{"id":5164,"date":"2017-12-20T13:24:33","date_gmt":"2017-12-20T11:24:33","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=5164"},"modified":"2017-12-20T13:24:33","modified_gmt":"2017-12-20T11:24:33","slug":"gertrude-bell-khatun-dcera-puste","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/gertrude-bell-khatun-dcera-puste\/","title":{"rendered":"Gertrude Bell – Khatun, dc\u00e9ra p\u00fa\u0161te"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Jeden z\u00a0arabsk\u00fdch \u0161ejkov o nej vyhl\u00e1sil: \u201e<\/em>Ak s\u00fa \u017eeny v\u00a0Anglicku tak\u00e9 ako ona, potom mu\u017ei musia by\u0165 ako levy.<\/em>\u201c<\/em> Spisovate\u013eka, cestovate\u013eka, arabistka, objavite\u013eka, horolezky\u0148a, archeologi\u010dka, kartografka, fotografka. \u0160pi\u00f3nka. Politi\u010dka. <\/em>V\u00a0\u010dase, ke\u010f narysovala hranice nov\u00e9ho \u0161t\u00e1tu menom Irak, bola najmocnej\u0161ou \u017eenou britsk\u00e9ho imp\u00e9ria. Napriek tomu zmizla z\u00a0hist\u00f3rie, hoci ju sama tvorila.<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Gertrude mala v\u0161etky predpoklady, aby ako dc\u00e9ra zo\u00a0z\u00e1mo\u017enej anglickej rodiny do smrti nepohla prstom. Mohla sa v\u00fdhodne vyda\u0165, robi\u0165 svojmu mu\u017eovi garde v\u00a0spolo\u010dnosti, doma le\u0161ti\u0165 rodinn\u00e9 striebro, sek\u00edrova\u0165 sl\u00fa\u017eky a rodi\u0165 deti. No ona sa nikdy nevydala, nemala \u017eiadne deti, namiesto toho, aby kysla doma v\u00a0upr\u0161anom Anglicku, preh\u00e1\u0148ala sa na \u0165ave v\u00a0p\u00fa\u0161ti a\u00a0s karav\u00e1nou kri\u017eovala pra\u0161n\u00e9 cesty-necesty, objavovala nezn\u00e1me \u00fazemia, ko\u010dovn\u00e9 bedu\u00ednske kmene, ich obyvate\u013eov a\u00a0vlad\u00e1rov, o\u00a0ktor\u00fdch sa v\u00a0jej vlasti \u010dasto nevedelo ani m\u00e4kk\u00e9 f. V\u0161ade tam h\u013eadala poklad, ktor\u00fd si cenila zo v\u0161etk\u00e9ho najviac: svoju slobodu a\u00a0to, \u010do ona naz\u00fdvala \u201epo\u00e9ziou \u017eivota\u201c. Nach\u00e1dzala ju vo ver\u0161och star\u00fdch perzsk\u00fdch b\u00e1snikov, v\u00a0ka\u017edodennom ruchu\u00a0farbami h\u00fdriacich orient\u00e1lnych baz\u00e1rov \u010di v\u00a0tv\u00e1rach a\u00a0gest\u00e1ch miestnych obyvate\u013eov, ktor\u00fdch si zamilovala na cel\u00fd \u017eivot.<\/p>\n

 <\/p>\n

Mlad\u00e1 d\u00e1ma na ocot\u00a0 <\/strong><\/p>\n

Gertrudin star\u00fd otec patril k\u00a0jednej z prv\u00fdch gener\u00e1ci\u00ed bohat\u00fdch anglick\u00fdch priemyseln\u00edkov, jeho majetok poch\u00e1dzal zo \u017eeleziarn\u00ed a\u00a0tov\u00e1rn\u00ed na spracovanie hlin\u00edka. Bol v\u0161ak aj v\u00fdznamn\u00fdm zberate\u013eom umenia, politikom, \u010dlenom parlamentu, \u010dlovekom so\u00a0\u017eivou, osvietenou povahovou a briskn\u00fdm intelektom. Jeho najstar\u0161\u00ed syn sir Hugh Bell zdedil otcove fabriky aj \u0161\u00e9fovanie v britskej severov\u00fdchodnej \u017eeleznici, ale \u010dinil sa aj pre blaho svojho kraja, trikr\u00e1t ho zvolili za starostu mesta Middlesbrough a keby bol tento pr\u00edbeh o\u00a0\u0148om, ur\u010dite by ste sa v\u00a0\u0148om do\u010d\u00edtali, \u017ee zamestnancom platil slu\u0161n\u00e9 mzdy a\u00a0poskytoval i\u00a0r\u00f4zne soci\u00e1lne v\u00fdhody. Gertrude otca milovala, \u017eiaden mu\u017e v\u00a0jej o\u010diach sa mu nevyrovnal. Bol pre \u0148u pr\u00edkladom v\u0161etk\u00fdch cnost\u00ed, najlep\u0161\u00edm priate\u013eom a\u00a0hoci dlh\u00e9 roky \u017eila mimo domova, s\u00a0otcom udr\u017eiavala rozsiahlu kore\u0161pondenciu a\u00a0radila sa s\u00a0n\u00edm v\u00a0mnoh\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch rozhodnutiach.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Mama jej zomrela pri p\u00f4rode mlad\u0161ieho brata, ke\u010f mala Gertie iba tri roky, ale otec sa znovu o\u017eenil. Jeho vyvolenou sa stala Florence Olliffeov\u00e1, spisovate\u013eka kn\u00edh pre deti, nesk\u00f4r u\u017e ako pani Bellov\u00e1 publikovala priekopn\u00edcku \u0161t\u00fadiu o\u00a0postaven\u00ed robotn\u00edkov v\u00a0oceliarskych hut\u00e1ch a organizovala r\u00f4zne vo\u013eno\u010dasov\u00e9 aktivity pre ich man\u017eelky a\u00a0deti. Bola svetl\u00fdm pr\u00edkladom pre svoju nevlastn\u00fa dc\u00e9ru, ktor\u00e1 sa v\u00a0bud\u00facnosti zasad\u00ed o\u00a0vzdel\u00e1vanie irack\u00fdch \u017eien. Florence mala na Gertrude dobr\u00fd vplyv, krotila jej dobrodru\u017en\u00fa povahu a\u00a0pestovala zmysel pre poriadok a povinnos\u0165.<\/p>\n

Rusovlas\u00e9 diev\u010datko so zelen\u00fdmi o\u010dami, ktor\u00e9 v\u00a0piatich rokoch u\u017e plynulo \u010d\u00edtalo, zo v\u0161etk\u00e9ho najviac zauj\u00edmali dobrodru\u017en\u00e9 pr\u00edbehy z\u00a0\u010falek\u00fdch ciest. V\u00a0sedemn\u00e1stich za\u010dala \u0161tudova\u0165 hist\u00f3riu v\u00a0Oxforde, pri\u010dom \u0161t\u00fadium ukon\u010dila o\u00a0dva roky ako v\u00f4bec prv\u00e1 \u017eena v\u00a0tomto odbore. Zamerala sa na modern\u00e9 dejiny, pre ne\u017en\u00e9 pohlavie v\u00a0tom \u010dase celkom neu\u017eito\u010dn\u00fd odbor: zah\u0155\u0148al \u010disto mu\u017esk\u00fd svet, svet politiky a\u00a0diplomacie, vzh\u013eadom na obmedzenia vypl\u00fdvaj\u00face z\u00a0rodovej nerovnosti pre \u017eeny \u00faplne nepr\u00edpustn\u00fd.\u00a0Tak to vn\u00edmali aj niektor\u00ed oxfordsk\u00ed profesori, trvaj\u00fac na tom, aby \u0161tudentky (ke\u010f u\u017e to mus\u00ed by\u0165) sedeli na ich predn\u00e1\u0161kach oto\u010den\u00e9 chrbtom ku katedre…<\/p>\n

Po n\u00e1vrate z\u00a0Oxfordu sa doma \u0161la unudi\u0165 k\u00a0smrti. Nebavili ju bezduch\u00e9 \u010dajov\u00e9 ve\u010dierky, tup\u00e9 konverz\u00e1cie s\u00a0mlad\u00edkmi, ich hrub\u00e9 sexu\u00e1lne nar\u00e1\u017eky \u010di smie\u0161ne vystatovanie sa, len aby urobili dojem. Jedin\u00fa \u00fatechu nach\u00e1dzala v\u00a0\u0161t\u00fadiu, ke\u010f sa zavrela v\u00a0otcovej pracovni a\u00a0\u0161prtala cudzie jazyky, op\u00e1jala sa dejinami star\u00fdch n\u00e1rodov, antick\u00fdm Gr\u00e9ckom, Mezopot\u00e1miou, Babylonskou r\u00ed\u0161ou, u\u010dila sa naspam\u00e4\u0165 ver\u0161e d\u00e1vnych b\u00e1snikov, Ferd\u00fasiho, ktor\u00e9mu prischla prez\u00fdvka \u201eperzsk\u00fd Shakespeare\u201c \u010di H\u00e1fiza, najv\u00e4\u010d\u0161ieho lyrika Orientu, ktor\u00e9ho b\u00e1sne o\u010darili aj samotn\u00e9ho Goetheho…<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

L\u00e1ska na prv\u00fd poh\u013ead<\/strong><\/p>\n

Ako dedi\u010dka oceliarskych h\u00fat bola bez debaty skvel\u00e1 partia, ale n\u00e1padn\u00edkov pla\u0161il je intelekt, \u0161u\u0161kalo sa o\u00a0nej, \u017ee je \u201ea\u017e pr\u00edli\u0161 oxfordsk\u00e1\u201c. Ke\u010f mala 24 rokov a\u00a0man\u017eela v\u00a0nedoh\u013eadne, rodi\u010dov prehovorila, aby ju poslali ku\u00a0str\u00fdkovi, britsk\u00e9mu vyslancovi v\u00a0Teher\u00e1ne. D\u00e1vna Perzia ju celkom opantala, do Orientu sa zamilovala, bola po l\u00e1ska na prv\u00fd poh\u013ead. Od prv\u00e9ho momentu vedela, \u017ee tam patr\u00ed, \u201eani na sekundu som sa na V\u00fdchode nec\u00edtila ako cudzinec,\u201c vyznala sa nesk\u00f4r. Orient v\u00a0sebe zrkadlil v\u0161etky tajomstv\u00e1 sveta, milovala ruch baz\u00e1rov, pozorovala domorod\u00fdch \u013eud\u00ed pri pr\u00e1ci i\u00a0odpo\u010dinku, po\u010d\u00favala ich re\u010d, nav\u0161tevovala star\u00e9 pamiatky. \u201eOrient je ako b\u00e1je\u010dn\u00fd sen,\u201c p\u00edsala otcovi v liste, matke v\u0161ak prezradila viac. Henry Kadogan, str\u00fdkov tajomn\u00edk na ambas\u00e1de, je vraj \u201epr\u00edjemn\u00fd, inteligentn\u00fd a\u00a0s\u010d\u00edtan\u00fd\u201c mlad\u00fd mu\u017e, ktor\u00fd sa o\u00a0\u0148u star\u00e1 ako o cenn\u00fd predmet. Vyr\u00e1\u017eaj\u00fa spolu na ko\u0148och za hranice mesta, piknikuj\u00fa v\u00a0pr\u00edrode, rozoberaj\u00fa perzsk\u00e9 dejiny, kult\u00faru, umenie. Henry pozn\u00e1 b\u00e1snikov, ktor\u00fdch ona miluje a\u00a0ke\u010f jeden za\u010dne recitova\u0165 H\u00e1fizovu b\u00e1se\u0148, je takmer ist\u00e9, \u017ee ten druh\u00fd plynulo nadvia\u017ee a\u00a0dokon\u010d\u00ed ju. Orient, vesm\u00edr a\u00a0Henry. \u00c1no, ak sa m\u00e1 vyda\u0165, tak len za neho. Henry je pre \u0148u ten prav\u00fd.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Ale otec doma v\u00a0Anglicku bol in\u00e9ho n\u00e1zoru. Nechal si mlad\u00e9ho diplomata preklepn\u00fa\u0165 a\u00a0kon\u0161tatoval na jeho k\u00e1drovom profile v\u00e1\u017ene nedostatky: je vraj z\u00e1visl\u00fd od hazardn\u00fdch hier, gambler, \u010do dok\u00e1\u017ee \u201e\u010darova\u0165\u201c s\u00a0kartami, ale\u00a0\u010do je hor\u0161ie, top\u00ed sa v\u00a0dlhoch a\u00a0celkovo vraj m\u00e1 \u201echab\u00e9 spolo\u010densk\u00e9 postavenie\u201c. Gertrude ho milovala, ale \u013e\u00fabila aj svojho otca, c\u00edtila, \u017ee star\u00fd p\u00e1n chce pre \u0148u to najlep\u0161ie, a\u00a0tak sa podvolila jeho v\u00f4li. Keby sa \u017eivot Gertie odv\u00edjal \u010falej ako pr\u00edbeh z \u010dervenej kni\u017enice, na\u0161li by sme ju na tomto mieste, ako si oblieka staropanensk\u00e9 \u0161aty z\u00a0\u010diernej \u010dipky, up\u00e4t\u00e9 a\u017e ku krku, popr\u00edpade r\u00facho mn\u00ed\u0161ky, aby za m\u00farmi kl\u00e1\u0161tora do konca \u017eivota oplak\u00e1vala svoju nenaplnen\u00fa l\u00e1sku… V\u00a0skuto\u010dnosti, aj ke\u010f jej rozchod s Henrym zlomil srdce, v\u00a0k\u00fatiku du\u0161e predsa len tro\u0161ku pochybovala – \u010di puto man\u017eelstva je skuto\u010dne pre \u0148u, \u010di svoje rozhodnutie nesk\u00f4r neo\u013eutuje, a\u00a0hlavne, \u010di by mohla \u017ei\u0165 slobodne a\u00a0pod\u013ea vlastn\u00fdch predst\u00e1v aj ako vydat\u00e1 \u017eena. Ruku na srdce, keby sa z\u00a0nej stala lady Cadoganov\u00e1, asi by sme o\u00a0nej viac nepo\u010duli. Nevy\u0161lo by o\u00a0nej nieko\u013eko \u017eivotopisn\u00fdch kn\u00edh, nevznikli dokumenty, Hollywood by nenato\u010dil ve\u013ekorozpo\u010dtov\u00fd film, Nicole Kidman by sa kv\u00f4li filmovej \u00falohe nenau\u010dila jazdi\u0165 na \u0165ave a\u00a0ani v\u00a0Miau by sa neobjavil tento \u010dl\u00e1nok…<\/p>\n

Rok po tom, \u010do sa vr\u00e1tila z\u00a0Teher\u00e1nu do Anglicka, bol Henry Cadogan m\u0155tvy. Aj ke\u010f romantick\u00e9 povahy by jeho smr\u0165 prip\u00edsali rad\u0161ej na vrub ne\u0161\u0165astnej l\u00e1sky, on zomrel na z\u00e1pal p\u013e\u00fac – v\u00a0\u010dase, ke\u010f svet e\u0161te nechyroval o\u00a0antibiotik\u00e1ch, bola pneum\u00f3nia smrte\u013en\u00fdch ochoren\u00edm… Gertrude jeho smr\u0165 hlboko zasiahla. Kv\u00f4li rozpt\u00fdleniu jej matka navrhla, aby z pobytu v\u00a0Teher\u00e1ne nap\u00edsala knihu, ve\u010f si tam viedla podrobn\u00fd denn\u00edk. Tak vznikla kni\u017eka Obr\u00e1zky z\u00a0Perzie (Persian Pictures), farebn\u00e1 kolekcia poviedok a\u00a0esej\u00ed, ktor\u00e9 debutuj\u00faca spisovate\u013eka, bohviepre\u010do, vydala anonymne. Ale pustila sa tie\u017e do prekladu H\u00e1fizovej po\u00e9zie – kniha vy\u0161la s\u00a0predslovom profesora Edwarda Denisona Rossa, ktor\u00fd na lond\u00fdnskej univerzite viedol katedru orient\u00e1lnych a\u00a0africk\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed. Bezpochyby to bol \u00faspech, Getrudina schopnos\u0165 ovl\u00e1da\u0165 cudzie jazyky budila obdiv. Postupne zvl\u00e1dla ture\u010dtinu, arab\u010dinu, perz\u0161tinu, okrem toho hovorila franc\u00fazsky, nemecky i\u00a0taliansky.<\/p>\n

 <\/p>\n

48 hod\u00edn na lane \u00a0\u00a0<\/strong><\/p>\n

Keby sme p\u00edsali dejiny \u017eensk\u00e9ho skialpinizmu (\u00e1no, \u010d\u00edtate dobre), patrila by ku priekopn\u00ed\u010dkam. Slovn\u00edkov\u00e9 heslo s\u00a0jej menom by zah\u0155\u0148alo mnoh\u00e9 \u00faspechy, ktor\u00e9 t\u00e1to neskor\u0161ia \u201ekr\u00e1\u013eovn\u00e1 p\u00fa\u0161te\u201c, dosiahla. Zdolala Matterhorn, vyliezla aj na Mont Blanc, pri\u010dom horolezeck\u00e9 mapy obohatila o nieko\u013eko nov\u00fdch pr\u00edstupov\u00fdch ciest na najvy\u0161\u0161iu horu Eur\u00f3py. Vo\u00a0\u0161vaj\u010diarskych Alp\u00e1ch po nej pomenovali jeden z\u00a0vrcholov, Gertrudspitze – bola prv\u00e1, kto na\u0148 vyst\u00fapil. A potom takmer pri\u0161la o\u00a0\u017eivot, ke\u010f ju so skupinkou \u010fal\u0161\u00edch horolezcov v\u00a0auguste 1902, po\u010das v\u00fdstupu na Finsteraarhorn, najvy\u0161\u0161\u00ed vrch Bernsk\u00fdch \u00c1lp ne\u010dakane zastihla snehov\u00e1 v\u00edchrica, zostala visie\u0165 na lane 48 hod\u00edn, k\u00fdm sa po\u010dasie um\u00fadrilo a\u00a0dovolilo jej zliez\u0165 dole.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Nasleduj\u00facich desa\u0165 rokov str\u00e1vila na cest\u00e1ch po arabskom svete. Nav\u0161t\u00edvila \u00a0najv\u00fdznamnej\u0161ie mest\u00e1 Bl\u00edzkeho v\u00fdchodu: Antiochiu, Jeruzalem, Petru, Damask, Bejr\u00fat, Bosru… Podnikla pioniersku v\u00fdpravu do oblasti Dr\u00fazskych vrchov, vraj tam chcela \u0161tudova\u0165 star\u00e9 pamiatky, v\u00a0skuto\u010dnosti v\u0161ak horela t\u00fa\u017ebou spozna\u0165 uzavret\u00fa, nez\u00e1visl\u00fa a\u00a0hrd\u00fa sektu Dr\u00fazov, \u017eij\u00facu na juhu S\u00fdrie. V\u00a0tomto obdob\u00ed ju najviac zamestn\u00e1vala archeol\u00f3gia. Starovek\u00e9 kult\u00fary, ktor\u00e9 bolo treba z\u00a0prachu vekov vykopa\u0165 na svetlo bo\u017eie, ju priviedli do miest ako Mahala\u00e7, kde \u0161tudovala chetitsk\u00e9 n\u00e1pisy, Binbirkilise v\u00a0ju\u017enom Turecku, kde ruiny star\u00fdch byzantsk\u00fdch a\u00a0e\u0161te star\u0161\u00edch antick\u00fdch kostolov op\u00edsala v\u00a0knihe Tis\u00edc a\u00a0jeden kostol, patr\u00ed jej z\u00e1sluha na odhalen\u00ed pevnosti zo 7. storo\u010dia v\u00a0Uchajdire (dne\u0161n\u00fd Irak), po\u010das v\u00fdskumu v\u00a0lokalite Karada\u011f sa za\u010dlenila do t\u00edmu Williama Ramsaya, popredn\u00e9ho odborn\u00edka na biblick\u00fa archeol\u00f3giu, s\u00a0inou exped\u00edciou, pre ktor\u00fa pripravovala n\u00e1kresy chetitsk\u00fdch stavieb, \u00a0spolupracovala pri objavovan\u00ed pozostatkov Karchemi\u0161u, d\u00f4le\u017eit\u00e9ho s\u00eddla Chetitov, spom\u00ednan\u00e9ho aj v\u00a0Biblii. O\u00a0Babylone, meste Semiramidin\u00fdch visut\u00fdch z\u00e1hrad, jednom zo siedmich divov starovek\u00e9ho sveta i meste py\u0161nej Babylonskej ve\u017ee, ktor\u00e1 mala vies\u0165 a\u017e do neba ako tr\u00fafal\u00fd d\u00f4kaz toho, \u017ee \u013eudia, ktor\u00ed ju postavili, s\u00fa tak\u00ed mocn\u00ed a\u00a0ve\u013ek\u00ed ako Boh, si zap\u00edsala do denn\u00edka: \u201eJe to v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 miesto. Nikdy som nepoc\u00edtila starod\u00e1vny svet tak bl\u00edzko.\u201c<\/p>\n

Jej z\u00e1ujem o\u00a0arabsk\u00fd svet sa v\u0161ak neobmedzoval len na star\u00e9 vykop\u00e1vky, chcela pozna\u0165 aj jeho s\u00fa\u010dasn\u00fa podobu, ako a\u00a0\u010d\u00edm \u017eili miestni \u013eudia, ak\u00e9 hodnoty vyzn\u00e1vali, \u0161tudovala ich zvyky a kult\u00farne trad\u00edcie, nav\u0161tevovala miestne autority, duchovn\u00fdch vodcov, velite\u013eov, princov, em\u00edrov, sna\u017eila sa vyzna\u0165 v\u00a0spletit\u00fdch vz\u0165ahoch jednotliv\u00fdch kme\u0148ov. Dostala sa na miesta, ktor\u00e9 pred \u0148ou nav\u0161t\u00edvilo len zop\u00e1r Eur\u00f3panov (ak v\u00f4bec nejak\u00ed), do pra\u0161n\u00fdch kon\u010d\u00edn civilizovan\u00e9mu svetu celkom nezn\u00e1mych, ako napr\u00edklad na \u00fazemie Ha’il v\u00a0dne\u0161nej Saudskej Ar\u00e1bii, odkia\u013e poch\u00e1dzala mocn\u00e1 dynastia Al Ra\u0161\u00eddovcov – ich pohostinnos\u0165 s\u00edce pripom\u00ednala sk\u00f4r v\u00e4zenie, napriek tomu sa jej po dvoch znepokojuj\u00facich t\u00fd\u017ed\u0148och podarilo z\u00a0ich pevnosti vyviaznu\u0165 so zdravou ko\u017eou…<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako \u017eiadna in\u00e1 \u017eena<\/strong><\/p>\n

Po tejto pr\u00edhode sn\u00e1\u010f nebolo v\u00a0bedu\u00ednskych obydliach nikoho, kto by nepo\u010dul o\u00a0bielej \u201ekhatun\u201c, vzne\u0161enej d\u00e1me, ktor\u00e1 hovorila domorod\u00fdm jazykom, akoby sa v\u00a0p\u00fa\u0161ti narodila. Medzi Angli\u010danmi zast\u00e1vaj\u00facimi britsk\u00e9 z\u00e1ujmy v\u00a0arabskom svete sa o\u00a0nej za\u010dalo \u0161u\u0161ka\u0165 ako o\u00a0arabistke par excellance, aj ke\u010f uznanie prich\u00e1dzalo pomaly a\u00a0\u0165a\u017eko, liezlo to z\u00a0nich ako z\u00a0chlpatej deky, z\u00a0t\u00fdch jej mu\u017esk\u00fdch kolegov, \u0161t\u00e1tnikov, politikov, vojensk\u00fdch velite\u013eov a\u00a0diplomatov, ktor\u00ed nemohli pochopi\u0165, \u201eako to t\u00e1 \u017eensk\u00e1 rob\u00ed\u201c. Akur\u00e1t archeol\u00f3g David Hogard sa nerozpakoval a\u00a0vyhl\u00e1sil o nej: \u201e\u017diadna zo \u017eien tej doby nedosahovala kval\u00edt Gertrudy Bellovej. Jej z\u00e1\u013euba vo vy\u010derp\u00e1vaj\u00facich a nebezpe\u010dn\u00fdch dobrodru\u017en\u00fdch cest\u00e1ch spolo\u010dne s jej vedomos\u0165ami a\u00a0z\u00e1ujmami, jej pozoruhodn\u00e9 znalosti v oblasti archeol\u00f3gie, dej\u00edn umenia a liter\u00e1rne nadanie, jej \u00faprimn\u00fd z\u00e1ujem o\u00a0\u013eud\u00ed v\u0161etk\u00e9ho druhu, porozumenie politick\u00fdm udalostiam, \u00facta k mor\u00e1lnym hodnot\u00e1m, jej a\u017e mu\u017esk\u00e1 vitalita a\u00a0v\u00fdkonnos\u0165, navy\u0161e sprev\u00e1dzan\u00e1 \u017eensk\u00fdm \u0161armom a neskrotn\u00fdm romantick\u00fdm duchom…\u201c<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Ako to dok\u00e1zala? V\u00a0moslimskom svete, kde jedinou \u00falohou \u017eeny bolo pote\u0161i\u0165 mu\u017ea a\u00a0porodi\u0165 mu syna, pokra\u010dovate\u013ea rodu?<\/p>\n

Gertrude jednoducho vy\u017earovala ak\u00e9si osobn\u00e9 k\u00fazlo a\u00a0takt, na ka\u017ed\u00e9ho urobila dobr\u00fd dojem. Jej zvl\u00e1\u0161tna charizma a\u00a0vystupovanie budili \u00factu a\u00a0re\u0161pekt. Pochopila, \u017ee miestnych \u013eud\u00ed si naklon\u00ed, ke\u010f prijme ich pohostinnos\u0165, nikdy neodmietla \u017eiadne jedlo (aj ke\u010f \u0161lo o \u201elah\u00f4dky\u201c typu ov\u010dej hlavy), nikdy sa nespr\u00e1vala pov\u00fd\u0161enecky (ako v\u00e4\u010d\u0161ina jej eur\u00f3pskych kolegov), ned\u00e1vala im poc\u00edti\u0165 svoju nadradenos\u0165, sk\u00f4r naopak, mala tendenciu si arabsk\u00fdch mu\u017eov a\u00a0\u017eeny idealizova\u0165… Nev\u00fdhodu, \u017ee je \u017eena, \u0161ikovne obr\u00e1tila vo\u00a0svoj prospech, ako \u017eena mohla prenikn\u00fa\u0165 do h\u00e1remov, streta\u0165 sa s\u00a0man\u017eelkami kme\u0148ov\u00fdch vodcov a\u00a0prostredn\u00edctvom nich sa dosta\u0165 k\u00a0ich mu\u017eom. To bola jedna str\u00e1nka veci. Druh\u00e1, \u017ee ako \u017eena si mohla dovoli\u0165 by\u0165 menej form\u00e1lna, menej sa dr\u017ea\u0165 diplomatick\u00e9ho protokolu, menej dba\u0165 na v\u017eit\u00e9 zvyky. A nepochybne \u0165a\u017eila aj zo svojich fenomen\u00e1lnych jazykov\u00fdch znalost\u00ed: hovorila ako roden\u00e1 Arabka, ovl\u00e1dala i niektor\u00e9 miestne dialekty. V\u00a0sedle \u0165avy sa dok\u00e1zala trm\u00e1ca\u0165 12 hod\u00edn, neb\u00e1la sa predst\u00fapi\u0165 pred najmocnej\u0161\u00edch vlad\u00e1rov, v\u017edy vedela, \u010do im poveda\u0165, ako im zalichoti\u0165, ak\u00fdmi darmi ich pote\u0161i\u0165… Pritom nikdy sa neobliekala \u201epo arabsky\u201c. Zast\u00e1vala n\u00e1zor, \u017ee v\u00a0o\u010diach svojich domorod\u00fdch priate\u013eov mus\u00ed zosta\u0165 t\u00fdm, k\u00fdm je, nesna\u017eila sa spr\u00e1va\u0165 ako Arabka. Ale aj v\u00a0p\u00fa\u0161ti sledovala m\u00f3dne trendy, v\u00a0listoch domov, popri anal\u00fdzach politickej situ\u00e1cie, n\u00e1jdeme pokyny matke na k\u00fapu bavlnen\u00fdch \u0161iat z m\u00f3dneho domu Harvey Nichols. \u00dadajne cestovala aj s\u00a0c\u00ednovou va\u0148ou, v\u00a0ktorej sa ka\u017ed\u00fd ve\u010der ok\u00fapala, kompletnou jed\u00e1lenskou s\u00fapravou porcel\u00e1nu zna\u010dky Wedgwood a ve\u010dernou r\u00f3bou. Ke\u010f na to mala pr\u00edle\u017eitos\u0165, vychutn\u00e1vala si pohodlie, ke\u010f bolo treba uskromni\u0165 sa, nabehla na n\u00fadzov\u00fd re\u017eim. \u017dena do ko\u010da i\u00a0do voza.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto MagicBox<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v\u00a0zimnom dvoj\u010d\u00edsle MIAU (2017)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Jeden z\u00a0arabsk\u00fdch \u0161ejkov o nej vyhl\u00e1sil: \u201eAk s\u00fa \u017eeny v\u00a0Anglicku tak\u00e9 ako ona, potom mu\u017ei musia by\u0165 ako levy.\u201c Spisovate\u013eka, cestovate\u013eka, arabistka, objavite\u013eka, horolezky\u0148a, archeologi\u010dka, kartografka, fotografka. \u0160pi\u00f3nka. Politi\u010dka. V\u00a0\u010dase, ke\u010f narysovala hranice nov\u00e9ho \u0161t\u00e1tu menom Irak, bola najmocnej\u0161ou \u017eenou britsk\u00e9ho imp\u00e9ria. Napriek tomu zmizla z\u00a0hist\u00f3rie, hoci ju sama tvorila. \u00a0 Gertrude mala v\u0161etky […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":5165,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[5,60],"tags":[],"class_list":["post-5164","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-portret","category-zima-2017"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5164","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5164"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5164\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5176,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5164\/revisions\/5176"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5165"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5164"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5164"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5164"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}