{"id":5538,"date":"2018-05-15T08:09:47","date_gmt":"2018-05-15T06:09:47","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=5538"},"modified":"2018-05-15T08:09:47","modified_gmt":"2018-05-15T06:09:47","slug":"irena-sendlerova-schindler-v-sukniach","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/irena-sendlerova-schindler-v-sukniach\/","title":{"rendered":"Irena Sendlerov\u00e1 – Schindler v sukniach"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Vo Var\u0161ave cez vojnu zachr\u00e1nila spolu s\u00a0priate\u013emi 2.500 \u017eidovsk\u00fdch det\u00ed. Ak by sme na to \u0161li cez po\u010dty, tak v\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0Oscarom Schindlerom to bolo raz to\u013eko. Rodi\u010dia sa Ireny \u010dasto p\u00fdtali, \u010di im zaru\u010d\u00ed, \u017ee ich die\u0165a pre\u017eije. V\u017edy odpovedala pravdivo: \u201eNem\u00f4\u017eem v\u00e1m s\u013e\u00fabi\u0165 ni\u010d, len to, \u017ee pre va\u0161e die\u0165a budem riskova\u0165 vlastn\u00fd \u017eivot.\u201c Tento mesiac uplynulo desa\u0165 rokov od jej smrti a rok 2018 po\u013esk\u00fd parlament vyhl\u00e1sil rokom Ireny Sendlerovej, na pamiatku \u017eeny, \u201ektor\u00e1 konala s najvy\u0161\u0161\u00edm odhodlan\u00edm, aby zachr\u00e1nila \u017eivoty druh\u00fdch \u013eud\u00ed\u201c.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

 <\/p>\n

Irena nebola sama. A\u00a0ako hovor\u00ed autorka jej \u017eivotopisu: \u201ePre ka\u017ed\u00e9 die\u0165a, ktor\u00e9 sa podarilo zachr\u00e1ni\u0165, riskovalo vlastn\u00fd \u017eivot aspo\u0148 tucet stato\u010dn\u00fdch a\u00a0obetav\u00fdch \u013eud\u00ed z\u00a0celej Var\u0161avy… Koho nacisti pristihli, \u017ee pom\u00e1ha \u017didom, tomu popravili pred o\u010dami cel\u00fa rodinu, vr\u00e1tane jeho det\u00ed…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Man\u017eel a milenec<\/strong><\/p>\n

Narodila sa ako Irena Krzy\u017canowska 15. febru\u00e1ra 1910 vo Var\u0161ave. Otec pracoval ako lek\u00e1r, jeho odborom boli infek\u010dn\u00e9 choroby. Detstvo pre\u017eila v\u00a0k\u00fape\u013enom meste\u010dku Otwock, postavenom v\u00a0\u0161t\u00fdle dreven\u00fdch alpsk\u00fdch viliek, kam sa chodili kur\u00edrova\u0165 bohat\u00ed, aj chudobnej\u0161\u00ed \u017eidovsk\u00ed obyvatelia Var\u0161avy. Otec si v\u00a0Otwocku otvoril ambulanciu, s\u00a0man\u017eelkou sa rozhodol, \u017ee kv\u00f4li zdraviu svojej jedinej dc\u00e9rky od\u00eddu zo \u0161pinavej Var\u0161avy na \u010derstv\u00fd vzduch. Doktor Krzy\u017canowski bol socialista, jeden z\u00a0prv\u00fdch \u010dlenov tejto strany v\u00a0Po\u013esku, zasadzoval sa za zdravotn\u00fa starostlivos\u0165 pre v\u0161etk\u00fdch, osemhodinov\u00fd pracovn\u00fd \u010das \u010di z\u00e1kaz detskej pr\u00e1ce. Uzn\u00e1val rovnos\u0165 \u013eud\u00ed bez rozdielu. \u201eOd mali\u010dka ma u\u010dili, \u017ee \u013eudia s\u00fa bu\u010f dobr\u00ed, alebo zl\u00ed,\u201c hovorievala Irena. \u201e\u017de v\u00f4bec nez\u00e1le\u017e\u00ed na rase, n\u00e1rodnosti alebo n\u00e1bo\u017eenstve, z\u00e1le\u017e\u00ed len na tom, ak\u00fd je \u010dlovek naozaj. To som pochopila u\u017e ako die\u0165a.\u201c<\/p>\n

Otcova ambulancia bola otvoren\u00e1 v\u0161etk\u00fdm, vr\u00e1tane \u017didov, ktor\u00fdch v\u00a0mili\u00f3novej Var\u0161ave \u017eilo okolo 350.000 (v tom \u010dase najv\u00e4\u010d\u0161ia \u017eidovsk\u00e1 komunita na svete). Irena mala ve\u013ea kamar\u00e1tov medzi \u017eidovsk\u00fdmi de\u0165mi a\u00a0pri hr\u00e1ch sa r\u00fdchlo nau\u010dila ich re\u010d. E\u0161te aj v\u00a0dospelosti hovorila plynule jidi\u0161. K\u00fdm otec \u017eil, jej bezstarostn\u00e9 detstvo plynulo v\u00a0pokoji a dostatku, rodina doktora Krzy\u017canowskeho ob\u00fdvala priestrann\u00fa vilu, v\u00a0ktorej vl\u00e1dla l\u00e1ska, mier a\u00a0porozumenie. Ke\u010f v\u0161ak v\u00a0letovisku prepukla epid\u00e9mia bru\u0161n\u00e9ho t\u00fdfusu, otec sa nakazil a zomrel len p\u00e1r dn\u00ed pred t\u00fdm, ako jeho dc\u00e9ra sf\u00fakla na narodeninovej torte sedem svie\u010dok. Irena sa s matkou pres\u0165ahovala do ru\u0161n\u00e9ho mesta Piotrk\u00f3w, kde sa zozn\u00e1mila s\u00a0mlad\u00edkom Mieteko, Sendlerom. Spolu odi\u0161li \u0161tudova\u0165 na univerzitu do Var\u0161avy a dohodli sa, \u017ee ke\u010f skon\u010dia \u0161kolu, vezm\u00fa sa. Irena za\u010dala \u0161tudova\u0165 pr\u00e1vo, zakr\u00e1tko v\u0161ak prest\u00fapila na polonistiku. Na pr\u00e1vnickej fakulte spoznala Adama Celnikiera, \u017eidovsk\u00e9ho mlad\u00edka, do ktor\u00e9ho sa osudovo zamilovala. Mietek bol fajn chlapec, Irena ho mala \u00faprimne rada, ale a\u017e pri Adamovi poc\u00edtila prav\u00fa l\u00e1sku. Adam bol v\u0161ak zadan\u00fd, rodi\u010dia mu pr\u00e1ve chystali svadbu s\u00a0mladou \u017eidovskou nevestou. Irene neost\u00e1valo in\u00e9, len sa vyda\u0165 tie\u017e. Mala 21 rokov, ke\u010f sa z\u00a0nej stala pani Sendlerov\u00e1…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Neskrotn\u00e1 mlad\u00e1 d\u00e1ma<\/strong><\/p>\n

Ve\u013ea \u0161\u0165astia si v\u0161ak mlad\u00fd p\u00e1r v\u00a0man\u017eelstve neu\u017eil. Mohla za to hlavne Irena, tvrdohlavo odmietala hra\u0165 rolu tradi\u010dnej man\u017eelky, vy\u017e\u00edvaj\u00facej sa v\u00a0riaden\u00ed dom\u00e1cnosti a\u00a0roden\u00ed det\u00ed. Bola ako \u017eiv\u00e9 striebro, neposedn\u00e1, pln\u00e1 amb\u00edci\u00ed, predstava, \u017ee by sa mala usadi\u0165 ako dom\u00e1ca matr\u00f3na, sa jej zdala hl\u00fapa,\u00a0smie\u0161na. Sama sa rozhodla, \u017ee p\u00f4jde \u0161tudova\u0165 \u010falej, zap\u00e1\u010dil sa jej nov\u00fd, modern\u00fd odbor soci\u00e1lnej pr\u00e1ce, ktor\u00e9ho nekorunovanou kr\u00e1\u013eovnou bola profesorka Helena Radli\u00f1ska, jedna z\u00a0v\u00fdrazn\u00fdch osobnost\u00ed vtedaj\u0161ej po\u013eskej intelektu\u00e1lnej \u013eavicovej elity, tie\u017e \u017didovka. Okrem pr\u00e1ce na univerzite viedla vlastn\u00fa dobro\u010dinn\u00fa organiz\u00e1ciu, ktor\u00e1 zadarmo vzdel\u00e1vala chudobn\u00fdch, nezamestnan\u00fdch i bezdomovcov a\u00a0poskytovala im pr\u00e1vne rady. Irena k\u00a0nej nast\u00fapila na prax a hne\u010f sa za\u010dlenila do centra na pomoc slobodn\u00fdm matk\u00e1m. C\u00edtila sa tam ako ryba vo vode – bola to praktick\u00e1,\u00a0dynamick\u00e1 pr\u00e1ca, ktor\u00e1 mala jasn\u00fd \u00fa\u010del a\u00a0zmysel. Celkom ju pohltila, pre pomoc druh\u00fdm zanedb\u00e1vala svojich najbli\u017e\u0161\u00edch a najviac vlastn\u00e9ho man\u017eela. Mietek sa s\u0165a\u017eoval, \u017ee by chcel ma\u0165 man\u017eelku viac doma, pr\u00edpadne u\u017e aj s\u00a0b\u00e1b\u00e4tkom v\u00a0n\u00e1ru\u010d\u00ed. U\u017e d\u00e1vno mu v\u0161ak svitlo, \u017ee Irenu len tak neskrot\u00ed. Jej rodinou sa stala skupinka mlad\u00fdch soci\u00e1lnych pracovn\u00edkov okolo profesorky Radli\u00f1skej. \u010casto spom\u00ednala, ak\u00e1 tam vl\u00e1dla skvel\u00e1, in\u0161pirat\u00edvna atmosf\u00e9ra, v\u0161etky svoje neskor\u0161ie kolegyne z\u00a0odbojov\u00e9ho hnutia poznala pr\u00e1ve tam. Slobodn\u00e9 mlad\u00e9 \u017eeny, talentovan\u00e9, oddan\u00e9 my\u0161lienkam humanizmu a\u00a0socializmu. \u010casto posed\u00e1vali v\u00a0kaviar\u0148ach zahalen\u00e9 k\u00fadolom cigaretov\u00e9ho dymu, v\u00e4\u010d\u0161ina z\u00a0nich, vr\u00e1tane Ireny, sa anga\u017eovala v po\u013eskej socialistickej strane. Adam Celnikier mal e\u0161te \u013eavicovej\u0161ie politick\u00e9 n\u00e1zory, ktor\u00e9 hrani\u010dili s\u00a0komunizmom, matku raz vydesil vyhl\u00e1sen\u00edm, \u017ee zdeden\u00fd majetok hodl\u00e1 cel\u00fd venova\u0165 na dobro\u010dinn\u00e9 \u00fa\u010dely…<\/p>\n

Ke\u010f Mietek z\u00edskal miesto na univerzite v\u00a0Poznani, stovky kilometrov od Var\u0161avy, u\u017e ani neo\u010dak\u00e1val, \u017ee Irena p\u00f4jde s\u00a0n\u00edm. Nem\u00fdlil sa, jeho \u017eena odchod rezol\u00fatne zamietla. Pr\u00e1ve sa zamestnala na\u00a0mestskej soci\u00e1lnej spr\u00e1ve, a\u00a0tak odi\u0161iel s\u00e1m. To bol koniec ich man\u017eelstva.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Irena so \u017eltou hviezdou <\/strong><\/p>\n

Vojna zastihla 29-ro\u010dn\u00fa Irenu v\u00a0\u00farade \u0161\u00e9fky var\u0161avsk\u00fdch \u00fatulkov. Po prv\u00fdch n\u00e1letoch nemeckej Luftwaffe bolo treba ratova\u0165 \u013eud\u00ed, ktor\u00ed pri\u0161li o\u00a0strechu nad hlavou, navy\u0161e do mesta za\u010dali hromadne pr\u00fadi\u0165 ute\u010denci z\u00a0vidieka. So spolupracovn\u00edkmi sa starala, aby sa bezprizorn\u00ed \u013eudia mali aspo\u0148 kde zadarmo najes\u0165. Po mesiaci bombardovania Var\u0161ava kapitulovala a dostala sa pod spr\u00e1vu Tretej r\u00ed\u0161e. Po\u013esk\u00ed vlastenci sa za\u010dali bleskur\u00fdchlo mobilizova\u0165, vznikali prv\u00e9 odbojov\u00e9 skupiny, Poliaci akoby od za\u010diatku tu\u0161ili, \u017ee musia bojova\u0165, \u017ee Hitler m\u00e1 s\u00a0nimi stra\u0161n\u00e9 pl\u00e1ny. Cel\u00fd \u0161t\u00e1t za\u010dal zrkadlovo fungova\u0165 v\u00a0podzem\u00ed: vznikla tajn\u00e1 vl\u00e1da, tajn\u00e1 arm\u00e1da, noviny, s\u00fady, dokonca i tajn\u00e9 univerzity, ke\u010f\u017ee Nemci pozatv\u00e1rali v\u0161etky vysok\u00e9 \u0161koly v\u00a0meste. Od prv\u00fdch okamihov vojny Hitler a\u00a0jeho \u013eudia cielene pracovali na likvid\u00e1cii po\u013eskej intelektu\u00e1lnej elity, spisovate\u013eov, vedcov, vysoko\u0161kolsk\u00fdch profesorov, lek\u00e1rov, pr\u00e1vnikov, novin\u00e1rov, sudcov, v\u0161etk\u00fdch, \u010do mohli svojou autoritou vpl\u00fdva\u0165 na spolo\u010dnos\u0165. Vy\u0161e 50.000 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov predvojnovej intelektu\u00e1lnej elity, vr\u00e1tane katol\u00edckych k\u0148azov, dal Hitler popravi\u0165, v\u00a0lep\u0161om pr\u00edpade putovali do Nemecka na n\u00faten\u00e9 pr\u00e1ce.<\/p>\n

\u017didia boli na tom e\u0161te hor\u0161ie. Fa\u0161isti ich chytali ako zajace. Priamo na ulici im odsekli f\u00fazy a\u00a0bokombrady, \u010dasto aj s\u00a0ko\u017eou, alebo ich priviazali za konsk\u00fd z\u00e1prah a\u00a0nechali \u0165aha\u0165 po dla\u017ebe. Mali zak\u00e1zan\u00e9 vozi\u0165 sa dopravn\u00fdmi prostriedkami, nemohli si ani sadn\u00fa\u0165 vonku na lavi\u010dke, rovnako platil z\u00e1kaz ak\u00e9hoko\u013evek spol\u010dovania sa so \u017didmi. Kv\u00f4li Adamovi za\u010dala Irena nosi\u0165 Davidovu hviezdu. Bolo to bezpe\u010dnej\u0161ie, ke\u010f sa v\u00a0jeho spolo\u010dnosti vyd\u00e1vala za tak\u00fa ako on, ne\u017e aby \u010delila nebezpe\u010denstvu, \u017ee paktuje so \u017didom. V\u0161etk\u00fdch \u017didov, \u010do pracovali v\u00a0\u0161t\u00e1tnych in\u0161tit\u00faci\u00e1ch, prepustili – zrazu sa na dla\u017ebe, bez ak\u00e9hoko\u013evek n\u00e1roku na podporu, ocitli tis\u00edce nezamestnan\u00fdch. To bol jeden z\u00a0diabolsk\u00fdch Hitlerov\u00fdch pl\u00e1nov, o\u017eobr\u00e1\u010di\u0165 nen\u00e1viden\u00fdch \u017didov, aby sami pokapali od hladu. Jasnozriv\u00e1 profesorka Radli\u00f1ska t\u00fato taktiku odhalila ve\u013emi r\u00fdchlo. Vpl\u00fdvala na svoje b\u00fdval\u00e9 \u0161tudentky, aby zalo\u017eili skupiny na pomoc a\u00a0soci\u00e1lnu podporu \u017didov, hlavne matiek. K\u00a0prv\u00fdm \u010dlenk\u00e1m tak\u00fdchto buniek patrili Irka Schultzov\u00e1, Jadwiga Denekov\u00e1, Jaga Piotrowska a, samozrejme,\u00a0Irena Sendlerov\u00e1. Sprvu ich pomoc mala podobu r\u00f4znych administrat\u00edvnych \u00fakonov. Za\u010dali t\u00fdm, \u017ee fal\u0161ovali \u010d\u00edsla na dokumentoch soci\u00e1lnej podpory, a\u00a0tak fasovali potraviny, oble\u010denie a finan\u010dn\u00fa podporu pre \u017didov. Fikt\u00edvne rodiny, aby k\u00a0nim Nemci nepri\u0161li na kontrolu, ozna\u010dovali pe\u010diatkou \u201echolera\u201c. Nacisti sa nakazen\u00fdch cholerou \u010di t\u00fdfusom str\u00e1nili, a\u00a0tak kontakt s\u00a0infikovan\u00fdmi nech\u00e1vali na Poliakov. To bola voda na mlyn pre Irenu a\u00a0jej kolegyne.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Pa\u0161er\u00e1\u010dka v akcii<\/strong><\/p>\n

V\u00a0septembri roku 1940 Nemci nariadili pres\u00eddlenie v\u0161etk\u00fdch var\u0161avsk\u00fdch \u017didov do najhor\u0161ej \u0161tvrti v\u00a0meste a\u00a0vzniknut\u00e9 geto obohnali trojmetrov\u00fdm m\u00farom, aby sa z\u00a0neho nedalo ujs\u0165. Tento rozkaz sp\u00f4sobil v\u00a0meste absol\u00fatny chaos, ve\u010f na p\u013eac, kde predt\u00fdm \u017eilo stotis\u00edc Poliakov sa muselo postupne vtesna\u0165 vy\u0161e 400.000 \u017eidovsk\u00fdch obyvate\u013eov. T\u00ed bohat\u0161\u00ed zabrali najlep\u0161ie byty pre seba, ochotn\u00ed za ne zaplati\u0165 ak\u00fako\u013evek sumu. Ceny sa \u0161plhali do z\u00e1vratn\u00fdch v\u00fd\u0161ok, majitelia domov vyu\u017eili situ\u00e1ciu, aby \u017didov o\u0161klbali a\u017e na kos\u0165. Platilo jedin\u00e9 pravidlo: Kto d\u00e1 viac, ten berie. Ke\u010f ste h\u013eadali ako-tak slu\u0161n\u00fd byt, na\u0161li ste si podzemn\u00fa noru za premr\u0161ten\u00e9 peniaze a\u00a0ke\u010f ste pri\u0161li zaplati\u0165, majite\u013e v\u00e1s odbil vetou, \u017ee byt je u\u017e predan\u00fd. Niekto z\u00a0ve\u010dera do r\u00e1na v\u00e1s jednoducho preplatil. Zobra\u0165 so sebou ste mohli iba to, \u010do sa v\u00e1m zmestilo na plecia, pr\u00edpadne do malej rik\u0161e, z\u00e1kaz pou\u017e\u00edva\u0165 ak\u00e9ko\u013evek dopravn\u00e9 prostriedky platil aj pre s\u0165ahovanie. V\u00a0gete sa hne\u010f sformovali lep\u0161ie a\u00a0hor\u0161ie ulice, najhor\u0161ie na tom boli ute\u010denci z\u00a0vidieka, mnoh\u00ed nevedeli po po\u013esky ani cekn\u00fa\u0165, v meste\u00a0nemali \u017eiadnych priate\u013eov. V\u00a0jednej malej izbe \u017eilo \u0161es\u0165 a\u017e osem \u013eud\u00ed, na jeden z\u00e1chod ich pripadlo e\u0161te viac, po\u010dty chor\u00fdch na t\u00fdfus \u010di in\u00e9 infek\u010dn\u00e9 choroby st\u00fapali geometrick\u00fdm radom. Do geta putoval aj Adam s\u00a0celou rodinou. Irena n\u00e1stojila, \u017ee sa ho pok\u00fasi niekam skry\u0165, ale on odmietol – akoby mohol opusti\u0165 rodinu! Adamova matka tu\u0161ila, \u017ee syn m\u00e1 milenku a\u00a0bola z\u00a0toho zhrozen\u00e1. Adamom otriasali v\u00fd\u010ditky svedomia, navy\u0161e bol bez pr\u00e1ce, prepadali ho depresie. O\u00a0tom, \u017ee Irena vybav\u00ed papiere aj jeho \u017eene a\u00a0matke, nechcel ani po\u010du\u0165. H\u00e1dali sa, zmierovali, milovali… Ako pracovn\u00ed\u010dka mestsk\u00e9ho \u00faradu mohla Irena bez priepustky prekra\u010dova\u0165 pr\u00edsne str\u00e1\u017een\u00e9 hranice geta. Chodila tam denne, aj nieko\u013ekokr\u00e1t. Najsk\u00f4r pa\u0161ovala do geta jedlo a\u00a0lieky. Musela to robi\u0165 po tro\u0161k\u00e1ch, ale aj tak riskovala – za ak\u00fako\u013evek pomoc \u017didom – sta\u010dilo, \u017ee ste im podali poh\u00e1r vody – hrozilo okam\u017eit\u00e9 zastrelenie. Aj tak s\u00a0Irkou Schulzovou prepa\u0161ovali do geta pribli\u017ene tis\u00edc vakc\u00edn proti t\u00fdfusu.<\/p>\n

Nesta\u010dilo v\u0161ak len bezpe\u010dne prejs\u0165 za m\u00fary geta. S\u00a0nacistami za\u010dali spolupracova\u0165 aj mnoh\u00ed Poliaci. Antisemiti, \u010do nen\u00e1videli \u017didov, vykrikovali, \u017ee chc\u00fa Po\u013esko pre Poliakov, a\u00a0nie pre \u017didov, ktor\u00ed sa roz\u0165ahuj\u00fa po celej Var\u0161ave a\u00a0ber\u00fa Poliakom pr\u00e1cu a\u00a0vplyv! Don\u00e1\u0161a\u010di za peniaze \u0161pic\u013eovali, boli krut\u00ed, n\u00e1siln\u00edcki, skorumpovan\u00ed. Vym\u00e1hali \u00faplatky od \u017didov i\u00a0t\u00fdch, \u010do sa im sna\u017eili pom\u00f4c\u0165, snorili za nimi, podpl\u00e1cali susedov, \u010d\u00edhali na tiene v\u00a0pivniciach, \u0161pehovali gazdinky na trhoch, \u010di nenakupuj\u00fa pr\u00edli\u0161 ve\u013ea jedla, vydierali ich a\u00a0napokon ich aj tak udali Nemcom…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Obriezka ako rozsudok smrti<\/strong><\/p>\n

Var\u0161ava pretekala z\u00e1stupmi opusten\u00fdch det\u00ed, ktor\u00e9 sa vyhladovan\u00e9 t\u00falali po uliciach, presp\u00e1vali na chodn\u00edkoch, \u017eobrali o\u00a0jedlo. Ako im Irena a\u00a0jej diev\u010dat\u00e1 dok\u00e1zali pom\u00f4c\u0165? K\u00fdm e\u0161te neexistovalo geto, najjednoduch\u0161ie bolo priradi\u0165 meno a\u00a0registra\u010dn\u00e9 papiere die\u0165a\u0165a, ktor\u00e9 zomrelo v\u00a0\u00fatulku, n\u00e1jdenej \u017eidovskej sirote. Tento sp\u00f4sob v\u0161ak bol m\u00e1lo efekt\u00edvny, tak\u017ee sa Irena aj na\u010falej uchy\u013eovala k fal\u0161ovaniu rodn\u00fdch listov a\u00a0jasala, ke\u010f sa jej z\u00a0\u010dasu na \u010das podarilo dosta\u0165 k\u00a0\u010dist\u00fdm formul\u00e1rom. Mal\u00e9 \u017eidovsk\u00e9 diev\u010datk\u00e1 boli vo v\u00fdhode, obriezka chlapcov, ktor\u00e1 sa nedala zakamuflova\u0165, znamenala rozsudok smrti. Svoju \u00falohu zohral aj celkov\u00fd vzh\u013ead, na niektor\u00fdch de\u0165och bol \u017eidovsk\u00fd p\u00f4vod vidie\u0165 na prv\u00fd poh\u013ead. V\u00e4\u010d\u0161iu \u0161ancu na pre\u017eitie mali tie s \u201evhodn\u00fdmi rysmi\u201c, ktor\u00e9 pr\u00edroda obdarila svetlej\u0161\u00edmi vlasmi a\u00a0modr\u00fdmi o\u010dami.<\/p>\n

\u017divot v\u00a0gete bol \u010doraz nebezpe\u010dnej\u0161\u00ed. Infek\u010dn\u00e9 choroby kosili dospel\u00fdch i\u00a0deti, nacisti strie\u013eali \u013eud\u00ed na uliciach, mal\u00fdch \u010di ve\u013ek\u00fdch, \u010dasto bez d\u00f4vodu. Z\u00fafal\u00ed rodi\u010dia niekedy sami svoje die\u0165a vypravili na \u00fatek. Cesta z\u00a0geta viedla podzemn\u00fdmi kan\u00e1lmi pln\u00fdmi \u013eudsk\u00fdch v\u00fdkalov, nimi sa brodili vydesen\u00e9 detv\u00e1ky, sam\u00e9, iba s\u00a0papierikom pripnut\u00fdm na \u0161at\u00e1ch, aby t\u00ed, ktor\u00ed ich n\u00e1jdu, aspo\u0148 vedeli, ko\u013eko maj\u00fa rokov. Meno rad\u0161ej \u017eiadne, v\u00e4\u010d\u0161ina z\u00a0nich znela pr\u00edli\u0161 \u017eidovsky… Ak bolo meno die\u0165a\u0165a zn\u00e1me, Irena si ho zap\u00edsala spolu s\u00a0falo\u0161n\u00fdm menom. Pou\u017e\u00edvala na to tenu\u010dk\u00e9 cigaretov\u00e9 papiere, ktor\u00e9 sa dali jednoducho zrolova\u0165 a\u00a0nezaberali ve\u013ea miesta. Irena ich opatrovala ako oko v\u00a0hlave. Ka\u017ed\u00fd ve\u010der ich v\u00a0ruli\u010dk\u00e1ch polo\u017eila na okenn\u00fd parapet, aby ich sta\u010dila vyhodi\u0165 z\u00a0okna, keby do domu vtrhlo gestapo. Deti, ktor\u00fdm sa podarilo vyjs\u0165 podzemn\u00fdmi kan\u00e1lmi z\u00a0geta, zbierala po uliciach, \u010dak\u00e1vala na ne pri kan\u00e1loch a\u00a0stok\u00e1ch a\u00a0odv\u00e1dzala ich do bezpe\u010dia. Ale \u00fatulok otca Baudouina praskal vo \u0161v\u00edkoch a\u00a0jeho pracovn\u00ed\u010dky u\u017e sledovalo gestapo. Niektor\u00e9 deti sa podarilo skry\u0165 po rodin\u00e1ch, tmav\u00e9 vlasy im odfarbili na blond, chlapcov s\u00a0jemn\u00fdmi \u010drtami navliekli do diev\u010densk\u00fdch \u0161iat. Deti, ktor\u00e9 \u00a0nehovorili dobre po po\u013esky a\u00a0nevedeli sa ani modli\u0165, dostali r\u00fdchlokurz katechizmu s\u00a0varovan\u00edm, \u017ee za \u017eiadnu cenu nesm\u00fa ni\u010d prezradi\u0165, ako \u017eili doma s\u00a0mamou a\u00a0ockom. V\u00a0krutej zime 1942 za\u010dala Irena a\u00a0jej \u013eudia pa\u0161ova\u0165 \u017eidovsk\u00e9 deti von z\u00a0geta. \u010casto sa st\u00e1vala svedkom srdcerv\u00facich v\u00fdjavov, ke\u010f sa matka nechcela od svojho die\u0165a\u0165a odl\u00fa\u010di\u0165 a otec \u00e1no. Dohodla sa s\u00a0nimi, \u017ee pr\u00edde na druh\u00fd de\u0148, nech si to e\u0161te rozmyslia. Ale \u017eiadny druh\u00fd de\u0148 u\u017e nebol, v\u00a0noci Nemci cel\u00fa rodinu nahnali na n\u00e1stupi\u0161te a\u00a0odviezli vlakom do Treblinky…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Krst ako cena za \u017eivot<\/strong><\/p>\n

S Irenou pracovali aj hlboko veriaci katol\u00edci, ktor\u00ed s\u00edce pom\u00e1hali zachra\u0148ova\u0165 \u017eidovsk\u00e9 deti, ale zasa si nenechali ujs\u0165 pr\u00edle\u017eitos\u0165, aby ich obr\u00e1tili na kres\u0165ansk\u00fa vieru. Hlavne ortodoxn\u00ed \u017didia namietali, \u017ee ich deti sa nem\u00f4\u017eu vzda\u0165 n\u00e1bo\u017eenstva predkov, len aby sa zachr\u00e1nili. Irena stretala rodi\u010dov, ktor\u00ed zo strachu, \u017ee by ich die\u0165a mohlo prija\u0165 krst, odmietli jej pomocn\u00fa ruku, ale boli aj tak\u00ed, ktor\u00ed ju \u00fapenlivo prosili, aby deti zachr\u00e1nila – za ka\u017ed\u00fa cenu…<\/p>\n

Najistej\u0161ie bolo skry\u0165 mal\u00e9ho ute\u010denca do rakvy k\u00a0nebo\u017et\u00edkovi, pod haldu obv\u00e4zov a\u00a0handier, Nemci sa \u0161t\u00edtili n\u00e1kazy, tak\u017ee pohrebn\u00e9 vozy pr\u00edli\u0161 neprezerali. Mali\u010dk\u00e9 b\u00e1b\u00e4tk\u00e1 sa darilo z\u00a0geta pa\u0161ova\u0165 v\u00a0kufroch, ako napr\u00edklad \u0161es\u0165mesa\u010dn\u00fa Bietu Koppelov\u00fa, ktor\u00fa sa Irene podarilo zachr\u00e1ni\u0165 p\u00e1r dn\u00ed pred t\u00fdm, \u010do jej rodi\u010dov poslali do plynu. Diev\u010datko najprv dostalo sedat\u00edva, aby zaspalo. Irena ho zabalila do prikr\u00fdvky a\u00a0polo\u017eila do ve\u013ek\u00e9ho dreven\u00e9ho kufra na n\u00e1radie. Ten postavila medzi tehly na korbu auta, ktor\u00e9 \u0161of\u00e9roval Henryk, stato\u010dn\u00fd pred\u00e1k, \u010do pracoval na r\u00f4znych stavb\u00e1ch v\u00a0meste. Pri br\u00e1ne, kde ich legitimovali, Irene zaka\u017ed\u00fdm behal mr\u00e1z po chrbte, ob\u010das musel Henryk aj zosko\u010di\u0165 z\u00a0auta, nadvihn\u00fa\u0165 plachtu a uk\u00e1za\u0165 str\u00e1\u017ecom, \u010do vezie. Robil to s\u00a0k\u013eudom Angli\u010dana, ten chlapec m\u00e1 nervy zo \u017eeleza, hovorila si Irena…<\/p>\n

Profesorka Radli\u00f1ska sa od za\u010diatku vojny skr\u00fdvala v\u00a0kl\u00e1\u0161tore v\u00a0ulici G\u0119sia, tam aj predn\u00e1\u0161ala, odtia\u013e riadila svoju podzemn\u00fa odbojov\u00fa skupinu. Traja jej \u010dlenovia sa Irene pon\u00fakli, \u017ee by mohli deti pa\u0161ova\u0165 cez pivnice v\u00a0s\u00fadnej budove na hranici geta. Pivnica mala toti\u017e dva vchody, jeden na po\u013eskej a druh\u00fd na \u017eidovskej strane. V\u010faka podplaten\u00e9mu vr\u00e1tnikovi sa im podarilo dosta\u0165 von desiatky det\u00ed, najm\u00e4 star\u0161\u00edch, ktor\u00e9 nemohli pa\u0161ova\u0165 v\u00a0kufroch. Chv\u00ed\u013e ako z\u00a0hororu za\u017e\u00edvala Irena a\u00a0jej kamar\u00e1tky dennodenne. Ako napr\u00edklad Jaga Piotrowska, ktor\u00e1 raz pres\u00favala \u017eidovsk\u00e9ho chlapca z\u00a0jedn\u00e9ho \u00fakrytu do druh\u00e9ho a\u00a0rozhodla sa s n\u00edm cestova\u0165 v\u00a0elektri\u010dke. Chlap\u010dek bol malink\u00fd a\u00a0vydesen\u00fd, elektri\u010dka cinkala a on sa zaka\u017ed\u00fdm strhol od strachu. Ako sa tak pozeral von z\u00a0okna, zrazu za\u010dal cez slzy kri\u010da\u0165 na \u017eenu kr\u00e1\u010daj\u00facu ulicou, ktor\u00e1 sa asi podobala na jeho mamu. Probl\u00e9m bol, \u017ee chlap\u010dek kri\u010dal v\u00a0jidi\u0161. V\u0161etci v\u00a0elektri\u010dke strnuli a\u00a0Jaga si pomyslela: toto je moja posledn\u00e1 chv\u00ed\u013ea. Kto ju ud\u00e1 sk\u00f4r? \u0160of\u00e9r alebo niekto z\u00a0cestuj\u00facich, \u010do vyst\u00fapi na z\u00e1stavke a\u00a0privol\u00e1 nemeck\u00fa hliadku? Jaga sa v\u00a0panike naklonila k\u00a0\u0161of\u00e9rovi: \u201ePros\u00edm, pom\u00f4\u017ete mi, mus\u00edm hne\u010f vyst\u00fapi\u0165.\u201c On v\u0161ak iba odvr\u00e1til hlavu a\u00a0i\u0161iel \u010falej. Po nieko\u013ek\u00fdch sekund\u00e1ch elektri\u010dka prudko posko\u010dila a\u00a0zastala. \u0160of\u00e9r zakri\u010dal: \u201ePorucha stroja, v\u0161etci mus\u00edte vyst\u00fapi\u0165!\u201c Jage v\u0161ak prik\u00e1zal: \u201eVy nie, vy zosta\u0148te.\u201c Jaga bola presved\u010den\u00e1, \u017ee ju vezie na gestapo, on v\u0161ak elektri\u010dku nasmeroval do menej ru\u0161nej ulice. Ni\u010d viac nepovedal, iba sa na \u0148u usmial, ke\u010f vystupovala…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto arch\u00edv<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v m\u00e1jovom \u010d\u00edsle MIAU (2018)<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Vo Var\u0161ave cez vojnu zachr\u00e1nila spolu s\u00a0priate\u013emi 2.500 \u017eidovsk\u00fdch det\u00ed. Ak by sme na to \u0161li cez po\u010dty, tak v\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0Oscarom Schindlerom to bolo raz to\u013eko. Rodi\u010dia sa Ireny \u010dasto p\u00fdtali, \u010di im zaru\u010d\u00ed, \u017ee ich die\u0165a pre\u017eije. V\u017edy odpovedala pravdivo: \u201eNem\u00f4\u017eem v\u00e1m s\u013e\u00fabi\u0165 ni\u010d, len to, \u017ee pre va\u0161e die\u0165a budem riskova\u0165 vlastn\u00fd […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":5546,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[64,5],"tags":[],"class_list":["post-5538","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-maj-2018","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5538","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5538"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5538\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5552,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5538\/revisions\/5552"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5546"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5538"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5538"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5538"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}