\u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Pocit, \u017ee pozn\u00e1te svoje prostredie a pozdrav\u00edte sa so zn\u00e1mymi na ulici. \u017de m\u00e1te ob\u013e\u00faben\u00e9 miesto, kde sa chod\u00edte najes\u0165, na pivo alebo na k\u00e1vu. A takisto jedno miesto, kde m\u00e1te ultim\u00e1tne bezpe\u010die, v\u00e1\u0161 dom, byt alebo izbu, v ktorom sa c\u00edtite pr\u00edjemne a kde ste obklopen\u00ed vecami, ktor\u00e9 m\u00e1te radi.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Va\u0161\u00edm rodn\u00fdm domovom je dedinka pri Skalici, stredn\u00fa \u0161kolu ste v\u0161ak \u0161tudovali v\u00a0Thajsku. Z\u00a0hniezda ste vyleteli pomerne skoro…<\/strong><\/p>\n Rodi\u010dia n\u00e1s od mala viedli ku\u00a0\u0161t\u00fadiu jazykov a\u00a0podporovali n\u00e1s vo vyu\u017eit\u00ed pr\u00edle\u017eitost\u00ed v zahrani\u010d\u00ed. O\u00a0ponuke \u0161tudijn\u00e9ho \u0161tipendia do Thajska mi povedala b\u00fdval\u00e1 spolu\u017eia\u010dka, a\u00a0tak som hne\u010f zis\u0165ovala, \u010di m\u00e1me rovnak\u00fa ponuku aj na mojom gymn\u00e1ziu. Prem\u00fd\u0161\u013eala som aj nad in\u00fdmi destin\u00e1ciami, ale Thajsko sa mi zap\u00e1\u010dilo pre jeho unik\u00e1tnos\u0165 a\u00a0potenci\u00e1l vycestova\u0165 na tri roky aj s kamo\u0161kou. Dodnes sa smejeme na tom, \u017ee mama si a\u017e do okamihu, ke\u010f ma vybrali, myslela, \u017ee sa hl\u00e1sim do Talianska, nie do Thajska.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Do \u00c1zie \u010dasto mieria dobrovo\u013en\u00edci pom\u00e1ha\u0165 s vyu\u010dovan\u00edm miestnych det\u00ed, vy ste si zvolili opa\u010dn\u00fd pr\u00edstup. Ako vyzeralo \u0161t\u00fadium? A\u00a0\u010do be\u017en\u00fd \u017eivot?\u00a0<\/strong><\/p>\n \u0160t\u00fadium bolo modelovan\u00e9 na britsk\u00fdch intern\u00e1tnych \u0161kol\u00e1ch, \u0161kolu som ukon\u010dila s britskou maturitou A-Levels. Okrem lep\u0161ie situovan\u00fdch thajsk\u00fdch det\u00ed tu \u0161tudovali aj deti expatov a diplomatov a \u010fal\u0161\u00ed \u0161tipendisti preva\u017ene z Est\u00f3nska, Bulharska, Rumunska \u010di Arm\u00e9nska. B\u00fdvali sme na intern\u00e1toch, nosili uniformy a mali celkom intenz\u00edvnu v\u00fdu\u010dbu s mo\u017enos\u0165ou vo\u013eno\u010dasov\u00fdch aktiv\u00edt od pl\u00e1vania, tenisu, behu, softballu cez hudobn\u00fd zbor a\u017e po biznis klub. Ke\u010f\u017ee sme e\u0161te nemali osemn\u00e1s\u0165, vo\u013en\u00fd \u010das sme tr\u00e1vili pod dozorom na kampuse, cez v\u00edkendy a pr\u00e1zdniny n\u00e1s br\u00e1vali na v\u00fdlety po celej krajine. Thajsko mi otvorilo mnoh\u00e9 dvere nesk\u00f4r – napr\u00edklad na univerzitu v Anglicku a nau\u010dilo ma v\u00e4\u010d\u0161ej samostatnosti a zodpovednosti. \u010co mi bolo najm\u00e4 v prvom roku ve\u013emi \u013e\u00fato, boli spolo\u010dn\u00e9 momenty s rodinou, ktor\u00e9 som zme\u0161kala.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Nesk\u00f4r ste v\u00a0Anglicku \u0161tudovali vojnov\u00e9 \u0161t\u00fadi\u00e1 a\u00a0medzin\u00e1rodn\u00fa bezpe\u010dnos\u0165 – na na\u0161e pomery skuto\u010dne netradi\u010dn\u00fd odbor…. <\/strong><\/p>\n M\u00f4j najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00ed predmet v Thajsku bola hist\u00f3ria. Na dejin\u00e1ch ma najviac zauj\u00edmali konflikty – ako vznikaj\u00fa, ako prebiehaj\u00fa a ako sa vyrie\u0161ia. Prem\u00fd\u0161\u013eala som nad \u0161t\u00fadium nie\u010doho tradi\u010dnej\u0161ieho ako medzin\u00e1rodn\u00e9 vz\u0165ahy \u010di politika, ale m\u00f4j dejepis\u00e1r, ktor\u00fd poch\u00e1dzal z Ve\u013ekej Brit\u00e1nie, mi povedal o vojnov\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00e1ch, ktor\u00e9 pon\u00fakali interdisciplin\u00e1rne \u0161t\u00fadium presne toho, \u010do ma zauj\u00edmalo.<\/p>\n \u0160t\u00fadium na univerzite, ako to b\u00fdva \u0161tandardom v\u00a0Anglicku, bolo najm\u00e4 individu\u00e1lne. Za rok sme mali len p\u00e4\u0165 predmetov. Ka\u017ed\u00fd absolvoval nieko\u013eko hod\u00edn predn\u00e1\u0161ok a\u00a0semin\u00e1rov, v\u00e4\u010d\u0161inu t\u00fd\u017ed\u0148a sme mali vo\u013eno, ktor\u00e9 sme mali str\u00e1vi\u0165 \u010d\u00edtan\u00edm relevantn\u00fdch textov a pr\u00edpravou esej\u00ed.\u00a0Najviac sa mi p\u00e1\u010dil predmet V\u00fdsledok vojny nie je nikdy kone\u010dn\u00fd, nazvan\u00fd pod\u013ea cit\u00e1cie prusk\u00e9ho gener\u00e1la a vojensk\u00e9ho strat\u00e9ga Carla von Clausewitza. Pozeral sa na hnutia, ktor\u00e9 zost\u00e1vaj\u00fa fungova\u0165 aj potom, ako sa ve\u013ek\u00e9 form\u00e1lne konflikty ukon\u010dia. \u0160tudovali sme \u010deskoslovensk\u00fdch disidentov, \u00edrskych separatistov \u010di talianske \u010cerven\u00e9 brig\u00e1dy. Cie\u013eom tohto predmetu bolo uk\u00e1za\u0165, \u017ee vojny nemaj\u00fa \u010dist\u00fd koniec, po ktorom sa nanovo rozdaj\u00fa karty v prospech v\u00ed\u0165azov. My\u0161lienky a v\u00edzie zostan\u00fa \u017eiv\u00e9 aj za hranicou otvoren\u00e9ho vz\u00e1jomn\u00e9ho konfliktu a rozumn\u00ed politici na oboch stran\u00e1ch s nimi musia akt\u00edvne pracova\u0165.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n V\u00a0akej pr\u00e1ci ste po univerzite na\u0161li uplatnenie?<\/strong><\/p>\n Po \u0161kole som odi\u0161la na st\u00e1\u017e do holandsk\u00e9ho Haagu, do Hague Centre for Strategic Studies (HCSS). Pracovala som na projektoch pre holandsk\u00e9 Ministerstvo zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed, ale aj pre nieko\u013eko s\u00fakromn\u00fdch klientov. Podie\u013eala som sa na pr\u00edprave podkladov ku \u0161t\u00fadii o pr\u00edrodn\u00fdch zdrojoch a vplyvu ich (ne)dostatku na vz\u00e1jomn\u00e9 vz\u0165ahy medzi krajinami a\u00a0sk\u00famala, na \u010do by sa malo v tomto smere Holandsko pripravi\u0165. Spolupracovala som aj na pr\u00edprave \u0161t\u00fadie k potrebe raketovej obrany v tejto krajine…<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n A\u00a0potom ste vycestovali do Jord\u00e1nska. Najprv len na p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ov, nakoniec ste zostali rok. \u010c\u00edm v\u00e1m u\u010darovalo? <\/strong><\/p>\n P\u00f4vodne som i\u0161la len nav\u0161t\u00edvi\u0165 kamar\u00e1tku, ktor\u00e1 v Amm\u00e1ne \u0161tudovala arab\u010dinu. Cel\u00fd regi\u00f3n bol v tom \u010dase pre m\u0148a ve\u013emi zauj\u00edmav\u00fd, prech\u00e1dzal ve\u013ek\u00fdmi zmenami a ve\u013emi sa mi p\u00e1\u010dilo, ak\u00e9 z\u00e1zemie si tam \u010dlovek vedel vytvori\u0165. Ke\u010f\u017ee som nemala uzavret\u00e9 pl\u00e1ny po n\u00e1vrate, rozhodla som sa pobyt si pred\u013a\u017ei\u0165. Kamo\u0161ka ma zobrala do medzin\u00e1rodn\u00e9ho kn\u00edhkupectva, kde vtedy h\u013eadali nov\u00fa mana\u017e\u00e9rku. Na druh\u00fd de\u0148 som i\u0161la na pohovor a na mieste pr\u00e1cu dostala. To vtedy rozhodlo, aby som zostala. Napriek tomu, \u017ee ma pr\u00e1ca bavila, nechcela som svoj \u010das v Jord\u00e1nsku z profesijn\u00e9ho h\u013eadiska prem\u00e1rni\u0165, tak som za\u010dala \u0161tudova\u0165 arab\u010dinu a spolupracova\u0165 na pr\u00edprave odborn\u00e9ho \u010dl\u00e1nku pre Arab Institute for Security Studies na Jord\u00e1nskej univerzite.\u00a0V\u00e4\u010d\u0161ina mojich kamar\u00e1tov a zn\u00e1mych boli zahrani\u010dn\u00ed v\u00fdskumn\u00edci (archeol\u00f3govia, politol\u00f3govia, odborn\u00edci na stredovek\u00fa literat\u00faru alebo arabsk\u00fa kinematografiu), irack\u00ed ute\u010denci, jord\u00e1nski nadriaden\u00ed a\u00a0filip\u00ednski a egyptsk\u00ed kolegovia. Bolo to ve\u013emi podnetn\u00e9 prostredie. Cez t\u00fd\u017ede\u0148 som pracovala s knihami a \u013eu\u010fmi, vo vo\u013enom \u010dase som rie\u0161ila odbornej\u0161ie t\u00e9my a arab\u010dinu a cez v\u00edkendy sme chodili na intenz\u00edvne v\u00fdlety po Jord\u00e1nsku. Tak\u00fdto unik\u00e1tny poh\u013ead ma podnietil zosta\u0165 tu cel\u00fd rok.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Okrem toho ste p\u00f4sobili ako dobrovo\u013en\u00ed\u010dka v\u00a0Eti\u00f3pii. Ako na v\u00e1s zap\u00f4sobila krajina a\u00a0jej obyvatelia?\u00a0<\/strong><\/p>\n Eti\u00f3pia je rozmanit\u00e1 krajina pln\u00e1 \u013eudsk\u00e9ho potenci\u00e1lu s ubolenou du\u0161ou. Pred pr\u00edchodom som mala len mal\u00fd preh\u013ead o tom, ako krajina vyzer\u00e1 a funguje. Vybrala som si ju najm\u00e4 preto, lebo dej jednej z mojich najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edch kn\u00edh, Rez do \u017eiv\u00e9ho od Abrahama Verghesa, sa odohr\u00e1va pr\u00e1ve v Eti\u00f3pii a p\u00e1\u010dilo sa mi, \u017ee je pre n\u00e1s e\u0161te st\u00e1le nepreb\u00e1dan\u00e1. Po \u0161iestich mesiacoch mus\u00edm poveda\u0165, \u017ee najviac ma oh\u00farila \u0161ikovnos\u0165 a h\u00fa\u017eevnatos\u0165 \u013eud\u00ed. Dodnes nezabudnem, ako kolega Eti\u00f3p\u010dan, s ktor\u00fdm sme p\u00f4sobili na jednom soci\u00e1lnom projekte, pripravil jeho anal\u00fdzu. Sp\u00f4sob, ak\u00fdm ju nap\u00edsal, by str\u010dil do va\u010dku aj niektor\u00fdch mojich spolu\u017eiakov na anglickej univerzite.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Kedy sa vo v\u00e1s zrodila t\u00fa\u017eba pom\u00e1ha\u0165 druh\u00fdm? <\/strong><\/p>\n Nespom\u00ednam si na konkr\u00e9tnu spomienku, ale nos\u00edm v sebe dojem z domova. M\u00e1m mamu lek\u00e1rku ochotn\u00fa pom\u00f4c\u0165 hocikomu aj za hranicu vlastn\u00e9ho komfortu. M\u00e1m otca, ktor\u00fd je podnikate\u013e a silne mi v\u0161tepoval, \u017ee lep\u0161ie je nau\u010di\u0165 \u013eud\u00ed chyta\u0165 ryby, ne\u017e im da\u0165 rybu a \u017ee aj nad pomocou sa treba strategickej\u0161ie zamyslie\u0165, aby to bolo \u010do naj\u00fa\u010dinnej\u0161ie. Mysl\u00edm si, \u017ee som dobr\u00fd mix oboch: od mamy m\u00e1m chu\u0165 pom\u00f4c\u0165 a rie\u0161i\u0165 probl\u00e9my a od otca pragmatickej\u0161\u00ed pr\u00edstup.<\/p>\n <\/p>\n \u010co ste sa nau\u010dili od dom\u00e1cich v\u00a0krajin\u00e1ch, kde ste pobudli dlh\u0161ie? <\/strong><\/p>\n V Jord\u00e1nsku bol pre m\u0148a najzauj\u00edmavej\u0161\u00ed 30-d\u0148ov\u00fd ramad\u00e1n. Po\u010das d\u0148a sa moslimovia postili a \u010do sa mi zdalo dos\u0165 extr\u00e9mne, dokonca ani nepili vodu. V\u00fdnimky existovali len pre deti, seniorov a tehotn\u00e9 \u017eeny. Po z\u00e1pade slnka sa v\u0161ak organizovali ve\u013ek\u00e9 komunitn\u00e9 ve\u010dere – iftar. P\u00e1\u010dilo sa mi, ako pospolito tr\u00e1via \u010das a hoduj\u00fa. V Eti\u00f3pii sa mi najviac p\u00e1\u010dil sviatok Hashenda. Diev\u010dat\u00e1 sa oble\u010d\u00fa do tradi\u010dn\u00e9ho odevu, chodia v skupin\u00e1ch po meste a spievaj\u00fa, tancuj\u00fa a vin\u0161uj\u00fa v\u0161etk\u00fdm zdravie, pokoj a \u00faspech. Tak\u00fa celomestsk\u00fa veselicu som e\u0161te nikde neza\u017eila. Z\u00a0oboch som si zobrala presved\u010denie, \u017ee rados\u0165 m\u00e1 ma\u0165 pevn\u00e9 miesto v\u00a0na\u0161om \u017eivote, mali by sme si ju pl\u00e1nova\u0165 a\u00a0\u017ee pre\u017e\u00edvanie radosti s\u00a0\u013eu\u010fmi okolo n\u00e1s, aj ke\u010f to nie s\u00fa na\u0161i najbli\u017e\u0161\u00ed, n\u00e1s priv\u00e1dza bli\u017e\u0161ie k\u00a0sebe.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Tak\u00e9to \u0165a\u017ekosti som mala pravidelne od Thajska a\u017e po v\u00fd\u0161ku v Lond\u00fdne. Napriek tomu, \u017ee som \u0161tudovala na medzin\u00e1rodnej \u0161kole, v\u00e4\u010d\u0161ina spolu\u017eiakov boli dom\u00e1ci a \u010dasto sa rozpr\u00e1vali po thajsky. S\u00edce sme mali hodiny thaj\u010diny, ale nesta\u010dilo to. Viac \u010dasu som preto tr\u00e1vila s \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed rozpr\u00e1vali po slovensky, \u010desky alebo anglicky. Nie v\u017edy ma to bavilo a niekedy mi to bolo aj celkom \u013e\u00fato. Ke\u010f som sa posna\u017eila rozpr\u00e1va\u0165 po thajsky, v\u00e4\u010d\u0161ina spolu\u017eiakov to ve\u013emi ocenila a boli sme si bli\u017e\u0161\u00ed. V Lond\u00fdne som zasa chodila do triedy, kde bolo 80 percent chlapcov, jemn\u00fdch bif\u013eo\u0161ov do v\u0161etk\u00e9ho vojensk\u00e9ho a\u00a0navy\u0161e spolo\u010densky ost\u00fdchav\u00fdch. Prv\u00fd rok bol pre m\u0148a trochu bolestiv\u00fd a\u00a0osamel\u00fd. Potom som sa rozhodla, \u017ee nem\u00f4\u017eem o\u010dak\u00e1va\u0165, \u017ee niekto in\u00fd mi vybav\u00ed kamo\u0161ov a zariadi m\u00f4j spolo\u010densk\u00fd program a za\u010dala som sa proakt\u00edvnej\u0161ie spozn\u00e1va\u0165 s \u013eu\u010fmi a chodi\u0165 na r\u00f4zne akcie.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Doma ste sa rovno vrhli na ute\u010deneck\u00fa tematiku…<\/strong><\/p>\n Ke\u010f\u017ee som sa v\u00a0Jord\u00e1nsku spoznala s\u00a0nieko\u013ek\u00fdmi ute\u010dencami, ktor\u00ed sa stali mojimi priate\u013emi, a\u00a0poznala som ich pr\u00edbehy aj probl\u00e9my, t\u00e9ma n\u00fatenej migr\u00e1cie vo mne rezonovala aj po n\u00e1vrate na Slovensko. Po roku v Jord\u00e1nsku a po v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch rokoch, \u010do som str\u00e1vila \u0161t\u00fadiom a pr\u00e1cou v zahrani\u010d\u00ed, som mala intenz\u00edvny pocit, \u017ee by som u\u017e chcela niekde patri\u0165 a za\u010da\u0165 okolo seba nie\u010do budova\u0165. V\u00a0roku 2015 som nast\u00fapila do akademick\u00e9ho kurzu v\u00a0Spolo\u010denstve Ladislava Hanusa, ktor\u00e1 v\u00a0tom \u010dase pracovala na pr\u00edprave iniciat\u00edvy \u201eKto pom\u00f4\u017ee\u201c. Pon\u00fakla som sa, \u017ee s\u00a0\u0148ou pom\u00f4\u017eem a\u00a0v\u00a0priebehu nieko\u013ek\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148ov som sa stala jej koordin\u00e1torkou. Cie\u013eom bolo pres\u00eddli\u0165 sto ute\u010deneck\u00fdch rod\u00edn zo S\u00fdrie a Iraku, ktor\u00e9 boli n\u00faten\u00e9 od\u00eds\u0165 kv\u00f4li ozbrojen\u00fdm nepokojom a pom\u00f4c\u0165 im integrova\u0165 sa na Slovensku. S\u00fa\u010das\u0165ou kampane bolo n\u00e1js\u0165 tis\u00edc \u013eud\u00ed, ktor\u00ed by pris\u013e\u00fabili, \u017ee nejak\u00fdm sp\u00f4sobom rodin\u00e1m pom\u00f4\u017eu. Napriek tomu, \u017ee sme na\u0161li vy\u0161e dvetis\u00edc \u013eud\u00ed a organiz\u00e1ci\u00ed ochotn\u00fdch sa zapoji\u0165, slovensk\u00e1 vl\u00e1da pres\u00eddlenie neuskuto\u010dnila. Form\u00e1lny d\u00f4vod sme nedostali. O\u00a0nejak\u00fd \u010das nesk\u00f4r v\u0161ak Ministerstvo vn\u00fatra pres\u00eddlilo skupinu 149 Ira\u010danov a\u00a0Ira\u010daniek v\u00a0r\u00e1mci in\u00e9ho projektu a\u00a0pri komunik\u00e1cii ich prijatia spom\u00ednali aj ochotu slovensk\u00fdch dobrovo\u013en\u00edkov.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n A\u00a0potom ste u\u017e pri ute\u010deneckej t\u00e9me zostali.<\/strong><\/p>\n Ke\u010f\u017ee iniciat\u00edvu \u201eKto pom\u00f4\u017ee\u201c podporilo to\u013eko \u013eud\u00ed, zhodli sme sa, \u017ee by bola \u0161koda tento potenci\u00e1l zahodi\u0165. Skontaktovali sme sa so v\u0161etk\u00fdmi organiz\u00e1ciami, ktor\u00e9 sa vtedy venovali ute\u010dencom a migr\u00e1cii na Slovensku a vyhodnotili sme, \u017ee by sme mohli na\u0161u sie\u0165 kontaktov pou\u017ei\u0165 ako dobrovo\u013en\u00edkov pri asistencii ute\u010dencom, ktor\u00ed sa u\u017e na Slovensku nach\u00e1dzali. Vtedy padlo rozhodnutie, \u017ee zalo\u017e\u00edme samostatn\u00fa organiz\u00e1ciu, ktor\u00e1 sa venuje integr\u00e1cii.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Okolo ute\u010deneckej kr\u00edzy u\u017e od roku 2015, kedy vypukla v\u00a0plnej sile, koluje mnoho hoaxov. Ako vyzer\u00e1 re\u00e1lna situ\u00e1cia v s\u00fa\u010dasnosti? <\/strong><\/p>\n Niektor\u00e9 m\u00e9di\u00e1 aj politici n\u00e1s informovali o obrovsk\u00fdch mno\u017estv\u00e1ch, ktor\u00e9 k n\u00e1m prich\u00e1dzaj\u00fa a ohrozuj\u00fa n\u00e1s. Re\u00e1lne po\u010dty \u017eiadate\u013eov o azyl v roku 2015 znamenali 330 jednotlivcov. V\u00a0tom roku sme udelili azyl 8 osob\u00e1m a doplnkov\u00fa ochranu 41 osob\u00e1m. Odvtedy sa po\u010dty \u017eiadate\u013eov ust\u00e1lili na 140 – 240 ro\u010dne, po\u010det udelen\u00fdch azylov a doplnkov\u00fdch ochr\u00e1n na zop\u00e1r desiatkach. Je pravda, \u017ee v tom obdob\u00ed prich\u00e1dzali stovky tis\u00edcov ute\u010dencov do Nemecka, seversk\u00fdch a z\u00e1padoeur\u00f3pskych kraj\u00edn, na\u0161im kon\u010din\u00e1m sa v\u0161ak vo v\u0161eobecnosti vyhli. Pod\u013ea \u0161tatist\u00edk Vysok\u00e9ho komis\u00e1ra pre ute\u010dencov (UNHCR) bolo v roku 2018 viac ako 70 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed n\u00faten\u00fdch opusti\u0165 svoju krajinu. Z toho vy\u0161e 41 mili\u00f3nov zostalo vys\u00eddlen\u00fdch v\u00a0r\u00e1mci vlastnej krajiny, zo zvy\u0161ku sa stali ute\u010denci, pri\u010dom 80 % z\u00a0nich sa nach\u00e1dza v\u00a0krajine susediacej s ich krajinou p\u00f4vodu.<\/p>\n <\/p>\n Ak\u00e9 etnick\u00e9 skupiny a n\u00e1rodnosti prich\u00e1dzaj\u00fa na Slovensko naj\u010dastej\u0161ie?\u00a0<\/strong><\/p>\n Za posledn\u00e9 roky mali \u017eiadatelia o azyl na Slovensku naj\u010dastej\u0161ie afgansk\u00fa, irack\u00fa, vietnamsk\u00fa, pakistansk\u00fa, s\u00fdrsku a ukrajinsk\u00fa n\u00e1rodnos\u0165. \u010co sa t\u00fdka migrantov, \u0161tatistiky za posledn\u00e9 roky ukazuj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161\u00ed podiel pracovn\u00fdch migrantov z\u00a0Ukrajiny a Srbska. Mysl\u00edm si, \u017ee v kr\u00e1tkodobom horizonte budeme krajinou, ktor\u00e1 ich bude prij\u00edma\u0165 \u010doraz viac – nazna\u010duj\u00fa to aj kroky Ministerstva pr\u00e1ce, soci\u00e1lnych vec\u00ed a rodiny a ich Strat\u00e9gia pracovnej mobility cudzincov.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Ka\u017ed\u00fd prich\u00e1dza so svoj\u00edm pr\u00edbehom. Ktor\u00fd \u017eivotn\u00fd osud v\u00e1s najviac zasiahol? <\/strong><\/p>\n Pozn\u00e1m pr\u00edbeh rodiny, ktorej otec bol podnikate\u013e a pri\u0161li za n\u00edm miestni mafi\u00e1ni, \u017ee chc\u00fa, aby im zaplatil 10.000 dol\u00e1rov, inak mu unes\u00fa a zabij\u00fa syna. Peniaze zaplatil, ale skupina mu nedala pokoj. Deti mu hovorili, \u017ee ich na ceste zo \u0161koly niekto prenasledoval v aute. Ke\u010f\u017ee v tom \u010dase bolo un\u00e1\u0161anie a vra\u017edenie v Afganistane be\u017en\u00e9, rozhodli sa od\u00eds\u0165. Strach o deti mi pr\u00edde naozaj neznesite\u013en\u00fd. Pozn\u00e1m tie\u017e irack\u00e9 kres\u0165ansk\u00e9 rodiny, ktor\u00e9 museli pred teroristickou skupinou Islamsk\u00fd \u0161t\u00e1t nieko\u013ekokr\u00e1t uteka\u0165 a h\u013eada\u0165 nov\u00e9 a nov\u00e9 \u00fato\u010disk\u00e1 a dnes cez Google maps a fotky zn\u00e1mych, ktor\u00ed v Iraku zostali, pozeraj\u00fa na svoje rozbombardovan\u00e9 domy.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Vyberaj\u00fa si ute\u010denci Slovensko cielene, alebo sa tu sk\u00f4r ocitn\u00fa n\u00e1hodou?<\/strong><\/p>\n V\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed, s ktor\u00fdmi som sa rozpr\u00e1vala, sa na Slovensku ocitla sk\u00f4r n\u00e1hodou. Mysleli si, \u017ee sa nach\u00e1dzaj\u00fa v inej krajine, pr\u00edpadne narazili na policajtov a jedin\u00e1 mo\u017enos\u0165 na\u010falej sa tu leg\u00e1lne zdr\u017eiava\u0165 bola po\u017eiada\u0165 o azyl. \u0160t\u00fadie ukazuj\u00fa, \u017ee jeden z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch faktorov pri v\u00fdbere cie\u013eovej destin\u00e1cie pri \u00fateku je existencia soci\u00e1lnych v\u00e4zieb. Ke\u010f\u017ee na Slovensku n\u00e1rodnostn\u00e9 a etnick\u00e9 komunity \u013eud\u00ed z kraj\u00edn n\u00faten\u00fdch migrantov neexistuj\u00fa, alebo s\u00fa len ve\u013emi mal\u00e9, nefunguj\u00fa ako pri\u0165ahuj\u00faci faktor.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Ak\u00fd dojem maj\u00fa zo Slovenska?<\/strong><\/p>\n Dojmy s\u00fa rozmanit\u00e9 a do ur\u010ditej miery odr\u00e1\u017eaj\u00fa celkov\u00fd postoj a naladenie \u010dloveka. Mnoh\u00ed maj\u00fa pozit\u00edvnu sk\u00fasenos\u0165 so Slov\u00e1kmi a povedia, \u017ee sme mil\u00ed a \u0161tedr\u00ed. Pochva\u013euj\u00fa si, \u017ee sme pokojn\u00e1 krajina, no taktie\u017e pozn\u00e1me pr\u00edpady, ke\u010f chlapcov, ktor\u00ed maj\u00fa tmav\u0161\u00ed odtie\u0148 poko\u017eky, nah\u00e1\u0148ali a vyhr\u00e1\u017eali sa im bitkou, \u010di ich dokonca aj zbili. Jeden z najvtipnej\u0161\u00edch postrehov bol pr\u00edbeh afganskej rodiny, ktor\u00e1 na Slovensko pri\u0161la vo viano\u010dnom obdob\u00ed. Policajti ich zobrali na stanicu, kde s prekvapen\u00edm pozerali, \u017ee pri\u0161li do naozaj \u010dudnej krajiny – ve\u010f \u013eudia si dovn\u00fatra nosia stromy. Nikdy predt\u00fdm neza\u017eili Vianoce a nepoznali trad\u00edciu ozdobovania strom\u010deka.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n \u010co sa deje, ke\u010f niekto u\u00a0n\u00e1s po\u017eiada o\u00a0azyl?<\/strong><\/p>\n \u0160tandardne ho umiestnia najprv do t\u00e1bora v Humennom, kde prebehne zdravotn\u00e1 prehliadka, karant\u00e9na a prv\u00e9 pohovory a potom do pobytov\u00e9ho t\u00e1bora v Rohovciach alebo v Humennom. Tam mus\u00ed po\u010dka\u0165 pribli\u017ene \u0161es\u0165 mesiacov na rozhodnutie.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Je pravda, \u017ee azyl u\u00a0n\u00e1s dostane len \u010dlovek, ktor\u00fd je bezprostredne ohrozen\u00fd? Teda ak je v\u00a0jeho krajine napr\u00edklad vojna a\u00a0on nem\u00e1 d\u00f4kazy o cielen\u00fdch \u00fatokoch na svoju osobu, tak jeho \u017eiados\u0165 bude zamietnut\u00e1..<\/strong><\/p>\n Na Slovensku je azyl ude\u013eovan\u00fd ve\u013emi pr\u00edsne a \u00e1no, deje sa to len vtedy, ak je mo\u017en\u00e9 dok\u00e1za\u0165, \u017ee nebezpe\u010denstvo hroz\u00ed priamo tejto osobe, bu\u010f ako jednotlivcovi, alebo ako pr\u00edslu\u0161n\u00edkovi nejakej etnickej, n\u00e1bo\u017eenskej, politickej alebo inej skupiny. V pr\u00edpade, ak nie je mo\u017en\u00e9 toto dok\u00e1za\u0165 a v krajine \u201eiba\u201c prebieha ob\u010dianska vojna, vtedy \u017eiadatelia m\u00f4\u017eu e\u0161te st\u00e1le uspie\u0165 v z\u00edskan\u00ed doplnkovej ochrany, tzv. mal\u00e9ho azylu, ktor\u00fd sa ude\u013euje na rok s mo\u017enos\u0165ou pred\u013a\u017eenia.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Kladiete d\u00f4raz na my\u0161lienku, \u017ee integr\u00e1cia je obojsmern\u00fd proces, ktor\u00fd sa t\u00fdka nielen cudzincov, ale aj n\u00e1s a\u00a0na\u0161ej ochoty….<\/strong><\/p>\n Presne tak. Ur\u010dite m\u00f4\u017eeme a m\u00e1me o\u010dak\u00e1va\u0165 od \u013eud\u00ed, ktor\u00fdm u n\u00e1s poskytneme \u00fato\u010disko, aby sa nau\u010dili rozpr\u00e1va\u0165 po slovensky, aby sa zamestnali, platili dane a d\u00e1vali svoje deti do slovensk\u00fdch \u0161k\u00f4lok a \u0161k\u00f4l. Ale v tom pr\u00edpade mus\u00edme by\u0165 aj my ochotn\u00ed medzi seba ich prija\u0165. Pozn\u00e1m pr\u00edbehy, ke\u010f sa \u013eudia nau\u010dili po slovensky a h\u013eadali si pr\u00e1cu alebo b\u00fdvanie, ale kv\u00f4li ich farbe pleti alebo preto, \u017ee nosili \u0161atku, neuspeli. Pozn\u00e1m pr\u00edbehy det\u00ed, ktor\u00fdm v \u0161k\u00f4lke in\u00e9 deti hovorili \u201eteroristi\u201c, lebo to videli v telev\u00edzii alebo u rodi\u010dov. Tak\u00e9to sk\u00fasenosti ich vytl\u00e1\u010daj\u00fa zo spolo\u010dnosti. Tento pr\u00edstup m\u00f4\u017ee ma\u0165 z dlhodob\u00e9ho h\u013eadiska vplyv na to, \u017ee sa pr\u00edslu\u0161n\u00edci na\u0161ich men\u0161\u00edn radikalizuj\u00fa. Umo\u017eni\u0165 \u013eu\u010fom sa u n\u00e1s integrova\u0165 je d\u00f4le\u017eit\u00e9 aj pre n\u00e1s.<\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/pobudova3.jpg\")
<\/a>\u010co pre v\u00e1s znamen\u00e1 domov? <\/strong><\/p>\n<\/a>Ocitli ste sa niekedy v\u00a0poz\u00edcii, \u017ee ste mali \u0165a\u017ekosti zapadn\u00fa\u0165? <\/strong><\/p>\n