\u00a0 \u00a0 \u00a0Doktor John Thackery, The Knick, II. s\u00e9ria<\/em><\/strong><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Dejiny modernej chirurgie sa za\u010dali p\u00edsa\u0165 len ned\u00e1vno, pribli\u017ene pred 150 rokmi. Medzi ctihodn\u00fdmi lek\u00e1rmi bolo toto povolanie dlho zazn\u00e1vanou profesiou. Bodaj by aj nie, ke\u010f prv\u00ed chirurgovia vzi\u0161li z\u00a0cechu holi\u010dov, vyzbrojen\u00fdch britvami a\u00a0no\u017emi, ktor\u00ed svoje poznatky namiesto univerz\u00edt a\u00a0u\u010den\u00fdch kn\u00edh z\u00edskavali manu\u00e1lnou pr\u00e1cou v\u00a0remeseln\u00edckych cechoch. Hippokratova pr\u00edsaha dokonca obsahovala sta\u0165, v ktorej mlad\u00ed lek\u00e1ri s\u013eubuj\u00fa, \u017ee sa nikdy nezn\u00ed\u017eia k\u00a0praktikovaniu chirurgie. <\/em><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n V\u00a0stredoveku chirurgovia-samoukovia putovali z\u00a0mesta do mesta, rozlo\u017eili sa na trhu a\u00a0pon\u00fakali svoje slu\u017eby: trhanie zubov, napr\u00e1vanie zlomen\u00fdch kon\u010dat\u00edn \u010di odstra\u0148ovanie mo\u010dov\u00fdch kame\u0148ov. Najviac cviku z\u00edskavali na bojisk\u00e1ch – bolo treba o\u0161etrova\u0165 bodn\u00e9 \u010di streln\u00e9 rany, reza\u0165 ruky a\u00a0nohy, zastavi\u0165 krv\u00e1canie vypa\u013eovan\u00edm rany vriacim olejom \u010di plame\u0148om… Uznanie chirurgov ako rovn\u00fdch doktorom medic\u00edny (a\u00a0chirurgie ako lek\u00e1rskeho odboru) prinieslo a\u017e osvietenstvo. Ale aj tak to bola pr\u00e1ca ako na bit\u00fanku. Do konca 19. storo\u010dia neexistovala anest\u00e9za, pacienta chirurg operoval sp\u00f4sobom, \u017ee ho prip\u00fatal alebo si na pomoc prizval nieko\u013ek\u00fdch statn\u00fdch chlapov, ktor\u00ed dr\u017eali ne\u0161\u0165astn\u00edka kri\u010diaceho ako tur. Na prahu 20. storo\u010dia u\u017e lek\u00e1ri mali v\u00a0ruk\u00e1ch ak\u00e9-tak\u00e9 zbrane, lebo aj do medic\u00edny dorazili r\u00f4zne v\u00fddobytky techniky: strieka\u010dky a\u00a0podko\u017en\u00e9 ihly, stetoskopy, oftalmoskopy, r\u00f6ntgen, za\u010dali sa robi\u0165 transf\u00fazie… \u010co v\u0161ak chirurgiu posunulo obrovsk\u00fd krok dopredu, bolo zavedenie anest\u00e9zie a\u00a0d\u00f4raz na antisepsu v praxi. To bol skuto\u010dn\u00fd triumf medic\u00edny!<\/p>\n Seri\u00e1l The Knick \u0161\u013eape z\u00e1vratn\u00fdm tempom, pon\u00faka vzru\u0161uj\u00faci thriller s\u00a0mno\u017estvom surov\u00fdch, drsn\u00fdch sc\u00e9n, pri ktor\u00fdch sa slab\u0161\u00edm povah\u00e1m m\u00f4\u017eu obraca\u0165 \u017eal\u00fadky. Okrem p\u00fatav\u00e9ho deja v\u0161ak odr\u00e1\u017ea aj mno\u017estvo javov, s\u00favisiacich nielen s\u00a0medic\u00ednou, ale i\u00a0dobov\u00fdmi spolo\u010densk\u00fdmi zmenami: rasizmus, neleg\u00e1lne potraty, boj za \u017eensk\u00fa rovnopr\u00e1vnos\u0165, pris\u0165ahovalectvo a\u00a0s\u00a0n\u00edm \u0161\u00edriace sa choroby, zrod eugeniky ako u\u010denia o\u00a0nadradenosti siln\u00fdch jedincov nad slab\u0161\u00edmi, nech\u00fdba T\u00fdfov\u00e1 Mary, ktor\u00e1 nakazila desiatky newyorsk\u00fdch dom\u00e1cnost\u00ed bakt\u00e9riou bru\u0161n\u00e9ho t\u00fdfu; zlodeji m\u0155tvol, ktor\u00e9 putuj\u00fa na stoly poznania chtiv\u00fdch chirurgov; Clarence Dally, prv\u00fd mu\u017e, ktor\u00fd doplatil \u017eivotom na r\u00f6ntgenov\u00e9 \u017eiarenie; prv\u00ed v\u00fdrobcovia liekov, ktor\u00ed v\u00a0snahe podplati\u0165 lek\u00e1rov prekrucuj\u00fa fakty… a nad v\u0161etk\u00fdmi t\u00fdmi skuto\u010dn\u00fdmi \u010di vymyslen\u00fdmi hrdinami sa vyn\u00edma postava doktora Johna W. Thackeryho, \u00fastrednej postavy filmu, impozantnej fascinuj\u00facej osobnosti, vytvorenej po vzore skuto\u010dn\u00e9ho doktora, americk\u00e9ho chirurga Williama Stewarda Halsteda. Tak sa teda po\u010fme pozrie\u0165, \u010do m\u00e1 a\u00a0nem\u00e1 filmov\u00fd \u201eThack\u201c spolo\u010dn\u00e9 so skuto\u010dn\u00fdm\u00a0doktorom Halstedom. A\u00a0nielen s\u00a0n\u00edm…<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Lek\u00e1rska \u0161pecializ\u00e1cia: <\/strong>Do dej\u00edn USA sa zap\u00edsal ako \u201eotec americkej chirurgie\u201c. Lek\u00e1r, ktor\u00fd sp\u00f4sobil revol\u00faciu vo svojom obore, bol z\u00e1rove\u0148 nevylie\u010dite\u013en\u00fd narkoman, po cel\u00fd \u017eivot z\u00e1visl\u00fd na koka\u00edne a\u00a0morfiu.<\/p>\n Sc\u00e9na z\u00a0Knick: <\/strong>John Thackery je pr\u00edrodn\u00fd \u00fakaz. Id\u00fa o\u00a0\u0148om ch\u00fdry ako o\u00a0najlep\u0161om chirurgovi v\u00a0New Yorku. Mimoriadny talent, vizion\u00e1r s\u00a0\u00fa\u017easnou charizmou a\u00a0prudkou, v\u00fdbu\u0161nou povahou. Ale aj zvodca \u017eien, narkoman, do seba zah\u013eaden\u00fd egoista, hnan\u00fd ve\u013ek\u00fdmi amb\u00edciami, ktor\u00fd sa r\u00e1d hr\u00e1 na boha. Rasista a\u00a0poz\u00e9r. Jednoducho, origin\u00e1l. Tak ako jeho excentrick\u00e9 \u0161nurovacie top\u00e1nky, ktor\u00e9 nos\u00ed z\u00e1sadne naboso.<\/p>\n <\/p>\n V dejin\u00e1ch medic\u00edny<\/strong><\/p>\n U\u017e od mali\u010dka mal neskrotn\u00fa povahu. Jeho otec, ktor\u00fd v\u00a0New Yorku \u0161\u00e9foval ve\u013ekej pois\u0165ovacej spolo\u010dnosti, svojho prote\u017eovan\u00e9ho syn\u00e1\u010dika dotla\u010dil na Yale, ale sprvu mu mlad\u00fd mu\u017e nerobil ve\u013ek\u00fa rados\u0165. Na univerzite sk\u00f4r osl\u0148oval \u0161portov\u00fdmi v\u00fdkonmi vo vesl\u00e1rskom klube \u010di v baseballovom t\u00edme ako \u0161t\u00fadiom anat\u00f3mie. Po prestupe na Fakultu lek\u00e1rov a\u00a0chirurgov Kolumbijskej univerzity sa v\u0161ak jeho vz\u0165ah k\u00a0medic\u00edne radik\u00e1lne zmenil – skon\u010dil s\u00a0vynikaj\u00facimi v\u00fdsledkami, pripraven\u00fd doby\u0165 svet chirurgie. Vybral sa na dlh\u00fa cestu po Eur\u00f3pe, kde naberal lek\u00e1rske sk\u00fasenosti pod veden\u00edm v\u00fdznamn\u00fdch chirurgov vo Viedni, Par\u00ed\u017ei \u010di Lond\u00fdne. Za opera\u010dn\u00fdm stolom doslova \u010daroval, ale bol aj \u00fa\u017easne opatrn\u00fd a\u00a0prec\u00edzny. D\u013a\u017eka jeho oper\u00e1ci\u00ed sa stala predmetom vtipkovania medzi kolegami, no vyplatila sa. Halsted zah\u00e1jil nov\u00fa etapu v\u00a0chirurgii: presadzoval \u010do naj\u0161etrnej\u0161\u00ed pr\u00edstup k\u00a0opera\u010dn\u00e9mu v\u00fdkonu, presnej\u0161ie a jemnej\u0161ie rezy, kontrolu krv\u00e1cania, nov\u00fd sp\u00f4sob \u0161itia, a to v\u0161etko vo fin\u00e1le viedlo k\u00a0lep\u0161iemu a\u00a0r\u00fdchlej\u0161iemu hojeniu poopera\u010dn\u00fdch r\u00e1n. Mnoh\u00e9 z\u00a0jeho pam\u00e4tn\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed vo\u0161li do dej\u00edn, \u010di u\u017e preto, \u017ee sa na dan\u00fd z\u00e1krok podujal ako prv\u00fd, alebo \u017ee vyna\u0161iel, zdokonalil \u010di inovoval opera\u010dn\u00fd postup. Vyvinul metodiku oper\u00e1cie slabinovej prietr\u017ee (\u013eudovo \u201epruh\u201c), mal iba tridsa\u0165, ke\u010f sa mu podarila jedna z\u00a0prv\u00fdch \u00faspe\u0161n\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed \u017el\u010dn\u00edka v\u00a0USA – pacientom bola jeho matka, ktorej doma na kuchynskom stole vyoperoval sedem \u017el\u010dov\u00fdch kame\u0148ov. Zast\u00e1val n\u00e1zor, \u017ee rakovina sa \u0161\u00edri cez lymfatick\u00fd syst\u00e9m, a tak zaviedol do praxe radik\u00e1lnu mastekt\u00f3miu: 38-ro\u010dnej pacientke, matke desiatich det\u00ed, amputoval cel\u00fd prsn\u00edk spolu s prsn\u00fdm svalom a\u00a0e\u0161te aj lymfatick\u00fdmi cievami v\u00a0podpazu\u0161\u00ed. Pod\u013ea jeho vzoru sa takto operovalo nasleduj\u00facich vy\u0161e 50 rokov. S\u00a0nad\u0161en\u00edm sledoval vedeck\u00fd pokrok v\u00a0pou\u017e\u00edvan\u00ed anestet\u00edk a\u00a0ve\u013ek\u00fd dojem na\u0148 urobili nov\u00e9 poznatky t\u00fdkaj\u00face sa asepsie (met\u00f3da, ako sa vyvarova\u0165 p\u00f4sobeniu mikr\u00f3bov), ktor\u00e9 rozpracoval rak\u00fasky lek\u00e1r Joseph Lister. S\u00e1m tieto dve discipl\u00edny posunul o\u00a0ve\u013ek\u00fd krok vpred.<\/p>\n <\/p>\n Vyn\u00e1lezca gumen\u00fdch rukav\u00edc<\/strong><\/p>\n Po tom, \u010do sa vrchn\u00e1 sestra Caroline Hamptonov\u00e1 s\u0165a\u017eovala, \u017ee dezinfek\u010dn\u00fd prostriedok na um\u00fdvanie r\u00fak jej sp\u00f4sobuje ko\u017en\u00fd z\u00e1pal, Halsted sa spojil s\u00a0gum\u00e1r\u0148ami Goodyear, ktor\u00e9 pod\u013ea jeho po\u017eiadaviek vyrobili prv\u00e9 tenk\u00e9 chirurgick\u00e9 rukavice. Gavaliersky doktor a\u00a0jeho m\u00faza sa vzali a \u017eili spolu vy\u0161e 32 rokov. Na rozdiel od filmov\u00e9ho Thackeryho, doktor Halsted nebol sukni\u010dk\u00e1r, s\u00a0Caroline s\u00edce \u017eil v\u00a0dos\u0165 ne\u0161tandardnom zv\u00e4zku (ka\u017ed\u00fd z\u00a0man\u017eelov vraj b\u00fdval na inom poschod\u00ed domu), ale inak si boli oddan\u00ed, zdie\u013eali spolo\u010dn\u00fa v\u00e1\u0161e\u0148 pre z\u00e1hradu a\u00a0pestovali georg\u00edny. Oboch uchvacovala etymol\u00f3gia, nad p\u00f4vodom r\u00f4znych slov dok\u00e1zali spolu \u0161pekulova\u0165 cel\u00e9 hodiny. Doktor Halsted uchvacoval aj excentrick\u00fdm \u0161atn\u00edkom. Nespokojn\u00fd s\u00a0pr\u00e1\u010dov\u0148ami v\u00a0meste posielal svoje ko\u0161ele pra\u0165 a\u00a0\u017eehli\u0165 do Eur\u00f3py. Obliekal sa ako dandy, obleky si z\u00e1sadne kupoval v\u00a0Lond\u00fdne a top\u00e1nky na mieru mu \u0161il par\u00ed\u017esky obuvn\u00edk.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Julius Wagner-Jauregg (1857 – 1940)<\/strong><\/p>\n Lek\u00e1rska \u0161pecializ\u00e1cia: <\/strong>Rak\u00fasky lek\u00e1r a\u00a0neurol\u00f3g, vyn\u00e1lezca tzv. Wagner-Jaureggovej mal\u00e1rioterapie, pod\u013ea ktorej mali hor\u00fa\u010dkovit\u00e9 malarick\u00e9 z\u00e1chvaty vyhna\u0165 z tela pacienta syfilis.<\/p>\n Sc\u00e9na z\u00a0Knick: <\/strong>\u00d3piov\u00e9 brlohy s\u00fa druh\u00fdm domovom doktora Thackeryho. \u010casto tam mieri rovno po hektickom dni v\u00a0nemocnici, aby sa rozplynul v\u00a0drogovom opojen\u00ed v n\u00e1ru\u010d\u00ed \u00e1zijskej prostit\u00fatky. Ist\u00fd \u010das sp\u00e1va aj so sestri\u010dkou Lucy, ktor\u00fa zbav\u00ed panenstva, ale v\u00a0h\u013abke srdca naozaj miluje len jednu \u017eenu. Abigail sa v\u0161ak rozhodla pre bezpe\u010dn\u00fd domov a\u00a0pred impulz\u00edvnym doktorom dala prednos\u0165 in\u00e9mu mu\u017eovi. Ke\u010f po rokoch prich\u00e1dza za b\u00fdval\u00fdm milencom, mus\u00ed si tv\u00e1r skr\u00fdva\u0165 z\u00e1vojom – ch\u00fdba jej kus nosa, ako d\u00f4sledok ochorenia na syfilis, ktor\u00fdm ju nakazil man\u017eel. Thackery zohavenej Abigail najsk\u00f4r zrekon\u0161truuje nos, ale ve\u013ek\u00e9 fin\u00e1le m\u00e1 e\u0161te len pr\u00eds\u0165: chce ju celkom vylie\u010di\u0165 zo syfilisu, ktor\u00fd vo svojom poslednom \u0161t\u00e1diu kon\u010d\u00ed progres\u00edvnou paral\u00fdzou. V\u00a0tej chv\u00edli filmov\u00fd Thackery berie na seba podobu skuto\u010dn\u00e9ho doktora Juliusa Wagnera-Jauregga, profesora na psychiatrickom oddelen\u00ed viedenskej univerzity.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n V\u00a0dejin\u00e1ch medic\u00edny<\/strong><\/p>\n Progres\u00edvna paral\u00fdza ako termin\u00e1lne \u0161t\u00e1dium syfilisu sa dostavuje po 10 a\u017e 20 rokoch od vypuknutia choroby a definuje sa ako ochorenie mozgu s\u00a0r\u00f4znymi prejavmi: od krut\u00fdch bolest\u00ed hlavy, por\u00fach re\u010di, depresi\u00ed, citovej otupenosti, oslabenej s\u00fadnosti cez halucin\u00e1cie, epilepsiu a\u017e po celkov\u00fd rozklad osobnosti, demenciu a\u00a0smr\u0165. Na syfilis do za\u010diatku 20. storo\u010dia neexistoval \u017eiadny liek, jeho pr\u00edznaky sa tlmili iba mas\u0165ami na b\u00e1ze ortuti, tie v\u0161ak mali mno\u017estvo ne\u017eiaducich \u00fa\u010dinkov a\u00a0zaberali len v\u00a0skorej f\u00e1ze ochorenia. Nakazen\u00fdm na lep\u0161ie \u010dasy svitlo objaven\u00edm lieku salvarz\u00e1n v\u00a0roku 1907, no skuto\u010dn\u00fd prelom v\u00a0lie\u010dbe priniesol a\u017e objav antibiot\u00edk. Vo Wagner-Jaureggov\u00fdch \u010dasoch boli nemocnice pln\u00e9 syfilitick\u00fdch pacientov, a tak sa st\u00e1valo, \u017ee sa tam nakazili aj inou infek\u010dnou chorobou. Ak sa im ju podarilo prekona\u0165 (nie v\u0161etk\u00fdm, samozrejme) a\u00a0pre\u017eili aj z\u00e1chvaty vysokej hor\u00fa\u010dky, lek\u00e1ri s\u00a0prekvapen\u00edm zistili, \u017ee sa uzdravili aj zo syfilisu. Tento \u201ez\u00e1zrak\u201c neu\u0161iel pozornosti doktora Wagner-Jauregga – aj na jeho oddelen\u00ed sa vyskytovalo zop\u00e1r syfilitikov, ktor\u00fdch ne\u010dakane \u201evylie\u010dila\u201c otrava krvi \u010di dokonca nebezpe\u010dn\u00fd t\u00fdfus. Akoby t\u00e1 obrovsk\u00e1 imunitn\u00e1 reakcia organizmu, ktor\u00e1 v podobe hor\u00fa\u010dky vzplanula v\u00a0tele pacienta, dok\u00e1zala zahlu\u0161i\u0165 aj bakt\u00e9rie Trepomena pallinum, sp\u00f4sobuj\u00face syfilis. N\u00e1pad s\u00a0mal\u00e1riou mu prihrala \u0161\u0165astn\u00e1 n\u00e1hoda (vojak, ktor\u00e9ho o\u0161etroval, sa nakazil mal\u00e1riou \u010fal\u0161ieho pacienta so syfilisom) a\u00a0do kariet mu hral aj fakt, \u017ee na mal\u00e1riu (na rozdiel od t\u00fdfusu) u\u017e existoval liek – chin\u00edn.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Film a\u00a0skuto\u010dnos\u0165<\/strong><\/p>\n V Thackeryho podan\u00ed experiment s\u00a0mal\u00e1riou vyzer\u00e1 ako vyh\u00e1\u0148anie diabla. Ke\u010f sa Abigail sp\u00fdta: \u201eChce\u0161 ma uvari\u0165?\u201c Thack odpovie: \u201eV podstate \u00e1no.\u201c \u201eA zaru\u010d\u00ed\u0161 mi,\u201c pokra\u010duje Abigail, \u201e\u017ee pri tom nezomriem?\u201c \u201eNie,\u201c sucho odpoved\u00e1 Thackery. Ke\u010f jej vstrekne do \u017e\u00edl parazita sp\u00f4sobuj\u00faceho mal\u00e1riu, Abigail vyst\u00fapi hor\u00fa\u010dka na smrte\u013en\u00fdch 40, 41, 42 \u00b0C, ale st\u00e1le to nie je dos\u0165, bakt\u00e9rie syfilisu odol\u00e1vaj\u00fa, hm\u00fdria sa pod mikroskopom ako v predsmrtnom k\u0155\u010di… A\u00a0tak John nepop\u00fa\u0161\u0165a a\u00a0hor\u00fa\u010dku vyh\u00e1\u0148a e\u0161te vy\u0161\u0161ie. Kolega ho varuje, \u017ee pri takej teplote Abigail upe\u010die mozog: \u201eZabijete ju!\u201c V\u00a0st\u00e1vke je Abigailin \u017eivot, no Thackery rad\u0161ej riskuje, ako by mala zomrie\u0165 v\u00a0bl\u00e1zinci ako dementn\u00e1 troska… Nebezpe\u010dn\u00fd experiment sa napokon kon\u010d\u00ed happy endom. Vo chv\u00edli, ke\u010f v mikroskop kone\u010dne spozoruje, \u017ee bakt\u00e9rie syfilisu \u201eotr\u010dili kopyt\u00e1\u201c, vstrekne polom\u0155tvej pacientke do \u017e\u00edl chin\u00edn…<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Henry Cotton (1876 – 1933)<\/strong><\/p>\n Lek\u00e1rska \u0161pecializ\u00e1cia: <\/strong>Psychiater, ktor\u00fd zast\u00e1val n\u00e1zor, \u017ee pr\u00ed\u010dinou du\u0161evn\u00fdch chor\u00f4b je infekcia v\u00a0tele postihnut\u00e9ho pacienta.<\/p>\n Sc\u00e9na z\u00a0filmu Knick: <\/strong>Ke\u010f mali\u010dk\u00e1 dc\u00e9rka doktora Gallingera a\u00a0jeho kr\u00e1snej man\u017eelky Eleanor zomrie na z\u00e1pal mozgov\u00fdch bl\u00e1n, Gallinger, aby \u017eenu zbavil \u0165a\u017ek\u00fdch chm\u00far, privedie domov mal\u00fa sirotu v\u00a0n\u00e1deji, \u017ee starostlivos\u0165 o\u00a0\u0148u ju privedie op\u00e4\u0165 k\u00a0\u017eivotu. Osirel\u00e1 matka si v\u0161ak b\u00e1b\u00e4tko v\u00f4bec nev\u0161\u00edma a\u00a0na\u010falej pletie papu\u010dky pre svoju Lilly a\u00a0rozpr\u00e1va o\u00a0nej, akoby kdesi iba spala v\u00a0kol\u00edske. Inokedy bez pohybu sed\u00ed v\u00a0izbe a\u00a0nepr\u00ed\u010detne h\u013ead\u00ed do dia\u013eky. Ke\u010f napokon diev\u010datko usmrt\u00ed v\u00a0\u013eadovom k\u00fapeli (zd\u00e1 sa jej, \u017ee m\u00e1 vysok\u00fa hor\u00fa\u010dku ako Lilly), Gallinger pochop\u00ed, \u017ee jeho \u017eena stratila rozum a\u00a0vyh\u013ead\u00e1 pomoc…<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n V\u00a0dejin\u00e1ch medic\u00edny <\/strong><\/p>\n Doktor Cotton je vrchn\u00fd psychiater v\u00a0nemocnici pre du\u0161evne chor\u00fdch v\u00a0Trentone (\u0161t\u00e1t New Jersey). Mu\u017e zap\u00e1len\u00fd pre modern\u00fa medic\u00ednu sa hrd\u00ed, \u017ee \u201evyna\u0161iel\u201c sp\u00f4sob, ako pom\u00e4ten\u00fdch \u013eud\u00ed zasa vr\u00e1ti\u0165 k\u00a0rozumu. Psychiatria je pod\u013ea neho, tak ako hociktor\u00e1 in\u00e1 medic\u00ednska veda, z\u00e1le\u017eitos\u0165ou fyziologick\u00fdch procesov v\u00a0tele, a\u00a0teda ako pri in\u00fdch chorob\u00e1ch – je \u00falohou psychiatra n\u00e1js\u0165 ohnisko n\u00e1kazy a\u00a0po vzore chirurgov ho aj odstr\u00e1ni\u0165. Skalpelom \u010di klie\u0161\u0165ami, jednoducho, \u0161ialenca \u201evyseka\u0165\u201c z\u00a0jeho probl\u00e9mov. Cotton veril, \u017ee \u0161ialenstvo zapr\u00ed\u010di\u0148uje sepsa, infekcia ukryt\u00e1 niekde v\u00a0tele, hlavne v\u00a0zuboch, mandliach \u010di v hrubom \u010dreve, ktor\u00e1 zne\u010dis\u0165uje mozog a\u00a0rob\u00ed z\u00a0\u013eud\u00ed bl\u00e1znov. Navonok jeho \u00fastav vyzer\u00e1 pr\u00edvetivo: ako \u00fatuln\u00fd penzi\u00f3n s\u00a0ve\u013ekou spolo\u010denskou miestnos\u0165ou. \u00datroby budovy v\u0161ak skr\u00fdvaj\u00fa opera\u010dn\u00e9 miestnosti, v\u00a0ktor\u00fdch doktor bez chirurgick\u00e9ho tr\u00e9ningu vykon\u00e1va opera\u010dn\u00e9 z\u00e1kroky. Ke\u010f Gallinger pr\u00edde nav\u0161t\u00edvi\u0165 svoju \u017eenu, naskytne sa mu otrasn\u00fd poh\u013ead – Cotton jej vytrhal v\u0161etky zuby. A\u00a0ak sa jej stav nezlep\u0161\u00ed, vysvet\u013euje \u0161okovan\u00e9mu kolegovi, bud\u00fa nasledova\u0165 mandle, popr\u00edpade slezina, \u017eal\u00fadok \u010di hrub\u00e9 \u010drevo.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n V\u00a0slu\u017eb\u00e1ch vedy <\/strong><\/p>\n Napriek faktu, \u017ee mno\u017estvo takto \u201elie\u010den\u00fdch\u201c pacientov doktorovi zomrelo na chirurgickom stole alebo nesk\u00f4r – v\u00a0d\u00f4sledku r\u00f4znych poopera\u010dn\u00fdch komplik\u00e1ci\u00ed (v tom \u010dase e\u0161te neexistovali antibiotik\u00e1), Henry Cotton, ako nev\u0161edne zru\u010dn\u00fd promot\u00e9r vlastnej osoby (s\u00e1m seba ozna\u010doval za \u201epriekopn\u00edka chirurgickej bakteriol\u00f3gie\u201c) nemal n\u00fadzu o\u00a0bohat\u00fa klientelu. Z\u00fafal\u00ed klienti v\u00a0n\u00e1dej\u00ed, \u017ee doktor ich nepr\u00ed\u010detn\u00e9ho pr\u00edbuzn\u00e9ho zbav\u00ed d\u00e9monov (aj hanby, ktor\u00e1 st\u00edha cel\u00fa rodinu), s\u00fahlasili s\u00a0jeho lie\u010debn\u00fdmi postupmi: extrakciou zubov, rozp\u00e1ran\u00edm brucha \u010di ufiknut\u00edm sleziny. Mal to\u013eko pacientov, \u017ee si napokon otvoril aj priv\u00e1tnu prax. Hoci sa medzi kolegami na\u0161lo zop\u00e1r kritikov, ktor\u00ed poukazovali na zbyto\u010dn\u00fa smr\u0165 mnoh\u00fdch pacientov, Cotton mal dobr\u00e9 krytie – jeho t\u00fator, prominentn\u00fd psychiater Adolf Meyer, zahmlieval priate\u013eovo mrza\u010denie pacientov, ke\u010f\u017ee ak\u00fdko\u013evek \u0161kand\u00e1l by mohol po\u0161kodi\u0165 poves\u0165 psychiatrie ako nov\u00e9ho medic\u00ednskeho odboru, ktor\u00fd pr\u00e1ve vznikal.<\/p>\n <\/p>\n Film a\u00a0skuto\u010dnos\u0165<\/strong><\/p>\n Filmov\u00e1 Eleanor v\u00a0\u00fastave doktora Cottona pri\u0161la \u201elen\u201c o\u00a0zuby. Hor\u0161ie dopadla jedna z\u00a0jeho skuto\u010dn\u00fdch pacientiek, diev\u010dina menom Margaret Fischer, dc\u00e9ra v\u00fdznamn\u00e9ho profesora ekon\u00f3mie z\u00a0Yale, ktorej bola diagnostikovan\u00e1 schizofr\u00e9nia. Cotton ju vy\u0161etril a pri\u0161iel na nieko\u013eko podozriv\u00fdch zisten\u00ed: jej hrub\u00e9 \u010drevo zadr\u017eiavalo v\u00fdkaly a\u00a0na istom mieste bolo v\u00fdrazne roz\u0161\u00edren\u00e9, jej kr\u010dek maternice bol naru\u0161en\u00fd a\u00a0nep\u00e1\u010dili sa mu ani jej dve pr\u00edli\u0161 vypukl\u00e9 stoli\u010dky. Od otca si vy\u017eiadal povolenie otvori\u0165 pacientke brucho a\u00a0presk\u00fama\u0165 vn\u00fatorn\u00e9 org\u00e1ny. Po extrakcii zubov pri\u0161la na rad maternica. Margaret dostala z\u00e1pal p\u013e\u00fac a\u00a0na \u013eavej strane pod rebrami sa jej vytvoril ve\u013ek\u00fd absces, v\u00a0ktorom doktor objavil bakt\u00e9rie streptokokov, tie vraj pacientka mala aj v\u00a0zuboch a\u00a0v \u017eal\u00fadku. K\u00fdm sa podujal na \u010fal\u0161\u00ed chirurgick\u00fd z\u00e1krok, zdevastovan\u00e1 Margaret zomrela. Napriek tomu Cotton veril (a\u00a0presved\u010dil o\u00a0tom aj otca diev\u010diny), \u017ee zdroj choroby jeho dc\u00e9ry tkvel v\u00a0\u0165a\u017ek\u00fdch telesn\u00fdch infekci\u00e1ch, ktor\u00e9 ju napokon zabili. Doktor nev\u0161edn\u00fdch amb\u00edci\u00ed vraj po\u010das svojej lek\u00e1rskej praxe pacientom vytrhol cca 11.000 zubov! Aby ochr\u00e1nil pred n\u00e1kazou (a\u00a0mo\u017en\u00fdm \u0161ialenstvom) svojich dvoch synov, obom prevent\u00edvne vytrhal v\u0161etky zuby a\u00a0jedn\u00e9mu odstr\u00e1nil aj kus hrub\u00e9ho \u010dreva. Obaja synovia ako tridsa\u0165ro\u010dn\u00ed sp\u00e1chali samovra\u017edu. Ke\u010f Cotton nieko\u013ekokr\u00e1t po sebe ochorel na ang\u00ednu, zostal aj on s\u00e1m bezzub\u00fd. Zomrel ako 57-ro\u010dn\u00fd na infarkt.<\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2019\/02\/na-pohlad3.jpg\")
<\/a><\/p>\n<\/a>A\u00a0pr\u00e1ve do obdobia prevratn\u00fdch zmien v medic\u00edne zasadili tvorcovia dej americk\u00e9ho telev\u00edzneho seri\u00e1lu The Knick. Je o\u00a0lek\u00e1roch, ktor\u00ed r\u00facaj\u00fa hranice tradi\u010dnej medic\u00edny. Hoci v\u00a0origin\u00e1li v\u00fdraz The Knick znamen\u00e1 skratku pre newyorsk\u00fa nemocnicu Knickerbroker Hospital, \u010desk\u00fd distrib\u00fator k\u00a0nej pridal e\u0161te podn\u00e1zov \u201eLek\u00e1ri bez hran\u00edc\u201c. A\u00a0v\u00a0mnoh\u00fdch oh\u013eadoch tomu tak skuto\u010dne je. Lebo doktori z\u00a0The Big Four, takzvanej Ve\u013ekej \u0161tvorky, Thackery, Gallinger, Chickering a Edwards id\u00fa a\u017e za hranice mo\u017en\u00e9ho. Na opera\u010dnej s\u00e1le v\u00a0tvare amfite\u00e1tra, s\u00a0h\u013eadiskom pln\u00fdm kolegov doktorov a\u00a0\u0161tudentov, sa hraj\u00fa na bohov. Ob\u010das to tam vyzer\u00e1 ako na bit\u00fanku, v\u00fdhry striedaj\u00fa prehry, jeden \u017eivot sa kon\u010d\u00ed a\u00a0druh\u00fd za\u010d\u00edna, ale ka\u017ed\u00e1 smr\u0165 znamen\u00e1 krok vpred, ka\u017ed\u00fd koniec nov\u00fd za\u010diatok.<\/p>\n<\/a>William Steward Halsted (1852 – 1922)<\/strong><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n