{"id":7652,"date":"2020-04-13T18:37:47","date_gmt":"2020-04-13T16:37:47","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=7652"},"modified":"2020-04-13T18:37:47","modified_gmt":"2020-04-13T16:37:47","slug":"emilie-floge-rakuska-coco-chanel","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/emilie-floge-rakuska-coco-chanel\/","title":{"rendered":"Emilie Fl\u00f6ge – Rak\u00faska Coco Chanel"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Bola, alebo nebola milenkou Gustava Klimta? Jedni tvrdia, \u017ee vz\u0165ah Emilie Fl\u00f6ge a\u00a0najsl\u00e1vnej\u0161ieho rak\u00faskeho maliara bol \u010disto platonick\u00fd, in\u00ed mu prisudzuj\u00fa aj erotick\u00fd rozmer, tak\u017ee raz sa o\u00a0nej p\u00ed\u0161e ako o\u00a0Klimtovej priate\u013eke a\u00a0dru\u017eke, inokedy ako o\u00a0milenke – v\u017edy v\u0161ak len a\u00a0len v\u00a0spojitosti s\u00a0maliarov\u00fdm menom. Bez neho akoby ani neexistovala a\u00a0pritom vo svojej dobe bola uzn\u00e1vanou m\u00f3dnou n\u00e1vrh\u00e1rkou, ktor\u00e1 vo Viedni zaviedla tzv. reformn\u00fa m\u00f3du. \u010co to znamenalo? Predov\u0161etk\u00fdm uvo\u013eni\u0165 \u017eensk\u00e9 telo zo zovretia korzetu. Vieden\u010danka Emilie Fl\u00f6ge, sama sebe najlep\u0161ia modelka, to dok\u00e1zala prinajmen\u0161om desa\u0165 rokov pred sl\u00e1vnou Coco Chanel!\u00a0<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Na za\u010diatku bol jeho brat a\u00a0jej sestra. Franz Klimt a\u00a0Helene Fl\u00f6ge. Na rozdiel od svojho star\u0161ieho s\u00farodenca Gustava, ktor\u00fd so svoj\u00edm divok\u00fdm v\u00fdrazom, \u00fazem\u010distou postavou a\u00a0\u0161irok\u00fdmi pracovn\u00fdmi kaftanmi pripom\u00ednal sk\u00f4r rusk\u00e9ho mu\u017e\u00edka reznut\u00e9ho lesn\u00fdm faunom, Franz Klimt bol \u0161tram\u00e1k. \u0160t\u00edhly, elegantn\u00fd so starostlivo zastrihnut\u00fdmi f\u00fazikmi. Bol tie\u017e umelec, s\u00a0bratom a\u00a0e\u0161te jedn\u00fdm maliarom Franzom Matschom zalo\u017eil umeleck\u00fd dekorat\u00e9rsky ateli\u00e9r, ktor\u00fd v\u00a0\u010dase, ke\u010f sa Franz zah\u013eadel do Heleny, bol u\u017e na rak\u00faskej umeleckej sc\u00e9ne pevne etablovan\u00fd – lukrat\u00edvne z\u00e1kazky ako napr\u00edklad v\u00fdzdoba schodiska Umelecko-priemyseln\u00e9ho m\u00fazea alebo stropn\u00e9 ma\u013eby v\u00a0Dvornom divadle prich\u00e1dzali z\u00a0t\u00fdch najvy\u0161\u0161\u00edch miest. V\u00a0umen\u00ed v\u0161ak e\u0161te st\u00e1le prevl\u00e1dal neoklasicizmus, Viede\u0148 si na svie\u017eu obrodn\u00fa vlnu secesie, ktor\u00e1 Klimta vyniesla na piedest\u00e1l, musela e\u0161te zop\u00e1r rokov po\u010dka\u0165… Ale sp\u00e4\u0165 k\u00a0za\u013e\u00fabencom Franzovi a\u00a0Helene. Otec Helene, prostrednej z\u00a0troch sestier, vlastnil tov\u00e1rni\u010dku na v\u00fdrobu fajok z\u00a0morskej peny, ktor\u00e9 vyv\u00e1\u017eal a\u017e do Anglicka. Rodine sa nedarilo zle, k\u00a0bohatstvu v\u0161ak mala, aj vzh\u013eadom ku\u00a0trom dc\u00e9ram s\u00facim na vydaj, \u010faleko.<\/p>\n

Emilie, najmlad\u0161ia zo sestier Fl\u00f6geov\u00fdch, sa s Gustavom Klimtom zozn\u00e1mila v\u010faka tomu, \u017ee Helene za\u010dal dvori\u0165 jeho brat Franz. A\u00a0ke\u010f sa t\u00ed dva zobrali, z\u00a0Emilie a\u00a0Gustava sa stali \u0161vagrovci. Obe rodiny si v\u00fdborne rozumeli, kr\u00e1tko po sob\u00e1\u0161i sa \u0161\u0165astn\u00fdm man\u017eelom narodila dc\u00e9ra, potom pre\u0161iel rok, ani nie dva a\u00a0zrazu bol v\u0161etk\u00e9mu koniec… Franz n\u00e1hle zomrel, mal iba 29 rokov a\u00a0z\u00a0Heleny sa stala 21-ro\u010dn\u00e1 vdova. Po Franzovej smrti Gustav na seba zobral povinnos\u0165 stara\u0165 sa o\u00a0bratovu \u017eenu a\u00a0mal\u00fa dc\u00e9rku. Puto medzi oboma rodinami sa nepretrhlo, a\u00a0tak to malo zosta\u0165 \u010fal\u0161\u00edch vy\u0161e dvadsa\u0165p\u00e4\u0165 rokov, a\u017e do Klimtovej smrti.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Ka\u017ed\u00e1, \u010do mu pr\u00edde do cesty<\/strong><\/p>\n

Osem rokov me\u0161tianky, v\u00a0\u0161trn\u00e1stich adieu, \u0161kola, potom sa p\u00e1r rokov len tak premota\u0165 doma, aby sa v\u00a0sedemn\u00e1stich za\u010dal lov na man\u017eela, po ktorom, ke\u010f skon\u010dil v\u00ed\u0165azne, \u017eenu u\u017e \u010dakalo len rodenie det\u00ed, priberanie na v\u00e1he, \u0165ahanie jablkov\u00fdch \u0161tr\u00fadl\u00ed k\u00a0obedu a\u00a0prestieranie vz\u00e1cneho Moser porcel\u00e1nu k\u00a0poobed\u0148aj\u0161iemu \u010daju. Sestry Fl\u00f6geov\u00e9 sa od tohto tradi\u010dn\u00e9ho obrazu viedenskej matr\u00f3ny l\u00ed\u0161ili – v\u0161etky tri sa vyu\u010dili kraj\u010d\u00edrskemu remeslu a\u00a0namiesto toho, aby sa zamestnali v\u00a0niektorom z\u00a0ve\u013ek\u00fdch obchodn\u00fdch domov, ktor\u00e9 pr\u00e1ve vznikali na Mariahilfer Strasse, dve star\u0161ie si otvorili vlastn\u00fa kraj\u010d\u00edrsku diel\u0148u. Ke\u010f Emilie dospela, pridala sa k\u00a0nim. Pr\u00e1ca to bola ako ka\u017ed\u00e1 in\u00e1, ni\u010d svetoborn\u00e9 a\u00a0u\u017e v\u00f4bec nie kreat\u00edvne, mlad\u00e1 diev\u010dina zv\u00e4\u010d\u0161a iba na\u0161\u00edvala nov\u00e9 goliere na obnosen\u00e9 \u0161aty, p\u00e1rala, skracovala, pre\u0161\u00edvala…<\/p>\n

Gustav v\u00a0nej vzbudzoval nepokoj. Bol tesne pred tridsiatkou a\u00a0ruka v\u00a0ruke s\u00a0poves\u0165ou talentovan\u00e9ho umelca \u0161li o\u00a0\u0148om ch\u00fdry, \u017ee sa vysp\u00ed s\u00a0ka\u017edou modelkou, ktor\u00fa nal\u00e1ka do svojho ateli\u00e9ru, aj preto sa v\u0161etky po\u010destn\u00e9 \u017eeny \u010dervenali a\u017e po korienky vlasov! V\u00a0rodinnom kruhu to bol ale pr\u00edjemn\u00fd mu\u017e a\u00a0v\u0161etci Fl\u00f6geovci ho mali radi, akur\u00e1t… Akur\u00e1t nech nepletie hlavu Emilie, diev\u010da m\u00e1 iba sedemn\u00e1s\u0165 a\u00a0na af\u00e9ru s\u00a0chlapom, ktor\u00fd k\u013eaje ako koloto\u010diar z Pr\u00e1tru, pije ako ko\u010di\u0161 spred Stephansdomu a\u00a0pre\u0165ahuje \u017eensk\u00e9 vo svojom kutlochu, je pr\u00edli\u0161 mlad\u00e1, pr\u00edli\u0161 slu\u0161ne vychovan\u00e1, pr\u00edli\u0161 inteligentn\u00e1 a\u00a0pr\u00edli\u0161 cudn\u00e1! Gustav v\u0161ak naliehal a\u00a0Emilie pod\u013eahla. \u010ci aj doslova, teda vo fyzickom slova zmysle, v\u00a0tom si historici nie s\u00fa na\u010distom, nemeck\u00e1 spisovate\u013eka Margret Greinerov\u00e1, autorka biografie Emilie Fl\u00f6geovej, je v\u0161ak presved\u010den\u00e1, \u017ee t\u00ed dvaja boli milenci. \u201eTy moja gazela, moja kr\u00e1sna. Ty, slad\u0161ia ne\u017e voda z\u00a0nebies,\u201c p\u00edsal Gustav svojej milej, ktor\u00fa d\u00f4verne prez\u00fdval Midi. A\u00a0p\u00edsal to v\u00a0jazyku milencov, ke\u010f\u017ee obaja spolu brali s\u00fakromn\u00e9 hodiny franc\u00faz\u0161tiny, i\u00a0ke\u010f Klimt sa na \u0161prtanie cudz\u00edch slov\u00ed\u010dok zakr\u00e1tko vyka\u0161\u013eal.<\/p>\n

Gustav si rozko\u0161 zo sexu vedel ur\u010dite vychutna\u0165, bol to naslovovzat\u00fd p\u00f4\u017eitk\u00e1r, ktor\u00fd si rovnako ako dobr\u00e9 jedlo a\u00a0pitie u\u017e\u00edval i telesn\u00fa bl\u00edzkos\u0165 \u017eien (\u201eKlimt berie ka\u017ed\u00fa, \u010do mu pr\u00edde do cesty,\u201c poznamenala si do svojho denn\u00edka kr\u00e1\u013eovn\u00e1 viedensk\u00fdch klebetn\u00edc, bo\u017esk\u00e1 Alma Mahlerov\u00e1). Vedela aj Emilie prec\u00edti\u0165 svoju sexualitu, zdala sa jej prirodzen\u00e1, zdala sa ona samej sebe hodn\u00e1 telesnej rozko\u0161e? Dok\u00e1zala svoju myse\u013e oslobodi\u0165 od mravnostn\u00fdch \u0161krup\u00fa\u013e tak, ako sa nesk\u00f4r dok\u00e1zala oslobodi\u0165 od zvieravej moci tesn\u00e9ho korzetu? V\u00a0jej \u010dasoch si po\u010destn\u00e9 \u017eeny nerobili n\u00e1rok na sexu\u00e1lne uspokojenie, mnoh\u00e9 z\u00a0nich nikdy nepoc\u00edtili telesn\u00fa rozko\u0161, pova\u017eovalo sa to za nevkusn\u00e9, man\u017eelove \u0161ar\u00e1dy v\u00a0posteli bolo treba len pretrpie\u0165 a\u00a0v\u00a0tichosti sa modli\u0165, aby ho \u010do najsk\u00f4r pre\u0161li a\u00a0ke\u010f sa tak kone\u010dne stalo, zap\u00e1len\u00fa pochode\u0148 prebrali prostit\u00fatky. Koncom 19. storo\u010dia sa to vo Viedni \u013eahk\u00fdmi \u017een\u0161tinami len tak hm\u00fdrilo, mesto evidovalo okolo 40.000 pracovn\u00ed\u010dok najstar\u0161ieho remesla na svete.<\/p>\n

Klimt nikdy nepreme\u0161kal pr\u00edle\u017eitos\u0165, aby sa obzrel za peknou \u017eenou. A\u00a0tie\u017e r\u00e1d Emilie informoval o\u00a0svojich zvodcovsk\u00fdch \u00famysloch. Ako na jednej z\u00a0mno\u017estva poh\u013eadn\u00edc, ktor\u00e9 jej poslal (p\u00edsal v\u00fdlu\u010dne poh\u013eadnice, nikdy nie listy), ke\u010f medzi dojmami z\u00a0n\u00e1v\u0161tevy Prahy, utr\u00fasi aj \u201ep\u00e1r slov o\u00a0tunaj\u0161\u00edch \u017een\u00e1ch\u201c, ktor\u00e9 s\u00fa \u201ecelkom pekn\u00e9\u201c, tak\u017ee mlsn\u00fd koc\u00farisko vyslovuje n\u00e1dej, \u017ee sa mu sn\u00e1\u010f podar\u00ed \u201epobavi\u0165 s nejakou peknou \u010ce\u0161kou\u201c. Jedn\u00fdm dychom je v\u0161ak schopn\u00fd svoju Midi nab\u00e1da\u0165: \u201eBu\u010f mi vern\u00e1, moja kr\u00e1sna priate\u013eka, ktor\u00fa milujem, bu\u010f mi vern\u00e1, m\u00f4j poklad, m\u00f4j \u017eivot.\u201c Keby to ist\u00e9 \u017eiadala ona od neho, pravdepodobne by zostal riadne zasko\u010den\u00fd. Vernos\u0165 bral ako nie\u010do, \u010do sa jeho osobne net\u00fdka…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Ke\u010f l\u00e1ska u\u017e nie je mo\u017en\u00e1<\/strong><\/p>\n

Akoko\u013evek si Emilie svoj vz\u0165ah ku Gustavovi romantizovala, bolo len ot\u00e1zkou \u010dasu, kedy z idylick\u00fdch v\u00fd\u0161av Klimtovho dvorenia dopadne na tvrd\u00fa zem. A\u00a0\u017ee si pri tom riadne nabije pusu, o\u00a0tom nebolo poch\u00fdb. Alma Schindlerov\u00e1 bola \u010fal\u0161ia sedemn\u00e1stka, ktor\u00e1 u\u017e-u\u017e padla zvodcovi za obe\u0165. Mlad\u00e1 nadan\u00e1 diev\u010dina nielen\u017ee hrala v\u00fdborne na klav\u00edri, ale aj\u00a0komponovala. O\u00a0p\u00e1r rokov nesk\u00f4r vst\u00fapi do dej\u00edn ako femme fatale, najmilovanej\u0161ia a\u00a0najkraj\u0161ia \u017eena Viedne, ktor\u00e1 popletie hlavu mnoh\u00fdm v\u00fdznamn\u00fdm umelcom, vr\u00e1tane maliara Oskara Kokoschku (jej milenec), skladate\u013ea Gustava Mahlera (jej prv\u00fd man\u017eel), architekta Bauhausu Waltera Gropia (jej druh\u00fd man\u017eel) \u010di spisovate\u013ea Franza Werfela (jej tret\u00ed man\u017eel). Ale v\u00a0roku 1896 m\u00e1 Alma iba sladk\u00fdch sedemn\u00e1s\u0165 a\u00a0v\u00a0p\u00e4t\u00e1ch raz tak star\u00e9ho Klimta, ktor\u00fd zamilovan\u00fd a\u017e po u\u0161i prenasleduje svoju l\u00e1sku a\u017e do Talianska (aj ke\u010f cestovanie z\u00a0celej du\u0161e nezn\u00e1\u0161a). Vo Verone mu v\u0161ak Almin ot\u010dim (s\u00e1m umelec, ktor\u00fd si Klimta nadov\u0161etko v\u00e1\u017ei) prehovor\u00ed do du\u0161e a\u00a0Klimt zahanben\u00fd i\u00a0zlomen\u00fd chvatne op\u00fa\u0161\u0165a mesto milencov. \u201eZbabelo sa stiahol,\u201c urazene kon\u0161tatuje Alma vo svojom denn\u00edku. \u201ePrejavil sa ako slaboch… vzdal sa ma bez boja!\u201c Na\u010do by ale bojoval, on tento modus vivendi v\u00f4bec nepoznal, ke\u010f\u017ee matka a\u00a0dve sestry ho rozmazn\u00e1vali ako ve\u010dn\u00e9ho pubertiaka. Na\u010do by bojoval, ke\u010f m\u00e1 doma svoju vern\u00fa priate\u013eku, svoj poklad, svoju milovan\u00fa Emilie? A\u00a0Mariu Zimmermannov\u00fa, ob\u013e\u00faben\u00fa modelku, s\u00a0ktorou pr\u00e1ve \u010dak\u00e1 die\u0165a? A\u00a0tehotn\u00e1 je aj \u010ce\u0161ka Maria U\u010dick\u00e1, jeho \u010fal\u0161ia modelka, ba existuj\u00fa ind\u00edcie, pod\u013ea ktor\u00fdch vraj Klimt ist\u00fd \u010das ob\u0161\u0165ast\u0148oval v\u00a0posteli aj Helene, vdovu po svojom bratovi.<\/p>\n

Ak Emilie bola Gustavovou milenkou so v\u0161etk\u00fdm, \u010do k\u00a0tomu patr\u00ed, jeho af\u00e9ra s\u00a0Almou i\u00a0fakt, \u017ee dve \u017eeny z\u00e1rove\u0148 s\u00a0n\u00edm \u010dakaj\u00fa die\u0165a, musel by\u0165 pre \u0148u riadny \u0161ok. \u010co-to o\u00a0modelk\u00e1ch \/ milenk\u00e1ch u\u017e asi aj tu\u0161ila, ale z\u00a0hrdosti si nahov\u00e1rala (a\u00a0Klimt ju v\u00a0tom isto horlivo utvrdzoval), \u017ee jeho vz\u0165ah k\u00a0nej je in\u00fd. Jedine\u010dn\u00fd, neopakovate\u013en\u00fd, v\u00fdnimo\u010dn\u00fd. \u017de pre\u0148 znamen\u00e1 viac ako v\u0161etky tie Marie, Zimmermannov\u00e9 \u010di U\u010dick\u00e9 dokopy.<\/p>\n

Na ist\u00fd \u010das sa ich puto pretrhlo. Emilie sa vytrvalo odmietala s\u00a0Gustavom stretn\u00fa\u0165, zat\u013akala sa pred n\u00edm, neodpovedala na jeho listy, ke\u010f pri\u0161iel k\u00a0nim na n\u00e1v\u0161tevu, vyhovorila sa na bolesti hlavy a\u00a0odi\u0161la do svojej izby. \u201eOt\u00e1zka znela,\u201c p\u00ed\u0161e Margret Greinerov\u00e1, \u201e\u010di dok\u00e1\u017ee Gustavovi odpusti\u0165, \u010di je jej srdce dos\u0165 ve\u013ek\u00e9, aby dalo priestor priate\u013estvu, ke\u010f l\u00e1ska u\u017e nie je mo\u017en\u00e1.\u201c Bud\u00facnos\u0165 uk\u00e1zala, \u017ee \u00e1no, \u017ee dok\u00e1zala priate\u013estvo pov\u00fd\u0161i\u0165 nad l\u00e1sku, ale za ak\u00fa cenu, to vedela len ona sama. A tak do dej\u00edn vst\u00fapila ako celo\u017eivotn\u00e1 priate\u013eka, d\u00f4vern\u00ed\u010dka a\u00a0dru\u017eka maliara Gustava Klimta. V\u00e4\u010d\u0161inou sa v\u00a0literat\u00fare pri jej mene neuv\u00e1dza ni\u010d viac. To v\u0161ak treba napravi\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Secesia na spadnutie<\/strong><\/p>\n

Koncom 19. storo\u010dia to vo Viedni vrelo. V\u00a0sal\u00f3ne Berty Zuckerkandlovej sa sch\u00e1dzali intelektu\u00e1li z\u00a0celej Viedne: spisovatelia, umelci, architekti, dirigenti, maliari. Najm\u00e4 t\u00ed posledn\u00ed, nap\u00e1jan\u00ed \u010derstv\u00fdm vetrom z\u00a0Par\u00ed\u017ea, ktor\u00fd do Viedne privial ducha impresionizmu, t\u00fa\u017eili po zmene. Po novom umeleckom vyjadren\u00ed, oslobodenom od skostnaten\u00e9ho vkusu minul\u00e9ho storo\u010dia a\u00a0in\u0161tit\u00faci\u00ed, ktor\u00e9 ho reprezentovali. \u201eIde n\u00e1m o\u00a0to,\u201c pr\u00edzvukoval Klimt v\u00a0mene nov\u00fdch za\u010diatkov, \u201eaby sme sa vymanili z\u00a0provinci\u00e1lnosti a\u00a0napojili sa na medzin\u00e1rodn\u00e9 umeleck\u00e9 dianie. Ve\u010f v\u00a0na\u0161om vlastnom vyd\u00fdchanom vzduchu sa dus\u00edme!\u201c Konzervat\u00edvci kontra reform\u00e1tori – t\u00ed druh\u00ed sa napokon vzb\u00farili a trhli od spiato\u010dn\u00edckych akademikov a\u00a0v\u00a0roku 1897 zalo\u017eili Zdru\u017eenie v\u00fdtvarn\u00fdch umelcov Rak\u00faska. A Klimt sa stal jeho predsedom. Tak sa zrodila sl\u00e1vna viedensk\u00e1 secesia, nie nadarmo toto slovo v\u00a0p\u00f4vodnom v\u00fdzname znamen\u00e1 od\u0161tiepenie, odluku. V hostinci Die Traube sa po ve\u010deroch sch\u00e1dzali najzap\u00e1lenej\u0161\u00ed predstavitelia modernizmu: architekt Josef Hoffmann, maliar Karl Moll, v\u0161eumelec Koloman Moser, dizajn\u00e9r a\u00a0architekt Josef Maria Olbrich. Alfou a\u00a0omegou ich manifestu sa stala po\u017eiadavka \u201etot\u00e1lneho umenia\u201c, sp\u00e1jaj\u00faceho v\u00a0mene nov\u00e9ho vkusu ma\u013ebu, architekt\u00faru, soch\u00e1rstvo i dekorat\u00edvne umenie.<\/p>\n

Emilie bola pri tom. V\u010faka priate\u013estvu s\u00a0Klimtom bola v\u00a0centre diania, stret\u00e1vala sa so v\u0161etk\u00fdmi d\u00f4le\u017eit\u00fdmi postavami viedenskej secesie, po\u010d\u00favala ich rozhovory, spory, vyhl\u00e1senia, st\u00e1la pri zrode Wiener Werkst\u00e4tte (Viedensk\u00e9 umeleck\u00e9 dielne\u00ed), ktor\u00e9 vznikli po vzore anglick\u00e9ho hnutia Arts & Crafts, usiluj\u00faceho o\u00a0obnovu umeleck\u00fdch remesiel. Wiener Werkst\u00e4tte mali amb\u00edciu produkova\u0165 \u0161irok\u00fa plej\u00e1du umelecko-remeseln\u00fdch predmetov najvy\u0161\u0161ej kvality: stoli\u010diek, kresiel a \u010fal\u0161ieho zariadenia interi\u00e9ru, keramiky, skla, dreva, ko\u017ee, text\u00edli\u00ed, prosto v\u0161etk\u00e9ho, \u010do reformn\u00e1 viedensk\u00e1 elita potrebovala na zariadenie svojich nov\u00fdch, modern\u00fdch dom\u00e1cnost\u00ed. Emilie si najlep\u0161ie rozumela s\u00a0Kolom Moserom a Josefom Hoffmannom, ideologick\u00fdm vodcom viedenskej secesie. Josef vedel najlep\u0161ie tlmo\u010di\u0165 my\u0161lienky hnutia, r\u00e1d z\u00e1palisto re\u010dnil o tom, ako sa z\u00a0Viedne stane arbiter nov\u00e9ho eur\u00f3pskeho vkusu, ako sa umenie, remeslo a technika bud\u00fa navz\u00e1jom dop\u013a\u0148a\u0165 a obohacova\u0165: \u201eDrahocenn\u00e9 remeseln\u00e9 techniky ako umenie zlatn\u00edkov a striebrotepcov, umenie kni\u017enej v\u00e4zby, ru\u010dn\u00e9ho pozlacovania, to v\u0161etko sa znovu pozdvihne zo zanedbanosti a zabudnutia k\u00a0nov\u00fdm hodnot\u00e1m, v\u010faka umeleckej my\u0161lienke, ktor\u00e1 sa tesne primkne k\u00a0podstate techniky,\u201c pr\u00edzvukoval. Umenie si podriadi aj s\u00e1m \u017eivot, v\u0161etko sa mus\u00ed kori\u0165 umeniu. (Kto v\u0161ak sedel na stoli\u010dke vyrobenej vo viedensk\u00fdch diel\u0148ach alebo pozn\u00e1 tie od glasgowsk\u00e9ho architekta Charlesa Mackintosha, ktor\u00e9ho pr\u00edsny geometrick\u00fd in\u0161piroval aj Wiener Werkst\u00e4tte, vie, \u017ee o pohodlnosti \u010di ergon\u00f3mii nemohlo by\u0165 ani re\u010di. Raz darmo, imperat\u00edv umenia st\u00e1l nad v\u0161etk\u00fdm – nad pr\u00edrodou i \u010dlovekom…)<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Rybia \u017eena<\/strong><\/p>\n

Na za\u010diatku 20. storo\u010dia to vo Viedni vyzeralo asi takto: ka\u017ed\u00fd, kto v\u00a0meste nie\u010do znamenal, musel ma\u0165: A) dom navrhnut\u00fd od Josefa Hoffmanna, B) interi\u00e9r zariaden\u00fd Kolom Moserom,\u00a0C) v\u00a0sal\u00f3ne zavesen\u00fd obraz man\u017eelky p\u00e1na domu nama\u013eovan\u00fd Gustavom Klimtom.<\/p>\n

Emilie mala dvadsa\u0165osem, na vtedaj\u0161ie pomery u\u017e takmer starodievock\u00fd vek (ale dopracovala sa k\u00a0nemu celkom slobodne a\u00a0z vlastnej v\u00f4le), ke\u010f ju Klimt po\u017eiadal, aby mu st\u00e1la modelom. S\u00fahlasila, ale bolo to \u00famorn\u00e9 a\u00a0trvalo to dlho. Maliar si najprv urobil nieko\u013eko fotografi\u00ed (tak postupoval pri v\u0161etk\u00fdch svojich ve\u013ek\u00fdch portr\u00e9toch), na ktor\u00fdch sk\u00famal poko\u017eku, ruky, tv\u00e1r svojho modelu. Na oble\u010den\u00ed mu nez\u00e1le\u017ealo. \u201e\u0160aty nehraj\u00fa \u017eiadnu rolu, nebud\u00fa to ozajstn\u00e9 \u0161aty, tie si vymysl\u00edm,\u201c objas\u0148oval svoj umeleck\u00fd postup. Ke\u010f bolo dielo dokonan\u00e9, Emilie netajila sklamanie. Na obraze sa nevedela n\u00e1js\u0165, namiesto nej na \u0148om p\u00f3zovala Rybia \u017eena. Postava v\u00a0takmer a\u017e \u017eivotnej ve\u013ekosti, mal\u00e1 hlava v\u00a0zovret\u00ed obrovsk\u00e9ho goliera, pr\u00edli\u0161 ve\u013ea vlasov a\u00a0\u0161aty… Tie tiekli obrazom ako rieka, modro-zelen\u00e1 voda, v\u00a0ktorej pl\u00e1vali odlesky zlata. Bola to v\u00f4bec ona? T\u00e1 \u017eena jej pripadala umel\u00e1, ako \u201e\u010d\u00edra dekor\u00e1cia a\u00a0tak m\u00e1lo \u013eudsk\u00e1\u201c. Obraz sa nep\u00e1\u010dil ani Emilin\u00fdm sestr\u00e1m, ani matke, ba frflala na\u0148 aj Gustavova matka. Autor v\u0161ak ml\u010dal, Klimt svoje obrazy nikdy nekomentoval. Napokon Rybiu \u017eenu pon\u00fakol \u0161t\u00e1tu na predaj. \u201eDnes \u0165a pekelne skas\u00edrujem,\u201c hl\u00e1sil Emilie, ke\u010f obraz od neho v\u00a0roku 1908 odk\u00fapilo Viedensk\u00e9 m\u00fazeum za hrie\u0161nych 12.000 kor\u00fan – pre porovnanie dom\u010dek pri\u00a0Attersee, kam Emilie s\u00a0rodinou a\u00a0Klimtom jazdila na pr\u00e1zdniny, sa dal obstara\u0165 za 17.000 kor\u00fan.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>V\u00a0kurze je reformn\u00e1 m\u00f3da<\/strong><\/p>\n

Sal\u00f3n sestier Fl\u00f6geov\u00fdch za\u010dal fungova\u0165 v roku 1904. N\u00e1pad vzi\u0161iel od Emilie, to ona bola du\u0161ou firmy, to ona presved\u010dila sestry, aby kraj\u010d\u00edrsku diel\u0148u prebudovali na m\u00f3dny sal\u00f3n, v\u00a0ktorom bud\u00fa vytv\u00e1ra\u0165 reformn\u00fa m\u00f3du. Pauline si zobrala na staros\u0165 \u00fa\u010dty a\u00a0obchod, Helene dohov\u00e1rala sk\u00fa\u0161ky a\u00a0bdela nad kraj\u010d\u00edrkami a Emilie robila to, \u010domu Franc\u00fazi vzletne hovoria couture. Koloman Moser i Josef Hoffmann jej posielali svoje klientky, ktor\u00fdch klasick\u00e1 garder\u00f3ba v\u00a0modern\u00fdch interi\u00e9roch p\u00f4sobila ako p\u00e4s\u0165 na oko. Ako vyzerala napar\u00e1den\u00e1 Vieden\u010danka na za\u010diatku 20. storo\u010dia? Kypr\u00e1 a bacu\u013eat\u00e1, sputnan\u00e1 korzetom so zo\u0161nurovan\u00fdm p\u00e1som a nariasen\u00fdm \u017eiv\u00f4tikom, ktor\u00fd vytl\u00e1\u010dal prsia a\u017e k\u00a0brade. Pod suk\u0148ami z\u00e1plava spodni\u010diek a\u00a0r\u00f4znych v\u00fdstu\u017e\u00ed, v\u00a0takomto outfite sa nedalo slobodne d\u00fdcha\u0165, tob\u00f4\u017e pohybova\u0165. Emilie horlila za reformn\u00e9 \u0161aty, tak\u00e9, ktor\u00e9 bud\u00fa nosi\u0165 slobodn\u00e9 \u017eeny: umelkyne, novin\u00e1rky, u\u010dite\u013eky, podnikate\u013eky. Sestry s\u00edce namietali, \u017ee Vieden\u010danky nie s\u00fa Par\u00ed\u017eanky a\u00a0tak\u00fato radik\u00e1lnu zmenu neprijm\u00fa, ale ona sa nenechala vyvies\u0165 z\u00a0miery. V\u00a0Par\u00ed\u017ei Paul Poiret vyhl\u00e1sil vojnu korzetom a\u00a0namiesto \u201evy\u0161norenej\u201c siluety v\u00a0tvare p\u00edsmena S (vy\u010dnievaj\u00face poprsie a\u00a0zadok) navrhoval spl\u00fdvan\u00e9 \u00fazke \u0161aty, ktor\u00fdch suk\u0148a za\u010d\u00ednala u\u017e pod prsiami. Emilie sa vydala v Poiretov\u00fdch stop\u00e1ch, jej \u0161aty pripom\u00ednali dlh\u00fa tuniku ozdoben\u00fa vysok\u00fdm \u201eman\u017eetov\u00fdm\u201c golierom, ktor\u00fd opticky predl\u017eoval krk, a\u00a0t\u00fdm dod\u00e1val celej postave r\u00e1z vzne\u0161enosti… \u00c0\u00a0propos, Poiret. Emilie si tohto tyrana m\u00f3dy, ako sa s\u00e1m s\u00a0ob\u013eubou definoval, v\u00e1\u017eila a on si v\u00e1\u017eil ju. Po\u010das n\u00e1v\u0161tevy Viedne jej struhol poklonu ako \u017eene, ktor\u00e1 pre Vieden\u010danky vyna\u0161la osloboden\u00fa m\u00f3du, \u201ev mojom duchu, ale bohu\u017eia\u013e celkom bez mojej pomoci\u201c. Na rozdiel od Poireta, exaltovan\u00e9ho milovn\u00edka Orientu, viedensk\u00e1 n\u00e1vrh\u00e1rka vyzn\u00e1vala strohej\u0161\u00ed \u0161t\u00fdl a\u00a0namiesto opulentn\u00fdch l\u00e1tok sk\u00f4r geometrick\u00e9 vzory, \u010dasto priamo odvoden\u00e9 z\u00a0tvorby Wiener Werkst\u00e4tte.<\/p>\n

Dvakr\u00e1t do roka, v\u00a0septembri a\u00a0vo febru\u00e1ri, jazdila do Par\u00ed\u017ea na Poiretove m\u00f3dne prehliadky. V\u00a0Par\u00ed\u017ei tie\u017e nakupovala l\u00e1tky, naj\u010dastej\u0161ie u\u00a0Mauricea Lesureho na Rue de Rivoli. Kdeko\u013evek cestovala, v\u017edy sa ubytovala v\u00a0luxusnom hoteli – to bola jej v\u00e1\u0161e\u0148. Dokonca aj v k\u00fape\u013eoch Bad Gastein nikdy neb\u00fdvala v\u00a0typick\u00fdch vidieckych \u0161tajersk\u00fdch hostincoch s paro\u017e\u00edm a\u00a0kockovan\u00fdmi obrusmi, ale uprednostnila elegantn\u00e9 a\u00a0nieko\u013ekokr\u00e1t drah\u0161ie k\u00fape\u013en\u00e9 hotely. \u201eNikdy sa neubytuj v\u00a0lacn\u00fdch hoteloch, to by tvoju poves\u0165 zruinovalo sk\u00f4r, ako by si mrkla,\u201c pou\u010dil ju kedysi Josef Hoffmann a\u00a0ona si jeho radu s\u00a0pote\u0161en\u00edm zobrala k\u00a0srdcu. V\u00a0Par\u00ed\u017ei zvy\u010dajne preb\u00fdvala v\u00a0hoteli Grand, na \u0161iestom poschod\u00ed s\u00a0v\u00fdh\u013eadom na Boulevard des Capucines – tepl\u00e1 voda tiekla dve hodiny r\u00e1no aj ve\u010der, \u010do bol neb\u00fdval\u00fd luxus, podobne ako o\u00a0nieko\u013eko rokov nesk\u00f4r, ke\u010f si solventn\u00ed hostia v\u00a0modern\u00fdch hoteloch mohli objedna\u0165 izbu s\u00a0r\u00e1diom…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Slobodn\u00e9 srdce vo vo\u013en\u00fdch prsiach<\/strong><\/p>\n

Sal\u00f3n sestier Fl\u00f6geov\u00fdch s\u00eddlil na prest\u00ed\u017enej adrese: patrilo mu prv\u00e9 poschodie ro\u017enej budovy na Mariahilferstrasse 1B, zvanej Casa Piccola, pod\u013ea vychytenej kaviarne na pr\u00edzem\u00ed. Klimt navrhol secesn\u00fa zelenomodr\u00fa mozaiku, v\u00a0strede s \u010diernymi p\u00edsmenami Schwestern Fl\u00f6ge, ktor\u00e1 sa p\u00f4sobivo vyn\u00edmala nad vchodom do budovy. O\u00a0zariadenie interi\u00e9ru sa postarali umelci z\u00a0Wiener Werkt\u00e4tte, Josef Hoffmann vytvoril stroh\u00fa, \u010dierno-bielu funkcionalitu, tak\u017ee kto \u010dakal m\u00e4kk\u00e9 kresl\u00e1, biedermayerovsk\u00e9 stoli\u010dky a\u00a0\u00fatuln\u00fa atmosf\u00e9ru \u017eensk\u00e9ho budo\u00e1ru, zostal mierne zasko\u010den\u00fd. V\u00a0strede prij\u00edmacej miestnosti sa vyn\u00edmal mal\u00fd biely stol\u00edk so stoli\u010dkami s\u00a0vysok\u00fdmi opierkami v\u00a0\u0161t\u00fdle Charlesa Mackintosha, za n\u00edm st\u00e1la biela vitr\u00edna s\u00a0v\u00fd\u0161ivkami z\u00a0Emilinej zbierky, biele steny zdobili obrazy Kolomana Mosera zasaden\u00e9 do \u010diernych r\u00e1mov. Do sk\u00fa\u0161obn\u00fdch kab\u00ednok Emilie umiestnila nastavite\u013en\u00e9 zrkadl\u00e1, v\u00a0ktor\u00fdch sa z\u00e1kazn\u00ed\u010dky videli zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n – tak\u00e1to vymo\u017eenos\u0165 nemala vo Viedni v\u00a0tom \u010dase obdobu… \u0160i\u0165 u\u00a0sestier Fl\u00f6geov\u00fdch sa pova\u017eovalo medzi d\u00e1mami z\u00a0vy\u0161\u0161ej spolo\u010dnosti za vec prest\u00ed\u017ee, ale aj ke\u010f sal\u00f3n prosperoval, skuto\u010dn\u00e9 reformn\u00e9 \u0161aty Emilie navrhovala m\u00e1lokedy. Jej modely boli sk\u00f4r vecou\u00a0kompromisu a\u00a0mal\u00fdch \u00fastupkov a\u00a0zmien. Vieden\u010danky sa \u0165a\u017eko vzd\u00e1vali odhalen\u00e9ho dekoltu a hlbok\u00fdch v\u00fdstrihov, bolo im \u013e\u00fato, \u017ee prsia v\u00a0sal\u00f3ne sle\u010dien Fl\u00f6geov\u00fdch \u201ecelkom upadli do nemilosti\u201c. Emilie na to mala svoj n\u00e1zor: \u201eMy holdujeme sk\u00f4r my\u0161lienke – slobodn\u00e9 srdce vo vo\u013en\u00fdch prsiach,\u201c vysvet\u013eovala klientkam. Emilie v\u00a0mnohom predbehla svoju dobu, jej nekonven\u010dn\u00e9, pohodln\u00e9 \u0161aty, v\u00a0ktor\u00fdch sa dalo vo\u013ene d\u00fdcha\u0165 a\u00a0pohybova\u0165, \u017eeny nedok\u00e1zali e\u0161te naplno oceni\u0165…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto arch\u00edv redakcie<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v apr\u00edlovom \u010d\u00edsle MIAU (2020)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Bola, alebo nebola milenkou Gustava Klimta? Jedni tvrdia, \u017ee vz\u0165ah Emilie Fl\u00f6ge a\u00a0najsl\u00e1vnej\u0161ieho rak\u00faskeho maliara bol \u010disto platonick\u00fd, in\u00ed mu prisudzuj\u00fa aj erotick\u00fd rozmer, tak\u017ee raz sa o\u00a0nej p\u00ed\u0161e ako o\u00a0Klimtovej priate\u013eke a\u00a0dru\u017eke, inokedy ako o\u00a0milenke – v\u017edy v\u0161ak len a\u00a0len v\u00a0spojitosti s\u00a0maliarov\u00fdm menom. Bez neho akoby ani neexistovala a\u00a0pritom vo svojej dobe bola […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":7653,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[85,5],"tags":[],"class_list":["post-7652","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-april-2020","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7652","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7652"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7652\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7662,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7652\/revisions\/7662"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/7653"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7652"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7652"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7652"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}