<\/p>\n
Cit pre v\u0161etko, \u010do sa t\u00fdkalo ne\u017en\u00fdch a sentiment\u00e1lnych vec\u00ed v\u00a0\u017eivote, dostala do vienka od svojej matky Sido. T\u00e1 sa po ne\u0161\u0165astnom prvom man\u017eelstve a \u00famrt\u00ed svojho agres\u00edvneho mu\u017ea alkoholika op\u00e4\u0165 vydala a na\u0161la l\u00e1sku vo vz\u0165ahu k invalidn\u00e9mu kapit\u00e1novi Colettovi, ktor\u00fd v \u010dasoch napoleonsk\u00fdch vojen pri\u0161iel o nohu. Sido mala z prv\u00e9ho man\u017eelstva dve deti – dc\u00e9ru Juliette a syna Achilla a vo zv\u00e4zku s Colettom sa nesk\u00f4r narodil L\u00e9opold a \u0161tvorl\u00edstok uzavrela Sidonie Gabrielle. Colette vyrastala v kultivovanom prostred\u00ed, obklopen\u00e1 hudbou a knihami. Rodi\u010dia nemali prostriedky, aby v\u0161etky deti dali \u0161tudova\u0165, no dbali, aby sa im dostalo n\u00e1le\u017eit\u00e9ho vzdelania. Najmlad\u0161ia zo s\u00farodencov za\u010dala \u010d\u00edta\u0165 vo dvoch rokoch a najrad\u0161ej knihy pre dospel\u00fdch, detsk\u00e9 kni\u017eky ju nezauj\u00edmali. Sido jej v tom nebr\u00e1nila, lebo vypozorovala, \u017ee je in\u00e1 ako ostatn\u00e9 deti. A tak u\u017e v ranom detstve objavila Balzaca a jeho rom\u00e1ny \u010d\u00edtala st\u00e1le dokola. Vo svojich novel\u00e1ch a rom\u00e1noch sa \u010dasto a rada vracala do krajiny svojho detstva. A priznala, \u017ee mo\u017eno t\u00e1to etapa jej \u017eivota ani nebola tak\u00e1 idylick\u00e1, ale \u010das ju pozna\u010dil r\u00fa\u0161kom milosrdn\u00e9ho romantizmu, ktor\u00fd si privol\u00e1vala v\u017edy, ke\u010f jej bolo clivo na du\u0161i.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Pygmali\u00f3n Willy<\/strong><\/p>\n Colette sa s Henrym Gauthierom-Villarsom, zvan\u00fdm Willy, stretla ako mal\u00e9 diev\u010datko. Jeho otec vlastnil vydavate\u013estvo a kn\u00edhkupectvo v Par\u00ed\u017ei a Colettin otec si k nemu chodil kupova\u0165 knihy. Zozn\u00e1mili sa a Willy sa v\u017edy r\u00e1d porozpr\u00e1val s\u00a0okatou, bystrou Gabrielle. Na za\u010diatku to bola ur\u010dite l\u00e1ska a v\u00e1\u0161e\u0148, ktor\u00e1 ich sp\u00e1jala. Willy u\u017e mal za sebou b\u00farliv\u00fd ml\u00e1deneck\u00fd \u017eivot, poznal, ako to na svete chod\u00ed a nevinnos\u0165 mlad\u00e9ho vidieckeho diev\u010da\u0165a ho opantala. Bol slep\u00fd, hluch\u00fd a v\u00f4bec mu nez\u00e1le\u017ealo na tom, \u010di Colette pri sob\u00e1\u0161i, ako sa vtedy patrilo, dostane nejak\u00e9 veno, alebo nie. A pre \u0148u bol Willy stredom vesm\u00edru. V\u010faka nemu spozn\u00e1vala prv\u00e9 tajomstv\u00e1 l\u00e1sky a lietala nad zemou. Spr\u00e1vy, \u017ee Willy je v par\u00ed\u017eskych kruhoch zn\u00e1my ako sukni\u010dk\u00e1r, p\u00fa\u0161\u0165ala jedn\u00fdm uchom dnu, druh\u00fdm von. Ani skuto\u010dnos\u0165, \u017ee mal syna zo vz\u0165ahu s vydatou \u017eenou, \u0148ou nepohla. Colette si chlap\u010deka ob\u013e\u00fabila, starala sa o\u0148 a dobr\u00fd vz\u0165ah si udr\u017eali po cel\u00fd \u017eivot.<\/p>\n \u00c1no, bol to Willy, kto pomenoval svoju mlad\u00fa \u017eenu Colette. Mal tridsa\u0165\u0161tyri rokov, ona o \u0161trn\u00e1s\u0165 menej. \u201eDarovala som mu svojich dvadsa\u0165 rokov, nevinnos\u0165 a moje 158 cm dlh\u00e9 vlasy, ktor\u00e9 zbo\u017e\u0148oval,\u201c nap\u00edsala v liste kamar\u00e1tke. Colette bola s\u00edce chudobn\u00e1, ale v\u010faka kultivovan\u00fdm rodi\u010dom sa jej dostalo vzdelania, ktor\u00e9 na tie \u010dasy \u010faleko prekra\u010dovalo priemer. Willy sa c\u00edtil ako doma v prostred\u00ed liter\u00e1tov, divadeln\u00edkov a hudobn\u00edkov a stal sa neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou par\u00ed\u017eskych sal\u00f3nov. Pravidelne prispieval hudobn\u00fdmi recenziami do nov\u00edn a\u00a0\u010dasopisov, mladoman\u017eelia \u017eili \u010dul\u00fdm spolo\u010densk\u00fdm \u017eivotom. Domov chodievali len sp\u00e1va\u0165 a neu\u0161la im \u017eiadna v\u00fdznamn\u00e1 kult\u00farna udalos\u0165 v meste. Colette bola zbl\u00e1znen\u00e1 do svojho obdivovan\u00e9ho man\u017eela. Nielen\u017ee ju u\u010dil objavova\u0165 tajomstv\u00e1 telesn\u00fdch rozko\u0161\u00ed, ale hrdo ju uv\u00e1dzal aj do spolo\u010dnosti. \u010coskoro v\u0161ak zistila, \u017ee za\u00a0 mil\u00fdm Willym sa skr\u00fdva narcis, ktor\u00fd vid\u00ed len s\u00e1m seba a \u010dasto jej pripom\u00edna, za \u010do v\u0161etko mu m\u00f4\u017ee by\u0165 v\u010fa\u010dn\u00e1. Zo za\u010diatku sa r\u00e1d p\u00fd\u0161il svojou p\u00f4vabnou \u017eenu\u0161kou, ktorej sta\u010dilo, \u017ee sa usmievala, ale \u010dasom musel prizna\u0165, \u017ee Colette sa v par\u00ed\u017eskych kulo\u00e1roch ve\u013emi r\u00fdchlo adaptuje, rozumie hudbe, m\u00e1 vlastn\u00fd n\u00e1zor a dokonca jej to celkom dobre aj p\u00ed\u0161e. Na druhej strane sa Willy nehodlal zriec\u0165 svojich \u013e\u00fabostn\u00fdch avant\u00far a jeho milostn\u00e9 rom\u00e1niky Colette zra\u0148ovali. Najsk\u00f4r sa spr\u00e1vala ako \u017eiarliv\u00e1 man\u017eelka a vyr\u00e1bala sc\u00e9ny, no \u010dasom zvolila in\u00fa taktiku: za\u010dala mu milenky prebera\u0165. Tak\u00e1 forma pomsty Willymu vyr\u00e1\u017eala dych.<\/p>\n Ke\u010f raz na\u0161iel kr\u00e1tke poviedky svojej man\u017eelky, nadhodil, \u010di by svoje spomienky zo \u0161koly nesk\u00fasila sp\u00edsa\u0165, mo\u017eno by jej ich mohol vyda\u0165. Colette ho posl\u00fachla. Jej nesmel\u00e9 liter\u00e1rne v\u00fdtvory ho v\u0161ak nudili. Nech vraj do svojich pr\u00edbehov vnesie trochu int\u00edmnosti, \u0161\u0165avy a\u00a0erotiky. Napr\u00edklad nejak\u00e9 ne\u017en\u00e9 chv\u00ed\u013eky pre\u017eit\u00e9 s kamar\u00e1tkou vo dvojici… Colette rozprestrela kr\u00eddla fant\u00e1zie a p\u00e1n vydavate\u013e bol spokojn\u00fd. To tu e\u0161te nebolo!<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Colettina prvotina Claudine v \u0161kole vy\u0161la v marci 1900 pod menom Willy a bol to \u00faspech, ktor\u00fd nik ne\u010dakal. Za dva t\u00fd\u017edne sa predalo 40.000 v\u00fdtla\u010dkov a\u00a0jej sl\u00e1va sa niesla \u010falej: na trhu sa objavili \u0161atky Claudine, cigarety Claudine, vo\u0148avky Claudine, z\u00e1kusky Claudine… Colette o\u00a0knihe nesk\u00f4r nap\u00edsala: \u201eViete, kto je Claudine? Som to predsa ja! Ja pred moj\u00edm man\u017eelstvom. Diev\u010datko z vidieka, ktor\u00e9ho domovom boli polia a stromy… Nezbedn\u00e1 \u0161ibalka s vrko\u010dmi… Bola som ako had skr\u00faten\u00fd do klbka, ktor\u00fd \u010dak\u00e1, kedy ho prebudia…\u201c<\/p>\n Claudine v \u0161kole bola prijat\u00e1 kontroverzne. Na jednej strane kritici uznali, \u017ee na liter\u00e1rnej sc\u00e9ne sa za\u010d\u00edna rodi\u0165 nov\u00fd jazyk, ktor\u00fd vn\u00e1\u0161a \u010derstv\u00fd, i ke\u010f trochu dekadentn\u00fd vietor do literat\u00fary nov\u00e9ho storo\u010dia, ozvali sa v\u0161ak aj hlasy, ktor\u00e9 hovorili o amor\u00e1lnosti diela. V ka\u017edom pr\u00edpade obchodn\u00fd pl\u00e1n Willymu vy\u0161iel. Netrvalo dlho a nasledovali pokra\u010dovania pr\u00edbehov: Claudine v Par\u00ed\u017ei, Claudine v man\u017eelstve a Claudine odch\u00e1dza. Kritici za najvydarenej\u0161iu pova\u017euj\u00fa knihu Claudine v man\u017eelstve. Ur\u010dite aj preto, lebo je okorenen\u00e1 opisom \u013e\u00fabostnej sk\u00fasenosti Colette s Georgiou Raoul-Duvalovou, kultivovanou zvodnou spisovate\u013ekou a poetkou. Pritom Georgia bola z\u00e1rove\u0148 Willyho aj Colettinou milenkou. Willy mal k man\u017eelkin\u00fdm lesbick\u00fdm sklonom benevolentn\u00fd postoj, dokonca ho t\u00e1to drobn\u00e1 \u00fachylka od noriem u Colette dr\u00e1\u017edila. Man\u017eelsk\u00fd trojuholn\u00edk fungoval bez probl\u00e9mov a ka\u017ed\u00e1 strana si ho slobodne u\u017e\u00edvala. Willy to nebral ako neveru, sk\u00f4r ako okorenenie man\u017eelsk\u00e9ho stereotypu. Ako sk\u00fasen\u00fd obchodn\u00edk videl v Claudine marketingov\u00fd potenci\u00e1l, a tak sa jeho pri\u010dinen\u00edm hlavn\u00e1 hrdinka rom\u00e1nu ocitla na javisku divadla. V \u010diernej bl\u00fazke s bielym golierikom bola Claudine stelesnen\u00edm nevinnosti a zvodkyne z\u00e1rove\u0148. Na javisku ju stv\u00e1rnila v tom \u010dase vychyten\u00e1 here\u010dka Polaire. Willy potom pri\u0161iel so \u0161ikovn\u00fdm reklamn\u00fdm \u0165ahom: premeni\u0165 svoju man\u017eelku na obraz hrdinky. Prv\u00fdm krokom bolo, \u017ee Colette prik\u00e1zal ostriha\u0165 si jej kr\u00e1sne dlh\u00e9 vlasy. Polaire a Claudine, dve kr\u00e1sne mlad\u00e9 \u017eeny, takmer e\u0161te diev\u010dat\u00e1, obe oble\u010den\u00e9 v rovnak\u00fdch \u0161at\u00e1ch, sa ukazovali v spolo\u010dnosti a vzbudzovali dojem, \u017ee s\u00fa si ve\u013emi bl\u00edzke… Colette sa t\u00e1to hra zap\u00e1\u010dila. Zap\u00e1\u010dilo sa jej aj divadlo a uva\u017eovala, \u010di by nesk\u00fasila \u00fa\u010dinkova\u0165 na javisku. Dala sa na pantom\u00edmu, brala hodiny tanca a dokonca boxovala.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Vo v\u00edre Paris-Lesbos<\/strong><\/p>\n Colette pristupovala s neskr\u00fdvan\u00fdm obdivom ako k mu\u017esk\u00e9mu, tak aj \u017eensk\u00e9mu telu. Za\u010d\u00ednala vn\u00edma\u0165 seba a svoj \u017eivot \u010doby otvoren\u00fd slobodn\u00fd priestor. Ako sa vyslovila, nebolo hor\u0161ieho pocitu neslobody ako zvuk k\u013e\u00fa\u010da vo dver\u00e1ch, ktor\u00fd ich zamkol. Skuto\u010dne sa to st\u00e1valo. Ke\u010f Willy chcel, aby p\u00edsala, lebo term\u00edn tla\u010dil a Colette pr\u00e1ve nebola v tej spr\u00e1vnej n\u00e1lade, jednoducho ju doma zamkol. Ako man\u017eelka, ani po desiatich rokoch, nebola \u0161\u0165astn\u00e1. Pote\u0161enie nach\u00e1dzala v spolo\u010dnosti par\u00ed\u017eskych lesbi\u010diek, ktor\u00e9 si hovorili Paris-Lesbos. U\u0161\u013eachtil\u00e9 d\u00e1my s rodokme\u0148om, ve\u013emi bohat\u00e9, ktor\u00e9 uzavreli man\u017eelstv\u00e1 len pre formu, u\u017e\u00edvali si svoje dni, ako sa im zachcelo a podporovali talentovan\u00fdch umelcov. Neboli to feministky v pravom zmysle slova, sk\u00f4r p\u00f4\u017eitk\u00e1rky, ktor\u00e9 h\u013eadali slobodu v ka\u017edej oblasti \u017eivota. Colette sa medzi nimi na\u0161la a rada sa z\u00fa\u010dast\u0148ovala intelektu\u00e1lnych ve\u010dierkov v\u00fdhradne pre d\u00e1my, kde bola l\u00e1ska medzi \u017eenami podporovan\u00e1 a vyh\u013ead\u00e1van\u00e1. Povzbuden\u00e1 umeleck\u00fdm prostred\u00edm rozhodla sa vysk\u00fa\u0161a\u0165 si rolu here\u010dky a rada vzbudzovala \u00fadiv publika, ke\u010f sa objavovala takmer v Evinom r\u00fachu. Samozrejme, na ve\u013ek\u00e9 pote\u0161enie jej cynick\u00e9ho man\u017eela, ktor\u00fd v ka\u017edom Colettinom \u0161kand\u00e1le videl rast vlastnej popularity.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Sophie-Mathilde Adele Denise de Morny bola dc\u00e9rou knie\u017ea\u0165a de Morny a jej rodokme\u0148 siahal a\u017e k Napoleonovi III. Rodina ju v osemn\u00e1stich vydala za mark\u00edza de Belbeuf, ale man\u017eelia sa po \u0161iestich rokoch rozhodli \u017ei\u0165 ka\u017ed\u00fd svoj\u00edm \u017eivotom. Mark\u00edza sa usadila v Par\u00ed\u017ei a zmenila imid\u017e. Obliekala sa do mu\u017esk\u00fdch \u0161iat a nech\u00fdbali ani doplnky – ru\u017eov\u00e9 kravaty, jelenicov\u00e9 rukavice, monokel, slamen\u00fd klob\u00fak. Nech\u00e1vala sa oslovova\u0165 p\u00e1n mark\u00edz a int\u00edmne kamar\u00e1tky ju smeli naz\u00fdva\u0165 str\u00fdko Max. M\u00e1lokto ju volal Missy. Do spolo\u010dnosti chodievala v sprievode tane\u010dn\u00edc a vych\u00fdren\u00fdch kurtiz\u00e1n tej doby ako Cl\u00e9o de M\u00e9rode, La Bella Otero \u010di Liane de Pougy. Missy bola ve\u013emi s\u010d\u00edtan\u00e1 a v\u0161estrann\u00e1, cel\u00fd \u017eivot ju v\u0161ak su\u017eovali depresie. Keby nepri\u0161la Missy, Colette by t\u00ed\u0161ko zn\u00e1\u0161ala man\u017eelove nevery a pok\u00fa\u0161ala sa ich kompenzova\u0165 ne\u017enos\u0165ami s priate\u013ekami. Ale v pr\u00edpade Missy \u0161lo o nie\u010do viac. Ke\u010f na to pri\u0161la, rozhodla sa skon\u010di\u0165 s\u00a0pretv\u00e1rkou. Jej \u017eivot nabral nov\u00fd smer. Za\u010dala sa seri\u00f3zne venova\u0165 herectvu – profesii, ktor\u00e1 ju s\u00edce deklasovala v kruhu me\u0161tiackej society, ale prispela ku zmene, ktor\u00fa potrebovala. Chcela svoj \u017eivot \u017ei\u0165 pod\u013ea vlastn\u00fdch predst\u00e1v. A ke\u010f sa tla\u010d za\u010dala zauj\u00edma\u0165 o trojuholn\u00edk Willy, Colette a Missy, nemala probl\u00e9m obh\u00e1ji\u0165 sa: \u201eSme len p\u00e1r, ktor\u00fd sa sna\u017e\u00ed \u017ei\u0165 svoj \u017eivot najlep\u0161ie, ako vie…\u201c Willy sa podie\u013eal na varietn\u00fdch predstaveniach v kabaretoch divadiel Marigny, Moulin Rouge \u010di Bataclan, kde hrali Missy a Colette spolo\u010dne a par\u00ed\u017eske publikum bolo nad\u0161en\u00e9, \u017ee vid\u00ed dve d\u00e1my z vy\u0161\u0161ej spolo\u010dnosti v \u00faloh\u00e1ch here\u010diek. Ve\u013ek\u00fd \u00faspech malo hlavne predstavenie Egyptsk\u00fd sen, kde Colette zv\u00e1dza tancom archeol\u00f3ga v podan\u00ed Missy. Nech\u00fdbali ani ne\u017enosti a bozky medzi protagonistkami a publikum tlieskalo, ale aj protestovalo hlasn\u00fdm piskotom. \u010casto musela zasahova\u0165 pol\u00edcia a na ist\u00fd \u010das riadite\u013e Moulin-Rouge musel predstavenie stiahnu\u0165 z programu. Ale Par\u00ed\u017e jasal. Kone\u010dne nie\u010do nov\u00e9, kone\u010dne nejak\u00fd slu\u0161n\u00fd \u0161kand\u00e1l, o ktorom sa m\u00f4\u017ee klebeti\u0165! Willy v\u0161ak nebol a\u017e tak\u00fd frajer, aby bez spolo\u010denskej ujmy \u010delil v\u00fdstrelkom svojej \u017eeny, a\u00a0tak sa man\u017eelia dohodli, \u017ee bude lep\u0161ie, ke\u010f sa ofici\u00e1lne roz\u00eddu. Willy mal v\u0161ak aj in\u00e9 ako man\u017eelsk\u00e9 probl\u00e9my – doch\u00e1dzali mu peniaze. A tak bez s\u00fahlasu Colette predal pr\u00e1va na vyd\u00e1vanie Claudine. Mal na to v podstate pr\u00e1vo, ve\u010f rom\u00e1ny vy\u0161li pod jeho menom. Ale \u010do Colette, ktor\u00e1 ich nap\u00edsala? Ke\u010f sa to dozvedela, c\u00edtila sa zraden\u00e1, sklaman\u00e1 a\u00a0pokryteck\u00e9mu z\u00e1\u0161kodn\u00edkovi vyhl\u00e1sila vojnu. Napokon dosiahla aspo\u0148 to, \u017ee vydavate\u013estvo Ollendoff, ktor\u00e9 k\u00fapilo pr\u00e1va, vyd\u00e1valo knihy pod menom Colette Willy a\u017e do roku 1948 a potom u\u017e len pod menom Colette. Ten podraz Willymu nikdy neodpustila. Vy\u010d\u00edtala mu, \u017ee jej ubl\u00ed\u017eil: \u201eBola som tvojou najlep\u0161ou invest\u00edciou… Na\u0161iel si si nesk\u00fasen\u00e9 diev\u010da a pomaly si ho formoval k svojmu obrazu. D\u00fafal si, \u017ee sa neoslobod\u00ed. Ale m\u00fdlil si sa… Lebo, aby si vedel, ja som bola Claudine. Bolo to na\u0161e die\u0165a a ty si ho zabil…\u201c Man\u017eelia sa rozviedli v roku 1906 po troch rokoch odl\u00fa\u010denia. Willy sa c\u00edtil zraden\u00fd a vyr\u00e1bal nepr\u00edjemn\u00e9 sc\u00e9ny. Nikdy sa nezmieril s faktom, \u017ee Colette nav\u017edy stratil. Bola jeho majetkom, on z nej urobil to, \u010do bola!<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n \u017di\u0165 pre t\u00fato chv\u00ed\u013eu<\/strong><\/p>\n Missy sa v \u017eivote Colette stala dominantn\u00fdm \u010dlovekom. Bola jej n\u00e1hradnou matkou, miluj\u00facou priate\u013ekou i ochranky\u0148ou. O svojom vz\u0165ahu k \u017een\u00e1m sa spisovate\u013eka vyjadrila v knihe Tul\u00e1\u010dka: \u201eDve \u017eeny nach\u00e1dzaj\u00fa vo vz\u00e1jomnom objat\u00ed \u00fatechu. M\u00f4\u017eu sa spolu vyplaka\u0165, vylia\u0165 si srdce jedna pred druhou, a tak na chv\u00ed\u013eu unikn\u00fa\u0165 pred ne\u0161\u0165ast\u00edm, ktor\u00e9 im sp\u00f4sobili mu\u017ei. A maj\u00fa p\u00f4\u017eitok z toho, \u017ee to dok\u00e1\u017eu prec\u00edti\u0165 spolu.\u201c Colette a Missy tvorili p\u00e1r a na spolo\u010dn\u00fdch fotografi\u00e1ch by sa mohlo zda\u0165, \u017ee vidno mu\u017ea a \u017eenu. Missy v p\u00e1nskom obleku s nakr\u00e1tko zastrihnut\u00fdm \u00fa\u010desom a Colette v \u0161at\u00e1ch, ktor\u00e9 zd\u00f4raz\u0148ovali jej \u017eensk\u00e9 krivky. C\u00edtila sa pri svojej milenke ako diev\u010datko, hoci u\u017e mala tridsa\u0165 pre\u010d. Za\u010dala sa naplno venova\u0165 herectvu, pravidelne cvi\u010dila a brala hodiny tanca. Netrvalo dlho a stala sa \u017eiadanou umelky\u0148ou, ktor\u00e1 nikdy nezabudla svoje publikum \u0161okova\u0165. \u010co si t\u00fdm chcela dok\u00e1za\u0165? Nez\u00e1vislos\u0165? Na sc\u00e9ne sa c\u00edtila bezpe\u010dne. A\u00a0hlavne, potrebovala by\u0165 obdivovan\u00e1, vynika\u0165 v tom, \u010do rob\u00ed len ona sama. Chcela, aby ju \u013eudia brali ako Colette, nie ako man\u017eelku novin\u00e1ra a spisovate\u013ea. A t\u00e1to forma exhib\u00edcie jej pom\u00e1hala. Jej dom\u00e9nou na javisku boli pantomimick\u00e9 hry, a\u00a0najm\u00e4 variet\u00e9, ktor\u00e9 na za\u010diatku 20. storo\u010dia za\u017e\u00edvali ve\u013ek\u00fd boom. V tomto prostred\u00ed spoznala in\u00fd svet – boh\u00e9msky, mo\u017eno trochu skazen\u00fd, ale kamar\u00e1tsky. Ke\u010f nest\u00e1la na sc\u00e9ne, tak si sadla za st\u00f4l a p\u00edsala. P\u00edsala medzi sc\u00e9nkami, pri zrkadle v mask\u00e9rni, na barovom pulte. Tul\u00e1\u010dka vy\u0161la v novembri 1910 a jej autorka pr\u00e1ve v tom \u010dase st\u00e1la na prahu novej etapy \u017eivota. Samozrejme, nie sama…<\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/02\/Colette3a.jpg\")
<\/a>Obec Saint-Sauveur sa nach\u00e1dza v departmente Yonne v\u00a0Burgundsku, vzdialen\u00e1 od Par\u00ed\u017ea 190 km. Obyvate\u013estvo dnes nepo\u010d\u00edta ani tis\u00edc du\u0161\u00ed. Jedinou pozoruhodnos\u0165 predstavuje z\u00e1mok a potom u\u017e len fakt, \u017ee sa tu 28. janu\u00e1ra 1873 narodila Colette, krstn\u00fdm menom Sidonie-Gabrielle. Colette mala k svojmu rodisku srdcov\u00fd, romantick\u00fd vz\u0165ah a \u010dasto ho spom\u00ednala v rom\u00e1noch ako miesto \u201etak trochu smutn\u00e9, dedinku tich\u00fa a chudobn\u00fa, s dolinou so st\u00e1le vlhk\u00fdmi l\u00fakami obklopen\u00fdmi lesmi a skalnat\u00fdmi kopcami, tak\u00fdmi hol\u00fdmi, \u017ee sa na nich ani kozy nep\u00e1sli…\u201c<\/p>\n<\/a>Claudine \u0161okuje Par\u00ed\u017e <\/strong><\/p>\n<\/a>Willyho podraz<\/strong><\/p>\n