Za svoje \u017eivotn\u00e9 heslo si stanovil tri jednoduch\u00e9 postul\u00e1ty: \u201eSkoro vst\u00e1vaj. Pracuj usilovne. N\u00e1jdi ropu.\u201c Jeho vnuk si \u017eiadne ned\u00e1val, chcel sa len bavi\u0165. Obaja na to doplatili. Mlad\u00fd svoj\u00edm zdrav\u00edm a\u00a0napokon i \u017eivotom, star\u00fd svojou poves\u0165ou. Najv\u00e4\u010d\u0161ieho zvrhl\u00edka a\u00a0lakomca sveta.<\/em><\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Sn\u00e1\u010f niet v\u00a0Amerike \u0161kolopovinn\u00e9ho die\u0165a\u0165a, ktor\u00e9 by nevedelo, o\u00a0\u010dom je pensylv\u00e1nsky Gettysburg – na \u0161\u00edrych poliach v\u00a0okol\u00ed mesta sa toti\u017e v\u00a0j\u00fali 1863 udiala rozhoduj\u00faca bitka vojny Severu proti Juhu. Gettysburg sa tak nav\u017edy zap\u00edsal ve\u013ek\u00fdmi p\u00edsmenami do americkej hist\u00f3rie; pre n\u00e1\u0161 pr\u00edbeh s\u00fa v\u0161ak omnoho zauj\u00edmavej\u0161ie \u00fadaje o\u00a0vzniku mesta. To bolo zalo\u017een\u00e9 v\u00a0roku 1786 a\u00a0svoj n\u00e1zov dostalo po jednom z\u00a0prv\u00fdch osadn\u00edkov – stavite\u013eovi a\u00a0nesk\u00f4r aj prvom \u0161erifovi Jamesovi Gettysovi. Ako z\u00a0priezviska v\u00a0priebehu rokov vypadlo p\u00edsmenko s, nie je d\u00f4le\u017eit\u00e9, n\u00e1m ide o meno Georgea Gettyho, otca Johna Paula, bud\u00faceho najbohat\u0161ieho mu\u017ea Ameriky – pr\u00e1ve jeho dedo bol v\u00a0pr\u00edbuzenskom vz\u0165ahu s\u00a0Jamesom Gettysom. To len na margo faktu, \u017ee impozantn\u00fd rodokme\u0148 Gettyovcov siaha ove\u013ea \u010falej, ako len po ropn\u00e9 polia Oklahomy…<\/p>\n <\/p>\n Opojn\u00e1 v\u00f4\u0148a nafty<\/strong><\/p>\n John Paul Getty sa narodil p\u00e1r dn\u00ed pred Vianocami v\u00a0roku 1892. Zostal jedin\u00fdm die\u0165a\u0165om svojich rodi\u010dov, jeho star\u0161ia sestra zomrela na t\u00fdfus. Otec pracoval ako pr\u00e1vnik so \u0161pecializ\u00e1ciou na poistn\u00e9 transakcie. Rok 1903 znamenal pre rodinu rozhoduj\u00faci zlom, to u\u017e mal George Getty takmer p\u00e4\u0165desiat rokov a kv\u00f4li istej pr\u00e1vnej kauze bol prin\u00faten\u00fd odcestova\u0165 do mesta Bartlesville v Oklahome. Sta\u010dilo nieko\u013eko dn\u00ed a\u00a0v\u00a0Gettym mocne vzplanula \u00a0naft\u00e1rska hor\u00fa\u010dka. Nemal pokoja, k\u00fdm sa nerozhodol k\u00a0riskantn\u00e9mu kroku: k\u00fapil pr\u00e1va na \u0165a\u017ebu ropy na 400-hekt\u00e1rovom pozemku, tzv. lote \u010d\u00edslo 50. Zo 43 sk\u00fa\u0161obn\u00fdch vrtov bolo 42 bohat\u00fdch na ropu. Paul mal vtedy trin\u00e1s\u0165, ale presne si pam\u00e4tal, \u010do c\u00edtil, ke\u010f prv\u00fd raz videl naftov\u00e9 pole: \u201eSp\u00e4tne si uvedomujem, \u017ee u\u017e vtedy na m\u0148a zap\u00f4sobila pr\u00ed\u0165a\u017elivos\u0165 nafty. Ani nie tak kv\u00f4li obchodovaniu a\u00a0zisku z\u00a0naft\u00e1rskeho priemyslu, ale ako v\u00fdzva k\u00a0honbe a\u00a0h\u013eadaniu, k\u00a0dobrodru\u017estv\u00e1m prieskumu a\u00a0v\u0155tania v po\u013en\u00fdch podmienkach.\u201c Mal\u00fd Paul obdivoval ve\u013ek\u00fdch chlapov vo vrtn\u00fdch pos\u00e1dkach, r\u00e1d sa ponevieral v\u00a0ich bl\u00edzkosti, nas\u00e1vaj\u00fac do seba tvrd\u00fd naft\u00e1rsky \u017earg\u00f3n…<\/p>\n Do dvoch rokov sa z\u00a0jeho otca stal boh\u00e1\u010d a\u00a0rodina sa s\u0165ahovala do Los Angeles. Ale \u017eiadne maniere milion\u00e1rskeho syn\u00e1\u010dika neboli pr\u00edpustn\u00e9. Star\u00fd Getty ako veriaci kres\u0165an v \u017eivote dodr\u017eiaval z\u00e1sady striedmosti, vr\u00e1tane pr\u00edsnej abstinencie (to zdedil jeho syn po \u0148om). Ke\u010f mal Paul \u0161trn\u00e1s\u0165, otec ho poslal na rok do Harvardovej vojenskej akad\u00e9mie, ktor\u00e1 mala z chlapca vykresa\u0165 prav\u00e9ho mu\u017ea apo\u010das letn\u00fdch pr\u00e1zdnin pracoval ako oby\u010dajn\u00fd robotn\u00edk na otcov\u00fdch naftov\u00fdch poliach. Dost\u00e1val 3 dol\u00e1re za 12-hodinov\u00fd pracovn\u00fd de\u0148, star\u00ed maz\u00e1ci na otcov v\u00fdslovn\u00fd pr\u00edkaz ho nijako ne\u0161etrili…<\/p>\n Na strednej si Paul vysl\u00fa\u017eil prez\u00fdvku \u201eslovn\u00edkov\u00fd Getty,\u201d vraj preto, lebo mal nos ustavi\u010dne str\u010den\u00fd v knih\u00e1ch. Nau\u010dil sa perfektne po franc\u00fazsky, nemecky a taliansky (nesk\u00f4r kv\u00f4li biznisu zvl\u00e1dol aj \u0161paniel\u010dinu, gr\u00e9\u010dtinu a\u00a0arab\u010dinu). Navy\u0161e, ako ve\u013ek\u00fd milovn\u00edk antiky dok\u00e1zal \u010d\u00edta\u0165 star\u00e9 texty v latin\u010dine a gr\u00e9\u010dtine. Jeho obdivuhodn\u00e9 znalosti v\u0161ak boli sk\u00f4r v\u00fdsledkom samo\u0161t\u00fadia, univerzitn\u00e9mu vzdelaniu toti\u017e pr\u00edli\u0161 ned\u00f4veroval a\u00a0hoci nav\u0161tevoval University of Southern California \u010di sl\u00e1vnu UC v Berkeley, obe zakr\u00e1tko opustil. O\u00a0nie\u010do lep\u0161ie sa c\u00edtil na ro\u010dnom pobyte v Oxforde, odkia\u013e si odniesol diplom z ekonomick\u00fdch a politick\u00fdch vied. Mal 23, ke\u010f sa z\u00a0Eur\u00f3py vr\u00e1til domov, do \u0160t\u00e1tov.<\/p>\n <\/p>\n V\u00a0stop\u00e1ch cis\u00e1ra Hadri\u00e1na<\/strong><\/p>\n St\u00e1l na r\u00e1zcest\u00ed. \u010co s\u00a0na\u010dat\u00fdm \u017eivotom? Pozd\u00e1val sa mu post kari\u00e9rneho diplomata, po\u0161ku\u013eoval tie\u017e po dobrodru\u017enej pr\u00e1ci profesion\u00e1lneho pilota, otec ho v\u0161ak presved\u010dil, aby rok pracoval pre jeho ropn\u00fa spolo\u010dnos\u0165 ako prospektor. To okrem in\u00e9ho znamenalo snori\u0165 na dra\u017eb\u00e1ch po v\u00fdhodn\u00fdch pozemkoch, kde by zo zeme mohlo vytryskn\u00fa\u0165 \u010dierne zlato. Paulovi sa podarilo \u013estiv\u00fdm man\u00e9vrom vyradi\u0165 z\u00a0hry bohat\u0161\u00edch konkurentov a za v\u00fdhodn\u00e9 peniaze k\u00fapil svoju prv\u00fa parcelu, lot Nancy Taylorovej \u010d.1. Ani nie po roku za\u010dal jeho \u201epanensk\u00fd\u201c vrt produkova\u0165 30 barelov nafty za hodinu, nesk\u00f4r sa produkcia z\u00e1vratne zv\u00fd\u0161ila. Paul makal medzi robotn\u00edkmi s\u00a0vys\u00fakan\u00fdmi ruk\u00e1vmi d\u0148om i\u00a0nocou. Oplatilo sa. E\u0161te ani nedosiahol 24 rokov a\u00a0u\u017e bol milion\u00e1r! Bol mlad\u00fd, svoje peniaze si chcel poriadne u\u017ei\u0165. Zavesil biznis na klinec a\u00a0dva roky nerobil ni\u010d \u2013 okrem toho, \u017ee cel\u00e9 dni nah\u00e1\u0148al \u017eeny s\u00a0jedin\u00fdm cie\u013eom: dosta\u0165 ich do postele.<\/p>\n In\u0161piroval ho r\u00edmsky cis\u00e1r Hadri\u00e1n, ktor\u00fd \u00fadajne po\u010das \u017eivota vystriedal \u0161tyristo mileniek. K\u00fdm otec \u017eil, stihol sa trikr\u00e1t o\u017eeni\u0165. S\u00a0prvou man\u017eelkou vydr\u017eal tri roky, s\u00a0druhou dva a\u00a0s\u00a0tre\u0165ou takmer \u0161tyri roky. V\u0161etky tri mali v\u00a0\u010dase vydaja osemn\u00e1s\u0165 rokov, Allene Ashby, dc\u00e9ra texask\u00e9ho farm\u00e1ra, ktor\u00fa si zobral v\u00a0Mexiku v\u00a0\u010dase, ke\u010f bol e\u0161te \u017eenat\u00fd s\u00a0Janette Demond, mala iba sedemn\u00e1s\u0165. Star\u00fd Getty sa na synovo donchuanstvo pozeral so zna\u010dnou nev\u00f4\u013eou, jeho imid\u017e playboya ho odpudzoval, ba dokonca prorokoval, \u017ee ni\u010domn\u00fd mlad\u00edk zni\u010d\u00ed v\u0161etko, \u010do on vybudoval. Ke\u010f v\u00a0roku 1930 zomrel, zanechal mu iba pol mili\u00f3na z\u00a0celkov\u00e9ho 10-mili\u00f3nov\u00e9ho majetku, nehovoriac o\u00a0tom, \u017ee dve tretiny akci\u00ed George Getty Inc. priklepol svojej man\u017eelke, ktor\u00e1 tak z\u00edskala v\u00e4\u010d\u0161inov\u00fa kontrolu nad spolo\u010dnos\u0165ou.<\/p>\n <\/p>\n Najbohat\u0161\u00ed mu\u017e plan\u00e9ty<\/strong><\/p>\n \u010co sa t\u00fdka synov\u00fdch schopnost\u00ed, tu sa ale star\u00fd p\u00e1n riadne sekol! Zrejme mu u\u0161lo, \u017ee v\u00f4\u0148u nafty a\u00a0l\u00e1kav\u00fd \u0161uchot dol\u00e1rov\u00fdch bankoviek Paul nekompromisne pov\u00fd\u0161il aj nad svoj gargantuovsk\u00fd sexu\u00e1lny apet\u00edt. Svojho jedin\u00e9ho potomka Getty senior pova\u017eoval za nezodpovedn\u00e9ho playboya, svoj n\u00e1zor by v\u0161ak iste zmenil, keby sa do\u017eil roku 1957, prest\u00ed\u017eny ekonomick\u00fd magaz\u00edn Fortune vtedy Johna Paula Gettyho vyhl\u00e1sil za najbohat\u0161ieho \u017eij\u00faceho Ameri\u010dana. V\u00a0roku 1966 sa meno Getty objavilo aj v\u00a0Guinnessovej knihe rekordov – \u017eiadna s\u00fakromn\u00e1 osoba sa v\u00a0tom \u010dase nemohla v\u00a0USA pochv\u00e1li\u0165 majetkom v\u00a0hodnote 1.2 miliardy dol\u00e1rov (dnes cca 9 mili\u00e1rd).<\/p>\n To u\u017e mal Paul za sebou nieko\u013eko hus\u00e1rskych k\u00faskov: v\u00a0\u010dase ve\u013ekej hospod\u00e1rskej kr\u00edzy, ke\u010f v\u0161ade vl\u00e1dla recesia a firmy jedna za druhou krachovali, v\u00a0lep\u0161om pr\u00edpade pred\u00e1vali, \u010do sa dalo, on kupoval. Naftov\u00e9 pozemky, samozrejme, za smie\u0161ne ceny. Nesk\u00f4r povedal: \u201eBez element\u00e1rnej neistoty, rizika, \u017ee pr\u00eddete mo\u017eno o v\u0161etko, by dosiahnutie \u00faspechu bolo jednoduch\u00e9, rutinn\u00e9 a… nezauj\u00edmav\u00e9.\u201c Odvaha riskova\u0165 mu pom\u00e1hala zdola\u0165 aj ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00edch konkurentov, navy\u0161e, pod\u013ea vlastn\u00fdch slov, ke\u010f sa do nie\u010doho zahryzol, u\u017e to nepustil – ako drav\u00e1 \u0161elma, pred ktorou niet \u00faniku. Tak sa mu napr\u00edklad podarilo ovl\u00e1dnu\u0165 Tide Water Associated Oil, jednu z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch rafin\u00e9ri\u00ed v\u00a0Amerike, ktorej hlavn\u00fdm akcion\u00e1rom bola firma Standard Oil, patriaca rodine Rockefellerovcov.<\/p>\n Po druhej svetovej vojne naftov\u00ed bar\u00f3ni obr\u00e1tili svoju pozornos\u0165 na p\u00fa\u0161tne pl\u00e1ne Arabsk\u00e9ho polostrova, kde sa na\u0161la ropa. V\u0161etci sa tam chceli dosta\u0165 a\u00a0Gettymu sa to ako jedn\u00e9mu z\u00a0prv\u00fdch aj podarilo. V\u00a0roku 1948 z\u00edskal na 60 rokov koncesiu na \u0165a\u017ebu ropy v\u00a0tzv. Neutr\u00e1lnej z\u00f3ne medzi Saudskou Ar\u00e1biou a\u00a0Kuvajtom. Pod\u013ea Forbesu za t\u00fdch 5.700 km2<\/sup> vyprahnutej p\u00fa\u0161te zaplatil saudsk\u00e9mu kr\u00e1\u013eovi Abd al-Az\u00edzovi 9 a\u00a0pol mili\u00f3na dol\u00e1rov vopred, plus garantovan\u00fd v\u00fdnos 1 mili\u00f3n ro\u010dne, plus licen\u010dn\u00fd poplatok 55 centov za jeden barel ropy. To nebolo v\u00f4bec lacn\u00e9! \u0160tyri roky Getty z\u00a0prenajat\u00fdch ropn\u00fdch pol\u00ed nevydoloval ani kvapku. Mnoh\u00ed ho pova\u017eovali za bl\u00e1zna, on v\u0161ak vedel svoje. Na rozdiel od konkurencie sa nespoliehal len na in\u0161tinkt, ale s\u00e1m \u0161tudoval petrochemick\u00e9 vedy a\u00a0zakr\u00e1tko sa v\u00a0nich pohyboval s\u00a0rovnakou istotou ako v\u00a0z\u00e1kutiach dej\u00edn Star\u00e9ho R\u00edma. V\u00a0roku 1953 kone\u010dne narazil na naftu. V\u010faka \u010diernemu zlatu, ktor\u00e9 hojne pr\u00fd\u0161tilo z\u00a0hlb\u00edn arabskej p\u00fa\u0161te, Getty zdvojn\u00e1sobil svoje bohatstvo. Ke\u010f\u017ee sa riadil heslom \u201eAk chcete, aby vec bola uroben\u00e1 dobre, urobte ju s\u00e1m,\u201c pustil sa do budovania imp\u00e9ria, kde by mal v\u0161etko pod jednou strechou: prieskumn\u00e9 a v\u00fdvojov\u00e9 centr\u00e1, \u0165a\u017ebu ropy a\u00a0jej spracovanie, rafin\u00e1ciu, ba dokonca postavil aj vlastn\u00fa flotilu mega tankerov, v\u00a0ktor\u00fdch sa nafta prev\u00e1\u017eala.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n \u00dadajne trpel predstavou, \u017ee je reinkarn\u00e1ciou r\u00edmskeho cis\u00e1ra a\u00a0vojvodcu Hadri\u00e1na. Vysoko na kopci nad Tich\u00fdm oce\u00e1nom, v Pacific Palisades v\u00a0pr\u00edmorskej \u0161tvrti Los Angeles dal postavi\u0165 pomp\u00e9znu rezidenciu ako k\u00f3piu pompejskej Villa dei Papiri, ktor\u00fa v\u00a0roku 79 pochoval v\u00fdbuch sopky Vezuv. Vn\u00fatorn\u00e9 \u00e1trium vyp\u013a\u0148al baz\u00e9n, uprostred kvitn\u00facich z\u00e1honov kvetov sa t\u00fd\u010dili vz\u00e1cne sochy, ktor\u00e9 obklopovalo st\u013aporadie s\u00a0chodbami dl\u00e1\u017eden\u00fdmi \u010derven\u00fdm mramorom. Dnes Gettyho vila spolu s Gettyho centrom v\u00a0Los Angeles patr\u00ed k najnav\u0161tevovanej\u0161\u00edm st\u00e1nkom umenia v\u00a0Amerike. Pre ilustr\u00e1ciu ve\u013ekosti zbierky umenia naft\u00e1rskeho bar\u00f3na uve\u010fme \u010d\u00edslo 44.000 – to\u013eko artefaktov obsahuje Gettyho kolekcia gr\u00e9ckeho, r\u00edmskeho a\u00a0etrusk\u00e9ho umenia z\u00a0rozp\u00e4tia rokov 6500\u00a0p.n.l. a\u017e 400\u00a0n.l., vr\u00e1tane tak\u00fdch umeleck\u00fdch skvostov ako dvojmetrov\u00e1 mramorov\u00e1 socha Herakla \u010di bronzov\u00e1 socha gr\u00e9ckeho atl\u00e9ta z roku 300 p.n.l. A\u00a0to hovor\u00edme iba o\u00a0zbierke z\u00a0Gettyho vily, \u010fal\u0161ie tis\u00edcky artefaktov najm\u00e4 obrazov od maliarov z 19. a\u00a020. storo\u010dia vystavuje Gettyho centrum. Len samotn\u00e1 stavba tohto rozsiahleho komplexu st\u00e1la Paula Gettyho 1.3 miliardy dol\u00e1rov. V\u00fdstavn\u00e9 priestory s\u00fa postaven\u00e9 tak, aby odolali zemetraseniu v\u00a0sile \u017e 7,5 Richterovej stupnice. V\u00a0z\u00e1veti Getty odk\u00e1zal ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 zo svojho trojmiliardov\u00e9ho bohatstva svojim dvom umeleck\u00fdm in\u0161tit\u00faci\u00e1m, zdru\u017een\u00fdm do Getty Museum. Inak ale kontroverzn\u00fd miliard\u00e1r nebol \u017eiaden filantrop a\u00a0hoci \u00fadajnedost\u00e1val mesa\u010dne a\u017e tritis\u00edc \u017eiadost\u00ed o\u00a0(finan\u010dn\u00fa) pomoc, ako s\u00e1m povedal, \u201enikdy som nevenoval \u017eiadne peniaze konkr\u00e9tnemu \u010dloveku, lebo je to neprospe\u0161n\u00e9 a zl\u00e9\u201c. Rovnako kritick\u00fd postoj zauj\u00edmal k\u00a0\u010dinnosti charitat\u00edvnych organiz\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 vraj \u013eud\u00ed zvykaj\u00fa na pas\u00edvne prij\u00edmanie pe\u0148az\u00ed, \u010do ich v\u00a0kone\u010dnom d\u00f4sledku kaz\u00ed a\u00a0korumpuje.<\/p>\n Po svojom piatom rozvode, \u010di e\u0161te sk\u00f4r, ke\u010f\u017ee v\u00a050. rokoch u\u017e \u017eil v\u00a0Eur\u00f3pe a pod\u013ea vlastn\u00fdch slov \u201eb\u00fdval v\u00a0kufroch\u201c, \u00faraduj\u00fac z apartm\u00e1nov par\u00ed\u017eskych \u010di lond\u00fdnskych hotelov, sa rozhodol usadi\u0165 v\u00a0Anglicku. Vo ve\u013ekom \u0161t\u00fdle, ako prav\u00fd anglick\u00fd lord. V\u00a0gr\u00f3fstve Surrey si vyhliadol panstvo Sutton Place, tudorovsk\u00fd z\u00e1mok zo 16. storo\u010dia s\u00a072 izbami, ktor\u00fd naplnil umeleck\u00fdmi pokladmi, h\u00e1remom ha\u0161teriv\u00fdch mileniek a\u00a0dvomi africk\u00fdmi levmi. Pozemok dal obohna\u0165 plotom s\u00a0ost\u0148ami a\u00a0nabi\u0165 elektrinou, ba\u00a0najal si aj st\u00e1lych bodyguardov s vycvi\u010den\u00fdmi psami, ktor\u00ed ho str\u00e1\u017eili d\u0148om i\u00a0nocou.<\/p>\n Getty sa ani v\u00a0starobe nehodlal vzda\u0165 sexu\u00e1lnych p\u00f4\u017eitkov a\u00a0\u00fadajne \u201etam dole\u201c fungoval v\u010faka experiment\u00e1lnej droge H3, ktor\u00e1 mu mala zaru\u010di\u0165 erekciu. Angli\u010danka Penelope Kitson bola interi\u00e9rov\u00e1 dizajn\u00e9rka, ktor\u00e1 jedin\u00e1\u00a0mala navrch nad ostatn\u00fdmi \u017eenami z\u00a0Gettyho vydr\u017eiavan\u00e9ho st\u00e1do\u010dka. Dokonca sa odmietla za neho vyda\u0165, vraj nechcela pripusti\u0165, aby po\u0161liapal jej \u017eensk\u00fa d\u00f4stojnos\u0165. Do jeho suity patrila aj Mary Teissier, v\u00a0Rusku naroden\u00e1 vzdialen\u00e1 pr\u00edbuzn\u00e1 c\u00e1ra, anglick\u00e1 \u0161\u013eachti\u010dn\u00e1, lady Ursula d’Abo \u010di Nikaraguj\u010danka Rosabella Burch, s\u00a0ktorou r\u00e1d pozeral v\u00a0telev\u00edzii seri\u00e1ly, medzi jeho najob\u013e\u00fabenej\u0161ie patrila krimin\u00e1lka Kojac. V\u0161etky \u017eeny medzi sebou bojovali o\u00a0Gettyho priaze\u0148, \u010dasto ve\u013emi nechutn\u00fdmi prostriedkami, pri\u010dom ich vz\u00e1jomn\u00fa nevra\u017eivos\u0165 podporoval aj s\u00e1m p\u00e1n domu ve\u010dn\u00fdm podpichovan\u00edm o tom, ktor\u00e1 \u010do zded\u00ed a\u00a0ko\u013eko pe\u0148az\u00ed jej odk\u00e1zal vo svojej poslednej v\u00f4li.<\/p>\n <\/p>\n Na smrte\u013enej posteli<\/strong><\/p>\n S\u00a0ak\u00fdmi pocitmi odch\u00e1dzal 83-ro\u010dn\u00fd star\u00fd tyran a\u00a0despota v\u00a0j\u00fani roku 1976 z\u00a0tohto sveta? V\u00a0m\u00e9di\u00e1ch u\u017e d\u00e1vno pred Gettyho smr\u0165ou kolovali vtipy o\u00a0jeho do neba volaj\u00facej lakomosti, dr\u017egro\u0161stve a\u00a0vydridu\u0161stve, \u010dasto sa prepierala historka o\u00a0tom, ako nechal v\u00a0hale v Sutton Place nain\u0161talova\u0165 telef\u00f3nnu b\u00fadku na mince, aby hostia nepou\u017e\u00edvali jeho s\u00fakromn\u00fa linku. Mno\u017eili sa tie\u017e pikantn\u00e9 spr\u00e1vy o jeho sexu\u00e1lnej zvr\u00e1tenosti, ale aj krutosti, nev\u0161\u00edmavosti a bezcitnosti, s\u00a0akou sa spr\u00e1val k\u00a0rodine, najm\u00e4 ku svojim synom, ktor\u00fdch otcov nez\u00e1ujem a\u00a0citov\u00e1 pr\u00e1zdnota pozna\u010dili na cel\u00fd \u017eivot. Ktor\u00fd mu\u017e by nebol hrd\u00fd na to, \u017ee dal \u017eivot piatim synom?! V\u00a0Gettyho o\u010diach v\u0161ak ani jeden syn nebol hodn\u00fd otcovho mena, chlapcom nevenoval ani slovko povzbudenia, chv\u00e1ly \u010di uznania, vlastne sa im nevenoval v\u00f4bec. Svojho menovca, Johna Paula II. napr\u00edklad nevidel 11 rokov a ak s\u00a0n\u00edm v\u00f4bec stretol, mal pre neho (a v\u0161etk\u00fdch ostatn\u00fdch) iba poh\u0155danie, v\u00fdsmech a sp\u0155\u0161ku ironick\u00fdch pozn\u00e1mok. Najstar\u0161\u00ed syn George, ktor\u00fd mal po otcovi prevzia\u0165 naft\u00e1rske imp\u00e9rium, sp\u00e1chal ako 48-ro\u010dn\u00fd samovra\u017edu, ke\u010f sa po smrte\u013enej d\u00e1vke pr\u00e1\u0161kov, zamknut\u00fd vo svojej vile v\u00a0Bel Air, e\u0161te bodol do srdca grilovac\u00edm no\u017eom. John Paul II. bol \u0165a\u017eko z\u00e1visl\u00fd na drog\u00e1ch a\u00a0ke\u010f mu na pred\u00e1vkovanie zomrela druh\u00e1 man\u017eelka, bol u\u017e aj jednou nohou v\u00a0bl\u00e1zinci. Gettyho piata man\u017eelka Teddy sa s\u00a0n\u00edm rozviedla v\u00a0ten ist\u00fd rok, ako zomrel ich 12-ro\u010dn\u00fd syn. Nesk\u00f4r vo svojich memo\u00e1roch odhalila, ako ju man\u017eel obvi\u0148oval, \u017ee m\u00ed\u0148a pr\u00edli\u0161 ve\u013ea pe\u0148az\u00ed na synovu lie\u010dbu a ke\u010f chlapec zomrel, nepri\u0161iel mu ani na pohreb. Pr\u00edvlastok ne\u013eudskej be\u0161tie si v\u0161ak 80-ro\u010dn\u00fd starec vysl\u00fa\u017eil, ke\u010f svetom otriasol jeden z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u0161kand\u00e1lov 20. storo\u010dia. I\u0161lo o\u00a0\u00fanos jeho \u0161estn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e9ho vnuka Johna Paula III. a jeho dedo, John Paul I., odmietol za chlapca zaplati\u0165 v\u00fdkupn\u00e9. A ak sa hovor\u00ed, \u017ee ka\u017ed\u00e1 rodina skr\u00fdva vo svojej skrini kostlivca, tak v\u00a0zamatom tapac\u00edrovan\u00fdch komod\u00e1ch by sa dal n\u00e1js\u0165 vari cel\u00fd cintor\u00edn…<\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2018\/07\/mu\u017e.jpg\")
<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a>\u017divot ako anglick\u00fd lord<\/strong><\/p>\n