{"id":5069,"date":"2017-12-07T10:52:55","date_gmt":"2017-12-07T08:52:55","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=5069"},"modified":"2022-01-31T19:32:39","modified_gmt":"2022-01-31T17:32:39","slug":"umenie-zima-2017","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/umenie-zima-2017\/","title":{"rendered":"Umenie zima 2017"},"content":{"rendered":"<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/um2.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-medium wp-image-5092 alignleft\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/um2-231x300.jpg\" alt=\"\" width=\"231\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/um2-231x300.jpg 231w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/um2-768x999.jpg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/um2.jpg 787w\" sizes=\"auto, (max-width: 231px) 100vw, 231px\" \/><\/a><\/p>\n<p><strong>Toulouse-Lautrec v\u00a0Mil\u00e1ne<\/strong><\/p>\n<p>Par\u00ed\u017eske kabarety na Montmartri, tane\u010dnice a\u00a0spev\u00e1\u010dky vo svetl\u00e1ch r\u00e1mp, ale aj vo chv\u00ed\u013each intimity, prostit\u00fatky vo verejn\u00fdch domoch i \u010fal\u0161ie bizarn\u00e9 postavi\u010dky z\u00a0okraja spolo\u010dnosti &#8211; to s\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 t\u00e9my \u201emal\u00e9ho ve\u013ek\u00e9ho\u201c umelca z\u00a0okruhu par\u00ed\u017eskej boh\u00e9my z konca 19. storo\u010dia, Henriho de Toulouse-Lautreca (1864 &#8211; 1901). Meral len \u010dosi cez meter a\u00a0pol, ale v\u00fdtvarn\u00e9ho talentu mal na rozd\u00e1vanie. Jeho rast zastavil v\u00a0mladosti p\u00e1d z\u00a0ko\u0148a, po ktorom si\u00a0zlomil obe nohy v stehn\u00e1ch. \u010co mu v\u0161ak nebolo dopriate na telesnej v\u00fd\u0161ke, to z\u00edskal na umeleckej kvalite. Svoje kresby a\u00a0obrazy rozihral ako prasknutie bi\u010dom. Jeho linky predznamen\u00e1vali nov\u00fd sloh &#8211; secesiu, ale on chcel len presved\u010divo a\u00a0s\u00fa\u010dasne zachyti\u0165 \u017eivot okolo seba. Bol skvel\u00fdm spolo\u010dn\u00edkom v\u0161etk\u00fdch \u017eien, ktor\u00e9 pozoroval v\u00a0r\u00f4znych situ\u00e1ci\u00e1ch ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota. Aj prostit\u00fatky ma\u013eoval ako \u013eudsk\u00e9 bytosti, bez ir\u00f3nie, sentimentality a\u00a0odsudzovania. V\u00a0spolo\u010dnosti \u201enorm\u00e1lnych\u201c \u017eien si bol vedom\u00fd svojich fyzick\u00fdch nedostatkov, s\u00a0prostit\u00fatkami sa v\u0161ak c\u00edtil uvo\u013enen\u00fd a\u00a0verejn\u00e9 domy sa \u010doskoro stali jeho \u00fato\u010diskom. A\u017e do 18. febru\u00e1ra 2018 sa tento franc\u00fazsky g\u00e9nius predstavuje v\u00a0Palazzo Reale v\u00a0Mil\u00e1ne, kde je spr\u00edstupnen\u00fd reprezentat\u00edvny v\u00fdber z\u00a0jeho rozsiahleho diela, poved\u013ea litografi\u00ed, leptov a\u00a0plag\u00e1tov aj nieko\u013eko desiatok obrazov. Publikujeme obraz Tolouse-Lautreca sl\u00e1vnej dobovej spev\u00e1\u010dky Yvette Guilbertovej z\u00a0roku 1894.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/um3.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-medium wp-image-5090\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/um3-229x300.jpg\" alt=\"\" width=\"229\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/um3-229x300.jpg 229w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/um3.jpg 602w\" sizes=\"auto, (max-width: 229px) 100vw, 229px\" \/><\/a><\/p>\n<p><strong>P\u00fatnici za slnkom <\/strong><\/p>\n<p>Bratislavsk\u00e1 K-Gallery na Vent\u00farskej ulici u\u017e tradi\u010dne pripravuje v predviano\u010dnom \u010dase v\u00fdstavu, ktor\u00e1 harmonizuje s\u00a0tajuplnou atmosf\u00e9rou sviatkov. Tentokr\u00e1t p\u00f4jde t expoz\u00edciu \u201eCesty&#8230; P\u00fatnici za slnkom\u201c, na ktorej sa a\u017e do 8. janu\u00e1ra 2018 so svojimi obrazmi a\u00a0grafikami predstav\u00ed Jitka Bez\u00farov\u00e1-Mo\u0161kov\u00e1, absolventka V\u0160VU v\u00a0Bratislave u\u00a0prof. A. Brunovsk\u00e9ho. \u201eDiela autorky s\u00fa farebn\u00fdm prepisom stavu du\u0161e,\u201d p\u00ed\u0161e kunsthistori\u010dka Dagmar Srnensk\u00e1. \u201eObrazov\u00e1 realita jej malieb, i ke\u010f na prv\u00fd poh\u013ead fantastick\u00e1 a neskuto\u010dn\u00e1, je u maliarky dan\u00e1\u00a0do nov\u00fdch s\u00favislost\u00ed. D\u00f4le\u017eit\u00e9 v jej tvorbe je svetlo, a to prirodzen\u00e9 aj umel\u00e9. N\u00edm n\u00e1s poz\u00fdva do nezn\u00e1mych dia\u013eav, tajomn\u00fdch svetov&#8230; osobit\u00fd \u0161t\u00fdl Jitky Bez\u00farovej-Mo\u0161kovej je zalo\u017een\u00fd na poetickom sp\u00e1jan\u00ed fant\u00e1zie, sna a skuto\u010dnosti.\u201d Obrazy maliarky a poetky s\u00fa z\u00e1znamom toho, \u010do autorka vid\u00ed a c\u00edti ako v\u00fdnimo\u010dn\u00e9, \u010do prin\u00e1\u0161a rados\u0165 z tvorby &#8211; vnemy a chv\u00edle, ktor\u00e9 by inak ostali nepov\u0161imnut\u00e9. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je, \u017ee v\u00fdtvarn\u00ed\u010dka tak, ako jej P\u00fatnici &#8211; je st\u00e1le na Ceste. Publikujeme jej obraz Rados\u0165 (2017).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/um1.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignleft wp-image-5091 size-medium\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/um1-300x240.jpg\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"240\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/um1-300x240.jpg 300w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/um1-768x614.jpg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2017\/12\/um1.jpg 1000w\" sizes=\"auto, (max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a><\/p>\n<p><strong>Predviano\u010dn\u00e9 v\u00fdstavy vo Viedni<\/strong><\/p>\n<p>Kult\u00farna ponuka z ne\u010falekej Viedne patr\u00ed k tomu najlep\u0161iemu v strednej Eur\u00f3pe a\u00a0bude to plati\u0165 aj v\u00a0najbli\u017e\u0161\u00edch mesiacoch. Albertina do 7. janu\u00e1ra 2018 vystavuje par\u00e1dny v\u00fdber 130 kresieb a 17 malieb renesan\u010dn\u00e9ho g\u00e9nia Raffaela, z\u00e1rove\u0148 predstav\u00ed aj re\u0161pektovan\u00e9ho americk\u00e9ho fotografa Roberta Franka a jeho fotografie z cyklu The American, vytvoren\u00e9ho v rokoch 1955 &#8211; 1957 a taktie\u017e aj s\u00fa\u010dasn\u00e9 umenie z kolekcie Batliner, v ktorej a\u017e do 18. febru\u00e1ra 2018 nech\u00fdbaj\u00fa tak\u00e9 zvu\u010dn\u00e9 men\u00e1 ako Georg Baselitz, Anselm Kiefer, Alex Katz, Imi Knoebel \u010di Arnulf Rainer. V Kunsthistoriches Museum okrem st\u00e1lych zbierok zasa mo\u017eno do 21. janu\u00e1ra 2018 nav\u0161t\u00edvi\u0165 v\u00fdstavu velik\u00e1na barokovej ma\u013eby Rubensa, pri\u010dom poved\u013ea jeho kresieb nech\u00fdba mno\u017estvo skvel\u00fdch obrazov. Pre t\u00fdch, \u010do holduj\u00fa s\u00fa\u010dasn\u00e9mu umeniu, d\u00e1vame do pozornosti v\u00fdstavu v Kunsthalle na Museumsquartier &#8211; do 14. janu\u00e1ra 2018 tam svoje zvukov\u00e9 in\u0161tal\u00e1cie s n\u00e1zvom Halucin\u00e1cie, perspekt\u00edva a synt\u00e9za prezentuje nemeck\u00fd multimedi\u00e1lny umelec Florian Hecker. Publikujeme obraz od Alexa Katza s n\u00e1zvom Kym (2007), ktor\u00fd je s\u00fa\u010das\u0165ou s\u00fa\u010dasn\u00e9ho umenia z kolekcie Batliner v Albertine.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>\u013dudov\u00edt Petr\u00e1nsky<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>&nbsp; &nbsp; Toulouse-Lautrec v\u00a0Mil\u00e1ne Par\u00ed\u017eske kabarety na Montmartri, tane\u010dnice a\u00a0spev\u00e1\u010dky vo svetl\u00e1ch r\u00e1mp, ale aj vo chv\u00ed\u013each intimity, prostit\u00fatky vo verejn\u00fdch domoch i \u010fal\u0161ie bizarn\u00e9 postavi\u010dky z\u00a0okraja spolo\u010dnosti &#8211; to s\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 t\u00e9my \u201emal\u00e9ho ve\u013ek\u00e9ho\u201c umelca z\u00a0okruhu par\u00ed\u017eskej boh\u00e9my z konca 19. storo\u010dia, Henriho de Toulouse-Lautreca (1864 &#8211; 1901). Meral len \u010dosi cez meter a\u00a0pol, [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":5095,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7,60],"tags":[],"class_list":["post-5069","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-hudba-kino-umenie","category-zima-2017"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5069","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5069"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5069\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5099,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5069\/revisions\/5099"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5095"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5069"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5069"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5069"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}