<\/p>\n
<\/p>\n O\u00a0\u010dom je seri\u00e1l: <\/strong>Berl\u00ednske podsvetie v\u00a0zlat\u00fdch 20. rokoch 20. storo\u010dia.<\/p>\n Vznik,\u00a0po\u010det sez\u00f3n: <\/strong>Rok 2017, dve sez\u00f3ny (ka\u017ed\u00e1 m\u00e1 8 \u010dast\u00ed).<\/p>\n <\/p>\n Berl\u00ednsky duch doby<\/strong><\/p>\n Vitajte v\u00a0Babylone! V\u00a0tomto najskazenej\u0161om meste, kde sa \u0161ampansk\u00e9 pije od sm\u00e4du, biely pr\u00e1\u0161ok na energiu bezsenn\u00fdch noc\u00ed nikto neskr\u00fdva a\u00a0\u017eeny bezosty\u0161ne odkr\u00fdvaj\u00fa svoje prednosti. Mesto lemuj\u00fa plag\u00e1ty nehanebne hl\u00e1saj\u00face, v\u00a0ak\u00fdch podnikoch n\u00e1jdete nah\u00e9 \u017eeny, a ak mu\u017esk\u00e9 t\u00fa\u017eby steles\u0148uje mu\u017e, aj to sa d\u00e1 zariadi\u0165… Vitajte v Berl\u00edne, v\u00a0dobe zlat\u00fdch 20. rokov, Goldene Zwanziger, ako hovoria Nemci, Ameri\u010dania maj\u00fa v\u00fdraz The Roaring (bur\u00e1caj\u00face, preh\u00fdren\u00e9) Twenties a\u00a0poniektor\u00ed zasa prisahaj\u00fa, \u017ee najlep\u0161ie to znie po franc\u00fazsky \u201eLes Ann\u00e9es Folles\u201c (Bl\u00e1zniv\u00e9 roky). Historici vysvet\u013euj\u00fa, \u017ee v\u00a0skuto\u010dnosti neboli cel\u00e9 20. roky a\u017e tak\u00e9 zlat\u00e9 \u010di bl\u00e1zniv\u00e9. Ak by sme mali ohrani\u010di\u0165, v\u00a0ktor\u00fdch \u010dasoch \u017eili \u013eudia bezstarostne a\u00a0bez ob\u00e1v si \u0161li zatancova\u0165 swing a\u00a0vypo\u010du\u0165 jazz, tak \u0161lo o roky 1924 – 29. Pr\u00e1ve skon\u010dila infl\u00e1cia (nakupova\u0165 sa chodilo s\u00a0vrecami pln\u00fdch bankoviek) a\u00a0o\u00a0krachu na newyorskej burze sa nikomu ani neprisnilo. Berl\u00edn v\u00a0roku 1929 m\u00e1 za sebou extr\u00e9mnu zimu, v\u00a0meste je na d\u00f4va\u017eok nedostatok uhlia. Po\u010det obyvate\u013eov od skon\u010denia svetovej vojny vzr\u00e1stol dvojn\u00e1sobne a\u00a0hoci v\u00a0meste vyr\u00e1stol dostatok bytov, ktor\u00e9 disponuj\u00fa te\u010d\u00facou vodou a\u00a0splachovac\u00edmi toaletami, z\u00edvaj\u00fa pr\u00e1zdnotou. S\u00fa pr\u00edli\u0161 drah\u00e9, a\u00a0tak sa \u013eudia tla\u010dia v\u00a0mal\u00fdch bytoch v\u00a0zadn\u00fdch domoch, zvy\u010dajne len s jednou izbou, ktor\u00e1 je kuchy\u0148ou i\u00a0sp\u00e1l\u0148ou pre viacero \u013eud\u00ed. Berl\u00edn je \u010derven\u00fdm mestom, mestom robotn\u00edkov, ktor\u00ed volia soci\u00e1lnych demokratov a\u00a0komunistov. Prv\u00e9ho m\u00e1ja sa chystaj\u00fa ve\u013ek\u00e9 demon\u0161tr\u00e1cie, hoci v\u00a0Berl\u00edne ich ako v\u00a0jedinom nemeckom meste zak\u00e1zali. To je denn\u00e1 tv\u00e1r mesta, t\u00e1 no\u010dn\u00e1 je omnoho trblietavej\u0161ia a\u00a0l\u00e1kavej\u0161ia. Berl\u00ednske noci s\u00fa oslobodzuj\u00face, \u0161ialen\u00e9, nabl\u00fdskan\u00e9, pestrofarebn\u00e9, ohromuj\u00face, v\u0161etko je dovolen\u00e9, \u00e1no, \u00faplne v\u0161etko – l\u00e1ska, alkohol, narkotik\u00e1, nehanebn\u00e9 tance… Berl\u00edn je t\u00fdm naj\u00fa\u017easnej\u0161\u00edm miestom na tomto \u00fa\u017easnom svete, sta\u010d\u00ed zavrie\u0165 o\u010di a\u00a0necha\u0165 sa un\u00e1\u0161a\u0165 jeho pomp\u00e9znos\u0165ou, bezstarostnos\u0165ou… a\u00a0desivos\u0165ou. Ale to \u013eudia zistia a\u017e nesk\u00f4r.<\/p>\n <\/p>\n Gereon a\u00a0Charlotte u\u017e poznaj\u00fa prav\u00fa tv\u00e1r Berl\u00edna, on je policajn\u00fd komis\u00e1r, pracuj\u00faci na mravnostnom oddelen\u00ed policajn\u00e9ho prez\u00eddia a\u00a0ona… Nu\u017e, ona je ofici\u00e1lne cez de\u0148 pr\u00edle\u017eitostn\u00e1 stenografka na policajnom prez\u00eddiu, av\u0161ak v\u00a0noci sa men\u00ed na \u017eensk\u00fa \u0161elmu, pripraven\u00fa splni\u0165 najzvrhlej\u0161ie mu\u017esk\u00e9 t\u00fa\u017eby. Gereon pri\u0161iel do Berl\u00edna z\u00a0rodn\u00e9ho Kol\u00edna, aby pomohol rozbi\u0165 sie\u0165 berl\u00ednskeho porno priemyslu, ale jeho najbli\u017e\u0161\u00ed kolega Bruno tu\u0161\u00ed, \u017ee to nie je tak celkom pravda. \u017de je v\u00a0tom nie\u010do viac, \u017ee Gereon skr\u00fdva nejak\u00e9 tajomstvo. V\u00a0Berl\u00edne m\u00e1 asi ka\u017ed\u00fd nejak\u00e9 tajomstvo, ka\u017ed\u00fd je s\u00fa\u010das\u0165ou nie\u010doho a\u00a0ka\u017ed\u00fd nie\u010do chyst\u00e1. Berl\u00edn je v\u00a0tom \u010dase novodob\u00fdm Babylonom. V\u00a0podzemn\u00fdch priestoroch sa pohybuj\u00fa ute\u010denci zo sovietskeho Ruska, bojuj\u00faci z\u00a0nemeck\u00e9ho exilu proti Stalinovi. Z\u00a0Ruska do Berl\u00edna utiekla aj z\u00e1hadn\u00e1 \u0161\u013eachti\u010dn\u00e1, ktor\u00e1 m\u00e1 tie\u017e svoje tajomstv\u00e1. Potom s\u00fa tu robotn\u00edci,\u00a0je ich st\u00e1le viac a\u00a0viac… a st\u00e1vaj\u00fa sa z\u00a0nich presved\u010den\u00ed komunisti. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed probl\u00e9m pre mesto, ale aj pre mlad\u00fa nemeck\u00fa republiku, v\u0161ak predstavuj\u00fa monarchisti. Star\u00ed dedkovia, ktor\u00ed sn\u00edvaj\u00fa o\u00a0n\u00e1vrate cis\u00e1rstva a\u00a0s\u00fa pre\u0148 ochotn\u00ed aj zab\u00edja\u0165, presne tak ako Gereonov kolega Bruno. A\u00a0Gereon? Ten chce by\u0165 predov\u0161etk\u00fdm so \u017eenou svojho \u017eivota – man\u017eelkou svojho nezvestn\u00e9ho brata.<\/p>\n Najdrah\u0161\u00ed nemeck\u00fd telev\u00edzny projekt, najdrah\u0161\u00ed neanglick\u00fd telev\u00edzny seri\u00e1l, re\u017eis\u00e9rska hviezda Tom Tykwer… headliny uv\u00e1dzaj\u00face Babylon Berlin boli ve\u013ekolep\u00e9. Peniaze nemusia by\u0165 v\u017edy z\u00e1rukou kvality, no v\u00a0tomto pr\u00edpade 40 mili\u00f3nov eur nevyletelo hore kom\u00ednom. Seri\u00e1l je, ako sa zhoduje v\u00e4\u010d\u0161ina kritikov, dokonal\u00fd. Predlohou mu bol rom\u00e1n Mokr\u00e1 ryba od nemeck\u00e9ho spisovate\u013ea Volkera Kutschera. \u0160lo o\u00a0jeho prelomov\u00fd rom\u00e1n (v porad\u00ed \u0161tvrt\u00fd) a po uveden\u00ed seri\u00e1lu z\u00e1ujem o\u00a0knihu v\u00fdrazne st\u00fapol. Scen\u00e1risti mali pri p\u00edsan\u00ed vo\u013en\u00fa ruku, a\u00a0tak do seri\u00e1lu vniesli viacer\u00e9 div\u00e1cky atrakt\u00edvne prvky. Gereona v\u00a0knihe nem\u00e1taj\u00fa spomienky na hr\u00f4zy svetovej vojny, k\u00fdm v\u00a0seri\u00e1li trp\u00ed v\u00fdraznou posttraumatickou poruchou, ktor\u00fa sa sna\u017e\u00ed ma\u0165 pod kontrolou pomocou morfia. Hlavn\u00e1 \u017eensk\u00e1 postava Charlotte pre\u0161la najv\u00e4\u010d\u0161ou premenou. V\u00a0knihe je dc\u00e9rou z malome\u0161tiackej rodiny, ktor\u00e1 si ako stenografka privyr\u00e1ba na \u0161t\u00fadium pr\u00e1va, v\u00a0seri\u00e1li ale mus\u00ed nas\u00fdti\u0165 svoju rodinu. Chor\u00e1 matka, dedo,\u00a0sestry i leniv\u00fd \u0161vagor sa tla\u010dia v\u00a0zadn\u00fdch izb\u00e1ch, a\u00a0tak Charlotte pred\u00e1va svoje telo. Ka\u017ed\u00fd ve\u010der prich\u00e1dza do klubu Moka Efti, miluje divok\u00fd swing, miluje ban\u00e1nov\u00fd tanec. Kv\u00f4li tancu tu v\u0161ak nie je, zvy\u010dajne sa v\u017edy n\u00e1jde nejak\u00fd (zv\u00e4\u010d\u0161a nechutn\u00fd) chlap, ktor\u00fd o\u00a0\u0148u prejav\u00ed z\u00e1ujem. Preplet\u00fa sa chodbami pln\u00fdmi polonah\u00fdch tiel, n\u00e1jdu si k\u00fatik alebo vo\u013en\u00fa izbu, Charlotte si pripne okolo krku ko\u017een\u00fd obojok a\u00a0potom u\u017e len sf\u00fakne svie\u010dku… Dosia\u013e bolo odvysielan\u00fdch 16 \u010dast\u00ed a\u00a0ke\u010f\u017ee sa seri\u00e1l na jese\u0148 2017 stretol s\u00a0obrovsk\u00fdm \u00faspechom, v\u00a0stri\u017eni sa u\u017e nach\u00e1dzaj\u00fa diely tretej a\u00a0\u0161tvrtej s\u00e9rie vych\u00e1dzaj\u00face z\u00a0\u010fal\u0161ej Kutscherovej knihy Tich\u00fd zabijak.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n O\u00a0\u010dom je seri\u00e1l: <\/strong>\u0160pion\u00e1\u017ene sci-fi o\u00a0existencii paraleln\u00e9ho sveta, v\u00a0ktorom m\u00e1 ka\u017ed\u00fd svoje druh\u00e9 ja.<\/p>\n Vznik,\u00a0po\u010det sez\u00f3n: <\/strong>Rok 2017, dve s\u00e9rie (ka\u017ed\u00e1 m\u00e1 10 \u010dast\u00ed).<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Berl\u00ednsky duch doby<\/strong><\/p>\n Berl\u00edn – rozdelen\u00e9 mesto. Mesto, ktor\u00e9ho ulice pret\u00edna hranica. Ohyzdn\u00fd m\u00far, ktor\u00fd od seba oddelil nielen \u0161tvrte mesta, ale najm\u00e4 rodiny, priate\u013eov… Ne\u0161\u0165astn\u00fa kapitolu mesta Berl\u00edn pozn\u00e1 ka\u017ed\u00fd, ale \u010do ak t\u00e1 hranica e\u0161te st\u00e1le existuje? \u010co ak je Berl\u00edn e\u0161te st\u00e1le rozdelen\u00fdm mestom? Za v\u0161etko s\u00fa zodpovedn\u00ed v\u00fdchodonemeck\u00ed vedci. B\u00e1dali, experimentovali, ale v roku 1987 sa im ich experiment akosi nevydaril. Nastal ve\u013ek\u00fd tresk a\u00a0oni vytvorili nov\u00fd svet, presnej\u0161ie – zdup\u013eovali ten star\u00fd, vr\u00e1tane v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed. V\u00a0tom druhom svete m\u00e1 teda ka\u017ed\u00fd svoje druh\u00e9 JA, ktor\u00e9 vyzer\u00e1 \u00faplne toto\u017ene, m\u00e1 rovnak\u00e9 matersk\u00e9 znamienka, dokonca sa zamil\u00fava do tej istej osoby a\u00a0aj svoje deti pomen\u00fava rovnako. Prechod do druh\u00e9ho sveta sa nach\u00e1dza v\u00a0podzemn\u00fdch priestoroch v\u00fdskumn\u00e9ho \u00fastavu, vedec Yanek je prv\u00fd, kto sa tejto skuto\u010dnosti postav\u00ed a\u00a0ocitne sa tv\u00e1rou v\u00a0tv\u00e1r svojmu druh\u00e9mu JA. Yanek je v\u00a0kontakte aj s\u00a0demokratick\u00fdm z\u00e1padom, chc\u00fa jemu a\u00a0jeho rodine pom\u00f4c\u0165 pri emigr\u00e1cii, ale paraleln\u00fd svet? Tak to je nie\u010do zauj\u00edmavej\u0161ie a\u00a0vzru\u0161uj\u00facej\u0161ie ako emigr\u00e1cia do z\u00e1padn\u00e9ho Nemecka. Yanekovci si vymenia roly, ka\u017ed\u00fd objavuje ten druh\u00fd Berl\u00edn, a\u00a0ke\u010f\u017ee s\u00fa vedci, rozhodn\u00fa sa pre experiment. Jeden z\u00a0nich svojej dc\u00e9re Mire plat\u0148u skupiny Alphaville venuje, druh\u00fd nie. Je to zanedbate\u013en\u00e1 mali\u010dkos\u0165, alebo tento drobn\u00fd rozdiel ovplyvn\u00ed\u00a0 dejiny mesta \u010di dokonca cel\u00e9ho sveta? \u00c1no, ovplyvn\u00ed a \u017eia\u013e, ove\u013ea a\u00a0viac a\u00a0fat\u00e1lnej\u0161ie, ako si ktor\u00fdko\u013evek z\u00a0t\u00fdch dvoch dok\u00e1zal predstavi\u0165…<\/p>\n <\/p>\n Howarda Silka by ste mohli natrie\u0165 na chlieb. Nadov\u0161etko zbo\u017e\u0148uje svoju \u017eenu Emily. Var\u00ed pre \u0148u ve\u010dere a\u00a0teraz, ke\u010f le\u017e\u00ed v\u00a0nemocnici v\u00a0k\u00f3me (zrazilo ju auto), jej ka\u017ed\u00fd ve\u010der prinesie kvety a\u00a0\u010d\u00edta b\u00e1sne. Inak tr\u00e1vi cel\u00fd de\u0148 v\u00a0pr\u00e1ci. Nie je workoholik, sk\u00f4r prihl\u00faply dobr\u00e1k – kde ho polo\u017e\u00edte, tam ho o\u00a0desa\u0165 rokov n\u00e1jdete. Aj preto cel\u00fd \u017eivot rob\u00ed na oddelen\u00ed komunik\u00e1ci\u00ed v\u00a0akomsi podivuhodnom \u00farade s\u00a0n\u00e1zvom \u00darad pre v\u00fdmenu. S\u00e1m Howard prizn\u00e1va, \u017ee netu\u0161\u00ed, \u010do tam vlastne rob\u00ed. Pr\u00edde do pr\u00e1ce, vojde do malej miestnosti oddelenej sklom, na druhej strane sa zjav\u00ed rovnako nezauj\u00edmav\u00fd \u010dlovek, pre\u010d\u00edtaj\u00fa si navz\u00e1jom p\u00e1r nezmyseln\u00fdch viet, a\u00a0t\u00fdm ich pracovn\u00e1 n\u00e1pl\u0148 kon\u010d\u00ed. Howard je so svoj\u00edm \u017eivotom spokojn\u00fd, a\u017e k\u00fdm ho nezavol\u00e1 \u0161\u00e9f a\u00a0neuk\u00e1\u017ee mu jeho dvojn\u00edka. \u010cloveka, ktor\u00fd vyzer\u00e1 presne ako on. Vtedy sa Howard Silk dozvie najstr\u00e1\u017eenej\u0161ie tajomstvo v\u00a0dejin\u00e1ch \u013eudstva. Pozn\u00e1 ho len nieko\u013eko jeho nadriaden\u00fdch a\u00a0nieko\u013eko svetov\u00fdch vodcov: existuje e\u0161te jeden svet, tak\u00fd ist\u00fd, v\u0161etci sme tu dvojmo. Druh\u00fd svet sa v\u0161ak vymkol spod kontroly a\u00a0Howardov dvojn\u00edk do\u0148 prich\u00e1dza \u010doby Howard \u010disti\u010d. Za v\u0161etko m\u00f4\u017ee chr\u00edpka, ktor\u00e1 v\u00a0paralelnom svete zabila mili\u00f3ny \u013eud\u00ed a\u00a0mnoh\u00ed z\u00a0druh\u00e9ho brehu s\u00fa presved\u010den\u00ed, \u017ee im v\u00edrus poslali t\u00ed z\u00a0prv\u00e9ho sveta. \u010cin, ktor\u00fd nem\u00f4\u017ee osta\u0165 nepotrestan\u00fd… Chr\u00edpke pod\u013eahli aj rodi\u010dia malej Clare a\u00a0osirel\u00e1 \u0161kol\u00e1\u010dka sa ocitne v\u00a0intern\u00e1tnej \u0161kole s\u00a0n\u00e1zvom Indigo. N\u00e1zov nie je n\u00e1hodn\u00fd, v\u00a0\u0161kole sa deti u\u010dia by\u0165 dokonalou k\u00f3piou svojho dvoj\u010da\u0165a na prvom svete. Tam Clare rodi\u010dov e\u0161te m\u00e1 a\u00a0ke\u010f si t\u00e1 na rodinnej ly\u017eova\u010dke zlom\u00ed obe nohy, v\u00a0Indigu ich musia zl\u00e1ma\u0165 aj druhej Clare. Ke\u010f nastane vhodn\u00e1 doba, u\u017e dospel\u00e1 Clare a\u00a0jej s\u00fakme\u0148ovci odch\u00e1dzaj\u00fa do n\u00e1protivn\u00e9ho sveta, aby sa za chorobu pomstili. Riadite\u013eka Indiga im ka\u017ed\u00e9mu rozd\u00e1 injekcie so smrtiacim v\u00edrusom…<\/p>\n Status Berl\u00edna ako mesta, ktor\u00fdm vedie hranica, za ktorou sa rozklad\u00e1 lep\u0161\u00ed svet (alebo aj naopak), \u0161ikovne vyu\u017eili tvorcovia americk\u00e9ho seri\u00e1lu Dva svety (origin\u00e1lny n\u00e1zov Counterpart). Hlavn\u00e9ho hrdinu Howarda Silka stv\u00e1rnil skvel\u00fd americk\u00fd herec J. K. Simmons (mal\u00fd \u0161t\u00edhly ple\u0161at\u00fd chlap\u00edk, nosite\u013e Oscara za rolu cholerick\u00e9ho u\u010dite\u013ea hry na bicie vo filme Whiplash), ktor\u00fd svojich Howardov herecky dokonale vy\u0161perkoval. Toho dobr\u00e9ho, pas\u00edvneho aj toho sarkastick\u00e9ho drsniaka, ktor\u00fd bez mihnutia oka dok\u00e1\u017ee zab\u00edja\u0165… Ako sa dalo predpoklada\u0165, aj Howardovia boli udalos\u0165ami prin\u00faten\u00ed vymeni\u0165 si miesta, a\u00a0tak spozna\u0165 nielen druh\u00fd svet, ale najm\u00e4 svoje druh\u00e9 ja. K\u00fdm prv\u00fd Howard svoju \u017eenu miluje, ten druh\u00fd je s\u00a0\u0148ou u\u017e rozveden\u00fd, no zrazu mus\u00ed predstiera\u0165 miluj\u00faceho man\u017eela a\u00a0postupne zis\u0165uje, \u017ee v\u00a0\u0148om cit k\u00a0Emily e\u0161te celkom nezomrel. Jeho n\u00e1protivok zasa prekvapivo objavuje, \u017ee ak treba, aj on dok\u00e1\u017ee r\u00e1zne kona\u0165 a\u00a0rozhodova\u0165. Netradi\u010dn\u00e1 kombin\u00e1cia sci-fi a\u00a0\u0161pion\u00e1\u017enej dr\u00e1my bola rozlo\u017een\u00e1 do 20 \u010dast\u00ed a\u00a0hoci posledn\u00e1 sc\u00e9na seri\u00e1lu pootvorila dvere \u010fal\u0161iemu pokra\u010dovaniu pr\u00edbehu, stanovisko tvorcov je nekompromisn\u00e9: \u010fal\u0161ie \u010dasti u\u017e nebud\u00fa.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n O\u00a0\u010dom je seri\u00e1l: <\/strong>Kapitoly z\u00a0dej\u00edn jednej z\u00a0najzn\u00e1mej\u0161\u00edch nemocn\u00edc sveta, ve\u013ek\u00e9 nemeck\u00e9 lek\u00e1rske es\u00e1, ale i\u00a0oby\u010dajn\u00e9 \u017eeny.<\/p>\n Vznik,\u00a0po\u010det sez\u00f3n: <\/strong>Rok 2017, dve sez\u00f3ny (ka\u017ed\u00e1 m\u00e1 6 \u010dast\u00ed).<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Berl\u00ednsky duch doby<\/strong><\/p>\n Berl\u00edn, rok 1888 – takzvan\u00fd rok troch cis\u00e1rov. V marci zomrel cis\u00e1r Wilhelm I., ktor\u00fd zjednotil Nemecko, na tr\u00f3n nast\u00fapil jeho syn Friedrich III., bojuj\u00faci s rakovinou hrtanu. Friedrich vl\u00e1dol len 99 dn\u00ed, a tak Nemci oslavuj\u00fa u\u017e tretieho cis\u00e1ra – Wilhelma II., ktor\u00fd krajinu v\u017eenie do svetovej vojny. Osobou \u010d\u00edslo jeden je v\u0161ak \u017eelezn\u00fd kancel\u00e1r Otto von Bismarck, sn\u00edvaj\u00faci sen o ve\u013ekom neporazite\u013enom Nemecku. Odporcov, ktor\u00ed by proti nemu \u010do len zdvihli hlas, je ako \u0161afranu. Patr\u00ed k\u00a0nim lek\u00e1r Rudolf Virchow, ktor\u00fd na kancel\u00e1ra nakri\u010dal e\u0161te v pruskom parlamente v roku 1865. Vy\u010d\u00edtal mu vysok\u00e9 v\u00fddavky pre arm\u00e1du a\u00a0d\u00f4vodil, \u017ee peniaze by sa sk\u00f4r hodili na zlep\u0161enie \u017eivotn\u00fdch podmienok pracuj\u00facej triedy alebo na vybudovanie novej kanaliz\u00e1cie v Berl\u00edne, ktor\u00e1 by zabra\u0148ovala \u0161\u00edreniu n\u00e1kaz. Pob\u00faren\u00fd Bismarck vyzval Virchowa na s\u00faboj. Ten sa v\u0161ak ohradil, \u017ee s\u00faboj nepredstavuje modern\u00fd \u0161t\u00fdl diskusie a zabr\u00e1nil tak svojej pravdepodobnej smrti. Rudolf Virchow nebol oby\u010dajn\u00fd fel\u010diar. Zast\u00e1val funkciu riadite\u013ea patologick\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu v najstar\u0161ej a najsl\u00e1vnej\u0161ej berl\u00ednskej nemocnici Charit\u00e9 (po franc\u00fazsky S\u00facit). Rodn\u00fd list berl\u00ednskeho st\u00e1nku zdravia nesie d\u00e1tum 14. november 1709 a dodnes s kapacitou viac ako 3.000 l\u00f4\u017eok patr\u00ed k najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm nemocniciam Eur\u00f3py.<\/p>\n <\/p>\n Tajomstv\u00e1 nemocni\u010dn\u00fdch chodieb v\u00e1\u017eenej berl\u00ednskej in\u0161tit\u00facie odkryl seri\u00e1l Charit\u00e9. S pozornos\u0165ou div\u00e1kov i kritikov sa po\u010d\u00edtalo od za\u010diatku, nemocnica je \u010dosi ako mil\u00e1\u010dik n\u00e1roda, navy\u0161e – seri\u00e1l mal pribl\u00ed\u017ei\u0165 najsl\u00e1vnej\u0161\u00edch nemeck\u00fdch doktorov. O\u010dak\u00e1vania sa naplnili, seri\u00e1l nevyznel iba ako oslava sl\u00e1vnych mien, pr\u00e1ve naopak, lek\u00e1rov zobrazil so v\u0161etk\u00fdmi chybami a neduhmi. Seri\u00e1l m\u00e1 dve s\u00e9rie, pri\u010dom ka\u017ed\u00e1 sa venuje in\u00e9mu \u010dasov\u00e9mu obdobiu v dejin\u00e1ch nemocnice. V oboch pr\u00edpadoch v\u0161ak scen\u00e1risti \u0161ikovne skombinovali pr\u00edbehy v\u00fdznamn\u00fdch lek\u00e1rov s vymyslenou postavou mladej \u017eeny lek\u00e1rky, ktorej \u017eivotn\u00fd osud odzrkad\u013eoval pr\u00edslu\u0161n\u00fa dobu. Prv\u00e1 s\u00e9ria sa odohr\u00e1vala na \u00fasvite nemeck\u00e9ho cis\u00e1rstva, kedy okrem Virchowa p\u00f4sobili v nemocnici s\u00fa\u010dasne i traja nositelia Nobelovej ceny za medic\u00ednu. Najv\u00e4\u010d\u0161iu pozornos\u0165 (v\u00a0seri\u00e1li i\u00a0v\u00a0re\u00e1lnom \u017eivote) si u\u017e\u00edval Robert Koch. Objavite\u013e p\u00f4vodcov r\u00f4znych chor\u00f4b – antraxu, cholery, ale predov\u0161etk\u00fdm tuberkul\u00f3zy, proti ktorej vyvinul s\u00e9rum s n\u00e1zvom tuberkul\u00edn. Nemecko t\u00fa\u017eilo sta\u0165 sa svetovou ve\u013emocou na v\u0161etk\u00fdch frontoch, a tak bol Koch dotla\u010den\u00fd (ale \u0161lo aj o jeho vlastn\u00fa cti\u017eiados\u0165 a vieru vo vlastn\u00e9 schopnosti), aby sa tuberkul\u00edn bez potrebn\u00e9ho v\u00fdskumu dostal medzi masy. Liek nezaberal, dokonca sp\u00f4soboval smr\u0165, \u010do ako patol\u00f3g zistil Virchow. Nesk\u00f4r sa tuberkul\u00edn stal diagnostickou pom\u00f4ckou na zistenie pr\u00edtomnosti protil\u00e1tok proti TBC v tele pacienta.<\/p>\n Emil Behring, \u010fal\u0161\u00ed z\u00a0lek\u00e1rov, vst\u00fapil do hist\u00f3rie ako z\u00e1chranca tis\u00edcok det\u00ed a\u00a0v\u00a0roku 1901 sa stal prv\u00fdm nosite\u013eom Nobelovej ceny za fyziol\u00f3giu a\u00a0medic\u00ednu, objavil toti\u017e s\u00e9rum proti z\u00e1\u0161krtu. S\u00e9rum p\u00f4sobilo aj ako liek po vypuknut\u00ed choroby, aj ako prevencia. Behring bol posadnut\u00fd snahou nie\u010do objavi\u0165, pr\u00edvetiv\u00e9 slovo v\u0161ak u neho \u010dlovek mohol \u0165a\u017eko \u010daka\u0165, ka\u017edop\u00e1dne, vo svojej praxi odv\u00e1dzal stopercentn\u00fd v\u00fdkon. Cez de\u0148 zachra\u0148oval \u017eivoty, v noci sa venoval v\u00fdskumom a\u017e do vysilenia, a to v\u0161etko za cenu toho, \u017ee sa stal z\u00e1visl\u00fdm od \u00f3pia. \u010ci tomu tak v\u00a0skuto\u010dnosti bolo, nie je dok\u00e1zan\u00e9, ka\u017edop\u00e1dne v\u0161ak Behring trpel neurologick\u00fdmi boles\u0165ami a \u00f3pium v tom \u010dase fungovalo ako be\u017en\u00fd liek proti bolesti. V\u00a0arch\u00edve sa na\u0161li recepty na \u00f3pium, ktor\u00e9 si lek\u00e1r vypisoval na vlastn\u00e9 meno.<\/p>\n Trojicu lek\u00e1rov ocenen\u00fdch Nobelovou cenou dop\u013a\u0148a Paul Ehrlich, pova\u017eovan\u00fd za zakladate\u013ea modernej chemoterapie a imunol\u00f3gie. Oproti sl\u00e1vnym mu\u017eom st\u00e1la v seri\u00e1li chudobn\u00e1 Ida, ktor\u00e1 si v nemocnici odprac\u00favala svoj dlh. Odstr\u00e1nili jej slep\u00e9 \u010drevo, peniaze na pobyt nemala, a tak vykon\u00e1vala tie najpodradnej\u0161ie pr\u00e1ce. Ida vie, \u017ee by bola takou istou dobrou lek\u00e1rkou ako t\u00ed, ktor\u00fdm posluhuje. \u017deny v Nemecku v\u0161ak medic\u00ednu v t\u00fdch \u010dasoch e\u0161te \u0161tudova\u0165 nemohli (stalo sa tak a\u017e v roku 1908), preto na odpor\u00fa\u010danie Behringa odi\u0161la \u0161tudova\u0165 do \u0160vaj\u010diarska.<\/p>\n V kritick\u00fdch vojnov\u00fdch \u010dasoch 1943 – 45 u\u017e nebolo ni\u010d\u00edm neobvykl\u00fdm vidie\u0165 v lek\u00e1rskom pl\u00e1\u0161ti \u017eenu. Hlavn\u00e1 hrdinka druhej s\u00e9rie Anni dokon\u010duje \u0161t\u00fadium medic\u00edny a je vo vysokom \u0161t\u00e1diu tehotenstva. Hoci by so svoj\u00edm man\u017eelom (tie\u017e lek\u00e1rom) mohla sl\u00fa\u017ei\u0165 ako prototyp \u00e1rijskej dokonalosti, narodilo sa im postihnut\u00e9 die\u0165a. Nie\u010do, \u010do treba utaji\u0165, preto\u017ee nacisti s\u00a0hendikepovan\u00fdmi \u013eu\u010fmi nemaj\u00fa z\u013eutovanie. Pr\u00e1ve v\u00a0tom \u010dase p\u00f4sob\u00ed v Charit\u00e9 ako hlavn\u00fd pediater Georg Bessau, na ktor\u00e9ho \u017eivotn\u00fa dr\u00e1hu sa hist\u00f3ria pozer\u00e1 dvojak\u00fdm metrom. Na jednej strane zaviedol u\u017e\u00edvanie vitam\u00ednu D u doj\u010diat ako prevenciu proti rachit\u00edde, na druhej strane sa podie\u013eal na experimentovan\u00ed a n\u00e1slednom zab\u00edjan\u00ed du\u0161evne i telesne postihnut\u00fdch det\u00ed. Anni je v kontakte aj s Maxom de Crinis, riadite\u013eom psychiatrickej kliniky nemocnice, ale aj oddan\u00fdm nacistom a \u010dlenom SS. Jeho protip\u00f3lom je rovnako skuto\u010dn\u00e1 postava lek\u00e1ra Adolphea Junga, franc\u00fazskeho chirurga, ktor\u00e9ho rodinu dr\u017eali Nemci ako \u201erukojemn\u00edkov\u201c v rodnom Alsasku, k\u00fdm on musel svoj um poskytova\u0165 Hitlerovmu re\u017eimu. V Charit\u00e9 nad n\u00edm dr\u017eal ochrann\u00fa ruku chirurg Ferdinand Sauerbruch, ktor\u00fd vo svojom odbore patril medzi eur\u00f3psku \u0161pi\u010dku. Jung nacistom sl\u00fa\u017eil i nesl\u00fa\u017eil, \u00faspe\u0161ne pracoval ako \u0161pi\u00f3n pre Spojencov a k odovzd\u00e1vaniu inform\u00e1ci\u00ed vyu\u017e\u00edval aj slu\u017eobn\u00e9 cesty, ktor\u00e9 so Sauerbruchom podnikal do \u0160vaj\u010diarska. Verejnos\u0165 sa o jeho \u010dinoch dozvedela a\u017e v roku 2000 (osem rokov po lek\u00e1rovej smrti), kedy pr\u00edbuzn\u00ed na\u0161li jeho tajn\u00fd denn\u00edk.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2019\/09\/babylon.jpg\")
<\/a>Babylon Berl\u00edn<\/strong><\/p>\n<\/a>Seri\u00e1lov\u00fd Berl\u00edn<\/strong><\/p>\n<\/a>Dva svety<\/strong><\/p>\n<\/a>Seri\u00e1lov\u00fd Berl\u00edn<\/strong><\/p>\n<\/a>Charit\u00e9<\/strong><\/p>\n<\/a>Seri\u00e1lov\u00fd Berl\u00edn<\/strong><\/p>\n