{"id":6839,"date":"2019-07-17T11:51:20","date_gmt":"2019-07-17T09:51:20","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=6839"},"modified":"2019-07-17T11:51:20","modified_gmt":"2019-07-17T09:51:20","slug":"coco-chanel-grande-mademoiselle","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/coco-chanel-grande-mademoiselle\/","title":{"rendered":"Coco Chanel – Grande Mademoiselle"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

\u201eNech moja legenda kvitne a\u00a0prosperuje. \u017del\u00e1m jej dlh\u00fd a\u00a0\u0161\u0165astn\u00fd \u017eivot.\u201c<\/em><\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Coco Chanel<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u017eivot sa sna\u017eila zahladi\u0165 stopy po svojom p\u00f4vode. Meno rodnej dedinky nikdy nevypustila z\u00a0\u00fast. Strach z\u00a0odhalenia jej detstva sa pre \u0148u stal no\u010dnou morou. Desili ju v\u0161etci, ktor\u00ed by mohli prezradi\u0165 nie\u010do z\u00a0jej d\u00e1vnej minulosti. Novin\u00e1rom ustavi\u010dne klamala. Na t\u00fa ist\u00fa ot\u00e1zku odpovedala zaka\u017ed\u00fdm inak. Nehanebne si vym\u00fd\u0161\u013eala.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Z\u00a0otca urobila raz obchodn\u00edka, inokedy tvrdila, \u017ee sa vypravil do USA, aby tam z\u00edskal bohatstvo. V\u00a0skuto\u010dnosti bol Albert Chanel pouli\u010dn\u00fd predava\u010d, v\u00a0\u017eil\u00e1ch mu penila tul\u00e1cka krv – patril k\u00a0tej sorte \u013eud\u00ed, pre ktor\u00fdch \u017eivot je pohyb. By\u0165 \u017eiv\u00fd, d\u00fdcha\u0165 – znamen\u00e1 by\u0165 na ceste… Albert Chanel putoval z\u00a0miesta na miesto, z\u00a0jarmoku na jarmok, iba v\u00a0zime sa podvolil v\u0161eobecnej vidieckej ne\u010dinnosti a\u00a0usadil sa na mieste, kde skon\u010dil posledn\u00fd jarmok. V\u00a0roku 1881 ho pra\u0161n\u00e9 cesty zaviali do meste\u010dka Courpi\u00e9re. Tam, pod teplou perinou Jeanne Devollovej, dc\u00e9ry stol\u00e1ra a\u00a0kraj\u010d\u00edrky, pre\u010dkal zimu. No len \u010do nadi\u0161iel \u010das fa\u0161iangov, zbalil si tul\u00e1cky bat\u00f4\u017etek a\u00a0pobral sa kade \u013eah\u0161ie. Na Jeanne Devollov\u00fa by pravdepodobne nadobro zabudol, ve\u010f kto si m\u00e1 pam\u00e4ta\u0165 men\u00e1 v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch diev\u010dat, ktor\u00e9 mu poskytli noc\u013eah, keby… Keby ho po \u010dase z\u00a0\u010dista-jasna neprepadli chlapi z Courpi\u00e9re, Jeannin brat ba i\u00a0s\u00e1m starosta. \u201eVec sa m\u00e1 tak,\u201c spustili na neho v\u00fdhra\u017ene, \u201e\u017ee Jeanne s\u00a0tebou \u010dak\u00e1 die\u0165a a\u00a0tvojou povinnos\u0165ou je, aby si sa s\u00a0\u0148ou o\u017eenil!\u201c Nave\u013ea, nave\u013ea s\u00fahlasil, \u017ee die\u0165a uzn\u00e1 za vlastn\u00e9, ale o\u017eeni\u0165 sa? Nikdy! To by znamenalo usadi\u0165 sa, postavi\u0165 dom, zasadi\u0165 strom… To by bola jeho smr\u0165!<\/p>\n

Rok po naroden\u00ed dc\u00e9ry J\u00falie, 19. augusta 1883, v\u00a0malom meste\u010dku Saumur v\u00a0\u00fadol\u00ed rieky Loiry pri\u0161la na svet Gabrielle, druh\u00e9 z\u00a0Albertov\u00fdch neman\u017eelsk\u00fdch det\u00ed. Jeanne, ktor\u00e1 do poslednej chv\u00edle pracovala ako sl\u00fa\u017eka, u\u017e nevl\u00e1dala d\u00f4js\u0165 na l\u00f4\u017eko miestnej nemocnice, a\u00a0tak sa Gabrielle narodila v\u00a0prij\u00edmacej kancel\u00e1rii. Otec, ako inak, bol kdesi na cest\u00e1ch… A\u00a0jeho konkub\u00edna, len \u010do sa trochu zotavila po p\u00f4rode, ho nasledovala. Len tak si mohla uchmatn\u00fa\u0165 smietky jeho l\u00e1sky, len tak bol ochotn\u00fd zn\u00e1\u0161a\u0165 ju po svojom boku. Ich ko\u010dovanie pokra\u010dovalo, aj ke\u010f sa kone\u010dne roku 1884 Albert Chanel a\u00a0Jeanne Devollov\u00e1 ofici\u00e1lne zosob\u00e1\u0161ili. V\u00a0man\u017eelskom zv\u00e4zku splodili e\u0161te syna Alphonsa, dc\u00e9ru Antoinettu a\u00a0najmlad\u0161ieho Luciena.<\/p>\n

Gabrielle sotva dov\u0155\u0161ila dvan\u00e1s\u0165, ke\u010f jej matka umrela na astmu. Mala iba tridsa\u0165tri rokov, telo i\u00a0du\u0161u v\u0161ak unaven\u00e9 na smr\u0165: p\u00e4\u0165 p\u00f4rodov, podlomen\u00e9 zdravie a\u00a0roky str\u00e1ven\u00e9 bez strechy nad hlavou, to ve\u010dn\u00e9 putovanie sa po cest\u00e1ch-necest\u00e1ch z\u00a0jarmoku na jarmok… To ju zabilo. Coco nesk\u00f4r tvrdila, \u017ee jej matka pod\u013eahla tuberkul\u00f3ze, t\u00e1to choroba Dumasovej D\u00e1my s\u00a0kam\u00e9liami sa jej pravdepodobne zdala by\u0165 d\u00f4stojnej\u0161ia a\u00a0vkusnej\u0161ia. Chlapcov Alphonsa a\u00a0Luciena sa ujal jeden z\u00a0miestnych sedliakov. Diev\u010dat\u00e1 putovali do sirotinca v\u00a0kl\u00e1\u0161tore Kongreg\u00e1cie Sv\u00e4t\u00e9ho srdca panny M\u00e1rie v\u00a0Obazine. Sirotinec – to slovo Gabrielle pichalo ako t\u0155\u0148ov\u00e1 koruna, ako u\u0161tipnutie zmijou. Obazine znamenal vyhnanstvo, sedem rokov osirel\u00e9ho \u017eivota za kamenn\u00fdmi m\u00farmi kl\u00e1\u0161tora, ve\u010dne biele bl\u00fazky donekone\u010dna pran\u00e9, studen\u00e9 miestnosti, stovky, ba tis\u00edce hod\u00edn str\u00e1ven\u00fdch s\u00a0ohnut\u00fdm chrbtom nad modlitebnou kni\u017ekou \u010di \u0161it\u00edm: \u201eTak\u00e9 bolo moje detstvo,\u201c prekvapivo \u00faprimne hovor\u00ed Coco v\u00a0kni\u017eke Paula Moranda L\u00b4Allure de Chanel, \u201edetstvo siroty, osamelej a\u00a0stiahnutej do seba, bez domova, bez l\u00e1sky, bez matky a\u00a0otca. Bolo to naozaj hrozn\u00e9, ale ni\u010doho ne\u013eutujem… Spurn\u00e9 die\u0165a vyrast\u00e1 pripraven\u00e9 \u010deli\u0165 svetu a\u00a0by\u0165 ve\u013emi siln\u00e9.\u201c V\u00a0osemn\u00e1stich ju premiestnili do diev\u010denskej \u0161koly vo vojenskom meste Moulins, ne\u010faleko Vichy. Tam stretla Adrienne \u2013 jednu z\u00a0m\u00e1la \u017eien, ktor\u00e9 v\u00a0bud\u00facnosti znesie po svojom boku. Adrienne, v\u00a0skuto\u010dnosti jej teta, no rovnako star\u00e1 ako Coco, bola posledn\u00fdm die\u0165a\u0165om z\u00a0po\u010detn\u00e9ho potomstva Gabriellinho star\u00e9ho otca, tie\u017e kram\u00e1ra. Diev\u010dat\u00e1 sa na seba podobali ako sestry. Obe mali po\u010dern\u00fa poko\u017eku a\u00a0obe opl\u00fdvali nevysvetlite\u013enou eleganciou. Stali sa z\u00a0nich kraj\u010d\u00edrky. Zamestnali sa v\u00a0centre Moulins, v\u00a0Odbornom z\u00e1vode s\u00a0v\u00fdbavami pre nevesty a\u00a0doj\u010dat\u00e1, ktor\u00e9mu sa v\u00a0meste jednoducho hovorilo obchod U\u00a0Panny M\u00e1rie.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Diev\u010da zo \u0161ant\u00e1nu<\/strong><\/p>\n

\u201ePokia\u013e ste sa narodili bez kr\u00eddel, nebr\u00e1\u0148te im, aby v\u00e1m nar\u00e1stli.\u201c<\/strong><\/p>\n

Moulins v\u00a0noci. V\u010faka skupinke vojakov, s\u00a0ktor\u00fdmi sa zozn\u00e1mili v\u00a0kraj\u010d\u00edrskej dielni, objavili diev\u010dat\u00e1 radov\u00e1nky mesta po zotmen\u00ed. Gabrielle si vzala do hlavy, \u017ee sa z\u00a0nej stane spev\u00e1\u010dka. Kari\u00e9ru od\u0161tartovala v\u00a0moulinskom \u0161ant\u00e1ne: tam chodili mlad\u00ed vojaci pi\u0165 lacn\u00e9 v\u00edno, tam diev\u010dat\u00e1 pochybn\u00e9ho talentu spievali rozmarn\u00e9 odrhova\u010dky a\u00a0vojensk\u00e9 kuplety. Gabriellin reperto\u00e1r sa obmedzoval na dve pesni\u010dky: Qui qu\u00b4a vu Coco dans l\u00b4Trocad\u00e9ro? a\u00a0kuplet z\u00a0revue KoKoRiKo. Ak ju chcelo obecenstvo znovu privola\u0165 na p\u00f3dium, za\u010dalo skandova\u0165 Coco, Coco… Tak vznikla prez\u00fdvka, ktorej skr\u00e1ten\u00fd tvar (dvojit\u00e9, od seba odvr\u00e1ten\u00e9 \u201eC\u201c) vyniesol nesk\u00f4r svojej majite\u013eke obrovsk\u00e9 bohatstvo a\u00a0sl\u00e1vu. Nie v\u0161ak ako spev\u00e1\u010dke muzik\u00e1lov \u010di operiet. \u201eNikam to nedotiahne\u0161. Nem\u00e1\u0161 hlas a\u00a0spieva\u0161 falo\u0161ne,\u201c vyriekol ortie\u013e nad jej spev\u00e1ckou kari\u00e9rou \u00c9tienne Balsan, priate\u013e zo \u0161ant\u00e1nu a\u00a0mu\u017e, ktor\u00e9mu najviac d\u00f4verovala. Aj napriek jeho kritick\u00e9mu \u00fasudku, rozhodla sa sk\u00fasi\u0165 \u0161\u0165astie na sc\u00e9ne hudobnej kaviarne vo Vichy. Na prelome minul\u00e9ho storo\u010dia \u017eilo toto k\u00fape\u013en\u00e9 mesto \u010dul\u00fdm spolo\u010densk\u00fdm \u017eivotom. Zni\u010den\u00ed al\u017e\u00edrskymi prostit\u00fatkami, hor\u00fa\u010davou a\u00a0nezn\u00e1mymi chorobami sem chodili odpo\u010d\u00edva\u0165 veter\u00e1ni z\u00a0franc\u00fazskych kol\u00f3ni\u00ed, ale aj Orient\u00e1lci z\u00a0Libanonu \u010di Egypta.<\/p>\n

Coco sa teda e\u0161te raz pok\u00fasila uspie\u0165 ako kabaretn\u00e1 umelky\u0148a. Nevy\u0161lo to. Skon\u010dila pri Ve\u013ekej mre\u017ei k\u00fape\u013eov, kde odet\u00e1 v\u00a0bielom pl\u00e1\u0161ti pred\u00e1vala lie\u010div\u00fa vodu z\u00a0Vichy. Ke\u010f sa zozn\u00e1mila s\u00a0\u00c9tiennom Balsanom, mala dvadsa\u0165p\u00e4\u0165 rokov. Tento mu\u017e, ktor\u00fd miloval z\u00e1bavu, dobr\u00e9 jedlo, pitie, ale nadov\u0161etko kone, sa stal jej prv\u00fdm ochrancom i\u00a0milencom. Spolu s\u00a0n\u00edm odi\u0161la na vidiecke s\u00eddlo v\u00a0Royallieu ne\u010faleko Par\u00ed\u017ea, kde si zriadil \u017ereb\u010dinec a\u00a0pustil sa do pretekania. Na jeho panstve zast\u00e1vala neur\u010dit\u00fa \u00falohu: hoci bola \u00c9tiennovou favoritkou, nikdy ju nepasoval do role pani domu. Jej to v\u0161ak neprek\u00e1\u017ealo. Pr\u00e1ve naopak, naplno vyu\u017e\u00edvala v\u00fdhody, ktor\u00e9 jej priate\u013eovo pohostinstvo poskytovalo. O\u00a0tridsa\u0165 rokov nesk\u00f4r si \u00c9tienne Balsan zaspom\u00ednal: \u201eLe\u017eala v\u00a0posteli a\u017e do poludnia, nanajv\u00fd\u0161 tak pila bielu k\u00e1vu a\u00a0\u010d\u00edtala lacn\u00e9 rom\u00e1ny. Najlenivej\u0161ia \u017eensk\u00e1, ak\u00fa som kedy poznal…\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>\u00daspe\u0161n\u00e1 modistka<\/strong><\/p>\n

\u201eElegancia odevov spo\u010d\u00edva v\u00a0slobode pohybu.\u201c<\/strong><\/p>\n

Geni\u00e1lne veci s\u00fa vo svojej podstate v\u017edy ve\u013emi jednoduch\u00e9. Ak sa pozrieme na prv\u00e9 n\u00e1vrhy jej \u0161iat, mo\u017eno n\u00e1s trochu zasko\u010d\u00ed ich skromnos\u0165 a\u00a0nen\u00e1padnos\u0165 – tak trochu pripom\u00ednali mu\u017esk\u00e9 \u0161atn\u00edky, ktor\u00fdmi sa \u201eVe\u013ek\u00e1 sle\u010dna\u201c nechala v\u017edy znovu a\u00a0znovu in\u0161pirova\u0165. O\u00a0to v\u0161ak pr\u00e1ve \u0161lo! Coco toti\u017e nedala \u017een\u00e1m iba inak strihan\u00e9 \u0161aty, in\u00e9 l\u00ednie \u010di farby. Dala im \u017eivotn\u00fd pocit a\u00a0dosia\u013e nepoznan\u00fa sebad\u00f4veru. Predov\u0161etk\u00fdm im v\u0161ak darovala pohyb. Ako poznamenal Jean Cocteau, jeden z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch umelcov Par\u00ed\u017ea 20. rokov, vyzliekanie v\u00a0jeho \u010dasoch bola z\u00e1le\u017eitos\u0165, s\u00a0ktorou musela \u017eena po\u010d\u00edta\u0165 dopredu – ako so s\u0165ahovan\u00edm. M\u00f3da na za\u010diatku 20. storo\u010dia hl\u00e1sala n\u00e1vrat Belle Epoque: nosili sa klob\u00faky \u00e1 la madam Pompadour s\u00a0k\u0155d\u013eom vypchat\u00fdch operencov na vrchu, dlh\u00e9 nariasen\u00e9 sukne, vysok\u00e9 podp\u00e4tky, slne\u010dn\u00edky, z\u00e1voje, stuhy a, samozrejme, korzety… To v\u0161etko br\u00e1nilo \u017een\u00e1m v\u00a0pohybe, prek\u00e1\u017ealo pri ch\u00f4dzi a znemo\u017e\u0148ovalo zak\u00fasi\u0165 pote\u0161enie z\u00a0vo\u013en\u00e9ho pohybu v\u00a0pr\u00edrode \u010di z\u00a0tak\u00fdch \u010disto mu\u017esk\u00fdch radov\u00e1nok, ako jazda na m\u00f3dnom velocip\u00e9de. Cyklistick\u00fd \u00fabor si \u017eiadal nohavice, a\u00a0tie by si slu\u0161n\u00e1 \u017eena predsa nikdy neobliekla!<\/p>\n

Na Balsanovom panstve sa Coco zamilovala do kon\u00ed. Stala sa z\u00a0nej v\u00fdborn\u00e1 jazdky\u0148a, na ktor\u00fa bol hrd\u00fd aj s\u00e1m \u00c9tienne. (Cel\u00fd \u017eivot, e\u0161te i\u00a0ako star\u00e1 d\u00e1ma, sa \u017eivo zauj\u00edmala o\u00a0dostihy a\u00a0v\u0161etko, \u010do s\u00faviselo s\u00a0ko\u0148mi. Mala vy\u0161e sedemdesiat, ke\u010f si k\u00fapila kobylu Romantica, ktor\u00e1 s d\u017eokejom Yvesom Saint Martinom \u017eala \u00faspechy na dostihov\u00fdch dr\u00e1hach.) V\u00a0Royallieu za\u0161la za miestnym kraj\u010d\u00edrom a\u00a0po\u017eiadala ho, aby jej u\u0161il tak\u00e9 nohavice, ak\u00e9 nosia mu\u017ei na kone. Sprvu zostal \u0161okovan\u00fd, ale napokon splnil z\u00e1kazn\u00ed\u010dke prianie. A\u00a0tak si m\u00f4\u017eeme predstavi\u0165 Gabrielle, ako hrdo sed\u00ed na koni v\u00a0mu\u017esk\u00fdch jazdeck\u00fdch nohaviciach (samozrejme, obkro\u010dmo!), v\u00a0\u00fazkom kab\u00e1tiku bez ozd\u00f4b a\u00a0v\u00a0\u010diernom klob\u00faku, ktor\u00fd sa u\u017e riadil z\u00e1konmi inej, chanelovskej perspekt\u00edvy… \u00c1no, klob\u00faky! Tie zvl\u00e1\u0161tne Gabrielline kre\u00e1cie vzbudzovali medzi d\u00e1mami, prich\u00e1dzaj\u00facimi do \u00c9tiennovho s\u00eddla, najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed z\u00e1ujem. Jednoduch\u00e9 klob\u00faky, ktor\u00e9 sa im – zvyknut\u00fdm na \u00fa\u017easn\u00fa prezdobenos\u0165 vtedaj\u0161\u00edch pokr\u00fdvok hlavy, na mno\u017estvo st\u00fah, kvetov, operencov a\u00a0z\u00e1vojov – zdali paradoxne prejavom najv\u00e4\u010d\u0161ej v\u00fdstrednosti! A\u00a0tak d\u00e1my trvaj\u00fa na tom, \u017ee chc\u00fa nosi\u0165 tak\u00e9 ist\u00e9 klob\u00faky ako ona! Objedn\u00e1vok je zrazu to\u013eko, \u017ee Balsan n\u00e1dejnej modistke prepust\u00ed svoj ml\u00e1deneck\u00fd byt v\u00a0Par\u00ed\u017ei, aby si tam zriadila diel\u0148u. (\u201eIba som jej nasadil nohu do strme\u0148ov,\u201c t\u00fdmto jazdeck\u00fdm \u017earg\u00f3nom komentoval po rokoch svoj vklad do z\u00e1vratnej kari\u00e9ry, ktor\u00fa jej pomohol na\u0161tartova\u0165). Gabrielle zamestnala mlad\u0161iu sestru Antoinettu, aby prij\u00edmala z\u00e1kazn\u00ed\u010dky. Klientela r\u00e1stla zo d\u0148a na de\u0148 a\u00a0\u00c9tiennov byt praskal vo \u0161v\u00edkoch. V\u00a0roku 1911 sa modistka Gabrielle Chanel pres\u0165ahovala do ulice, ktor\u00e1 bude nav\u017edy sp\u00e4t\u00e1 s\u00a0jej menom: Rue Cambon \u010d\u00edslo 21.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Roztomil\u00e9 ko\u0161e\u013eov\u00e9 \u0161aty<\/strong><\/p>\n

\u201eJe na l\u00ednii lietadla nie\u010do komplikovan\u00e9? Ja navrhujem svoje kolekcie s\u00a0lietadlami v\u00a0mysli.\u201c<\/strong><\/p>\n

V\u00a0roku 1913 si otvorila \u010fal\u0161\u00ed obchod v\u00a0pr\u00edmorskom meste\u010dku Deauville, kde sa sch\u00e1dzala cel\u00e1 par\u00ed\u017eska smot\u00e1nka. Prostredn\u00edctvom bar\u00f3nky Rotchildovej sa jej podarilo z\u00edska\u0165 najlep\u0161ie z\u00e1kazn\u00ed\u010dky Paula Poireta, najzn\u00e1mej\u0161ieho couturi\u00e9ra t\u00fdch \u010dias. Na rozdiel od jeho orient\u00e1lneho \u0161t\u00fdlu, turbanov, tun\u00edk, kimon, \u010deleniek a\u00a0vz\u00e1cnych pier im pon\u00fakla nen\u00faten\u00e9 oble\u010denie, v\u00a0ktorom sa mohli vo\u013ene pohybova\u0165: dlh\u00fa suk\u0148u, rovn\u00fa n\u00e1morn\u00edcku bl\u00fazu alebo vestu, top\u00e1nky na polovysokom op\u00e4tku, klob\u00fak bez ozd\u00f4b. K\u00fdm Poiret oslobodil \u017eensk\u00fa postavu od korzetu, Coco t\u00fato postavu \u00faplne zru\u0161ila. Zdrav\u00fd sedliacky rozum jej velil: d\u00f4le\u017eit\u00e1 je prirodzenos\u0165 a\u00a0nie zd\u00f4raz\u0148ovanie \u017eensk\u00fdch tvarov, \u0161t\u00fdl na rozdiel od ok\u00e1zalej ozdobnosti! Oble\u010denie, ktor\u00e9 by nesl\u00fa\u017eilo potreb\u00e1m v\u0161edn\u00e9ho d\u0148a, ju nezauj\u00edmalo. Cchcela oblieka\u0165 akt\u00edvne \u017eeny, ktor\u00e9 \u201esa potrebuj\u00fa c\u00edti\u0165 pohodlne a\u00a0by\u0165 schopn\u00e9 vyhrn\u00fa\u0165 si ruk\u00e1vy\u201c.<\/p>\n

V\u00a0roku 1961 za\u010dala experimentova\u0165 so \u017eerzejom, z\u00a0ktor\u00e9ho sa dovtedy \u0161ila iba mu\u017esk\u00e9 spodn\u00e1 bielize\u0148. Pov\u00fd\u0161ila ho na chanelovsk\u00fd materi\u00e1l \u010d\u00edslo jeden. A\u00a0navy\u0161e: na rozdiel od drah\u00e9ho hodv\u00e1bu \u010di organzy si ho mohlo dovoli\u0165 viac \u013eud\u00ed. V\u00a0tom istom roku americk\u00fd m\u00f3dny \u010dasopis Harper\u00b4s Bazaar po prv\u00fd raz uverejnil obr\u00e1zok modelu sle\u010dny Chanel, \u00faspe\u0161nej par\u00ed\u017eskej kraj\u010d\u00edrky: jej \u0161aty sa otv\u00e1rali ako p\u00e1nska vesta a\u00a0nehanebne odha\u013eovali \u017eensk\u00fd krk. Mali oby\u010dajn\u00e9 ruk\u00e1vy, ktor\u00e9 obop\u00ednali pa\u017ee od ramien a\u017e po z\u00e1p\u00e4stie, okolo bokov im vo\u013ene visela \u0161erpa z\u00a0tej istej l\u00e1tky. Americk\u00ed redaktori – trochu zm\u00e4ten\u00ed, trochu oh\u00faren\u00ed touto novou siluetou – ich nazvali Chanel\u00b4s charming chemise dress (roztomil\u00e9 ko\u0161e\u013eov\u00e9 \u0161aty od Chanel).<\/p>\n

V\u00a0tom \u010dase u\u017e usilovne pracovala na budovan\u00ed svojej r\u00ed\u0161e: roku 1915 si otvorila \u010fal\u0161\u00ed, v\u00a0porad\u00ed tret\u00ed obchod v\u00a0Biarritzi, ktor\u00fd jej zaru\u010doval \u0161panielsku klientelu. Vo svojich diel\u0148ach zamestn\u00e1vala u\u017e vy\u0161e \u0161es\u0165sto kraj\u010d\u00edrok!<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Sen o\u00a0ve\u013ekej l\u00e1ske<\/strong><\/p>\n

\u201eKr\u00e1\u0161lenie je v\u017edy odrazom srdca.\u201c<\/strong><\/p>\n

Coco v\u017edy tvrdila, \u017ee Arthur Capel bol prv\u00fd a\u00a0jedin\u00fd mu\u017e, ktor\u00e9ho skuto\u010dne milovala. My dod\u00e1vame, \u017ee bol prv\u00fd, av\u0161ak nie jedin\u00fd, ktor\u00fd svoju milenku opustil pre in\u00fa \u017eenu. Jednoducho, nemala \u0161\u0165astie v\u00a0l\u00e1ske. Man\u017eel, rodina, deti, to v\u0161etko zostalo Ve\u013ekej sle\u010dne vzdialen\u00e9 a\u017e do konca \u017eivota. Sen o\u00a0ve\u013ekej l\u00e1ske na cel\u00fd \u017eivot sa nikdy nenaplnil… S\u00a0Arthurom Capelom sa zozn\u00e1mila roku 1908. Boy, ako ho prez\u00fdvali priatelia, bol Angli\u010dan tak trochu z\u00e1hadn\u00e9ho p\u00f4vodu. Hovorilo sa, \u017ee poch\u00e1dzal z\u00a0rodiny \u00faspe\u0161n\u00e9ho bank\u00e1ra a\u00a0v\u00a0Lond\u00fdne sa st\u00fdkal s\u00a0najelegantnej\u0161ou spolo\u010dnos\u0165ou. Uho\u013en\u00e9 bane v\u00a0Newcastle, ktor\u00e9 zdedil po svojich predkoch, mu vyn\u00e1\u0161ali dos\u0165 pe\u0148az\u00ed, aby mohol \u017ei\u0165 na vysokej nohe. S\u00a0n\u00edm si ob\u013e\u00fabila v\u0161etko anglick\u00e9: v\u017edy uzn\u00e1vala nadradenos\u0165 Anglicka nad ostatnou Eur\u00f3pou. Rada sa prehrab\u00e1vala aj v\u00a0jeho \u0161atn\u00edku: tri\u010dk\u00e1, pul\u00f3vre a\u00a0blejzery, ktor\u00e9 nosil, ke\u010f hr\u00e1val p\u00f3lo, to v\u0161etko uplatnila vo svojej neskor\u0161ej tvorbe. Postupom \u010dasu sa Capel vypracoval na uzn\u00e1van\u00e9ho politol\u00f3ga – spisovate\u013ea, ktor\u00e9ho si za\u010dali v\u0161\u00edma\u0165 aj v\u00a0kruhoch starej anglickej aristokracie. Hoci bol v\u00a0mnoh\u00fdch oh\u013eadoch a\u017e obdivuhodne slobodomyse\u013en\u00fd, predsa len zost\u00e1val zajatcom prostredia, z\u00a0ktor\u00e9ho vy\u0161iel. A\u00a0to si \u017eiadalo, aby sa o\u017eenil s\u00a0nejakou mladou lady z\u00a0najvy\u0161\u0161\u00edch kruhov. Vybral si najmlad\u0161iu dc\u00e9ru bar\u00f3na Ribblesdala, Dianu Listerov\u00fa. No hoci sa s\u00a0Dianou ofici\u00e1lne zasn\u00fabil, ku Gabrielle sa st\u00e1le vracal. V\u0161etko teda nasved\u010dovalo, \u017ee Coco nechce strati\u0165 – pre \u0148u to v\u0161ak predsa len bolo poni\u017euj\u00face postavenie. Mienil \u017ei\u0165 dvojit\u00fd \u017eivot man\u017eela i\u00a0milenca, alebo nadobro da\u0165 zbohom svojej franc\u00fazskej l\u00e1ske? To sa Coco u\u017e nikdy nedozvedela. Kr\u00e1tko pred Vianocami 1919 sa zabil pri automobilovej nehode ne\u010faleko Cannes.<\/p>\n

 <\/p>\n

Slovansk\u00e9 obdobie<\/strong><\/p>\n

\u201e\u010c\u00edm je \u017eena \u017eenskej\u0161ia, t\u00fdm je silnej\u0161ia.\u201c<\/strong><\/p>\n

Po Boyovej smrti sa usadila vo vile Bel Respiro ne\u010faleko Par\u00ed\u017ea. Priate\u013eka Misia Sertov\u00e1, ve\u013ek\u00e1 m\u00faza vtedaj\u0161\u00edch b\u00e1snikov a\u00a0maliarov, ju zozn\u00e1mila so sl\u00e1vnymi umelcami pohybuj\u00facimi sa okolo Ballets ressus, na ktor\u00e9ho \u010dele st\u00e1l Sergej \u010eagilev. Rusk\u00fd balet ohromil svet a\u00a0v\u00a020. rokoch sa v\u00a0Par\u00ed\u017ei stal doslova m\u00f3dnym hitom. Na tvorbe jeho nezvy\u010dajn\u00fdch tane\u010dn\u00fdch predstaven\u00ed sa okrem \u010eagileva podie\u013eal najm\u00e4 b\u00e1snik a\u00a0re\u017eis\u00e9r Jean Cocteau, skladate\u013e Igor Stravinskij (ktor\u00fd u\u00a0Coco dokonca aj dva roky b\u00fdval) a\u00a0sc\u00e9nick\u00fd v\u00fdtvarn\u00edk Pablo Picasso. Coco mala na starosti kost\u00fdmy, preto\u017ee pod\u013ea slov Jeana Cocteaua \u201esle\u010dna Chanel je najlep\u0161ia kraj\u010d\u00edrka na\u0161ej doby\u201c. K\u00a0najkontroverznej\u0161\u00edm dielam tandemu \u010eagilev – Cocteau patrilo predstavenie Modr\u00fd vlak z\u00a0roku 1924. V\u00a0tomto experiment\u00e1lnom kuse tancovali skuto\u010dn\u00ed \u0161portovci s\u00a0hol\u00fdmi zadkami. \u017deny mali na sebe trikotov\u00e9 plavky s\u00a0nohavicami do polovice stehien, ktor\u00e9 Coco u\u0161ila zo \u017eerzeju. Av\u0161ak aj napriek sedemn\u00e1stim rokom spolupr\u00e1ce s\u00a0\u010eagilevov\u00fdm divadlom sa nerada vyjadrovala o\u00a0svojej pr\u00e1ci n\u00e1vrh\u00e1rky kost\u00fdmov. \u201eN\u00e1vrh\u00e1ri kost\u00fdmov pracuj\u00fa s\u00a0ceruzkou – to je umenie,\u201c hovorievala. \u201eKraj\u010d\u00edr s\u00a0no\u017enicami a\u00a0\u0161pendl\u00edkom, to je celkom in\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165.\u201c Ku\u00a0slovansk\u00fdm obyvate\u013eom Bel respiro patril aj mu\u017e, ktor\u00e9mu sa \u010doskoro dostalo ve\u013ekej cti deli\u0165 sa o\u00a0l\u00f4\u017eko s\u00a0pani domu. Ve\u013ekoknie\u017ea Dimitrij, vnuk c\u00e1ra Alexandra II. a\u00a0bratranec Mikul\u00e1\u0161a II. patril do rodiny Romanovcov. Ako jeden z\u00a0inici\u00e1torov atent\u00e1tu na Rasputina musel \u017ei\u0165 vo vyhnanstve v\u00a0zahrani\u010d\u00ed. Coco bola o\u00a0jeden\u00e1s\u0165 rokov star\u0161ia ne\u017e on. Rok sa od seba takmer nepohli. Potom sa stalo to, \u010do u\u017e poznala z\u00a0ned\u00e1vnej minulosti: Knie\u017ea Dimitrij mal urodzen\u00fd p\u00f4vod, Ameri\u010danka Audrey Emeryov\u00e1 peniaze. Vzali sa. A Chanel, napriek peniazom, sl\u00e1ve a\u00a0bohatstvu, zostala op\u00e4\u0165 sama…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto arch\u00edv, SITA<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v\u00a0letnom dvoj\u010d\u00edsle MIAU (2019)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  \u201eNech moja legenda kvitne a\u00a0prosperuje. \u017del\u00e1m jej dlh\u00fd a\u00a0\u0161\u0165astn\u00fd \u017eivot.\u201c \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Coco Chanel   Cel\u00fd \u017eivot sa sna\u017eila zahladi\u0165 stopy po svojom p\u00f4vode. Meno rodnej dedinky nikdy nevypustila z\u00a0\u00fast. Strach z\u00a0odhalenia jej detstva sa pre \u0148u stal no\u010dnou morou. Desili ju v\u0161etci, ktor\u00ed by mohli prezradi\u0165 nie\u010do z\u00a0jej d\u00e1vnej minulosti. Novin\u00e1rom ustavi\u010dne klamala. […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":6840,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[78,5],"tags":[],"class_list":["post-6839","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-leto-2019","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6839","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6839"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6839\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6847,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6839\/revisions\/6847"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/6840"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6839"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6839"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6839"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}