<\/p>\n
V poslednom \u010dase akoby sa roztrhlo vrece s literat\u00farou typu, ako sa sta\u0165 Par\u00ed\u017eankou, ako vari\u0165 \u00e0 la France, \u017ei\u0165 ako v Provens\u00e1lsku, vyzna\u0165 sa vo franc\u00fazskych v\u00ednach, parfumoch, handr\u00e1ch, by\u0165 v\u017edy \u201echic“, sedie\u0165 v \u201echic\u201c kaviarni, nosi\u0165 sa \u201echic\u201c, stravova\u0165 sa \u201echic\u201c.<\/p>\n
V\u0161etky Slovenky chc\u00fa vyzera\u0165 ako Par\u00ed\u017eanky, aj Lond\u00fdn\u010danky, a vidiac v\u00a0Amerike kn\u00edhkupectvo Barnes a\u00a0Noble, tu\u0161\u00edm i\u00a0v\u0161etky Ameri\u010danky chc\u00fa vyzera\u0165 ako Par\u00ed\u017eanky… Je tu v\u00f4bec niekto, kto nechce vyzera\u0165, akoby ho pr\u00e1ve vypustil niektor\u00fd z\u00a0mal\u00fdch \u201echic\u201c pr\u00edbytkov niekde pri Invalidovni, Champs Elys\u00e9es \u010di ne\u010faleko Sacr\u00e9-Coeur? Asi nie… V\u0161etky \u017eeny chc\u00fa by\u0165 Par\u00ed\u017eankami, alebo Provens\u00e1l\u010dankami, v\u0161etky sa vidia, ako skoro r\u00e1no otv\u00e1raj\u00fa belas\u00e9 dreven\u00e9 okenice, v nose ich \u0161tekl\u00ed v\u00f4\u0148a levandule \u010di tymianu, v\u0161etky popoludn\u00ed v duchu sedia noha cez nohu v niektorej z par\u00ed\u017eskych kaviarn\u00ed, ve\u010deraj\u00fa v n\u00f3bl re\u0161taur\u00e1cii n\u00f3bl alebo \u201echic\u201c jedlo…<\/p>\n
Pozn\u00e1m spisovate\u013eku, ktorej sa podarilo sta\u0165 sa Par\u00ed\u017eankou, slovenskou spisovate\u013ekou \u017eij\u00facou v\u00a0Par\u00ed\u017ei a dokonca pod\u00e1va o svojom franc\u00fazskom \u017eivobyt\u00ed vo svojich kni\u017ek\u00e1ch spr\u00e1vy – nech sa p\u00e1\u010di, zozn\u00e1mte sa s M\u00e1riou Danthine Dopjerovou. Poch\u00e1dza z Pie\u0161\u0165an, za mu\u017ea si vzala Belgi\u010dana, usadili sa v Par\u00ed\u017ei, pracuje v nadn\u00e1rodnej pois\u0165ovacej spolo\u010dnosti, vychov\u00e1va tri deti, jazd\u00ed par\u00ed\u017eskym metrom, odprev\u00e1dza deti do \u0161koly a ide do pr\u00e1ce, cez obed mo\u017eno pije k\u00e1vu ne\u010faleko ajfelovky, v sobotu chod\u00ed beha\u0165 do niektor\u00e9ho z par\u00ed\u017eskych parkov, na trhu si k\u00fapi kvety, v boulangerii kol\u00e1\u010d k nede\u013en\u00e9mu obedu, popoludn\u00ed sa stretne s kamar\u00e1tkou a sedia v kaviarni na ulici a zhov\u00e1raj\u00fa sa po franc\u00fazsky… M\u00e1ria p\u00ed\u0161e o o\u00a0tom, \u010do na tom Par\u00ed\u017ei v\u0161etci vidia, o\u00a0\u0161armantn\u00fdch, ve\u010dne sa n\u00e1hliacich \u010da\u0161n\u00edkoch, o\u00a0non\u0161alantnej elegancii tamoj\u0161\u00edch \u017eien. Jej dc\u00e9ra Alica je mlad\u00e1 Par\u00ed\u017eanka, hr\u00e1 na harfe, oblieka sa, ako keby u\u0161la z franc\u00fazskeho filmu, ktor\u00fd sme v\u0161etci videli, len si teraz nevieme spomen\u00fa\u0165 na jeho n\u00e1zov. Je pekn\u00e1 a \u201echic\u201c ako jej\u00a0mama.<\/p>\n
Z\u00e1sada je by\u0165 svoja, neda\u0165 najavo, ako som si na tom dala z\u00e1le\u017ea\u0165, \u017ee tomu podria\u010fujem cel\u00fd svoj \u017eivot, neprejed\u00e1m sa, neop\u00edjam, star\u00e1m sa o\u00a0svoju ple\u0165, nechty, odev, top\u00e1nky, sledujem, \u010do sa nos\u00ed\u2026 Pri\u010dom to \u201esvoja\u201c je najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie.<\/p>\n
M\u00e1ria \u201esvoja\u201c ostala. Franc\u00fazsky elegantn\u00e1, slovensky mil\u00e1 a\u00a0zvedav\u00e1, intelektu\u00e1lka, mama, man\u017eelka, pozorn\u00e1 nevesta, objavovate\u013eka ve\u013ekomesta, ktor\u00e9 sa stalo jej druh\u00fdm domovom. Jej kni\u017eky nie s\u00fa lacn\u00fdmi n\u00e1vodmi, ako sa Par\u00ed\u017eankou \u201esta\u0165\u201c. Ona Par\u00ed\u017eanka je h\u00e1dam pr\u00e1ve preto, \u017ee nezabudla na mesto, v\u00a0ktorom vyr\u00e1stla, na Pie\u0161\u0165any, ich parky a kolon\u00e1du, na lie\u010debn\u00e9 domy a vilky, okolo ktor\u00fdch sa prech\u00e1dzala, na miesta, kde sa nau\u010dila chodi\u0165, p\u00edsa\u0165 a\u00a0\u010d\u00edta\u0165, kde si odierala kolen\u00e1, nam\u00e1\u010dala prsty do kalam\u00e1ra \u010di kropeni\u010diek v\u00a0kostole, kde ochutnala vodu z lie\u010div\u00fdch pie\u0161\u0165ansk\u00fdch prame\u0148ov… Mo\u017eno o\u00a0toto v\u0161etko je v\u00a0Par\u00ed\u017ei zauj\u00edmavej\u0161ia, mo\u017eno preto je na \u0148u Par\u00ed\u017e zvedav\u00fd, lebo ona je zvedav\u00e1 na Par\u00ed\u017e. Nie povrchne, turisticky. Nap\u00edsala kni\u017eku o franc\u00fazskych idi\u00f3moch, privlastnila si re\u010d, je v nej doma, pozn\u00e1 slov\u00e1 a zvraty, ktor\u00e9 by ste m\u00e1rne h\u013eadali v slovn\u00edkoch, pozn\u00e1 tajn\u00fa mamovsk\u00fa re\u010d, ktorou sa dorozumieva na pe\u013easti postel\u00ed a v detsk\u00fdch izb\u00e1ch, pozn\u00e1 aj in\u00fa, ktorou sa vrav\u00ed v sp\u00e1l\u0148ach, alebo t\u00fa, ktorou sa zhov\u00e1raj\u00fa kamo\u0161ky v pr\u00e1ci pri k\u00e1vovare, ke\u010f od\u00edde \u0161\u00e9f, pozn\u00e1 re\u010d trhovn\u00edkov a trhovn\u00ed\u010dok, rozumie zvukom metra, kaviarn\u00ed, parkov, vie nielen odpoveda\u0165, ale aj poveda\u0165!<\/p>\n
Mne v\u017edy na cest\u00e1ch po dlh\u0161om \u010dase b\u00fdva smutno, lebo mi ch\u00fdba sloven\u010dina, m\u00f4j pracovn\u00fd n\u00e1stroj, robota, to robota mi ch\u00fdba!, cel\u00fd ten slovensk\u00fd arzen\u00e1l slov, ktor\u00e9 po\u010dujem na ulici, v\u00a0autobusoch, v\u00a0pr\u00e1ci, v\u00a0obchodoch a\u00a0v\u00a0kaviar\u0148ach. Na\u0161e \u010dasopisy a noviny, na\u0161e kni\u017eky v\u00a0kn\u00edhkupectv\u00e1ch, kde v\u017edy stretnem zn\u00e1meho, alebo sa len tak za\u010d\u00edtam a pre\u010d\u00edtam si prv\u00fa stranu \u010di odstavec a hne\u010f z kn\u00edhkupectva vyjdem inak\u0161ia, ako ke\u010f som do\u0148 vch\u00e1dzala.<\/p>\n
Po roku vo Franc\u00fazsku som sa te\u0161ila domov, predstavovala som si, ako predvediem svoj franc\u00fazsky \u0161atn\u00edk kamar\u00e1tkam, kolegyniam a\u00a0mame so sestrou. Bez toho m\u00f4jho slovensk\u00e9ho obecenstva by mi cel\u00e9 franc\u00fazske \u201echic\u201c bolo na ni\u010d, na figu borov\u00fa! Cirkus, divadeln\u00e9 vyst\u00fapenie bez obecenstva.<\/p>\n
Uvedomila som si, \u017ee som Modranka, t\u00e1, \u010do nos\u00ed na top\u00e1nkach modransk\u00fa \u201ev\u00e1zov\u00fa\u201c hlinu. Nemohla by som by\u0165 Par\u00ed\u017eanka, pr\u00edli\u0161 m\u00e1m rada domov, modransk\u00fa keramiku, rad\u0161ej ako provens\u00e1lsku, Modranov a\u00a0Modranky, modransk\u00fd kyselkav\u00fd rizling, modransk\u00e9 kysnut\u00e9 kol\u00e1\u010de, modransk\u00e9 jedl\u00e1, modransk\u00e9 z\u00e1hony kvetov v predz\u00e1hradk\u00e1ch, tvrd\u00e9 modransk\u00e9 n\u00e1re\u010die… Nechcem by\u0165 Par\u00ed\u017eanka, nesved\u010dalo by mi to, rovnako ako to M\u00e1rii pristane.<\/p>\n
Do Par\u00ed\u017ea a\u00a0Franc\u00fazska som sa zamilovala v\u010faka spisovate\u013eovi Marcelovi Proustovi a\u00a0celej ve\u013ekej velik\u00e1nskej franc\u00fazskej literat\u00fare. To, \u010do M\u00e1rii z\u00e1vid\u00edm, je znalos\u0165 jazyka a\u00a0schopnos\u0165 a mo\u017enos\u0165 \u010d\u00edta\u0165 t\u00fdchto autorov v\u00a0origin\u00e1li. Jeden z najsilnej\u0161\u00edch z\u00e1\u017eitkov vo Franc\u00fazsku som mala po\u010d\u00favaj\u00fac vlastn\u00fd text vo franc\u00fazskom preklade. Ach! To \u017ee som nap\u00edsala ja? Never\u00edm. C’est moi?<\/p>\n
Listuj\u00fac v M\u00e1riin\u00fdch knih\u00e1ch som si uvedomila, \u017ee t\u00e1 \u201emoja Par\u00ed\u017eanka\u201c je ona. Napriek Pie\u0161\u0165anom a mo\u017eno u\u017e nepo\u010duj\u00facemu slovensk\u00e9mu pr\u00edzvuku. S\u00a0inou som sa nezhov\u00e1rala a\u00a0tie z\u00a0obr\u00e1zkov ma nezauj\u00edmaj\u00fa. Podobne ako ma zauj\u00edma provens\u00e1lsky n\u00e1bytok iba v Provens\u00e1lsku. Iba tam toti\u017e vonia levandu\u013ea po provens\u00e1lsky, iba tam, ke\u010f otvor\u00edte starod\u00e1vne modr\u00e9 dreven\u00e9 okenice, sa v\u00e1m o\u010di rozbehn\u00fa po krajine, ktor\u00e1 vonia tymianom. Presne tak, ako ke\u010f ste \u010d\u00edtali Marcela Pagnola.<\/p>\n
Pam\u00e4t\u00e1m si, ako som raz chcela k\u00fapi\u0165 star\u00fa stoli\u010dku na bl\u0161om trhu v\u00a0Aix-en-Provence, posadi\u0165 ju za svoj st\u00f4l do Modry, aby som nezabudla. Napokon som ju nek\u00fapila. Nezmestila by sa do auta a mo\u017eno by jej bolo u n\u00e1s v Modre smutno. Nerozumela by si s mojimi star\u00fdmi vyrez\u00e1van\u00fdmi slovensk\u00fdmi stoli\u010dkami. A\u00a0aj ja m\u00e1m najrad\u0161ej stoli\u010dky, ktor\u00fdm rozumiem. Najviac tak\u00e9, ktor\u00fdch hist\u00f3riu pozn\u00e1m.<\/p>\n
Na \u010das str\u00e1ven\u00fd vo Franc\u00fazsku nezabudnem. Nepotrebujem k tomu stoli\u010dku. Rovnako ako nezabudnem na svoje \u010ditate\u013esk\u00e9 z\u00e1\u017eitky pri \u010d\u00edtan\u00ed Prousta, Pagnola, P\u00e9reca. D\u00e1vno viem, \u017ee doma som iba pod strie\u0161kou z kni\u017eky, ktor\u00fa \u010d\u00edtam. Le\u017e\u00edm si, nepremokav\u00e1 papierov\u00e1 strecha nado mnou a rajzujem si po svete.<\/p>\n
Je m\u00e1j, k\u00fapte si nie\u010do \u201echic\u201c a nie\u010do pekn\u00e9, hoci aj o Par\u00ed\u017ei, si pre\u010d\u00edtajte, va\u0161a Veve<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
V poslednom \u010dase akoby sa roztrhlo vrece s literat\u00farou typu, ako sa sta\u0165 Par\u00ed\u017eankou, ako vari\u0165 \u00e0 la France, \u017ei\u0165 ako v Provens\u00e1lsku, vyzna\u0165 sa vo franc\u00fazskych v\u00ednach, parfumoch, handr\u00e1ch, by\u0165 v\u017edy \u201echic“, sedie\u0165 v \u201echic\u201c kaviarni, nosi\u0165 sa \u201echic\u201c, stravova\u0165 sa \u201echic\u201c. V\u0161etky Slovenky chc\u00fa vyzera\u0165 ako Par\u00ed\u017eanky, aj Lond\u00fdn\u010danky, a vidiac v\u00a0Amerike […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":4178,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,76],"tags":[],"class_list":["post-6641","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-maj-2019"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6641","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6641"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6641\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6642,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6641\/revisions\/6642"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4178"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6641"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6641"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6641"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}