{"id":756,"date":"2015-03-12T03:15:44","date_gmt":"2015-03-12T01:15:44","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=756"},"modified":"2015-03-12T03:15:44","modified_gmt":"2015-03-12T01:15:44","slug":"vsetky-placky-sveta","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/vsetky-placky-sveta\/","title":{"rendered":"V\u0161etky placky sveta"},"content":{"rendered":"<p>Ingrid \u017dalneva<\/p>\n<p>foto autorka<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong><em>Jednoduch\u00e9 a geni\u00e1lne. Mal\u00e9, ve\u013ek\u00e9, sladk\u00e9, slan\u00e9, okr\u00fahle, zrolovan\u00e9, prelo\u017een\u00e9 na polovicu alebo na \u0161tvrtky, dokonca i roztrhan\u00e9 \u010di pokr\u00e1jan\u00e9 na rezance. N\u00e1jdeme ich v ka\u017edej n\u00e1rodnej kuchyni, pod r\u00f4znymi menami: palacinky, lok\u0161e, blini, blin\u010diki, <\/em><em>cr\u00eapes,<\/em><em> tortilly, harule, lievance, pannekaken, pancakes&#8230; Skr\u00e1tka placky.<\/em><\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>V\u00f4bec nez\u00e1le\u017e\u00ed na tom, ako sa v ktorej krajine naz\u00fdvaj\u00fa, placky maj\u00fa v\u0161ade svojich priaznivcov nielen kv\u00f4li jednoduchej pr\u00edprave, ale aj v\u010faka ich mnohorakosti. V\u0161etky s\u00fa s\u00edce okr\u00fahle, ale pritom ve\u013emi r\u00f4znorod\u00e9, preto\u017ee v sebe m\u00f4\u017eu ukr\u00fdva\u0165 najv\u0161akovakej\u0161ie plnky, pr\u00edsady \u010di ar\u00f3my.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>Najstar\u0161\u00ed pokrm<\/strong><\/p>\n<p>Vedci pod\u013ea archeologick\u00fdch n\u00e1lezov predpokladaj\u00fa, \u017ee u\u017e dobe kamennej vedeli \u013eudia vyr\u00e1ba\u0165 m\u00faku zo semien paprade a vodn\u00fdch rastl\u00edn. T\u00fato potom pravdepodobne mie\u0161ali s vodou a piekli na zohriatom kameni. V\u00fdsledok s\u00edce pripom\u00ednal sk\u00f4r tvrd\u00fd such\u00e1r ne\u017e modern\u00fa palacinku, ale idea bola na svete. \u017de sa tak\u00fdto druh pokrmu udom\u00e1cnil na jed\u00e1lnom l\u00edstku u\u017e okolo roku 3300 p.n.l., dokazuje aj \u00d6tzi &#8211; zachovan\u00e1 prirodzen\u00e1 m\u00famia \u010dloveka, ktor\u00fa v roku 1991 objavili v \u013eadovci v \u00d6tztalersk\u00fdch Alp\u00e1ch. Poslednou potravou, ktor\u00fa \u00d6tzi pred smr\u0165ou skonzumoval, bola &#8211; okrem su\u0161en\u00e9ho m\u00e4sa z kozoro\u017eca &#8211; aj mlet\u00e1 p\u0161enica. K\u00fasky uhl\u00edkov, ktor\u00e9 prehltol spolu s \u0148ou, ved\u00fa k domnienke, \u017ee \u00d6tzi zjedol vlastne p\u0161eni\u010dn\u00fa placku, ope\u010den\u00fa nad oh\u0148om. D\u00f4kazy o prvotn\u00fdch plack\u00e1ch n\u00e1jdeme aj v star\u00fdch kult\u00farach: Gr\u00e9ci ich naz\u00fdvali tagenias (n\u00e1zov odvoden\u00fd od pomenovania panvice na vypr\u00e1\u017eanie). Tieto placky spom\u00ednaj\u00fa vo svojich dielach aj Kratinus a Magnes &#8211; antick\u00ed b\u00e1snici z 5. storo\u010dia p.n.l. Rimania zasa jedli \u201ealita dolcia\u201c &#8211; placky z mlieka, m\u00faky, vajec a korenia.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>RICOTTOVO-\u0160PALDOV\u00c9 PLACKY<\/strong><\/p>\n<p><strong>Potrebujeme:<\/strong> 6 vajec, 600 g syra ricotta + men\u0161ie mno\u017estvo na ozdobenie, 125 ml mlieka, 80 ml javorov\u00e9ho sirupu, \u00bd ly\u017ei\u010dky \u0161korice, 100 g \u0161paldovej m\u00faky, 1 ly\u017ei\u010dku pr\u00e1\u0161ku do pe\u010diva, \u0161tipku soli, 3 ly\u017ei\u010dky oleja, 4 jablk\u00e1, \u0161\u0165avu z \u00bd citr\u00f3na, 40 g lieskov\u00fdch orechov.<\/p>\n<p><strong>Pr\u00edprava: <\/strong>V mise vymie\u0161ame \u017e\u013atky, syr, mlieko, javorov\u00fd sirup a \u0161koricu. Prid\u00e1me m\u00faku s pr\u00e1\u0161kom do pe\u010diva a dobre zmie\u0161ame. Opatrne prid\u00e1me pevn\u00fd sneh, vy\u0161\u013eahan\u00fd z bielkov. Na panvici na rozohriatom oleji priprav\u00edme 6 placiek, ktor\u00e9 ulo\u017e\u00edme na plech pokryt\u00fd papierom na pe\u010denie a ulo\u017e\u00edme do vyhriatej r\u00fary, aby sme ich udr\u017eali tepl\u00e9. Jablk\u00e1 nastr\u00fahame a orechy posek\u00e1me na hrubo. Placky pokvapk\u00e1me javorov\u00fdm sirupom a ozdob\u00edme ricottou, jablkami a orechmi.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Placky namiesto chleba<\/strong><\/p>\n<p>Placky p\u00f4vodne nahr\u00e1dzali chlieb. Aj dnes sa takto pou\u017e\u00edvaj\u00fa v mnoh\u00fdch krajin\u00e1ch. Najzn\u00e1mej\u0161ou je pita, druh p\u0161eni\u010dn\u00e9ho chleba z m\u00faky a dro\u017edia, typick\u00fd pre oblas\u0165 Stredomoria, Bl\u00edzky V\u00fdchod, ale aj ju\u017en\u00fa a centr\u00e1lnu \u00c1ziu. Pity sa zv\u00e4\u010d\u0161a pe\u010d\u00fa pri vysokej teplote, \u010do sp\u00f4sobuje ich naf\u00faknutie. Po vybrat\u00ed z pece ostan\u00fa vrstvy vo vn\u00fatri oddelen\u00e9, placka sa d\u00e1 otvori\u0165 a pou\u017ei\u0165 ako vrec\u00fa\u0161ko. Pita sa pou\u017e\u00edva s r\u00f4znymi n\u00e1pl\u0148ami, sl\u00fa\u017ei tie\u017e na nam\u00e1\u010danie do om\u00e1\u010dok, alebo sa pokrm do nej zabal\u00ed, resp. zavinie ako sendvi\u010d (\u010dasto sa pou\u017e\u00edva anglick\u00fd v\u00fdraz wrap). K najzn\u00e1mej\u0161\u00edm patria: pita souvlaki a gyros v Gr\u00e9cku, pide s r\u00f4znymi druhmi kebabov v Turecku, shawarma a falafel vo v\u0161etk\u00fdch krajin\u00e1ch Bl\u00edzkeho V\u00fdchodu. V Mexiku n\u00e1jdete pokrm taco al pastor, ktor\u00fd sem priviezli so sebou emigranti z Libanonu. Tacos s\u00fa vlastne mexick\u00e9 mal\u00e9 m\u00e4kk\u00e9 p\u0161eni\u010dn\u00e9 alebo kukuri\u010dn\u00e9 tortilly (priemer cca 10 cm), naplnen\u00e9 r\u00f4znymi plnkami a ochuten\u00e9 ostrou salsou (om\u00e1\u010dkou). Slovo taco pou\u017e\u00edvali mexick\u00ed ban\u00edci v 18. storo\u010d\u00ed na pomenovanie k\u00faskov strieborn\u00e9ho papiera, do ktor\u00e9ho balili pu\u0161n\u00fd prach. Ak m\u00faku nahrad\u00edme surov\u00fdmi, nastr\u00fahan\u00fdmi zemiakmi, priprav\u00edme tak placky, ktor\u00e9 sa naz\u00fdvaj\u00fa haru\u013ea, brambor\u00e1k, cmunda, Kartoffelpuffer a pod. \u017didia ich volaj\u00fa latke a jedia ich po\u010das Sviatku zasv\u00e4tenia Chanuka. Z cesta z uvaren\u00fdch a prelisovan\u00fdch zemiakov sa pripravuj\u00fa lok\u0161e.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>WRAP S HR\u00cdBAMI A BYLINKAMI<\/strong><\/p>\n<p><strong>Potrebujeme:<\/strong> 4 &#8211; 6 tort\u00edl. <strong>Na plnku:<\/strong> 600 g hov\u00e4dzieho m\u00e4sa, 100 g lesn\u00fdch hr\u00edbov, 5 cib\u00fa\u013e, 3 str\u00fa\u010diky cesnaku, \u00bd chilli papri\u010dky, olivov\u00fd olej, so\u013e, korenie, 1 ly\u017ei\u010dku mletej papriky, 1 ly\u017ei\u010dku mlet\u00e9ho koriandra, 300 ml piva, 75 g prerastenej slaniny pokr\u00e1janej na kocky, \u0161\u0165avu zo \u00bc citr\u00f3na, \u00bd zv\u00e4zku petr\u017elenovej v\u0148ate, \u00bd zv\u00e4zku pa\u017e\u00edtky, 150 g nastr\u00fahan\u00e9ho syra.<\/p>\n<p><strong>Pr\u00edprava:<\/strong> M\u00e4so nakr\u00e1jame na men\u0161ie k\u00fasky, o\u010disten\u00e9 hr\u00edby na pl\u00e1tky, 3 cibule a cesnak na jemno, chilli papri\u010dku nasek\u00e1me. V hrnci zohrejeme 1 ly\u017eicu oleja, ope\u010dieme zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n m\u00e4so, osol\u00edme a okoren\u00edme, prid\u00e1me cibu\u013eu, cesnak a chilli. Opek\u00e1me, k\u00fdm cibu\u013ea neza\u010dne hnedn\u00fa\u0165. Potom vmie\u0161ame papriku a koriander, zalejeme pivom a dopln\u00edme vodou tak, aby bolo m\u00e4so zakryt\u00e9. Var\u00edme polozakryt\u00e9 pri miernej teplote 1 &#8211; 2 hodiny. Preced\u00edme, m\u00e4so zakryjeme f\u00f3liou a odlo\u017e\u00edme nabok. Na panvici opra\u017e\u00edme kocky slaniny, prid\u00e1me hr\u00edby, opek\u00e1me 5 &#8211; 7 min\u00fat, dochut\u00edme so\u013eou, koren\u00edm a citr\u00f3novou \u0161\u0165avou. Vmie\u0161ame nasekan\u00fa petr\u017elenov\u00fa v\u0148a\u0165 a pa\u017e\u00edtku. R\u00faru predhrejeme na 200\u00b0C. Na vymasten\u00fd plech rozlo\u017e\u00edme tortilly, trochu ich nech\u00e1me zohria\u0165 v r\u00fare. Na ka\u017ed\u00fa tortillu najprv navrstv\u00edme m\u00e4so, potom hr\u00edbov\u00fa zmes a napokon zvy\u0161n\u00fa cibu\u013eu. Zrolujeme, posypeme postr\u00fahan\u00fdm syrom a zape\u010dieme v r\u00fare 15 &#8211; 20 min\u00fat.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>\u010co je omeleta<\/strong><\/p>\n<p>Omeletu m\u00f4\u017eeme tie\u017e poklada\u0165 za placku, ale ide o pokrm spravidla pripraven\u00fd len z vajec. Tomu zodpoved\u00e1 aj jej n\u00e1zov, ktor\u00fd poch\u00e1dza z 18. storo\u010dia z Franc\u00fazska. Vaj\u00ed\u010dka sa z\u013eahka vy\u0161\u013eahaj\u00fa, osolia a okorenia, potom sa vylej\u00fa na hor\u00facu vymasten\u00fa panvicu a pomaly sa nechaj\u00fa tuhn\u00fa\u0165, bez mie\u0161ania a prevracania. Omeleta je hotov\u00e1, ke\u010f je na povrchu e\u0161te leskl\u00e1 a \u0161\u0165avnat\u00e1. Ak sa rob\u00ed plnen\u00e1 omeleta, plnka sa rozotrie na jej polovicu, omeleta sa prehne a e\u0161te sa trochu dope\u010die. Aj neplnen\u00e9 omelety m\u00f4\u017eeme dochuti\u0165 pod\u013ea vlastnej improviz\u00e1cie, napr. cibu\u013eou, hubami, krevetami, zeleninou, bylinkami, syrom, slaninkou, \u0161unkou a pod. V \u0160panielsku sa tak\u00fdto pokrm vol\u00e1 tortilla a v Taliansku frittata. Niekedy sa omelety robia aj s pridan\u00edm mlieka a m\u00faky, pri\u010dom sa mlieko m\u00f4\u017ee nahradi\u0165 aj in\u00fdmi tekutinami, napr\u00edklad cmarom, smotanou, pivom, s\u00f3dou alebo miner\u00e1lnou vodou. Pridan\u00edm s\u00fdten\u00fdch (perliv\u00fdch) tekut\u00edn dosiahneme prevzdu\u0161nen\u00e9 cesto s bublinkami. Pridan\u00fd olej alebo smotana zabra\u0148uj\u00fa priliepaniu sa na dno panvice.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>CUKINOV\u00c1 FRITTATA S OLIVAMI<\/strong><\/p>\n<p><strong>Potrebujeme:<\/strong> 6 vajec, 40 g nastr\u00fahan\u00e9ho parmez\u00e1nu, 100 g cuk\u00edn, 20 g ol\u00edv bez k\u00f4stok, 60 g syra Feta, 5 g nasekan\u00fdch byliniek, so\u013e, korenie, olej.<\/p>\n<p><strong>Pr\u00edprava:<\/strong> Vajcia vy\u0161\u013eah\u00e1me s parmez\u00e1nom, so\u013eou a koren\u00edm. Cukiny prekroj\u00edme pozd\u013a\u017ene a nakr\u00e1jame na pl\u00e1tky. Na panvici zohrejeme olej, trochu ope\u010dieme cukiny, vylejeme vajcov\u00fa zmes a nech\u00e1me piec\u0165. Potom zn\u00ed\u017eime teplotu, omeletu posypeme olivami, syrom Feta pokr\u00e1jan\u00fdm na kocky a bylinkami a cca 5 min\u00fat dope\u010dieme v r\u00fare vyhriatej na 160\u00b0C.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>PIKANTN\u00c1 TORTILLA SO \u0160UNKOU <\/strong><\/p>\n<p><strong>Potrebujeme:<\/strong> 2 \u010derven\u00e9 papriky, 700 g zemiakov, 2 cibule, 200 g syra Feta, 1 zv\u00e4zok petr\u017elenovej v\u0148ate, 1 &#8211; 2 chilli papri\u010dky, 8 vajec, 1 ly\u017ei\u010dku masla, 4 tenk\u00e9 pl\u00e1tky \u0161unky prosciutto, so\u013e, olej<\/p>\n<p><strong>Pr\u00edprava:<\/strong> Papriky opek\u00e1me na ro\u0161te v r\u00fare tak dlho, k\u00fdm neza\u010dne praska\u0165 ko\u017ea. Vyberieme z r\u00fary, zabal\u00edme ich do navlh\u010denej kuchynskej utierky a trochu nech\u00e1me vychladn\u00fa\u0165. Ko\u017eu o\u0161\u00fapeme a papriky nakr\u00e1jame na drobn\u00e9 kocky. Neo\u0161\u00fapan\u00e9 zemiaky uvar\u00edme, potom o\u0161\u00fapeme a nakr\u00e1jame na pl\u00e1tky. Syr pokr\u00e1jame na kocky, cibu\u013eu na kolieska, chilli papri\u010dky na tenk\u00e9 pr\u00fa\u017eky a v\u0148a\u0165 nasek\u00e1me na hrubo. Vajcia roz\u0161\u013eah\u00e1me, osol\u00edme a prid\u00e1me chilli. Na panvici na malom mno\u017estve ope\u010dieme zemiakov\u00e9 pl\u00e1tky do zlatista. Prid\u00e1me cibu\u013eu, maslo a e\u0161te trochu opek\u00e1me. Vmie\u0161ame papriku, syr a petr\u017elen. Zalejeme vajcami a na spor\u00e1ku nech\u00e1me trochu stuhn\u00fa\u0165. Potom tortillu vlo\u017e\u00edme do r\u00fary vyhriatej na 200\u00b0C a nech\u00e1me 12 &#8211; 15 min\u00fat zapiec\u0165. \u0160unku ope\u010dieme na oleji na panvici do chrumkava, nech\u00e1me okvapka\u0165 na kuchynskom papieri. Tortillu nakr\u00e1jame na trojuholn\u00edky a ozdob\u00edme \u0161unkou.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Placky \u010d\u00edslo jeden<\/strong><\/p>\n<p>Medzi plackami sa na prv\u00e9 miesto ur\u010dite radia palacinky. N\u00e1jdeme ich vo v\u0161etk\u00fdch n\u00e1rodn\u00fdch kuchyniach a v najrozli\u010dnej\u0161\u00edch region\u00e1lnych variantoch. N\u00e1zov \u201epalacinky\u201c sa udom\u00e1cnil aj u slovansk\u00fdch n\u00e1rodov na Balk\u00e1ne, od na\u0161ich \u010desk\u00fdch susedov ho prevzali aj Rak\u00fa\u0161ania (hoci spr\u00e1vne po nemecky by to mali by\u0165 Pfannkuchen), Rumuni im hovoria placinta a Ma\u010fari palacsinta. V\u0161etky tieto n\u00e1zvy s\u00fa odvoden\u00e9 od latinsk\u00e9ho slova placenta, \u010do doslova znamen\u00e1 kol\u00e1\u010d. Palacinky sa plnia marmel\u00e1dou, tvarohom, orechmi, ovoc\u00edm, zmrzlinou, \u010dokol\u00e1dou, ale aj slan\u00fdm syrom, zeleninou a tie\u017e m\u00e4som, napr\u00edklad mlet\u00fdm &#8211; ako vo ve\u013emi popul\u00e1rnom ma\u010farskom jedle Hortob\u00e1gyi h\u00fasos palacsinta. V Po\u013esku n\u00e1jdeme palacinky pod n\u00e1zvom nale\u0161niki &#8211; hlavne s tvarohom a \u010du\u010doriedkami, v Rusku zasa blini a blin\u010diki. Palacink\u00e1m sa podobaj\u00fa lievance, ale tie s\u00fa kysnut\u00fdm m\u00fa\u010dnikom: k m\u00fake, mlieku a vajciam sa prid\u00e1va e\u0161te jogurt a pr\u00e1\u0161ok do pe\u010diva. A kto d\u00e1va prednos\u0165 hranat\u00fdm tvarom pred okr\u00fahlym, ten si zrejme viac pochut\u00ed na vafliach, ktor\u00e9 sa pe\u010d\u00fa medzi dvomi \u017eelezami s typick\u00fdm mrie\u017ekovan\u00edm. Vafle poch\u00e1dzaj\u00fa z Franc\u00fazska a Belgicka, slan\u00e9 sa m\u00f4\u017eu konzumova\u0165 samostatne, v sladkej podobe &#8211; poliate marmel\u00e1dou, \u010dokol\u00e1dov\u00fdm kr\u00e9mom, \u0161\u013eaha\u010dkou, kakaom a podobne.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>CUKINOV\u00c9 VAFLE<\/strong><\/p>\n<p><strong>Potrebujeme:<\/strong> 2 hrn\u010deky nastr\u00fahanej cukiny, 1 v\u00e4\u010d\u0161ie vajce, \u00bc hrn\u010deka mlieka, \u00bd hrn\u010deka nastr\u00fahan\u00e9ho parmez\u00e1nu, \u00bd hrn\u010deka hladkej m\u00faky, 2 &#8211; 3 su\u0161en\u00e9 paradajky, olej, so\u013e, \u010dierne korenie.<\/p>\n<p><strong>Pr\u00edprava:<\/strong> Nastr\u00fahan\u00fa cukinu posol\u00edme a nech\u00e1me 30 min\u00fat odst\u00e1\u0165. Potom ju sced\u00edme, dobre vy\u017em\u00fdkame a osu\u0161\u00edme kuchynskou utierkou. V miske vy\u0161\u013eah\u00e1me vajce, mlieko a \u00bc hrn\u010deka parmez\u00e1nu. Su\u0161en\u00e9 paradajky nakr\u00e1jame na mal\u00e9 k\u00fasky. V druhej miske zmie\u0161ame m\u00faku so so\u013eou a \u010derstv\u00fdm \u010diernym koren\u00edm, prid\u00e1me vajcovo-parmez\u00e1nov\u00fa zmes, su\u0161en\u00e9 paradajky a cukiny. Pr\u00edstroj na v\u00fdrobu vafl\u00ed rozohrejeme, ohrievacie \u017eelezo z\u013eahka potrieme olejom. Vypr\u00e1\u017eame men\u0161ie vafle (1 ly\u017eica cesta) cca 3 min\u00faty, k\u00fdm neza\u010dn\u00fa hnedn\u00fa\u0165. Pod\u00e1vame tepl\u00e9, posypan\u00e9 zvy\u0161n\u00fdm parmez\u00e1nom.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>PALACINKY V KAB\u00c1TE<\/strong><\/p>\n<p><strong>Potrebujeme:<\/strong> 500 ml mlieka, 250 g m\u00faky, 3 vajcia, \u0161tipku soli. <strong>Na plnku:<\/strong> 100 g \u010derstv\u00e9ho syra, 80 g topen\u00e9ho syra, 2 str\u00fa\u010diky cesnaku, petr\u017elenov\u00fa v\u0148a\u0165, pl\u00e1tky \u0161unky, pl\u00e1tkov\u00fd syr. <strong>Na oba\u013eovanie:<\/strong> m\u00faku, 2 &#8211; 3 vajcia, mlieko, so\u013e, vegetu, korenie, olej na vypr\u00e1\u017eanie.<\/p>\n<p><strong>Pr\u00edprava:<\/strong> Vajcia roz\u0161\u013eah\u00e1me, osol\u00edme a prid\u00e1me m\u00faku, vymie\u0161ame, prid\u00e1me mlieko a hotov\u00e9 hladk\u00e9 cesto nech\u00e1me 20 min\u00fat odpo\u010d\u00edva\u0165. Na rozp\u00e1lenom oleji priprav\u00edme palacinky. \u010cerstv\u00fd syr vymie\u0161ame s topen\u00fdm syrom, prelisovan\u00fdm cesnakom a petr\u017elenovou v\u0148a\u0165ou. Ka\u017ed\u00fa vychladnut\u00fa palacinku potrieme syrovou plnkou, na ktor\u00fa rozlo\u017e\u00edme pl\u00e1tok \u0161unky a pl\u00e1tok syra a palacinku zakr\u00fatime. Naplnen\u00e9 palacinky obal\u00edme v m\u00fake, aby sa n\u00e1m s nimi \u013eah\u0161ie manipulovalo (m\u00f4\u017eeme ich \u201eza\u0161i\u0165\u201c \u0161p\u00e1radlom) a potom ich obal\u00edme v cest\u00ed\u010dku z roz\u0161\u013eahan\u00fdch vajec, mlieka, soli, korenia, vegety a m\u00faky. Vypra\u017e\u00edme v hor\u00facom oleji a pod\u00e1vame so zeleninov\u00fdm \u0161al\u00e1tom.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Palacinky vo svete<\/strong><\/p>\n<p>Pre vymenovanie v\u0161etk\u00fdch n\u00e1zvov palaciniek na svete tu nem\u00e1me priestor, ale spome\u0148me aspo\u0148 holandsk\u00e9 pannenkoeken, ktor\u00e9 sa konzumuj\u00fa hlavne na obed a ve\u010der a poffertjes &#8211; mali\u010dk\u00e9 palacinky ako mince, ktor\u00e9 sa pe\u010d\u00fa v \u0161peci\u00e1lnej medenej panvici s priehlbinkami a serv\u00edruj\u00fa sa s k\u00faskami masla, bohato posypan\u00e9 pr\u00e1\u0161kov\u00fdm cukrom. Samozrejme, nesmieme zabudn\u00fa\u0165 ani na franc\u00fazske <em>cr\u00eapes. Ich n\u00e1zov poch\u00e1dza z latinsk\u00e9ho crispa &#8211; sto\u010den\u00fd. P\u00f4vod maj\u00fa v Bret\u00f3nsku, kde sa volaj\u00fa galettes. Pripravuj\u00fa sa naliat\u00edm tekut\u00e9ho cesta na rozp\u00e1len\u00fa panvicu alebo ploch\u00fa kruhov\u00fa plat\u0148u (cr\u00eapiere), ke\u010f\u017ee musia by\u0165 ve\u013emi tenu\u010dk\u00e9, cesto sa rozotiera \u0161peci\u00e1lnym val\u010dekom.<\/em><\/p>\n<p><em>V\u00fdnimo\u010dn\u00fdm druhom s\u00fa <\/em><em>Cr\u00eape<\/em><em>s<\/em><em> Suzette, <\/em><em>ktor\u00e9 sa pred pod\u00e1van\u00edm flambuj\u00fa.<\/em><em>V Bret\u00f3nsku sa cr\u00eapes jedia takmer v\u00fdlu\u010dne na sladko, v in\u00fdch regi\u00f3noch sa plnia aj \u0161unkou, vajcami, syrom, rybou alebo zeleninou. Ich talianskou obdobou s\u00fa crespelle. Palacinky sa konzumuj\u00fa aj v exotick\u00fdch krajin\u00e1ch, v Afrike sa \u010dasto trhaj\u00fa na k\u00fasky, aby z\u00e1rove\u0148 posl\u00fa\u017eili ako ly\u017eica. V \u00c1zii sa mo\u017eno stretn\u00fa\u0165 s ob\u013e\u00faben\u00fdmi ban\u00e1nov\u00fdmi plackami, palacinky sa tu \u010dasto robia z ry\u017eovej m\u00faky, zatia\u013e \u010do sa v Ju\u017enej Amerike na ich pr\u00edpravu pou\u017e\u00edva m\u00faka kukuri\u010dn\u00e1, napr\u00edklad popul\u00e1rne cachapas vo Venezuele a Kolumbii.<\/em><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>JEMN\u00c9 CRESPELLE SO \u0160AMPI\u0147\u00d3NMI<\/strong><\/p>\n<p><strong>Potrebujeme:<\/strong> 500 g \u0161ampi\u0148\u00f3nov, 150 g nastr\u00fahan\u00e9ho syra, 1 zv\u00e4zok petr\u017elenovej v\u0148ate, 4 vajcia, 625 ml mlieka, so\u013e, 225 g m\u00faky, 1 cibu\u013eu, 4 ly\u017eice masla, 250 ml zeleninov\u00e9ho v\u00fdvaru, \u010dierne korenie, 4 ly\u017ei\u010dky oleja, 6 pl\u00e1tkov \u0161unky.<\/p>\n<p><strong>Pr\u00edprava:<\/strong> Huby nakr\u00e1jame na tenk\u00e9 pl\u00e1tky, nasek\u00e1me petr\u017elen. Vajcia vymie\u0161ame s 375 ml mlieka, ochut\u00edme so\u013eou, prid\u00e1me 200 g preosiatej m\u00faky, vymie\u0161ame hladk\u00e9 cesto, prikryjeme potravin\u00e1rskou f\u00f3liou a 30 min\u00fat nech\u00e1me odpo\u010d\u00edva\u0165. Cibu\u013eu nakr\u00e1jame na jemno a podus\u00edme na 2 ly\u017eiciach masla. Primie\u0161ame zvy\u0161ok m\u00faky, potom prid\u00e1me v\u00fdvar a 250 ml mlieka. Povar\u00edme 5 min\u00fat a vmie\u0161ame polovicu nastr\u00fahan\u00e9ho syra. Om\u00e1\u010dku dochut\u00edme so\u013eou, koren\u00edm a petr\u017elenovou v\u0148a\u0165ou. Huby podus\u00edme na zvy\u0161n\u00fdch 2 ly\u017eiciach masla, okoren\u00edme a zmie\u0161ame s polovicou om\u00e1\u010dky. Na hor\u00facom oleji priprav\u00edme 6 placiek. Na ka\u017ed\u00fa placku polo\u017e\u00edme pl\u00e1tok \u0161unky a hr\u00edbov\u00fa plnku, zrolujeme a rozre\u017eeme na 3 kusy. Jednotliv\u00e9 k\u00fasky nauklad\u00e1me do zapekacej formy, zalejeme zvy\u0161nou om\u00e1\u010dkou (ak je ve\u013emi hust\u00e1, tak ju trochu rozriedime mliekom) a posypeme nastr\u00fahan\u00fdm syrom. Zapek\u00e1me v r\u00fare vyhriatej na 200\u00b0C cca 20 min\u00fat.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Americk\u00fd sen<\/strong><\/p>\n<p>Palacinky s\u00fa neodmyslite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou americk\u00fdch ra\u0148ajok. Dva recepty s\u00fa uverejnen\u00e9 aj v prvej americkej kuch\u00e1rskej knihe American Cookery od Amelie Simmons z roku 1796. Ameri\u010dania ich naj\u010dastej\u0161ie pripravuj\u00fa na masle a serv\u00edruj\u00fa navrstven\u00e9 na kope, zaliate javorov\u00fdm sirupom. Ich ve\u013ek\u00fdm fan\u00fa\u0161ikom bol aj prv\u00fd americk\u00fd prezident George Washington, ktor\u00fd si ka\u017ed\u00fd jeden k\u00fasok palacinky v\u00fddatne nam\u00e1\u010dal do javorov\u00e9ho sirupu. Nad\u0161encom tohto pokrmu bol prezident Thomas Jefferson, ktor\u00fd si z rezidencie v hlavnom meste nechal do svojho s\u00eddla na plant\u00e1\u017ei Monticello posla\u0165 recept, ktor\u00fd mu poskytol jeho franc\u00fazsky m\u00e2itre d&#8217;hotel Etienne Lemaire.<em> Dne\u0161n\u00e9 palacinky sa v Jeffersonov\u00fdch \u010dasoch volali griddlecakes, boli naf\u00faknutej\u0161ie, preto\u017ee obsahovali kypriaci pr\u00e1\u0161ok. <\/em><\/p>\n<p><em>\u00a0<\/em><\/p>\n<p><em><strong>AMERICK\u00c9 PANCAKES<\/strong><\/em><\/p>\n<p><em><strong>Potrebujeme:<\/strong><\/em><em> 3 ly\u017eice masla, 350 g m\u00faky, 3 ly\u017ei\u010dky pr\u00e1\u0161ku do pe\u010diva, 1 ly\u017eicu cukru, \u0161tipku soli, 1 vajce, 300 ml mlieka, maslo, javorov\u00fd sirup.<\/em><\/p>\n<p><em><strong>Pr\u00edprava:<\/strong><\/em><em> Maslo rozpust\u00edme v malom hrn\u010deku. Preosejeme m\u00faku, prid\u00e1me pr\u00e1\u0161ok do pe\u010diva, cukor, so\u013e, vajce, rozpusten\u00e9 maslo a mlieko, vymie\u0161ame cesto. Na panvici rozohrejeme maslo a priprav\u00edme palacinky. Hotov\u00e9 navrstv\u00edme na seba a zalejeme javorov\u00fdm sirupom.<\/em><br \/>\n<strong>Pokr\u00e1jan\u00e9 a roztrhan\u00e9 palacinky<\/strong><\/p>\n<p>Zo slan\u00e9ho palacinkov\u00e9ho cesta sa daj\u00fa nakr\u00e1ja\u0165 pr\u00fa\u017eky &#8211; celest\u00ednske rezance &#8211; v\u00fdborn\u00e1 vlo\u017eka do polievok a v\u00fdvarov, ale aj ako pr\u00edloha k dusenej zelenine. Rezance mo\u017eno e\u0161te opiec\u0165 na oleji (frit\u00e1tov\u00e9 rezance). A \u010do s nevydarenou palacinkou? Tak t\u00e1to sa m\u00f4\u017ee nielen tie\u017e skonzumova\u0165, ale dokonca dostala imper\u00e1torsk\u00fd pr\u00edvlastok \u201ecis\u00e1rsky trhanec\u201c, Kaiserschmarrn! Okolo vzniku tohto pokrmu sa traduje viacero legiend a v\u0161etky vych\u00e1dzaj\u00fa zo slova Schmarrn, \u010d\u00edm sa ozna\u010duje nie\u010do, \u010do sa nevydarilo, teda nie\u010do, \u010do treba \u201e\u0161mari\u0165\u201c pre\u010d. Pod\u013ea jednej verzie, ke\u010f sa kuch\u00e1rovi palacinka pri pr\u00edprave roztrhala, nahnevan\u00fd ju posypal cukrom a hrozienkami a zakryl serv\u00edrovac\u00edm zvonom, aby sa na \u0148u nemusel pozera\u0165. Ke\u010f ale odbehol z kuchyne, sluha si myslel, \u017ee dezert pre cis\u00e1ra Franti\u0161ka Jozefa je u\u017e hotov\u00fd a odniesol ho svojmu p\u00e1novi. Ten sa udivene pozrel do taniera a op\u00fdtal sa: \u201ePovedzte mi, \u010do je za to Schmarrn?\u201c Pohotov\u00fd sluha odvetil: \u201eVa\u0161a V\u00fdsos\u0165, to je pros\u00edm Kaiserschmarrn!\u201c Pod\u013ea inej legendy zastihla Franti\u0161ka Jozefa pri po\u013eova\u010dke b\u00farka, schoval sa u chudobnej sedlia\u010dky, ktor\u00e1 nar\u00fdchlo pripravila pohostenie z toho, \u010do mala: z vajec, mlieka, m\u00faky a hrozienok. Cis\u00e1rovi chutilo, p\u00fdtal sa na n\u00e1zov pokrmu, na \u010do \u017eena povedala: \u201eAch, to je len tak\u00fd Schmarrn&#8230;\u201c A Franti\u0161ek Jozef na to: \u201eAle ozajstn\u00fd Kaiserschmarrn!\u201c A tak sa vraj na jed\u00e1lne l\u00edstky dostal cis\u00e1rsky trhanec.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>POLENTOV\u00c1 POLIEVKA S FRIT\u00c1TOV\u00ddMI REZANCAMI<\/strong><\/p>\n<p><strong>Potrebujeme:<\/strong> 1 cibu\u013eu, 1 str\u00fa\u010dik cesnaku, 4 ly\u017eice olivov\u00e9ho oleja, 80 g polenty, 1 l kuracieho v\u00fdvaru, 30 g nastr\u00fahan\u00e9ho parmez\u00e1nu, 1 \u010derven\u00fa papriku, petr\u017elenov\u00fa v\u0148a\u0165, so\u013e, korenie. <strong>Na rezance:<\/strong> 40 g masla, 100 g polohrubej m\u00faky, 2 \u017e\u013atky, 1 vajce, 135 ml mlieka, so\u013e, maslo a olej na vypr\u00e1\u017eanie.<\/p>\n<p><strong>Pr\u00edprava: Rezance:<\/strong> Maslo rozpust\u00edme a nech\u00e1me vychladn\u00fa\u0165. Z m\u00faky, \u017e\u013atkov, soli, vajca a mlieka vymie\u0161ame hladk\u00e9 cesto, prid\u00e1me maslo a nech\u00e1me 15 min\u00fat odpo\u010d\u00edva\u0165. Na rozp\u00e1lenom masle potom priprav\u00edme palacinky, ktor\u00e9 pokr\u00e1jame na rezance a tieto e\u0161te opra\u017e\u00edme na oleji. <strong>Polievka:<\/strong> Cibu\u013eu a cesnak pokr\u00e1jame na jemno a podus\u00edme na 3 ly\u017eiciach olivov\u00e9ho oleja. Za st\u00e1leho mie\u0161ania prid\u00e1me polentu a zmes opra\u017e\u00edme cca 3 min\u00faty. Pomaly prid\u00e1vame v\u00fdvar a neust\u00e1le mie\u0161ame metli\u010dkou. Polievku nech\u00e1me cca 30 min\u00fat vari\u0165 odkryt\u00fa pri n\u00edzkej teplote, ak by bola ve\u013emi hust\u00e1, prilejeme vodu. Papriku pokr\u00e1jame na drobn\u00e9 rezance a podus\u00edme na 1 ly\u017eici oleja. Hotov\u00fa polievku ochut\u00edme so\u013eou a koren\u00edm, vmie\u0161ame parmez\u00e1n a pred pod\u00e1van\u00edm ozdob\u00edme paprikou, rezancami a petr\u017elenovou v\u0148a\u0165ou.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/03\/polievka.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter wp-image-754 size-full\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/03\/polievka.jpg\" alt=\"polievka\" width=\"394\" height=\"296\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/03\/polievka.jpg 394w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/03\/polievka-300x225.jpg 300w\" sizes=\"auto, (max-width: 394px) 100vw, 394px\" \/><\/a><\/strong><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Ingrid \u017dalneva foto autorka \u00a0 Jednoduch\u00e9 a geni\u00e1lne. Mal\u00e9, ve\u013ek\u00e9, sladk\u00e9, slan\u00e9, okr\u00fahle, zrolovan\u00e9, prelo\u017een\u00e9 na polovicu alebo na \u0161tvrtky, dokonca i roztrhan\u00e9 \u010di pokr\u00e1jan\u00e9 na rezance. N\u00e1jdeme ich v ka\u017edej n\u00e1rodnej kuchyni, pod r\u00f4znymi menami: palacinky, lok\u0161e, blini, blin\u010diki, cr\u00eapes, tortilly, harule, lievance, pannekaken, pancakes&#8230; Skr\u00e1tka placky. &nbsp; &nbsp; V\u00f4bec nez\u00e1le\u017e\u00ed na tom, ako [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":757,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[24,9],"tags":[],"class_list":["post-756","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-februar-2015","category-menu"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/756","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=756"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/756\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":758,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/756\/revisions\/758"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/757"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=756"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=756"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=756"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}