{"id":5148,"date":"2017-12-19T09:27:45","date_gmt":"2017-12-19T07:27:45","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=5148"},"modified":"2017-12-19T09:31:57","modified_gmt":"2017-12-19T07:31:57","slug":"muzi-ktori-miluju-zeny","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/muzi-ktori-miluju-zeny\/","title":{"rendered":"Mu\u017ei, ktor\u00ed miluj\u00fa \u017eeny"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Zvy\u010dajne s\u00fa to \u017eeny, o\u00a0ktor\u00fdch sa vo vz\u0165ahu k\u00a0mu\u017eom hovor\u00ed ako oddan\u00fdch romanti\u010dk\u00e1ch, miluj\u00facich a\u017e za hrob. T\u00edto traja mu\u017ei pod\u00e1vaj\u00fa svedectvo, \u017ee to m\u00f4\u017ee plati\u0165 aj naopak. <\/em><\/p>\n

\u00a0<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Mu\u017e menom Ove (59)<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Mu\u017e, ktor\u00fd miloval: <\/strong>Volal sa Ove. Mu\u017e pevn\u00fdch z\u00e1sad, ktor\u00fd ctil poriadok, syst\u00e9m, rutinu, jednu zna\u010dku auta a\u00a0jednu \u017eenu.<\/p>\n

\u017dena, ktor\u00fa miloval: <\/strong>Svoju man\u017eelku Sonju.<\/p>\n

Podoba jeho l\u00e1sky: <\/strong>Najlep\u0161ie to vystihol \u0161v\u00e9dsky spisovate\u013e Fredrik Backman, ke\u010f nap\u00edsal: \u201eOve bol mu\u017e \u010dierno-bieleho videnia sveta. A ona bola farba. Bola pre\u0148ho v\u0161etk\u00fdmi farbami.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Mu\u017e menom Ove vst\u00e1val ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no o\u00a0tri\u0161tvrte na \u0161es\u0165 a\u00a0hne\u010f po ra\u0148ajk\u00e1ch vyrazil na obch\u00f4dzku \u0161tvrte s radovou z\u00e1stavbou mal\u00fdch pr\u00edzemn\u00fdch dom\u010dekov. V\u00a0jednom takom b\u00fdval takmer 40 rokov. Jeho ka\u017edodenn\u00e1 in\u0161pekcia za\u010d\u00ednala v\u00a0pr\u00edstre\u0161ku pre separovan\u00e9 odpady, kde skontroloval, \u010di \u013eudia presne h\u00e1d\u017eu odpad, kam treba. Nasledovala prehliadka gar\u00e1\u017e\u00ed, v\u00a0noci sa do nich toti\u017e mohli vl\u00e1ma\u0165 vandali. Na ka\u017edej gar\u00e1\u017ei potiahol raz k\u013eu\u010dkou, na tej svojej pomykal k\u013eu\u010dkou trikr\u00e1t. Potom vytiahol z\u00a0vrecka z\u00e1pisn\u00edk so zazna\u010den\u00fdmi e\u0161p\u00e9zetkami \u00e1ut, aby skontroloval, ktor\u00e9 vozidl\u00e1 na parkovisku pre host\u00ed stoja dlh\u0161ie ako povolen\u00fdch 24 hod\u00edn. Ke\u010f sa vr\u00e1ti domov, zatelefonuje majite\u013eom \u00e1ut, aby ich informoval, \u017ee s\u00fa negramotn\u00ed analfabeti, ktor\u00ed nepoznaj\u00fa dopravn\u00e9 zna\u010dky. T\u00fdch, \u010do to nepochopili na prv\u00fd raz, ozn\u00e1mi na pol\u00edcii. Pod\u013ea v\u00e4\u010d\u0161iny susedov bol Ove vylo\u017eene nepr\u00edjemn\u00fd \u010dlovek, ale na\u0161li sa aj tak\u00ed, ako napr\u00edklad fiflena z\u00a0domu odved\u013ea, ktor\u00ed to na neho vybafli rovno z\u00a0mosta do sprosta. \u017de je star\u00fd seniln\u00fd dedko. Pr\u00edpadne plesniv\u00fd dedko. Alebo debiln\u00fd star\u00fd chren. Star\u00e9ho chrena v\u0161ak viac ako nad\u00e1vky na\u0161tvalo, ke\u010f videl, ako susedia odhrab\u00e1vaj\u00fa sneh spred svojich dver\u00ed. Ove to robil starostlivo: jeho cesti\u010dka mala rovn\u00e9 l\u00ednie a\u00a0okraje ako od prav\u00edtka. A\u00a0ostatn\u00ed? R\u00fdchlo a halabala, len s\u00a0jedn\u00fdm cie\u013eom: predra\u0165 sa dopredu. Nevedia ani, ako poriadne zaparkova\u0165. A\u00a0u\u017e v\u00f4bec si nevedia k\u00fapi\u0165 poriadne auto! Mu\u017e nie je mu\u017eom, k\u00fdm si nek\u00fapi vlastn\u00e9 auto. Len\u017ee Ove za auto pova\u017eoval jedine Saab. V\u0161etko o\u00a0Saaboch ho nau\u010dil otec, s\u00a0ktor\u00fdm \u017eil po maminej smrti. Otec zomrel, ke\u010f mal Ove \u0161estn\u00e1s\u0165 rokov. Zdedil po \u0148om miesto na \u017eeleznici, robil naj\u0161pinav\u0161iu pr\u00e1cu, bol no\u010dn\u00fd upratova\u010d vlakov.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Osudov\u00e9 stretnutie <\/strong><\/p>\n

Tam ju aj prv\u00fd raz uvidel. Sedela vo vlaku, mala \u010derven\u00e9 top\u00e1nky so zlatou bro\u0161\u0148ou, zlatohned\u00e9 vlasy a\u00a0v\u00a0nich sponu. Modr\u00e9 o\u010di. A\u00a0perliv\u00fd smiech. \u201eRozpr\u00e1vala, akoby sa jednostaj smiala.\u201c Sonja \u0161tudovala za u\u010dite\u013eku a\u00a0ka\u017ed\u00fd de\u0148 jazdila vlakom do \u0161koly opa\u010dn\u00fdm smerom, ako b\u00fdval Ove. Ale \u010do na tom z\u00e1le\u017ealo? Komu, ak nie l\u00e1ske, treba prin\u00e1\u0161a\u0165 obete? Ove s\u00a0\u0148ou r\u00e1no po \u0161ichte nast\u00fapil do kup\u00e9, Sonji povedal, \u017ee vojen\u010d\u00ed v\u00a0ne\u010falek\u00fdch kas\u00e1r\u0148ach. Potom si pospal na stanici na lavi\u010dke a\u00a0o\u00a0piatej u\u017e vyzeral Sonju, aby s\u00a0\u0148ou nast\u00fapil do vlaku na spiato\u010dn\u00fa cestu. Potom sa e\u0161te vy\u0161e hodiny viezol k\u00a0sebe domov. A\u00a0v\u00a0noci drhol vag\u00f3ny. Tak to trvalo tri mesiace, a\u017e ho Sonja vyzvala, aby ju u\u017e kone\u010dne pozval na rande. V\u00a0re\u0161taur\u00e1cii sa jej Ove priznal, \u017ee klamal. Smiala sa, vraj to vedela od za\u010diatku, vojaci predsa nechodia domov ka\u017ed\u00fd de\u0148 o\u00a0piatej. Ke\u010f\u00a0do\u0161tudovala a\u00a0stala sa z\u00a0nej u\u010dite\u013eka, Ove sa pod jej vplyvom prihl\u00e1sil na dia\u013ekov\u00e9 \u0161t\u00fadium na stavebnej priemyslovke. Skon\u010dil ju sk\u00f4r, ako bolo zvy\u010dajn\u00e9 a\u00a0zamestnal sa v\u00a0stavebnej firme. Zobral si Sonju za \u017eenu, k\u00fapil mal\u00fd dom\u010dek v\u00a0radovej z\u00e1stavbe v\u00a0novej \u0161tvrti a\u00a0v\u00a0ob\u00fdva\u010dke zmajstroval ve\u013ek\u00fa kni\u017enicu, aby si Sonja mala kam uklada\u0165 knihy. A\u00a0\u017eivot sa mohol za\u010da\u0165…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

St. Clair Bayfield (1875 – 1967)<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Mu\u017e, ktor\u00fd miloval: <\/strong>Schudobnen\u00fd \u0161\u013eachtic, ktor\u00fd r\u00e1d robil dojem. Ne\u00faspe\u0161n\u00fd herec, o\u00a0to \u00faspe\u0161nej\u0161\u00ed mana\u017e\u00e9r.<\/p>\n

\u017dena, ktor\u00fa miloval: <\/strong>Florence Foster Jenkins alias Bo\u017esk\u00e1 Florence. Do dej\u00edn vo\u0161la s\u00a0pr\u00edvlastkom \u201enajhor\u0161ia opern\u00e1 spev\u00e1\u010dka na svete\u201c.<\/p>\n

Podoba jeho l\u00e1sky: <\/strong>Bezmedzn\u00e1 podpora. V\u010faka jeho mana\u017e\u00e9rskym schopnostiam Florence \u017eila svoj naivn\u00fd hudobn\u00fd sen. On bol jej najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed fan\u00fa\u0161ik. Ale \u010do za to \u017eiadal?<\/p>\n

 <\/p>\n

Bol roden\u00fd Angli\u010dan a\u00a0\u0161\u013eachtic, na \u010dom si zvl\u00e1\u0161\u0165 zakladal a\u00a0d\u00f4sledne dbal na svoj imid\u017e britsk\u00e9ho aristokrata s\u00a0vyberan\u00fdmi sp\u00f4sobmi. Hlavne v\u00a0New Yorku, plnom zbohatl\u00edkov pochybnej povesti, to z\u00a0neho robilo re\u0161pektovan\u00e9ho a\u00a0\u017eiadan\u00e9ho mu\u017ea. Aj ke\u010f v skuto\u010dnosti ani jeho poves\u0165 nebola celkom bez \u00fahony. Bayfieldova matka Ida toti\u017e poch\u00e1dzala z\u00a0neman\u017eelsk\u00e9ho vz\u0165ahu gr\u00f3fa Ellenborougha, v\u00fdznamn\u00e9ho politika a indick\u00e9ho miestodr\u017eite\u013ea za vl\u00e1dy kr\u00e1\u013eovnej Vikt\u00f3rie. Okrem nej splodil so svojou milenkou \u010fal\u0161ie dve dc\u00e9ry.<\/p>\n

O\u00a0Bayfieldovej mladosti sa toho nevie ve\u013ea, ale chlapec musel ma\u0165 hlboko do vrecka, ke\u010f sa zat\u00falal a\u017e na Nov\u00fd Z\u00e9land. Tam sl\u00fa\u017eil ako vojak a\u00a0n\u00e1morn\u00edk, pracoval na mlie\u010dnej farme a\u00a0nesk\u00f4r sa pok\u00fa\u0161al s\u00e1m farm\u00e1r\u010di\u0165, respekt\u00edve chova\u0165 ovce. Chv\u00ed\u013eu p\u00edsal st\u013ap\u010deky do miestnych nov\u00edn a amat\u00e9rsky sa venoval divadlu – mal na to fyzick\u00e9 predpoklady, bol vysok\u00fd, drie\u010dny, jemn\u00e9 rysy tv\u00e1re odkazovali na jeho urodzen\u00fd p\u00f4vod, jeho hlas znel zvu\u010dne, a\u017e pomp\u00e9zne, ako sa na herca patr\u00ed. S\u00a0profesion\u00e1lnou divadelnou spolo\u010dnos\u0165ou ko\u010doval po Austr\u00e1lii a\u00a0striedavo sa mu darilo aj po pr\u00edchode do New Yorku na Broadwayi, kde stv\u00e1r\u0148oval hlavne klasick\u00e9 postavy anglick\u00fdch dramatikov.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Osudov\u00e9 stretnutie<\/strong><\/p>\n

Florence Foster Jenkins bola od neho o\u00a0sedem rokov star\u0161ia. Stretli sa v\u00a0roku 1909, on mal 34, ona 41 rokov. Zahliadla ho medzi hos\u0165ami v klube Euterpe, ktor\u00fd zdru\u017eoval milovn\u00edkov hudby. Zalo\u017eila ho sama Florence, jej \u010dlenovia sa pravidelne stret\u00e1vali v\u00a0hoteli Waldorf Astoria. Bayfield ju okam\u017eite o\u010daril, na per\u00e1ch mu vraj hral \u201eten najmil\u0161\u00ed \u00fasmev\u201c, ak\u00fd kedy videla. Iskra vz\u00e1jomnej sympatie presko\u010dila a stal sa z\u00a0nich p\u00e1r. Po \u017eenskej str\u00e1nke Florence nebola \u017eiadna v\u00fdhra: dlh\u00e9 roky bojovala so syfilisom, danajsk\u00fdm darom od man\u017eela a\u00a0v\u00a0d\u00f4sledku lie\u010dby ortu\u0165ou celkom ople\u0161ivela. Na druhej strane ale mala \u00factyhodn\u00e9 imanie, ktor\u00e9 zdedila po otcovi a\u00a0nesk\u00f4r, ke\u010f jej nevern\u00fd man\u017eel zomrel (nemali \u017eiadne deti) aj po \u0148om. Florence milovala hudbu a keby nie otcovho z\u00e1kazu, pravdepodobne by z\u00a0nej vyr\u00e1stla celkom slu\u0161n\u00e1 klaviristka. Bayfield obdivoval jej n\u00e1kazliv\u00fd esprit a\u00a0gur\u00e1\u017e, vn\u00fatorn\u00fd \u0161arm a\u00a0\u010dosi, \u010do naz\u00fdval podmaniv\u00fdm magnetizmom jej osobnosti.<\/p>\n

Bayfield jej amb\u00edcie v\u0161emo\u017ene podporoval. Stal sa jej mana\u017e\u00e9rom i\u00a0man\u017eelom a hoci sa nikdy nezobrali ofici\u00e1lne, na symbolickom s\u00fakromnom obrade si vymenili prstene, on jej daroval star\u00fd \u0161perk po svojej aristokratickej babi\u010dke a\u00a0ona jemu zlat\u00fd prste\u0148 s\u00a0modr\u00fdm kame\u0148om, ktor\u00fd odvtedy nosil na prstenn\u00edku \u013eavej ruky. D\u00e1 sa predpoklada\u0165, \u017ee vzh\u013eadom na zdravotn\u00fd stav Florence to bolo man\u017eelstvo bez sexu. Ale nie bez l\u00e1sky. Bayfield sa o\u00a0Florence staral ako prav\u00fd gentleman a\u00a0otcovsky ochra\u0148oval jej detinsk\u00fa du\u0161i\u010dku. Volal ju Bunny (zaja\u010dik), ve\u010der ju ulo\u017eil do postele a\u00a0pobozkal na \u010delo, za\u017eelaj\u00fac sladk\u00e9 sny. A\u00a0potom si \u0161iel po svojom. Za z\u00e1bavou, no\u010dn\u00fdmi radov\u00e1nkami, \u017eenami… \u017dili spolu v\u00a0prepychovom apartm\u00e1ne na Manhattane, pri\u010dom Florence si e\u0161te prenaj\u00edmala apartm\u00e1n v\u00a0hoteli Seymour, kde prij\u00edmala host\u00ed. Host\u00ed, ktor\u00ed mali t\u00fa \u010des\u0165 z\u00fa\u010dastni\u0165 sa jej hudobn\u00fdch recit\u00e1lov, starostlivo vyberal s\u00e1m Bayfield – v\u0161etko to boli \u013eudia, ktor\u00fdch t\u00e1to mecen\u00e1\u0161ka umenia finan\u010dne podporovala, za \u010do by jej odtlieskali aj cestu do pekla. V\u00a0skuto\u010dnosti jej spev bol \u010dist\u00fd masaker. Sopr\u00e1n madam Florence pripom\u00ednal zvuk cirkul\u00e1rky a\u00a0ako sa vyjadril ist\u00fd kritik, vt\u00e1ci sa strmhlav vrhali k zemi, ke\u010f pani Jenkinsov\u00e1 spustila jednu zo svojich kolorat\u00farnych \u00e1ri\u00ed.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

John Bayley (1925 – 2015)<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Mu\u017e, ktor\u00fd miloval: <\/strong>Oxfordsk\u00fd profesor anglistiky. Sex, s\u00falo\u017e, kopul\u00e1cia, p\u00e1renie, pohlavn\u00e9 spojenie dvoch \u017eivo\u010d\u00edchov – \u010do to m\u00e1, pros\u00edm v\u00e1s, spolo\u010dn\u00e9 s\u00a0l\u00e1skou?<\/p>\n

\u017dena, ktor\u00fa miloval: <\/strong>Iris Murdoch, jedna z\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch spisovateliek a\u00a0filozofiek 20. storo\u010dia. No taktie\u017e \u017eena pochybnej povesti, la\u010dn\u00e1 po sexe.<\/p>\n

Podoba jeho l\u00e1sky: <\/strong>Nekone\u010dn\u00e1 oddanos\u0165 a obdiv k\u00a0jej prenikav\u00e9mu intelektu, nesk\u00f4r priam bo\u017esk\u00e1 trpezlivos\u0165. Ke\u010f tento \u201enajbrilantnej\u0161\u00ed\u201c mozog Brit\u00e1nie, ako sa o\u00a0Iris hovorilo, napadla Alzheimerova choroba, l\u00e1ska a\u00a0obeta sa spojili v\u00a0jedno.<\/p>\n

 <\/p>\n

John Oliver Bayley sa narodil v\u00a0meste L\u00e1haur (dnes m\u00e1 desa\u0165 mili\u00f3nov obyvate\u013eov) v\u00a0provincii Pand\u017e\u00e1b v\u00a0britskej Indii (dne\u0161n\u00fd Pakistan), kde p\u00f4sobil jeho otec. John mal dvoch star\u0161\u00edch bratov, ale detstvo pre\u017eil osamoten\u00fd, \u0161portovo zdatn\u00ed bratia ho ignorovali a\u00a0on s\u00e1m nevedel zapadn\u00fa\u0165 ani medzi rovesn\u00edkov. Po n\u00e1vrate z\u00a0Indie \u0161tudoval na Etone a promoval na Oxforde, v\u00a0\u0161t\u00fadiu bol tvrdohlav\u00fd, nudil ho didaktizmus, vraj odmietal ka\u017ed\u00fa knihu, odpor\u00fa\u010dan\u00fa \u0161kolsk\u00fdmi sylabami \u010di profesormi. No napokon sa i on up\u00edsal akademickej p\u00f4de, v\u00a0Oxforde tridsa\u0165 rokov predn\u00e1\u0161al anglick\u00fa a\u00a0svetov\u00fa literat\u00faru. S\u00e1m aj p\u00edsal, svoj prv\u00fd rom\u00e1n V\u00a0inej krajine vydal v\u0161ak a\u017e po \u0161es\u0165desiatke. Do re\u0161pektovan\u00fdch britsk\u00fdch nov\u00edn a\u00a0\u010dasopisov prispieval brilantn\u00fdmi liter\u00e1rnymi kritikami, bol uzn\u00e1van\u00fdm odborn\u00edkom na Pu\u0161kina, Thomasa Hardyho, Tolst\u00e9ho \u010di Shakespeara (o v\u0161etk\u00fdch \u0161tyroch nap\u00edsal odborn\u00e9 knihy). S\u00a0pozit\u00edvnym ohlasom medzi akademikmi sa stretlo aj jeho dielo Charakter l\u00e1sky, s\u00fabor \u0161t\u00fadi\u00ed o\u00a0l\u00e1ske v\u00a0dejin\u00e1ch literat\u00fary.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Osudov\u00e9 stretnutie<\/strong><\/p>\n

\u201e\u0160la som si zatancova\u0165 do St. Anthony’s, ve\u013ea som vypila, spadla som a tu\u0161\u00edm som sa zamilovala do J,\u201c nap\u00edsala o\u00a0ich stretnut\u00ed Iris. Iris Murdoch bola od Johna Bayleyho o\u00a0\u0161es\u0165 rokov star\u0161ia, v\u00a0\u010dase, ke\u010f sa s\u00a0n\u00edm zozn\u00e1mila, mala 35 rokov a\u00a0pred sebou \u00faspe\u0161ne sa rozbiehaj\u00facu liter\u00e1rnu kari\u00e9ru. V\u00a0Oxforde predn\u00e1\u0161ala filozofiu, pr\u00e1ve vydala svoj prv\u00fd rom\u00e1n, rok predt\u00fdm jej vy\u0161la \u0161t\u00fadia o\u00a0franc\u00fazskom existencializme pod n\u00e1zvom Sartre: Romantick\u00fd racionalista. Iris bola pr\u00edrodn\u00fd \u017eivel, nie div, \u017ee milovala vodu, jazer\u00e1, pl\u00e1vanie, nahotu, milovala mu\u017eov i\u00a0\u017eeny, neh\u013eadela na konvencie, na ni\u010d sa nehrala, \u017eila pod\u013ea vlastn\u00fdch pravidiel, s\u00a0hviezdnym nebom nad hlavou a\u00a0mravn\u00fdm z\u00e1konom v\u00a0sebe, ako by povedal nemeck\u00fd filozof Immanuel Kant. John ju obdivoval, vzhliadal k\u00a0nej ako k\u00a0bohyni. John, ten plach\u00fd mlad\u00fd mu\u017e, ktor\u00fd trochu zad\u0155hal, roztr\u017eit\u00fd, \u017eiaden fe\u0161\u00e1k, ale Iris sa zamilovala do jeho nevinnosti, c\u00edtila, \u017ee l\u00e1ska, ktor\u00fa k\u00a0nej prechov\u00e1va, nie je ni\u010d\u00edm podmienen\u00e1, je ako poriadok vesm\u00edru, ni\u010d a\u00a0nik ju nem\u00f4\u017ee zvr\u00e1ti\u0165…<\/p>\n

 <\/p>\n

\u017divot vo dvojici<\/strong><\/p>\n

\u201eJe to ako \u017eivot v\u00a0rozpr\u00e1vke,\u201c nap\u00edsal John vo svojich spomienkach. \u201eJa som ten mlad\u00edk, zamilovan\u00fd do kr\u00e1snej diev\u010diny, ktor\u00e1 tu a\u00a0tam od\u00edde do nezn\u00e1meho a\u00a0z\u00e1hadn\u00e9ho sveta… ale v\u017edy sa zasa vr\u00e1ti.\u201c John ve\u013ekoryso prehliadal milostn\u00e9 eskap\u00e1dy svojej man\u017eelky, Iris miloval du\u0161evne, fyzicko-erotick\u00e1 str\u00e1nka partnersk\u00e9ho vz\u0165ahu ho nezauj\u00edmala. Nikdy nezakr\u00fdval svoj postoj k\u00a0sexu, hovorieval, \u017ee je to \u201enutne smie\u0161ny\u201c akt.\u00a0Ke\u010f Iris pre\u017e\u00edvala rom\u00e1nik so svoj\u00edm o\u00a0dvadsa\u0165 rokov mlad\u0161\u00edm \u0161tudentom Davidom Morganom, nap\u00edsala mu: \u201eOzaj, a\u00a0zmienila som sa o\u00a0tvojej existencii pred Johnom, ktor\u00fd mi absol\u00fatne ver\u00ed a\u00a0nikdy nechce po\u010du\u0165 detaily…\u201c<\/p>\n

Iris o\u00a0sebe hovorila, \u017ee m\u00e1 \u201emoc zvies\u0165 kohoko\u013evek.\u201c K\u00a0jej milenk\u00e1m patrila filozofka Philippa Foot (zachovala sa ich dlhoro\u010dn\u00e1 kore\u0161pondencia, 250 listov, ktor\u00e9 si p\u00edsali po\u010das 30 rokov) a\u00a0pre\u017eila tie\u017e zni\u010duj\u00faci vz\u0165ah s o\u00a015 rokov star\u0161\u00edm spisovate\u013eom a\u00a0myslite\u013eom Eliasom Canettim. Nikdy nechcela ma\u0165 deti a\u00a0John sa prisp\u00f4sobil jej prianiu. Bol \u0161\u0165astn\u00fd iba s\u00a0\u0148ou, a to ho nap\u013a\u0148alo. \u017dili akoby single, ale spolo\u010dne, ka\u017ed\u00fd pracoval v\u00a0inej \u010dasti domu, John miloval pocit, \u017ee Iris je niekde tam za dverami, zvieratko vo svojej nore. \u00c1no, boli ako dve zvieratk\u00e1, aj sa tak oslovovali, vytvorili si vlastn\u00fa, detsky fuf\u0148av\u00fa re\u010d, ktorej rozumeli len oni dvaja. John bol v\u017edy prv\u00fd, komu Iris odovzdala svoj nov\u00fd rukopis (p\u00edsala r\u00fdchlo a\u00a0ve\u013ea, takmer ka\u017ed\u00fd rok vydala jeden rom\u00e1n), on ho v\u0161ak ani len neotvoril a\u00a0u\u017e vyhl\u00e1sil, \u017ee kniha je \u00fa\u017easn\u00e1 a\u00a0ur\u010dite bude ma\u0165 ve\u013ek\u00fd \u00faspech. Dom\u00e1ce pr\u00e1ce, varenie, upratovanie Iris opovr\u017elivo prehliadala, Man\u017eel jej raz, vari z\u00a0recesie, k\u00fapil kazetu so \u0161ijac\u00edmi potrebami, ale ona sa neob\u0165a\u017eovala ani ju len otvori\u0165, obaja to brali ako dobr\u00fd vtip, ktor\u00fd ich v\u017edy bl\u00e1znivo rozosmial.<\/p>\n

Ke\u010f Iris ochorela, ich dom sa zmenil na skl\u00e1dku odpadu, z\u00a0prech\u00e1dzok \u0165ahala dnu v\u0161eli\u010do, \u010do na\u0161la a\u00a0\u010do zaujalo jej slabn\u00facu myse\u013e: kamene, kusy dreva… Mo\u010dila, kde to na \u0148u pri\u0161lo, \u010dasto v\u00a0ob\u00fdva\u010dke pred krbom, John vzal handru a\u00a0poutieral to. Inokedy str\u00e1vil cel\u00fa noc presvied\u010dan\u00edm Iris, aby si \u0161la \u013eahn\u00fa\u0165 do postele, ona v\u0161ak vytrvalo trieskala do zamknut\u00fdch dver\u00ed v\u00a0snahe dosta\u0165 sa von. A\u00a0ke\u010f kone\u010dne nastal \u010das prech\u00e1dzky, odmietala si obu\u0165 top\u00e1nky, chcela \u00eds\u0165 von bos\u00e1. John ju k\u0155mil ohrievan\u00fdmi konzervami fazule, pozeral s\u00a0\u0148ou v telev\u00edzii rozpr\u00e1vky. Ke\u010f\u017ee sa panicky b\u00e1la cudz\u00edch \u013eud\u00ed, do ich domu nemohol pr\u00eds\u0165 nik nezn\u00e1my: ani o\u0161etrovate\u013eka, ani upratova\u010dka, v\u0161etko bolo na Johnovi. Napokon sa zmenila na die\u0165a a\u00a0on sa o\u00a0\u0148u staral ako otec o\u00a0svoje \u201erozko\u0161n\u00e9 trojro\u010dn\u00e9 diev\u010datko\u201c. Trvalo to p\u00e4\u0165 rokov, p\u00e4\u0165 rokov pomal\u00e9ho zhas\u00ednania svetiel, ako ke\u010f neskoro ve\u010der vo ve\u013ekom \u010din\u017eiaku tmavne jedno okno za druh\u00fdm. A\u017e nastane \u00fapln\u00e1 tma.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Sita, MagicBox<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v zimnom dvoj\u010d\u00edsle MIAU (2017).<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Zvy\u010dajne s\u00fa to \u017eeny, o\u00a0ktor\u00fdch sa vo vz\u0165ahu k\u00a0mu\u017eom hovor\u00ed ako oddan\u00fdch romanti\u010dk\u00e1ch, miluj\u00facich a\u017e za hrob. T\u00edto traja mu\u017ei pod\u00e1vaj\u00fa svedectvo, \u017ee to m\u00f4\u017ee plati\u0165 aj naopak. \u00a0   Mu\u017e menom Ove (59)   Mu\u017e, ktor\u00fd miloval: Volal sa Ove. Mu\u017e pevn\u00fdch z\u00e1sad, ktor\u00fd ctil poriadok, syst\u00e9m, rutinu, jednu zna\u010dku auta a\u00a0jednu \u017eenu. […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":5151,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[11,60],"tags":[],"class_list":["post-5148","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-na-pohlad","category-zima-2017"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5148","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5148"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5148\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5158,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5148\/revisions\/5158"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5151"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5148"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5148"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5148"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}