\u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Joseph Pulitzer (1847 – 1911)<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Na za\u010diatku boli:<\/strong> Noc\u013eahy na lavi\u010dk\u00e1ch v parku a s\u013e\u00faben\u00fd d\u017eob na neexistuj\u00facej plant\u00e1\u017ei.<\/p>\n \u010co n\u00e1m zanechal:<\/strong> Pulitzerovu cenu, najvy\u0161\u0161ie novin\u00e1rske ocenenie v USA. Po Pulitzerovej smrti bola tie\u017e zalo\u017een\u00e1 Kolumbijsk\u00e1 \u0161kola \u017eurnalistiky na Kolumbijskej univerzite.<\/p>\n <\/p>\n Ako to v\u0161etko za\u010dalo<\/strong><\/p>\n Jeho predkovia \u017eili v ghette v Polici (Poullitz) na Morave, odtia\u013e poch\u00e1dza i jeho priezvisko. Narodil sa v malom ma\u010farskom meste\u010dku Mak\u00f3. Matka Elize bola katol\u00ed\u010dka, otec F\u00fcl\u00f6p v\u00e1\u017een\u00fd, \u017eidovsk\u00fd obchodn\u00edk. Rodina sa pres\u0165ahovala do Pe\u0161ti, ich ob\u00fdva\u010dka bola pln\u00e1 kn\u00edh, deti dost\u00e1vali s\u00fakromn\u00e9 vyu\u010dovanie a Joseph sa u\u010dil nem\u010dinu a franc\u00faz\u0161tinu. Po smrti otca v\u0161ak na rodinu do\u013eahli \u0165a\u017ek\u00e9 \u010dasy. Dev\u00e4\u0165 det\u00ed z jeden\u00e1stich zomrelo. Joseph si nerozumel s ot\u010dimom, pok\u00fasil sa unikn\u00fa\u0165 z domu tak, \u017ee sa hl\u00e1sil do arm\u00e1dy, ale kv\u00f4li kr\u00e1tkozrakosti ho neprijali. V tom \u010dase v\u0161ak v Eur\u00f3pe regrutovali mlad\u00fdch mu\u017eov do americkej ob\u010dianskej vojny. Sedemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd Pulitzer presved\u010dil z\u00e1stupcov Union Army, aby ho prijali, nast\u00fapil na lo\u010f a ocitol sa v Bostone. Po demobiliz\u00e1cii sa pot\u013akal po New Yorku, bez pr\u00e1ce a jedla, noci tr\u00e1vil na lavi\u010dk\u00e1ch v parku. Potom sa na\u010dierno odviezol n\u00e1kladn\u00fdm vlakom do St. Louis, kde \u017eila ve\u013ek\u00e1 nemeck\u00e1 komunita. Bral ak\u00fako\u013evek pr\u00e1cu, ktor\u00e1 sa mu pon\u00fakla, robil \u010da\u0161n\u00edka i\u00a0drevoruba\u010da… a v\u0161etok vo\u013en\u00fd \u010das tr\u00e1vil v tamoj\u0161ej kni\u017enici, kde \u010d\u00edtal v\u0161etko, \u010do mu pri\u0161lo pod ruku, zdokona\u013eoval sa v angli\u010dtine a samovzdel\u00e1val v pr\u00e1ve. \u010coskoro sa za\u010dal zauj\u00edma\u0165 aj o mlad\u00fa americk\u00fa demokraciu. V roku 1867 z\u00edskal americk\u00e9 ob\u010dianstvo, mal 20 rokov a h\u013eadal si zamestnanie. Vybral si ponuku pr\u00e1ce na plant\u00e1\u017ei, uprostred noci ich v\u0161ak podvodn\u00edcka firma doviezla na miesto, kde nebolo absol\u00fatne ni\u010d, \u017eiadne plant\u00e1\u017ee. Ke\u010f o tomto z\u00e1\u017eitku rozpr\u00e1val priate\u013eom, nahovorili ho, aby o tom nap\u00edsal pre miestny nemeck\u00fd denn\u00edk Westliche Post. Pr\u00edbeh redakciu nato\u013eko zaujal, \u017ee ho zamestnali ako report\u00e9ra. Kolegovia si robili posme\u0161ky z jeho pr\u00edzvuku i v\u00fdzoru – bol vysok\u00fd, chud\u00fd, s bledou tv\u00e1rou a kr\u00e1tkozrak\u00fdmi o\u010dami, nosil o\u0161\u00fachan\u00fd kab\u00e1t a nohavice nad \u010dlenky. Ale on to ignoroval, z\u00e1le\u017ealo mu len na spr\u00e1vach a novin\u00e1ch a na Republik\u00e1nskej strane. Ako ne\u00fanavn\u00fd, iniciat\u00edvny report\u00e9r pracoval v plnom nasaden\u00ed, r\u00fdchlo a presne, niekedy aj 16 hod\u00edn denne. \u010coskoro sa stal hlavn\u00fdm editorom a v\u010faka invest\u00edci\u00e1m a zn\u00e1mostiam napokon tieto noviny k\u00fapil. Ke\u010f\u017ee chcel napredova\u0165 \u010falej, Westliche Post predal a v roku 1878 k\u00fapil anglick\u00e9 noviny St. Louis Dispatch a St. Louis Post.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Zrod imp\u00e9ria<\/strong><\/p>\n Pulitzer oboje zak\u00fapen\u00e9 noviny spojil a vytvoril denn\u00edk St. Louis Post-Dispatch, ktor\u00fd od\u0161tartoval jeho hviezdnu kari\u00e9ru vydavate\u013ea a novin\u00e1ra. V roku 1883 k\u00fapil krachuj\u00face noviny New York World, ktor\u00e9 premenoval na World a zmenil nielen n\u00e1zov, ale aj obsah a \u0161trukt\u00faru. Stal sa priekopn\u00edkom investigat\u00edvnej, ale aj bulv\u00e1rnej \u017eurnalistiky. Jeho noviny sa venovali odha\u013eovaniu korup\u010dn\u00fdch \u0161kand\u00e1lov a rozkr\u00e1daniu \u0161t\u00e1tnych fondov, za\u010dal pou\u017e\u00edva\u0165 farebn\u00e9 titulky, komiksy, kombinoval agres\u00edvny bulv\u00e1rny \u0161t\u00fdl, p\u00edsal o senz\u00e1ci\u00e1ch, pouli\u010dnom n\u00e1sil\u00ed, katastrof\u00e1ch, ale aj o probl\u00e9moch be\u017en\u00fdch \u013eud\u00ed, ako napr\u00edklad zvy\u0161ovanie n\u00e1jomn\u00e9ho \u010di zne\u010disten\u00e1 pitn\u00e1 voda. T\u00fdmito t\u00e9mami oslovoval \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161ie publikum, v priebehu piatich rokov st\u00fapol n\u00e1klad denn\u00edka z p\u00f4vodn\u00fdch 15.000 desa\u0165n\u00e1sobne, o \u010fal\u0161\u00edch p\u00e4\u0165 rokov vych\u00e1dzal u\u017e v\u00a0600-tis\u00edcovom n\u00e1klade a ke\u010f dosiahol mili\u00f3n, stal sa najv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi novinami a Pulitzer najsilnej\u0161\u00edm vydavate\u013eom periodickej tla\u010de v USA. Pr\u00e1ve tieto noviny uverejnili prv\u00fd celostr\u00e1nkov\u00fd kreslen\u00fd seri\u00e1l Yellow Kid. Pre Pulitzera pracovali najlep\u0161\u00ed report\u00e9ri. Jednou z nich bola i mlad\u00e1 report\u00e9rka Nellie Bly, ktor\u00e1 sa vyd\u00e1vala za psychiatrick\u00fa pacientku, aby sa dostala do lie\u010debne a mohla tak z\u00edska\u0165 autentick\u00e9 inform\u00e1cie o hrozn\u00fdch pomeroch a ne\u013eudskom zaobch\u00e1dzan\u00ed s pacientmi. Jej re\u0161er\u0161e \u0161okovali Ameriku a viedli k reform\u00e1m v psychiatrick\u00fdch lie\u010debniach. Nellie sa tie\u017e stala vyvolenou report\u00e9rkou, ktor\u00e1 na podnet knihy Julesa Vernea cestovala okolo sveta a zvl\u00e1dla to v novom svetovom rekorde za 72 dn\u00ed.<\/p>\n V decembri 1890 bol Pulitzer na vrchole svojej moci. Redakcia denn\u00edka World otvorila nov\u00e9 kancel\u00e1rie vo vtedy najvy\u0161\u0161om mrakodrape na Park Row na Dolnom Manhattane. Celkom bl\u00edzko od lavi\u010diek, na ktor\u00fdch kedysi jeho zakladate\u013e tr\u00e1vil noci. Teraz bol z neho najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed vydavate\u013e v Amerike. Zdravotne ale nebol na tom dobre, oslepol, trpel depresiami a patologickou precitlivenos\u0165ou na zvuky. Nov\u00fdm redak\u010dn\u00fdm priestorom sa vyh\u00fdbal, utiahol sa na svoju jachtu Liberty, odkia\u013e komunikoval s redakciou, nech\u00e1val si pred\u010d\u00edta\u0165 hlavn\u00e9 \u010dl\u00e1nky a h\u00e1dal sa so \u0161\u00e9fredaktorom. A taktie\u017e musel zv\u00e1dza\u0165 neust\u00e1ly boj so svoj\u00edm najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm rivalom Williamom Randolphom Hearstom, majite\u013eom nov\u00edn New York Journal.<\/p>\n Pulitzer zomrel vo veku 64 rokov na svojej jachte, ktor\u00e1 kotvila pri Charlestone v Ju\u017enej Karol\u00edne. V testamente ur\u010dil finan\u010dn\u00fa \u010diastku na zalo\u017eenie \u0161koly pre novin\u00e1rov na Kolumbijskej univerzite a tie\u017e ude\u013eovanie novin\u00e1rskych cien s fondom 2 mili\u00f3ny dol\u00e1rov. \u0160lo o \u0161tyri ceny za \u017eurnalistiku, \u0161tyri za umenie v kateg\u00f3ri\u00e1ch: americk\u00fd rom\u00e1n, americk\u00e1 dr\u00e1ma, kniha o hist\u00f3rii USA a \u017eivotopis americk\u00e9ho ob\u010dana. Nesk\u00f4r pribudlo aj ocenenie za po\u00e9ziu a literat\u00faru faktu, v s\u00fa\u010dasnosti je to a\u017e 14 cien, pri\u010dom od roku 2009 sa o ceny m\u00f4\u017eu uch\u00e1dza\u0165 aj pr\u00edspevky publikovan\u00e9 na internete, bez tla\u010dovej formy.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Na za\u010diatku boli: <\/strong>Pou\u017eit\u00e9 pudingov\u00e9 misky, sl\u00e1vni spisovatelia a konkuren\u010dn\u00e1 vojna s\u00a0Pulitzerom.<\/p>\n \u010co n\u00e1m zanechal: <\/strong>Bulv\u00e1rnu tla\u010d. Vytvoril najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed n\u00e1rodn\u00fd medi\u00e1lny re\u0165azec, do ktor\u00e9ho patria \u010dasopisy vych\u00e1dzaj\u00face aj v s\u00fa\u010dasnosti: Cosmopolitan, Good Housekeeping, Harper\u2018s Bazaar.<\/p>\n <\/p>\n Ako to v\u0161etko za\u010dalo<\/strong><\/p>\n William sa narodil v San Franciscu v roku 1863 do rodiny milion\u00e1ra, majite\u013ea zlat\u00fdch ban\u00ed, v ktorom kolovala \u00edrska krv. Nav\u0161tevoval v\u00fdberov\u00fa pr\u00edpravn\u00fa \u0161kolu v meste Concord a potom \u0161tudoval na renomovanej Harvardskej univerzite. Jeho pivn\u00e9 p\u00e1rty boli povestn\u00e9, no ke\u010f za\u010dal posiela\u0165 profesorom ich podobizne nama\u013eovan\u00e9 vn\u00fatri misiek od pudingov, ktor\u00e9 sa predt\u00fdm pou\u017eili na vykonanie malej potreby, tak ho z univerzity vyhodili. Ka\u017ed\u00e9 zlo je v\u0161ak na nie\u010do dobr\u00e9. Aby sa nejako zamestnal, otec mu v roku 1887 prenechal vedenie bulv\u00e1rneho listu San Francisco Examiner, ktor\u00fd vyhral v pokri. Ambici\u00f3zny syn dal novin\u00e1m ve\u013ekolep\u00e9 motto \u201eMonarcha v\u0161etk\u00fdch denn\u00edkov\u201c a ako dopisovate\u013eov najal najtalentovanej\u0161\u00edch spisovate\u013eov t\u00fdch \u010dias: Jacka Londona, Marka Twaina \u010di Ambroseho Biercea, ale aj politick\u00e9ho karikaturistu Homera Davenporta. Nesk\u00f4r odk\u00fapil krachuj\u00faci New York Morning Journal, a t\u00fdm sa v roku 1895 za\u010dal jeho ne\u013e\u00fatostn\u00fd boj o prvenstvo v New Yorku s Josephom Pulitzerom a jeho novinami World. Ke\u010f Hearst zn\u00ed\u017eil cenu na jeden cent, jeho noviny z\u00edskali prez\u00fdvku \u201epenny paper\u201c a \u010d\u00edtal ich ka\u017ed\u00fd \u0161tvrt\u00fd Ameri\u010dan. To Pulitzera don\u00fatilo \u00eds\u0165 tie\u017e s cenou dolu. Hearst \u010doraz viac presadzoval met\u00f3dy bulv\u00e1rnej \u017eurnalistiky, vym\u00fd\u0161\u013eal si niektor\u00e9 interview, pr\u00edbehy opisoval nie celkom pravdivo a manipuloval s fotkami. Novin\u00e1m dominovali n\u00e1padn\u00e9 titulky oznamuj\u00face zlo\u010diny, korupciu, sexu\u00e1lne \u0161kand\u00e1ly, intrigy, af\u00e9ry a podobn\u00e9 senz\u00e1cie. K jeho z\u00e1sadn\u00fdm hesl\u00e1m patril napr\u00edklad v\u00fdrok: \u201eNikdy nedovo\u013ete, aby v\u00e1m pravda pokazila pr\u00edbeh!\u201c Ke\u010f sa jeho kore\u0161pondent na Kube pri dokumentovan\u00ed \u0161panielsko-americkej vojny s\u0165a\u017eoval, \u017ee sa tam ni\u010d nedeje, Hearst ho po\u017eiadal, aby ostal a\u00a0predniesol vetu, ktor\u00e1 vo\u0161la do dej\u00edn: \u201eVy sa postar\u00e1te o obr\u00e1zky, ja sa postar\u00e1m o\u00a0vojnu.\u201c<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Zrod imp\u00e9ria<\/strong><\/p>\n Hearst pre\u0165ahoval do svojej redakcie sk\u00fasen\u00fdch report\u00e9rov, vypl\u00e1cal im \u0161tedr\u00e9 honor\u00e1re a pokia\u013e mali skuto\u010dn\u00fd talent, dok\u00e1zal im tolerova\u0165 boh\u00e9mske maniere, opilstvo aj excentrick\u00e9 spr\u00e1vanie. Z\u00edskal dokonca aj Richarda Outcaulta, autora komiksov\u00e9ho seri\u00e1lu Yellow Kid. \u010coskoro zalo\u017eil pobo\u010dky v Chicagu, Bostone a Los Angeles. Vlastnil u\u017e 28 nov\u00edn a za\u010dal vyd\u00e1va\u0165 \u010dasopisy, z ktor\u00fdch niektor\u00e9 vych\u00e1dzaj\u00fa dodnes. V roku 1924 pribudli bulv\u00e1rne noviny New York Daily Mirror. So zv\u00e4\u010d\u0161ovan\u00edm imp\u00e9ria r\u00e1stli i jeho politick\u00e9 amb\u00edcie. V politike bol v\u0161ak menej \u00faspe\u0161n\u00fd. Dvakr\u00e1t sa s\u00edce dostal do Snemovne reprezentantov za demokratick\u00fa stranu, ale nepodarilo sa mu z\u00edska\u0165 post starostu mesta ani guvern\u00e9ra \u0161t\u00e1tu New York. Bol tie\u017e oddan\u00fdm podporovate\u013eom prezidenta Franklina Roosevelta. Jeho politick\u00e9 pl\u00e1ny skrachovali hlavne kv\u00f4li prevalenej af\u00e9re s here\u010dkou Marion Davies. Zalo\u017eil aj r\u00e1diov\u00fa stanicu, tla\u010dov\u00fd syndik\u00e1t, filmov\u00fa produk\u010dn\u00fa spolo\u010dnos\u0165, vyd\u00e1val \u010dasopisy a\u00a0knihy, ba vrhol sa aj na podnikanie v\u00a0\u0165a\u017eobnom priemysle. Ke\u010f za\u010dala narasta\u0165 popularita filmu, jeho noviny z\u00e1sobovali \u010ditate\u013eov senza\u010dn\u00fdmi historkami zo \u017eivota hviezd. V roku 1929 sponzoroval let vzducholode Zeppelin okolo sveta – s podmienkou, \u017ee na palube bude aj jeho fotograf a aspo\u0148 traja kore\u0161pondenti. O dva mesiace nesk\u00f4r v\u0161ak po krachu newyorskej burzy, vypukla Ve\u013ek\u00e1 hospod\u00e1rska kr\u00edza, ktor\u00e1 zasiahla v\u0161etky jeho podnikate\u013esk\u00e9 aktivity, najviac m\u00e9di\u00e1. Ve\u013ea nov\u00edn prestalo vych\u00e1dza\u0165, filmov\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 skrachovala a Hearst musel preda\u0165 aj \u010das\u0165 staro\u017eitnost\u00ed a umeleck\u00fdch diel. Napokon stratil aj ved\u00face postavenie vo svojej Corporation a stal sa podriaden\u00fdm pracovn\u00edkom extern\u00e9ho mana\u017e\u00e9ra. O\u017eivenie nastalo a\u017e po skon\u010den\u00ed 2. svetovej vojny, ale vtedy bol u\u017e star\u00fd, za zenitom. Zomrel v Beverly Hills na infarkt v roku 1951. Jeho spolo\u010dnos\u0165 – ako s\u00fakromn\u00fd medi\u00e1lny konglomer\u00e1t Hearst Corporation – v\u0161ak funguje dodnes, so s\u00eddlom v New Yorku. Zasl\u00fa\u017eil sa o to hlavne jeho syn William Randolph Hearst Jr., ktor\u00fd (ak\u00e1 ir\u00f3nia!) ako novin\u00e1r za svoj rozhovor s Chru\u0161\u010dovom z\u00edskal ocenenie pomenovan\u00e9 po najv\u00e4\u010d\u0161om otcovom rivalovi, Pulitzerovu cenu.<\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2019\/11\/na-pohlad1.jpg\")
<\/a><\/p>\n<\/a>William Randolph Hearst (1863 – 1951)<\/strong><\/p>\n