{"id":7532,"date":"2020-03-09T14:15:13","date_gmt":"2020-03-09T12:15:13","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=7532"},"modified":"2020-03-09T14:15:13","modified_gmt":"2020-03-09T12:15:13","slug":"dieta-lebensborn-ingrid-van-oelhafen","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/dieta-lebensborn-ingrid-van-oelhafen\/","title":{"rendered":"Die\u0165a Lebensborn Ingrid van Oelhafen"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Predt\u00fdm, ako v\u00a0roku 1941 Hitler ovl\u00e1dol z\u00e1padn\u00fd Balk\u00e1n, na jeho \u00fazem\u00ed sa rozkladalo Juhoslovansk\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo. Sprvu sa zdalo, \u017ee kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 rodina prijme svoj osud a\u00a0bude s\u00a0Nemcami spolupracova\u0165. Potom sa v\u0161ak srbskej arm\u00e1de podaril vojensk\u00fd prevrat, \u010do rozz\u00farilo Hitlera do tej miery, \u017ee\u00a0vydal rozkaz \u201ezni\u010di\u0165 Juhosl\u00e1viu vojensky i\u00a0ako \u0161t\u00e1t\u201c. <\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

 <\/p>\n

Ako to zvykli robi\u0165 na v\u0161etk\u00fdch dobyt\u00fdch \u00fazemiach, nacisti pochytali intelektu\u00e1lnu \u0161pi\u010dku krajiny, mnoh\u00fdch jej predstavite\u013eov odlifrovali do pracovn\u00fdch t\u00e1borov, v\u00a0hor\u0161om pr\u00edpade zavra\u017edili. Odhaduje sa, \u017ee takto zomrelo asi 65.000 \u013eud\u00ed. Juhoslovania sa v\u0161ak nedali, na mnoh\u00fdch miestach operovali partiz\u00e1nske jednotky, ktor\u00fdm velil komunista Josip Broz Tito. Zv\u00e1dzali boje s\u00a0Nemcami, vyhadzovali do luftu cesty a\u00a0mosty, ale platili za to krvav\u00fa da\u0148: nacisti prepad\u00e1vali dediny a\u00a0zat\u00fdkali nielen partiz\u00e1nov, ale aj (\u010dasto nevinn\u00fdch) rodinn\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edkov, vlastne kohoko\u013evek, kto sa pod\u013ea ich n\u00e1zoru spol\u010dil s \u201ebanditmi\u201c. Mu\u017eom vymerali kr\u00e1tku cestu k\u00a0najbli\u017e\u0161iemu m\u00faru a\u00a0tam ich zastrelili, \u017eeny putovali do koncentr\u00e1kov. A\u00a0deti?<\/p>\n

 <\/p>\n

Prol\u00f3g \u00a0\u00a0<\/strong><\/p>\n

Tret\u00ed august 1942, mesto Cilli v\u00a0dne\u0161nom Slovinsku. V\u00a0letnom sparne sa na dvore miestnej \u0161koly zhr\u010dili stovky rod\u00edn so svojimi de\u0165mi, dokopy sa ich dalo nar\u00e1ta\u0165 vy\u0161e tis\u00edc. Rozkaz od nemeck\u00fdch okupantov znel: privies\u0165 deti na \u201elek\u00e1rske testy\u201c. Rodina skl\u00e1ra Johanna Matka pri\u0161la z\u00a0ne\u010falekej dedinky Sauerbrunn. Johann mal brata, partiz\u00e1na Ign\u00e1ca Matka, ktor\u00e9ho Nemci zastrelili nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov predt\u00fdm. On s\u00e1m bol sedem mesiacov v\u00a0koncentra\u010dnom t\u00e1bore Mauthausen, ale podarilo sa mu vr\u00e1ti\u0165 domov k \u017eene a\u00a0trom de\u0165om: Tanji, \u013dudov\u00edtovi a\u00a0Erike. Erika bola najmlad\u0161ia, mala len dev\u00e4\u0165 mesiacov. Lek\u00e1rske testy, ako ich Nemci ozna\u010dovali, nerobili \u017eiadni lek\u00e1ri, ale vojaci. \u017diadne po\u010d\u00favanie pulzu, ty\u010dinka do hrdla \u010di meranie teploty, namiesto toho nemeck\u00ed oficieri deti v\u0161elijako premeriavali a\u00a0\u010dosi usilovne \u010darbali do vopred nalinajkovan\u00fdch tabuliek. Ke\u010f sa prehliadka kone\u010dne skon\u010dila, 430 upoten\u00fdch, hladn\u00fdch a\u00a0vystra\u0161en\u00fdch det\u00ed vo veku od b\u00e1b\u00e4tiek po dvan\u00e1s\u0165 rokov natla\u010dili do vag\u00f3nov a\u00a0odviezli bohvie kam. Ich rodi\u010dom zostali len o\u010di pre pla\u010d…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Hodina nula<\/strong><\/p>\n

Ingrid von Oelhafen mala tri a pol roka, ke\u010f sa vojna skon\u010dila. Ve\u013ek\u00fd nemeck\u00fd sen o\u00a0Tretej r\u00ed\u0161i, ktor\u00e1 ovl\u00e1dne svet, skrachoval a\u00a0v\u00a0jeho trosk\u00e1ch na\u0161lo smr\u0165 60 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed. Hitler sp\u00e1chal samovra\u017edu a\u00a0svoju krajinu nechal napospas tomu naj\u010dernej\u0161iemu osudu: Nemecko malo zmizn\u00fa\u0165 z\u00a0mapy sveta. \u201ePre na\u0161u situ\u00e1ciu v\u00a0roku 1945,\u201c p\u00ed\u0161e Ingrid, \u201esa v\u017eil nov\u00fd v\u00fdraz: Die Stunde Null\u201c. V\u00a0Eur\u00f3pe vtedy nejestvovala v\u00e4\u010d\u0161ia hanba ako by\u0165 Nemcom… Mal\u00e1 Ingrid v\u0161ak ni\u010d z\u00a0toho nech\u00e1pala, nevidela krajinu zni\u010den\u00fa vojnou, ktor\u00e1 po bombardovan\u00ed vyzerala ako mesa\u010dn\u00e1 pustatina. Impozantn\u00e9 r\u00ed\u0161ske budovy, kostoly, v\u00a0ktor\u00fdch sa hrali Bachove f\u00fagy, divadl\u00e1, kam sa chodilo na Schillerove hry, kni\u017enice, ktor\u00e9 opatrovali Goetheho diela, to v\u0161etko \u013eahlo popolom. V\u00a0mest\u00e1ch sa do v\u00fd\u0161ky budov hromadili sutiny, v\u00a0ktor\u00fdch sa prehrab\u00e1vali \u013eudia bez strechy nad hlavou, \u017eeny \u017eobrali po uliciach, deti plakali od zimy a\u00a0hladu. Z\u00a0Nemecka sa stala krajina \u201eru\u00edn, hanby a\u00a0hladu\u201c. Dev\u00e4\u0165 t\u00fd\u017ed\u0148ov po kapitul\u00e1cii sa v Postupime konala konferencia v\u00ed\u0165azn\u00fdch mocnost\u00ed, a tie si nemeck\u00fa r\u00ed\u0161u rozdelili na \u0161tyri z\u00f3ny: britsk\u00fa, americk\u00fa, franc\u00fazsku a sovietsku.<\/p>\n

Ingrid aj s\u00a0matkou, babi\u010dkou a\u00a0mlad\u0161\u00edm bratom Dietmarom \u017eila v\u00a0malej dedinke Bandekow na severe Nemecka. Ich ve\u013ek\u00fd, drevom oblo\u017een\u00fd dom st\u00e1l na okraji lesa, pri\u013eahl\u00fd statok pomohol \u017een\u00e1m pre\u017ei\u0165 vojnu v\u00a0relat\u00edvnom dostatku. Mama Gisela poch\u00e1dzala z\u00a0bohatej privilegovanej rodiny lodiarskeho magn\u00e1ta z\u00a0Hamburgu, bola mlad\u00e1 a kr\u00e1sna, ale nie \u0161\u0165astne vydat\u00e1 za mu\u017ea o\u00a0tridsa\u0165 rokov star\u0161ieho. Na sklonku vojny u\u017e s\u00a0man\u017eelom ne\u017eila a Ingrid otca v\u00eddavala len zriedka, usadil sa toti\u017e v\u00a0Bavorsku, ktor\u00fd pripadol Ameri\u010danom, pri\u010dom Bandekow patril do sovietskej okupa\u010dnej z\u00f3ny.<\/p>\n

Takzvan\u00fa o\u010distu nemeck\u00e9ho n\u00e1roda Sovieti zah\u00e1jili hromadn\u00fdm zat\u00fdkan\u00edm, vra\u017edami bez s\u00fadu, sta\u010dilo na \u010dloveka uk\u00e1za\u0165 prstom, \u017ee bol alebo pom\u00e1hal nacistom a\u00a0skon\u010dil s\u00a0gu\u013ekou v\u00a0hlave, pr\u00edpadne ho odvliekli do l\u00e1gra. Povojnov\u00e1 odplata Sovietov bola rovnako brut\u00e1lna ako zaobch\u00e1dzanie Nemcov s\u00a0poroben\u00fdmi n\u00e1rodmi po\u010das vojny. Na krut\u00fa pomstu rusk\u00fdch vojakov dopl\u00e1cali najm\u00e4 nemeck\u00e9 \u017eeny. Ingrid p\u00ed\u0161e, \u017ee \u201ezn\u00e1silnenie bolo v\u00a0sovietskom sektore tak\u00e9 \u010dast\u00e9… \u017ee pre \u017eeny a\u00a0diev\u010dat\u00e1 v\u00a0ktoromko\u013evek veku… nebolo ot\u00e1zkou, \u010di sa stali jeho obe\u0165ou, ale ko\u013ekokr\u00e1t…\u201c. Hoci najsk\u00f4r sa dalo pomerne \u013eahko prech\u00e1dza\u0165 z\u00a0jedn\u00e9ho sektora do druh\u00e9ho, postupne sa sovietska z\u00f3na st\u00e1vala \u010doraz nepreniknute\u013enej\u0161ou. No e\u0161te chv\u00ed\u013eu potrv\u00e1, k\u00fdm ostnat\u00e9 dr\u00f4ty vymedzia t\u00fa \u010das\u0165 b\u00fdval\u00e9ho Nemecka, ktor\u00e9 celkom ovl\u00e1dne komunistick\u00fd re\u017eim, Berl\u00edn rozdel\u00ed na dva svety m\u00far dlh\u00fd 165 km, hranice sa nepriedu\u0161ne uzavr\u00fa a\u00a0t\u00fdch, ktor\u00ed sa pok\u00fasia utiec\u0165 \u201ena z\u00e1pad\u201c, bud\u00fa hliadkuj\u00faci vojaci strie\u013ea\u0165… Gisela sa rozhodla na posledn\u00fa chv\u00ed\u013eu. Bola to nebezpe\u010dn\u00e1 cesta, s dvomi mal\u00fdmi de\u0165mi cestovala najprv na povoze \u0165ahanom ko\u0148om, potom v\u00a0aute, nakoniec vlakom nabit\u00fdm na prasknutie, a\u017e sa dostala na hranice s\u00a0britskou z\u00f3nou, ktor\u00e9 tvorila plytk\u00e1 rieka. Ingrid si nesk\u00f4r predstavovala matku, ako sa s\u00a0de\u0165mi zakva\u010den\u00fdmi do jej sukne brod\u00ed vo vode, Gisela musela zomiera\u0165 od strachu, aby sa deti nerozplakali a\u00a0aby ich neza\u010duli rusk\u00ed pohrani\u010dn\u00edci. Matka nikdy o\u00a0\u00fateku pred \u017eeleznou oponou nerozpr\u00e1vala a\u00a0aj ke\u010f si p\u00edsala denn\u00edk, t\u00fato udalos\u0165 op\u00edsala stroho a\u00a0nadmieru \u00fase\u010dne: \u201eIngrid je ve\u013emi stato\u010dn\u00e1 a\u00a0nam\u00e1hav\u00fd pochod zvl\u00e1dla bez re\u010d\u00ed.\u201c Gisela mala namieren\u00e9 do rodi\u010dovsk\u00e9ho domu v\u00a0Hamburgu. Podarilo sa jej tam pricestova\u0165, \u017eiv\u00e1 a\u00a0zdrav\u00e1, ale bez det\u00ed. Situ\u00e1ciu op\u00e4\u0165 vysvet\u013euje jedin\u00e1 stru\u010dn\u00e1 veta v\u00a0jej z\u00e1pisn\u00edku zo 4. j\u00fala 1947: \u201eDo detsk\u00e9ho domova Locumi.\u201c<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Drah\u00e1 mami\u010dka, zober ma domov!<\/strong><\/p>\n

Ak\u00e1 bola Gisela matka? Rezervovan\u00e1, chladn\u00e1 a\u00a0od\u0165a\u017eit\u00e1. Nikdy neprejavila city – maznanie v\u00a0posteli, pusinkovanie na dobr\u00fa noc, vo\u0148av\u00fa maminu n\u00e1ru\u010d, ni\u010d z\u00a0toho Ingrid nepoznala. Ale aj tak jej bolo za mamou ve\u013emi smutno! Mala p\u00e4\u0165 a\u00a0pol roka, ke\u010f sa aj s\u00a0mlad\u0161\u00edm bratom ocitla v\u00a0domove pre nechcen\u00e9 deti. Pam\u00e4t\u00e1 si na permanentn\u00fa zimu, \u00fatulok, ktor\u00fd spravovali mn\u00ed\u0161ky, sa nach\u00e1dzal na ostrove v\u00a0Severnom mori, kde ustavi\u010dne dul siln\u00fd vietor… Gisela si medzit\u00fdm v\u00a0Hamburgu zariadila nov\u00fd \u017eivot. Ob\u010das pri\u0161la deti nav\u0161t\u00edvi\u0165, ob\u010das sa zjavil otec. Matka vy\u0161tudovala fyzioterapiu, zriadila si s\u00fakromn\u00fa prax, zamilovala sa a\u00a0porodila chlapca. Mal\u00e1 Ingrid za hrub\u00fdmi m\u00farmi domova o\u00a0tom ni\u010d nevedela. \u0160tyri roky \u010dakala, \u017ee si ju mama zoberie domov. \u201eDrah\u00e1 mami\u010dka,\u201c p\u00edsala, \u201eje mi za tebou smutnou, aj za babi\u010dkou a\u00a0tetou Ekou. V\u017edy sa rozpla\u010dem, ke\u010f o\u00a0tebe niekto hovor\u00ed, alebo ke\u010f si na teba pomysl\u00edm… Pros\u00edm, nap\u00ed\u0161 \u010do najsk\u00f4r \u00faradom a\u00a0povedz im, \u017ee m\u00f4\u017eem od\u00eds\u0165 z\u00a0ostrova… Drah\u00e1 mami\u010dka, pros\u00edm, zaria\u010f, aby som mohla od\u00eds\u0165…\u201c Matka na dc\u00e9rine prosby nereagovala, zato ke\u010f mala Ingrid ako desa\u0165ro\u010dn\u00e1 nast\u00fapi\u0165 na Mittelschule, pri\u0161iel si po \u0148u a\u00a0brata otec a\u00a0odviezol ich k\u00a0sebe domov. Mal u\u017e takmer sedemdesiat, tr\u00e1pilo ho zdravie, bol nevrl\u00fd, ve\u010dne namos\u00faren\u00fd a\u00a0posledn\u00e9, na \u010do mal trpezlivos\u0165, boli dve mal\u00e9 deti. Divok\u00fd Dietmar ho vyt\u00e1\u010dal do nepr\u00ed\u010detnosti a\u00a0pri\u0161lo aj na bitku. Ingrid mame p\u00edsala, \u017ee sa otca boj\u00ed \u010do\u00a0len oslovi\u0165. A ke\u010f si \u00farady jedn\u00e9ho d\u0148a pri\u0161li po Dietmara, jej z\u00fafalstvo sa e\u0161te preh\u013abilo. V\u00a0liste z leta 1952, to mala u\u017e skoro jeden\u00e1s\u0165 rokov, p\u00ed\u0161e: \u201eDrah\u00e1 mami\u010dka, pros\u00edm, vyzdvihni ma a zober ma tento t\u00fd\u017ede\u0148 do Hamburgu, u\u017e to s\u00a0otcom \u010falej nevydr\u017e\u00edm. Mus\u00edm ti poveda\u0165, \u017ee sa ho boj\u00edm viac, ne\u017e kedyko\u013evek predt\u00fdm. Tentoraz mi vynadal, preto\u017ee som na teba \u010dakala. Teraz u\u017e pla\u010dem ka\u017ed\u00fd de\u0148… Mami, mohli by sme to urobi\u0165 takto. Pr\u00edde\u0161, aby si ma u\u017e odviezla nav\u017edy, vysvetl\u00ed\u0161 otcovi, \u017ee si p\u00edsala do Mn\u00edchova na \u00farad pre starostlivos\u0165 o\u00a0deti a\u00a0po\u017eiadala ich, aby mi dovolili zosta\u0165 u\u00a0teba. Vysvetl\u00ed\u0161 mu, \u017ee ten list nem\u00e1\u0161 u\u00a0seba, ale s\u013e\u00fabi\u0161 mu, \u017ee mu ho po\u0161le\u0161, a\u017e bude\u0161 sp\u00e4\u0165 v\u00a0Hamburgu. A\u00a0v\u00a0Hamburgu potom nap\u00ed\u0161eme list na stroji, a\u00a0ten po\u0161leme otcovi. Budeme predstiera\u0165, \u017ee pri\u0161iel z\u00a0Mn\u00edchova… Pros\u00edm, pr\u00ed\u010f pre m\u0148a 25. j\u00fana. Zdrav\u00ed a\u00a0bozk\u00e1va Ingrid. Pros\u00edm, vyzdvihni ma 25. Pros\u00edm, pros\u00edm, drah\u00e1 mami\u010dka.\u201c Gisela s\u00edce pri\u0161la, ale ako zvy\u010dajne iba na kr\u00e1tku n\u00e1v\u0161tevu a\u00a0zasa zmizla. Potom sa v\u0161ak stalo nie\u010do zvl\u00e1\u0161tne. Ingrid musela \u00eds\u0165 k doktorovi, lebo ju rozbolelo oko. Sedeli s\u00a0otcom v\u00a0\u010dak\u00e1rni, z\u00a0dver\u00ed vy\u0161iel doktor, pozrel na jej pois\u0165ovaciu karti\u010dku a\u00a0zavolal: \u201eErika Matkov\u00e1!\u201c Otec sa zdvihol a\u00a0\u0161li dnu…<\/p>\n

 <\/p>\n

Ingrid je Erika<\/strong><\/p>\n

V\u00a0otcovom dome upratovala Frau Harterov\u00e1 a Ingrid jej zvykla v\u00a0piatok pom\u00e1ha\u0165. Ke\u010f\u017ee nemohla zabudn\u00fa\u0165 na karti\u010dku s\u00a0nezn\u00e1mym menom, za\u010dala vyzveda\u0165. Sl\u00fa\u017eka jej bez okolkov vyjavila, \u017ee Herr und Frau von Oelhafen nie s\u00fa jej ozajstn\u00ed rodi\u010dia. Kr\u00e1tko na to sa zjavila matka a\u00a0ke\u010f\u017ee u\u017e vedela o\u00a0incidente s\u00a0karti\u010dkou, ne\u0161ikovne za\u010dala dc\u00e9re vysvet\u013eova\u0165, ako si ju raz, ke\u010f bola e\u0161te ve\u013emi mali\u010dk\u00e1, priviedla domov z\u00a0detsk\u00e9ho domova. Ingrid ju nenechala dohovori\u0165 a\u00a0iba odsekla: \u201eViem.\u201c B\u00e1la sa, \u017ee odkliat\u00edm tohto tajomstva strat\u00ed aj posledn\u00e9 zvy\u0161ky matkinej pozornosti? \u201eU\u017e sme o\u00a0tom nikdy nehovorili,\u201c spom\u00edna Ingrid. \u010co si myslela, kde s\u00fa jej rodi\u010dia – zomreli vo vojne? \u00c1no, t\u00fa\u017eila pozna\u0165 pravdu, ale z\u00e1rove\u0148, hoci Oelhafenovci neboli jej pokrvn\u00ed pr\u00edbuzn\u00ed, \u201eup\u00e4la som sa k\u00a0viere, \u017ee k\u00a0nim nejak\u00fdm sp\u00f4sobom patr\u00edm\u201c. Zm\u00e4tok v\u00a0du\u0161i zatla\u010dila kamsi do k\u00fata a\u00a0\u017eivot plynul \u010falej… Otec zomrel, ke\u010f mala trin\u00e1s\u0165. \u0160es\u0165 mesiacov ju matka nechala e\u0161te v\u00a0pr\u00e1zdnom dome s\u00a0Frau Harterovou, a\u017e potom nas\u0165ahovala Ingrid k\u00a0sebe do Hamburgu. V\u00a0\u0161estn\u00e1stich ju zobrala zo \u0161koly a\u00a0na rok poslala ku zn\u00e1mym pri Bodamskom jazere, aby sa diev\u010da \u201enau\u010dilo vies\u0165 dom\u00e1cnos\u0165\u201c. Ke\u010f za\u010dala \u0161tudova\u0165 fyzioterapiu, univerzita od nej po\u017eadovala rodn\u00fd list. Gisele chv\u00ed\u013eu trvalo, k\u00fdm ho vybavila a\u00a0ke\u010f doklad odovzdala Ingrid, bol vystaven\u00fd na meno Erika Matkov\u00e1… Po \u0161kole za\u010dala Ingrid pracova\u0165 v\u00a0jednom in\u0161tit\u00fate mimo Hamburgu, ba chystala sa aj na \u0161tudijn\u00fa cestu do Ameriky, ale matka sa v\u00e1\u017ene zranila pri dopravnej nehode a\u00a0zostala \u010diasto\u010dne ochrnut\u00e1. Ingrid musela, aj ke\u010f nerada, prebra\u0165 jej fyzioterapeutick\u00fa prax. Klientelu tvorili v\u00e4\u010d\u0161inou star\u00ed \u013eudia, ona v\u0161ak chcela pracova\u0165 s\u00a0de\u0165mi. Tak si na\u0161la kurz v\u00a0Innsbrucku a\u00a0po jeho skon\u010den\u00ed zostala pracova\u0165 v\u00a0Rak\u00fasku. Odstrihla sa od matky a\u00a0za\u010dala \u017ei\u0165 vlastn\u00fd \u017eivot…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Die\u0165a Lebensbornu<\/strong><\/p>\n

Roky be\u017eali, Ingrid \u017eila pre svoju pr\u00e1cu, a\u00a0t\u00e1 ju nap\u013a\u0148ala spokojnos\u0165ou. Cestovala po svete, zdokona\u013eovala svoje lie\u010debn\u00e9 postupy a otvorila si vlastn\u00fa fyzioterapeutick\u00fa prax. Ke\u010f v\u00a0roku 1989 padol Berl\u00ednsky m\u00far, mala 48 rokov. Gisela v\u00a0sprievode svojej o\u0161etrovate\u013eky odi\u0161la \u017ei\u0165 na Kan\u00e1rske ostrovy, jej dom v\u00a0Hamburgu bolo treba vyprata\u0165. Pri s\u0165ahovan\u00ed Ingrid na\u0161la matkin di\u00e1r, z\u00a0ktor\u00e9ho sa dozvedela p\u00e1r stroh\u00fdch \u00fadajov o\u00a0svojom detstve. Bola tam aj krabica s\u00a0r\u00f4znymi dokumentmi, ale ani ju neotvorila, iba zalo\u017eila sp\u00e4\u0165. Uplynulo desa\u0165 \u010fal\u0161\u00edch rokov, ke\u010f jedn\u00e9ho d\u0148a Ingrid dostala zvl\u00e1\u0161tny telefon\u00e1t. Volal jej ktosi z \u010cerven\u00e9ho kr\u00ed\u017ea a\u00a0ohromil ju ot\u00e1zkou, \u010di by nechcela vedie\u0165, odkia\u013e poch\u00e1dza a\u00a0kto s\u00fa jej biologick\u00ed rodi\u010dia. Po kr\u00e1tkom zav\u00e1han\u00ed povedala \u00e1no. \u201eKe\u010f zazvonil ten telef\u00f3n, mala som p\u00e4\u0165desiatosem rokov a\u00a0ke\u010f sa d\u00edvam sp\u00e4\u0165, zis\u0165ujem, \u017ee \u010d\u00edm som bola star\u0161ia, t\u00fdm viac som prem\u00fd\u0161\u013eala o\u00a0svojej minulosti…\u201c \u010cerven\u00fd kr\u00ed\u017e Ingrid odporu\u010dil, aby sa obr\u00e1tila na historika, doktora Georgea Lilienthala, ktor\u00fd sa zaoberal nemeckou nacistickou minulos\u0165ou. K\u00fdm \u010dakala na jeho odpove\u010f, vr\u00e1tila sa k\u00a0dokumentom z\u00a0krabice, ktor\u00fa pred rokmi odlo\u017eila bokom. \u010co v\u00a0nej na\u0161la? Predov\u0161etk\u00fdm mal\u00fd ru\u017eov\u00fd l\u00edstok so z\u00e1znamom o\u00a0jej prvom o\u010dkovan\u00ed. Okrem mena (Erika Matkov\u00e1),\u00a0d\u00e1tumu (11.11.1941) a\u00a0miesta narodenia (St. Sauerbrunn) aj kolok, na ktorom st\u00e1lo: Lebensborn Heim Sonnenwiese Kohren-Sahlis. Ingrid vedela, \u017ee Kohren-Sahlis je mal\u00e9 mesto ne\u010faleko Lipska. Heim Sonneweise bol pravdepodobne n\u00e1zov detsk\u00e9ho domova, odkia\u013e si ju zobrala Gisela. Ale \u010do to nezn\u00e1me slovo Lebensborn a\u00a0ako s\u00favis\u00ed s\u00a0jej minulos\u0165ou? Z\u00e1blesk poznania pri\u0161iel v\u00a0podobe listu od Georgea Lilienthala. Dozvedela sa z\u00a0neho, \u017ee doktor na jej meno narazil v\u00a0star\u00fdch nacistick\u00fdch dokumentoch t\u00fdkaj\u00facich sa programu Lebensborn…<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Daruj die\u0165a Vodcovi!<\/strong><\/p>\n

Ke\u010f si dnes zad\u00e1te do Googlu slovo Lebensborn, vyjde v\u00e1m v\u00a0nem\u010dine 761.000 odkazov, pred dvadsiatimi rokmi v\u0161ak Ingrid na\u0161la len nieko\u013eko stroh\u00fdch a v\u00a0podstate identick\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed. \u017de projekt Lebensborn (Prame\u0148 \u017eivota) vznikol v\u00a0roku 1935 z\u00a0potreby zv\u00fd\u0161i\u0165 p\u00f4rodnos\u0165 v\u00a0Nemecku a zalo\u017eili ho nacisti na \u010dele s\u00a0prv\u00fdm mu\u017eom SS Heinrichom Himmlerom ako\u00a0verejnoprospe\u0161n\u00fa organiz\u00e1ciu, pod kr\u00eddlami ktorej mali n\u00e1js\u0165 ochranu slobodn\u00e9 nemeck\u00e9 matky. Vo vysvet\u013eovan\u00ed toho, kam a\u017e siahali korene Lebensbornu, by sa dalo z\u00e1js\u0165 poriadne \u010faleko, prinajmen\u0161om v\u0161ak k\u00a0takzvanej vedeckej discipl\u00edne s\u00a0n\u00e1zvom eugenika. T\u00e1 bola zalo\u017een\u00e1 na my\u0161lienke jestvovania r\u00f4znych \u013eudsk\u00fdch r\u00e1s a t\u00e9ze, \u017ee jedna rasa m\u00f4\u017ee by\u0165 kvalitnej\u0161ia a\u00a0tie\u017e, \u017ee v\u00fdberom t\u00fdch najschopnej\u0161\u00edch jedincov sa d\u00e1 \u201evylep\u0161ova\u0165\u201c \u013eudsk\u00fd druh. T\u00e1to te\u00f3ria perfektne zapadla do nacistickej predstavy o nemeckom n\u00e1rode ako o naj\u010distej\u0161ej a\u00a0najhodnotnej\u0161ej \u00e1rijskej rase povolanej ovl\u00e1dnu\u0165 svet.<\/p>\n

Hne\u010f, ako sa chopil moci, Hitler vyhl\u00e1sil kult materstva. Nemeck\u00e9 rodiny so \u0161tyrmi a\u00a0viac de\u0165mi po\u017e\u00edvali r\u00f4zne v\u00fdhody od \u0161t\u00e1tu, potrat sa pova\u017eoval za \u201esabot\u00e1\u017e proti rasovej bud\u00facnosti Nemecka\u201c. \u010co sa t\u00fdkalo plodenia mal\u00fdch nad\u013eud\u00ed, bolo dovolen\u00e9 v\u0161etko, aj man\u017eelsk\u00e1 nevera. \u010co tam po mor\u00e1lke, ve\u010f \u010d\u00edm viac det\u00ed \u010distej nemeckej krvi sa\u00a0narod\u00ed, t\u00fdm sk\u00f4r Tretia r\u00ed\u0161a ovl\u00e1dne svet! Vo\u010di nesmel\u00fdm n\u00e1mietkam, \u017ee sa takto podporuje promiskuita a vo\u013en\u00fd sex, Himmler argumentoval tzv. zvl\u00e1\u0161tnymi okolnos\u0165ami. \u201eV dobe vojny,\u201c nap\u00edsal, \u201ektor\u00e1 bude ma\u0165 za n\u00e1sledok smr\u0165 mnoh\u00fdch na\u0161ich najlep\u0161\u00edch mu\u017eov, je ka\u017ed\u00fd nov\u00fd \u017eivot pre n\u00e1rod obzvl\u00e1\u0161\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00fd. Preto ak rasovo nez\u00e1vadn\u00ed mu\u017ei, odch\u00e1dzaj\u00faci do akt\u00edvnej slu\u017eby, za sebou prostredn\u00edctvom diev\u010dat spr\u00e1vneho veku a\u00a0rovnako zdrav\u00e9ho p\u00f4vodu zanechaj\u00fa deti, ktor\u00e9 predaj\u00fa ich krv \u010fal\u0161\u00edm gener\u00e1ci\u00e1m… bud\u00fa prijat\u00e9 tak\u00e9 kroky, ktor\u00e9 toto cenn\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 bohatstvo zachovaj\u00fa.\u201c Tak vznikli domovy Lebensborn, kde mali \u017eeny \u201ezdrav\u00e9ho p\u00f4vodu\u201c, ktor\u00e9 otehotneli \u201es rasovo nez\u00e1vadn\u00fdmi mu\u017emi\u201c bezpe\u010dne a\u00a0\u010dasto aj v tajnosti porodi\u0165 svoje deti. Tak\u00fdchto domov bolo celkom dvadsa\u0165p\u00e4\u0165, dev\u00e4\u0165 v\u00a0Nemecku, dva v\u00a0Rak\u00fasku, po jednom v\u00a0Belgicku, Luxemburgu a\u00a0Franc\u00fazsku a\u00a0jeden\u00e1s\u0165 v\u00a0okupovanom N\u00f3rsku (nacistick\u00ed odborn\u00edci na rasov\u00fa te\u00f3riu predpokladali, \u017ee plavovlas\u00ed modrook\u00ed N\u00f3ri s\u00fa potomkovia \u00e1rijskej rasy). \u017dena, ktor\u00e1 po\u017eiadala o\u00a0prijatie do\u00a0jedn\u00e9ho z\u00a0t\u00fdchto domov, musela najprv prejs\u0165 rasovou prehliadkou a\u00a0kontrolou dedi\u010dn\u00fdch chor\u00f4b. N\u00e1sledne ju ako \u00fa\u010dastn\u00ed\u010dku programu Lebensborn \u010dakali r\u00f4zne \u0161kolenia z\u00a0nemeckej nacistickej ideol\u00f3gie. Die\u0165a, ktor\u00e9 porodila, ak si nechcela necha\u0165, putovalo na adopciu do nejakej rasovo \u010distej bezdetnej nemeckej rodiny. Najhodnotnej\u0161ie \u00e1rijsk\u00e9 deti mali vz\u00eds\u0165 z\u00a0otcov, ktor\u00ed sl\u00fa\u017eili v nacistickej organiz\u00e1cii SS. Tam sa toti\u017e prij\u00edmali iba mu\u017ei s\u00a0bezchybn\u00fdm dokladom o\u00a0\u00e1rijskom p\u00f4vode (Der Ariennachweis). Na jeho vydanie bolo potrebn\u00e9 dolo\u017ei\u0165 rodn\u00e9 listy predkov a\u017e do roku 1800 – ako d\u00f4kaz, \u017ee nik z\u00a0rodiny nemal \u201e\u017eidovsk\u00fa alebo farebn\u00fa krv\u201c. To bola jedna tv\u00e1r Himmlerovej chovnej stanice \u010distokrvn\u00fdch nad\u013eud\u00ed. Lebensborn mal v\u0161ak aj druh\u00fa, omnoho temnej\u0161iu a\u00a0tragickej\u0161iu stranu. Nar\u00e1balo sa v\u00a0nej s\u00a0pojmami germaniz\u00e1cia a\u00a0Ost-Kinder (deti z\u00a0V\u00fdchodu). Neznie v\u00e1m meno Erika Matkov\u00e1 slovansky?<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Ani Ingrid, ani Erika<\/strong><\/p>\n

Z listu doktora Lilienthala sa Ingrid dozvedela, \u017ee v\u00a0domove Sonnenweise, odkia\u013e si ju zobrali von Oelhafenovci, \u017eili aj deti, \u201ektor\u00e9 sem boli prepraven\u00e9 z\u00a0Nemeckom okupovan\u00fdch \u00fazem\u00ed a\u00a0ktor\u00e9 boli ur\u010den\u00e9 na germaniz\u00e1ciu\u201c. To bol \u0161ok, Ingrid toti\u017e po prv\u00fd raz zauva\u017eovala, \u017ee ani ona nemus\u00ed ma\u0165 nemeck\u00fdch rodi\u010dov. Doktor Lilienthal jej nazna\u010dil, \u017ee pod\u013ea dokumentov, s\u00a0ktor\u00fdmi pracoval, by mohla poch\u00e1dza\u0165 z\u00a0b\u00fdvalej Juhosl\u00e1vie. Nap\u00edsala teda slovinskej vl\u00e1de, ale t\u00e1 nereagovala, preto sa obr\u00e1tila na cirkevn\u00fd arch\u00edv v\u00a0Maribore, v\u00a0ktorom sa s\u00fastre\u010fovali dokumenty zo\u00a0v\u0161etk\u00fdch farnost\u00ed v\u00a0krajine. Z\u00a0arch\u00edvu jej odp\u00edsali, \u017ee na\u0161li z\u00e1znam o\u00a0jej rodine. St\u00e1lo tam: \u201eOtcom Eriky Matkovej je Johann Matko zo Zagoria od Savi. Jej matka poch\u00e1dzala z\u00a0Chorv\u00e1tska. P\u00e1n Johann Matko \u017eil v\u00a0Sauerbrunne a\u00a0bol skl\u00e1rom.\u201c Zasa ten Sauerbrunn! Ingrid po meste s\u00a0t\u00fdmto menom u\u017e p\u00e1trala v r\u00f4znych map\u00e1ch, ale na\u0161la len Bad Sauerbrunn v\u00a0Rak\u00fasku a\u00a0z\u00a0tamoj\u0161ej radnice dostala inform\u00e1ciu, \u017ee rodinu s\u00a0menom Matko vo svojich z\u00e1znamoch neved\u00fa. Zlo\u017eitou cestou sa napokon dopracovala k\u00a0poznaniu, \u017ee St. Sauerbrunn je star\u00fd n\u00e1zov meste\u010dka Roga\u0161ka Slatina v\u00a0dne\u0161nom Slovinsku. Na\u0161la svoje rodisko! Udalosti, ktor\u00e9 nasledovali, pripom\u00ednali sk\u00f4r z\u00e1hadn\u00fd thriller ne\u017e rodinn\u00fa dr\u00e1mu s happy endom. Po dlh\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148och \u010dakania dostala od slovinsk\u00fdch \u00faradov \u010fal\u0161\u00ed list. A ten zmaril v\u0161etky jej n\u00e1deje. \u010c\u00edtala ho znova a\u00a0znova: \u201eRadi by sme v\u00e1s informovali, \u017ee miestna spr\u00e1va mesta Roga\u0161ka Slatina… objavila z\u00e1znamy o\u00a0Erike Matkovej, narodenej 11. novembra 1941. T\u00e1to \u017eena v\u0161ak st\u00e1le \u017eije v\u00a0Slovinsku: domnienka, \u017ee Ingrid von Oelhafen sa narodila ako Erika Matkov\u00e1 je teda myln\u00e1.\u201c Ako je to mo\u017en\u00e9?! \u017deby cel\u00e9 to p\u00e1tranie bolo zbyto\u010dn\u00e9 a\u00a0ona roky sledovala falo\u0161n\u00fa stopu?<\/p>\n

 <\/p>\n

Potomkovia panskej rasy<\/strong><\/p>\n

C\u00edtila sa emocion\u00e1lne vy\u0161\u0165aven\u00e1, frustrovan\u00e1, bezn\u00e1dejne sklaman\u00e1. Aby znovu nadobudla du\u0161evn\u00fa rovnov\u00e1hu, p\u00e1tranie po svojom p\u00f4vode ukon\u010dila. Vr\u00e1tila sa k predo\u0161l\u00e9mu \u017eivotu, rok a\u00a0pol s kauzou Erika Matkov\u00e1 nepohla. Ke\u010f dostala pozv\u00e1nku na prv\u00e9 stretnutie det\u00ed Lebensbornu, v\u00e1hala, \u010di tam v\u00f4bec \u00eds\u0165. Ale i\u0161la a\u00a0pr\u00edbehy, ktor\u00e9 si vypo\u010dula, jej driapali srdce. Z\u00a0rozpr\u00e1vania \u00fa\u010dastn\u00edkov stretnutia tie\u017e pochopila, pre\u010do bolo a\u00a0st\u00e1le je okolo Lebensbornu to\u013eko tajnost\u00ed. Himmler toti\u017e nariadil, \u017ee ak treba, je \u201emo\u017en\u00e9 zachova\u0165 v\u00a0utajen\u00ed p\u00f4vod neman\u017eelsk\u00fdch det\u00ed naroden\u00fdch v\u00a0domovoch Lebensbornu\u201c. \u010casto z\u00e1le\u017ealo len na matke, \u010di svojmu potomkovi odhalila, kto bol jeho otec a\u00a0mnoh\u00e9 \u017eeny si toto tajomstvo zobrali so sebou do hrobu. Ve\u010f ktor\u00e1 z\u00a0nich by chcela po vojne prezr\u00e1dza\u0165, \u017ee die\u0165a porodila v\u00a0nacistickej liahni panskej rasy a nad\u013eud\u00ed? \u010co by tak\u00e9 die\u0165a \u010dakalo? Poh\u0155danie, \u0161ikana, nen\u00e1vis\u0165, mo\u017eno aj pomsta. O\u00a0ni\u010d lep\u0161ie na tom neboli ani deti, ktor\u00e9 sa o\u00a0svojich otcoch dozvedeli pravdu… Guntramovi Weberovi, s\u00a0ktor\u00fdm sa Ingrid zozn\u00e1mila na stretnut\u00ed det\u00ed Lebensbornu, matka nahovorila, \u017ee jeho otec zomrel vo vojne, ke\u010f ako \u0161of\u00e9r narazil s\u00a0autom na m\u00ednu. Po matkinej smrti sa v\u0161ak dozvedel, \u017ee jeho otec bol Brigadef\u00fchrer SS, usved\u010den\u00fd z\u00a0vojnov\u00fdch zlo\u010dinov a\u00a0v\u00a0Po\u013esku ods\u00faden\u00fd na trest smrti. Podarilo sa mu v\u0161ak utiec\u0165 do Argent\u00edny a\u00a0tam v\u00a0roku 1970 zomrel. Ako sa d\u00e1 vyrovna\u0165 s\u00a0takou bolestnou pravdou o\u00a0svojom p\u00f4vode? Ako sa d\u00e1 \u010deli\u0165\u00a0pocitom viny, hanby a\u00a0menejcennosti, ktor\u00e9 po cel\u00fd \u017eivot prenasleduj\u00fa deti nacistick\u00fdch rodi\u010dov?<\/p>\n

Helgu Kahrauov\u00fa dala biologick\u00e1 matka na adopciu, len \u010do porodila v\u00a0jednom z\u00a0domovov Lebensborn. Bola to presved\u010den\u00e1 nacistka, sekret\u00e1rka na Goebbelsovom Ministerstve propagandy. Otec bol d\u00f4stojn\u00edk Wehrmachtu, s\u00a0ktor\u00fdm sa raz jej matka n\u00e1hodne vyspala. Helga po cel\u00fd \u017eivot \u017eila v\u00a0strachu, \u017ee ka\u017ed\u00fd, kto spozn\u00e1 jej minulos\u0165, ju bude pova\u017eova\u0165 za nacistku. \u201eVyr\u00e1stla som na strane vrahov. By\u0165 die\u0165a\u0165om Lebensbornu je st\u00e1le zdrojom hanby.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v marcovom \u010d\u00edsle MIAU (2020)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Predt\u00fdm, ako v\u00a0roku 1941 Hitler ovl\u00e1dol z\u00e1padn\u00fd Balk\u00e1n, na jeho \u00fazem\u00ed sa rozkladalo Juhoslovansk\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo. Sprvu sa zdalo, \u017ee kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 rodina prijme svoj osud a\u00a0bude s\u00a0Nemcami spolupracova\u0165. Potom sa v\u0161ak srbskej arm\u00e1de podaril vojensk\u00fd prevrat, \u010do rozz\u00farilo Hitlera do tej miery, \u017ee\u00a0vydal rozkaz \u201ezni\u010di\u0165 Juhosl\u00e1viu vojensky i\u00a0ako \u0161t\u00e1t\u201c.     Ako to zvykli robi\u0165 […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":7533,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[84,5],"tags":[],"class_list":["post-7532","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-marec-2020","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7532","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7532"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7532\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7541,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7532\/revisions\/7541"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/7533"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7532"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7532"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7532"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}