\u00a0<\/strong><\/p>\n Robert De Niro (1922 – 1993)<\/strong><\/p>\n Kto to bol: <\/strong>Jeden z\u00a0najpozoruhodnej\u0161\u00edch maliarov tzv. newyorskej \u0161koly polovice 20. storo\u010dia, s\u00fa\u010dasn\u00edk Jacksona Pollocka, priate\u013e Peggy Guggenheim.<\/p>\n Koho otcom sa stal: <\/strong>Jedn\u00e9ho z\u00a0najuzn\u00e1vanej\u0161\u00edch hercov na\u0161ej doby, kedysi dvorn\u00e9ho herca re\u017eis\u00e9ra Martina Scorseseho, s\u00a0ktor\u00fdm nakr\u00fatil tak\u00e9 filmov\u00e9 majster\u0161tyky ako Taxik\u00e1r, Mafi\u00e1ni \u010di Z\u00fariaci b\u00fdk.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Mlad\u00fd mu\u017e on the road \u00a0<\/strong><\/p>\n Jeho star\u00ed rodi\u010dia z\u00a0otcovej strany pri\u0161li koncom 19. storo\u010dia z\u00a0Talianska do Ameriky a\u00a0rovnako to ist\u00e9 urobili aj matkini \u00edrski rodi\u010dia. Robert Henry De Niro star\u0161\u00ed vyrastal v\u00a0Syrak\u00fazach, v\u00a0severnej \u010dasti \u0161t\u00e1tu New York, v meste pomenovanom po jeho sic\u00edlskom \u201epredkovi\u201c, kde \u017eila siln\u00e1 talianska komunita. Otec Roberta Henryho bol \u00faradn\u00edk starom\u00f3dnych n\u00e1zorov, c\u00edtil, \u017ee jeho syn je z\u00a0akoby z\u00a0celkom in\u00e9ho cesta, nerozumel mu a\u00a0chlapcov n\u00e1pad, ktor\u00fd ho neop\u00fa\u0161\u0165al sn\u00e1\u010f od \u0161k\u00f4lky, \u017ee raz bude maliarom, pova\u017eoval za stre\u0161ten\u00fd. \u201eNemal som sa s\u00a0k\u00fdm o\u00a0ma\u013eovan\u00ed porozpr\u00e1va\u0165,\u201c spom\u00ednal nesk\u00f4r Robert star\u0161\u00ed. \u201eDoma mi nik nerozumel. Bol som ne\u0161\u0165astn\u00fd, nemal som \u017eiadnych priate\u013eov.\u201c To sa v\u0161ak zmenilo, ke\u010f samot\u00e1rsky chlapec na prahu dospelosti objavil ateli\u00e9r Hansa Hofmanna, nemeck\u00e9ho expresionistick\u00e9ho umelca, ktor\u00fd pred Hitlerom utiekol do Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov, u\u010dil v\u00a0New Yorku a\u00a0v\u00a0massachusettskom Provincetowne zalo\u017eil letn\u00fa \u0161kolu ma\u013eovania. Tam mlad\u00fd maliar na\u0161iel h\u0155stku \u013eud\u00ed, \u010do milovali umenie a\u00a0up\u00edsali mu svoju du\u0161u tak, ako to u\u017e d\u00e1vno urobil on s\u00e1m. Tam sa aj stretol so \u0161tudentkou Virginiou, on, sotva dvadsa\u0165ro\u010dn\u00fd a\u00a0ona o sedem rokov star\u0161ia, patrili k\u00a0Hofmannov\u00fdm najlep\u0161\u00edm \u017eiakom.<\/p>\n Hofmannova letn\u00e1 \u0161kola skon\u010dila, \u0161tudenti sa vr\u00e1tili do New Yorku, no Robert a\u00a0Virginia zostali. Nas\u0165ahovali sa do chatky medzi pieskov\u00fdmi dunami, cez de\u0148 ma\u013eovali, v\u00a0noci sa zab\u00e1vali. V\u00a0neleg\u00e1lnom bare, ktor\u00fd prev\u00e1dzkovala tane\u010dnica Valeska Gert, sa stret\u00e1vali s\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi umelcami: s dramatikom Tennessee Williamsom, maliarom Jacksonom Pollockom, spisovate\u013eom Henrym Millerom a\u00a0jeho dru\u017ekou Ana\u00efs Nin, b\u00e1snikom Robertom Duncanom. Duncan bol bl\u00edzky priate\u013e Virginie, \u010do mu v\u0161ak neprek\u00e1\u017ealo zvies\u0165 jej mlad\u00e9ho amanta. Virginia z\u00farila. Brala to ako dvojak\u00fa zradu: od milenca, aj od kamar\u00e1ta.<\/p>\n \u201eBol pekn\u00fd a\u00a0ve\u013emi elegantn\u00fd,\u201c opisuje De Nirovho otca maliar Albert Kresch, ktor\u00fd patril tie\u017e k\u00a0Hofmannov\u00fdm \u0161tudentom. \u201eV porovnan\u00ed so synom bol kraj\u0161\u00ed, o p\u00e1r centimetrov vy\u0161\u0161\u00ed a\u00a0mal bohat\u00fa hrivu vlasov. Vyzeral ve\u013emi poeticky, podobal sa na Byrona.\u201c Af\u00e9ra s\u00a0Duncanom Roberta celkom odrovnala. Robil si v\u00fd\u010ditky svedomia, cel\u00e9 dni chodil so zvesenou hlavou, aspo\u0148 tak si ho pam\u00e4tala Ana\u00efs Nin. \u201eBol tich\u00fd, vyzeral zdrvene.\u201c Ke\u010f po otcovej smrti jeho syn prech\u00e1dzal otcove denn\u00edky, na\u0161iel tam aj tieto bolestn\u00e9 vety: \u201eAk boh nechce, aby som bol homosexu\u00e1l, za \u010do sa c\u00edtim hrozne vinn\u00fd, nech mi zo\u0161le \u017eenu, s\u00a0ktorou sa budeme navz\u00e1jom milova\u0165, alebo vo mne aspo\u0148 prebud\u00ed z\u00e1ujem o\u00a0\u017eenu ako sexu\u00e1lneho partnera.\u201c<\/p>\n V\u00a0decembri 1941 sa Robert De Niro o\u017eenil s\u00a0Virginiou Admiral. Odhodlan\u00fd strias\u0165 zo seba \u0165a\u017eiv\u00e9 bremeno a\u00a0za\u010dleni\u0165 sa do \u201enorm\u00e1lneho\u201c \u017eivota. Chlap\u010dek pomenovan\u00fd po \u0148om, v\u00a0rodine prez\u00fdvan\u00fd Bobby, pri\u0161iel na svet v auguste 1943. Mlad\u00e1 rodinka sa pres\u0165ahovala do ve\u013ek\u00e9ho bytu v Greenwich Village a tu si zriadila aj dva samostatn\u00e9 ateli\u00e9ry. Novope\u010den\u00fd otec sa navy\u0161e zamestnal na \u010diasto\u010dn\u00fd \u00fav\u00e4zok ako str\u00e1\u017enik v umeleckej gal\u00e9rii na Manhattane. Pokoj v\u00a0du\u0161i mu v\u0161ak neprinieslo ani man\u017eelstvo, ani mal\u00e9 chlap\u010da radostne sa batoliace po dl\u00e1\u017eke ateli\u00e9ru. Ke\u010f mal Bobby dva roky, Robert od \u017eeny odi\u0161iel, nepomohli ani sedenia u\u00a0psychoanalytika. Virginia sa celkom vzdala ma\u013eovania a\u00a0na \u017eivobytie si zar\u00e1bala prepisovan\u00edm textov na stroji. K\u00fdm pracovala, o\u00a0Bobbyho sa staral otec. Chodili spolu do kina (to Bobby miloval) a\u00a0na v\u00fdstavy (tie Bobby nezn\u00e1\u0161al, pr\u00ed\u0161erne ho nudili).<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Robert Thurman (76)<\/strong><\/p>\n Kto to je:<\/strong> Americk\u00fd budhistick\u00fd myslite\u013e, spisovate\u013e, aktivista, profesor indo-tibetsk\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed a\u00a0prv\u00fd z\u00e1padn\u00fd \u010dlovek vysv\u00e4ten\u00fd za tibetsk\u00e9ho mn\u00edcha osobne Jeho Sv\u00e4tos\u0165ou Dalajl\u00e1mom. Na sklonku 20. storo\u010dia ho \u010dasopis Time zaradil medzi 25 najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch Ameri\u010danov.<\/p>\n Koho je otcom: <\/strong>Dc\u00e9ry Umy, hviezdy Tarantinov\u00fdch filmov Pulp Fiction a\u00a0Kill Bill, b\u00fdvalej man\u017eelky Garyho Oldmana a\u00a0Ethana Hawkea.<\/p>\n <\/p>\n Mlad\u00fd mu\u017e on the road<\/strong><\/p>\n \u010casto sa p\u00ed\u0161e, \u017ee rodi\u010dia Umy Thurman boli hipis\u00e1ci zo 60. rokov, ale pravda je trochu in\u00e1, i\u00a0ke\u010f nie menej zauj\u00edmav\u00e1. Umin otec, roden\u00fd Newyor\u010dan, vyrastal po boku svojej mamy, divadelnej here\u010dky a\u00a0otca, ktor\u00fd pracoval ako editor v\u00a0uzn\u00e1vanej americkej tla\u010dovej agent\u00fare AP a\u00a0popritom robil prekladate\u013ea z\u00a0franc\u00faz\u0161tiny pre OSN. S\u00a0pocitom budova\u0165 lep\u0161\u00ed svet sa Robert sn\u00e1\u010f narodil, v\u00a0sedemn\u00e1stich spolu s\u00a0kamo\u0161om vyrazili bojova\u0165 na Kubu, kde pr\u00e1ve vypukla revol\u00facia a Fidel Castro zvrhol Batistov re\u017eim. Vlakom sa dostali a\u017e na Miami, ale ich bojovn\u00fa n\u00e1ladu schladili mu\u017ei v\u00a0policajn\u00fdch uniform\u00e1ch, ktor\u00ed chlapcov odoslali domov do bezpe\u010dia.<\/p>\n O rok nesk\u00f4r za\u010dal Robert Thurman \u0161tudova\u0165 na Harvarde filozofiu. Hne\u010f v\u00a0prvom ro\u010dn\u00edku sa v\u0161ak zamiloval do Marie-Christophe de Menil, spolu\u017eia\u010dky z\u00a0bohatej a\u00a0vplyvnej newyorskej rodiny biznismenov a patr\u00f3nov umenia. I\u0161iel na to hupkom, v\u00a0osemn\u00e1stich u\u017e bol \u017eenat\u00fd a\u00a0o\u00a0p\u00e1r mesiacov sa stal po prv\u00fd raz otcom. Ktovie, \u010di by mlad\u00e9ho mu\u017ea nezomlel s\u00fadob\u00fd establi\u0161ment, keby sa nestalo, \u017ee mu pri vymie\u0148an\u00ed pneumatiky na z\u00e1vodnom aute (Bobovo hobby) ne\u0161ikovn\u00fd man\u00e9ver s\u00a0heverom nevyrazil oko z\u00a0hlavy. Nehodu, po ktorej zostal poloslep\u00fd, si dlhovlas\u00fd mlad\u00edk vysvetlil ako v\u00fdzvu vy\u0161\u0161ej moci, zbalil si bat\u00f4\u017etek a\u00a0vyrazil na v\u00fdchod h\u013eada\u0165 spiritu\u00e1lne osvietenie. Precestoval Turecko, Ir\u00e1n, Afganistan, a\u017e v ko\u017een\u00fdch kristusk\u00e1ch a\u00a0vo\u013en\u00fdch pl\u00e1tenn\u00fdch nohaviciach, s\u00a0dlh\u00fdm \u0161\u00e1lom okolo krku a\u00a0pr\u00e1zdnou o\u010dnou bu\u013evou dorazil do Indie.<\/p>\n S\u00a0jednou prest\u00e1vkou, ke\u010f sa musel vr\u00e1ti\u0165 do New Yorku kv\u00f4li otcovej smrti, putoval po \u00c1zii p\u00e4\u0165 rokov. Na\u0161iel seba, ale stratil svoju \u017eenu a\u00a0na dlho aj dc\u00e9ru Tayu. Jej matka nebola ochotn\u00e1 t\u00fala\u0165 sa v\u00a0starej dod\u00e1vke po Indii, a\u00a0tak zaradila spiato\u010dku. \u017dia\u013e, ich vz\u0165ah sa zhor\u0161il nato\u013eko, \u017ee Thurman sa s\u00a0Tayou dlh\u00e9 roky v\u00f4bec nev\u00eddal. V\u00a0New Yorku sa Robert zozn\u00e1mil s\u00a0mongolsk\u00fdm budhistick\u00fdm mn\u00edchom Ge\u0161\u0161om Wanggjalom a\u00a0stal sa jeho \u017eiakom. Budhizmus ho celkom pohltil, vonkaj\u0161\u00ed svet pre\u0148 prestal existova\u0165, nezauj\u00edmalo ho ni\u010d, len sv\u00e4t\u00e9 texty, ktor\u00fdmi t\u00ed\u0161il svoj hlad po poznan\u00ed. V\u00a0Indii sa zozn\u00e1mil s\u00a0T\u00e4ndzinom Gjamcchom, 14. tibetsk\u00fdm dalajl\u00e1mom, v\u00a0tom \u010dase u\u017e pob\u00fdvaj\u00facom v\u00a0exile v\u00a0Dharamsale na \u00fap\u00e4t\u00ed Himal\u00e1j\u00ed. Thurman sa nau\u010dil po tibetsky (\u00fadajne za 10 t\u00fd\u017ed\u0148ov), okrem toho tam \u0161tudoval astron\u00f3miu a\u00a0medic\u00ednu. A\u00a0spriatelil sa s\u00a0dalajl\u00e1mom, s ktor\u00fdm \u010dasto viedol dlh\u00e9 debaty. Po roku \u0161t\u00fadi\u00ed zlo\u017eil pr\u00edsahu skladaj\u00facu sa z\u00a0po\u017eiadavky dodr\u017eiava\u0165 253 s\u013eubov a dalajl\u00e1ma ho vysv\u00e4til za budhistick\u00e9ho mn\u00edcha. Ako prv\u00e9ho cudzinca, \u010dloveka poch\u00e1dzaj\u00faceho zo z\u00e1padn\u00e9ho sveta.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2018\/04\/na-pohlad1.jpg\")
<\/a><\/p>\n