{"id":6428,"date":"2019-03-12T10:16:26","date_gmt":"2019-03-12T08:16:26","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=6428"},"modified":"2019-03-12T10:16:26","modified_gmt":"2019-03-12T08:16:26","slug":"ruth-bader-ginsburg-velka-mala-zena","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/ruth-bader-ginsburg-velka-mala-zena\/","title":{"rendered":"Ruth Bader Ginsburg – Ve\u013ek\u00e1 mal\u00e1 \u017eena"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Na prv\u00fd poh\u013ead p\u00f4sob\u00ed ako vetch\u00e1 starenka, ktorej treba pom\u00f4c\u0165 s\u00a0n\u00e1kupom. No v\u00a0\u00fatlom tele sa skr\u00fdva z\u00e1palist\u00fd,\u00a0ne\u00fanavn\u00fd duch a\u00a0pre tis\u00edcky Ameri\u010daniek je dlh\u00e9 desa\u0165ro\u010dia ikonou. Jej ctihodnos\u0165 Ruth Bader Ginsburg – pop star Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu USA.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Nenarodila sa do pokojn\u00fdch \u010dasov, ani na pokojn\u00e9 miesto,\u00a0ani so zlatou ly\u017ei\u010dkou v\u00a0\u00fastach. P\u00edsal sa rok 1933,\u00a0svet sa zmietal v\u00a0hlbokej hospod\u00e1rskej kr\u00edze a\u00a0newyorsk\u00fd multikult\u00farny robotn\u00edcky Brooklyn u\u017e prekypel. \u00c1zij\u010dania, \u00cdri, Nemci, Taliani \u010di \u017didia boli bez pr\u00e1ce a\u00a0sn\u00edvali svoj americk\u00fd sen. Napr\u00edklad tom, \u017ee svet raz bude spravodliv\u00fd pre v\u0161etk\u00fdch. Pre v\u0161etk\u00fdch rovnako. Aj pre \u017eeny!<\/p>\n

Joan Ruth Bader pri\u0161la na svet 15. marca 1933 ako druhoroden\u00e1, po prv\u00fdch narodenin\u00e1ch sa v\u0161ak z\u00a0nej stal jedin\u00e1\u010dik – star\u0161ia Marilyn zomrela na meningit\u00eddu. Otec Nathan pri\u0161iel do Ameriky z ukrajinskej Odesy e\u0161te ako die\u0165a, matka Celia sa u\u017e narodila v\u00a0New Yorku, jej predkovia poch\u00e1dzali z\u00a0Rak\u00faska. Nathan viedol ko\u017eu\u0161n\u00edctvo a Celia sa starala o\u00a0dom\u00e1cnos\u0165 – na prv\u00fd poh\u013ead pokojn\u00e1 rodinka… V\u00a0Celii to v\u0161ak vrelo, cel\u00fd \u017eivot niesla v\u00a0sebe krivdu. Bola vynikaj\u00faca \u0161tudentka, tak\u00e1 mimoriadna, \u017ee stredn\u00fa \u0161kolu ukon\u010dila u\u017e ako p\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1. Nesn\u00edvala ako in\u00e9 \u017eidovsk\u00e9 matky, \u017ee sa jej dc\u00e9ra raz vyd\u00e1 za pr\u00e1vnika \u010di lek\u00e1ra, ale \u017ee bude pr\u00e1vnikom \u010di lek\u00e1rom – jej dc\u00e9ra bude niek\u00fdm! A bude sa k\u00a0nej pristupova\u0165 s\u00a0takou \u00factou ako k\u00a0mu\u017eovi. Ruth Bader Ginsburg dodnes vrav\u00ed, \u017ee jej matka bola ten najm\u00fadrej\u0161\u00ed \u010dlovek, ak\u00e9ho poznala a\u00a0spomienky na \u0148u a detstvo maj\u00fa aj svoju v\u00f4\u0148u. V\u00f4\u0148u pikantn\u00e9ho jedla. Cel\u00e9 detstvo toti\u017e matka a\u00a0dc\u00e9ra presedeli v\u00a0kni\u017enici, ktor\u00e1 susedila s\u00a0\u010d\u00ednskou re\u0161taur\u00e1ciou…<\/p>\n

Ruth sa svojho prv\u00e9ho krstn\u00e9ho mena zbavila v\u00a0\u0161kole, ke\u010f do nej nast\u00fapila, Celia toti\u017e zistila, \u017ee v\u00a0triede je prive\u013ea Joan, a\u00a0tak povedala, aby jej dc\u00e9ru volali iba Ruth. A ona na rados\u0165 matky excelovala v\u00a0ka\u017edom ro\u010dn\u00edku. Osud si v\u0161ak s nimi kruto zahral. Celia, ktor\u00e1 nieko\u013eko rokov bojovala s\u00a0rakovinou, zomrela de\u0148 predt\u00fdm, ako Ruth ukon\u010dila stredn\u00fa \u0161kolu, a\u00a0tak u\u017e\u00a0nemohla by\u0165 priamym svedkom, ako jej dc\u00e9ra prepisovala dejiny.<\/p>\n

 <\/p>\n

Dev\u00e4\u0165 \u017eien na Harvarde<\/strong><\/p>\n

Po ukon\u010den\u00ed strednej \u0161koly za\u010dala \u0161tudova\u0165 pr\u00e1vo na Cornell University v\u00a0New Yorku. Promovala v\u00a0roku 1954 ako najlep\u0161ia z\u00a0ro\u010dn\u00edka a\u00a0o mesiac sa stala pani Ginsburgovou. Martin Ginsburg bol spolu\u017eiak z\u00a0pr\u00e1v a\u00a0Ruth si ho nevybrala pre \u0161vih\u00e1ctvo \u010di nebodaj bohatstvo, ale: \u201eSpomedzi t\u00fdch, s\u00a0ktor\u00fdmi som randila, bol jedin\u00fd \u010do uzn\u00e1val, \u017ee m\u00e1m mozog.\u201c Nerozumela spr\u00e1vaniu diev\u010dat, ktor\u00e9 sa robili hl\u00fape, aby partneri mali pri nich pocit v\u00fdnimo\u010dnosti. To ona a\u00a0Marty nikdy nerobili, on ju dokonca cel\u00fd \u017eivot utvrdzoval, \u017ee je v\u00a0nej viac, ako si mysl\u00ed. Mladoman\u017eelia sa z\u00a0New Yorku pres\u0165ahovali na vojensk\u00fa pevnos\u0165 Fort Sill do Oklahomy, kde si Martin musel odkr\u00fati\u0165 vojensk\u00fa slu\u017ebu. Ona sa zamestnala v\u00a0\u0161t\u00e1tnej spr\u00e1ve, ale ke\u010f o\u00a0nieko\u013eko mesiacov ozn\u00e1mila, \u017ee je tehotn\u00e1,\u00a0namiesto gratul\u00e1cii dostala v\u00a0pr\u00e1ci v\u00fdpove\u010f. Tehotn\u00e9 \u017eeny tu nepotrebujeme… Dc\u00e9ra Jane pri\u0161la na svet v\u00a0roku 1955 a niekedy v\u00a0t\u00fdchto d\u0148och sa za\u010dala formova\u0165 aj osobnos\u0165 Ruth Bader Ginsburg. H\u00fa\u017eevnat\u00e1, rozohnen\u00e1, mysl\u00ed \u0161ialene r\u00fdchlo, jej argumenty podporen\u00e9\u00a0hlbok\u00fdmi vedomos\u0165ami ka\u017ed\u00e9ho odzbrojuj\u00fa. Niet toho, kto by ju zdolal, ka\u017ed\u00fd pred \u0148ou skl\u00e1\u0148al klob\u00fak. Av\u0161ak v\u00a0r\u00e1mci mo\u017enost\u00ed, napokon – st\u00e1le to bola \u201elen\u201c \u017eena. T\u00e1to \u201elen\u201c \u017eena sa v\u0161ak starala nielen o\u00a0mal\u00e9 die\u0165a, ale aj o\u00a0man\u017eela, ktor\u00e9mu diagnostikovali rakovinu semenn\u00edkov, navy\u0161e \u0161tudovala pr\u00e1vo na Harvarde. \u00c1no, obaja Ginsburgovci sa dostali na Harvard.\u00a0Ruth sedela na predn\u00e1\u0161kach za oboch a\u00a0domov nosila dvoje pozn\u00e1mok. Ch\u00fdr o\u00a0nej \u0161iel r\u00fdchlo, u\u017e len preto, \u017ee patrila medzi dev\u00e4\u0165 \u017eien, ktor\u00e9 na Harvarde \u0161tudovali pr\u00e1vo. Dev\u00e4\u0165 \u017eien spomedzi 500 mu\u017eov! Netreba opomen\u00fa\u0165 pr\u00e1cu pre Harvard Law Review – stala sa redaktorkou najrenomovanej\u0161ieho pr\u00e1vnick\u00e9ho periodika na svete. Pr\u00e1vo napokon do\u0161tudovala na\u00a0newyorskej Columbia University, ke\u010f\u017ee Martin v\u00a0meste z\u00edskal pr\u00e1cu. Op\u00e4\u0165 \u017eiarila, p\u00edsala pre Columbia Law Review a\u00a0stala sa prvou \u017eenou – redaktorkou oboch sl\u00e1vnych \u010dasopisov. Jedna spolu\u017eia\u010dka z\u00a0vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed ju op\u00edsala takto: \u201eRuth sedela v\u017edy v\u00a0prvom rade. Bola v\u017edy ve\u013emi v\u00e1\u017ena, ve\u013emi usilovn\u00e1 a\u00a0ve\u013emi pekn\u00e1.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

\u0160v\u00e9dsko vs. Amerika<\/strong><\/p>\n

Hosi sa Martin Ginsburg vypracoval na \u00faspe\u0161n\u00e9ho pr\u00e1vnika v\u00a0oblast\u00ed dan\u00ed, aj tak ost\u00e1val v\u00a0tieni svojej man\u017eelky. Napriek tomu r\u00e1d vyhlasoval: \u201eMysl\u00edm, \u017ee najd\u00f4le\u017eitej\u0161ou vecou, ktor\u00fa som urobil, bolo, \u017ee som umo\u017enil Ruth venova\u0165 sa pr\u00e1ci.\u201c Ve\u013emi v\u00e1\u017ena, ve\u013emi usilovn\u00e1 a\u00a0ve\u013emi pekn\u00e1 Ruth v\u0161ak po ukon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadia (op\u00e4\u0165 bola najlep\u0161ia v\u00a0ro\u010dn\u00edku) mala spo\u010diatku v\u00e1\u017ene probl\u00e9my n\u00e1js\u0165 si pr\u00e1cu. Pr\u00e1vnick\u00e9 firmy ju odmietali. Preto\u017ee bola \u201elen\u201c \u017eena a\u00a050. rokoch \u017eeny patrili ku spor\u00e1ku a\u00a0nie do s\u00fadnej siene. Nakoniec jej pr\u00e1cu pon\u00fakol Edmund Palmieri, ni\u017e\u0161\u00ed sudca na okresnom s\u00fade – na \u201en\u00e1tlak\u201c jedn\u00e9ho z\u00a0Ruthin\u00fdch profesorov, ktor\u00fd pohrozil, \u017ee mu prestane posiela\u0165 \u0161tudentov, ak ju odmietne. Nesk\u00f4r v\u00a0rokoch 1961 – 1963 z\u00edskala pr\u00e1cu na Kolumbijskej univerzite a\u00a0medzin\u00e1rodn\u00fd projekt ju zavial do \u0160v\u00e9dska, na Lund University. Tam spozn\u00e1vala nielen \u0161v\u00e9dsky pr\u00e1vny syst\u00e9m (nau\u010dila sa i po \u0161v\u00e9dsky), ale \u010doraz viac sa za\u010dala zaobera\u0165 my\u0161lienkou rodovej rovnosti. K\u00fdm na americk\u00fdch univerzit\u00e1ch bolo \u017eien ako \u0161afranu, vo \u0160v\u00e9dsku tvorili takmer \u0161tvrtinu z\u00a0celkov\u00e9ho po\u010dtu \u0161tudentov pr\u00e1va. Okrem toho stretla tehotn\u00fa sudky\u0148u, v\u00a0\u00f4smom mesiaci a\u00a0st\u00e1le pracovala!<\/p>\n

Po \u0161v\u00e9dskom v\u00fdlete sa postavila za katedru Rutgers School of Law v\u00a0New Jersey. Na univerzite ju priv\u00edtali radi, no nezabudli podotkn\u00fa\u0165, \u017ee bude zar\u00e1ba\u0165 menej, ako jej mu\u017esk\u00ed kolegovia, m\u00e1 predsa man\u017eela s\u00a0dobr\u00fdm platom. Tu p\u00f4sobila v\u00a0rokoch 1963 – 1972 a\u00a0ke\u010f po\u010das tohto obdobia druh\u00fdkr\u00e1t otehotnela, pou\u010dila sa, a\u00a0akosi \u201epozabudla\u201c v\u00a0pr\u00e1ci ozn\u00e1mi\u0165, \u017ee je v\u00a0radostnom o\u010dak\u00e1van\u00ed. Syn James sa narodil v\u00a0roku 1965.<\/p>\n

V\u00a070. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia za\u010dali Ameri\u010dania h\u00fafne tiahnu\u0165 do ul\u00edc a\u00a0d\u00e1va\u0165 zrete\u013ene najavo, \u010do sa im nep\u00e1\u010di. Aj \u017eeny sa rozhodli neby\u0165 ticho. U\u017e nechceli by\u0165 zatl\u00e1\u010danou tichou,\u00a0poslu\u0161nou kr\u00e1skou v\u00a0tieni mu\u017ea! Nechceli ost\u00e1va\u0165 bez pr\u00e1ce len preto, \u017ee boli \u017eeny, nechceli zar\u00e1ba\u0165 menej ako mu\u017ei. A pre Ruth nastala t\u00e1 prav\u00e1 doba. V\u00a0roku 1970 spoluzakladala Women\u2018s Rights Law Reporter, prv\u00fd pr\u00e1vny \u010dasopis, v\u00fdhradne zameran\u00fd na \u017eensk\u00e9 pr\u00e1va, stala sa prvou \u017eenou, ktor\u00e1 z\u00edskala poz\u00edciu hos\u0165uj\u00faceho profesora na Kolumbijskej univerzite a spoluautorkou prvej pr\u00e1vnej u\u010debnice zameranej na diskrimin\u00e1ciu na z\u00e1klade pohlavia. Jej najd\u00f4le\u017eitej\u0161ia pr\u00e1ca z\u00a0tohto obdobia sa v\u0161ak sp\u00e1ja s\u00a0ne\u0161t\u00e1tnou organiz\u00e1ciou American Civil Liberties Union (Americk\u00e1 asoci\u00e1cia ob\u010dianskych slob\u00f4d), kde zalo\u017eila Women\u2019s Rights Project (Projekt o\u00a0pr\u00e1vach \u017eien). N\u00e1pl\u0148 pr\u00e1ce? Vypo\u010du\u0165 si po\u0161koden\u00e9 \u017eeny (ale i mu\u017eov \u010di pr\u00edslu\u0161n\u00edkov men\u0161\u00edn) a ich pr\u00edpad dovies\u0165 do v\u00ed\u0165azn\u00e9ho konca v\u00a0s\u00fadnej sieni. \u0160lo o stovky pr\u00edpadov, \u0161es\u0165 z\u00a0nich sa dostalo a\u017e na Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad USA, pri\u010dom p\u00e4\u0165 s\u00fadov Ruth vyhrala. V\u0161eobecne bola v\u017edy tou, ktorej dal sudca za pravdu. B\u00fdvala stopercentne pripraven\u00e1 a\u00a0ch\u00fdr o\u00a0jej odzbrojuj\u00facich argumentoch sa \u0161\u00edril od New Yorku a\u017e po Los Angeles. Ruth Bader Ginsburg? Tak t\u00fa \u201eneprekec\u00e1te\u201c. Jej v\u00ed\u0165azstv\u00e1 postupne za\u010dali ovplyv\u0148ova\u0165 a\u00a0meni\u0165 myslenie \u013eud\u00ed a,\u00a0samozrejme, aj v\u00fdklad \u010di obsah z\u00e1konov.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Ruth vs. Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad USA<\/strong><\/p>\n

Reed vs. Reed. V\u00a0tomto pr\u00edpade neu\u0161lo len o man\u017eelsk\u00fd konflikt, ale diskutovalo sa v\u00a0\u0148om aj o\u00a0\u00fastave USA. Sally a\u00a0Cecil Reedovci tvorili man\u017eelsk\u00fd p\u00e1r, ktor\u00fd \u017eil oddelene. Ich syn sp\u00e1chal samovra\u017edu a\u00a0ka\u017ed\u00fd z\u00a0rodi\u010dov po\u017eiadal miestny s\u00fad v\u00a0Idaho o\u00a0pridelenie mo\u017enosti spravova\u0165 synov majetok. S\u00fad rozhodol, \u017ee spr\u00e1vcom bude Cecil, preto\u017ee mu\u017e mus\u00ed by\u0165 preferovan\u00fd pred \u017eenou. Sally sa odvolala a pr\u00edpad sa dostal a\u017e na Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad. Ke\u010f sa do pr\u00edpadu obula Ruth, Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad zmietol rozhodnutie s\u00fadu z\u00a0Idaho zo stola a\u00a0pouk\u00e1zal na fakt, \u017ee treba chr\u00e1ni\u0165 14. dodatok \u00fastavy, ktor\u00fd zakazuje rozdielne zaobch\u00e1dzanie zalo\u017een\u00e9 na pohlav\u00ed. Na Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad USA sa Ruth vybrala aj s\u00a0pr\u00edpadom Sharon Frontiero,\u00a0pr\u00edslu\u0161n\u00ed\u010dky americkej arm\u00e1dy, ktor\u00e1 pre svojho man\u017eela \u017eiadala pr\u00edspevok na b\u00fdvanie i\u00a0zdravotn\u00e9 benefity. Uviedla, \u017ee je na nej \u201ez\u00e1visl\u00fd\u201c, tak ako s\u00fa \u201ez\u00e1visl\u00e9\u201c man\u017eelky na jej mu\u017esk\u00fdch kolegoch. K\u00fdm mu\u017ei bez probl\u00e9mov benefity z\u00edskavali, \u017eiados\u0165 Sharon bola zamietnut\u00e1. Ruth si aj po rokoch dok\u00e1zala spomen\u00fa\u0165 na svoje pocity, ke\u010f sa prv\u00fdkr\u00e1t ocitla na Najvy\u0161\u0161om s\u00fade. Mot\u00fdle v\u00a0bruchu, jej re\u010d bola na programe popoludn\u00ed a ona sa neodv\u00e1\u017eila ani naobedova\u0165… Porota rozhodla 8:1 v\u00a0prospech Sharon.<\/p>\n

V\u00a0e\u0161te \u0165a\u017e\u0161ej situ\u00e1cii ako Sharon sa ocitol vdovec Stephen Wiesenfeld. Jeho man\u017eelka zomrela pri p\u00f4rode ich syna a\u00a0Stephen skr\u00e1til svoj pracovn\u00fd \u00fav\u00e4zok, aby sa mohol stara\u0165 o novorodenca. Za\u017eiadal soci\u00e1lny \u00farad o\u00a0d\u00e1vky pre pozostal\u00fdch, av\u0161ak ten jeho \u017eiados\u0165 zamietol s\u00a0od\u00f4vodnen\u00edm, \u017ee pomoc je ur\u010den\u00e1 len pre vdovy, a\u00a0nie vdovcov. Ruth pr\u00edpad pohnala na Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad a\u00a0pouk\u00e1zala na skuto\u010dnos\u0165, \u017ee nejde len o diskrimin\u00e1ciu Stephena ako mu\u017ea, ale aj \u017eeny v\u00a0pr\u00edpade Stephenovej m\u0155tvej man\u017eelky. Pracovala ako u\u010dite\u013eka matematiky na strednej \u0161kole a\u00a0do soci\u00e1lneho syst\u00e9mu odv\u00e1dzala nemal\u00e9 poplatky. Jej man\u017eel a\u00a0die\u0165a z\u00a0nich v\u00a0pr\u00edpade n\u00fadze nem\u00f4\u017eu \u010derpa\u0165? Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad rozhodol jednomyse\u013ene pre po\u0161koden\u00fdch.<\/p>\n

V\u00a0kauze Susan Struck nakoniec na Najvy\u0161\u0161om s\u00fade Ruth nemusela bojova\u0165, \u0161lo tie\u017e o\u00a0zauj\u00edmav\u00fd pr\u00edpad diskrimin\u00e1cie \u017eien, o\u00a0ktor\u00fd sa zauj\u00edmali aj m\u00e9di\u00e1. Ke\u010f sle\u010dnu Struck na konci 60. rokov prij\u00edmali ako zdravotn\u00fa sestru do leteck\u00fdch s\u00edl USA, ozn\u00e1mili jej, \u017ee ak otehotnie, automaticky dostane v\u00fdpove\u010f. Susan reagovala, \u017ee je to t\u00e1 najhl\u00fapej\u0161ia vec, ak\u00fa po\u010dula. Katol\u00ed\u010dka, bez partnera, svoj \u017eivot chcela zasv\u00e4ti\u0165 pr\u00e1ci v\u00a0arm\u00e1de a sama si vy\u017eiadala prevelenie do Vietnamu. Po jednej \u201enerozv\u00e1\u017enej\u201c noci s\u00a0ist\u00fdm pilotom v\u0161ak otehotnela. Susan nechcela pr\u00eds\u0165 o\u00a0pr\u00e1cu, odmietala v\u0161ak potrat (v prostred\u00ed arm\u00e1dy bol mo\u017en\u00fd) a tehotenstvo tajila. Pracovala \u0161es\u0165 dn\u00ed v t\u00fd\u017edni, 12 hod\u00edn denne sa pohybovala medzi ranen\u00fdmi a\u00a0zomieraj\u00facimi. Tajomstvo prasklo v\u00a0\u00f4smom mesiaci a\u00a0hne\u010f ju poslali domov. \u0160lo zjavne o\u00a0rodov\u00fa diskrimin\u00e1ciu: dosta\u0165 v\u00fdpove\u010f, len preto, \u017ee otehotniete? Ak otehotnie man\u017eelka vojaka, nik ho nevyhadzuje. Pred Najvy\u0161\u0161\u00edm s\u00fadom sa mal pr\u00edpad ocitn\u00fa\u0165 v\u00a0roku 1972, Ministerstvo obrany v\u0161ak nahodilo spiato\u010dku, zrejme sa z\u013eaklo prehry \u010di len negat\u00edvneho PR a\u00a0zo svojich stanov odstr\u00e1nilo tehotenstvo ako d\u00f4vod prepustenia pracovn\u00edka. Ruth a\u00a0Susan vtedy \u017eartovali, \u017ee by predsa len mohli n\u00e1js\u0165 nejak\u00fd d\u00f4vod na rodov\u00fa diskrimin\u00e1ciu a\u00a0Susan sa zd\u00f4verila, \u017ee v\u017edy t\u00fa\u017eila by\u0165 pilotom, no \u017eeny neprij\u00edmaj\u00fa. Ten \u201eve\u0161teck\u00fd povzdych\u201c akoby predznamenal bud\u00facnos\u0165, o\u00a0\u0161tyri roky za\u010dali na lietadl\u00e1ch tr\u00e9nova\u0165 u\u017e aj americk\u00e9 \u017eeny.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Martina Sol\u010dansk\u00e1<\/p>\n

foto Sita<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v marcovom \u010d\u00edsle MIAU (2019)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Na prv\u00fd poh\u013ead p\u00f4sob\u00ed ako vetch\u00e1 starenka, ktorej treba pom\u00f4c\u0165 s\u00a0n\u00e1kupom. No v\u00a0\u00fatlom tele sa skr\u00fdva z\u00e1palist\u00fd,\u00a0ne\u00fanavn\u00fd duch a\u00a0pre tis\u00edcky Ameri\u010daniek je dlh\u00e9 desa\u0165ro\u010dia ikonou. Jej ctihodnos\u0165 Ruth Bader Ginsburg – pop star Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu USA.   Nenarodila sa do pokojn\u00fdch \u010dasov, ani na pokojn\u00e9 miesto,\u00a0ani so zlatou ly\u017ei\u010dkou v\u00a0\u00fastach. P\u00edsal sa rok 1933,\u00a0svet […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":6431,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[74,5],"tags":[],"class_list":["post-6428","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-marec-2019","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6428","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6428"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6428\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6437,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6428\/revisions\/6437"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/6431"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6428"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6428"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6428"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}