{"id":7694,"date":"2020-04-20T09:31:01","date_gmt":"2020-04-20T07:31:01","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=7694"},"modified":"2020-04-20T09:31:01","modified_gmt":"2020-04-20T07:31:01","slug":"kalia-tie-s-ruzovym-pridychom","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/kalia-tie-s-ruzovym-pridychom\/","title":{"rendered":"K\u00e1lia&#8230; tie s ru\u017eov\u00fdm pr\u00eddychom"},"content":{"rendered":"<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Pred \u010dasom bolo v\u0161etko inak, zap\u00ed\u0161e\u0161 si: ke\u010f pukaj\u00fa a padaj\u00fa such\u00e9 lusky fialovej vist\u00e9rie, ktor\u00e1 sa vinie nad kuchynsk\u00fdm oknom okolo jazm\u00ednu a ponad Ag\u00e1tinu ru\u017eov\u00fa a maminu bielu \u0165ahav\u00fa ru\u017eu, vtedy je jar, lebo kvety a Boh vedia, kedy sadi\u0165 a vklada\u0165 do zeme semienka. Hocikedy to na dvore ticho pukne, ako niekomu medzi zubami, alebo pri srdci ako my\u0161lienka, semienko klesne do zeme, a ke\u010f bude ma\u0165 \u0161\u0165astie v nej nezhnije a prinesie \u00farodu, ako sa o tom p\u00ed\u0161e v knihe kn\u00edh.<\/p>\n<p>Ale potom, je tu e\u0161te jeden zvuk. T\u00ed, \u010do neb\u00fdvaj\u00fa pod kostolom ako ja, ho nepoznaj\u00fa. N\u00e1\u0161 kostoln\u00fd zvon\u00a0sa na svoj letiaci zvuk pripravuje &#8211; najsk\u00f4r nie\u010do na ve\u017ei nahlas (pre t\u00fdch, \u010do pri kostole neb\u00fdvaj\u00fa, potichu, ne\u010dujne) cvakne, zaod\u0155ha, ako keby si niekto sk\u00f4r, ako prehovor\u00ed, odka\u0161\u013eal, ale kratu\u010dko, mo\u017eno akoby zvon od\u0161tartoval, cvak, a zvuk sa potom rozzvon\u00ed a rozlet\u00ed ponad Modru.<\/p>\n<p>Vist\u00e9ria sa vykr\u00faca a zvon lieta a hrdli\u010dky a drozdy u\u017e d\u00fachaj\u00fa do zeme. Pomodlila som sa pred kuchynsk\u00fdmi dverami, \u010dakala som na cvak zvonu&#8230; Akoby sa utrhla a rozbehla ove\u010dka.<\/p>\n<p>Do Kocuric ku Katke. Kytica, tri zelen\u00e9 k\u00e1lie ako z cukru. Kupovala ich Barbora. P\u00fdtali sa pre koho, povedala som pre elegantn\u00fa maminu tetu! Smejem sa, ke\u010f si predstav\u00edm, \u017ee pr\u00e1ve t\u00fdm sa Katka od mamy l\u00ed\u0161i, ona nie je a nechce by\u0165 elegantn\u00e1 a zaklad\u00e1 si na tom. K\u00e1lie s\u00fa zelen\u00e9, s ru\u017eov\u00fdm pr\u00eddychom, t\u00fdm s\u00fa zvl\u00e1\u0161tne a vlastne aj pekn\u00e9, t\u00e1 ru\u017eov\u00e1 na zelenkavej je mama, zelenkav\u00e1 Katka, ona by sa takto nerumenila, kr\u00e1sne s\u00fa tie ni\u010d nehovoriace kvety, zelen\u00e9 k\u00e1lie, uviazan\u00e9 do \u0161karedej kytice jedna pod druh\u00fa&#8230; S\u00fa tri. Prem\u00fd\u0161\u013eam, kam si Katka ten zelen\u00fd \u0161\u00fa\u013eanec d\u00e1.<\/p>\n<p>Onedlho je gruncajch na stole. V\u0161etky n\u00e1v\u0161tevy v tomto dome s\u00fa rovnak\u00e9. Tu ste? Tu sme! Aj my sme tu! Aj tu, aj tam. Aj tam, aj tu! V\u0161etci sa \u013e\u00fabime. Nevieme o\u00a0sebe, \u010do rob\u00edme v pondelky, utorky, stredy, \u0161tvrtky, piatky, soboty a nedele, ale tu raz za \u010das pr\u00edde tak\u00e1 nede\u013ea s ru\u017eov\u00fdm pr\u00eddychom a zrazu sme v\u0161etci tu, jeme spolu rezne, tie vpravo vo vajdlingu s\u00fa mor\u010dacie, v\u013eavo kuracie, a zemiakov\u00fd \u0161al\u00e1t, pitvaro\u0161sk\u00fa s\u00e1rmu, aj polievku, kr\u00e9me\u0161e a zhov\u00e1rame sa pri tom ako o \u017eivot. Potom str\u00fdco \u0160tefan n\u00e1jde osemmilimetrov\u00fd film, na ktorom je mlad\u00e1 mama so mnou na ruk\u00e1ch, aj Katka je tam a tie\u017e ma dr\u017e\u00ed na ruk\u00e1ch, ten film sa ned\u00e1 premieta\u0165, ale m\u00e1 prezera\u010d s k\u013eukou. \u0160tefan svoj verkl\u00edk opatrne pomaly kr\u00fati a jeden za druh\u00fdm vyskakuj\u00fa obr\u00e1zky, \u010do vyzeraj\u00fa ako fotografie, statick\u00e9 obr\u00e1zky, navlas v\u0161etky rovnak\u00e9, \u00faplne minimalistick\u00e9 nazna\u010denie pohybu, na\u0161a mama, t\u00e1 s ru\u017eov\u00fdm pr\u00eddychom a jej sestra tak\u00e1 mlad\u00e1 a zelenkav\u00e1 Katka, e\u0161te mlad\u00e9 \u017eeny, ve\u010f Katka je \u010derstvo vydat\u00e1. Tak spom\u00edname \u0161tyridsa\u0165\u010dlenn\u00fa kam\u00e1riu, \u010do hrala vtedy v \u00da\u013eanoch na svadbe, aj ak\u00e9 mali v\u0161etci biele karafi\u00e1ty za klopami oblekov, biele ko\u0161ele pozap\u00ednan\u00e9 a\u017e ku krku.<\/p>\n<p>\u017divot sa vlastne sklad\u00e1 z tak\u00fdchto obr\u00e1zkov, pondelky, utorky, stredy, \u0161tvrtky, piatky soboty a nedele, zrazu je film na konci, ani to necvakne ako v tom zvone, len sa ako prach rozlet\u00ed\u0161 po krajine&#8230; ako ove\u010dka. No nielen my na tie obr\u00e1zky aj oni na n\u00e1s sa ticho pozeraj\u00fa. Katka stoj\u00ed vo dver\u00e1ch a usmieva sa.<\/p>\n<p>Cestou domov znovu pole, bud\u00faca repka, na poli aj napoly labute v tej repke, niektor\u00e9 akoby spali, ako d\u00e1ke rozh\u00e1dzan\u00e9 biele periny. Akoby zima nakoniec pri\u0161la.<\/p>\n<p>Veru, jedin\u00fd zmysel, \u017ee toto niekto p\u00ed\u0161e, je, \u017ee spozn\u00e1va svet a mo\u017eno aj s\u00e1m seba, ale v duchu u\u017e vid\u00edm, ako r\u00e1d by sa l\u00e1skav\u00fd \u010ditate\u013e vydal na prech\u00e1dzku po poli, k\u00a0chalup\u00e1m, \u010do s\u00fa \u010delom obr\u00e1ten\u00e9 do in\u00e9ho v\u00fdrezu krajiny, nie n\u00e1\u0161ho, zlatomodr\u00e9 nebo nad hlavou, s\u00a0labu\u0165ami, \u010do spia ako rozh\u00e1dzan\u00e9 biele periny, ale, pravda\u017ee, ob\u010das niektor\u00e1 natiahne krk, jedin\u00e9, \u010do by ho mohlo odradi\u0165, je, \u017ee na okraj obrazu prip\u00ed\u0161em, e\u0161te je skor\u00e1 jar, vlastne predjarie, r\u00e1no iste nad po\u013eom visela vo franforcoch hmla, zem je rozmo\u010den\u00e1 v\u010deraj\u0161\u00edm da\u017e\u010fom, \u00faplne vlhk\u00e1, na top\u00e1nkach gund\u017ee od blata, ka\u017ed\u00fdm krokom by maz\u013eav\u00e9ho hned\u00e9ho blata prib\u00fadalo, napokon by blato sp\u00f4sobilo, \u017ee \u010ditate\u013e by zastal, a tak tu stoj\u00ed ako so\u013en\u00fd st\u013ap, stoj\u00ed a \u010d\u00edta o krajine s bielymi labut\u00edmi \u0161ijami zvinut\u00fdmi pod perute kr\u00eddel, o tom, ako sa tento rok febru\u00e1r cez fa\u0161iangy prezliekol za marec, no nie je tak\u00fd \u0161armantn\u00fd, nevie sa spr\u00e1va\u0165, rob\u00ed blatov\u00e9 lapanice a \u0161muhy po krajine, aj labutiam je zima, na\u0165ahuj\u00fa zablaten\u00e9 krky a \u010dechraj\u00fa si perie, len to z\u010faleka od cesty pravda\u017ee nevidno.<\/p>\n<p>A text z papiera pozer\u00e1&#8230;<\/p>\n<p>A zrazu, karant\u00e9na, zap\u00e1lila by som si, je jar a tu\u0161\u00edm cel\u00e1 vyjde nazmar. Krajina u\u017e nie je zamatov\u00e1, vymotala sa z chlpac\u00edn, ktor\u00e9 tam vlastne ani neboli. Nezaha\u013euje\u00a0ju dym, ani hmla, z najhor\u0161ieho je vonku, a je to tak\u00e9, ako ke\u010f n\u00e1jdete vajko, presn\u00e9, vlhk\u00e9, ohrani\u010den\u00e9.<\/p>\n<p>Tieto obr\u00e1zky by mohli sl\u00fa\u017ei\u0165 ako laborat\u00f3rne vzorky potoka &#8211; v\u00fdrez krajiny v objekt\u00edve vidite\u013en\u00fd vo\u013en\u00fdm okom, na prv\u00fd poh\u013ead zelenkav\u00e9 a\u017e modrast\u00e9 kamene, ostr\u00e9, hoci ich obm\u00fdva voda, no mo\u017eno ich men\u00ed aj inak, ako zvl\u00e1\u010da po hrstiach v\u0161elijak\u00e9 n\u00e1plavy. Zav\u0161e s\u00fa hranicou, tu pr\u00fad vody nesie kon\u00e1rik, kame\u0148 ho zastav\u00ed, za kon\u00e1rikom pl\u00e1va list, potom len kostra, skelet listu bez toho zelen\u00e9ho alebo hned\u00e9ho vo vn\u00fatri, potom pl\u00e1va soj\u010die pierko, za n\u00edm znovu kon\u00e1rik, potom klob\u00fa\u010dik \u017ealu\u010fa, kame\u0148 s naplaveninou vyzer\u00e1 ako \u0161picat\u00e9 vajce v\u00a0rozostrenom strapatom hniezde, a ke\u010f je toho mnoho, naplavenina sa prekop\u0155cne a pl\u00e1va \u010falej, a inde, medzi dvoma kame\u0148mi je to in\u00e9 ako medzi troma, a\u00a0tam, kde je iba hned\u00e9 blato, potok men\u00ed farbu&#8230; Voda\u00a0v potoku je prieh\u013eadn\u00e1, aj niektor\u00e9 listy s\u00fa prieh\u013eadn\u00e9 a kolmo na potok stoja stromy, s\u00fa hol\u00e9, aj slnko, \u010do pomedzi ne presvit\u00e1, je hol\u00e9, aj kr\u00edky s\u00fa hol\u00e9 a mo\u017eno aj zajace, ktor\u00e9 tu nevidite\u013en\u00e9 \u010dupia v e\u0161te hol\u00fdch kru\u010dink\u00e1ch, a v noci tie obl\u00e9 biele kamene v potoku asi svietia, no mo\u017eno ani nesvietia, ve\u010der zhasn\u00fa, a len voda te\u010die, aj v noci a pren\u00e1\u0161a tie kon\u00e1riky, ktor\u00e9, ke\u010f sa hromadia, vytvoria hr\u00e1dze, no zrazu jeden pribudne&#8230;<\/p>\n<p>A\u00a0povedzme, \u017ee demiurg kr\u00e1\u010da lesom a pohmk\u00e1va. Nazrie do potoka a zrazu vie, pre\u010do Japonci ma\u013eovali tu\u0161om vlny a maj\u00fa atlas t\u00fdch nama\u013eovan\u00fdch v\u013an a vlniek, atlas toho, \u010do vodu d\u00e1va do pohybu a l\u00e1me ju, l\u00e1me aj svetlo&#8230; Uvedom\u00ed si to a\u017e ve\u010der, ke\u010f si ten atlas prezer\u00e1, mo\u017eno je to dych mladosti a\u00a0jari, \u010do nad\u013eah\u010duje\u00a0potok a nesie kon\u00e1riky, aby splynuli so zemou a porodili kvety, vlny a vlnky sa vin\u00fa pri noh\u00e1ch t\u00fdmto stromom, zalievaj\u00fa blatist\u00fd okraj potoka aj so stopami, \u010do p\u00f4sobia ako fos\u00edlie vtla\u010den\u00e9 do povrchu krajiny. A nevidite\u013en\u00fd ktosi, mo\u017eno demiurg, aby som to slovo znovu pou\u017eila ako kame\u0148, na ktor\u00fd polo\u017e\u00edm nohu, ke\u010f idem potok presko\u010di\u0165, kr\u00e1\u010da, usmieva sa, ke\u010f si spomenie na Faulknerovo prirovnanie, \u017ee na\u0148ho\u00a0\u010diesi pekn\u00e9 o\u010di vysko\u010dia ako dvaja psi&#8230;<\/p>\n<p>Krajina pod kopcom pri potoku sk\u00e1\u010de ako pes, zmen\u00ed sa na spadnut\u00fd strom, na such\u00e9 l\u00edstie, pod ktor\u00fdm b\u00fdvaj\u00fa ligotav\u00e9 chrob\u00e1ky, z ktor\u00fdch na mokrin\u00e1ch\u00a0okolo potoka vyrast\u00fa ru\u017eovkast\u00e9 hrbol\u010deky dev\u00e4\u0165silov,\u00a0je ho\u00a0tu hojne na vlhkej, zaplavovanej\u00a0v\u00fd\u017eivnej hum\u00f3znej a kamenistej hlinitej p\u00f4de, v priekop\u00e1ch akoby to tu bola dajak\u00e1\u00a0z\u00e1zra\u010dn\u00e1 zelenkavo-siv\u00e1 niva, niekde pre\u010diarknut\u00e1 hnedou alebo mokrou \u010diernou, a pritom \u010do niva, kraj lesa&#8230;\u00a0V\u00fdrez z krajiny, svojhlavos\u0165 demiurgovho\u00a0poh\u013eadu na krajinu, jeho\u00a0rukopis, jeho fialky, kysli\u010dky, blysk\u00e1\u010de, ka\u010dky chochla\u010dky, ve\u010der tu bude fialov\u00fd, rozvonia sa, rozzvon\u00ed\u00a0zvon\u010dekmi\u00a0modr\u00e9ho p\u013e\u00facnika, \u00faplne ne\u010dujne, no demiurg, stvorite\u013e, duch a p\u00e1n lesa, pokojne to m\u00f4\u017ee by\u0165 aj\u00a0zajac, bude vedie\u0165&#8230; Vlastne u\u017e teraz vie. A len voda, ako si tu plynie, mu to trochu rozostruje, potok je ako sivo-bielo-hned\u00e1 vitr\u00e1\u017e vin\u00faca sa tane\u010dn\u00fdm parketom\u00a0a stromy, stark\u00ed, stoja vrasten\u00e9 p\u00e4tami kore\u0148ov do zeme, po\u010du\u0165 len zvonenie modr\u00fdch\u00a0p\u013e\u00facnikov.<\/p>\n<p>V lete tu potok vyschne a zem bude zvetr\u00e1va\u0165.<\/p>\n<p>Vybehnite do chot\u00e1ra, \u017eel\u00e1m v\u00e1m pekne zdrav\u00e9 jarn\u00e9 dni&#8230; Va\u0161a Veve<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>&nbsp; Pred \u010dasom bolo v\u0161etko inak, zap\u00ed\u0161e\u0161 si: ke\u010f pukaj\u00fa a padaj\u00fa such\u00e9 lusky fialovej vist\u00e9rie, ktor\u00e1 sa vinie nad kuchynsk\u00fdm oknom okolo jazm\u00ednu a ponad Ag\u00e1tinu ru\u017eov\u00fa a maminu bielu \u0165ahav\u00fa ru\u017eu, vtedy je jar, lebo kvety a Boh vedia, kedy sadi\u0165 a vklada\u0165 do zeme semienka. Hocikedy to na dvore ticho pukne, ako [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":7388,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[85,16],"tags":[],"class_list":["post-7694","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-april-2020","category-fejton"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7694","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7694"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7694\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7695,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7694\/revisions\/7695"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/7388"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7694"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7694"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7694"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}