Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n
<\/p>\n
Som zo star\u00e9ho sveta, jednou nohou b\u00fdvam inde. Minule mi jedna pani hovor\u00ed, \u017ee vy ur\u010dite p\u00ed\u0161ete e\u0161te listy a viano\u010dn\u00e9 poh\u013eadnice. Nie, nep\u00ed\u0161em. Keby som robila po\u0161t\u00e1rku, listy by k \u013eu\u010fom netrafili a stratili sa. Chcela som nap\u00edsa\u0165 o viano\u010dnej po\u0161te, o po\u0161t\u00e1rkach, \u010do sa brodia snehom, \u017ee niekedy s\u00fa Je\u017ei\u0161kom. Napokon som presnorila t\u00fa svoju emailov\u00fa, ani tam som na nejak\u00e9 viano\u010dn\u00e9 vin\u0161ova\u010dky nenatrafila, pon\u00fakam v\u0161ak \u010dosi z jedn\u00e9ho predviano\u010dn\u00e9ho listovania:<\/p>\n
<\/p>\n
– Moja ka\u010di\u010dka Barborka ochorela. Cel\u00fa noc mala takmer 41 teplotu! Makala som okolo nej. Cez de\u0148 som umyla okn\u00e1 a takmer v\u0161etko ma bol\u00ed. Nohy, ruky, chrb\u00e1t, v\u0161etko. Vecanko ledva d\u00fdcha, Barunka je vrel\u00e1, Molina kope ak\u00fasi jamu na dvore, nie\u010do tam mus\u00ed ma\u0165, u\u017e tam str\u010d\u00ed hlavu aj k\u00fasok trupu a \u0161tek\u00e1 do nej. Je to tu lazaret.
\nPozer\u00e1m si Thoreaua! Ve\u010f ja to pozn\u00e1m dobre, aj s jeho vlastn\u00fdmi obr\u00e1zkami, mala som to dlho po\u017ei\u010dan\u00e9 od Ruda Slobodu. Po\u017ei\u010dal mi to, aby nasral tata, \u017ee mi o tom povedal on a nie tatu\u0161ko. To bola ich ob\u013e\u00faben\u00e1 kni\u017eka! Obaja narukovali do Brna. Obaja ju \u010d\u00edtali na vojne. Ja nesk\u00f4r, ale ja som naozaj pri Waldenskom rybn\u00edku ne\u010faleko Bostonu bola, k\u00fapila som tam t\u00fa kni\u017eku po anglicky aj s Thoreauov\u00fdmi ilustr\u00e1ciami. Naposledy som ju \u010d\u00edtala v p\u00f4rodnici. Barunka revala.
\nKe\u010f Thoreau odi\u0161iel do lesa a postavil si tam dom, bol mlad\u00fd chlap. Waldensk\u00fd rybn\u00edk je tak\u00e9 p\u013euv\u00e1tko, okolo les. Vtedy, ke\u010f som tam bola, bol zamrznut\u00fd a okolo lesy, stromy a ich kon\u00e1re, v\u0161etko bolo biele. Poletoval sneh a bl\u00ed\u017eili sa Vianoce. Mo\u017eno aj dnes je rok… Neviem d\u00e1tum. To prostredie… Musela som myslie\u0165 na Ruda aj na tata, ako mi tak po svojom radili obaja. Ako by sa im tam p\u00e1\u010dilo a ako vlastne aj oni mali svoje pustovne, Rudo na konci dvora izbu, pr\u00edstavbu, m\u00f4j tato hamr\u0161t\u00edl. Walden je tak\u00e1 chlapsk\u00e1 kni\u017eka! M\u00f4j svokor m\u00e1 to star\u00e9 vydanie, ktor\u00e9 som mala aj od Ruda s Thoreauov\u00fdmi ilustr\u00e1ciami. M\u00e1 tam nakreslen\u00e9, ako letia div\u00e9 ka\u010dice. A ja som ich tam videla letie\u0165.
\nNo, chcela by som nahovori\u0165 sestru a uvari\u0165 kapustnicu pre mojich tul\u00e1kov. Nejako ich je moc, mus\u00edm niekoho n\u00e1js\u0165. B\u00fdvaj\u00fa v takom polozb\u00faranom dome a r\u00e1no odtia\u013e id\u00fa uzimen\u00ed ako z roboty. Z \u00fast sa im dym\u00ed. Minul\u00fd rok v tom dome b\u00fdval iba jeden, Miro a ten tam cez\u00a0Vianoce\u00a0zhorel. Pred Vianocami som mu dala pece\u0148 chleba a prachy. P\u00fdtal sa, vy ste mi \u010do a ja \u017ee sestra…
\nM\u00f4j tato nemal r\u00e1d drah\u00e9 veci. Raz mu \u017eena k\u00fapila drah\u00fd tmavomodr\u00fd vlnen\u00fd kab\u00e1t. Dlh\u00fd a kr\u00e1sny. I\u0161iel sa v \u0148om ve\u010der t\u00e1ra\u0165 mestom. Ke\u010f sa vracal, na Michalskej sedel tak\u00fd \u017eobr\u00e1k a hovor\u00ed mu, \u017ee daj cigaretu, zima mi je. A tato mu dal kab\u00e1t a hovor\u00ed, cigarety m\u00e1\u0161 vo va\u010dku!\u00a0Pri\u0161iel domov a \u017eena mu nad\u00e1vala. Nov\u00fd kab\u00e1t! Obliekla sa a i\u0161la h\u013eada\u0165 kab\u00e1t. Vzala star\u00fd zelen\u00fd kab\u00e1tisko, ktor\u00fd tatko nosieval e\u0161te d\u00e1vno. Na\u0161la ho a vymenila. Musela v\u0161ak prihodi\u0165 aj prachy, lebo tul\u00e1k jej ho nechcel da\u0165.
\nTo bolo na rozveselenie.
\nIdem do kostola a budem sa modli\u0165 za deti. Minul\u00fa nede\u013eu som sa aj za Teba. Ani neviem, ako sa spoveda\u0165. \u010co m\u00e1m poveda\u0165, \u017ee sa niekedy zab\u00fadam pomodli\u0165, lebo som si \u0165a\u017ek\u00e1 a unaven\u00e1?
\nIdem, lebo sa mus\u00edm chysta\u0165 do kostola. Chcem \u00eds\u0165 aj na ru\u017eenec.\u00a0Nech sa Ti nedel\u00ed…<\/p>\n
<\/p>\n
– U\u017e viem, pre\u010do na\u0161a Molina h\u013abi jamu. V tej jame b\u00fdva je\u017eko. Dnes som ho videla. Zahrabal sa tam na zimu a Molina mu ned\u00e1 pokoja. Mysl\u00ed\u0161, \u017ee ho m\u00f4\u017eem prelo\u017ei\u0165? Kam? Zobudi\u0165? Boj\u00edm sa, \u017ee ani nesp\u00ed, lebo Molina je suka. K\u00fdm tam bude, bude kopa\u0165. Dnes som jej \u0161vacla s metlou, no znovu je tam.
\n\u010co m\u00e1m urobi\u0165? M\u00e1m toho je\u017eka niekde prelo\u017ei\u0165?
\nInak, tak\u00e1 som rada, \u017ee je u n\u00e1s. E\u0161te som ho neuk\u00e1zala Barborke, ale rad\u0161ej ani neuk\u00e1\u017eem, lebo to je e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ia pohroma ako Molica…
\nM\u00e1\u0161 pracov\u0148u? Svoju izbi\u010dku?
\nJa nem\u00e1m. Kde sa zlo\u017e\u00edm, tam som. M\u00e1m v\u0161ak st\u00f4l. Po tatovi, z hamr\u0161t\u00edlu, jurkovi\u010dovsk\u00fd. V\u017edy po t\u00fd\u017edni rozhrniem kni\u017eky, nie\u010do zalo\u017e\u00edm, in\u00e9 privle\u010diem. Sp\u00e1vam v ob\u00fdva\u010dke, teraz v\u0161ak sp\u00e1lni, spojili sme si s de\u0165mi postele. Ke\u010f som bola mal\u00e1 a mlad\u0161ia, rada som na\u00a0Vianoce\u00a0spala pri strom\u010deku. E\u0161te aj s mal\u00fdm Vincom sme spolu sp\u00e1vali. Mo\u017eno budem aj teraz s Barunkou.
\nPovedz, \u010do s je\u017ekom. Ty by si je\u017ea premiestnil?
\nChcem obr\u00e1zok od Cpina. Star\u00e9ho! V nede\u013eu je za neho om\u0161a. A v pondelok nain\u0161taluj\u00fa jeho modransk\u00fd olt\u00e1r s jasli\u010dkami.\u00a0A\u00a0v stredu o \u0161iestej r\u00e1no sa bud\u00fa u n\u00e1s v Modre modli\u0165 ror\u00e1ty. P\u00f4jdem. Ve\u010f b\u00fdvam oproti aj hore.
\nDr\u017e sa, dr\u017e, dr\u017e sa ma…
\n– Ahoj, \u0161ecko tu drichme… Nejako tre\u0165opl\u00e1novo ma v\u0161eli\u010do bol\u00ed. Raz ma zabol\u00ed noha, potom niekde v \u00fatrob\u00e1ch bru\u0161ko, \u017eal\u00fadok \u010di \u013eadviny. Hovor\u00ed\u00a0mi to, \u017ee opatruj n\u00e1s starenka. No a ja som si povedala, \u017ee budem, budem to opatrova\u0165, aj seba, dnes dotiahnem Vianoce, upe\u010diem kol\u00e1\u010d, teda kysnut\u00e9 pajgle, makovn\u00edk, orechovn\u00edk a tvarohovn\u00edk… Tie rob\u00edm stra\u0161ne dobr\u00e9. Viem aj os\u00fachy. Slivkov\u00e9 aj r\u00edbez\u013eov\u00e9 s mrveni\u010dkou. Vie\u0161, ja som r\u00edbez\u013eov\u00e1 kr\u00e1\u013eovn\u00e1… Cel\u00e9 detstvo som ich oberala a potom pred\u00e1vala s babi\u010dkou Jolankou na trhu. Na \u0161tvrt\u00fd vlak a potom medzi Ma\u010farmi a Bulharkami. Babi\u010dka iba po ma\u010farsky. A ja som sedela na debni\u010dk\u00e1ch, bola mi zima, po\u010d\u00favala som t\u00fa ma\u010far\u010dinu a niekedy som si aj schrupla. V \u010cekl\u00edsi sa pek\u00e1vali kol\u00e1\u010de alm\u00e1\u0161pit\u00e9 a mre\u017eovn\u00edky.
\nPred dvoma rokmi sme sa s Ag\u00e1tou prihl\u00e1sili vari\u0165 kapustnicu. Na n\u00e1mest\u00ed, koncom fa\u0161iangu. V\u0161etci boli za niekoho a my sme si nap\u00edsali, \u017ee hamr\u0161t\u00edlska kapusta a vyhrali sme to.
\nKe\u010f hovor\u00edm o jedle, stra\u0161ne rada by som raz o t\u00fdch v\u0161etk\u00fdch polievkach a hrncoch a\u00a0kuchynskom buchote nap\u00edsala… V\u0161etci u n\u00e1s varili ako \u010derti, v\u0161etko sa odohr\u00e1valo v<\/p>\n
<\/p>\n
– V noci som ozdobila strom\u010dek. Pom\u00e1ha\u010di spali. V\u017edy, ke\u010f niekde idem, k\u00fapim si ozdobu. A tak na na\u0161om strome vis\u00ed dreven\u00e9 srdce z Grenoblu, provensalsk\u00fd voja\u010dik na koni, nemeck\u00e9 on\u00e9, americk\u00fd lusk\u00e1\u010dik aj s dvoma medve\u010fmi a hojdac\u00edm kon\u00edkom… Sal\u00f3nky s\u00fa z Grenoblu, od Igora… Te\u0161\u00edm sa, \u010do povie Barborka. T\u00e1 tak\u00e1 naradovan\u00e1 ma\u0161\u00edrovala spinka\u0165, lebo som jej povedala, \u017ee ke\u010f zasp\u00ed, potichu\u010dky pr\u00edde Je\u017ei\u0161ko a prinesie strom\u010dek.
\nBola som za tatu\u0161kom. Odniesla som mu tri jablk\u00e1 a tri orechy a zap\u00e1lila kahan. Kahan bol od Ilju Zeljenku, teda pre oboch. Pomodlila som sa tam, aj tam aj tamtam… Potom sme s Marekom za\u0161li k str\u00fdcovi Gloznekovi. Na z\u00e1hrade mu zimuj\u00fa div\u00e9 ka\u010deny. Hovor\u00ed \u201eosemkr\u00e1t za den idem sem do pivnice… Tak\u00e9 m\u00e1m dobr\u00e9 toho roku v\u00edno, hore ho any neberem. Idem, glgnem si, pochv\u00e1lim sa a idem hore. Liter za den vypijem, v\u00e1c ne, preto ho hore neberem. A to m\u00e1m aj rozcvi\u010dku. Pades\u00e1t rokov som nepribral any kilo. Na bud\u00faci rok budem mat osemdes\u00e1t!\u201c
\nA tatko Jo\u017eo v\u010dera spal za stolom. Hlava v b\u00e1sni\u010dk\u00e1ch. Len som nakukla a pohladila ho. K\u00farili sme spolu v peci.
\nM\u00f4j \u010dierny drozd mi zdobil v\u010dera strom.<\/p>\n
<\/p>\n
– Vin\u0161ujem pekn\u00fd de\u0148… Boli\u00a0Vianoce, pri\u0161li mama aj Janko a ja som okrem modlitby povedala pr\u00edpitok, po\u010fakovala som mame, \u017ee je a Jankovi som povedala, \u017ee o tom mo\u017eno nevie, ale je n\u00e1\u0161, teda m\u00f4j, ale povedala som n\u00e1\u0161. Janko hovoril o star\u00fdch futbalistick\u00fdch \u010dasoch a Barborka pri strom\u010deku povedala, \u017ee Je\u010di\u0161ko, \u010fakujem, \u017ee si pri\u0161iel. Rozba\u013eovala si dar\u010deky, aj Vecanisko sa te\u0161il, Molina zo\u017erala sal\u00f3nky, kni\u017eku Odev m\u00f4jho \u013eudu som dala napokon Marekovi a tak sa te\u0161il aj ten, mame som k\u00fapila vo\u0148avku a star\u00e9 ma\u010farsk\u00e9 rozpr\u00e1vky… Mne Je\u017ei\u0161ko priniesol hrn\u010dek s \u010dere\u0161\u0148ami a v \u0148om nug\u00e1tov\u00fa ty\u010dinku. Volal sa Vecanko ten Je\u017ei\u0161ko. Potom n\u00e1s mama vzala a \u0161li sme na Dubov\u00fa. Marek zostal doma. Na Dubovej sme zahrali tete Bete pod oknami a potom mama s Barborkou zaspievali. Sedeli sme nad kol\u00e1\u010dmi pri strom\u010deku a Barborka nah\u00e1\u0148ala tak\u00e9 mal\u00e9 ry\u0161av\u00e9 ma\u010diatko, aj ja, ale iba o\u010dami. Teta Beta bola pekn\u00e1 a pozerala ako tatu\u0161ko. U\u017e m\u00e1 osemdesiattri rokov. Mama nechcela \u00eds\u0165 k Fialom, ani Vinco, napokon v\u0161ak \u0161iel do Mlyna na Cajle, tam hral kr\u00e1sne, ale mali dvoch psov a t\u00ed spievali a \u0161tekali, no a nakoniec sme sa dotrieskali domov. Ja do postele a Marekovi som nechala deti. O \u0161tvr\u0165 na dvan\u00e1s\u0165 som sa zobudila a ma\u0161\u00edrovala do kostola.
\nMoje miesto bolo obsaden\u00e9, a tak som si zo tri razy presadla. \u010c\u00edtala som o chlap\u010dekovi, \u010do sa narodil. A k\u00e1ze\u0148 bola o starod\u00e1vnom rozpr\u00e1van\u00ed, \u017ee k Betlehemu pri\u0161li dvaja, Adam a Eva sa volali a ke\u010f pri\u0161li, st\u00e1li vonku a nevedeli vojs\u0165. Jozef ich zavolal a oni si k\u013eakli a Adam povedal, \u017ee my nem\u00e1me ni\u010d pre tohto chlapca, iba toto nahryznut\u00e9 jablko. A polo\u017eili mu ho k noh\u00e1m. A n\u00e1\u0161 p\u00e1n far\u00e1r to zaona\u010dili tak, \u017ee ka\u017ed\u00fd m\u00e1me vo vrecku tak\u00e9 nahryznut\u00e9 jablko a aby sme ho nechali pri jasli\u010dk\u00e1ch. Na Cpinov olt\u00e1r svietil reflektor, zlatovl\u00e1ska s anjelmi letela a vietor jej \u010desal vlasy a pastu\u0161kovia, tak\u00ed slovensk\u00ed, v ko\u017eu\u0161inov\u00fdch bundi\u010dk\u00e1ch hrali na p\u00ed\u0161\u010dalk\u00e1ch a jedna ove\u010dka sa tu\u0161\u00edm zat\u00falala… V modranskej Cpinovej ma\u0161ta\u013eke je tesno, ale \u00fatulne!
\nPred kostolom som stretla sestru s mu\u017eom a dc\u00e9rou a \u0161la som ich odprevadi\u0165 domov, ale niekto za\u010dal hra\u0165 na tr\u00fabke na n\u00e1mest\u00ed, vr\u00e1tilo ma. Po ceste som stretla p\u00e1na Petrakovi\u010da, \u010do m\u00e1 87 rokov a p\u00fdtam sa ho, kto to hr\u00e1, riadite\u013e hudobnej \u0161koly? A p\u00e1n Petrakovi\u010d \u017ee Odler, hr\u00e1val som s n\u00edm skoro p\u00e4\u0165desiat rokov v dychovke, pozn\u00e1m jeho n\u00e1tisk. A ja, \u017ee Odlera nepozn\u00e1m! On, \u017ee ja ho pozn\u00e1m aj pod\u013ea n\u00e1tisku a viem, \u017ee sa e\u0161te pom\u00fdli. Odler sa v\u017edy pom\u00fdli. Potom sa ten Odler pom\u00fdlil. A my dvaja sme k nemu pri\u0161li a vin\u0161ovali sme mu. P\u00e1n Petrakovi\u010d hovoril, \u017ee vid\u00ed\u0161, zase si tla\u010dil! Odler bol staru\u010dk\u00fd str\u00fdco a ja som mu vin\u0161ovala a ke\u010f som sa chcela predstavi\u0165, povedal, \u017ee ma pozn\u00e1 z vinohradov. \u017de ma poznal, e\u0161te ke\u010f moja mama s tatom chodili pe\u0161i do hamr\u0161t\u00edlu pred vinohrad a mama ledva i\u0161la, lebo mala v bru\u0161ku m\u0148a…<\/p>\n
<\/p>\n
– V Koc\u00fariciach pri Pie\u0161\u0165anoch n\u00e1s bolo ve\u013ea. V\u010dely spali. A ja popoludn\u00ed doma tie\u017e, unavila som sa. Pri\u0161li Borisovci vin\u0161ova\u0165 a zobudili ma. Aj Je\u017ei\u0161ko pri\u0161iel a priniesol mi u Borisovcov Beauchampove \u017ealmy.\u00a0Spom\u00ednali sme na v\u0161eli\u010do, Boris pil v\u00edno a mal dobr\u00fa n\u00e1ladu, vraj ma po\u010dul \u010d\u00edta\u0165 v kostole z Izai\u00e1\u0161a. Hovorili sme o k\u00e1zni a novom k\u0148azovi a dohodli sa, \u017ee ich p\u00f4jdeme pozrie\u0165 aj my. Dala som im o\u0161tiepok. Teta Katka jedn\u00e9ho zo psov dala na sala\u0161 a dostala o\u0161tiepky. Mala sedem bernsk\u00fdch sala\u0161n\u00edckych psov. U\u017e m\u00e1 iba troch. Jedn\u00e9ho som skoro v\u010dera vzala k n\u00e1m, ale mama zakro\u010dila a skoro ma vyc\u00e1pala. Do\u010d\u00edtala som rozhovory. Boris si pre\u010d\u00edtal poviedky, vravel, \u017ee najviac sa mu p\u00e1\u010dila\u00a0A u\u017e \u010dit a moja anab\u00e1za z hudobnej \u0161koly.
\nP\u00edsal si o Hviezdoslavovi. Ja k nemu a\u017e tak\u00fd vz\u0165ah nem\u00e1m (tato by mi dal!), nem\u00e1m ho dobre pre\u010d\u00edtan\u00e9ho. Moje lode som navigovala in\u00fdmi vodami. M\u00e1m pre\u010d\u00edtan\u00e9 lep\u0161ie niektor\u00e9 star\u0161ie veci – Bajzu, Z\u00e1borsk\u00e9ho, nie\u010do zo \u0160t\u00fara, F\u00e1ndlyho a\u00a0Hrobo\u0148a v\u00fdborne, Holl\u00e9ho, najlep\u0161ie Timravu, o tej a F\u00e1ndlym by som raz chcela nap\u00edsa\u0165… Nem\u00e1m v\u0161ak pocit, \u017ee Hviezdoslava dnes okrem Olijanka v bare niekto \u010d\u00edta. \u013dudia, ani t\u00ed, \u010do p\u00ed\u0161u, akoby nemali pre star\u00e9 veci trpezlivos\u0165. K\u00fapila som teraz Barborke Podjavorinskej ver\u0161\u00edky pre deti, ve\u013emi sa mi p\u00e1\u010di, ke\u010f to \u010d\u00edtame. Pokazili to \u0161kared\u00fdmi ilustr\u00e1ciami, ale ve\u013emi je to mil\u00e9. Ona sama na to dobre reaguje. Bo\u017ee, zabudla som na svoje kamo\u0161ky, \u0160olt\u00e9sov\u00fa a Vansov\u00fa. No tie tie\u017e m\u00e1m prel\u00faskan\u00e9. Prv\u00fa spom\u00ednan\u00fa o nie\u010do lep\u0161ie. Ne\u0161\u0165astn\u00ed\u010dku!
\n– Ja som sa ne\u017ealovala, len mi napadlo, ke\u010f tu v\u0161etci trhali tie viano\u010dn\u00e9 papiere a rozba\u013eovali dar\u010deky, \u017ee tu\u0161\u00edm na m\u0148a zabudli. Kv\u00f4li nim, nie kv\u00f4li sebe. Ja m\u00e1m\u00a0Vianoce\u00a0hocikedy. K\u00fapim si kni\u017eku a m\u00e1m ich! Cez sviatky moc nepracujem, lebo m\u00e1m t\u00fdch mal\u00fdch a mus\u00edm vari\u0165. U n\u00e1s var\u00edm iba ja a \u010dasto aj pre mamu a sestru. Nejako to tak je a ja var\u00edm rada!
\nSilvester presp\u00edm. V\u017edy. Nikdy som nelietala po chat\u00e1ch. Spolu s tatom a p\u00e1nom Ile\u010dkom, maliarom, sme ve\u010derali, oni potom debatovali, niekedy to \u0161li predebatova\u0165 do ateli\u00e9ru a my sme \u0161li spa\u0165. Mus\u00edm p\u00edsa\u0165, \u00eds\u0165 do \u010cekl\u00edsa na stanicu, vypravi\u0165 zop\u00e1r vlakov, rozbehn\u00fa\u0165 sa po snehu v \u0161karpe, obera\u0165 r\u00edbezle… Za\u010dnem \u010d\u00edta\u0165 svoj rom\u00e1n. Dnes \u010d\u00edta\u0165 a od zajtra pokra\u010dova\u0165 v p\u00edsan\u00ed. A Ty? Pracuje\u0161 u\u017e? Inak, tnto sneh je m\u00f4j, keby si nevedel. Ja som sa v\u010dera modlila, aby napadol. Dnes s\u00fa v\u0161etci \u0161of\u00e9ri nasrat\u00ed, ale ja m\u00e1m sneh najrad\u0161ej na svete.
\n– O chv\u00ed\u013eu s\u00fa Vianoce. Nech v\u00e1s n\u00e1jdu viano\u010dn\u00ed po\u0161t\u00e1ri aj Je\u017ei\u0161ko. Va\u0161a Veve<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Veronika \u0160ikulov\u00e1 Som zo star\u00e9ho sveta, jednou nohou b\u00fdvam inde. Minule mi jedna pani hovor\u00ed, \u017ee vy ur\u010dite p\u00ed\u0161ete e\u0161te listy a viano\u010dn\u00e9 poh\u013eadnice. Nie, nep\u00ed\u0161em. Keby som robila po\u0161t\u00e1rku, listy by k \u013eu\u010fom netrafili a stratili sa. Chcela som nap\u00edsa\u0165 o viano\u010dnej po\u0161te, o po\u0161t\u00e1rkach, \u010do sa brodia snehom, \u017ee niekedy s\u00fa Je\u017ei\u0161kom. […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":455,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[23,16],"tags":[],"class_list":["post-619","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-december-2014-januar-2015","category-fejton"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/619","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=619"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/619\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":784,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/619\/revisions\/784"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/455"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=619"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=619"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=619"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}