{"id":5034,"date":"2017-11-23T09:45:04","date_gmt":"2017-11-23T07:45:04","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=5034"},"modified":"2017-11-23T09:45:04","modified_gmt":"2017-11-23T07:45:04","slug":"lars-von-trier-enfant-terrible-filmoveho-umenia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/lars-von-trier-enfant-terrible-filmoveho-umenia\/","title":{"rendered":"Lars von Trier – Enfant terrible filmov\u00e9ho umenia"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Trp\u00ed f\u00f3biami, ned\u00e1va si serv\u00edtku pred \u00fasta, pije (ako D\u00e1n) a fetuje. Na p\u013eaci je nevyspytate\u013en\u00fd a\u00a0niektor\u00e9 z\u00a0here\u010diek si spolupr\u00e1cu s\u00a0n\u00edm u\u017e nikdy nechc\u00fa zopakova\u0165. In\u00e9 s\u00fa mu v\u0161ak, naopak, vern\u00e9 a\u017e za hrob a\u00a0v\u00a0jeho dielach sa objavuj\u00fa pravidelne. Filmy kontroverzn\u00e9ho re\u017eis\u00e9ra vyvol\u00e1vaj\u00fa rovnak\u00e9 reakcie – niektor\u00ed ich miluj\u00fa, in\u00ed nen\u00e1vidia. Jedno je v\u0161ak ist\u00e9, Larsa von Triera nik neignoruje. A\u00a0presne o\u00a0to mu ide.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Na svet pri\u0161iel 30. apr\u00edla 1956 v d\u00e1nskom Kongens Lyngby na bohatom predmest\u00ed Kodane ako Lars Trier. Jeho matka Inger H\u00f8stov\u00e1 vyh\u013ead\u00e1vala miesta, kde by mohli zriadi\u0165 \u00fastavy pre ment\u00e1lne postihnut\u00fdch, otec Ulf Trier tie\u017e pracoval na Ministerstve soci\u00e1lnych vec\u00ed. Obaja holdovali nudizmu, tak\u017ee ich syn \u010dasto tr\u00e1vil pr\u00e1zdniny v nah\u00e1\u010dskych t\u00e1boroch. \u201eAk ste boli v stane a\u00a0obliekli si sveter, ke\u010f v\u00e1m bolo zima, hne\u010f, ako v\u00e1s niekto pri\u0161iel nav\u0161t\u00edvi\u0165, museli ste ho da\u0165 dole. Nik v\u00e1s nemohol vidie\u0165 v oble\u010den\u00ed. Bolo to f\u00e9r,\u201c vyhl\u00e1sil nesk\u00f4r Lars. Obaja rodi\u010dia mali titul z politickej ekon\u00f3mie, progres\u00edvne soci\u00e1lne n\u00e1zory a hlbok\u00fd z\u00e1ujem o umenie. Patrili k politick\u00fdm radik\u00e1lom a syna \u010dasto br\u00e1vali na demon\u0161tr\u00e1cie. Ulf bol \u017eidovsk\u00e9ho p\u00f4vodu a podporoval\u00a0umiernen\u00fdch soci\u00e1lnych demokratov. Inger sa zasa pohybovala v spolo\u010dnosti \u013eavicov\u00fdch intelektu\u00e1lov, bola zanieten\u00e1 komunistka a\u00a0feministka.<\/p>\n

V ich v\u00fdchove neexistovali \u017eiadne pravidl\u00e1, povolen\u00e9 bolo v\u0161etko okrem \u201ecitov, n\u00e1bo\u017eenstva a radosti\u201c. Ve\u013ek\u00fd d\u00f4raz kl\u00e1dli na pravdu a\u00a0v\u00a0jej z\u00e1ujme boli k\u00a0synovi neraz a\u017e surovo \u00faprimn\u00ed. \u201eKe\u010f som bol ve\u013emi mal\u00fd,\u00a0\u010dasto som sa vystra\u0161en\u00fd p\u00fdtal matky, \u010di dnes ve\u010der zomriem. A\u00a0ona odpovedala, \u00b4Nemysl\u00edm. \u0160tatistiky jasne vravia, \u017ee nezomrie\u0161, ale, samozrejme, nem\u00f4\u017eem si by\u0165 ist\u00e1, lebo v\u00a0tomto svete sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 \u010doko\u013evek.\u00b4 Ja svojim de\u0165om hovor\u00edm: \u00b4Nie, to sa nestane. Spite.\u00b4 Je to ot\u00e1zka, ko\u013eko si toho nabra\u0165 na ramen\u00e1. Lebo ak moje deti zomr\u00fa, vezmem to na seba. Ak nie ste ako rodi\u010d ochotn\u00fd urobi\u0165 ani len toto, obetova\u0165 t\u00fato mal\u00fa lo\u017e pre svoje die\u0165a, potom \u013eahko z\u00edska pocit, \u017ee ho v\u00a0skuto\u010dnosti ne\u013e\u00fabite, hoci dnes u\u017e ver\u00edm, \u017ee ma moji rodi\u010dia milovali.\u201c<\/p>\n

Ako sa uk\u00e1zalo, pr\u00edli\u0161 liber\u00e1lna v\u00fdchova nebola tou spr\u00e1vnou vo\u013ebou. Chlapec musel s\u00e1m rozhodova\u0165 \u00faplne o\u00a0v\u0161etkom (vr\u00e1tane toho, kedy a\u00a0\u010di v\u00f4bec p\u00f4jde k\u00a0zub\u00e1rovi) a\u00a0v\u00a0\u0161kole mal potom probl\u00e9m pochopi\u0165, pre\u010do sa odrazu mus\u00ed hl\u00e1si\u0165 treb\u00e1rs vtedy, ke\u010f chce \u00eds\u0165 na toaletu. To v\u0161etko ho extr\u00e9mne za\u0165a\u017eovalo a trpel \u00fazkos\u0165ou. \u201eBol som prin\u00faten\u00fd vytvori\u0165 si vlastn\u00fa vn\u00fatorn\u00fa autoritu, a to pre die\u0165a nie je v\u00f4bec jednoduch\u00e9. Myslel som si, \u017ee som zodpovedn\u00fd za cel\u00fd svet,\u201c priznal po mnoh\u00fdch rokoch mu\u017e, ktor\u00e9ho dodnes tr\u00e1pia viacer\u00e9 psychick\u00e9 probl\u00e9my. Najzn\u00e1mej\u0161ia je jeho f\u00f3bia z\u00a0lietadiel a metra, hypochondria, depresie, ale aj posadnutos\u0165 vytv\u00e1ra\u0165 sebe aj ostatn\u00fdm mno\u017estvo komplikovan\u00fdch pravidiel. \u201eVlastne sa boj\u00edm v\u0161etk\u00e9ho v \u017eivote, okrem nakr\u00facania.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Nov\u00fd rozmer<\/strong><\/p>\n

Nie\u010do v\u0161ak jeho rodi\u010dia predsa urobili spr\u00e1vne. Ke\u010f mal 10 alebo 11 rokov, k\u00fapili mu prv\u00fa kameru, a t\u00e1 dala jeho \u017eivotu celkom nov\u00fd rozmer. Chlapec nach\u00e1dzal \u00fanik pred zodpovednos\u0165ou a obavami vo filme, to ho v\u0161ak e\u0161te viac vz\u010fa\u013eovalo od okolia. Zo \u0161koly, kde u\u010ditelia bili deti, nakoniec o\u00a0dva roky u\u0161iel a str\u00e1vil ur\u010dit\u00fd \u010das v\u00a0psychiatrickej lie\u010debni. Mo\u017eno na tom nebol a\u017e tak zle, pod\u013ea vlastn\u00fdch slov v\u0161ak tak trochu chcel by\u0165 \u201ebl\u00e1znom\u201c, aby svoju v\u00fdnimo\u010dnos\u0165 potvrdil aj form\u00e1lne. Ke\u010f sa vr\u00e1til, za\u010dal experimentova\u0165 s ma\u013eovan\u00edm a p\u00edsan\u00edm. Popritom tajne \u0161tudoval, uspel v z\u00e1vere\u010dn\u00fdch testoch a zap\u00edsal sa na filmov\u00fa te\u00f3riu na Kodanskej univerzite. Po troch rokoch ho prijali aj na filmov\u00fa r\u00e9\u017eiu na D\u00e1nskej n\u00e1rodnej filmovej \u0161kole.<\/p>\n

Prv\u00e9 \u00faspechy pri\u0161li ve\u013emi skoro. S projektmi Nocturne a Drn sidste detalje (Posledn\u00fd detail) triumfoval na Medzin\u00e1rodnom festivale filmov\u00fdch \u0161k\u00f4l v Mn\u00edchove a jeho absolventsk\u00fd film Befrielsesbilleder (Podoby slobody) sa dokonca premietal v kin\u00e1ch. Pod pr\u00edbeh z obdobia 2. svetovej vojny o nemeckom d\u00f4stojn\u00edkovi, ktor\u00fd nav\u0161t\u00edvi svoju d\u00e1nsku milenku p\u00e1r dn\u00ed po ukon\u010den\u00ed okup\u00e1cie D\u00e1nska, sa v\u0161ak u\u017e podp\u00edsal nov\u00fdm menom Lars von Trier. K tomu p\u00f4vodn\u00e9mu si ako satirick\u00fa poctu re\u017eis\u00e9rom Erichovi von Stroheimovi a Josefovi von Sternbergovi pridal slov\u00ed\u010dko \u201evon\u201c, ktor\u00e9 mylne evokuje re\u017eis\u00e9rov \u0161\u013eachtick\u00fd p\u00f4vod. \u201eMohli by ste to nazva\u0165 aj provok\u00e1ciou, ja by som to v\u0161ak ove\u013ea rad\u0161ej vn\u00edmal ako vn\u00fatorn\u00fa aristokraciu, ktor\u00fa vy\u017earujem…\u201c<\/p>\n

Podoby slobody s\u00edce boli prv\u00fdm d\u00e1nskym absolventsk\u00fdm filmom, ktor\u00fd sa dostal na pl\u00e1tna k\u00edn, skuto\u010dn\u00fd prelom v\u0161ak znamenal a\u017e \u010fal\u0161\u00ed Trierov projekt Forbrydelsens element (Prvok zlo\u010dinu). Temn\u00fd pr\u00edbeh o detekt\u00edvovi Fisherovi, ktor\u00fd sa nech\u00e1 uvies\u0165 do hypn\u00f3zy, aby si spomenul na svoj posledn\u00fd pr\u00edpad, z\u00edskal dvan\u00e1s\u0165 nomin\u00e1ci\u00ed na siedmich medzin\u00e1rodn\u00fdch festivaloch, vr\u00e1tane Cannes. Na Az\u00farovom pobre\u017e\u00ed premietali aj \u010fal\u0161\u00ed jeho film Epidemic (Epid\u00e9mia). Pr\u00edbeh dvoch film\u00e1rov (jedn\u00e9ho z nich stv\u00e1rnil s\u00e1m), pracuj\u00facich na sci-fi projekte o morovej epid\u00e9mii, v\u0161ak vyvolal len ve\u013emi vla\u017en\u00e9 reakcie. Na neve\u013ek\u00fa rados\u0165 re\u017eis\u00e9ra sa omnoho v\u00e4\u010d\u0161ej pozornosti \u0161irokej verejnosti te\u0161il videoklip Baker Man, ktor\u00fd nakr\u00fatil pre d\u00e1nske duo Laid Back. Pozna\u0165 ho m\u00f4\u017eete aj z\u00a0na\u0161ich obrazoviek.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Na ni\u010d sa nehra\u0165<\/strong><\/p>\n

U\u017e v\u00a0tomto obdob\u00ed sa za\u010dal formova\u0165 jeho inven\u010dn\u00fd umeleck\u00fd pr\u00edstup, ke\u010f v slede za sebou vytvoril tematicky a \u0161t\u00fdlovo pr\u00edbuzn\u00e9 tril\u00f3gie filmov. T\u00e1 prv\u00e1 s n\u00e1zvom Europa zobrazovala traumatick\u00e9 obdobia z minulosti i bud\u00facnosti star\u00e9ho kontinentu. Po sn\u00edmkach Prvok zlo\u010dinu (1984) a Epid\u00e9mia (1987) ve\u013ekolepo vyvrcholila rovnomenn\u00fdm filmom Eur\u00f3pa (1991), ktor\u00fd z\u00edskal Grand Prix na filmovom festivale v Cannes a mnoh\u00e9 \u010fal\u0161ie ocenenia. Sleduje pr\u00edbeh mlad\u00e9ho naivn\u00e9ho Ameri\u010dana (Jean-Marc Barr), ktor\u00fd v \u201eroku nula\u201c cestuje do Nemecka, aby tunaj\u0161iemu \u013eudu \u201euk\u00e1zal trochu l\u00e1skavosti\u201c. Krajina je v\u0161ak kr\u00e1tko po skon\u010den\u00ed 2. svetovej vojny \u0165a\u017eko traumatizovan\u00e1 a v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed na\u010falej skryto sympatizuje s nacistick\u00fdmi my\u0161lienkami. V Ameri\u010danmi okupovanej krajine za\u010dne Leo pracova\u0165 ako sprievodca v spac\u00edch voz\u0148och \u017eelezni\u010dnej siete Zentropa, zamiluje sa do femme fatale Kathariny a postupne sa ocit\u00e1 v sieti desiv\u00fdch udalost\u00ed. \u010cas a priestor s\u00fa v\u0161ak len kulisou, temn\u00fd \u201ekafkovsk\u00fd\u201c film pod\u00e1va v\u00fdpove\u010f o jedincovi, ktor\u00e9ho osudovo pozna\u010dia vonkaj\u0161ie tlaky. Vypoved\u00e1 nielen o strete humanistick\u00fdch ide\u00e1lov s ma\u0161in\u00e9riou smrti, manipulat\u00edvnej moci a de\u0161trukcie, ale aj o eur\u00f3pskych traum\u00e1ch a kri\u017eovatk\u00e1ch.<\/p>\n

Von Trier v t\u00fa\u017ebe po finan\u010dnej nez\u00e1vislosti a \u00faplnej umeleckej vo\u013enosti zalo\u017eil v roku 1992 spolu s producentom Peterom Aalb\u00e6kom Jensenom vlastn\u00fa filmov\u00fa spolo\u010dnos\u0165 Zentropa Entertainment. Na ni\u010d sa nehral, pod hlavi\u010dkou Zentropy vznikali jeho umeleck\u00e9 po\u010diny a nieko\u013eko telev\u00edznych seri\u00e1lov, ale aj tvrd\u00e9 porno (zameran\u00e9 \u00fadajne na \u017eensk\u00e9ho div\u00e1ka). Filmov\u00ed milovn\u00edci v\u0161ak ur\u010dite omnoho viac ocenili dvojicu minis\u00e9ri\u00ed Riget (Kr\u00e1\u013eovstvo), ktor\u00fa najm\u00e4 pre temn\u00fa atmosf\u00e9ru \u010dasto prirovn\u00e1vaj\u00fa ku kultov\u00e9mu americk\u00e9mu seri\u00e1lu Meste\u010dko Twin Peaks. Dej Kr\u00e1\u013eovstva je v\u0161ak odli\u0161n\u00fd. Pr\u00edbeh sa odohr\u00e1va na neurochirurgickom oddelen\u00ed hlavnej kodanskej nemocnice Rigshospitalet, ktor\u00fa prez\u00fdvaj\u00fa \u201eRiget\u201c. Hoci tento v\u00fdraz v prvom pl\u00e1ne poukazuje na v\u00fdznam \u201ekr\u00e1\u013eovsk\u00fd dvor\u201c \u010di \u201ekr\u00e1\u013eovstvo\u201c, v tom druhom odkazuje na slovo \u201ed\u00f8dsriget\u201c, teda \u201ekr\u00e1\u013eovstvo m\u0155tvych\u201c. Dvojzmyselnos\u0165 je zjavn\u00e1 aj v postav\u00e1ch, dej sa s\u00fastre\u010fuje na lek\u00e1rov aj pacientov, m\u00fadrych aj hl\u00fapych, deti i dospel\u00fdch, pri\u010dom ich osudy sa prel\u00ednaj\u00fa v takej hustej sieti, \u017ee nie je jednoduch\u00e9 ju sledova\u0165 a ch\u00e1pa\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u017divot naruby<\/strong><\/p>\n

To u\u017e sa v\u00a0pavu\u010dine komplikovan\u00fdch vz\u0165ahov zmietal aj Lars. V roku 1989 bol jeho otec u\u017e jeden\u00e1s\u0165 rokov po smrti a matka zomierala na rakovinu. Na smrte\u013enej posteli synovi prezradila, \u017ee jeho skuto\u010dn\u00fdm otcom nebol Ulf Trier. Svojmu potomkovi vraj chcela zabezpe\u010di\u0165 umeleck\u00e9 g\u00e9ny, a tak \u00famyselne po\u010dala die\u0165a so svoj\u00edm \u0161\u00e9fom, \u00faradn\u00edkom Fritzom Michaelom Hartmannom, ktor\u00fd bol vnukom najsl\u00e1vnej\u0161ieho hudobn\u00e9ho skladate\u013ea v D\u00e1nsku. Jej pl\u00e1n bol tak\u00fd chladnokrvn\u00fd, \u017ee by sme Inger H\u00f8stov\u00fa pokojne mohli ozna\u010di\u0165 za autorku unik\u00e1tneho genetick\u00e9ho projektu, ktor\u00e9ho v\u00fdsledkom je Lars von Trier. \u201eNov\u00fd\u201c otec sa re\u017eis\u00e9rovi v\u00f4bec nep\u00e1\u010dil, no fyzick\u00e1 podoba (aj neskor\u0161ie krvn\u00e9 testy) nedala priestor na ak\u00e9ko\u013evek pochybnosti. Hartmann bol nad\u0161en\u00fd e\u0161te menej, \u00fadajne \u017eil v domnen\u00ed, \u017ee matka pou\u017eila ochranu. Synovi povedal, \u017ee ho nikdy neprijme a ak\u00fdko\u013evek kontakt medzi nimi bude prebieha\u0165 len protredn\u00edctvom pr\u00e1vnikov. \u201eMoja matka povedala, \u017ee d\u00fafa, \u017ee sa po jej smrti stretneme, lebo je to ten naj\u00fa\u017easnej\u0161\u00ed mu\u017e na svete. Ale ja som si to v\u00f4bec nemyslel. Mo\u017eno zo svojho otca Ulfa rob\u00edm v\u00e4\u010d\u0161ieho sv\u00e4tca, ak\u00fdm bol, ale mus\u00edm poveda\u0165, \u017ee ho ve\u013emi milujem. A ak sa ma sp\u00fdtate pr\u00e1ve teraz, tak svoju matku ve\u013emi nemilujem. Zasran\u00e1 \u0161tetka (Fucking bitch). Keby som bol b\u00fdval vedel o tomto jej pl\u00e1ne, stal by som sa nie\u010d\u00edm in\u00fdm,\u201c z\u00faril a po matkinej smrti \u0161iel uprata\u0165 jej dom – v\u0161etky vz\u00e1cne sklen\u00e9 misy a dekor\u00e1cie s\u00a0pote\u0161en\u00edm roztrieskal o zem.<\/p>\n

 <\/p>\n

Surovos\u0165 a\u00a0\u00faprimnos\u0165 <\/strong><\/p>\n

V\u00a0jeho \u017eivote sa zmenilo \u00faplne v\u0161etko a psychicky sa zosypal. Vo svetle nov\u00fdch objavov za\u010dal v\u0161etk\u00fdch okolo podozrieva\u0165 z klamstva. Matka zomrela, otec nebol prav\u00fdm otcom a\u00a0on u\u017e viac nebol \u017didom. V\u00a0n\u00e1deji, \u017ee ch\u00fdbaj\u00facu istotu n\u00e1jde v\u00a0Bohu, konvertoval na katol\u00edcku vieru. (Ove\u013ea nesk\u00f4r v\u0161ak priznal, \u017ee mo\u017eno ani nie je skuto\u010dn\u00fdm katol\u00edkom a\u00a0nevie, \u010di vlastne v\u00f4bec ver\u00ed v\u00a0nadprirodzeno.) V\u0161etky tieto zmeny sa nutne prejavili aj na jeho osobnosti a tvorbe. Viac sa otvoril, skon\u010dil s akouko\u013evek \u0161tyliz\u00e1ciou a d\u00f4raz za\u010dal kl\u00e1s\u0165 na surovos\u0165 a \u00faprimnos\u0165. S kolegom Thomasom Vinterbergom predstavil 13. marca 1995 film\u00e1rsky manifest Dogme 95, ktor\u00fd in\u0161piroval tvorcov na celom svete. Hlavnou my\u0161lienkou bolo odstr\u00e1ni\u0165 z\u00a0filmov\u00e9ho umenia ak\u00e9ko\u013evek \u0161peci\u00e1lne efekty a postprodukciu, tvorcovia sa mali s\u00fastre\u010fova\u0165 iba na pr\u00edbeh a herectvo. Medzi desa\u0165 pravidiel manifestu patr\u00ed napr\u00edklad pou\u017e\u00edvanie v\u00fdhradne ru\u010dnej kamery a nepr\u00edpustnos\u0165 obrazov\u00fdch efektov, \u00faprav prostredia pomocou kul\u00eds aj dejov\u00e9ho \u010di miestneho posunu (vo filme existuje len \u201etu\u201c a \u201eteraz\u201c). Aj hudba, ktor\u00e1 \u010dasto v\u00fdrazne dotv\u00e1ra atmosf\u00e9ru filmov, nem\u00f4\u017ee by\u0165 pri Dogme 95 dodato\u010dne pridan\u00e1. Pr\u00edpustn\u00e1 je len vtedy, ak hr\u00e1 napr\u00edklad z r\u00e1dia.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Zlat\u00e9 srdce<\/strong><\/p>\n

Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee v\u0161etky pravidl\u00e1 nedodr\u017eal pri svojom \u010fal\u0161om filme ani s\u00e1m von Trier. Sn\u00e1\u010f aj preto, \u017ee v\u00a0jeho s\u00fakrom\u00ed nastali \u010fal\u0161ie v\u00fdrazn\u00e9 zmeny – po deviatich rokoch man\u017eelstva opustil film\u00e1rku C\u00e6ciliu Holbek, ktor\u00fa spoznal po\u010das \u0161t\u00fadia na vysokej \u0161kole. \u201eV mnoh\u00fdch oh\u013eadoch som sa jednoducho bez slova vykradol z\u00a0man\u017eelstva,\u201c priznal von Trier, ktor\u00fd odi\u0161iel v\u00a0tom najnevhodnej\u0161om \u010dase. C\u00e6cilia bola v\u00a0zlom zdravotnom stave len tri t\u00fd\u017edne po p\u00f4rode\u00a0 dc\u00e9ry Agnes, ke\u010f si Lars uvedomil, \u017ee miluje Bente Fr\u00f8geov\u00fa, u\u010dite\u013eku ich star\u0161ej dc\u00e9ry Selmy. Bez toho, \u017ee by si predt\u00fdm vyznali l\u00e1sku alebo vymenili \u010do len jedin\u00fd bozk, Lars po\u017eiadal Bente, aby s\u00a0n\u00edm \u017eila. Ke\u010f s\u00fahlasila, pri\u0161iel domov a\u00a0povedal man\u017eelke, \u017ee sa chce rozvies\u0165. \u201ePotom sme \u0161li do hotela a\u00a0zavreli o\u010di a\u00a0\u00fasta.\u201c Na svoje spr\u00e1vanie nebol hrd\u00fd, no bol si vraj \u00faplne ist\u00fd, \u017ee svoje man\u017eelstvo mus\u00ed ukon\u010di\u0165. \u201eMoja rodinn\u00e1 situ\u00e1cia bola na hovno. V\u0161etko bolo na hovno. Bol som pripraven\u00fd zomrie\u0165,\u201c vrav\u00ed o\u00a0tomto \u017eivotnom obdob\u00ed re\u017eis\u00e9r, ktor\u00fd sa po dvoch rokoch s Bente o\u017eenil a\u00a0maj\u00fa spolu dvoji\u010dky Ludviga a\u00a0Benjamina.<\/p>\n

V\u00e1\u0161niv\u00e1 l\u00e1ska ovplyvnila nielen jeho \u017eivot, ale aj tvorbu. Film Breaking the Waves (Prelomi\u0165 vlny) patr\u00ed k\u00a0tomu najlep\u0161iemu, \u010do pod jeho taktovkou vzniklo. \u00a0<\/strong><\/p>\n

Pr\u00edbeh o viere, sile l\u00e1sky, sebaobetovan\u00ed a z\u00e1zrakoch sa odohr\u00e1va v 70. rokoch v od\u013eahlej dedinke v severnom \u0160k\u00f3tsku, kde v\u00a0komunite kalvinistov \u017eije \u201e\u010dist\u00e1 du\u0161a\u201c Bess. Mlad\u00e1, naivn\u00e1 a\u00a0hlboko veriaca diev\u010dina sa zamiluje do cudzinca Jana, ktor\u00fd pracuje na naft\u00e1rskej plo\u0161ine v Severnom mori. Ich \u0161\u0165astie v\u0161ak trv\u00e1 kr\u00e1tko, Jan nedlho po svadbe odch\u00e1dza na more a\u00a0Bess je zasa sama. \u00dapenlivo pros\u00ed Boha, aby jej milovan\u00e9ho mu\u017ea vr\u00e1til, no jej t\u00fa\u017eba sa vypln\u00ed t\u00fdm najkrutej\u0161\u00edm sp\u00f4sobom. Jan pri expl\u00f3zii utrp\u00ed \u0165a\u017ek\u00fd \u00faraz a ochrnie na celom tele. Bess zo v\u0161etk\u00e9ho obvi\u0148uje seba, ver\u00ed, \u017ee pr\u00e1ve jej sebeck\u00e9 t\u00fa\u017eby sp\u00f4sobili Janovo ne\u0161\u0165astie. Ke\u010f ju teda man\u017eel po\u017eiada, aby s\u00falo\u017eila s in\u00fdmi mu\u017emi a doma mu sexu\u00e1lne \u201ehry\u201c podrobne popisovala, Bess nev\u00e1ha. D\u00fafa, \u017ee vlastn\u00fdm obetovan\u00edm \u201evyk\u00fapi\u201c Janovu boles\u0165 a\u00a0napriek varovaniam okolia sa vrh\u00e1 do \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161ieho nebezpe\u010denstva. V\u00fdsledky s\u00fa fat\u00e1lne. \u201eMysl\u00edm si, \u017ee je neuverite\u013ene citliv\u00fd,\u201c spom\u00edna na spolupr\u00e1cu s\u00a0von Trierom Emily Watson, ktorej vraj ako prv\u00e9 na p\u013eaci povedal, \u017ee sa po prv\u00fd raz zamiloval a\u00a0\u017ee chce v\u0161etko zmeni\u0165. Ru\u010dn\u00e1 pr\u00e1ca s\u00a0kamerou a\u00a0surov\u00e1 intimita vyplynula z\u00a0jeho t\u00fa\u017eby \u201enau\u010di\u0165 sa doj\u00edma\u0165 \u013eud\u00ed.\u201c<\/p>\n

Film zo\u017eal obrovsk\u00fd \u00faspech, z\u00edskal Hlavn\u00fa cenu na festivale v Cannes aj C\u00e9zara pre najlep\u0161\u00ed cudzojazy\u010dn\u00fd film. Hlavn\u00e1 predstavite\u013eka Bess, dovtedy nezn\u00e1ma britsk\u00e1 here\u010dka Emily Watson, bola nominovan\u00e1 na Oscara, Zlat\u00fd gl\u00f3bus aj cenu BAFTA. To predznamenalo \u00faspech celej tril\u00f3gie, ktor\u00fa film Prelomi\u0165 vlny otvoril. Guldhjerte (Zlat\u00e9 srdce) dostal n\u00e1zov pod\u013ea detskej knihy, v ktorej re\u017eis\u00e9r \u010d\u00edtal pr\u00edbeh o malom diev\u010datku. To sa strat\u00ed v lese a bez v\u00e1hania rozd\u00e1 v\u0161etko, \u010do m\u00e1 – t\u00fdm, ktor\u00ed to potrebuj\u00fa viac. A presne tak\u00e9 s\u00fa aj hrdinky z tejto tril\u00f3gie – dobr\u00e9 \u017eeny v zlom svete, ktor\u00e9 si napriek trag\u00e9di\u00e1m dok\u00e1\u017eu zachova\u0165 svoje \u201ezlat\u00e9 srdce\u201c.<\/p>\n

 <\/p>\n

Idioti<\/strong><\/p>\n

Takou je aj Karen z druh\u00e9ho titulu s\u00e9rie Idioterne (Idioti). \u017divotnou traumou zdrven\u00e1 \u017eena sa n\u00e1hodou spozn\u00e1va so skupinkou mlad\u00fdch intelektu\u00e1lov, ktor\u00fdch sp\u00e1ja zvl\u00e1\u0161tna z\u00e1bava – hra\u0165 sa na telesne a du\u0161evne postihnut\u00fdch \u013eud\u00ed a sledova\u0165 pri tom reakcie okolia. Na prech\u00e1dzke, v re\u0161taur\u00e1cii, v baz\u00e9ne, ba aj na exkurzii v tov\u00e1rni \u013eud\u00ed ob\u0165a\u017euj\u00fa a \u0161okuj\u00fa, \u010do vedie k\u00a0\u00faplnej anarchii. Kr\u00edza nast\u00e1va, ke\u010f sa \u010dlenovia spolku maj\u00fa predvies\u0165 ako ment\u00e1lne postihnut\u00ed aj pred vlastnou rodinou a kolegami. Ako sa dalo predpoklada\u0165, verejnos\u0165 sa hne\u010f po premi\u00e9re v Cannes rozdelila na dva nezmierite\u013en\u00e9 t\u00e1bory. Jedni velebili autorovu odvahu a kreat\u00edvne majstrovstvo pod\u013ea pravidiel Dogme, in\u00ed film zatracovali ako \u201evyhoden\u00e9 peniaze\u201c. Okrem sp\u00f4sobu nakr\u00facania (vr\u00e1tane explicitn\u00e9ho zobrazenia skupinov\u00e9ho sexu) vy\u010d\u00edtaj\u00fa autorovi najm\u00e4 n\u00e1met, ktor\u00fd je na hranici akceptovate\u013enosti a vkusu. Pravdou v\u0161ak je, \u017ee s\u00e1m von Trier vraj v detstve holdoval podobnej z\u00e1bave ako hrdinovia Idiotov. Na v\u00fdletoch zvykol so spolu\u017eiakmi vykl\u00e1\u0148a\u0165 hlavy z\u00a0autobusu a\u00a0predstiera\u0165, \u017ee je retardovan\u00fd. Idioti dnes patria do zlat\u00e9ho fondu eur\u00f3pskej kinematografie, pozornos\u0165 komer\u010dn\u00fdch div\u00e1kov v\u0161ak autorovi priniesol a\u017e film Dancer in the Dark (Tane\u010dnica v\u00a0tme), ktor\u00e1 tril\u00f3giu Zlat\u00e9 srdce uzavrela. Pri nej sa von Trier \u00faplne odklonil od pravidiel Dogmy, vytvoril n\u00e1kladn\u00fd \u0161tylizovan\u00fd muzik\u00e1l a\u00a0po prv\u00fdkr\u00e1t siahol aj po hviezde svetov\u00e9ho form\u00e1tu. Islan\u010fanka Bj\u00f6rk bola s\u00edce verejnosti dovtedy zn\u00e1ma len ako excentrick\u00e1 spev\u00e1\u010dka, von Trier jej v\u0161ak zveril hlavn\u00fa rolu \u010deskoslovenskej emigrantky Selmy Je\u017ekovej, ktor\u00e1 str\u00e1ca zrak. Aby slepota nepostihla i jej syna, pri\u0161la s n\u00edm do USA, kde mu chce zabezpe\u010di\u0165 oper\u00e1ciu. Lep\u0161ej bud\u00facnosti svojho die\u0165a\u0165a v\u0161ak mus\u00ed obetova\u0165 ve\u013ea a v novom svete jej najv\u00e4\u010d\u0161iu rados\u0165 prin\u00e1\u0161a hudba. S amat\u00e9rmi nacvi\u010duje muzik\u00e1l Za zvukov hudby a sc\u00e9ny z neho \u010dasto pren\u00e1\u0161a aj do re\u00e1lneho prostredia.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Mizog\u00fdn<\/strong><\/p>\n

Risk s osloven\u00edm Bj\u00f6rk sa mu vyplatil, spev\u00e1\u010dka z\u00edskala v Cannes spolu s filmom (na ve\u013ek\u00e9 prekvapenie v\u0161etk\u00fdch pr\u00edtomn\u00fdch) aj ocenenie pre here\u010dku. Nakr\u00facanie v\u0161ak bolo pre oboch ve\u013ek\u00fdm utrpen\u00edm. V jednom z rozhovorov von Trier prirovnal svoju pr\u00e1cu s hercami k tomu, \u201eako kuch\u00e1r pracuje so zemiakom alebo kusom m\u00e4sa\u201c a medzin\u00e1rodn\u00e1 hviezda, ktor\u00e1 bola dovtedy zvyknut\u00e1 rozhodova\u0165 o v\u0161etkom sama, sa tak\u00e9muto re\u017e\u00edrovaniu podvo\u013eovala len s ve\u013ek\u00fdmi \u0165a\u017ekos\u0165ami. Je zn\u00e1me, \u017ee sa pok\u00fasila zjes\u0165 svoj kost\u00fdm a\u00a0viackr\u00e1t bez vysvetlenia opustila nakr\u00facanie. Po jeho skon\u010den\u00ed zverejnila blog, kde Triera obvinila z \u201epojedania jej du\u0161e\u201c. \u201eExistuje zop\u00e1r sexistick\u00fdch re\u017eis\u00e9rov ako napr\u00edklad Woody Allen alebo Stanley Kubrick, ktor\u00ed v\u0161ak dok\u00e1\u017eu da\u0165 svojim filmom du\u0161u. V Larsovom pr\u00edpade to tak nie je a on to vie. Potrebuje \u017eenu, ktor\u00e1 by dala jeho dielu du\u0161u. A on im z\u00e1vid\u00ed a nen\u00e1vid\u00ed ich za to. A tak ich mus\u00ed po\u010das filmovania zni\u010di\u0165. A ukry\u0165 d\u00f4kazy.\u201c<\/p>\n

Re\u017eis\u00e9r sa v\u0161ak proti ak\u00e9muko\u013evek t\u00fdraniu na p\u013eaci ohradil. \u201eBolo to divok\u00e9. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 sa vyhr\u00e1\u017eala, \u017ee opust\u00ed nakr\u00facanie. Samozrejme, \u017ee sa na\u0161tvete v obave, \u010di v\u0161etko nestrat\u00edte, \u010di ten film v\u00f4bec niekedy dokon\u010d\u00edte… Doriti, ako sme sa len h\u00e1dali. Ale nemysl\u00edm si, \u017ee to zo m\u0148a rob\u00ed sadistu. Je to len ve\u013emi prirodzen\u00e1 reakcia na stres, no nie?\u201c vysvet\u013eoval nesk\u00f4r v jednom z\u00a0rozhovorov, ktor\u00fd zaklincoval vyhl\u00e1sen\u00edm: \u201e\u013dudia z Islandu s\u00fa jednoducho \u0161ialen\u00ed. V\u0161etci do jedn\u00e9ho. A to je fakt.\u201c Rozporupln\u00e9 reakcie vyvolal aj samotn\u00fd film. Hoci ho niektor\u00ed kritici ozna\u010dovali za \u201emajstrovsk\u00fd k\u00fasok\u201c, \u010do potvrdila aj porota festivalu v Cannes, in\u00ed mali opa\u010dn\u00fd n\u00e1zor. The Guardian napr\u00edklad nap\u00edsal, \u017ee pr\u00edbeh pripom\u00edna \u201edom\u00e1cu \u00falohu 12-ro\u010dn\u00e9ho die\u0165a\u0165a\u201c a film je \u201eKilimand\u017e\u00e1rom absurdnosti\u201c.<\/p>\n

 <\/p>\n

Krajina mo\u017enost\u00ed<\/strong><\/p>\n

Hoci Lars nelieta a nikdy nebol v z\u00e1mor\u00ed, v USA sa odohr\u00e1vaj\u00fa i jeho \u010fal\u0161ie dva filmy Dogville (2003) a Manderlay (2005). Tie s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou tril\u00f3gie s n\u00e1zvom Krajina mo\u017enost\u00ed, ktorej z\u00e1vere\u010dn\u00e1 \u010das\u0165 Washington e\u0161te st\u00e1le ch\u00fdba. Obe nakr\u00faten\u00e9 sn\u00edmky sp\u00e1ja nielen americk\u00e9 prostredie, ale aj rovnak\u00e9 kulisy – cel\u00fd dej sa odohr\u00e1va na pr\u00e1zdnom javisku, kde s\u00fa budovy len nazna\u010den\u00e9 \u010diarami na zemi.<\/p>\n

Dogville je bohom zabudnut\u00e9 meste\u010dko kdesi v americkom Colorade, kam prich\u00e1dza kr\u00e1sna Grace. H\u013ead\u00e1 \u00fakryt pred gangstrami, ktor\u00ed ju chc\u00fa zabi\u0165. N\u00e1jde ho u\u00a0miestneho intelektu\u00e1la a\u00a0spisovate\u013ea, ktor\u00fd presved\u010d\u00ed ostatn\u00fdch obyvate\u013eov, aby nezn\u00e1mu \u017eenu prijali a\u00a0poskytli jej ochranu, za \u010do sa im ona odv\u010fa\u010d\u00ed dom\u00e1cimi pr\u00e1cami. Spo\u010diatku to vyzer\u00e1 ako obojstranne v\u00fdhodn\u00e1 dohoda, ke\u010f v\u0161ak gangstri zachytia Graceinu stopu, obyvatelia Dogville s rast\u00facim nebezpe\u010denstvom zvy\u0161uj\u00fa n\u00e1roky na jej v\u010faku a pomoc sa postupne men\u00ed na zneu\u017e\u00edvanie obludn\u00fdch rozmerov. Hlavn\u00fa postavu Grace stv\u00e1rnila hollywoodska hviezda Nicole Kidman, ktor\u00fa neodradil ani list, v ktorom ju Bj\u00f6rk pred spolupr\u00e1cou s von Trierom varovala. Nesk\u00f4r to Austr\u00e1l\u010danka mo\u017eno o\u013eutovala; bielize\u0148 z nakr\u00facania s\u00edce na verejnosti nikdy neprala, no vyhl\u00e1sila, \u017ee s von Trierom u\u017e nikdy pracova\u0165 nebude.<\/p>\n

Neobjavila sa ani v pokra\u010dovan\u00ed pr\u00edbehu Grace v druhej \u010dasti americkej tril\u00f3gie, kde ju nahradila Bryce Dallas. Vo filme Manderlay sa Grace a jej otec presunuli na star\u00fa alabamsk\u00fa plant\u00e1\u017e, kde s\u00fa konfrontovan\u00ed s desivou krutos\u0165ou a nespravodlivos\u0165ou otroctva. Grace po predch\u00e1dzaj\u00facich trpk\u00fdch sk\u00fasenostiach prirodzene nem\u00f4\u017ee tieto skuto\u010dnosti len tak ignorova\u0165 a rozhodne sa zasiahnu\u0165. Cestu do pekla v\u0161ak \u010dasto dl\u00e1\u017edia dobr\u00e9 \u00famysly a naru\u0161i\u0165 cel\u00e9 desa\u0165ro\u010dia zau\u017e\u00edvan\u00fd syst\u00e9m nemus\u00ed v\u017edy skon\u010di\u0165 dobre.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Alexandra Kochov\u00e1<\/p>\n

foto Sita<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtajte v novembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2017)<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Trp\u00ed f\u00f3biami, ned\u00e1va si serv\u00edtku pred \u00fasta, pije (ako D\u00e1n) a fetuje. Na p\u013eaci je nevyspytate\u013en\u00fd a\u00a0niektor\u00e9 z\u00a0here\u010diek si spolupr\u00e1cu s\u00a0n\u00edm u\u017e nikdy nechc\u00fa zopakova\u0165. In\u00e9 s\u00fa mu v\u0161ak, naopak, vern\u00e9 a\u017e za hrob a\u00a0v\u00a0jeho dielach sa objavuj\u00fa pravidelne. Filmy kontroverzn\u00e9ho re\u017eis\u00e9ra vyvol\u00e1vaj\u00fa rovnak\u00e9 reakcie – niektor\u00ed ich miluj\u00fa, in\u00ed nen\u00e1vidia. Jedno je v\u0161ak […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":5037,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[10,59],"tags":[],"class_list":["post-5034","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-muz","category-november-2017"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5034","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5034"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5034\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5043,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5034\/revisions\/5043"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5037"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5034"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5034"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5034"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}