<\/p>\n
Prep\u00e1\u010dte, ale budem chv\u00ed\u013eu osobn\u00e1. Prizn\u00e1vam, \u017ee Monty Don stelesnil mu\u017ea mojich snov. A \u017ee som v\u00f4bec niekedy sn\u00edvala o mu\u017eovi snov, som doteraz nevedela, to mi verte… Zrazu som v\u0161ak zistila, \u017ee ma tento s\u010d\u00edtan\u00fd anglick\u00fd gentleman, ktor\u00fd vie nosi\u0165 le\u017e\u00e9rne pl\u00e1tenn\u00fa ko\u0161e\u013eu s vyhrnut\u00fdmi ruk\u00e1vmi \u010di nohavice na traky, celkom zaujal. A ke\u010f tak spr\u00e1vne nedbalo trampsky zarasten\u00fd a\u00a0strapat\u00fd vezme do r\u00fak hlinu a tv\u00e1ri sa ne\u017ene, tak sa usmievam na obrazovku. Slovom, Monty ma dostal. N\u00e1\u0161 platonick\u00fd a jednostrann\u00fd pr\u00edbeh l\u00e1sky za\u010dal v \u010dase, ke\u010f som si uvedomila, \u017ee k radosti zo \u017eivota potrebujem vlastn\u00fa z\u00e1hradku. In\u0161pir\u00e1cia pri\u0161la v programe BBC Z\u00e1hradn\u00edkov svet (Gardener’s World). Presnej\u0161ie v jeho moder\u00e1torovi. Svoju z\u00e1vislos\u0165 na ku\u010deravom sympa\u0165\u00e1kovi, som si uvedomila, ke\u010f som sa pristihla, \u017ee si \u010das cez v\u00edkend organizujem pod\u013ea toho, kedy bude v telke Monty. A – m\u00f4j zlat\u00fd retriever sa vol\u00e1 Monty…<\/p>\n <\/p>\n \u0160perk\u00e1r na pln\u00fd \u00fav\u00e4zok<\/strong><\/p>\n Narodil sa ako Montagu Denis Wyatt Don ako jedno z piatich det\u00ed z man\u017eelstva profesion\u00e1lneho vojaka, ktor\u00fd v \u010dase jeho narodenia (8. j\u00fala 1955) p\u00f4sobil v Z\u00e1padnom Berl\u00edne. Po \u0161k\u00f3tskych star\u00fdch rodi\u010doch z otcovej strany zdedil vz\u0165ah k botanike a ur\u010dite aj ku kulin\u00e1rstvu, preto\u017ee jeho predkovia, zn\u00e1ma rodina Keillerovcov z mesta Dundee, vyr\u00e1bala vych\u00fdren\u00fa pomaran\u010dov\u00fa marmel\u00e1du. V matkinej\u00a0 rodine by sme zasa na\u0161li zn\u00e1mych architektov – odtia\u013e zrejme pramen\u00ed Montyho vz\u0165ah k z\u00e1hradnej architekt\u00fare.<\/p>\n Hoci doma pre\u0161iel pr\u00edsnou v\u00fdchovou a rodi\u010dia od neho o\u010dak\u00e1vali, \u017ee sa bude venova\u0165 rozv\u00edjaniu svojho prirodzen\u00e9ho talentu pre kr\u00e1snu literat\u00faru \u010di umenie, mal ku \u0161kol\u00e1m averziu. Vo vn\u00fatri du\u0161e to bol slobodomyse\u013en\u00fd mlad\u00fd mu\u017e a nedok\u00e1zal sa prisp\u00f4sobova\u0165 zo\u0161nurovan\u00fdm pravidl\u00e1m \u0161kolsk\u00e9ho syst\u00e9mu. Vystriedal nieko\u013eko \u0161k\u00f4l a nakoniec skon\u010dil v Cambridge s rozhodnut\u00edm r\u00fdchlo t\u00fa \u0161kolu ukon\u010di\u0165, aby sa mohol sta\u0165 spisovate\u013eom. Na univerzitnej p\u00f4de sa stretol so Sarah, peknou blond\u00ednkou, v tom \u010dase s\u00edce vydatou, av\u0161ak adept literat\u00fary s iskrou v o\u010diach, ktor\u00fd z profilu pripom\u00ednal Paula Newmana, jej tak pobl\u00e1znil hlavu, \u017ee od man\u017eela odi\u0161la k nemu do prenajatej izbi\u010dky na predmest\u00ed Lond\u00fdna. Sarah bola dizajn\u00e9rka a venovala sa v\u00fdrobe \u0161perkov. S prv\u00fdm man\u017eelom, za ktor\u00e9ho sa vydala v dev\u00e4tn\u00e1stich, \u017eila ist\u00fd \u010das v\u00a0Papue – Novej Guinei, kde ju, predpokladajme, \u017ee z nedostatku inej \u010dinnosti, nadchli \u00a0primit\u00edvne \u0161perky domorodcov, a tie ju in\u0161pirovali tak, \u017ee sa rozhodla venova\u0165 \u0161perk\u00e1rstvu. V \u010dase, ke\u010f sa zozn\u00e1mili s Montym, u\u017e pokro\u010dila vo svojich pl\u00e1noch, vedela \u010do-to o v\u00fdrobe a spracovan\u00ed drah\u00fdch kovov a v Lond\u00fdne si otvorila mal\u00fd obchod\u00edk.<\/p>\n Treba poveda\u0165, \u017ee Monty patr\u00ed do tej skupiny mu\u017eov, ktor\u00e1 sa nebr\u00e1ni manu\u00e1lnej robote – aby si prilep\u0161il, po\u010das \u0161t\u00fadia pracoval na farme pre o\u0161\u00edpan\u00e9, robil vr\u00e1tnika v re\u0161taur\u00e1cii, chv\u00ed\u013eu aj smetiara a pr\u00e1cu si vyberal tak, aby mu zostal \u010das na p\u00edsanie. Logicky uva\u017euj\u00fac mu v\u0161ak do\u0161lo, \u017ee k\u00fdm preraz\u00ed ako spisovate\u013e, bud\u00fa musie\u0165 so Sarah z nie\u010doho \u017ei\u0165. Ani jeden z nich nemal \u017eiadne sk\u00fasenosti s marketingom, ale n\u00e1pad podnika\u0165 so \u0161perkami pova\u017eovali za bohorovn\u00fd. Verili si a \u0161\u0165astie, zdalo sa, im bolo naklonen\u00e9. V\u010faka talentu Sarah a Montyho prirodzen\u00e9mu \u0161armu, ktor\u00fd vyu\u017e\u00edval ako predajca, sa \u0161perky zna\u010dky Monty Don \u010doskoro objavili v m\u00f3dnych editorialoch lifestylov\u00fdch magaz\u00ednov a z\u00e1ujem o ne za\u010dali prejavova\u0165 najzn\u00e1mej\u0161\u00ed m\u00f3dni dizajn\u00e9ri. V\u00a070. a\u00a080. rokoch si svet m\u00f3dy p\u00fdtal mohutn\u00e9 ligotav\u00e9 doplnky a \u0161perky Monty Don sa stali \u017eiadan\u00fdm artiklom. Sarah pracovala v\u00e4\u010d\u0161inou so striebrom a drah\u00fdmi farebn\u00fdmi kame\u0148mi a mot\u00edvy tvorili kvety, vt\u00e1ky, mot\u00fdle, v\u00e1\u017eky, v\u010dely, chrob\u00e1ky. Ani sa nestihli spam\u00e4ta\u0165 a Sarah s Montym sa ocitli na vrchole, poz\u00fdvali ich do najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch m\u00f3dnych domov v New Yorku \u010di v\u00a0Par\u00ed\u017ei. V priebehu nieko\u013ek\u00fdch rokov sa vo svete m\u00f3dy sa stali \u0161l\u00e1grom. Svoj imid\u017e podriadili po\u017eiadavk\u00e1m m\u00f3dy – Sarah sa sna\u017eila by\u0165 za trendy blond\u00ednku a Monty? On mal v\u017edy svoj prirodzen\u00fd \u0161arm…<\/p>\n P\u00e4\u0165 rokov sa ich \u017eivot to\u010dil len okolo obchodu a nesta\u010dili navrhova\u0165 n\u00e1ramky, n\u00e1hrdeln\u00edky, prstene, pr\u00edvesky, n\u00e1u\u0161nice, bro\u0161ne. Boli dobre zohrat\u00fd t\u00edm. Sarah nikdy extr\u00e9mne net\u00fa\u017eila po popularite a hoci by pr\u00e1vom mala nies\u0165 meno svojej zna\u010dky, s \u013eahk\u00fdm srdcom ho prepustila Montymu. Uvedomovala si, \u017ee jeho mu\u017en\u00fd \u0161arm a schopnos\u0165 gentlemansky komunikova\u0165 dok\u00e1\u017eu z\u00e1zraky, najm\u00e4 \u010do sa \u017eien t\u00fdkalo. Netrvalo dlho a\u00a0svoje \u0161perky pred\u00e1vali po celom svete. Otvorili si obchod na Beauchamp Place v Knightbridge a vyr\u00e1bali \u00a0\u0161perky ako doplnky ku kost\u00fdmom do filmov, opier, divadiel. Mali vlastn\u00e9 dielne, zamestnancov, cel\u00fd rad spolupracovn\u00edkov, k\u00fapili si dom v mond\u00e9nnej lond\u00fdnskej \u0161tvrti Islington a te\u0161ili sa z prvoroden\u00e9ho syna Adama. Zbo\u017e\u0148ovali svoju pr\u00e1cu a \u017eili len pre \u0148u. Zdalo sa, \u017ee to nik a ni\u010d nem\u00f4\u017ee prekazi\u0165…<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Na za\u010diatku bol sen <\/strong><\/p>\n Montyho v\u0161ak vo vn\u00fatri st\u00e1le nie\u010do su\u017eovalo. Nemal na to \u017eiadny konkr\u00e9tny d\u00f4vod, mal kr\u00e1snu \u017eenu, ktor\u00fa miloval a ktor\u00e1 milovala jeho, mal\u00e9ho syna a \u010fal\u0161ie die\u0165a na ceste, pr\u00e1cu, ktor\u00e1 ich presl\u00e1vila a vyn\u00e1\u0161ala st\u00e1le viac. Napriek tomu prepad\u00e1val \u00fazkostiam. Ke\u010f to u\u017e trvalo dlh\u0161ie, obr\u00e1til sa o\u00a0pomoc u lie\u010dite\u013ea, no ten to s n\u00edm po nieko\u013ek\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148och vzdal. Monty sa teda sna\u017eil dosta\u0165 zo svojich sm\u00fatkov s\u00e1m a pomoc pri\u0161la v noci, v podobe sna. V jednu noc sa mu prisnilo, \u017ee pracuje na z\u00e1hrade. \u017de zaboril obe ruky hlboko do zeme a prstami sa prehrab\u00e1va v hline. Zobudil sa a c\u00edtil sa \u0161\u0165astn\u00fd. Bol si ist\u00fd, \u017ee p\u00f4da a pr\u00e1ca s \u0148ou je to prav\u00e9, \u010do h\u013eadal a \u010do mu ch\u00fdbalo. Dostal znamenie a uveril mu.<\/p>\n Dovtedy nebol \u017eiaden z\u00e1hradk\u00e1r. Ani o z\u00e1hrade ve\u013ea nevedel. \u00c1no, ke\u010f vyrastal, musel pom\u00e1ha\u0165 okolo domu, ale a\u017e tak ve\u013emi ho rastliny nezauj\u00edmali. Ale ke\u010f sa za\u010dal s touto my\u0161lienkou viac zaobera\u0165, vynorila sa mu spomienka. \u201eBolo to ve\u013emi d\u00e1vno, za\u010diatkom jari, mal som asi sedemn\u00e1s\u0165 a robil som celkom jednoduch\u00fa a prozaick\u00fa \u010dinnos\u0165 – pripravoval som hriadky na sadenie mrkvy. Hrabal som sa v zemi a zrazu z ni\u010doho ni\u010d som precitol a v tej chv\u00edli som za\u017eil intenz\u00edvny pocit radosti. Vedel som, \u017ee som pr\u00e1ve tam, kde chcem by\u0165 a rob\u00edm pr\u00e1ve to, \u010do chcem robi\u0165. Bolo to celkom oby\u010dajn\u00e9 a prirodzen\u00e9 \u0161\u0165astie, ak\u00e9 pre\u017e\u00edvame pri naoko najv\u0161ednej\u0161\u00edch okamihoch…\u201c<\/p>\n Monty posl\u00fachol znamenie a presved\u010dil Sarah, aby si k\u00fapili dom so z\u00e1hradou na vidieku. Na mieste, kde n\u00e1jde pokoj du\u0161e a kde bud\u00fa ich deti vyrasta\u0165 v pr\u00edrode. Zdalo sa, \u017ee ich pl\u00e1nu ni\u010d nestoj\u00ed v ceste a nemaj\u00fa sa \u010doho ob\u00e1va\u0165. Ve\u010f obchodu sa darilo a nehrozilo, \u017ee by p\u00f4\u017ei\u010dku, ktor\u00fa im poskytla banka, nedok\u00e1zali v bud\u00facnosti spl\u00e1ca\u0165. Dom v Hanburies mal velik\u00e1nsku z\u00e1hradu a ke\u010f ju Monty v ten vlhk\u00fd jesenn\u00fd de\u0148 po prv\u00fdkr\u00e1t zazrel, bol o\u010daren\u00fd a v\u00f4bec nerie\u0161il, \u017ee velik\u00e1nske rodinn\u00e9 s\u00eddlo, ktor\u00e9 pr\u00e1ve k\u00fapili, ch\u00e1tra a z\u00e1hradu tvorila nedotknut\u00e1 panensk\u00e1 p\u00f4da. Svoj\u00edm okom vizion\u00e1ra sa zapozeral ponad prerasten\u00e9 stromy a kr\u00edky a zbadal l\u00fa\u010de zapadaj\u00faceho slnka, ktor\u00e9 vrhali ospal\u00e9 jesenn\u00e9 svetlo na okolit\u00e9 rozkvitnut\u00e9 l\u00faky a\u00a0 zelen\u00fd chot\u00e1r. Realita ho v\u0161ak zasko\u010dila. \u201ePrv\u00e9 leto som sa \u0161iel pretrhn\u00fa\u0165 od roboty. Vytrh\u00e1val som burinu siahaj\u00facu po p\u00e1s, kl\u010doval kr\u00edky, ktor\u00e9 sa rozr\u00e1stli do gigantick\u00fdch rozmerov, obrez\u00e1val prerasten\u00e9 stromy a pripravoval ne\u00farodn\u00fa\u00a0 p\u00f4du na to, aby sa tej zarastenej d\u017eungli mohlo hovori\u0165 z\u00e1hrada.\u201c \u00c1no, Monty sa nechal v\u017edy \u013eahko unies\u0165 svojimi predstavami, no \u010das uk\u00e1zal, \u017ee sa vydal dobrou cestou. Len to malo e\u0161te chv\u00ed\u013eu trva\u0165…<\/p>\n A potom pri\u0161iel 19. okt\u00f3ber 1987, krach na newyorskej burze vyvolal finan\u010dn\u00fa kr\u00edzu a mal obrovsk\u00e9 d\u00f4sledky na celosvetov\u00e9 hospod\u00e1rstvo. Katastrofa postihla s\u00edce viac Ameriku, ale aj obchodn\u00edci z Eur\u00f3py, ktor\u00ed mali uzavret\u00e9 kontrakty za oce\u00e1nom, to riadne poc\u00edtili. Aj firma Monty Don patrila medzi ne. Viac ako polovica uzavret\u00fdch kontraktov sa neuskuto\u010dnila. Monty nechcel uveri\u0165, \u017ee obchod, ktor\u00fd tak usilovne a \u00faspe\u0161ne budoval, by mohol zrazu skrachova\u0165. Obchodn\u00ed partneri v\u0161ak jeden po druhom ru\u0161ili zmluvy a\u00a0Monty so Sarah s hr\u00f4zou zistili, \u017ee pr\u00edjmy maj\u00fa minim\u00e1lne, zato v\u00fddavky vr\u00e1tane spl\u00e1cania \u00faveru sa zvy\u0161ovali. Montymu a jeho du\u0161evnej pohode t\u00e1to situ\u00e1cia nepomohla. Svetl\u00fdm momentom v tom \u010dase bolo len narodenie druh\u00e9ho die\u0165a\u0165a – dc\u00e9rky Freyi.<\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2018\/09\/monty1.jpg\")
<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n