\u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Carmelo Abbate (47)<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Pr\u00edpad, ktor\u00fd ho presl\u00e1vil:<\/strong> Sex vo Vatik\u00e1ne. Homosexu\u00e1lne orgie, ale aj dlhodob\u00e9 vz\u0165ahy so \u017eenami u\u00a0mu\u017eov, ktor\u00ed by mali dodr\u017eiava\u0165 pr\u00edsny celib\u00e1t<\/p>\n <\/p>\n Cesta k\u00a0siedmej ve\u013emoci<\/strong><\/p>\n Carmelo Abbate sa narodil 5. augusta 1971 v\u00a0meste\u010dku Castelbuono na severe Sic\u00edlie. Na univerzite v\u00a0Palerme sa venoval \u0161t\u00fadiu politick\u00fdch vied, ktor\u00e9 v roku 1999 ukon\u010dil diplomovou pr\u00e1cou o\u00a0pran\u00ed pe\u0148az\u00ed. U\u017e na univerzite \u010dl\u00e1nkami o\u00a0aktu\u00e1lnych t\u00e9mach prispieval do viacer\u00fdch m\u00e9di\u00ed. \u017durnalistike sa venoval aj po jej skon\u010den\u00ed. Od roku 1999 p\u00f4sob\u00ed ako redaktor celon\u00e1rodn\u00e9ho t\u00fd\u017edenn\u00edka Panorama. Nap\u00edsal p\u00e4\u0165 kn\u00edh, najv\u00e4\u010d\u0161iu pozornos\u0165 si vysl\u00fa\u017eila t\u00e1 z\u00a0apr\u00edla 2011 s\u00a0n\u00e1zvom \u201eSex a\u00a0Vatik\u00e1n, tajn\u00e1 cesta do r\u00ed\u0161e cudnosti\u201c.<\/p>\n <\/p>\n Pavu\u010dina zla<\/strong><\/p>\n Ako potvrdzuj\u00fa historick\u00e9 dokumenty, po\u010das prv\u00fdch troch \u010di \u0161tyroch storo\u010d\u00ed bola sexu\u00e1lna zdr\u017eanlivos\u0165 k\u0148azov, diakonov \u010di biskupov dobrovo\u013en\u00e1 a\u00a0ofici\u00e1lne im duchovn\u00fa ani fyzick\u00fa l\u00e1sku ni\u010d a\u00a0nikto nezakazoval. Druh\u00fd later\u00e1nsky koncil v\u00a0roku 1139 v\u0161ak p\u00edsomne\u00a0 ustanovil celib\u00e1t, teda zrieknutie sa akejko\u013evek sexu\u00e1lnej aktivity, a ten plat\u00ed pre k\u0148azov katol\u00edckej cirkvi dodnes. Aspo\u0148 ofici\u00e1lne. Klebety o\u00a0milenk\u00e1ch, potomkoch a\u00a0neviazan\u00fdch orgi\u00e1ch sprev\u00e1dzali aj najvy\u0161\u0161ie postaven\u00fdch cirkevn\u00fdch hodnost\u00e1rov u\u017e odnepam\u00e4ti. Carmelo Abbate objavil v\u00a0centre katol\u00edckej cirkvi jej vlastn\u00fa podobu Sodomy a Gomory.<\/p>\n <\/p>\n Slov\u00e1, ktor\u00e9 zmenili svet<\/strong><\/p>\n V\u00a0roku 2009 mal za sebou dve knihy a\u00a0pracoval na dokon\u010den\u00ed tretej s\u00a0n\u00e1zvom Babylon (2010). Niekedy v\u00a0tom obdob\u00ed mu povedal jeden kamar\u00e1t, \u017ee sa v\u00a0homosexu\u00e1lmi ob\u013e\u00fabenej saune zozn\u00e1mil s\u00a0ist\u00fdm franc\u00fazskym k\u0148azom a vyspal sa s\u00a0n\u00edm. To Abbateho zaujalo nato\u013eko, \u017ee zamieril do\u00a0r\u00edmskej homosexu\u00e1lnej komunity. Zozn\u00e1mil sa s\u00a0k\u0148azom, ktor\u00fd ho pozval na \u017e\u00far, kde bude \u201eaj\u00a0ve\u013ea in\u00fdch duchovn\u00fdch. Objednali sme aj dve eskorty z\u00a0Tur\u00edna, ktor\u00e9 n\u00e1s pr\u00eddu zab\u00e1va\u0165. Ak chcete, ste pozvan\u00ed,\u201c spom\u00edna Abbate, ktor\u00fd sa na \u017e\u00far vybral s\u00a0kamar\u00e1tom a\u00a0skrytou kamerou. Oko kamery zachytilo v\u0161etko. Po pr\u00edchode do klubu mu\u017eov priv\u00edtal franc\u00fazsky k\u0148az s\u00a0dvomi platen\u00fdmi spolo\u010dn\u00edkmi. Asi polovica host\u00ed boli duchovn\u00ed, ktor\u00ed sa t\u00fdm nijako netajili a\u00a0pokojne sa predstavovali ako k\u0148azi. \u201e\u017d\u00far skon\u010dil u\u00a0m\u00f4jho kamar\u00e1ta doma, kam sme v\u0161etci \u0161li. On a\u00a0franc\u00fazsky k\u0148az sa zamkli v\u00a0sp\u00e1lni,\u201c opisuje situ\u00e1ciu Abbate, ktor\u00fd v\u0161etko na\u010falej nakr\u00facal. \u201ePotom pri\u0161iel moment, ktor\u00fd ma \u0161okoval zo v\u0161etk\u00e9ho najviac. Ten k\u0148az po cel\u00fa noc s\u00falo\u017eil a\u00a0potom si obliekol r\u00facho a\u00a0za\u010dal celebrova\u0165 om\u0161u.\u201c<\/p>\n Abbate str\u00e1vil s\u00a0touto \u201evyberanou spolo\u010dnos\u0165ou\u201c dvadsa\u0165 dn\u00ed, z\u00fa\u010dast\u0148oval sa divok\u00fdch \u017e\u00farov aj d\u00f4stojn\u00fdch bohoslu\u017eieb, p\u00e1tral na internete, sledoval soci\u00e1lne siete… a v\u00a0j\u00fali 2010 zverejnil, \u010do videl, po\u010dul a\u00a0nakr\u00fatil. Na titulke Panoramy sa objavila fotografia zop\u00e4t\u00fdch mu\u017esk\u00fdch r\u00fak s\u00a0krik\u013eavo ru\u017eov\u00fdm lakom na nechtoch, dr\u017eiacich ru\u017eenec a\u00a0n\u00e1pisom Le notti brave dei preti gay (Divok\u00e9 noci homosexu\u00e1lnych k\u0148azov) a\u00a0po pre\u010d\u00edtan\u00ed \u010dl\u00e1nku sa \u0161okovan\u00ed\u00a0\u010ditatelia dozvedeli o\u00a0mu\u017eoch, ktor\u00ed cez de\u0148 sl\u00fa\u017eia om\u0161e a\u00a0v\u00a0noci nav\u0161tevuj\u00fa gay bary a\u00a0kluby, kde sa zoznamuj\u00fa s\u00a0cudzincami a\u00a0maj\u00fa s\u00a0nimi sex. Ni\u010d\u00edm v\u00fdnimo\u010dn\u00fdm nie s\u00fa ani platen\u00ed spolo\u010dn\u00edci, predv\u00e1dzanie sa v\u00a0sutane \u010di orgie priamo v\u00a0cirkevnej budove. Abbate presn\u00fd po\u010det spom\u00ednan\u00fdch k\u0148azov neuviedol, hovoril len o \u201epo\u010detn\u00fdch pr\u00edpadoch\u201c. Fotografie a\u00a0vide\u00e1 zverejnen\u00e9 na webe Panoramy v\u0161ak usved\u010dovali troch (dvoch Talianov a\u00a0Franc\u00faza) vo veku od 35 do 50 rokov. \u010cl\u00e1nok vyvolal \u0161kand\u00e1l, no cirkev k\u0148azov ozna\u010dila za \u201eojedinel\u00e9 pr\u00edpady\u201c. Abbate sa preto ponoril do probl\u00e9mu e\u0161te hlb\u0161ie a\u00a0v\u00fdsledkom jeho nieko\u013ekomesa\u010dnej pr\u00e1ce bola kniha Sex a\u00a0Vatik\u00e1n. V\u00a0nej opisuje dvojit\u00fd \u017eivot k\u0148azov a\u00a0tvrd\u00ed, \u017ee cel\u00e9 tis\u00edcky z\u00a0nich maj\u00fa int\u00edmny vz\u0165ah s\u00a0in\u00fdmi duchovn\u00fdmi,\u00a0laikmi a aj so \u017eenami. E\u0161te \u0161okuj\u00facej\u0161ie s\u00fa jeho odhalenia o\u00a0tom, \u017ee tak\u00fdto pomer neraz nezostane bez n\u00e1sledkov, a tie sa k\u0148azi sna\u017eia za ka\u017ed\u00fa cenu utaji\u0165. Viacer\u00e9 tehotn\u00e9 milenky k\u0148azov novin\u00e1rovi priznali, \u017ee ich n\u00fatili podst\u00fapi\u0165 interrupciu alebo da\u0165 svoje die\u0165a na adopciu. Mnoh\u00ed far\u00e1ri pod\u013ea Abbateho platia svojim b\u00fdval\u00fdm ve\u013ek\u00e9 peniaze, aby zostalo ich tajomstvo na\u010falej ukryt\u00e9.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Ben Bradlee (1921 – 2014)<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Pr\u00edpad, ktor\u00fd ho presl\u00e1vil:<\/strong> Pentagon Papers. Vl\u00e1dne dokumenty dokazuj\u00face, \u017ee v\u0161etci \u0161tyria americk\u00ed prezidenti zav\u00e1dzali verejnos\u0165 v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0vojnou vo Vietname.<\/p>\n <\/p>\n Cesta k\u00a0siedmej ve\u013emoci<\/strong><\/p>\n Benjamin Crowninshield Bradlee sa narodil 26. augusta 1921 v\u00a0Bostone do rodiny s\u00a0mnoh\u00fdmi v\u00fdznamn\u00fdmi predkami. Dostalo sa mu klasick\u00e9ho vzdelania, po ukon\u010den\u00ed bakal\u00e1rskeho \u0161t\u00fadia na Harvarde ho v\u0161ak v\u00a0roku 1942 povolali k\u00a0n\u00e1morn\u00edctvu. Po skon\u010den\u00ed vojny sa stal report\u00e9rom nede\u013en\u00fdch nov\u00edn New Hampshire Sunday News a\u00a0s\u00a0v\u00fdnimkou dvojro\u010dn\u00e9ho p\u00f4sobenia na tla\u010dovom oddelen\u00ed americkej ambas\u00e1dy v\u00a0Par\u00ed\u017ei zostal a\u017e do smrti v\u00a0m\u00e9di\u00e1ch.\u00a0Kr\u00e1tko pracoval pre Newsweek, v\u00a0podstate cel\u00fa profesion\u00e1lnu kari\u00e9ru ale str\u00e1vil vo Washington Post. V\u00a0roku 1960 sprev\u00e1dzal po\u010das prezidentskej kampane Johna F. Kennedyho aj Richarda Nixona. K\u00fdm prv\u00e9mu sa stal bl\u00edzkym priate\u013eom, s\u00a0druh\u00fdm ho sp\u00e1ja af\u00e9ra Pentagon Papers.<\/p>\n <\/p>\n Pavu\u010dina zla<\/strong><\/p>\n V\u00a0roku 1967 vst\u00fapila vojna vo Vietname do svojho tretieho roka a\u00a0jej koniec bol st\u00e1le v\u00a0nedoh\u013eadne. Minister obrany Robert McNamara preto zriadil pracovn\u00fa skupinu, ktor\u00e1 cel\u00fdch 18 mesiacov analyzovala jednotliv\u00e9 aspekty americko-vietnamsk\u00e9ho konfliktu. Medzi 36 analytikmi bol aj Daniel Ellsberg, b\u00fdval\u00fd expert na nukle\u00e1rne zbrane a\u00a0zamestnanec Pentagonu. Ten sa v\u0161ak po n\u00e1vrate z\u00a0Vietnamu zaradil k\u00a0odporcom n\u00e1silia a\u00a0hlboko zasiahnut\u00fd hr\u00f4zami vojny sa rozhodol tajn\u00e9 dokumenty zverejni\u0165. Na sklonku roka 1969 nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov kop\u00edroval takmer v\u0161etk\u00fdch 47 zv\u00e4zkov tajnej spr\u00e1vy s\u00a03.000 stranami anal\u00fdz a\u00a04.000 stranami p\u00f4vodn\u00fdch vl\u00e1dnych dokumentov. Tie dokazovali mnoh\u00e9 klamstv\u00e1, ktor\u00fdmi v rokoch 1945 – 1967 v\u0161etci \u0161tyria americk\u00ed prezidenti zav\u00e1dzali verejnos\u0165. \u0160t\u00fadia napr\u00edklad odhalila, \u017ee Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty roz\u0161\u00edrili bez s\u00fahlasu Sen\u00e1tu vojnu aj do Kambod\u017ee a\u00a0Laosu, \u017ee administrat\u00edva Johna F. Kennedyho mala v\u00a0\u00famysle zvrhn\u00fa\u0165 juhovietnamsk\u00e9ho vodcu Ngo Ninh Diema a tie\u017e\u00a0fakt, \u017ee prezident Johnson sa rozhodol vojnu roz\u0161\u00edri\u0165, hoci v\u00a0kampani hl\u00e1sal opak. K\u00a0t\u00fdm naj\u0161okuj\u00facej\u0161\u00edm v\u0161ak patril dokument, ktor\u00fd potvrdzoval, \u017ee prezidenti Kennedy a\u00a0Johnson od za\u010diatku vypuknutia vojny vo Vietname vedeli, \u017ee ju Ameri\u010dania nem\u00f4\u017eu vyhra\u0165, napriek tomu v\u0161ak do boja posielali \u010fal\u0161\u00edch a\u00a0\u010fal\u0161\u00edch mu\u017eov. Ellsberg bol presved\u010den\u00fd, \u017ee by verejnos\u0165 mala by\u0165 o\u00a0t\u00fdchto skuto\u010dnostiach informovan\u00e1. Najsk\u00f4r oslovil nieko\u013ek\u00fdch politikov, aby obsah dokumentov zverejnili v\u00a0Sen\u00e1te. Ke\u010f to odmietli, obr\u00e1til sa na m\u00e9di\u00e1. Ako prv\u00e9 zverejnili 13. j\u00fana 1971 \u010dl\u00e1nok o\u00a0Pentagon Papers noviny The New York Times. Reakcia bola okam\u017eit\u00e1, gener\u00e1lny prokur\u00e1tor vydavate\u013ea po\u017eiadal, aby z\u00a0bezpe\u010dnostn\u00fdch d\u00f4vodov prestal dokumenty zverej\u0148ova\u0165 a\u00a0ke\u010f to odmietol, vl\u00e1da redakciu za\u017ealovala. S\u00fad si vy\u017eiadal na pre\u0161tudovanie dokumentov 15 dn\u00ed, po\u010das ktor\u00fdch nesmeli noviny ni\u010d z\u00a0tajn\u00fdch spr\u00e1v zverejni\u0165. A\u00a0vtedy do hry vst\u00fapil Ben Bradlee.<\/p>\n <\/p>\n Slov\u00e1, ktor\u00e9 zmenili svet<\/strong><\/p>\n Spo\u010diatku sa novin\u00e1ri vo Washington Post domnievali, \u017ee vo svojich \u010dl\u00e1nkoch k af\u00e9re desa\u0165ro\u010dia bud\u00fa musie\u0165 vo v\u0161etkom citova\u0165 konkurenciu. Ke\u010f v\u0161ak New York Times dostal povinn\u00fa pauzu, usmialo sa na nich \u0161\u0165astie – Ellsberg poslal 4.000 str\u00e1n dokumentov pr\u00e1ve im. \u0160\u00e9fredaktor Ben Bradlee sa okam\u017eite chopil \u0161ance a vo svojom dome v\u00a0Georgetowne zalo\u017eil 17. j\u00fana 1971 tajn\u00fa redakciu. Vyhradil pre \u0148u dve miestnosti – v\u00a0jednej debatovali pr\u00e1vnici a\u00a0z\u00e1stupcovia majite\u013ea, v\u00a0druhej za\u010dali novin\u00e1ri, zop\u00e1r asistentov a\u00a0jeden \u010di dvaja editori Pentagon Papers str\u00e1nku po str\u00e1nke \u0161tudova\u0165. Na mrav\u010diu pr\u00e1cu dostali len osem hod\u00edn, u\u017e ve\u010der chcel Bradlee zverejni\u0165 nov\u00e9 odhalenia. \u201e\u0160lo o\u00a0princ\u00edp, ktor\u00fd je z\u00e1kladom slobodnej tla\u010de. Mus\u00edme by\u0165 schopn\u00ed vyda\u0165 to, \u010do chceme a\u00a0a\u017e potom by\u0165 potrestan\u00ed, ak sme spravili chybu,\u201c argumentoval. Ne\u0161lo v\u0161ak len o\u00a0spravodajsk\u00e9 ide\u00e1ly, Bradlee chcel v\u010faka t\u00e9me Pentagon Papers dosta\u0165 Washington Post medzi ve\u013ek\u00fdch medi\u00e1lnych hr\u00e1\u010dov. Hrozilo v\u0161ak re\u00e1lne riziko, \u017ee ich ve\u013emi r\u00fdchlo uml\u010dia a\u00a0ak prehraj\u00fa spor s\u00a0americkou vl\u00e1dou, cel\u00e9 noviny p\u00f4jdu ku dnu. Pr\u00e1vni z\u00e1stupcovia denn\u00edka so zverejnen\u00edm dokumentov nes\u00fahlasili, no Bradley zatelefonoval vydavate\u013eke Katharine Graham a\u00a0povedal jej: \u201eM\u00e1\u0161 min\u00fatu na rozhodnutie. V\u0161etci vedia, \u017ee tie papiere m\u00e1me, mus\u00edme sa popon\u00e1h\u013ea\u0165.\u201c Nev\u00e1hala ani chv\u00ed\u013eku. A situ\u00e1cia sa opakovala – Bradleemu kr\u00e1tko po zverejnen\u00ed prv\u00e9ho \u010dl\u00e1nku op\u00e4\u0165 telefonoval sekret\u00e1r gener\u00e1lneho prokur\u00e1tora so \u017eiados\u0165ou, aby noviny prestali vyd\u00e1va\u0165 \u010fal\u0161ie inform\u00e1cie k\u00a0t\u00e9me vietnamskej vojny. \u0160\u00e9fredaktor to odmietol, a\u00a0tak aj Washington Post musel \u010deli\u0165 s\u00fadnemu procesu. 30. j\u00fana 1971 v\u0161ak Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad rozhodol, \u017ee oba denn\u00edky v\u00a0s\u00falade s\u00a0prv\u00fdm dodatkom \u00fastavy maj\u00fa pr\u00e1vo uverej\u0148ova\u0165 aj tajn\u00e9 spr\u00e1vy vl\u00e1dy.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Gordon Blackstock<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Pr\u00edpad, ktor\u00fd ho presl\u00e1vil:<\/strong> Smyllum Park. Sirotinec, ktor\u00e9ho m\u00fary ukr\u00fdvali obrovsk\u00e9 utrpenie det\u00ed. Jeho 402 chovancov odpo\u010d\u00edvalo bez mena a\u00a0pozornosti cel\u00e9 desa\u0165ro\u010dia v\u00a0masovom hrobe.<\/p>\n <\/p>\n Cesta k\u00a0siedmej ve\u013emoci<\/strong><\/p>\n Gordon Blackstock poch\u00e1dza zo \u0161k\u00f3tskeho Motherwellu a \u017eurnalistike sa venuje cel\u00fd \u017eivot. Vern\u00fd zost\u00e1va jedin\u00fdm novin\u00e1m Sunday Post, pre ktor\u00e9 za\u010dal p\u00edsa\u0165 po skon\u010den\u00ed univerzitn\u00e9ho \u0161t\u00fadia v\u00a0roku 2005 ako praktikant. Spo\u010diatku sa venoval najm\u00e4 \u0161k\u00f3tskym t\u00e9mam, nesk\u00f4r sa za\u010dal profilova\u0165 ako investigat\u00edvny novin\u00e1r. Najv\u00e4\u010d\u0161ie v\u00e1\u0161ne vyvolali jeho \u010dl\u00e1nky o\u00a0ISIS, o\u00a0da\u0148ov\u00fdch rajoch zn\u00e1mych \u013eud\u00ed aj o\u00a0zverstv\u00e1ch ist\u00e9ho \u0160k\u00f3ta, ktor\u00fd na Kr\u00e9te mu\u010dil, zn\u00e1sil\u0148oval a\u00a0v\u00e4znil viacero miestnych det\u00ed. Blackstock na gr\u00e9ckom ostrove hovoril so svedkami, kontaktoval pr\u00edbuzn\u00fdch, z\u00fa\u010dast\u0148oval sa s\u00fadnych procesov… V\u0161etko to v\u0161ak bola len ak\u00e1si pr\u00edprava na pr\u00edpad Smyllum.<\/p>\n <\/p>\n Pavu\u010dina zla<\/strong><\/p>\n Malo to by\u0165 miesto, kde bude o deti z\u00a0chudobn\u00fdch rod\u00edn dobre postaran\u00e9, v\u00a0skuto\u010dnosti ich tam v\u0161ak \u010dakalo len utrpenie, ktor\u00e9 neraz kon\u010dilo smr\u0165ou. Sirotinec Smyllum Park v\u00a0meste\u010dku Lanark asi 50 km od Glasgowa zalo\u017eili v\u00a0roku 1864 a\u00a0a\u017e do ukon\u010denia \u010dinnosti v\u00a0roku 1981 pre\u0161lo jeho br\u00e1nami 11.601 det\u00ed. Mnoh\u00e9 z\u00a0nich o\u00a0hr\u00f4zach za m\u00farmi budovy rozpr\u00e1vali cel\u00e9 roky, ich slov\u00e1m o\u00a0pravideln\u00fdch krut\u00fdch bitk\u00e1ch, poni\u017eovan\u00ed a\u00a0sexu\u00e1lnom zneu\u017e\u00edvan\u00ed v\u0161ak nik nevenoval pozornos\u0165. \u00daspe\u0161n\u00ed neboli ani b\u00fdval\u00ed chovanci Frank Docherty a\u00a0Jim Kane, ktor\u00ed v\u00a0roku 2003 objavili na cintor\u00edne St. Mary v Lanarku tr\u00e1vou zarasten\u00fd hrob. Pod\u013ea mn\u00ed\u0161ok z\u00a0r\u00e1du Dc\u00e9ry kres\u0165anskej l\u00e1sky sv. Vincenta de Paul, ktor\u00e9 sirotinec viedli, v\u00a0\u0148om malo by\u0165 pochovan\u00fdch 120 det\u00ed. Mu\u017ei sa v\u0161ak domnievali, \u017ee pod zemou le\u017e\u00ed omnoho viac tiel. Potvrdenie ich podozrenia prinieslo a\u017e stretnutie s\u00a0Gordonom Blackstockom.<\/p>\n <\/p>\n Slov\u00e1, ktor\u00e9 zmenili svet<\/strong><\/p>\n Docherty ma oslovil s t\u00fdm, \u017ee spom\u00ednan\u00fdch 120 det\u00ed na z\u00e1znamoch je pod\u013ea neho len vrcholom \u013eadovca. Povedal, \u017ee z\u00edska\u0165 odpovede je ako \u00eds\u0165 hlavou proti m\u00faru a\u00a0\u017ee existuj\u00fa rodiny, ktor\u00fdm nikto nikdy nepovedal, kde s\u00fa ich bl\u00edzki pochovan\u00ed. \u00daplne ma to ohromilo. Pomyslel som si, \u017ee pri troche trpezlivosti by sme mohli nejak\u00e9 odpovede z\u00edska\u0165 – spom\u00edna novin\u00e1r. Vedel, \u017ee bude potrebn\u00e9 presk\u00fama\u0165 obrovsk\u00e9 mno\u017estvo materi\u00e1lov, preto oslovil na spolupr\u00e1cu b\u00fdval\u00e9ho kolegu Bena Robinsona a\u00a0v\u00a0marci 2017 za\u010dali pracova\u0165 na pr\u00edpade. Robinsonov aktu\u00e1lny zamestn\u00e1vate\u013e BBC im na asistenciu poskytol aj vz\u00e1cne slu\u017eby genealogi\u010dky Janet Bishopovej. Dc\u00e9ry kres\u0165anskej l\u00e1sky v\u0161ak pre ich p\u00e1tranie pochopenie nemali a\u00a0svoje intern\u00e9 z\u00e1znamy poskytn\u00fa\u0165 odmietli. Trojica preto musela pre\u0161tudova\u0165 15.000 \u00famrtn\u00fdch listov det\u00ed do 18 rokov, h\u013eadaj\u00fac v\u00a0kol\u00f3nke \u201emiesto \u00famrtia\u201c alebo \u201ebydlisko\u201c n\u00e1zov Smyllum. Odhalenia v Sunday Post 10. septembra 2017 boli \u0161okuj\u00face. \u201e400 det\u00ed, ktor\u00e9 zomreli v\u00a0sirotinci pod veden\u00edm mn\u00ed\u0161ok, bolo pochovan\u00fdch v\u00a0jedinom neozna\u010denom hrobe,\u201c p\u00ed\u0161e Blackstock. Pod\u013ea jeho zisten\u00ed bola v Smyllume trojn\u00e1sobne vy\u0161\u0161ia \u00famrtnos\u0165 ako vtedaj\u0161\u00ed priemer a v\u00a0sirotinci zomrelo die\u0165a ka\u017ed\u00e9 tri mesiace, pri\u010dom a\u017e tretina z\u00a0nich mala menej ako \u0161es\u0165 rokov. A \u010do sa v\u00a0tomto s\u00eddle zla dialo? Odpovede d\u00e1vaj\u00fa pre\u017eiv\u0161\u00ed svedkovia, ktor\u00fdch sa Blackstockovi podarilo vyp\u00e1tra\u0165. Ich v\u00fdpovede sa \u010d\u00edtaj\u00fa ve\u013emi \u0165a\u017eko a\u00a0e\u0161te \u0165a\u017e\u0161ie sa akiste p\u00edsali. B\u00fdval\u00fd chovanec David, napr\u00edklad vypovedal, \u017ee ho mn\u00ed\u0161ky v\u00a0Smyllum Park ako 10-ro\u010dn\u00e9ho fyzicky aj sexu\u00e1lne zneu\u017e\u00edvali. Vidite\u013ene zni\u010den\u00fd mu\u017e prehovoril aj o\u00a0smrti svojho najlep\u0161ieho kamar\u00e1ta, \u0161es\u0165ro\u010dn\u00e9ho Sammyho, ktor\u00fd zomrel p\u00e1r dn\u00ed po tom, ako ho rozz\u00faren\u00e1 mn\u00ed\u0161ka pred jeho o\u010dami dokopala do bezvedomia. Policajn\u00e9 vy\u0161etrovanie potvrdilo, \u017ee Sammy zomrel na krv\u00e1canie do mozgu, mn\u00ed\u0161ky v\u0161ak jeho rodinu informovali, \u017ee chlapcovu smr\u0165 sp\u00f4sobila hra s\u00a0m\u0155tvym potkanom. \u010eal\u0161\u00ed b\u00fdval\u00fd obyvate\u013e Smyllum Parku hovoril o\u00a0svojom dlhodobom zneu\u017e\u00edvan\u00ed a\u00a0dosved\u010dil tie\u017e, \u017ee po\u010dul, ako v\u00a0j\u00fali 1955 jedna z\u00a0mn\u00ed\u0161ok silno fackovala \u0161tvorro\u010dn\u00e9ho chovanca. Ten sa na druh\u00fd de\u0148 neuk\u00e1zal a\u00a0o\u00a0nie\u010do nesk\u00f4r zomrel…<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2018\/10\/na-pohlad.jpg\")
<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n