\u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Najv\u00e4\u010d\u0161ie filmov\u00e9 \u00faspechy: <\/strong>Faunov labyrint, Podoba vody.<\/p>\n Ako ho spozn\u00e1te:<\/strong> Osciluje medzi klasick\u00fdmi hollywoodskymi trh\u00e1kmi a\u00a0hlboko umeleck\u00fdmi filmami s\u00a0jedine\u010dnou poetikou. Jeho feti\u0161om je hmyz, tmav\u00e9 miesta a\u00a0pr\u00ed\u0161ery. Ve\u013ea, ve\u013ea pr\u00ed\u0161er.<\/p>\n <\/p>\n Guillermo del Toro miluje cestovanie po celom svete, \u017eije v\u00a0Los Angeles, ale du\u0161ou i\u00a0telom zost\u00e1va prav\u00fdm Mexi\u010danom. Narodil sa 9. okt\u00f3bra 1964 v\u00a0jeden a\u00a0pol mili\u00f3novom meste Guadalajara v\u00a0pr\u00edsne katol\u00edckej rodine podnikate\u013ea v\u00a0automobilovom priemysle. Ako s\u00e1m tvrd\u00ed, kres\u0165ansk\u00e9 symboly na\u0148 v\u00a0kostole ve\u013emi nezap\u00f4sobili a\u00a0ove\u013ea viac si na dekor\u00e1ci\u00e1ch v\u0161\u00edmal najr\u00f4znej\u0161ie pr\u00ed\u0161erky. V\u0161etko to akiste s\u00faviselo aj s\u00a0udalos\u0165ou, ktor\u00e1 sa stala, ke\u010f mal dva roky. Jedn\u00e9ho d\u0148a rodi\u010dia odi\u0161li na ve\u010deru a\u00a0star\u0161\u00ed brat pustil v\u00a0telev\u00edzii sci-fi seri\u00e1l Krajn\u00e9 medze (The Outer Limits). Hlavnou hviezdou epiz\u00f3dy s\u00a0n\u00e1zvom Mutant bola holohlav\u00e1 pr\u00ed\u0161era s\u00a0obrovsk\u00fdmi vyp\u00falen\u00fdmi o\u010dami, ktor\u00e1 mal\u00e9ho Guillerma vydesila k\u00a0smrti, a\u017e\u00a0za\u010dal vrieska\u0165. Brat ho str\u010dil do detskej postie\u013eky a\u00a0zazipsoval sie\u0165 proti kom\u00e1rom. Potom si uprostred noci dal na hlavu maminu pan\u010duchu, umiestnil si pod \u0148u umel\u00e9 volsk\u00e9 ok\u00e1, ur\u010den\u00e9 na hranie v\u00a0kuchynke, a\u00a0tak\u00fdto vypar\u00e1den\u00fd vo\u0161iel k\u00a0chlapcovi. \u201eTo zmenilo m\u00f4j \u017eivot. Pravdepodobne to \u00faplne zni\u010dilo moju psychiku,\u201c hovor\u00ed dnes u\u017e so smiechom del Toro. Postupne sa svet vysnen\u00e9ho a\u00a0re\u00e1lneho prel\u00ednal \u010doraz viac. Mal\u00fd Guillermo si neust\u00e1le vym\u00fd\u0161\u013eal tajn\u00e9 odkazy, falo\u0161n\u00e9 dvere, posuvn\u00e9 kni\u017enice a spom\u00edna, \u017ee ke\u010f mal asi p\u00e4\u0165 \u010di \u0161es\u0165 rokov, vyp\u00fdtal si od rodi\u010dov pod strom\u010dek kore\u0148 mandragory. Obrovskou l\u00e1skou sa mu stalo kreslenie a literat\u00fara. Priam hltal komiksy a knihy, kde sa objavuj\u00fa pr\u00ed\u0161ery, ale \u010d\u00edtal v\u00a0podstate v\u0161etko. \u201eMoje vzdelanie vych\u00e1dza z\u00a0dvoch encyklop\u00e9di\u00ed. Prv\u00e1 bola o\u00a0umen\u00ed a\u00a0t\u00e1 druh\u00e1 o\u00a0zdrav\u00ed, tak\u017ee som sa stal morb\u00eddne posadnut\u00fd anat\u00f3miou.\u201c V\u00a0puberte tie\u017e nieko\u013eko mesiacov brig\u00e1doval hne\u010f ved\u013ea m\u00e1rnice a\u00a0videl \u201eviac tiel ako priemern\u00fd chlap\u00edk v\u00a0prvej svetovej vojne. Videl som, ako niekoho zastrelili, ja s\u00e1m som mal zbra\u0148 nieko\u013ekokr\u00e1t pri hlave, videl som \u013eud\u00ed up\u00e1len\u00fdch za\u017eiva, ubodan\u00fdch, popraven\u00fdch… preto\u017ee Mexiko je st\u00e1le ve\u013emi nebezpe\u010dn\u00e9 miesto.\u201c Ke\u010f mal asi osem rokov, za\u010dal experimentova\u0165 s\u00a0otcovou kamerou a\u00a0nakr\u00faca\u0165 so svojimi\u00a0hra\u010dkami z Plan\u00e9ty op\u00edc kr\u00e1tke vide\u00e1. Film ho pohlcoval \u010doraz viac. Ka\u017ed\u00fa nede\u013eu sledoval v telev\u00edzii \u010diernobiele horory a\u00a0sci-fi sn\u00edmky a venoval sa aj vlastnej tvorbe. \u201eBral som si kameru a\u00a0hovoril \u013eu\u010fom, \u010do maj\u00fa robi\u0165. Ke\u010f som mal \u0161trn\u00e1s\u0165, niekto mi povedal, \u017ee sa to vol\u00e1 re\u017e\u00edrovanie.\u201c<\/p>\n <\/p>\n Jeho prv\u00fd profesion\u00e1lny projekt sa volal La Hora Marcada, kultov\u00fd mexick\u00fd seri\u00e1l a\u00a0on pre\u0148 nap\u00edsal \u0161tyri a\u00a0re\u017e\u00edroval p\u00e4\u0165 epiz\u00f3d. Potom sa ale zameral na in\u00fd aspekt filmovej tvorby a\u00a0za\u010dal \u0161tudova\u0165 \u0161peci\u00e1lne efekty. Cel\u00fdch osem rokov pracoval s\u00a0vlastnou spolo\u010dnos\u0165ou Necropia na mask\u00e1ch pre r\u00f4zne mexick\u00e9 sn\u00edmky. V\u00a0roku 1993 chcel svoj talent pretavi\u0165 do zobrazenia vlastn\u00fdch predst\u00e1v, a tak nap\u00edsal a\u00a0re\u017e\u00edroval svoj celove\u010dern\u00fd debut – hororov\u00fa dr\u00e1mu Stroj \u010dasu (Cronos). Film o\u00a0zariaden\u00ed, ktor\u00e9 hlavn\u00e9mu hrdinovi dok\u00e1\u017ee v\u00fdmenou za \u013eudsk\u00fa krv zabezpe\u010di\u0165 nov\u00fa energiu a\u00a0ve\u010dn\u00fd \u017eivot, pozbieral nieko\u013eko cien na festivaloch po celom svete, vr\u00e1tane\u00a0Cannes. Sn\u00e1\u010f e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161\u00ed v\u00fdznam mal pre\u0148 v\u00a0s\u00fakromnej oblasti – pri jeho pr\u00edprave sa zozn\u00e1mil s\u00a0jedn\u00fdm z\u00a0najsl\u00e1vnej\u0161\u00edch re\u017eis\u00e9rov Jamesom Cameronom, stali sa z\u00a0nich ve\u013ek\u00ed priatelia a po\u010das nasleduj\u00facich rokov dokonca cel\u00e9 mesiace b\u00fdval v\u00a0hos\u0165ovskom dome u\u00a0Cameronovcov, kde spolu \u010dasto diskutovali o\u00a0cudz\u00edch aj vlastn\u00fdch filmoch.<\/p>\n V\u00a0roku 1997 Guillerma kontaktovali z\u00e1stupcovia \u0161t\u00fadi\u00ed Miramax a\u00a0poskytli mu 30 mili\u00f3nov na nakr\u00fatenie filmu Mimic, hororu o\u00a0zmutovan\u00fdch \u0161v\u00e1boch. Jedine\u010dn\u00e1 \u0161anca nakr\u00faca\u0165 v\u00a0Hollywoode sa v\u0161ak r\u00fdchlo zmenila na no\u010dn\u00fa moru a\u00a0jeho prv\u00e1 americk\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 bola takmer poslednou. Nen\u00e1videl, ako produk\u010dn\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 zasahovala do v\u0161etk\u00fdch aspektov filmu a\u00a0ako sa k\u00a0nemu producenti spr\u00e1vali. A\u00a0vtedy, uprostred n\u00e1ro\u010dn\u00e9ho nakr\u00facania Mimicu, sa dozvedel, \u017ee jeho otca uniesli na ulici Guadalajary. Zlo\u010dinci \u017eiadali mili\u00f3n dol\u00e1rov, no re\u017eis\u00e9r v\u0161etky peniaze investoval do ne\u0161\u0165astn\u00e9ho filmu a\u00a0zvy\u0161ok rodiny si podobn\u00fa sumu ani len predstavi\u0165 nevedel. Dni sa menili v\u00a0t\u00fd\u017edne a\u00a0situ\u00e1cia sa zdala bezn\u00e1dejn\u00e1. Vtedy pribehol na pomoc Cameron. Ke\u010f sa dozvedel o\u00a0\u00fanose, vyh\u013eadal star\u00e9ho priate\u013ea, vzal ho do banky a\u00a0dal mu vy\u0161e mili\u00f3n dol\u00e1rov v\u00a0hotovosti. Navy\u0161e, odporu\u010dil mu vyjedn\u00e1va\u010da, ktor\u00fd pom\u00f4\u017ee dosta\u0165 otca domov v\u00a0bezpe\u010d\u00ed. Sedemdesiatdva dn\u00ed po \u00fanose aj v\u010faka nemu prepustili Federica del Toro bez jedin\u00e9ho \u0161krabanca. Nieko\u013ek\u00fdch mu\u017eov zatkli, no nikoho za tento zlo\u010din neods\u00fadili a\u00a0peniaze sa nikdy nevr\u00e1tili. Guillermo sa rozhodol, \u017ee v\u00a0Mexiku u\u017e nie je v\u00a0bezpe\u010d\u00ed on ani jeho rodina a\u00a0v\u0161etk\u00fdch presunul do USA.<\/p>\n <\/p>\n Diablova chrbtica a Faunov labyrint <\/strong><\/p>\n Amerika ho prijala s\u00a0otvorenou n\u00e1ru\u010dou. \u010casopis Times ho zaradil medzi 50 mlad\u00fdch l\u00eddrov nov\u00e9ho mil\u00e9nia a ka\u017ed\u00fdm \u010fal\u0161\u00edm filmom si \u010doraz viac upev\u0148oval svoju poz\u00edciu v\u00a0tov\u00e1rni na sny. Hne\u010f ten \u010fal\u0161\u00ed v\u00a0produkcii sl\u00e1vneho Pedra Almod\u00f3vara sa zaradil medzi skuto\u010dn\u00e9 perly a del Tora za\u010dalo uzn\u00e1va\u0165 obrovsk\u00e9 mno\u017estvo filmov\u00fdch fajn\u0161mekrov. Temn\u00e1 historick\u00e1 dr\u00e1ma s\u00a0prvkami hororu Diablova chrbtica\u00a0 (El Espinozo del Diablo) sa odohr\u00e1va v\u00a0\u0160panielsku v\u00a0roku 1939. Skvel\u00fd koktail dej\u00edn, dr\u00e1my, temn\u00fdch k\u00fatov, strachu aj bytost\u00ed z\u00a0in\u00e9ho sveta uk\u00e1zal, \u010do mu sved\u010d\u00ed najviac. Napriek tomu sa v\u0161ak na chv\u00ed\u013eu odklonil od vlastn\u00fdch kreat\u00edvnych projektov a pustil sa do ve\u013ekorozpo\u010dtov\u00fdch ak\u010dn\u00fdch trh\u00e1kov pod\u013ea komiksovej predlohy. Prv\u00fdm bol up\u00edrsky thriller Blade 2 a\u00a0po \u0148om nasledoval horor Hellboy o\u00a0diablikovi, ktor\u00fd mus\u00ed bojova\u0165 na strane dobra proti trojici pekeln\u00fdch vyslancov. Film sa z\u00a0ve\u013ekej \u010dasti nakr\u00facal v\u00a0ne\u010falekej Budape\u0161ti a\u00a0vidie\u0165 v\u00a0\u0148om mo\u017eno viacer\u00fdch \u010desk\u00fdch hercov na \u010dele s\u00a0Karolom Rodenom v\u00a0\u00falohe jedn\u00e9ho z hlavn\u00fdch zloduchov.<\/p>\n Po t\u00fdchto dvoch komer\u010dn\u00fdch hollywoodskych z\u00e1le\u017eitostiach sa pustil do filmovania svojho azda najlep\u0161ieho projektu. Faunov labyrint (El Laberinto Del Fauno, 2006), ak\u00e1si temn\u00e1 rozpr\u00e1vka pre dospel\u00fdch, sa odohr\u00e1va v\u00a0\u010dase \u0161panielskej ob\u010dianskej vojny, ke\u010f dvan\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 Of\u00e9lia prich\u00e1dza s\u00a0tehotnou matkou za jej nov\u00fdm man\u017eelom do h\u00f4r. Frankistick\u00fd d\u00f4stojn\u00edk tam kruto potl\u00e1\u010da zvy\u0161ky republik\u00e1nskeho povstania a Of\u00e9lia nach\u00e1dza \u00fanik z krutej reality v stretnutiach so star\u00fdm Faunom v\u00a0starod\u00e1vnom labyrinte pod zemou. Ten jej prezrad\u00ed, \u017ee je stratenou princeznou kedysi mocnej rozpr\u00e1vkovej r\u00ed\u0161e a\u00a0ur\u010d\u00ed jej nieko\u013eko \u00faloh pre jej z\u00e1chranu. Of\u00e9liina n\u00e1ro\u010dn\u00e1 cesta za ich splnen\u00edm je absol\u00fatnym filmov\u00fdm skvostom a del Torovi sa podarilo namie\u0161a\u0165 dokonal\u00fd mix hr\u00f4zy aj radosti, o\u0161klivosti aj kr\u00e1sy, n\u00e1deje aj smrti. \u201eFaunov labyrint je z\u00e1\u017eitok na cel\u00fd \u017eivot. Guillermo del Toro vytvoril film, na ktor\u00fd sa bude e\u0161te dlho, dlho spom\u00edna\u0165,\u201c tak zneli recenzie, s\u00a0ktor\u00fdmi nemo\u017eno nes\u00fahlasi\u0165. Tento dokonalo vybr\u00fasen\u00fd diamant ocenili aj kritici, film z\u00edskal troch Oscarov a\u00a0mno\u017estvo \u010fal\u0161\u00edch cien po celom svete.<\/p>\n Za\u00a0svoj \u00faspech si v\u00a0L.A. k\u00fapil ve\u013ek\u00fa rezidenciu s\u00a0dvomi oddelen\u00fdmi budovami. V\u00a0tej klasickej b\u00fdval s\u00a0man\u017eelkou a\u00a0dvomi dc\u00e9rami, druhou si splnil detsk\u00fd sen – vytvoril v nej \u201edom hr\u00f4zy\u201c s mno\u017estvom \u010dudesn\u00fdch miestnost\u00ed pln\u00fdch hra\u010diek, malieb, figur\u00edn, up\u00edrov a pr\u00ed\u0161er v\u00a0r\u00f4znych ve\u013ekostiach. Nezabudol na tajn\u00e9 chodby i miestnos\u0165, kde neust\u00e1le pr\u0161\u00ed a\u00a0s\u00fa\u010das\u0165ou domu je aj trin\u00e1s\u0165 vz\u00e1jomne prepojen\u00fdch kni\u017en\u00edc s\u00a0r\u00f4znou t\u00e9mou a\u00a0pribli\u017ene desa\u0165tis\u00edc knihami.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Najv\u00e4\u010d\u0161ie filmov\u00e9 \u00faspechy: <\/strong>Birdman,\u00a0Revenant.<\/p>\n Ako ho spozn\u00e1te:<\/strong> Jeho filmy sa \u010dasto s\u00fastre\u010fuj\u00fa na h\u013eadanie zmyslu \u017eivota a\u00a0smrti. Neraz v\u00a0nich rozv\u00edja viacero emocion\u00e1lne vyp\u00e4t\u00fdch pr\u00edbehov, ktor\u00e9 sa v\u00a0ur\u010ditom bode stretn\u00fa. I\u00f1\u00e1rrituove filmy z\u00edskali doteraz celkom sedem Oscarov,\u00a0on s\u00e1m m\u00e1 z\u00a0toho \u0161tyri.<\/p>\n <\/p>\n Narodil sa 15. augusta 1963 v\u00a0Mexico City ako najmlad\u0161ie zo siedmich det\u00ed. Svoje detstvo opisuje ako \u0161\u0165astn\u00e9, mal r\u00e1d skateboardovanie a\u00a0sn\u00edval o\u00a0tom, \u017ee sa stane buben\u00edkom alebo spev\u00e1kom. Trpel v\u0161ak trochu pre svoju tmav\u0161iu ple\u0165, ktor\u00e1 mala by\u0165 d\u00f4kazom indi\u00e1nskej krvi a\u00a0znamen\u00edm, \u017ee patr\u00ed do tretej kasty. Probl\u00e9my sp\u00f4sobovala i jeho ve\u010dne nepokojn\u00e1 povaha, Alejandro trp\u00ed poruchou pozornosti ADD a\u00a0nedok\u00e1\u017ee sa dlh\u0161ie s\u00fastredi\u0165. Ke\u010f mal \u0161estn\u00e1s\u0165, vyhodili ho zo \u0161koly. Bol mlad\u00fd, neskrotn\u00fd a\u00a0zbo\u017e\u0148oval film Milo\u0161a Formana Vlasy (Hair), tak\u017ee zat\u00fa\u017eil po \u017eivote hip\u00edka. \u201eChcel som milova\u0165 \u013eud\u00ed. Chcel som \u017ei\u0165 kdesi vonku s\u00a0priate\u013emi. Nebolo to o\u00a0sexe a\u00a0drog\u00e1ch. Bola to predstava existencie, \u010dist\u00e1, utopick\u00e1 a\u00a0kr\u00e1sna.\u201c Zamestnal sa ako n\u00e1morn\u00edk na n\u00e1kladnej lodi a precestoval s\u00a0\u0148ou kus sveta. Tieto plavby mali na\u0148 ako film\u00e1ra ve\u013ek\u00fd vplyv a\u00a0miesta, ktor\u00e9 nav\u0161t\u00edvil, sa nesk\u00f4r viackr\u00e1t objavili v\u00a0jeho dielach. Po n\u00e1vrate do Mexika sa zap\u00edsal na Universidad Iberoamericana. A\u017e tam kone\u010dne spoznal kr\u00e1su eur\u00f3pskej kinematografie, a\u00a0toto stretnutie ho silno ovplyvnilo. Jeho osud v\u0161ak dlho ovplyv\u0148ovala aj hudba. Najsk\u00f4r hral v\u00a0synth-popovej kapele Noviembre Uno a\u00a0potom za\u010dal p\u00f4sobi\u0165 ako DJ v\u00a0no\u010dn\u00fdch kluboch rodn\u00e9ho mesta i v miestnej rozhlasovej stanici. Bol \u00faspe\u0161n\u00fd a\u00a0popul\u00e1rna, najv\u00e4\u010d\u0161ia vysielacia spolo\u010dnos\u0165 v\u00a0Latinskej Amerike mu pon\u00fakla pr\u00e1cu hudobn\u00e9ho producenta – ako najmlad\u0161iemu v\u00a0hist\u00f3rii. V\u00a0rokoch 1987 – 1989 zlo\u017eil hudbu pre \u0161es\u0165 mexick\u00fdch filmov a\u00a0ako promot\u00e9r usporiadal prv\u00fd mexick\u00fd koncert Roda Stewarta. Hudba je, skr\u00e1tka, jeho obrovskou l\u00e1skou a\u00a0ako ve\u013ek\u00fd fan\u00fa\u0161ik Erica Claptona i dnes tvrd\u00ed, \u017ee nakr\u00facanie filmov ho s\u00edce bav\u00ed, no rob\u00ed ich len preto, lebo je slab\u00fdm hudobn\u00edkom. V\u00a0hudbe nach\u00e1dzal \u00fatechu aj v\u00a0naj\u0165a\u017e\u0161\u00edch okamihoch svojho \u017eivota, ke\u010f mu v\u00a0roku 1986 vinou lek\u00e1rov zomrelo tretie die\u0165a iba dva dni po naroden\u00ed.<\/p>\n <\/p>\n Nebola to ale hudba, ktorou sa za\u010dal po odchode z\u00a0telev\u00edzie \u017eivi\u0165 naplno. Zalo\u017eil vlastn\u00fa spolo\u010dnos\u0165 Zeta Films, s\u00a0ktorou p\u00edsal a nakr\u00facal telev\u00edzne reklamy: \u201eV reklame m\u00e1te ve\u013ea pe\u0148az\u00ed a\u00a0m\u00f4\u017eete si vysk\u00fa\u0161a\u0165 ve\u013ea vec\u00ed. A\u00a0tak som str\u00e1vil mno\u017estvo hod\u00edn nakr\u00facan\u00edm rekl\u00e1m, aby som sa priu\u010dil remeslu. P\u00edsal som reklamy, re\u017e\u00edroval som reklamy, strihal som reklamy a\u00a0produkoval som reklamy.\u201c Jeho spr\u00e1vny \u010das nastal, ke\u010f sa zozn\u00e1mil s\u00a0uzn\u00e1van\u00fdm mexick\u00fdm spisovate\u013eom a\u00a0scen\u00e1ristom Guillermom Arriagom. Pravidelne si za\u010dali p\u00edsa\u0165 a\u00a0dohodli sa, \u017ee spolu nakr\u00fatia 11 kr\u00e1tkych pr\u00edbehov o\u00a0v\u0161etk\u00fdch podob\u00e1ch Mexico City. Po troch rokoch a\u00a036 konceptoch t\u00fato predstavu pozmenili a\u00a0napl\u00e1novali trojicu pr\u00edbehov, ktor\u00e9 podrobne rozpracovali. Prv\u00fdm z\u00a0nich bol Alejandrov debut Amores Perros (L\u00e1ska je kurva), ktor\u00fd mal premi\u00e9ru v\u00a0m\u00e1ji 2000 (pri strihu asistoval aj Guillermo del Toro). Tri navz\u00e1jom prepleten\u00e9 pr\u00edbehy o\u00a0l\u00e1ske, nevere, smrti a\u00a0z\u00fariv\u00fdch psoch, prepojen\u00e9 v\u00a0okamihu automobilovej nehody, s\u00fa dodnes jeho najlep\u0161ie hodnoten\u00fdm filmom. Film si okam\u017eite podmanil verejnos\u0165 a\u00a0kritikov a\u00a0okrem hlavnej ceny na festivale v\u00a0Cannes z\u00edskal aj nomin\u00e1ciu na cenu Akad\u00e9mie v\u00a0kateg\u00f3rii Najlep\u0161\u00ed cudzojazy\u010dn\u00fd film. V\u00a0s\u00fakromnom \u017eivote to v\u0161ak mal omnoho \u0165a\u017e\u0161ie. V\u00a0obdob\u00ed premi\u00e9ry filmu prepadli jeho matku lupi\u010di a\u00a0zlomili jej \u010de\u013eus\u0165. Otca zasa v\u00a0in\u00fd de\u0148 odvliekli \u00fanoscovia a\u00a012 hod\u00edn dr\u017eali v\u00a0zajat\u00ed, k\u00fdm nedostali vyplaten\u00e9 v\u00fdkupn\u00e9 500 dol\u00e1rov. I\u00f1\u00e1rritu sa teda rozhodol pres\u0165ahova\u0165 s\u00a0man\u017eelkou, synom aj\u00a0dc\u00e9rou do Los Angeles. Do tov\u00e1rne na sny pricestoval \u0161tyri dni pred 11. septembrom 2001 a\u00a0po tomto d\u00e1tume u\u00a0v\u0161etk\u00fdch susedov prepukol siln\u00fd patriotizmus. \u010coko\u013evek odli\u0161n\u00e9 bolo nadmieru podozriv\u00e9. Vr\u00e1tane mexick\u00e9ho re\u017eis\u00e9ra.<\/p>\n <\/p>\n Rock, jazz, opera, requiem <\/strong><\/p>\n Presved\u010di\u0165 ich mohol op\u00e4\u0165 len svojou pr\u00e1cou, a\u00a0tak pon\u00fakol vlastn\u00fd poh\u013ead na tragick\u00e9 udalosti v\u00a0unik\u00e1tnom projekte 11’09“01, ktor\u00fd tvor\u00ed jeden\u00e1s\u0165 samostatn\u00fdch dokumentov so symbolickou d\u013a\u017ekou 11 min\u00fat, 9 sek\u00fand a\u00a01 z\u00e1ber, nakr\u00faten\u00fdch re\u017eis\u00e9rmi z\u00a0r\u00f4znych k\u00fatov sveta a\u00a0kult\u00far. Jeho \u010das\u0165 sa pova\u017euje za najlep\u0161iu – zameral sa predov\u0161etk\u00fdm na zvuky, autentick\u00e9 nahr\u00e1vky \u0161okovan\u00fdch koment\u00e1torov spr\u00e1v v\u00a0r\u00f4znych jazykoch, zvuky lietadla, hlasy \u013eud\u00ed l\u00fa\u010diacich sa s\u00a0najbli\u017e\u0161\u00edmi, a\u00a0to v\u0161etko pod\u010diarknut\u00e9 nervy dr\u00e1saj\u00facou hudbou. Obraz tvorili len ob\u010dasn\u00e9 kr\u00e1tke sekvencie skokov z\u00fafal\u00fdch \u013eud\u00ed z\u00a0budov dvoji\u010diek, v\u0161etko ostatn\u00e9 bola \u010dernota, symbolicky stv\u00e1r\u0148uj\u00faca pocity, ktor\u00e9 teroristick\u00fd \u00fatok v\u00a0celom svete vyvolal. \u201eChcel som vyjadri\u0165, \u017ee t\u00e1to udalos\u0165 prekra\u010duje medze politiky, \u017ee m\u00e1 viac do \u010dinenia s\u00a0temnou str\u00e1nkou na\u0161ej povahy. Je to o\u00a0fanatizme, fundamentalizme, nacionalizme a\u00a0o chybnom sp\u00f4sobe, ak\u00fdm si \u013eudia vysvet\u013euj\u00fa Bo\u017eie svetlo,\u201c vyjadril sa re\u017eis\u00e9r. \u00datoky z\u00a011. septembra ovplyvnili i jeho \u010fal\u0161\u00ed celove\u010dern\u00fd film. Jeho n\u00e1zov 21 gramov (21 Grams) odkazuje na \u00fadajn\u00fa hmotnos\u0165 \u013eudskej du\u0161e, ktor\u00fa telo str\u00e1ca v\u00a0okamihu smrti. O\u00a0tej sa maj\u00fa hlavn\u00ed hrdinovia dozvedie\u0165 ve\u013ea. Univerzitn\u00e9mu profesorovi Paulovi transplantuj\u00fa srdce a\u00a0on sa rozhodne zisti\u0165, kto bol jeho darcom. Spozn\u00e1 Christine, sm\u00fatiacu vdovu a\u00a0matku, ktor\u00e1 pri\u0161la v\u00a0jedinom okamihu o\u00a0tri najmilovanej\u0161ie osoby. A\u00a0je tu i Jack, ktor\u00fd m\u00e1 zdrav\u00e9 srdce aj rodinu, no je to pr\u00e1ve on, kto sedel za volantom auta, ke\u010f rozbilo tri svety na k\u00fasky a nav\u017edy\u00a0spojilo dovtedy troch nezn\u00e1mych \u013eud\u00ed. Fam\u00f3zny Sean Penn si z\u00a0Ben\u00e1tok odniesol cenu pre najlep\u0161ieho herca, pri\u010dom Naomi Watts a Benicia Del Tora oven\u010dila Cena div\u00e1kov pre najlep\u0161iu here\u010dku a herca. Absol\u00fatne uznanie okrem nich, samozrejme, patr\u00ed aj autorovi scen\u00e1ra Guillermovi Arriagovi. Ten sa podp\u00edsal aj pod Babel, posledn\u00fd z\u00a0tril\u00f3gie filmov o \u013eudskosti. Aj v \u0148om sa prepletie nieko\u013eko spo\u010diatku nes\u00favisiacich \u013eudsk\u00fdch osudov, ka\u017ed\u00fd z\u00a0nich tak\u00fd siln\u00fd, \u017ee by na seba strhol pozornos\u0165 aj samotn\u00fd. Bohat\u00fa Ameri\u010danku na dovolenke v\u00a0Maroku postrelia, mexick\u00e1 pest\u00fanka vezme ich deti na svadbu pr\u00edbuzn\u00e9ho do svojho domova za hranicami a\u00a0napokon je tu jedno hluchonem\u00e9 diev\u010da v\u00a0Japonsku, trpiace po samovra\u017ede matky hlbok\u00fdmi depresiami. A\u00a0medzi nimi – neschopnos\u0165 komunikova\u0165, tragick\u00e9 udalosti a\u00a0jedna jedin\u00e1 zbra\u0148. Po Babelovi nasledoval film Biutiful, ktor\u00fd z\u00edskal dve nomin\u00e1cie na Oscara. Jedna za Najlep\u0161\u00ed cudzojazy\u010dn\u00fd film a\u00a0druh\u00e1 pre Javiera Bardema za stv\u00e1rnenie postavy b\u00fdval\u00e9ho narkomana, ktor\u00fd trp\u00ed rakovinou prostaty. Aby svoje deti nenechal na tomto svete bez prostriedkov, zh\u00e1\u0148a peniaze v\u00a0nebezpe\u010dnom podsvet\u00ed Barcelony. I\u00f1\u00e1rritu sa nechal po\u010du\u0165, \u017ee ak \u201eAmores Perros je rock, 21 gramov d\u017eez a\u00a0Babel opera, potom Biutiful je rekviem\u201c.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2019\/12\/amigos1.jpg\")
<\/a>Guillermo Del Toro (64)<\/strong><\/p>\n<\/a>Stroj \u010dasu a Mimic<\/strong><\/p>\n<\/a>Alejandro Gonz\u00e1lez I\u00f1\u00e1rritu (55)<\/strong><\/p>\n<\/a>L\u00e1ska je kurva<\/strong><\/p>\n