<\/p>\n
Nem\u00e1m auto ani motorku, m\u00e1m iba ako\u017ee star\u00fd, staru\u010dk\u00fd bicykel, inak nov\u00fd, retro, ale v dos\u0165 \u00fabohom stave, no m\u00e1m tis\u00edc \u0161of\u00e9rov (\u201eka\u017ed\u00e9 m\u00e1m je mam\u201c), \u010do ma vozia do pr\u00e1ce a z\u00a0pr\u00e1ce, na koncerty, z\u00a0koncertov, tis\u00edcdvesto rokov som na \u017eiadnom nebola, na mulat\u010d\u00e1gy z\u00a0Modry do Bratislavy, na pracovn\u00e9 stretnutia, ktor\u00e9 sa nakoniec spisovate\u013esky zvrhn\u00fa na mulat\u010d\u00e1gy, do kn\u00edhkupectiev – Artf\u00f3ra, na besedy, potom op\u00e4\u0165 mulat\u010d\u00e1gy, k\u00a0doktorovi, svet sa o\u00a0m\u0148a star\u00e1, ako najlep\u0161ie vie. V\u010faka!<\/p>\n
Ka\u017ed\u00fd de\u0148 v\u0161ak cestujem autobusom do Pezinka do roboty. \u0160tvr\u0165hodinu r\u00e1no a\u00a0\u0161tvr\u0165hodinu popoludn\u00ed. Niekedy aj dlh\u0161ie, ale\u00a0ke\u010f stihnem zr\u00fdchlen\u00fd \u201emyjav\u00e1k\u201c, aj r\u00fdchlej\u0161ie. Voz\u00edm sa po t\u00fdch autobusoch, autobusov\u00fdch zast\u00e1vkach, pozn\u00e1m takmer v\u0161etk\u00fdch autobusov\u00fdch \u0161of\u00e9rov a\u00a0oni poznaj\u00fa m\u0148a, pozn\u00e1m kab\u00e1ty a\u00a0vetrovky, ktor\u00e9 so mnou cestuj\u00fa, sign\u00e1ly na mobiloch, viem, kde si m\u00e1m sadn\u00fa\u0165, aby som si \u201enechtiac\u201c vypo\u010dula dobr\u00fd \u010di zauj\u00edmav\u00fd rozhovor, viem, kedy sa treba tla\u010di\u0165 dozadu, lebo \u0161of\u00e9r ma nenech\u00e1 vyst\u00fapi\u0165 predn\u00fdmi dverami, kto tro\u0161ku posmrdk\u00e1va, kto jed\u00e1va v\u00a0autobuse, kto v\u017edy sp\u00ed, kto nikdy nesp\u00ed, kto r\u00e1d vetr\u00e1, kto \u010d\u00edta ak\u00e9 noviny, kto zastiera z\u00e1clonky, aby si mohol oprie\u0165 o\u00a0okno hlavu a\u00a0driema\u0165, kto ma\u013euje na \u0161pinav\u00e9 okn\u00e1 srdie\u010dka, kto kam chod\u00ed na vysok\u00fa \u0161kolu, kto m\u00e1 ak\u00e9 starosti, niektor\u00e9 po\u010d\u00favam na pokra\u010dovanie, pozn\u00e1m p\u00e1riky, ktor\u00e9 sa muchluj\u00fa alebo sa opr\u00fa iba jeden druh\u00e9mu o\u00a0plece a\u00a0\u201ebombuj\u00fa\u201c si do u\u0161\u00ed muziku, aj usilovn\u00e9 p\u00e1riky, ktor\u00e9 sa dr\u017eia za ruky a\u00a0ka\u017ed\u00fd pri tom \u010d\u00edta svoje skript\u00e1, pozn\u00e1m chlapcov a\u00a0ich hry na mobiloch, diev\u010dat\u00e1, \u010do sa \u0161minkuj\u00fa za jazdy mejbelinkami a\u00a0potom maj\u00fa pod o\u010dami \u0161muhy, v\u0161elijak\u00e9 unaven\u00e9 tety a\u00a0ujov…<\/p>\n
Myjav\u00e1k m\u00e1 kl\u00edmu, kober\u010dek, povys\u00e1van\u00e9, skl\u00e1pacie sedadl\u00e1, \u0161of\u00e9ra v\u00a0uniforme, modransk\u00fd post\u00e1va na zast\u00e1vke, hoci by u\u017e mal \u00eds\u0165, ako keby vy\u010dk\u00e1val, \u010di sa e\u0161te niekto k n\u00e1m neprid\u00e1, v\u00a0chtelni\u010d\u00e1ku takmer v\u0161etci spia a\u00a0je tam nad\u00fdchan\u00e9 ako v\u00a0ma\u0161ta\u013eke, trnav\u00e1ky maj\u00fa napon\u00e1hlo, lebo maj\u00fa takmer v\u017edy sklz.<\/p>\n
O\u00a0autobusoch viem takmer v\u0161etko. Nie o\u00a0motoroch, hoci aj o\u00a0ich tichom praden\u00ed by som mohla porozpr\u00e1va\u0165, o\u00a0tom, ako sa niekedy \u0165a\u017eko postupuje dozadu do vozidla, ako sa niekedy \u0165a\u017eko otv\u00e1ra jedna strana dver\u00ed a\u00a0potom sa e\u0161te \u0165a\u017e\u0161ie vystupuje, o\u00a0v\u00f4ni sedadiel, reproduktoroch na automatoch, ktor\u00e9 kri\u010dia \u0161tudentom prilo\u017ete kartu a\u00a0kazia sa a\u00a0potom kri\u010dia aj \u0161of\u00e9ri, neprikladajte t\u00fa kartu, nevid\u00edte, \u017ee to nefunguje, ale\u00a0reproduktor sa ned\u00e1, prilo\u017ete kartu, prilo\u017ete kartu a\u00a0prilo\u017ete kartu, tak\u00fd zm\u00e4ten\u00fd \u0161tudent alebo pani so z\u013eavou v\u00e1m tam stoja a\u00a0nevedia, \u010di maj\u00fa, alebo nemaj\u00fa, nechc\u00fa nazlosti\u0165 \u0161of\u00e9ra, r\u00e1no b\u00fdvaj\u00fa nevyspat\u00ed a\u00a0unaven\u00ed, nie je im do re\u010di rovnako ako cestuj\u00facim, nechc\u00fa pokazi\u0165 ten uvrieskan\u00fd automat na l\u00edstky, najm\u00e4 star\u0161ie \u017eeny maj\u00fa pred automatom re\u0161pekt, tak\u00fd \u0161tudent v\u00e1m pokojne povie, ka\u0161lite na to, dajte mi l\u00edstok… O\u00a0autobusoch a\u00a0vlastne aj n\u00e1s cestuj\u00facich viem dos\u0165. Skoro by sa dalo poveda\u0165, \u017ee ka\u017ed\u00fd, kto sa vozieva iba autom, prich\u00e1dza o\u00a0ak\u00fdsi druh p\u00f4\u017eitku, pocit spolupatri\u010dnosti, m\u00f4\u017ee banova\u0165, \u017ee nepatr\u00ed do na\u0161ej rodiny cestuj\u00facich a\u00a0\u0161of\u00e9rov, \u013eud\u00ed faj\u010diacich niekde na bl\u00edzku pri zast\u00e1vkach, lebo na zast\u00e1vke sa to teraz nesmie…<\/p>\n
Autobusom som za\u010dala chodieva\u0165 najsk\u00f4r na vysok\u00fa \u0161kolu, post\u00e1vala som po zast\u00e1vkach so skriptami, s\u00a0frajermi, medzit\u00fdm som sa vydala, porodila dve deti, zostarla, ale takmer ka\u017ed\u00fd de\u0148 som v\u00a0autobuse. Pam\u00e4t\u00e1m si na ten pocit, ktor\u00fd som m\u00e1vala e\u0161te ako diev\u010da, ak\u00e1 som b\u00fdvala \u0161\u0165astn\u00e1, ke\u010f som zbadala prich\u00e1dza\u0165 autobus, otvorili sa dvere a\u00a0ja som si vyp\u00fdtala jeden do Modry, k\u00fatikom oka omrkla situ\u00e1ciu vo vn\u00fatri, u\u017e vtedy na Bajkalskej ulici v\u00a0Bratislave som m\u00e1vala pocit, ako keby som nast\u00fapila a\u00a0pri\u0161la domov, medzi svojich, ako p\u00fatnik, \u010do zbad\u00e1 svetielko, m\u00f4\u017ee sa vyzu\u0165 a\u00a0dostane tepl\u00fa polievku, ako ten, \u010do v\u00a0cudzine pr\u00edde na ve\u013evyslanectvo a\u00a0odrazu je doma, m\u00e1 pocit, \u017ee je na spr\u00e1vnej adrese, hoci domov je e\u0161te \u010faleko, no on sa dohovor\u00ed, dohovor\u00ed sa slovami, sp\u00f4sobmi, gestami, aj ja som bola medzi svojimi a\u00a0jednou nohou takmer doma. Mohla by som op\u00edsa\u0165 tis\u00edc v\u0161edn\u00fdch aj smie\u0161nych autobusov\u00fdch z\u00e1\u017eitkov, z\u00a0\u010dasu na \u010das to aj robievam a\u00a0zapisujem si ich, op\u00edsa\u0165 krajinu medzi Modrou a\u00a0Bratislavou mo\u017eno podrobne ako mapu, zakresli\u0165 do tej mapy aj \u013eud\u00ed, niektor\u00fdch vygumova\u0165, lebo medzit\u00fdm pomreli, vygumova\u0165 aj niektor\u00fdch \u0161of\u00e9rov, zmenili zamestnania, \u0161li do d\u00f4chodku, alebo aj umreli, aj krajina sa od mojich \u0161tudentsk\u00fdch \u010dias zmenila, namiesto vinohradov nar\u00e1stli popri ceste v\u0161elijak\u00e9 domy, n\u00e1kupn\u00e9 centr\u00e1, r\u00f4zne multi\u017e\u00e1nrov\u00e9 opachy, vyr\u00fabali jablkov\u00fd sad v\u00a0Grinave, zmenili sa predmestia Modry a\u00a0Pezinka, u\u017e nie s\u00fa tak\u00e9 starod\u00e1vnopekn\u00e9 ako kedysi, zmizli aj niektor\u00ed psi, menej ich t\u00falav\u00fdch beh\u00e1 popri cest\u00e1ch, darmo je, mnoh\u00ed \u017eij\u00fa v\u00a0nov\u00fdch obytn\u00fdch \u0161tvrtiach v\u00a0Limbachu, Harm\u00f3nii, Modre, domy s\u00fa tam obohnan\u00e9 vysok\u00fdmi plotmi a\u00a0tak\u00e9 len tak nepresko\u010d\u00ed\u0161, vlastne sa ani ne\u010dudujem, \u017ee ke\u010f sa tak\u00fd pes utrhne z\u00a0re\u0165aze a\u00a0n\u00e1hodou sa mu podar\u00ed plot presko\u010di\u0165, prv\u00e9, \u010do urob\u00ed, zahryzne si od radosti do nejak\u00e9ho zadku… Zmizli psi, \u010do vo Vinosadoch beh\u00e1vali za autami a\u00a0autobusmi, len tak od radosti a\u00a0riskovali \u017eivoty, zmizli orie\u0161kovia, ktor\u00ed sedeli hocikde za br\u00e1nou a\u00a0pozerali na cestu, babky, ktor\u00e9 som poznala iba odzadu, lebo takmer v\u017edy mali zohnut\u00e9 chrbty a\u00a0mas\u00edrovali z\u00e1hrady motykami, tety, ktor\u00e9 som poznala iba z\u00a0profilu, opret\u00e9 o\u00a0ploty a\u00a0debatuj\u00face so susedami. V\u00a0niektor\u00fdch domoch, v\u00a0ktor\u00fdch sa doned\u00e1vna svietilo, zhasli svetlo a\u00a0nesvietia, v\u00a0okne je namiesto z\u00e1clon tabu\u013eka NA PREDAJ, na\u0161\u0165astie, kde-tu ostali vinohrady, chodn\u00edky, chodn\u00ed\u010dky, cesty a\u00a0cestice, v\u00a0nich len sa rozbehn\u00fa\u0165, z\u00a0okna autobusu ich pozn\u00e1m tak d\u00f4verne a\u00a0presne, videla som ich vo v\u0161etk\u00fdch ro\u010dn\u00fdch obdobiach, v\u00a0ka\u017edom po\u010das\u00ed, \u017ee niekedy m\u00e1m pocit, \u017ee viem aj, kam ved\u00fa, niekedy zaz\u00e1vid\u00edm t\u00fdm, \u010do v\u00a0nich v\u00a0zime strihaj\u00fa vini\u010d a\u00a0viem, ak\u00e9 maj\u00fa skrehnut\u00e9 ruky, pozn\u00e1m \u0161\u0165ukanie no\u017en\u00edc a\u00a0potom o\u00a0p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ov, ke\u010f r\u00e9va obschne, \u010dak\u00e1m, kedy a\u00a0v\u00a0ktorom vinohrade ju podp\u00e1lia, v\u00a0nose ma na dia\u013eku \u0161t\u00edpe dym, viem, kedy vini\u010d pla\u010de a\u00a0potom kvitne a\u00a0vonia trochu citr\u00f3novo, ako sa objavuj\u00fa prv\u00e9 strapce a\u00a0menia sa na bobule, ako sa \u010derven\u00e1 \u010derven\u00e9 hrozno, ako na jese\u0148 slnkom spriesvitnievaj\u00fa bobule, nemus\u00edm tam by\u0165, moji \u0161of\u00e9ri ma prev\u00e1\u017eaj\u00fa okolo, uk\u00e1\u017eu mi, ako na jese\u0148 \u010dervenej\u00fa vinohrady, ako opad\u00e1vaj\u00fa stromy, ke\u010f pad\u00e1 prv\u00fd sneh, v\u0161etci v\u00a0autobuse si o\u00a0tom hovor\u00edme a\u00a0vieme, \u017ee prv\u00fd rann\u00fd z\u00a0Modry bude me\u0161ka\u0165, lebo odh\u0155\u0148a\u010d me\u0161k\u00e1va tie\u017e alebo sa zasekne hore nad Modrou v\u00a0\u0161irokom…<\/p>\n
Ka\u017ed\u00fd rok niektor\u00ed z\u00a0cestuj\u00facich zmizn\u00fa, boli tam, zrazu ich len nevid\u00ed\u0161, ako ke\u010f z\u00a0kostoln\u00fdch lav\u00edc mizn\u00fa babky, in\u00ed ale pribudn\u00fa a\u00a0zaplnia ich miesta…<\/p>\n
Zav\u0161e sa mi zd\u00e1, \u017ee m\u00f4j domov, ten naozajstn\u00fd, ut\u013eapkan\u00fd a\u00a0vyseden\u00fd, vymas\u00edrovan\u00fd nohami, dla\u0148ami aj o\u010dami, m\u00f4j skuto\u010dn\u00fd domov je v\u00a0t\u00fdch autobusoch, p\u00e1\u010di sa mi, ako tam b\u00fdvam sama so sebou a\u00a0s\u00a0ostatn\u00fdmi, ako sme v\u0161etci sami so sebou, sami sebou sme…<\/p>\n
Som ako konduktorka vo v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch autobusoch, o\u010dami \u0161tik\u00e1m l\u00edstky cestuj\u00facim a\u00a0v\u0161etk\u00fdch si ich po\u010d\u00edtam…<\/p>\n
– M\u00e1m sedemdes\u00e1t, jeden do Grinavy…<\/p>\n
Usmievam sa, lebo \u0161of\u00e9r vie, o\u00a0\u010dom babka to\u010d\u00ed, neviem ale, \u010do by si pomyslel, keby som mu povedala, m\u00e1m po p\u00e4\u0165desiatke, jeden do Pezinka a\u00a0usmievam sa znovu…<\/p>\n
– Jeden do Pezinka, – hovor\u00edm \u0161of\u00e9rovi a\u00a0usmievam sa znovu.<\/p>\n
– A\u00a0vy \u010do mi ka\u017ed\u00fd den hovor\u00edte, \u017ee do Pezinka, \u0161ak j\u00e1 v\u00edm, kam vy chodz\u00edte!<\/p>\n
S\u00a0niektor\u00fdmi \u0161of\u00e9rmi sa nik nekamar\u00e1ti, lebo kri\u010dia a\u00a0s\u00fa netrpezliv\u00ed, ute\u010d\u00fa v\u00e1m spred nosa, keby mohli, e\u0161te v\u00e1m na rozl\u00fa\u010dku vyplazia jazyk, nemaj\u00fa radi drobn\u00e9 ani cel\u00e9, neradi vyd\u00e1vaj\u00fa, rozmie\u0148aj\u00fa, debatuj\u00fa, nemaj\u00fa radi \u017eeni\u010dky s\u00a0ve\u013ek\u00fdmi kabelami, zhovor\u010div\u00fdch str\u00fdcov, zamilovan\u00fdch, zvoniace mobily, skr\u00e1tka, akoby sa hnevali na cel\u00fd svet a\u00a0vtedy my cestuj\u00faci na seba pomrk\u00e1vame, \u017ee pozn\u00e1me ho, vieme, o\u00a0koho ide. Je ich nieko\u013eko, vopred maj\u00fa v\u0161etci odpusten\u00e9, s\u00fa to moji \u0161of\u00e9ri, \u010do ma vozievaj\u00fa do pr\u00e1ce, ja som t\u00e1, \u010do me\u0161k\u00e1, lebo h\u013eadala na dvore top\u00e1nku, ktor\u00fa jej odniesol do z\u00e1hrady pes, lebo faj\u010dila za rohom a\u00a0nestihla dobehn\u00fa\u0165…<\/p>\n
To\u0165 minule som sedela na svojom najob\u013e\u00fabenej\u0161om mieste ved\u013ea \u0161of\u00e9ra, kde som ako konduktorka, vid\u00edm na cestu aj na t\u00fdch, \u010do prist\u00fapili. Za \u0161of\u00e9rom sedel p\u00e1n v\u00a0papu\u010diach s\u00a0opuchnut\u00fdmi nohami o\u00a0palici a\u00a0stra\u0161ne sa mu chcelo debatova\u0165, ale asi nemal zuby, alebo si nasadil rovno dve prot\u00e9zy, nik mu nerozumel… Ani \u0161of\u00e9rovi nebolo do re\u010di, zas jeden z\u00a0t\u00fdch, pomyslela som si.<\/p>\n
Vo Vinosadoch nast\u00fapili dvaja chlapci, obchodn\u00e1 akad\u00e9mia Pezinok, pomyslela som si, dvere autobusu sa zatvorili a\u00a0ke\u010f sa autobus pohol, z\u00a0jedn\u00e9ho domu vybehla starulink\u00e1 babka s\u00a0palicou a\u00a0ve\u013ekou ta\u0161kou a\u00a0utekala, utekala… Nezastane, myslela som si, \u0161of\u00e9r v\u0161ak zastal a\u00a0otvoril dvere. Babka si k\u00fapila l\u00edstok, stru\u010dne ozn\u00e1mila obecenstvu, \u017ee ide do Pezinka k sestre a\u00a0sadla si.<\/p>\n
Ten za \u0161of\u00e9rom sa nahol, chytil \u0161of\u00e9ra za lake\u0165 a\u00a0hovor\u00ed mu:<\/p>\n
– Vy mus\u00edte by\u0165 veriaci \u010dlovek, \u017ee?<\/p>\n
Ni\u010d. A\u017e za Vinosadmi sa \u0161of\u00e9r oto\u010dil a\u00a0hovor\u00ed:<\/p>\n
– Nie som veriaci, len nie som chuj.<\/p>\n
Neby\u0165 toho posledn\u00e9ho slova, pokojne by sa tak mohla za\u010d\u00edna\u0165 aj nejak\u00e1 k\u00e1ze\u0148, pomysl\u00edm si. \u013dudia sme \u013eudia, moja t\u00fdm kon\u010d\u00ed.<\/p>\n
Nem\u00e1m auto, nem\u00e1m motorku, len t\u00fa star\u00fa esku po Iljovi Zeljenkovi, ale m\u00e1m tis\u00edc dobr\u00fdch \u0161of\u00e9rov a\u00a0dopravn\u00fdch prostriedkov, a vlastne by som ani nemenila.<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Nem\u00e1m auto ani motorku, m\u00e1m iba ako\u017ee star\u00fd, staru\u010dk\u00fd bicykel, inak nov\u00fd, retro, ale v dos\u0165 \u00fabohom stave, no m\u00e1m tis\u00edc \u0161of\u00e9rov (\u201eka\u017ed\u00e9 m\u00e1m je mam\u201c), \u010do ma vozia do pr\u00e1ce a z\u00a0pr\u00e1ce, na koncerty, z\u00a0koncertov, tis\u00edcdvesto rokov som na \u017eiadnom nebola, na mulat\u010d\u00e1gy z\u00a0Modry do Bratislavy, na pracovn\u00e9 stretnutia, ktor\u00e9 sa nakoniec spisovate\u013esky […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":4178,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,59],"tags":[],"class_list":["post-4991","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-november-2017"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4991","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4991"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4991\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4994,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4991\/revisions\/4994"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4178"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4991"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4991"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4991"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}