{"id":7171,"date":"2019-11-12T10:51:24","date_gmt":"2019-11-12T08:51:24","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=7171"},"modified":"2019-11-12T10:51:24","modified_gmt":"2019-11-12T08:51:24","slug":"daniel-balaban-verim-v-prepojenie-zivota-a-tvorby","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/daniel-balaban-verim-v-prepojenie-zivota-a-tvorby\/","title":{"rendered":"Daniel Balab\u00e1n – Ver\u00edm v prepojenie \u017eivota a tvorby"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Mlad\u00ed umelci to dnes vraj v\u00f4bec nemaj\u00fa \u013eahk\u00e9. \u010cesk\u00fd maliar Daniel Balab\u00e1n n\u00e1s v\u0161ak nab\u00e1da obzrie\u0165 sa do minulosti, lebo t\u00e1 je d\u00f4kazom, \u017ee umelci v\u017edy kr\u00e1\u010dali po t\u0155\u0148ovej ceste. Ako sa to d\u00e1 vydr\u017ea\u0165? \u201eChce to v\u00fddr\u017e, odvahu veri\u0165 si a\u00a0chu\u0165 pracova\u0165. Nechcie\u0165 sa pon\u00faka\u0165 \u013e\u00fabiv\u00fdmi estetick\u00fdmi obrazmi, ktor\u00e9 sa dnes celkom dobre pred\u00e1vaj\u00fa. To je cesta do pekiel, preto\u017ee autor nen\u00e1padne, bez toho, aby si to uvedomil, z\u013eavuje zo svojich vn\u00fatorn\u00fdch motiv\u00e1ci\u00ed a\u00a0kval\u00edt.\u201c <\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Poch\u00e1dzate z\u00a0rodiny, ktor\u00fa sp\u00e1jala viera a vzdelanie a\u00a0v\u00a0ktorej si svoje miesto na\u0161lo i\u00a0umenie. Ako si spom\u00ednate na detstvo? <\/strong><\/p>\n

Na rodi\u010dov, poch\u00e1dzaj\u00facich p\u00f4vodne z\u00a0celkom in\u00e9ho prostredia, p\u00f4sobilo mesto Ostrava, kde som vyrastal, sprvoti nepriate\u013esky. Primit\u00edvne prostredie i\u00a0jazyk, alkoholizmus susedov v\u00a0panel\u00e1ku, robotn\u00edkov V\u017dKG, milicion\u00e1rov, tvrdos\u0165 ich strhan\u00fdch \u017eien… Otec vn\u00edmal svoju nedobrovo\u013en\u00fa lek\u00e1rsku prax v\u00a0Ostrave ako misiu, pom\u00e1hal \u013eu\u010fom v\u00a0nemocnici aj susedom. Akousi kotvou sa jemu i\u00a0rodine stal evanjelick\u00fd zbor vo V\u00edtkoviciach. Ale ani tam to nebolo jednoduch\u00e9. Pre n\u00e1s s\u00a0bratom bola Ostrava vzru\u0161uj\u00face miesto, ktor\u00e9 sme si ve\u013emi skoro osvojili. Boli sme nad\u0161en\u00ed prostred\u00edm rumov\u00edsk. Haldy, trosky, zbera\u010di \u017eeleza, veget\u00e1cia pln\u00e1 bur\u00edn, v\u00fdkopy novo budovan\u00fdch s\u00eddlisk, sch\u00e1tran\u00e9 mosty cez rieku Ostravicu – to v\u0161etko sa do n\u00e1s nejako otla\u010dilo. Hor\u0161ie to u\u017e bolo v\u00a0\u0161kole – \u0161ikana zo strany u\u010diteliek, v\u00fdchova kolekt\u00edvom, neakceptovalo sa, ke\u010f bol niekto in\u00fd. Ostrava bola v\u00a0tom \u010dase tak\u00fd \u201emelting pot\u201c, v\u00a0ktorom sa stret\u00e1vali rodiny privandrovalcov. Gr\u00e9ci, Bulhari, Slov\u00e1ci, Poliaci, nesk\u00f4r Vietnamci a, samozrejme, \u013eudia z\u00a0r\u00f4znych kon\u010d\u00edn na\u0161ej republiky. P\u00ed\u0161e o\u00a0tom m\u00f4j brat v\u00a0novele Kudy \u0161el and\u011bl.<\/p>\n

 <\/p>\n

Po okup\u00e1cii v\u00a0roku 1968 ste \u010doraz \u010dastej\u0161ie dr\u017eali v\u00a0ruk\u00e1ch fotoapar\u00e1t a\u00a0zachyt\u00e1vali na \u010diernobielych fotk\u00e1ch realitu. Bola fotografia schod\u00edkom k\u00a0temper\u00e1m a\u00a0pastelom? <\/strong><\/p>\n

Otec ma ve\u013emi skoro u\u010dil foti\u0165 starou zrkadlovkou a\u00a0hlavne spracov\u00e1va\u0165 filmy a\u00a0fotky. C\u00edtil som sa v\u00a0\u0161kole i\u00a0medzi kamar\u00e1tmi ako outsider, a\u00a0ten fo\u0165\u00e1k mi vlastne robil spolo\u010dnos\u0165. Fotil som pr\u00edrodu, ale i\u00a0\u017eivot v\u00a0b\u00fdval\u00fdch robotn\u00edckych kol\u00f3ni\u00e1ch. Domy b\u00fdvali os\u00eddlen\u00e9 preva\u017ene R\u00f3mami a\u00a0ja som vo svojej nedospelosti mal v\u00fdhodu oproti dospel\u00fdm fotografom. Tamoj\u0161\u00ed obyvatelia sa ma neb\u00e1li, a\u00a0tak som mohol slobodne foti\u0165. Preto\u017ee som v\u0161ak t\u00fa\u017eil zaznamen\u00e1va\u0165 veci aj farebne, nosil som okrem fo\u0165\u00e1ku so sebou aj pastely a\u00a0v\u0161etko d\u00f4le\u017eit\u00e9 som kreslil. Postupne som za\u010dal ma\u013eova\u0165 a\u00a0u\u010di\u0165 sa kresli\u0165 fig\u00faru.<\/p>\n

 <\/p>\n

Na Akad\u00e9miu v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v\u00a0Prahe ste sa dostali na \u0161tvrt\u00fdkr\u00e1t. Frustroval v\u00e1s ten ne\u00faspech? <\/strong><\/p>\n

To viete, \u017ee frustroval. Ke\u010f dostanete formul\u00e1r s\u00a0verdiktom o neprijat\u00ed nieko\u013ekokr\u00e1t za sebou, vezme v\u00e1m to kus sebavedomia. Po gymn\u00e1ziu som \u0161tudoval rok jazyky na jazykovej \u0161kole. Bola to dobr\u00e1 \u0161kola, ktor\u00fa sme si museli do istej miery plati\u0165 a\u00a0u\u010ditelia sa k\u00a0n\u00e1m chovali slu\u0161ne. Zi\u0161li sa tam mnoh\u00ed, ktor\u00ed boli z\u00a0politick\u00fdch d\u00f4vodov odmietnut\u00ed \u0161tudova\u0165 na vysok\u00fdch \u0161kol\u00e1ch. Dnes s\u00fa niektor\u00ed moji spolu\u017eiaci v\u00fdznamn\u00e9 osobnosti vo svojich oboroch. Pracoval som vtedy v\u00a0obecn\u00fdch kni\u017eniciach, najsk\u00f4r ako pomocn\u00edk, preto\u017ee mi ako politicky neanga\u017eovan\u00e9mu neverili, nesk\u00f4r som u\u017e mohol aj po\u017ei\u010diava\u0165 knihy. Ve\u013ea som toho s\u00e1m pre\u010d\u00edtal. Nejak\u00fd \u010das som pracoval v\u00a0Pamiatkovom \u00fastave, ale \u017eiadne z\u00a0t\u00fdchto zamestnan\u00ed mi neprinieslo dobr\u00e9 hodnotenie potrebn\u00e9 k\u00a0prijatiu na AVU, kam som sa pravidelne hl\u00e1sil. A\u017e nakoniec, ke\u010f som pracoval ako kuri\u010d – nav\u00e1\u017ea\u010d v\u00a0kotolni V\u017dKG, som si vylep\u0161il k\u00e1drov\u00fd profil…<\/p>\n

 <\/p>\n

Predpoklad\u00e1m, \u017ee \u0161t\u00fadium na vysokej \u0161kole v\u00a0rokoch 1979 – 84 nebolo pr\u00edli\u0161 slobodn\u00e9, hoci \u0161lo o\u00a0umenie…. <\/strong><\/p>\n

Akad\u00e9mia bola v\u00a0tej neskoro normaliza\u010dnej dobe ve\u013emi rigidn\u00e1. Bezduch\u00e1 kresba, realistick\u00e1 ma\u013eba, bez nads\u00e1zky, dokonca sme ma\u013eovali telocvi\u010dn\u00e9 n\u00e1radie. Nik n\u00e1m k\u00a0tvorbe ni\u010d rozumn\u00e9 nepovedal, nebol z\u00e1ujem. A\u00a0nik z\u00a0profesorov ni\u010domu neveril. V\u0161etci boli str\u00e1\u017een\u00ed udava\u010dmi z\u00a0vlastn\u00fdch radov. A\u00a0tak sme so spolu\u017eiakmi br\u00e1zdili po hole\u0161ovick\u00fdch hospod\u00e1ch, diskutovali o\u00a0Bohu, o\u00a0undergrounde, p\u00edsali a\u00a0navz\u00e1jom si \u010d\u00edtali po\u00e9ziu. Svie\u017ei vietor do akad\u00e9mie za\u010dali vn\u00e1\u0161a\u0165 a\u017e kunsthistorici, man\u017eelia \u0160ev\u010d\u00edkovci, len\u017ee to u\u017e som kon\u010dil \u0161t\u00fadium a\u00a0ke\u010f\u017ee som mal v\u00a0Ostrave syna a\u00a0man\u017eelku, vr\u00e1til som sa tam. Ke\u010f o\u00a0\u0161t\u00fadiu teraz prem\u00fd\u0161\u013eam, vlastne bolo dobre, \u017ee n\u00e1s tam nechali bez vedenia. Aspo\u0148 sme sa po \u0161kole nemuseli zbavova\u0165 \u017eiadnych n\u00e1nosov a\u00a0mohli slobodne h\u013eada\u0165 vlastn\u00fa v\u00fdtvarn\u00fa cestu.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Otvorila revol\u00facia v\u00a0roku 1989 cestu ku\u00a0slobodnej tvorbe, alebo sa \u0148ou postavenie umelcov aj skomplikovalo? <\/strong><\/p>\n

Zmena to bola vyt\u00fa\u017een\u00e1 a\u00a0ve\u013emi pozit\u00edvna. V\u00a0tej dobe som u\u017e nach\u00e1dzal sp\u00f4sob svojho vyjadrenia a\u00a0ono otvorenie hran\u00edc i\u00a0vn\u00fatorn\u00fdch mo\u017enost\u00ed vy\u00fastilo do po\u010detn\u00fdch v\u00fdstav v\u00a0Ostrave, Prahe i\u00a0zahrani\u010d\u00ed. Z\u00e1ujem o\u00a0\u010ceskoslovensko a\u00a0tvorbu mlad\u00fdch umelcov zo strany Z\u00e1padu trval asi tak \u0161tyri roky, a\u00a0potom ut\u00edchol. Za\u010dali vznika\u0165 uzavret\u00e9 \u201estajne\u201c umelcov okolo prest\u00ed\u017enych gal\u00e9ri\u00ed, predov\u0161etk\u00fdm v\u00a0Prahe. A\u00a0umenie sa za\u010dalo vidite\u013ene sp\u00e1ja\u0165 s\u00a0kapit\u00e1lom. To bol fenom\u00e9n, na ktor\u00fd sme e\u0161te po revol\u00facii neboli zvyknut\u00ed. A\u017e do Ostravy ten z\u00e1ujem art dealerov nedosiahol, a\u00a0tak som v\u00a0roku 1993 musel \u00eds\u0165 u\u010di\u0165, aby som u\u017eivil rodinu a\u00a0ateli\u00e9r.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako dlho vznikaj\u00fa va\u0161e diela od n\u00e1padu, my\u0161lienky, vnuknutia – a\u017e po fin\u00e1lny \u0165ah \u0161tetcom a\u00a0spokojnos\u0165 s\u00a0v\u00fdsledkom? <\/strong><\/p>\n

Tvor\u00edm dos\u0165 \u0165a\u017eko. Nem\u00e1m \u017eiaden dan\u00fd \u0161t\u00fdl, ktor\u00fd by som zaka\u017ed\u00fdm opakoval, ku ka\u017ed\u00e9mu obrazu h\u013ead\u00e1m adekv\u00e1tnu formu, a\u00a0tak je to zd\u013ahav\u00fd proces, av\u0161ak dobrodru\u017en\u00fd. D\u00e1 sa poveda\u0165, \u017ee ako mlad\u00fd som tvoril r\u00fdchlej\u0161ie. \u010c\u00edm viac \u010dlovek o\u00a0veciach vie, t\u00fdm n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie b\u00fdva rozhodovanie a\u00a0tvorba. V\u017edy v\u0161ak mus\u00ed by\u0165 na za\u010diatku nejak\u00fd n\u00e1pad, z\u00e1\u017eitok, sen alebo my\u0161lienka, ktor\u00e1 sa stane impulzom. Mno\u017estvo obrazov ani nedokon\u010d\u00edm, \u010dak\u00e1m, \u010di sa mi \u010dasom neuk\u00e1\u017ee nejak\u00e1 cesta…<\/p>\n

 <\/p>\n

Prel\u00edna sa Ostrava, atmosf\u00e9ra mesta, \u013eudia, n\u00e1lada a\u00a0vz\u0165ahy aj do va\u0161ich diel?<\/strong><\/p>\n

Ver\u00edm v\u00a0prepojenie \u017eivota a\u00a0tvorby. Ostrava v\u00a0mojich obrazoch ur\u010dite je, ale sk\u00f4r nepriamo. Mo\u017eno istou surovos\u0165ou, mo\u017eno minim\u00e1lnou d\u00e1vkou estetiky. \u010casto spolupracujem aj so svojimi \u0161tudentmi a\u00a0\u0161tudentkami, mojimi modelmi, alebo som zaujat\u00fd ich pre\u017e\u00edvan\u00edm, ich z\u00e1\u017eitkami. Medzi nami je ve\u013emi intenz\u00edvny kontakt, aj ke\u010f teraz u\u017e viac ne\u017e cezgenera\u010dn\u00fd.<\/p>\n

 <\/p>\n

Nemali ste v\u00a0\u017eivote chu\u0165 od\u00eds\u0165 do sveta,\u00a0\u017ei\u0165 a tvori\u0165 v\u00a0inej krajine? <\/strong><\/p>\n

Ke\u010f som \u0161tudoval, u\u010dil som sa nemecky a\u00a0anglicky s\u00a0predstavou, \u017ee ak chcem tvori\u0165, budem musie\u0165 od\u00eds\u0165 niekam za hranice. Nakoniec som ostal. Dnes s\u00fa u\u017e v\u0161etky inform\u00e1cie dostupnej\u0161ie a\u00a0pred sebou sam\u00fdm \u010dlovek aj tak nikam neute\u010die. S man\u017eelkou jazd\u00edme po starej kult\u00farnej Eur\u00f3pe a\u00a0ve\u013emi sa n\u00e1m p\u00e1\u010di, \u017ee diela, ktor\u00e9 sme v\u00a0minulosti poznali iba z\u00a0reprodukci\u00ed, niekde naozaj existuj\u00fa. Napokon, v\u00a0tvorbe aj tak ide sk\u00f4r o\u00a0intenzitu, ako o\u00a0extenz\u00edvnos\u0165 a\u00a0kozmopolitizmus.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ktor\u00ed maliari, umelci, sa stali va\u0161ou celo\u017eivotnou in\u0161pir\u00e1ciou? <\/strong><\/p>\n

Tak\u00fdch umelcov je naozaj ve\u013ea. Od Majstra Theodorika a\u017e k\u00a0Julianovi Schnabelovi. Objavn\u00e9 pre m\u0148a bolo stretnutie s\u00a0nemeck\u00fdm Nov\u00fdm expresionizmom 80. rokov 20. storo\u010dia, ako aj s\u00a0talianskou Transavantgardou alebo Young British Authors z\u00a090. rokov.<\/p>\n

 <\/p>\n

Vn\u00edmate ako autor, umelec a\u00a0pedag\u00f3g, \u017ee sa spolu s\u00a0modernou, r\u00fdchlou dobou men\u00ed aj vz\u0165ah verejnosti k\u00a0umeniu? Nestr\u00e1ca sa niekam do nen\u00e1vratna \u010dlove\u010dina, kontakt a\u00a0\u017eiv\u00e1 debata o\u00a0umen\u00ed? <\/strong><\/p>\n

M\u00e1m pocit, \u017ee ten, kto sa o\u00a0umenie skuto\u010dne zauj\u00edma, inform\u00e1cie a\u00a0cesty si n\u00e1jde. Kto sa v\u0161ak o\u00a0s\u00fa\u010dasn\u00e9 umenie zauj\u00edma? Ve\u013emi mal\u00e1 \u010das\u0165 obyvate\u013estva. Teoretici, art dealeri, biznismeni, a,\u00a0prirodzene, umelci. V\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed len skon\u0161tatuje, \u017ee umenie k\u00a0\u017eivotu nepotrebuje. Je to pod\u013ea nich iba exkluz\u00edvna z\u00e1bava pre zasv\u00e4ten\u00fdch alebo estetick\u00e1 komodita. A\u00a0je to tak, s\u00fa\u010dasn\u00e9 umenie m\u00e1 konceptu\u00e1lny charakter, je prost\u00e9mu \u010dloveku vzdialen\u00e9, asi tak ako matematika alebo filozofia. Samozrejme, \u017ee to nie je spr\u00e1vne. Umenie by malo h\u013eada\u0165 spojnice so \u017eivotom a\u00a0neuzatv\u00e1ra\u0165 sa do exkluzivity, v\u00fdchovou k\u00a0umeniu by sa malo za\u010da\u0165 u\u017e s\u00a0de\u0165mi na \u0161kol\u00e1ch.<\/p>\n

 <\/p>\n

V\u00a0istom rozhovore z\u00a0roku 2013 spom\u00ednate, \u017ee v\u00e1s in\u0161piruj\u00fa \u017eeny ako siln\u00e9 hrdinky, mnohokr\u00e1t supluj\u00face rolu mu\u017ea, ale tie\u017e pr\u00edroda, mot\u00edv \u010dasu, zmaru a m\u00e1rnosti v\u00a0kontraste ku kr\u00e1se a\u00a0vitalite. Pribudla v\u00a0poslednom \u010dase k\u00a0t\u00fdmto in\u0161pir\u00e1ci\u00e1m aj nejak\u00e1 nov\u0161ia? \u00a0<\/strong><\/p>\n

\u0160vaj\u010diarsky psychol\u00f3g Max L\u00fcscher<\/em> rozli\u0161oval \u013eud\u00ed ve\u013emi zjednodu\u0161ene na auton\u00f3mnych a\u00a0heteron\u00f3mnych. T\u00ed prv\u00ed si vysta\u010dia sami, svietia si na svet ako slnko, t\u00ed druh\u00ed s\u00fa pozorovate\u013emi a\u00a0vn\u00edmate\u013emi sveta. Ja som sk\u00f4r ten pozorovate\u013e. Pozorovan\u00e9 vnemy v\u0161ak reflektujem, prem\u00fd\u0161\u013eam o\u00a0nich a\u00a0je v\u00a0tom mno\u017estvo koncep\u010dnej pr\u00e1ce. Nepracujem automaticky, hoci sa sna\u017e\u00edm \u0165a\u017ei\u0165 z\u00a0vnemov \u017eivota, ale i\u00a0z\u00a0intu\u00edcie. V\u00a0poslednej dobe, po smrti mojej matky, sa dos\u0165 zaober\u00e1m t\u00e9mou miznutia, smrti, plynutia. Z\u00e1rove\u0148 sa venujem figur\u00e1lnej ma\u013ebe dvoj\u00edc, mu\u017ea a\u00a0\u017eeny ako akejsi jednotky, ktor\u00e1 \u010del\u00ed u\u017e zmienenej entropii.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ak\u00fa rolu vo va\u0161om \u017eivote, teda i\u00a0v\u00a0dielach a tvorbe, zohr\u00e1va humor? M\u00e1 ir\u00f3nia a\u00a0humor v\u00a0ma\u013ebe v\u00f4bec miesto?<\/strong><\/p>\n

Humor, alebo sk\u00f4r zobrazenie absurdity, som pou\u017eil v\u00a0mnoh\u00fdch svojich obrazoch. Zd\u00e1 sa mi, \u017ee niektor\u00e9 v\u00e1\u017ene veci sa dnes daj\u00fa sprostredkova\u0165 pr\u00e1ve prostredn\u00edctvom humornej nads\u00e1zky a\u00a0treba poveda\u0165, \u017ee pr\u00edklon k\u00a0humoru, sarkazmu a\u00a0ir\u00f3nii bol vlajkovou lo\u010fou mojej gener\u00e1cie…<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako hodnot\u00edte diela mlad\u00fdch slovensk\u00fdch umelcov, ktor\u00e9 ste posudzovali ako \u010dlen poroty v s\u00fa\u0165a\u017ei Ma\u013eba – Cena Nad\u00e1cie V\u00daB?<\/strong><\/p>\n

P\u00e1\u010di sa mi, \u017ee v\u00a0podlo\u017e\u00ed obrazov mlad\u00fdch umelcov mo\u017eno \u010d\u00edta\u0165 ich osobn\u00fd pr\u00edbeh. I\u00a0ke\u010f ho nie je na obrazoch explicitne vidno, \u010dlovek ho tam akosi vyc\u00edti. Diela, ktor\u00e9 sme mali mo\u017enos\u0165 vidie\u0165 a\u00a0hodnoti\u0165, neboli iba o\u00a0forme. S\u00fa garantovan\u00e9 \u010d\u00edmsi vn\u00fatorn\u00fdm.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Gabina Weissov\u00e1<\/p>\n

foto Martin Straka<\/p>\n

 <\/p>\n

Rozhovor si pre\u010d\u00edtate v novembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2019)<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Mlad\u00ed umelci to dnes vraj v\u00f4bec nemaj\u00fa \u013eahk\u00e9. \u010cesk\u00fd maliar Daniel Balab\u00e1n n\u00e1s v\u0161ak nab\u00e1da obzrie\u0165 sa do minulosti, lebo t\u00e1 je d\u00f4kazom, \u017ee umelci v\u017edy kr\u00e1\u010dali po t\u0155\u0148ovej ceste. Ako sa to d\u00e1 vydr\u017ea\u0165? \u201eChce to v\u00fddr\u017e, odvahu veri\u0165 si a\u00a0chu\u0165 pracova\u0165. Nechcie\u0165 sa pon\u00faka\u0165 \u013e\u00fabiv\u00fdmi estetick\u00fdmi obrazmi, ktor\u00e9 sa dnes celkom dobre […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":7174,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6,81],"tags":[],"class_list":["post-7171","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-interview","category-november-2019"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7171","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7171"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7171\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7179,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7171\/revisions\/7179"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/7174"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7171"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7171"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7171"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}