\u00a0<\/em><\/strong><\/p>\n <\/p>\n V\u00a0rodnej Banskej Bystrici pracuje ako lek\u00e1rka na II. Klinike anest\u00e9ziol\u00f3gie a intenz\u00edvnej medic\u00edny SZU a FNsP F. D. Roosevelta a je aj \u010dlenkou transplanta\u010dn\u00e9ho t\u00edmu banskobystrick\u00e9ho Transplanta\u010dn\u00e9ho centra. Od roku 2012 spolupracuje s medzin\u00e1rodnou humanit\u00e1rnou organiz\u00e1ciou Lek\u00e1ri bez hran\u00edc na poz\u00edcii ved\u00facej lek\u00e1rky JIS, urgentn\u00e9ho pr\u00edjmu alebo ako anest\u00e9ziologi\u010dka.<\/em><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Z gau\u010da do ter\u00e9nu: <\/strong>Mysl\u00edm, \u017ee ka\u017ed\u00fd m\u00e1 svoju jedine\u010dn\u00fa k\u00f4pku d\u00f4vodov, pre\u010do sa rozhodne pre pr\u00e1cu na zahrani\u010dnej misii. U\u00a0m\u0148a na za\u010diatku preva\u017eovala chu\u0165 posun\u00fa\u0165 sa \u010falej a\u00a0sk\u00fasi\u0165 po odbornej str\u00e1nke nie\u010do nov\u00e9. Z\u00e1rove\u0148 som poci\u0165ovala zodpovednos\u0165 pou\u017ei\u0165 svoje lek\u00e1rske znalosti a\u00a0schopnosti na pomoc \u013eu\u010fom, ktor\u00fdm sa nedost\u00e1va. A\u00a0tie\u017e to bol m\u00f4j detsk\u00fd sen. V\u00a0priebehu rokov a\u00a0po sk\u00fasenostiach z\u00a0misi\u00ed sa k\u00a0nim prid\u00e1va aj in\u00e1 motiv\u00e1cia – da\u0165 \u013eu\u010fom v\u00a0kr\u00edzov\u00fdch oblastiach najavo, \u017ee svet na nich nezabudol. Precestujem tis\u00edcky kilometrov, aby som po\u010das nieko\u013ek\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148ov pomohla desiatkam \u013eud\u00ed, v\u00a0krajine, kde ich na tak\u00fato pomoc \u010dakaj\u00fa desiatky tis\u00edc a\u00a0zrejme v\u00e4\u010d\u0161ina z\u00a0nich sa jej nedo\u010dk\u00e1. Ale v\u010faka na\u0161ej nemocnici maj\u00fa aspo\u0148 n\u00e1dej. M\u00e1 teda tak\u00e1to kvapka v\u00a0mori zmysel? Pre m\u0148a \u00e1no.<\/p>\n Tretia misia ma asi zmenila najviac. Na jese\u0148 v\u00a0roku 2015 ma z\u00a0Port-au-Prince na Haiti odvolali sp\u00e4\u0165 do Kunduzu, kde sa vystup\u0148oval konflikt a\u00a0bolo treba prepracovan\u00e9mu t\u00edmu v\u00a0nemocnici pom\u00f4c\u0165. Dozvedela som sa v\u0161ak, \u017ee nemocnica bola pri \u00a0\u00fatoku zni\u010den\u00e1 a\u00a0mnoh\u00fdch mojich kolegov a\u00a0priate\u013eov zabili spolu s\u00a0pacientmi a\u00a0ich pr\u00edbuzn\u00fdmi. Ukrutnou smr\u0165ou zomrelo 42 \u013eud\u00ed, desiatky \u010fal\u0161\u00edch boli zranen\u00ed a napriek tlaku medzin\u00e1rodn\u00e9ho spolo\u010denstva nie je t\u00e1to udalos\u0165 dodnes nez\u00e1visle vy\u0161etren\u00e1. Stalo sa, \u017ee pravidl\u00e1, ktor\u00e9 maj\u00fa vo vojne chr\u00e1ni\u0165 civilistov a\u00a0zdravotn\u00edkov obzvl\u00e1\u0161\u0165, je mo\u017en\u00e9 beztrestne ignorova\u0165. Zasiahlo ma to, ve\u013emi hlboko a\u00a0ve\u013emi osobne.<\/p>\n Nie je to \u017eivot v\u00a0bavlnke: <\/strong>Na misi\u00e1ch som za\u017eila r\u00f4zne stupne komfortu b\u00fdvania. Od jednoduchej, ale samostatnej izby s\u00a0k\u00fape\u013e\u0148ou v\u00a0spolo\u010dnej ubytovni a\u017e po mali\u010dk\u00fa miestnos\u0165 pre dvoch na z\u00e1kladni nemocnice, kde som sp\u00e1vala na matraci a\u00a0veci mala rozlo\u017een\u00e9 okolo neho, lebo tam nebola ani skri\u0148a. Podmienky s\u00fa v\u017edy jednoduch\u00e9, niekde je k\u00a0dispoz\u00edcii telev\u00edzor a\u00a0filmy \u010di knihy. Niekde sme hrali karty, futbal \u010di\u00a0stoln\u00fd tenis a\u00a0cvi\u010dila som aj jogu. Na poslednej misii sme dokonca na ubytovni mali nie\u010do nev\u00eddan\u00e9: biliardov\u00fd st\u00f4l. Nezabudnem, ako sme pri v\u00fdpadku elektriny hrali biliard s\u00a0\u010delovkou na hlave. Aj po\u010dasie hr\u00e1, samozrejme, svoju \u00falohu. V\u00a0Afganistane som sa len s\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm sebazapren\u00edm zviechala uprostred noci k\u00a0pacientovi z\u00a0postele, kde som le\u017eala v\u00a0termo pr\u00e1dle a\u00a0spac\u00e1ku, prikryt\u00e1 \u0165a\u017ekou dekou, lebo vonku bolo p\u00e4tn\u00e1s\u0165, dvadsa\u0165 stup\u0148ov pod nulou a\u00a0mal\u00e1 piecka nedok\u00e1zala izbu dostato\u010dne vyhria\u0165. O\u00a0p\u00e1r mesiacov na to som na tom istom mieste chodila v\u00a0dlh\u00fdch nohaviciach a tunike s\u00a0dlh\u00fdmi ruk\u00e1vmi, navy\u0161e s vestou a\u00a0\u0161atkou na vlasy, ke\u010f sa teplomer v\u00a0tieni \u0161plhal k\u00a0plus p\u00e4\u0165desiatim stup\u0148om. Ako sa to cel\u00e9 d\u00e1 zvl\u00e1dnu\u0165? V\u00a0Kunduze som raz od miestnej afganskej sestri\u010dky, s\u00a0ktorou sme sa ani nedok\u00e1zali dohovori\u0165 po anglicky, znenazdajky dostala po\u013esk\u00fa krowku – vo chv\u00edli, ke\u010f som od vy\u010derpania dok\u00e1zala po\u010das piatich min\u00fat vo\u013ena zaspa\u0165 na \u00fazkom voz\u00edku v\u00a0predopera\u010dnej miestnosti. Energia, ktorou v\u00e1s nabije podobn\u00e1 drobnos\u0165, je nevy\u010d\u00edslite\u013en\u00e1!<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n M\u00e1 za sebou misie v\u00a0krajin\u00e1ch ako Kambod\u017ea, Papua Nov\u00e1 Guinea, Ju\u017en\u00fd Sud\u00e1n, Svazijsko, Uganda a\u00a0moment\u00e1lne sa nach\u00e1dza na siedmej misii v\u00a0Tad\u017eikistane, kam odletela v\u00a0j\u00fali 2019 a bude tam rok p\u00f4sobi\u0165 ako ved\u00faca lek\u00e1rskeho t\u00edmu v\u00a0projekte zameranom na diagnostiku a lie\u010dbu detskej rezistentnej tuberkul\u00f3zy.<\/em><\/p>\n <\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Z gau\u010da do ter\u00e9nu<\/strong>:<\/strong> Rozhodnutie tot\u00e1lne zmeni\u0165 svoj doteraj\u0161\u00ed sp\u00f4sob \u017eivota, opusti\u0165\u00a0tzv. komfortn\u00fa z\u00f3nu a odletie\u0165 do nezn\u00e1mej krajiny, nie je pre ka\u017ed\u00e9ho. Chce to ve\u013ea odvahy, odhodlania a\u00a0trochu aj dobrodru\u017en\u00fa povahu. Po\u010das \u0161t\u00fadia na lek\u00e1rskej fakulte v Prahe som absolvovala mesa\u010dn\u00fa st\u00e1\u017e v\u00a0nemocnici v\u00a0Sud\u00e1ne a\u00a0vn\u00edmala som to ako zauj\u00edmav\u00fd sp\u00f4sob pomoci \u013eu\u010fom. V roku 2013 som skon\u010dila atest\u00e1ciu na p\u013e\u00facnom oddelen\u00ed v Thomayerovej nemocnici v\u00a0Prahe a\u00a0akosi sa mi \u017eiadalo zmeni\u0165 pracovn\u00fd stereotyp. Spomenula som si na mojich pra\u017esk\u00fdch susedov, zhodou okolnost\u00ed tie\u017e mlad\u00fdch slovensk\u00fdch lek\u00e1rov, ktor\u00ed absolvovali misie s\u00a0Lek\u00e1rmi bez hran\u00edc. Zaujali ma ich princ\u00edpy a hodnoty pr\u00e1ce, preto\u017ee poskytuj\u00fa hlavne kr\u00edzov\u00fa zdravotn\u00edcku pomoc \u013eu\u010fom v\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161om ohrozen\u00ed. Pom\u00e1haj\u00fa tie\u017e pacientom s\u00a0podv\u00fd\u017eivou \u010di t\u00fdm, ktor\u00ed trpia chorobami ako tuberkul\u00f3za \u010di HIV\/AIDS. Z\u00e1rove\u0148 poskytuj\u00fa psychologick\u00fa pomoc obetiam n\u00e1silia \u010di ozbrojen\u00fdch konfliktov a\u00a0\u0161kolia miestny zdravotn\u00edcky person\u00e1l. V\u0161etky inform\u00e1cie sa zhodovali s\u00a0mojimi hodnotami, navy\u0161e milujem cestovanie a\u00a0spozn\u00e1vanie nov\u00fdch kult\u00far, tak som si\u00a0podala prihl\u00e1\u0161ku.<\/p>\n S\u00a0l\u00e1skou si spom\u00ednam na svoju prv\u00fa misiu v\u00a0Kambod\u017ei, kde som pracovala ako p\u013e\u00facny \u0161pecialista v\u00a0r\u00e1mci projektu zameran\u00e9ho na p\u013e\u00facne choroby a tuberkul\u00f3zu. \u017divo si pam\u00e4t\u00e1m na miestnych kolegov a pacientov, na ich v\u00fdnimo\u010dn\u00fa dobrosrde\u010dnos\u0165 a\u00a0v\u010fa\u010dnos\u0165. V\u00a0krajine st\u00e1le v\u00fdrazne c\u00edti\u0165 n\u00e1sledok genoc\u00eddy sp\u00f4sobenej re\u017eimom \u010cerven\u00fdch Khm\u00e9rov, ktor\u00e1 sa tam odohrala v\u00a070. rokoch 20. storo\u010dia (bolo vyvra\u017eden\u00fdch takmer 25 % popul\u00e1cie). T\u00e1 chudoba, strach, ale na druhej strane aj n\u00e1dej na lep\u0161ie dni sa vryli do tv\u00e1r\u00ed \u013eud\u00ed ako pozostatok \u0165a\u017ek\u00fdch \u010dias a ke\u010f som sa zapo\u010d\u00favala do ich pr\u00edbehov, \u010dasto mi behal mr\u00e1z po chrbte.<\/p>\n Nie je to \u017eivot v\u00a0bavlnke: Pracujeme v\u00a0r\u00f4znych kult\u00farnych a bezpe\u010dnostn\u00fdch kontextoch, v cudzom jazyku a \u010dasto v\u00a0krajin\u00e1ch, kde sa hovor\u00ed mno\u017estvom in\u00fdch, dom\u00e1cich jazykov a\u00a0kde sme prakticky z\u00e1visl\u00ed na tlmo\u010dn\u00edkoch. V Papue – Novej Guinei, ktor\u00e1 je jazykovo ve\u013emi diverzifikovan\u00e1, bolo nesmierne \u0165a\u017ek\u00e9 od pacientov z\u00edska\u0165 relevantn\u00e9 inform\u00e1cie. Ke\u010f som sa pacienta op\u00fdtala, ako dlho ka\u0161le, raz povedal dva mesiace a\u00a0vz\u00e1p\u00e4t\u00ed jeden t\u00fd\u017ede\u0148. V\u00e4\u010d\u0161inou som teda \u010dakala na v\u00fdsledky testov a\u00a0pod\u013ea toho sa rozhodla o\u00a0danej lie\u010dbe. \u010eal\u0161iu v\u00fdzvu prin\u00e1\u0161alo samotn\u00e9 miesto, kde som p\u00f4sobila. Do od\u013eahl\u00fdch ded\u00edn sa dalo dosta\u0165 len primit\u00edvnou lo\u010fkou cez oce\u00e1n a\u00a0rieku, alebo nieko\u013ekod\u0148ov\u00fdm prechodom cez prales. Toto bolo azda najfrustruj\u00facej\u0161ie z\u00a0h\u013eadiska monitoringu pacientov. Za norm\u00e1lnych okolnost\u00ed by si mal chor\u00fd chodi\u0165 ka\u017ed\u00fd mesiac pre lieky a\u00a0z\u00e1rove\u0148 n\u00e1s informova\u0165 o\u00a0tom, ako sa vyv\u00edja jeho zdravotn\u00fd stav. Po\u010das lie\u010dby tuberkul\u00f3zy treba testova\u0165 sp\u00fatum 2, 4 a\u00a06 mesiacov od jej za\u010datia. \u013dudia v\u0161ak najsk\u00f4r museli pochopi\u0165, \u010do sa s\u00a0nimi deje, \u017ee ich choroba nie je z\u00a0vody, aby tie lieky brali naozaj ka\u017ed\u00fd de\u0148. A\u00a0\u010dasto tomu nerozumeli. Pacientovi, ktor\u00fd nepozn\u00e1 \u010das a\u00a0ktor\u00e9ho pribli\u017en\u00fd vek zist\u00edte ot\u00e1zkou, ko\u013eko m\u00e1 za sebou Vianoc, \u0165a\u017eko vysvetl\u00edte, \u017ee mus\u00ed bra\u0165 lieky 6 mesiacov a\u00a0chodi\u0165 na pravideln\u00e9 kontroly. Nehovoriac o\u00a0tom, \u017ee mnoh\u00ed poch\u00e1dzali z\u00a0od\u013eahl\u00fdch horsk\u00fdch oblast\u00ed a\u00a0bolo pre nich zlo\u017eit\u00e9 a\u00a0n\u00e1kladn\u00e9 dosta\u0165 sa do mesta po nov\u00e9 lieky a\u00a0na kontrolu. Niektor\u00ed k\u00a0n\u00e1m museli putova\u0165 pralesom aj t\u00fd\u017ede\u0148.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Pracuje na poliklinickom oddelen\u00ed klinickej onkol\u00f3gie v\u00a0Poprade, predt\u00fdm od roku 2011 pracovala v\u00a0\u010ceskej republike na internom oddelen\u00ed v\u00a0p\u0159\u00edbramskej nemocnici. K\u00a0organiz\u00e1cii Lek\u00e1ri bez hran\u00edc sa pridala v\u00a0roku 2015, pri\u010dom po\u010das \u0161t\u00fadia na lek\u00e1rskej univerzite s\u00a0nimi spolupracovala ako dobrovo\u013en\u00ed\u010dka medi\u010dka. Absolvovala jednu misiu v\u00a0irackom Kark\u00faku. <\/em><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Z gau\u010da do ter\u00e9nu:<\/strong> Pracova\u0165 s\u00a0Lek\u00e1rmi bez hran\u00edc bolo moj\u00edm snom, dokonca by som mohla poveda\u0165, \u017ee pl\u00e1nom u\u017e po\u010das \u0161t\u00fadia medic\u00edny. Doteraz ich vn\u00edmam ako jedno zo siln\u00fdch \u201esvedom\u00ed sveta\u201c.\u00a0 Pr\u00e1ca lek\u00e1rky pre m\u0148a znamen\u00e1 robi\u0165 maximum po profesijnej aj \u013eudskej str\u00e1nke pre dobro druh\u00fdch. S\u00a0Lek\u00e1rmi bez hran\u00edc som sa z\u00e1rove\u0148 ve\u013ea nau\u010dila o\u00a0spolupr\u00e1ci s\u00a0\u013eu\u010fmi in\u00fdch n\u00e1rodnost\u00ed a\u00a0kult\u00far, ur\u010dite to zo m\u0148a spravilo kult\u00farne senzit\u00edvnej\u0161iu osobu.<\/p>\n Nie je to \u017eivot v\u00a0bavlnke: <\/strong>Miestni obyvatelia n\u00e1s prij\u00edmali ve\u013emi pozit\u00edvne. Pre projekt v\u00a0krajine b\u00fdva ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e1 komunik\u00e1cia navonok, aby v\u0161etci \u00fa\u010dastn\u00edci konfliktu o\u00a0n\u00e1s vedeli – \u017ee sme nestrann\u00ed a\u00a0pom\u00f4\u017eeme v\u0161etk\u00fdm bez rozdielu. Ak toto miestni pohlav\u00e1ri ch\u00e1pu, b\u00fdva projekt \u00faspe\u0161n\u00fd. Kult\u00farne \u010di n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 bari\u00e9ry ma nijako neobmedzovali, sk\u00f4r naopak, bolo to obohaten\u00edm pre v\u0161etky strany. N\u00e1\u0161 t\u00edm sa skladal zo v\u0161etk\u00fdch etn\u00edk a\u00a0n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch skup\u00edn. \u010co sa t\u00fdka \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu, v\u00a0Iraku som mala ve\u013emi luxusn\u00e9 podmienky (klimatiz\u00e1ciu, tepl\u00fa vodu, murovan\u00fd dom). V\u00a0rozvojov\u00fdch krajin\u00e1ch sa v\u00e4\u010d\u0161inou b\u00fdva v\u00a0stanoch alebo hlinen\u00fdch dom\u010dekoch, niekedy treba pom\u00f4c\u0165 vo ve\u013emi nedostupn\u00fdch oblastiach. V\u00a0oblastiach pr\u00edrodn\u00fdch katastrof taktie\u017e b\u00fdvaj\u00fa podmienky pr\u00e1ce \u0165a\u017ek\u00e9. Rovnako obdobia da\u017e\u010fov, ke\u010f sa v\u00e1m nohy v\u00a0\u010di\u017em\u00e1ch zab\u00e1raj\u00fa na nespevnen\u00fdch cest\u00e1ch po kolen\u00e1 do blata, alebo naopak\u00a0obdobia hor\u00fa\u010dav a sucha, ke\u010f teplota vyst\u00fapi aj do 50 \u00b0C, to v\u0161etko vie odolnos\u0165 \u010dloveka poriadne presk\u00fa\u0161a\u0165. Mne, na\u0161\u0165astie, tak\u00e9to podmienky nevadia ani po zdravotnej str\u00e1nke, a\u00a0tak d\u00fafam, \u017ee v\u00a0bud\u00facnosti sa mi podar\u00ed vycestova\u0165 na \u010fal\u0161iu misiu.<\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2019\/11\/u_v-337_MSF_Portrety_9896_barva.jpg\")
<\/a>Eva Ku\u0161\u00edkov\u00e1<\/strong><\/p>\n<\/a>\u010ciny, \u010do zachra\u0148uj\u00fa in\u00fdch: <\/strong>Zatia\u013e som bola na piatich misi\u00e1ch, prv\u00e9 dve boli v\u00a0afganskom Kunduze, kde som pracovala v\u00a0\u00farazovej nemocnici na \u201ejiske\u201c a\u00a0na urgentnom pr\u00edjme. Znamenali pre m\u0148a ak\u00fdsi \u00favod do pr\u00e1ce s\u00a0Lek\u00e1rmi bez hran\u00edc, musela som si napr\u00edklad osvoji\u0165 a\u00a0do podvedomia zapracova\u0165 bezpe\u010dnostn\u00e9 pravidl\u00e1 a prv\u00fdkr\u00e1t, som sa tu aj ocitla na poz\u00edcii \u0161\u00e9fky t\u00edmu. Na \u0161tvrtej misii v\u00a0Iraku po\u010das Bitky o\u00a0Mosul som bola konfrontovan\u00e1 s\u00a0nesmierne tragick\u00fdmi osudmi \u013eud\u00ed, ktor\u00ed v\u00a0Mosule pre\u017eili nieko\u013ekoro\u010dn\u00fa vl\u00e1du skupiny Islamsk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu a\u00a0n\u00e1sledne jej ostr\u00e9 boje s\u00a0feder\u00e1lnou arm\u00e1dou a\u00a0spojencami doslova o\u00a0ka\u017ed\u00fa ulicu mesta. Piatu misiu som absolvovala na jar tohto roku, ke\u010f som sa vr\u00e1tila do Iraku, tentokr\u00e1t do oblasti Sinjar. Tamoj\u0161ia popul\u00e1cia Jez\u00eddov, etnicky, kult\u00farne aj n\u00e1bo\u017eensky odli\u0161n\u00fdch od majoritn\u00e9ho irack\u00e9ho obyvate\u013estva, m\u00e1 vo svojej hist\u00f3rii nesmierne traumatizuj\u00facu kolekt\u00edvnu sk\u00fasenos\u0165 viacer\u00fdch obdob\u00ed \u00fatlaku a\u00a0n\u00e1silia. Po\u010das pr\u00edtomnosti skupiny IS v\u00a0tamoj\u0161om regi\u00f3ne za\u017eili hromadn\u00e9 vyvra\u017e\u010fovanie aj sexu\u00e1lne otroctvo, ktor\u00e9 sa v\u00a0s\u00fa\u010dasnej dobe stalo ve\u013emi efekt\u00edvnym a\u00a0obludn\u00fdm n\u00e1strojom vedenia vojny v\u00a0mnoh\u00fdch oblastiach sveta…<\/p>\n<\/a>Veronika Polcov\u00e1<\/strong><\/p>\n<\/a>\u010ciny, \u010do zachra\u0148uj\u00fa in\u00fdch: <\/strong>Moment\u00e1lne v\u00e1m p\u00ed\u0161em z Tad\u017eikistanu. Moje pracovn\u00e9 zameranie (tuberkul\u00f3za, HIV) m\u00e1 tro\u0161ku v\u00fdhodu v\u00a0tom, \u017ee projekty sa nach\u00e1dzaj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou v\u00a0stabiln\u00fdch kontextoch, kde s\u00fa tro\u0161ku lep\u0161ie \u017eivotn\u00e9 podmienky a v\u00e4\u010d\u0161inou tam nez\u00fari vojna, ale za\u017eila som aj Ju\u017en\u00fd Sud\u00e1n, kde sme b\u00fdvali v\u00a0jednoduch\u00fdch miestnych dom\u010dekoch z\u00a0blata, bez ventil\u00e1tora v\u00a045 \u00b0C a vonku som denne po\u010d\u00favala stre\u013ebu. \u010clovek sa tam stretol s\u00a0pr\u00edpadmi, ktor\u00e9 sa u n\u00e1s v\u010faka modernej diagnostike a lie\u010dbe u\u017e v\u00f4bec nevyskytuj\u00fa. Ke\u010f\u017ee sme boli jedin\u00e1 humanit\u00e1rna organiz\u00e1cia \u0161iroko \u010faleko, mala som tam naozaj siln\u00fd pocit, \u017ee i to m\u00e1lo, \u010do poskytujeme pacientom, m\u00e1 ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam a bez na\u0161ej pomoci by nepre\u017eili.<\/p>\n<\/a>Lenka Lesn\u00e1 <\/strong><\/p>\n<\/a>\u010ciny, \u010do zachra\u0148uj\u00fa in\u00fdch: <\/strong>S\u00a0Lek\u00e1rmi bez hran\u00edc som bola zatia\u013e na jednej misii v irackom Kark\u00faku v\u00a0roku 2015. Ako prvomision\u00e1r som bola pln\u00e1 nad\u0161enia a\u00a0o\u010dak\u00e1van\u00ed, splnil sa mi sen \u00a0– stala som sa s\u00fa\u010das\u0165ou jednej z\u00a0najprest\u00ed\u017enej\u0161\u00edch humanit\u00e1rnych organiz\u00e1ci\u00ed sveta. Vedela som, \u017ee to nebude \u010disto pr\u00e1ca v\u00a0ter\u00e9ne, ale a\u017e na mieste som zistila, \u010do znamen\u00e1 mana\u017eova\u0165 t\u00edm. Bolo ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00e9 sk\u013abi\u0165 koordin\u00e1ciu nieko\u013ek\u00fdch miestnych zdravotn\u00edckych t\u00edmov, vr\u00e1tane psychologickej intervencie a\u00a0z\u00e1rove\u0148 by\u0165 v\u00a0ter\u00e9ne spolu s\u00a0nimi. Projekt ani z\u010faleka nebol rozbehnut\u00fd, viac menej sme ho na mieste vytv\u00e1rali, a\u00a0to v \u010dase frontovej l\u00ednie so skupinou Islamsk\u00fd \u0161t\u00e1t cca 50 km od Kark\u00faku. Chodili sme na denn\u00e9 v\u00fdjazdy s\u00a0mobiln\u00fdmi jednotkami (miestni lek\u00e1ri, sestry, psychol\u00f3g, bezpe\u010dnostn\u00ed experti, tlmo\u010dn\u00edci) do okolia frontovej l\u00ednie a\u00a0do t\u00e1bora pre vys\u00eddlen\u00e9 osoby. \u013dudia v\u00a0\u0148om sa nemohli vo\u013ene pohybova\u0165, \u010dasto nemali ani doklady, b\u00fdvali v\u00a0rozostavan\u00fdch stavb\u00e1ch alebo v t\u00e1bore, nemali dostatok jedla, skoro \u017eiadne lieky, prikr\u00fdvky, oble\u010denie… Mnoh\u00ed prekonali traumy zo str\u00e1t najbli\u017e\u0161\u00edch, museli zanecha\u0165 v\u0161etok svoj majetok, niektor\u00e9 deti boli podvy\u017eiven\u00e9. Nestret\u00e1vali sme sa so zraneniami z\u00a0bojov, robili sme viac pr\u00e1cu obvo\u010f\u00e1kov, detsk\u00fdch lek\u00e1rov, internistov a\u00a0trochu aj gynekol\u00f3gov. Mana\u017eovala som hlavne lek\u00e1rov, zabezpe\u010dovala, aby na\u0161a starostlivos\u0165 mala najvy\u0161\u0161iu mo\u017en\u00fa \u00farove\u0148. Komunikovala som s\u00a0lok\u00e1lnymi zdravotn\u00edckymi autoritami, ktor\u00e9 sa sna\u017eili situ\u00e1ciu v\u00a0krajine zvl\u00e1dnu\u0165. T\u00fato n\u00e1ro\u010dn\u00fa v\u00fdzvu sprev\u00e1dzali aj \u0165a\u017ek\u00e9 chv\u00edle, kedy som pochybovala o\u00a0zmysle na\u0161ej pomoci v\u00a0takej zni\u010denej krajine…<\/p>\n