fdmi gal\u00e9riami nevkusu sa stali kvetin\u00e1rstva a \u201eved\u00fa\u201c levandule, o\u00a0tom, ako som za\u010dala p\u00edsa\u0165 a\u00a0pre\u010do p\u00ed\u0161em, o\u00a0poslednej kni\u017eke, ktorej obsah som sa sna\u017eila prerozpr\u00e1va\u0165 mo\u017eno aj sama sebe, nakoniec som pridala bonus &#8211; star\u00fa modransk\u00fa \u013eudov\u00fa pesni\u010dku Hore Modru maluvan\u00e1 dl\u00e1\u0161ka. T\u00fa pesni\u010dku ma nau\u010dil keramik\u00e1rsky majster a n\u00e1rodn\u00fd umelec Ign\u00e1c Bizmayer a\u00a0odkedy ju pozn\u00e1m, patr\u00ed do m\u00f4jho arzen\u00e1lu.<\/p>\n<p>Nehovor\u00edm dobre po anglicky, man\u017eel mi tlmo\u010dil a\u00a0asi tlmo\u010dil dobre, lebo publikum ve\u013emi \u017eivo reagovalo na v\u0161etko, o\u00a0\u010dom som rozpr\u00e1vala. Nakoniec som vytasila kni\u017eky svojich kamar\u00e1tov, hovorila som o\u00a0nich, nielen o\u00a0t\u00fdch kni\u017ek\u00e1ch, aj o slovenskom liter\u00e1rnom prostred\u00ed. Svoj kr\u00e1tky, ale vr\u00facny vz\u0165ah k\u00a0mestu, v\u00a0ktorom teraz \u017eijem, som op\u00edsala p\u00e1r vetami, nevynechaj\u00fac franti\u0161k\u00e1nskeho b\u00e1snika Rudolfa Dilonga,\u00a0nie\u010do ako patr\u00f3na v\u0161etk\u00fdch slovensk\u00fdch vys\u0165ahovalcov a Pittsbur\u010dana Andyho Warhola.<\/p>\n<p>Medzi re\u010dou som sa pozerala \u013eu\u010fom do o\u010d\u00ed a\u00a0h\u013eadala v\u00a0ich tv\u00e1rach slovensk\u00e9 \u010drty, tie o\u010di mi hovorili, \u017ee im mo\u017eno nie\u010do z\u00a0detstva pripom\u00ednam, smiali sa, mo\u017eno mamu \u010di star\u00fa mamu, chv\u00ed\u013eami som videla dojatie a\u00a0najm\u00e4 zvedavos\u0165, viacer\u00ed z\u00a0nich si robili pozn\u00e1mky.<\/p>\n<p>Ke\u010f som spomenula \u201esvat\u00e9ho\u201c Andyho a\u00a0n\u00e1v\u0161tevu v\u00a0m\u00fazeu, v\u0161etky o\u010di sa rozsvietili, za\u017eali, zablikali! Moje mo\u017eno tie\u017e. Hovorili sme si t\u00fdmi o\u010dami o\u00a0jednou nohou \u201ena\u0161om\u201c Warholovi, \u010do sa v\u00a0Amerike nestratil, naopak, vy\u0161tudoval, venoval sa umeniu, ktor\u00e9 bolo pre \u013eud\u00ed zrozumite\u013en\u00e9, hoci bolo trochu \u201e\u0161alene\u201c, a \u010dosi sa mu naozaj podarilo poveda\u0165, mo\u017eno aj preto, \u017ee napriek ist\u00e9mu druhu plachosti bol to odv\u00e1\u017eny \u201echlapec\u201c, mo\u017eno pr\u00e1ve preto, neb\u00e1l sa farieb, nez\u013eakol sa sl\u00e1vy, ba neb\u00e1l sa uk\u00e1za\u0165 ani svoj strach \u010di nestrach z\u00a0p\u00e1na Boha, \u010do dokazuje in\u0161tal\u00e1cia boxersk\u00fdch mechov na tr\u00e9novanie &#8211; na ka\u017edom z\u00a0nich je nap\u00edsan\u00e9 Boh. (Koniec koncov, ka\u017ed\u00fd m\u00e1me ob\u010das chu\u0165 niektor\u00e9 veci vysvetli\u0165 aj samotn\u00e9mu Bohu ru\u010dne stru\u010dne.) N\u00e1\u0161 Andy, v\u00a0mnoh\u00fdch oh\u013eadoch americkej\u0161\u00ed ne\u017e v\u0161etci Ameri\u010dania&#8230;<\/p>\n<p>Vtedy po stretnut\u00ed n\u00e1s konzul aj s\u00a0man\u017eelkou pozvali na pizzu a\u00a0zmrzlinu. Ve\u013emi americk\u00e9. Vraveli, \u017ee kedysi bolo v\u00a0Pittsburghu 25 slovensk\u00fdch kostolov, kde sa sl\u00fa\u017eili slovensk\u00e9 om\u0161e. Dnes je len jeden, k\u0148az s\u00edce sloven\u010dine rozumie, ale po slovensky nehovor\u00ed. Ale na sloven\u010dinu sa z\u00a0roka na rok hl\u00e1si viac a\u00a0viac \u013eud\u00ed. Hodiny d\u00e1va man\u017eelka jedn\u00e9ho zo Slov\u00e1kov v\u00a0kni\u017enici. Kurzy s\u00fa zadarmo, asoci\u00e1cia pani dobre za ne plat\u00ed.<\/p>\n<p>Nie, nezostalo mi smutno, naopak, bola som v\u010fa\u010dn\u00e1 za stretnutie a\u00a0bola by som sa rada s\u00a0niektor\u00fdmi pozhov\u00e1rala aj osobnej\u0161ie, mo\u017eno aj oni so mnou, ale bola som odk\u00e1zan\u00e1 na tlmo\u010dn\u00edka &#8211; man\u017eela.<\/p>\n<p>A inokedy, trochu nesk\u00f4r, na Ve\u013ek\u00fa noc som sa ich p\u00fdtala na fejsbukovej str\u00e1nke, \u010di nevedia o\u00a0kostole, kde by som sa mohla po slovensky vyspoveda\u0165. Odpove\u010f znela, k\u0148az rozumie, ale nehovor\u00ed slovensky. Mu\u017e sa mi potom n\u00fakal, \u017ee mi bude tlmo\u010di\u0165.<\/p>\n<p>V tej Amerike pred na\u0161\u00edm domom lietali sv\u00e4toj\u00e1nske mu\u0161ky. A\u00a0r\u00e1no z\u00e1hradn\u00edci rozs\u00fdpali a\u00a0rozhrab\u00e1vali mul\u010dova\u010dku, ktor\u00e1 vo\u0148ala. Tieto veci, ak\u00e9 s\u00fa v\u0161etk\u00fdm zrozumite\u013en\u00e9! Cel\u00fd \u017eivot sa d\u00e1 a\u00a0mo\u017eno aj m\u00e1 vyrozpr\u00e1va\u0165. Niektor\u00fdm veciam treba nahmata\u0165 pulz, in\u00e9 nemusia uk\u00e1za\u0165 z\u00e1p\u00e4stie, ani si vyhrn\u00fa\u0165 ruk\u00e1vy, nie s\u00fa uchopite\u013en\u00e9, ani vypovedate\u013en\u00e9. V\u017edy som sa v zahrani\u010d\u00ed, aj v tej Amerike te\u0161ila, \u017ee tam nemus\u00edm osta\u0165 a\u00a0m\u00f4\u017eem sa vr\u00e1ti\u0165 domov na Slovensko. Nie preto, \u017ee tu mi ka\u017ed\u00fd, ke\u010f prehovor\u00edm, rozumie a naopak, nemus\u00edm v\u017edy len hovori\u0165, m\u00f4\u017eem si s\u00a0\u013eu\u010fmi aj poml\u010da\u0165 a\u00a0rozumieme si. Na Slovensku, aspo\u0148 sa mi zd\u00e1, sa lep\u0161ie dohovor\u00edm aj s\u00a0p\u00e1nom Bohom&#8230;<\/p>\n<p>Hoci forma, ktor\u00fa zvolil \u201esvat\u00fd\u201c Andy, patr\u00f3n Slov\u00e1kov putuj\u00facich po tejto krajine, m\u00e1 nepochybne \u0161mrnc .<\/p>\n<p>Hrob Rudolfa Dilonga, ani Andyho som v Amerike nena\u0161la. Napokon, ani som ho ve\u013emi neh\u013eadala, dr\u017eiac sa prekr\u00faten\u00e9ho pr\u00edslovia, \u017ee n\u00e1jde iba ten, kto v skuto\u010dnosti neh\u013ead\u00e1. Dilonga som na\u0161la omnoho nesk\u00f4r, mo\u017eno aj v\u010faka kni\u017eke mojej kamar\u00e1tky Denisy Fulmekovej Konv\u00e1lia. Trochu inak je to s Andym Warholom. Na toho m\u00e1me \u201epatent\u201c v\u0161etci. V\u0161etci ho pozn\u00e1me, stokr\u00e1t sme jeho obrazy videli, v\u0161eli\u010do si o nich pomysleli. \u00da\u017eas, hr\u00f4za, roztrasen\u00e9 kolen\u00e1, zovret\u00fd \u017eal\u00fadok, ve\u013emi americk\u00e9, napriek tomu kus Slovenska v Amo\u0161ke&#8230;<\/p>\n<p>Odrazu som st\u00e1la v pittsburskom m\u00fazeu zo\u010di-vo\u010di v\u0161etk\u00e9mu, \u010do pozn\u00e1m z kn\u00edh, tri miestnosti nabit\u00e9 obrazmi a atmosf\u00e9rou, medzit\u00fdm fotografie pln\u00e9 nap\u00e4tia, v\u00fdbuchy farieb na pl\u00e1tnach a t\u00e1 \u010diernobiela na fotk\u00e1ch, a ozaj, ako sa spolu tie obrazy a fotky zhov\u00e1rali&#8230; Dokument\u00e1rne z\u00e1znamy, napr\u00edklad Andyho maminka hovor\u00ed po slovensky! Chodila som si medzi t\u00fdmi obrazmi, akoby som mala pred svetom obrovsk\u00e9 tajomstvo, akoby sa cel\u00e1 t\u00e1 par\u00e1da konala iba kv\u00f4li mne.<\/p>\n<p>V\u00fdstava Andyho obrazov v jeho m\u00fazeu v Pittsburghu mnou zatriasla, lebo je rados\u0165 vidie\u0165 Warhola zbl\u00edzka, zn\u00e1me veci, \u010do pozn\u00e1m z kni\u017eiek, odrazu sa za n\u00edm vybra\u0165 a\u017e do tej cudzej americkej zeme, a tu zrazu maj\u00fa v\u00a0sebe e\u0161te nie\u010do navy\u0161e, uvedomila som si, \u017ee hoci nie som Ameri\u010danka, Franc\u00fazka ani Angli\u010danka, \u017ee svet je m\u00f4j domov, \u017ee to m\u00e1m napr\u00edklad spod C\u00e9zannovej hory St. Victoire to\u0165 cez chodbu, ulicu a som doma, na stole Warholove konzervy s polievkou, ale aj \u017ee dobr\u00e9 veci nestarn\u00fa, naopak, spomienky na prv\u00e9 stretnutia s nimi treba o\u017eivova\u0165 a prikrmova\u0165 a ony sa n\u00e1m za to odv\u010fa\u010dia t\u00fdm, \u017ee to vn\u00edmanie je \u010doraz ostrej\u0161ie ako dobre uskladnen\u00e9 v\u00edno, \u010dlovek za\u010dne vn\u00edma\u0165 detaily, s\u00favislosti v akejsi kontinuite s vlastn\u00fdm pre\u017e\u00edvan\u00edm viden\u00e9ho, akoby sa do toho premietli aj v\u0161etky moje \u201epozorovacie sk\u00fasenosti\u201c a stretnutia s\u00a0umen\u00edm, no nielen s\u00a0umen\u00edm, v\u00f4bec so \u017eivotom! Ten \u201epatent\u201c, o ktorom som hovorila na za\u010diatku, sa mo\u017eno vol\u00e1 sk\u00fasenos\u0165.<br \/>\nRada by som sa podelila o svoj z\u00e1\u017eitok zo stretnutia s obrazmi, ktor\u00e9 takmer v\u0161etky pozn\u00e1me z kni\u017eiek o na\u0161om \u0161alenom rod\u00e1kovi Warholovi, tis\u00edckr\u00e1t sme sa v\u0161etci o ne potkli, no zo\u010di-vo\u010di obrazom v\u00e1m zabehne, \u017ee toho pl\u00e1tna pred vami sa naozaj dot\u00fdkal, a ako to bolo v\u0161etko d\u00e1vno a mo\u017eno mohlo by\u0165 aj inak, a t\u00fa chv\u00ed\u013eu, kedy to mohlo by\u0165 tak aj tak, niekto zachytil a vy teraz tu v m\u00fazeu m\u00e1te pred sebou origin\u00e1l, ten jeden jedin\u00fd, pr\u00e1ve ten, ktor\u00e9ho sa dot\u00fdkala bardova ruka\u0148a&#8230; Nehanebne som si to tam obzerala, klopkali mi top\u00e1nky, chv\u00ed\u013eami som mala pocit, \u017ee to ja som to tam priniesla, nama\u013eovala aj vystavila.<br \/>\nV\u010faka tejto v\u00fdstave vo Warholovom americkom m\u00fazeu som na chv\u00ed\u013eu zabudla, \u017ee nie som doma, alebo presnej\u0161ie, c\u00edtila som sa ako doma. Rozumiete?<\/p>\n<p>\u017del\u00e1m v\u00e1m kr\u00e1sny jesenn\u00fd \u010das, ke\u010f v\u00e1m bude zima, zabehnite niekde na v\u00fdstavu, mo\u017eno sa stretneme!<\/p>\n<p>Va\u0161a Veve<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>&nbsp; Raz n\u00e1s pozvali pittsbursk\u00ed Slov\u00e1ci na stretnutie do kni\u017enice. Stretnutia sa konaj\u00fa ka\u017ed\u00fd mesiac a\u00a0toto vraj bolo pred letom posledn\u00e9. Pri\u0161lo asi dvadsa\u0165 \u013eud\u00ed, v\u00e4\u010d\u0161inou potomkovia Slov\u00e1kov, \u010do sa do Ameriky vys\u0165ahovali kedysi d\u00e1vno. Vys\u0165ahovali. D\u00e1vno. V Pittsburghu ich vraj bolo najviac v celej Amerike. Postavili \u017eeleziarne, pracovali, mali tu svoje kostoly, rodiny, pr\u00edbehy&#8230; [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":4178,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,58],"tags":[],"class_list":["post-4812","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-oktober-2017"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4812","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4812"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4812\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4814,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4812\/revisions\/4814"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4178"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4812"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4812"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4812"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}