\n
<\/p>\n
Jar pri\u0161la u\u017e v zime. Ale opatrne a pomaly, ako slim\u00e1k. Len zrazu hoci\u010do pod spod listov z lanskej jesene lezie a vystrkuje zelen\u00e9 ro\u017eky, a kon\u00e1re za\u010d\u00ednaj\u00fa puchn\u00fa\u0165, ozve sa hrdli\u010dka, ale inak, a drozd, pravda\u017ee, ten by sa s vami rozpr\u00e1val \u00faplne do ve\u010dera, to\u0165 sused jedn\u00e9ho vycvi\u010dil, Deep Purple mu p\u00edskal a ten jeho drozd vraj v\u017edy priletel. Chcel mi to uk\u00e1za\u0165, lebo ve\u010f iba vtedy to plat\u00ed, no drozd u\u017e bol unaven\u00fd a nepriletel, alebo priletel inde, in\u00e9mu, na in\u00fd n\u00e1pev.\u00a0<\/span><\/p>\n \u0160li sme do Brna. Nie po dia\u013enici, \u010do najpomal\u0161ie, cez dediny a dedinky, nech vid\u00edme krajinu. R\u00e1dio blbne, ale dlho sme s mu\u017eom spolu nikde sami neboli, a tak nehovor\u00edme ni\u010d, len akoby mi niekto vy\u0165ahoval z jam\u00f4k o\u010di po krajine. E\u0161te je siv\u00e1 a hned\u00e1, pieskov\u00e1 a trochu akoby ju zastrel dym, toto v\u0161etko sa v\u0161ak onedlho zmen\u00ed, najsk\u00f4r slima\u010d\u00edm tempom, predstavujem si v zemi v\u0161etky tie cibule, tie h\u013euzy, tie korene, tie prepletiny, uzly a uzgy, vtla\u010den\u00e9 do \u00edlu, hliny a piesku, do zeme, to biele plesniv\u00e9, to hrdzav\u00e9 a to hned\u00e9, ako sa men\u00ed na zelen\u00e9, larvi\u010dky, chrob\u00e1ky, \u010derv\u00edky, ak\u00e9 maj\u00fa leskl\u00e9 a hned\u00e9 no\u017ei\u010dky, ak\u00e9 s\u00fa usilovn\u00e9 a stato\u010dn\u00e9 a ko\u013eko ich v tej zemi je, e\u0161te je studen\u00e1, ke\u010f som hrabala, v\u0161elikde som na\u010drela prstami, c\u00edtila som, ak\u00e1 je studen\u00e1, aj ako vonia, hned\u00e1 a \u010dierna spolu, to zelen\u00e9, \u010do e\u0161te nie, to m\u00e4kk\u00e9 aj tvrd\u00e9, rozmo\u010den\u00e9, bru\u0161kami prstov, ukazov\u00e1kom, prostredn\u00edkom, prstenn\u00edkom v zemi, vzorky za nechtami, v aute sme ticho ako vo vajci, obloha sa farb\u00ed, de\u0148 je hne\u010f a hne\u010f bude aj ve\u010der, u\u017e sme v \u010cech\u00e1ch, krajina nevie, \u017ee tu m\u00e1 by\u0165 hranicou. Vravel syn, \u017ee raz v Brne do noci uprostred rozhovoru s kamar\u00e1tmi zaka\u0161\u013eal, z okna zakri\u010dala teta, cho\u010f si ka\u0161\u013ea\u0165 na Slovensko, po\u010fte si k n\u00e1m niekto zaka\u0161\u013ea\u0165, spomeniem si na t\u00fa tetu, tie kol\u00e1\u010de m\u00e1m por\u00e1tan\u00e9, nejedz ich, smejeme sa s mu\u017eom, daj si miner\u00e1lku, zasp\u00e1va\u0165 za volantom ako koc\u00far, ke\u010f je tak\u00e9to slnko a meden\u00e1 krajina, mysl\u00edm na t\u00fa tetu, \u010do rozozn\u00e1 slovensk\u00fd ka\u0161e\u013e od \u010desk\u00e9ho, usmievam sa, no v\u00fdh\u013eady sa menia, sme v meste, siv\u00e1 a meden\u00e1 a biela, tak\u00e1 mestsky siv\u00e1, kost\u00fdmov\u00e1, chcelo by to nov\u00fa kabelku…<\/span><\/p>\n Vo \u0161tvrti Veve\u0159\u00ed okolo bar\u00e1ku, na ktorom bola kedysi menovka Jan Sk\u00e1cel, a\u00a0suseda, \u010do um\u00fdvala schody – mo\u017en\u00e1 n\u011bkdy \u0159ekla host\u016fm, \u017ee b\u00e1sn\u00edk nen\u00ed doma, \u0161el se proj\u00edt, te\u010f sem s n\u00edm mluvila, ale jo, pan\u00ed doma je, p\u0159ed chv\u00edli jsem j\u00ed vid\u011bla v\u011b\u0161et pr\u00e1dlo…\u00a0<\/span><\/p>\n B\u00e1snik u\u017e d\u00e1vno nie je doma, len ja si tie rozhovory prehr\u00e1vam, som ten aj in\u00fd hos\u0165, na\u0161i v n\u00e1jomnom byte s pavla\u010dou s\u00fa doma, syn aj jeho kamar\u00e1ti a je ich dos\u0165, tak kladiem na st\u00f4l tie por\u00e1tan\u00e9 kol\u00e1\u010de, chalani okolo stola ako vrabce, ako sa na m\u0148a pozeraj\u00fa, t\u00ed chlapci, \u010do tu nemaj\u00fa teraz mamy a n\u00e1\u0161 Vinco m\u00e1, tie kol\u00e1\u010de, akoby som ich podala ich mam\u00e1m, aj s receptami zap\u00edsan\u00fdmi na jazykoch t\u00fdch chlapcov, detaily upresn\u00edme, h\u013ead\u00e1me \u010desk\u00e9 a moravsk\u00e9 ekvivalenty modransk\u00fdch fa\u0161iangov\u00fdch \u0161i\u0161iek s marhu\u013eov\u00fdm lekv\u00e1rom, prv\u00fa som v\u010dera ochutnala, nazrela dnu, \u010di m\u00e1 vo vn\u00fatri bublinu, bez ktorej by to nebolo ono, bolo to ono, ale ono je to vlastne a\u017e dnes, s t\u00fdmito chlapcami, \u010do maj\u00fa pusy od cukru, v tejto bubline, smejeme sa, izba je pln\u00e1 nevidite\u013en\u00fdch m\u00e1m, sedia tu na div\u00e1ne ved\u013ea nich, nevidite\u013ene sa s nimi zhov\u00e1ram a potom na prech\u00e1dzke mestom kr\u00e1\u010dam ved\u013ea Vincovej milej, predstavujem si, ako tadia\u013eto id\u00fa spolu, aj \u010do si vravia, spomeniem \u00fatr\u017eky na\u0161ich rozhovorov z detstva, vy\u0165ahujem to zav\u0161e v rozhovoroch ako fotografie, v\u0161etko st\u00e1le nos\u00edm so sebou, nevidite\u013en\u00e9 pln\u00e9 vreck\u00e1, ako slim\u00e1k dom to vl\u00e1\u010dim, kupujeme dve japonsk\u00e9 autorky v kn\u00edhkupectve, vy\u0165ahujem ver\u0161e Ivana Blatn\u00e9ho a Petra Borkovca, mil\u00e9ho b\u00e1snika a kamar\u00e1ta, spomeniem si, ako p\u00edsal o chrob\u00e1koch, zabudla som to spomen\u00fa\u0165 chlapcom, ke\u010f sme hovorili o Karafi\u00e1tovej kni\u017eke Brou\u010dci a\u00a0\u201efilutovi\u201c a fi\u0161kusovi Ferdovi Mravcovi v izbe s div\u00e1nom, na ktorom sedeli nevidite\u013en\u00e9 mamy, spomeniem si na Petrov posledn\u00fd text o v\u010del\u00e1ch, s rusk\u00fdm a\u017e romantick\u00fdm pr\u00eddychom, na v\u0161etky jeho prozaick\u00e9 texty pln\u00e9 drobnost\u00ed, to nie s\u00fa odrobinky z\u00a0chleba, tie mali\u010dkosti, to s\u00fa semienka, z ktor\u00fdch sa ten chlieb pe\u010die, pohladk\u00e1m kni\u017eku a na inom mieste rovnako meden\u00fa bro\u0161\u0148u, bodliak, ktor\u00fd mi pod\u00e1 syn, n\u00e1dhern\u00e1 veci\u010dka, ale ide t\u00e1 jar a bodliak je sk\u00f4r jesenn\u00e1 ozdoba, toto tu nevonia a prstene sa mi nep\u00e1\u010dia, pat\u00e9ny s\u00fa pln\u00e9 tovaru, je mi \u013e\u00fato diev\u010da\u0165a v \u010dervenom svetri, \u017ee ni\u010d nepred\u00e1, vych\u00e1dzame na n\u00e1mestie, chcela by som nie\u010do poveda\u0165 o krajine a tomto meste, no uklad\u00e1 sa to v\u0161etko na ak\u00e9si tich\u00e9 miesta, kde sa o\u00a0tom, \u010do vid\u00ed\u0161, nehovor\u00ed, nesk\u00f4r v spomienke by to mohlo figurova\u0165 ako tich\u00e1 rados\u0165 \u010di \u0161\u0165astie, predjarn\u00fd v\u00fdlet za synom, dovo\u013eova\u0165 si o\u010dami po krajine, myslie\u0165 na Sk\u00e1cela, ako si tu chodil, na b\u00e1snika Petra, ako si chod\u00ed niekde inde a napokon je z toho z\u00e1znam, takmer ako mapa, tej \u010dasti vn\u00fatornej krajiny, kde vznik\u00e1 prienik s re\u00e1lnym naozajstn\u00fdm svetom, len ide o to, ako sa to povie \u010di nap\u00ed\u0161e, lebo hovor\u00ed sa \u0165a\u017eko, mo\u017eno by som mu mala poveda\u0165, \u017ee je to lep\u0161ie, ako sa na prv\u00fd aj druh\u00fd poh\u013ead zd\u00e1, nap\u00edsa\u0165 o tom, \u017ee sa mu niekedy podar\u00ed v jednom odstavci rom\u00e1n, to m\u00e1 z t\u00fdch b\u00e1sni\u010diek, v pr\u00f3ze to m\u00f4\u017ee vyzera\u0165 ako romantick\u00e1 skratka, tak\u00e1, v akej sme sa v mladosti v\u0161etci bozk\u00e1vali… Vidie\u0165 a dot\u00fdka\u0165 sa o\u010dami sveta, kde je syn doma, zhov\u00e1ra\u0165 sa s jeho diev\u010dinou, kamar\u00e1tmi, potom si v k\u00fape\u013eni, ktor\u00e1 mi, pravda\u017ee, nepatr\u00ed, prezera\u0165 osamote drobnosti, uter\u00e1ky, t\u00e9gliky s kr\u00e9mami a vodi\u010dkami, zubn\u00e9 kefky a pasty, v\u0161imn\u00fa\u0165 si mal\u00fd flia\u010dik na stene, mapka nezn\u00e1meho, no existuj\u00faceho svet\u00ed\u010dka, zazrie\u0165 synov uter\u00e1k visie\u0165 na ve\u0161iaku medzi ostatn\u00fdmi, ako si tam vis\u00ed ako na\u0161a z\u00e1stava, ovo\u0148a\u0165 ho, potom ovo\u0148a\u0165 \u010fal\u0161\u00ed, cudz\u00ed, chlap\u010densk\u00fd, ktosi ho za\u0161il, ten kto sa star\u00e1, \u010do perie poste\u013en\u00fa bielize\u0148, v\u0161etko tu inak vonia, utrie\u0165 um\u00fdvadlo, op\u00e4\u0165 mapka a posadi\u0165 sa k mam\u00e1m na div\u00e1n, necha\u0165 sa obsl\u00fa\u017ei\u0165 jedlom, ktor\u00e9 som priniesla, som tu na\u0161a, len nie som doma, hoci som v\u0161ade, kde pr\u00eddem, o\u010dami dobyjem d\u00e1ke \u00fazemie, ob\u013e\u00fabim si k\u00fat, kvet, strom za oknom alebo aj v\u00e1zi\u010dku a v nej potom b\u00fdvam ako d\u017ein, niekedy si ob\u013e\u00fabim slovo, a to je potom n\u00e1vodom na pou\u017eitie aj pre\u017eitie, k\u013e\u00fa\u010dom od dver\u00ed, podnik\u00e1m v\u00fdlety po miestnostiach, uliciach, n\u00e1mestiach…\u00a0<\/span><\/p>\n \u010c\u00edta\u0165 Li\u0161ti\u010dky maj\u00ed r\u00e1dy teplo, vravie\u0165 o Exup\u00e9ryho l\u00ed\u0161ke, ktor\u00e1 bola in\u00e1 ako tie z b\u00e1jok a rozpr\u00e1vok, romantick\u00e1 dobr\u00e1\u010dka, l\u00ed\u0161ka je symbol \u010dohosi pref\u00edkanej\u0161ieho, ten rozdiel\u00a0tam je, znovu spomen\u00fa\u0165 n\u00e1dhern\u00e9 \u010desk\u00e9 slovo filuta, odomkn\u00fa\u0165 n\u00edm dvere a nazera\u0165 dnu, podobn\u00e9 hudobn\u00e9mu n\u00e1stroju, jemnej\u0161ej flaute, \u010domusi medzi flautou a pikolou, malo by v tomto hudobnom parte zaznie\u0165 stretnutie s l\u00ed\u0161kou na predmest\u00ed franc\u00fazskeho mesta v Alp\u00e1ch, z\u00e1pad slnka, ktor\u00fd mal rovnak\u00fa farbu ako obilie a tu ti kr\u00e1\u010da jej veli\u010denstvo so sliepkou v papu\u013eke, t\u00f3n v t\u00f3ne to tam je, skryte si t\u00fa fotografiu do vrecka, pani, div\u00e1kov niet, l\u00ed\u0161ka je filuta aj fi\u0161kus, je fikan\u00e1 aj pref\u00edkan\u00e1, v Modre by povedali \u201etrochu kurvisko\u201c, a Exup\u00e9ry v\u00e1m ju n\u00faka za kamo\u0161ku, ale nie o tom som chcela hovori\u0165, \u017ee dobr\u00fd n\u00e1zov pre kni\u017eku by to bol.\u00a0<\/span><\/p>\n Domov ideme cez Bielu horu a stmieva sa u\u017e na \u010deskej strane, na Morave, pravda\u017ee, Nesva\u010dilka, Zelni\u010dky, T\u011b\u0161any, \u0160aratice, Borkovany, znovu b\u00e1snik Petr, v\u013eavo Ka\u0161nice,\u00a0 Valihrach, Terez\u00edn, \u010cej\u010d, Hovorany, Mut\u011bnice, tak\u00e9to n\u00e1zvy, to musel vymyslie\u0165 niekto, kto sa te\u0161il odniekia\u013e domov, obzer\u00e1m si tie miesta s \u013eu\u010fmi, v okn\u00e1ch za\u017e\u00ednaj\u00fa lampy a mamy ohrievaj\u00fa ve\u010dere, z kom\u00ednov st\u00fapa k nebu dym a slnko zapad\u00e1, v\u0161etko je zrazu \u010derven\u00e9, v \u010cech\u00e1ch tomu vravia \u010derv\u00e1nky a u n\u00e1s zore, slnko zapad\u00e1, akoby sa rozlievalo po oblohe, ale len sprava, z\u013eava je meden\u00e1 hora, a potom Biela hora, a sme doma.\u00a0<\/span><\/p>\n \u201eLi\u0161ti\u010dky maj\u00ed r\u00e1dy teplo, state\u010dn\u00ed a hbit\u00ed jsou brou\u010dci i kdy\u017e jsou v zemi,\u201c spomeniem si na chlapcov a\u00a0diev\u010da, ako si tam b\u00fdvaj\u00fa, ako sa tam tisn\u00fa ako chrob\u00e1\u010diky, v\u00a0byte, v dom\u010deku s pavla\u010dou, ako sedia na div\u00e1ne so svojimi nevidite\u013en\u00fdmi mamami, mo\u017eno pr\u00e1ve dojedaj\u00fa \u0161i\u0161ky, ktor\u00e9 som priniesla, a v k\u00fape\u013eni na ve\u0161iakoch visia tie uter\u00e1ky ako nejak\u00e9 rodinn\u00e9 z\u00e1stavy… <\/span><\/p>\n U n\u00e1s v Modre sa vrav\u00ed, uderilo jaro. Vo\u0148av\u00e9 predjarie v\u00e1m v\u0161etk\u00fdm \u017eel\u00e1m, va\u0161a Veve\u00a0<\/span><\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/span><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Jar pri\u0161la u\u017e v zime. Ale opatrne a pomaly, ako slim\u00e1k. Len zrazu hoci\u010do pod spod listov z lanskej jesene lezie a vystrkuje zelen\u00e9 ro\u017eky, a kon\u00e1re za\u010d\u00ednaj\u00fa puchn\u00fa\u0165, ozve sa hrdli\u010dka, ale inak, a drozd, pravda\u017ee, ten by sa s vami rozpr\u00e1val \u00faplne do ve\u010dera, to\u0165 sused jedn\u00e9ho vycvi\u010dil, Deep Purple mu p\u00edskal […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":7388,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,84],"tags":[],"class_list":["post-7553","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-marec-2020"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7553","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7553"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7553\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7555,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7553\/revisions\/7555"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/7388"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7553"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7553"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7553"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}