{"id":7103,"date":"2019-10-15T09:39:20","date_gmt":"2019-10-15T07:39:20","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=7103"},"modified":"2019-10-15T09:39:20","modified_gmt":"2019-10-15T07:39:20","slug":"david-hockney-trochu-slusny-trochu-drzy","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/david-hockney-trochu-slusny-trochu-drzy\/","title":{"rendered":"David Hockney – Trochu slu\u0161n\u00fd, trochu drz\u00fd"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Pod\u013ea \u010doho sa ur\u010duje ve\u013ekos\u0165 v\u00fdtvarn\u00e9ho umelca? David Hockney m\u00e1 ve\u013emi siln\u00e9 argumenty. Ak pod\u013ea v\u00fd\u0161ky vydra\u017een\u00e9ho diela, potom dr\u017e\u00ed rekord za najvy\u0161\u0161ie vydra\u017een\u00fd obraz \u017eij\u00faceho umelca: 90,3 mili\u00f3nov dol\u00e1rov. Ak pod\u013ea po\u010dtu v\u00fdstav v\u00a0najprest\u00ed\u017enej\u0161\u00edch gal\u00e9ri\u00e1ch a m\u00faze\u00e1ch, potom niet na svete tak\u00fdch, \u010do by nehostili jeho diela. Ak pod\u013ea po\u010dtu div\u00e1kov na v\u00fdstav\u00e1ch, tak na jeho obrazy sa chod\u00ed ako na koncerty rockov\u00fdch hviezd. \u00c1no, David Hockney je popri Pablovi Picassovi, Salvadorovi Dal\u00edm \u010di Andym Warholovi najzn\u00e1mej\u0161\u00edm v\u00fdtvarn\u00fdm umelcom 20. storo\u010dia. A jeho hviezdny status potvrdili aj umelcovi bezprostredn\u00ed konkurenti. <\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>V\u00a0novembri roku 2011 tis\u00edcka \u017eij\u00facich britsk\u00fdch soch\u00e1rov a maliarov zvolila Hockneyho za najvplyvnej\u0161ieho britsk\u00e9ho umelca v\u0161etk\u00fdch \u010dias. A\u017e za n\u00edm nasledovali J. M. W. Turner, Grayson Perry, Lucian Freud \u010di Francis Bacon. Jeho sl\u00e1va nebola marketingov\u00fdm produktom, bol sl\u00e1vny, u\u017e ke\u010f \u0161tudoval na lond\u00fdnskej Royal College of Art. Pri\u0165ahoval \u013eud\u00ed svoj\u00edm vzh\u013eadom – nosil okuliare, v\u00a0ktor\u00fdch vyzeral ako sova a na blond odfarben\u00e9 vlasy. Priam magnetizoval \u013eud\u00ed svoj\u00edm pred\u010dasne rozvinut\u00fdm talentom. Zdalo sa, \u017ee je zosobnen\u00edm nov\u00e9ho, odv\u00e1\u017eneho, na ni\u010d neh\u013eadiaceho Lond\u00fdna ru\u0161n\u00fdch \u0161es\u0165desiatych rokov. Okrem Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov bola Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia jedinou krajinou, ktor\u00e1 si vytvorila vlastn\u00fa autentick\u00fa pop-artov\u00fa sc\u00e9nu a\u00a0len m\u00e1lo \u013eud\u00ed spochyb\u0148ovalo n\u00e1zor, \u017ee David Hockney sa stal najosobitej\u0161\u00edm z\u00a0pop-artov\u00fdch umelcov a tie\u017e \u00fastrednou postavou tohto hnutia v Brit\u00e1nii. A\u00a0e\u0161te \u010dosi, za\u010diatkom 70. rokov ho na svoje legend\u00e1rne polaroidy fotil Andy Warhol. A\u00a0Andy fotil len \u013eud\u00ed, z\u00a0ktor\u00fdch sa stali, \u010di mali sta\u0165 hviezdy. A\u00a0tak vznikla zna\u010dka David Hockney. Zna\u010dka, ktor\u00e1, podobne ako jeho obrazy, postupne z\u00edskavala a\u00a0st\u00e1le z\u00edskava na cene. A\u00a0inak to nebude.<\/p>\n

 <\/p>\n

Hudba, alebo ma\u013eba?<\/strong><\/p>\n

David Hockney sa narodil 9. j\u00fala 1937 v\u00a0Bradforde v\u00a0gr\u00f3fstve West Yorkshire ako \u0161tvrt\u00e9 z\u00a0piatich det\u00ed Laury a\u00a0Kennetha Hockneyovcov. Pod\u013ea Davidov\u00fdch slov boli rodi\u010dia pr\u00edvr\u017eenci radik\u00e1lnej\u0161\u00edch pr\u00fadov robotn\u00edckej triedy, \u010do nev\u00e1hali aj patri\u010dne prejavi\u0165. Kenneth bol d\u00f4sledn\u00fdm odporcom vojenskej slu\u017eby a\u00a0romanticky si idealizoval stranu bo\u013e\u0161evikov v\u00a0Rusku. \u201eChcel rovn\u00fa spravodlivos\u0165 pre v\u0161etk\u00fdch,\u201c spom\u00edna David. \u201eAj ke\u010f bol zanieten\u00fd radik\u00e1l, nikdy nevst\u00fapil do \u017eiadnej strany. Mal l\u00e1skav\u00e9 srdce a\u00a0chcel da\u0165 svojim de\u0165om to najlep\u0161ie vzdelanie,\u201c pokra\u010duje David a\u00a0spod okuliarov s\u00a0hrub\u00fdm r\u00e1mom mu preblesne v\u00a0o\u010diach \u017eovi\u00e1lna iskra. \u201eM\u00f4j otec bol celkom \u0161\u0165astn\u00fd \u010dlovek. Posledn\u00fdch desa\u0165 rokov takmer v\u00f4bec nepo\u010dul, a\u00a0tak si mama mohla hovori\u0165, \u010do chcela – on si myslel a hovoril svoje.\u201c Svoju matku Lauru op\u00edsal ako \u017eenu, ktor\u00e1 e\u0161te \u017eila v\u00a0duchu mor\u00e1lky viktori\u00e1nskych \u010dasov 19. storo\u010dia. \u201e\u010co si ju pam\u00e4t\u00e1m, nikdy vo svojom presved\u010den\u00ed neuhla. Bola striktn\u00e1 metodistka, ktor\u00e1 sa toto cirkevn\u00e9 u\u010denie sna\u017eila presadzova\u0165 aj vo v\u00fdchove det\u00ed. Aj preto sa u\u00a0n\u00e1s doma nepil alkohol a\u00a0nefaj\u010dilo, presadzovala sa vegetari\u00e1nska strava. Uf, bola to v\u00fdchova ako reme\u0148, ale s\u00a0odstupom \u010dasu to hodnot\u00edm pozit\u00edvne. Ve\u010f sme mohli \u0161tudova\u0165 to, \u010do sme chceli, a\u00a0to nebola v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch mali\u010dkos\u0165 a\u00a0s\u00a0prihliadnut\u00edm na n\u00e1\u0161 soci\u00e1lny status. Tak\u017ee som mal \u0161\u0165astie hne\u010f na za\u010diatku.\u201c<\/p>\n

David od otca prebral antivojensk\u00e9 postoje a odmietanie autor\u00edt, od matky zasa trpezlivos\u0165 a\u00a0d\u00f4slednos\u0165. V\u00fdsledkom bola excentrick\u00e1 povaha, ktor\u00e1 mala na h\u00e1ku, \u010do si o\u00a0\u0148om \u013eudia myslia, v\u017edy si robil to, \u010do ho bavilo. Na v\u00fdberovej z\u00e1kladnej \u0161kole napr\u00edklad kreslil Je\u017ei\u0161a, z\u00a0jeho obr\u00e1zkov v\u0161ak zavl\u00e1dlo v\u00a0u\u010dite\u013eskom zbore zdesenie. Kresby sa ani trochu nepodobali na v\u0161eobecne platn\u00e9 zobrazovacie dogmy Syna bo\u017eieho. \u201eNo, bol som mo\u017eno trochu drz\u00fd, ale inak som bol vcelku slu\u0161n\u00fd chlapec,\u201c hovor\u00ed s\u00a0typick\u00fdm \u00fa\u0161krnom. Nebavilo ho v\u0161ak len kreslenie, rovnako ho nadch\u00fdnala opera a\u00a0ke\u010f prv\u00fdkr\u00e1t videl predstavenie Pucciniho Boh\u00e9my, v\u00a0jeho du\u0161i zavl\u00e1dla dilema: hudba, alebo ma\u013eba? Vyhrala ma\u013eba.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Na ceste k\u00a0ma\u013ebe<\/strong><\/p>\n

Na Regional College of Art v\u00a0Bradforde (stredn\u00e1 \u0161kola umenia) mohol rozv\u00edja\u0165 svoj nesporn\u00fd v\u00fdtvarn\u00fd talent. \u00daprimne povedan\u00e9, na v\u0161eobecn\u00e9 predmety zvysoka ka\u0161\u013eal, ale v\u00a0kreslen\u00ed napredoval m\u00ed\u013eov\u00fdmi krokmi. Vyhral nieko\u013eko \u0161kolsk\u00fdch cien, kreslil \u00faspe\u0161n\u00e9 komiksy do \u0161kolsk\u00fdch nov\u00edn a\u00a0jeho meno za\u010dalo pomaly presahova\u0165 Bradford. \u201eBol som v\u00a0u\u010debni od deviatej r\u00e1no do deviatej ve\u010der, ako za p\u00e1som vo fabrike,\u201c komentoval svoje stredo\u0161kolsk\u00e9 \u201edrily\u201c. A v triede sa zozn\u00e1mil s\u00a0Normanom Stevensom, Davidom Oxtobym \u010di Johnom Lokerom – \u010do meno, to pojem v\u00a0britskej ma\u013ebe. V\u00a0roku 1955 ako osemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd zaznamenal svoj prv\u00fd komer\u010dn\u00fd \u00faspech. Za obr\u00e1zok Portr\u00e9t m\u00f4jho otca zinkasoval na region\u00e1lnom ve\u013etrhu umenia v\u00a0Leedsi 10 libier. Ako slu\u0161n\u00fd syn sa \u0161iel najprv op\u00fdta\u0165 otca, \u010di si tento obnos m\u00f4\u017ee necha\u0165. Ten blahosklonne privolil a\u00a0len lakonicky dodal: \u201eUrob \u010fal\u0161\u00ed.\u201c V\u00a0dvadsiatich ukon\u010dil \u0161kolu v\u00a0Bradforde a\u00a0o\u00a0dva roky nesk\u00f4r (po n\u00e1hradnej vojenskej slu\u017ebe) za\u010dal \u0161tudova\u0165 ma\u013ebu na renomovanej Royal College of Art v\u00a0Lond\u00fdne.<\/p>\n

 <\/p>\n

Sme dvaja chlapci pri\u013enut\u00ed na sebe<\/strong><\/p>\n

\u00c1no, po ukon\u010den\u00ed strednej \u0161koly ho povolali do vojenskej n\u00e1rodnej slu\u017eby, ale ako pokra\u010dovate\u013e vyhranen\u00fdch postojov svojho otca nesl\u00fa\u017eil v\u00a0arm\u00e1de. Povinn\u00e9 dva roky str\u00e1vil v\u00a0<\/strong>zdravotn\u00edctve, konkr\u00e9tne v\u00a0nemocnici v\u00a0Bradforde. A pribli\u017ene v\u00a0tomto obdob\u00ed si naplno uvedomil aj svoju odli\u0161n\u00fa sexu\u00e1lnu orient\u00e1ciu. Vtedy sa toti\u017e stretol s\u00a0dielom Sergeja \u010eagileva, ktor\u00fd vo svojom sl\u00e1vnom baletnom s\u00fabore pestoval kult mu\u017esk\u00e9ho tela a\u00a0neskr\u00fdval svoju homosexualitu. To pomohlo aj Davidovi odkry\u0165 svoje prav\u00e9 vn\u00fatro. Treba si v\u0161ak uvedomi\u0165, \u017ee na prelome 50. a\u00a0<\/strong>60.<\/strong> rokov minul\u00e9ho storo\u010dia bola\u00a0homosexualita v\u00a0Spojenom kr\u00e1\u013eovstve nez\u00e1konn\u00e1. David ako spr\u00e1vny rebel na to \u0161iel po svojom – cez umenie. U\u017e na konci druh\u00e9ho ro\u010dn\u00edka na Royal College of Art nama\u013eoval zn\u00e1my obraz We Two Boys Together Clinging (olej na kart\u00f3ne, 1961, Sme dvaja chlapci pri\u013enut\u00ed k sebe), ktor\u00e9ho n\u00e1zov vych\u00e1dza z\u00a0rovnomennej b\u00e1sne americk\u00e9ho spisovate\u013ea Walta Whitmana. A\u00a0\u010do je na obraze? Dve mu\u017esk\u00e9 fig\u00fary, ktor\u00e9 si vymie\u0148aj\u00fa v\u00e1\u0161niv\u00e9 objatie, bozk\u00e1vaj\u00fac sa pred z\u00e1chodovou stenou pokrytou graffiti. Hockney vyu\u017eil ne\u0161kolen\u00fd, ba a\u017e \u201edetsk\u00fd\u201c rukopis, ktor\u00fdm tak r\u00e1d ma\u013eoval Franc\u00faz Jean Dubuffet. Podobne ako graffiti dod\u00e1va ma\u013ebe drsnos\u0165 a\u00a0razanciu, ale z\u00e1rove\u0148 zosmie\u0161\u0148uje identitu umelca falo\u0161nou anonymitou.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Zlat\u00e9 \u0161es\u0165desiate<\/strong><\/p>\n

Svoju orient\u00e1ciu u\u017e neskr\u00fdval. Jeho \u017eivotom pre\u0161lo viacero partnerov, t\u00fdm najzn\u00e1mej\u0161\u00edm bol o\u00a0desa\u0165 rokov mlad\u0161\u00ed v\u00fdtvarn\u00edk Peter Schlesinger – mal osemn\u00e1s\u0165, ke\u010f sa na kalifornskej univerzite stretol s\u00a0Davidom, ktor\u00fd tam po\u010das letnej \u0161koly predn\u00e1\u0161al. Spo\u010diatku bol iba jeho m\u00fazou, nesk\u00f4r aj int\u00edmnym partnerom. Ich vz\u0165ah trval p\u00e4\u0165 rokov, po\u010das ktor\u00fdch \u017eili spolu preva\u017ene v\u00a0Lond\u00fdne, kde Schlesinger \u0161tudoval na Slade School of Art. Stal sa aj objektom Hockneyho sl\u00e1vnych obrazov – ale o\u00a0tom nesk\u00f4r. Vr\u00e1\u0165me sa do Lond\u00fdna, na Royal College of Art. T\u00e1 bola v\u00a0\u010dase Davidov\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed konzervat\u00edvnou in\u0161tit\u00faciou s\u00a0nemenn\u00fdmi pravidlami. A\u00a0k\u00a0nim patrilo, \u017ee s\u00fa\u010das\u0165 diplomovky mus\u00ed tvori\u0165 aj teoretick\u00e1 pr\u00e1ca. Len\u017ee David, tento blon\u010fat\u00fd rebel, chcel by\u0165 posudzovan\u00fd v\u00fdlu\u010dne na z\u00e1klade svojho umenia, a\u00a0nie d\u00e1kych \u201eteoretick\u00fdch bl\u00e1bolov\u201c. A\u00a0zdanlivo nemo\u017en\u00e9 sa stalo skuto\u010dn\u00fdm. Na obraze \u017div\u00e1 ma\u013eba na diplomovku z\u00a0roku 1962 je nama\u013eovan\u00e1 nah\u00e1 mu\u017esk\u00e1 postava, ktor\u00e1 m\u00e1 cez lono bielu r\u00fa\u0161ku a\u00a0k nej vedie n\u00e1pis Life painting for a\u00a0diploma. Postava m\u00e1 a\u017e kulturistick\u00fa muskulat\u00faru, na jej hlavou dominuje n\u00e1pis Physique ako odkaz na zn\u00e1my \u010dasopis Physique Pictorial Magazine, ktor\u00fd uverej\u0148oval v\u00fdlu\u010dne obr\u00e1zky mu\u017eov so svalnat\u00fdmi postavami. \u201eVe\u013ek\u00ed umelci v\u017edy tvorili akty, ktor\u00e9 mali radi,\u201c hovor\u00ed David. \u201eRenoir ma\u013eoval roztomil\u00e9 bacu\u013eat\u00e9 \u017eeny, lebo bol presved\u010den\u00fd, \u017ee s\u00fa skuto\u010dne n\u00e1dhern\u00e9 a\u00a0pri\u0165ahovali ho aj sexu\u00e1lne. Michelangelo zasa ma\u013eoval svalnat\u00fdch mlad\u00fdch chlapcov, pri\u010dom ka\u017ed\u00fdm p\u00f3rom svojho tela c\u00edtil, \u017ee s\u00fa n\u00e1dhern\u00ed. Jednoducho, umelci ma\u013eovali to, \u010do ich pri\u0165ahovalo. A\u00a0tak som postupoval aj ja.\u201c A\u00a0ako t\u00e1to reb\u00e9lia skon\u010dila? Hockney z\u00edskal za diplomovku zlat\u00fa medailu a\u00a0pred sebou mal skvostn\u00fa kari\u00e9ru.<\/p>\n

K\u00a0jeho spolu\u017eiakom patril aj Derek Boshier, Peter Phillips, Allen Jones, Patrick Caulfield, R. B. Kitaj \u010di Peter Blake, s\u00a0ktor\u00fdmi vytvorili siln\u00fa gener\u00e1ciu novej vlny. T\u00e1 do encyklop\u00e9di\u00ed vo\u0161la pod n\u00e1zvom britsk\u00fd pop-art, \u010di lep\u0161ie povedan\u00e9, jeho druh\u00e1 vlna, ktor\u00e1 sa sformovala na v\u00fdstave Young Contemporaries (Mlad\u00ed s\u00fa\u010dasn\u00edci).<\/p>\n

V\u00a0roku 1961 sa David vydal na svoju prv\u00fa cestu do New Yorku, na ktorej mal osobn\u00fdch sprievodcov. Jeden z\u00a0jeho americk\u00fdch priate\u013eov Mark Berger mu ukazoval mestsk\u00e9 gal\u00e9rie a m\u00faze\u00e1, zatia\u013e \u010do s\u00a0in\u00fdm objavoval gay bary. Aby mal prostriedky na svoje v\u00fdjazdy, predal zop\u00e1r svojich pl\u00e1tien. Pobyt v\u00a0New Yorku v\u0161ak nebol pre neho len \u201eve\u013ek\u00fdm tripom\u201c. Poberal \u0161tipendium na Pratt Institute, v\u00a0r\u00e1mci ktor\u00e9ho ma\u013eoval a\u00a0kreslil. V\u00a0New Yorku sa stretol aj s Warholom, s\u00a0ktor\u00fdm sa\u00a0ve\u013emi r\u00fdchlo naladili na spolo\u010dn\u00fa vlnov\u00fa d\u013a\u017eku. Ani jeden neskr\u00fdval obdiv k\u00a0tomu druh\u00e9mu.<\/p>\n

 <\/p>\n

David a\u00a0Andy<\/strong><\/p>\n

\u201eS\u00a0Andym som sa prv\u00fdkr\u00e1t stretol v\u00a0roku 1963, ke\u010f vo svojej Factory tvoril prec\u00edzne repliky Brillo Boxes, obalu na mydl\u00e1 ako predmetu ka\u017edodenn\u00e9ho konzumu,\u201c spom\u00edna Hockney na Warhola vo video rozhovore pre kan\u00e1l Xtra. \u201eAndyho ste nemohli dobre spozna\u0165 – nikdy sa toti\u017e pred vami \u00faplne neodhalil. Bol to tich\u00fd \u010dlovek, ob\u010das mi pripadal ako \u013eudsk\u00fd druh, ktor\u00fd je svojou plachos\u0165ou ur\u010den\u00fd na\u00a0vyhynutie. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak st\u00e1l na \u010dele obrovsk\u00e9ho umeleck\u00e9ho hnutia a\u00a0bol to ve\u013emi citliv\u00fd, prem\u00fd\u0161\u013eaj\u00faci umelec, ktor\u00fd dok\u00e1zal vies\u0165 \u013eud\u00ed. V\u017edy bol in\u0161piruj\u00faci. Robil mi portr\u00e9ty a\u00a0ja som robil jeho. Mal som ho r\u00e1d, bol to skuto\u010dne \u00fa\u017easn\u00fd umelec… Mysl\u00edm, \u017ee s\u00a0Andym skon\u010dila jedna ve\u013ek\u00e1 epocha, odi\u0161iel ozajstn\u00fd boh\u00e9m.\u201c<\/p>\n

Warhol ho fotografoval viackr\u00e1t – tie najzn\u00e1mej\u0161ie fotky poch\u00e1dzaj\u00fa z rokov 1972 – 1974, pri\u010dom ich ako prv\u00fd uverejnil magaz\u00edn Interview. Boli to fotografie na Polaroide, ob\u013e\u00fabenom Warholovom m\u00e9diu zo z\u00e1veru jeho tvorivej dr\u00e1hy. Zobrazuj\u00fa Hockneyho ako mu\u017ea s\u00a0blond vlasmi, ktor\u00e9 Andyho silno pri\u0165ahovali. Ve\u010f s\u00e1m nosil paroch\u0148u so strieborn\u00fdm n\u00e1dychom. David si nafarbil vlasy e\u0161te v 60. rokoch, ke\u010f ho in\u0161pirovala reklama na farbu na vlasy Clairol so sloganom \u201eV\u0161etci raz bud\u00fa blond.\u201c Warhol zachyt\u00e1va Davida v\u00a0ko\u0161eli zapnutej a\u017e po krk, s le\u017e\u00e9rne uviazanou\u00a0pestrofarebnou kravatou. Na ko\u0161eli m\u00e1 sveter a\u00a0na o\u010diach ikonick\u00e9 okr\u00fahle okuliare s\u00a0hrub\u00fdm r\u00e1mom. David sa koketne pozer\u00e1 do objekt\u00edvu, pri\u010dom mal\u00ed\u010dek si na fotografii jemne dr\u017e\u00ed na per\u00e1ch, na \u010fal\u0161\u00edch si zasa p\u00e4s\u0165ou podopiera tv\u00e1r alebo sa rukou zvodne pohl\u00e1dza na vlasoch. Na tej z roku 1972 je Davidov v\u00fdraz menej hran\u00fd. M\u00e1 oble\u010den\u00e9 modr\u00e9 sako, bielu ko\u0161e\u013eu s\u00a0\u010dervenou kravatou, pozer\u00e1 sa mimo objekt\u00edv fotoapar\u00e1tu a\u00a0\u00faprimne sa na \u010domsi smeje. Rovnako existuj\u00fa Andyho kresby, na ktor\u00fdch mu p\u00f3zuje David a Davidove kresby s\u00a0Andyho tv\u00e1rou… Hockney a\u00a0Warhol, to bola vz\u00e1jomn\u00e1 spriaznenos\u0165, ve\u013emi bl\u00edzky \u017eivotn\u00fd pocit g\u00e9niov, ktor\u00ed ovplyvnili svet umenia ako m\u00e1loktor\u00ed z\u00a0ich s\u00fa\u010dasn\u00edkov.<\/p>\n

 <\/p>\n

Zrod najdrah\u0161ieho obrazu<\/strong><\/p>\n

David svoju maliarsku a\u00a0\u017eivotn\u00fa kari\u00e9ru nerozbiehal len doma v\u00a0Brit\u00e1nii, ale aj v\u00a0Kalifornii. Hne\u010f po \u00faspe\u0161nej prvej individu\u00e1lnej v\u00fdstave sa v\u00a0janu\u00e1ri 1964 pres\u0165ahoval do Los Angeles. V\u00a0meste anjelov viackr\u00e1t menil adresy: Hollywood Hills, Malibu, West Hollywood… Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty, a\u00a0najm\u00e4 Los Angeles, ho fascinovali. Mesto si vybral pre nieko\u013eko d\u00f4vodov. Prv\u00fdm bola bl\u00edzkos\u0165 tov\u00e1rne na sny, Hollywoodu. \u010eal\u0161\u00edm pr\u00edtomnos\u0165 skvelej modernistickej budovy Case Study House #21 od architekta Pierra Koeniga, kde mal svoju prv\u00fa rezidenciu. T\u00e1to budova z\u00a0roku 1959 s\u00a0oce\u013eov\u00fdm skeletom, jeden z historick\u00fdch a\u00a0kult\u00farnych monumentov Los Angeles, sa\u00a0stala objektom jeho obrazov z \u201eprv\u00e9ho kalifornsk\u00e9ho obdobia\u201c. Tret\u00ed magnet predstavoval magaz\u00edn Physique Pictorial, ktor\u00fd vych\u00e1dzal v\u00a0L.A. David ako otvoren\u00fd gay bol jeho ve\u013ek\u00fdm fan\u00fa\u0161ikom. \u201eIn\u0161tinkt\u00edvne som vedel, \u017ee sa mi tu bude p\u00e1\u010di\u0165,\u201c vyznal sa zo svojich\u00a0prv\u00fdch pocitov z\u00a0L.A.. \u201eKe\u010f sme leteli ponad predmestie San Bernardino a\u00a0ja som uvidel v\u0161etky tie k\u00fapalisk\u00e1, baz\u00e9ny, palmy, domy a cel\u00e9 to slnkom zaliate prostredie, bol som nad\u0161en\u00fd ako pri \u017eiadnom inom meste.\u201c<\/p>\n

Prv\u00fd zo svojich \u201ebaz\u00e9nov\u00fdch\u201c obrazov nama\u013eoval v\u00a0roku 1964. Ikonick\u00fd A Bigger Splash vznikol o\u00a0tri roky nesk\u00f4r a\u00a0dnes ho mo\u017eno vidie\u0165 v\u00a0lond\u00fdnskej Tate Gallery, av\u0161ak ten najsl\u00e1vnej\u0161\u00ed, Portraits of an Artist (Pool with Two Figures), Portr\u00e9t umelca (Baz\u00e9n s\u00a0dvomi postavami) David dokon\u010dil v\u00a0m\u00e1ji 1972. Obraz ma\u013eovan\u00fd akrylov\u00fdmi farbami na pl\u00e1tne s\u00a0rozmermi 2,1 x 3 metre\u00a0zobrazuje dve mu\u017esk\u00e9 postavy: prv\u00e1 pl\u00e1va pod vodou a\u00a0o\u00a0chv\u00ed\u013eu sa dotkne okraja baz\u00e9na, druh\u00e1 zn\u00e1zor\u0148uje oble\u010den\u00e9ho mu\u017ea (Davidovho milenca Petra Schlesingera), ktor\u00fd sa mierne nakl\u00e1\u0148a ponad okraj baz\u00e9na a pozorne sleduje plavca. Obraz v\u0161ak dostal t\u00fa spr\u00e1vnu v\u00fdtvarn\u00fa \u0161\u0165avu a\u017e na juhu Franc\u00fazska. Je nama\u013eovan\u00fd v\u00a0typickom Hockneyho \u0161t\u00fdle: zjednodu\u0161en\u00e9 a\u00a0splo\u0161ten\u00e9 popredie, pozadie m\u00e1 perspekt\u00edvny v\u00fdh\u013ead na kopce pokryt\u00e9 stromami.<\/p>\n

A \u010do s t\u00fdm m\u00e1 spolo\u010dn\u00e9 juh Franc\u00fazska? David za\u010dal na obraze pracova\u0165 u\u017e v roku 1971, ale st\u00e1le nebol spokojn\u00fd s jeho kompoz\u00edciou, a tak sa rozhodol, \u017ee ho nech\u00e1 trochu ule\u017ea\u0165. Vr\u00e1til sa k nemu a\u017e za\u010diatkom nasleduj\u00faceho roka, pracoval 14 a\u017e 15 hod\u00edn denne. St\u00e1le to v\u0161ak nebolo ono. V apr\u00edli 1972 sa preto vybral na Az\u00farov\u00e9 pobre\u017eie, aby si lep\u0161ie vizualizoval obidve postavy. Na nieko\u013eko dn\u00ed sa usadil vo vile filmov\u00e9ho re\u017eis\u00e9ra Tonyho Richardsona ne\u010faleko Saint-Tropez. Hockneyho asistent Mo McDermott pri rekon\u0161trukcii kompoz\u00edcie p\u00f3zoval ako oble\u010den\u00fd mu\u017e, mlad\u00fd fotograf John St. Clair zasa predstavoval plavca. Hockney urobil z t\u00fdchto post\u00e1v stovky fotografi\u00ed v r\u00f4znych prostrediach, z ktor\u00fdch vyberal tie najide\u00e1lnej\u0161ie. V lond\u00fdnskom ateli\u00e9ri ich potom dal dokopy s fotografiou Petra Schlesingera v ru\u017eovom saku, ktor\u00fa urobil v Kensingtonsk\u00fdch z\u00e1hrad\u00e1ch. Nasledovali intenz\u00edvne dokon\u010dovacie pr\u00e1ce, dokonca pl\u00e1tno vraj lakoval iba noc predt\u00fdm, ako ho poslal na svoju v\u00fdstavu malieb a kresieb v newyorskej Andr\u00e9 Emmerich Gallery.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\u013dudov\u00edt Petr\u00e1nsky<\/p>\n

foto SITA<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v okt\u00f3brovom \u010d\u00edsle MIAU (2019)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Pod\u013ea \u010doho sa ur\u010duje ve\u013ekos\u0165 v\u00fdtvarn\u00e9ho umelca? David Hockney m\u00e1 ve\u013emi siln\u00e9 argumenty. Ak pod\u013ea v\u00fd\u0161ky vydra\u017een\u00e9ho diela, potom dr\u017e\u00ed rekord za najvy\u0161\u0161ie vydra\u017een\u00fd obraz \u017eij\u00faceho umelca: 90,3 mili\u00f3nov dol\u00e1rov. Ak pod\u013ea po\u010dtu v\u00fdstav v\u00a0najprest\u00ed\u017enej\u0161\u00edch gal\u00e9ri\u00e1ch a m\u00faze\u00e1ch, potom niet na svete tak\u00fdch, \u010do by nehostili jeho diela. Ak pod\u013ea po\u010dtu div\u00e1kov na v\u00fdstav\u00e1ch, […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":7107,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[10,80],"tags":[],"class_list":["post-7103","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-muz","category-oktober-2019"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7103","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7103"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7103\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7112,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7103\/revisions\/7112"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/7107"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7103"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7103"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7103"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}