{"id":7709,"date":"2020-04-22T10:10:52","date_gmt":"2020-04-22T08:10:52","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=7709"},"modified":"2020-04-22T10:10:52","modified_gmt":"2020-04-22T08:10:52","slug":"tri-bodky-za-zivotom","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/tri-bodky-za-zivotom\/","title":{"rendered":"Tri bodky za \u017eivotom"},"content":{"rendered":"<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em>\u013dudia mizn\u00fa ka\u017ed\u00fd de\u0148. Niektor\u00fdch zasiahne pr\u00edrodn\u00e1 katastrofa, in\u00ed sa stan\u00fa obe\u0165ou \u00fanosu, nehody alebo od\u00eddu dobrovo\u013ene niekam, skadia\u013e niet n\u00e1vratu. Ostane po nich mno\u017estvo ot\u00e1znikov, ve\u013ea bolesti a\u00a0siln\u00e1 viera najbli\u017e\u0161\u00edch, \u017ee sa predsa len jedn\u00e9ho d\u0148a objavia medzi dvermi. Na konci ich \u017eivota nezazvonil zvonec, ostali tam visie\u0165 len tri bodky n\u00e1deje&#8230;<\/em><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad1.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-medium wp-image-7712\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad1-300x201.jpg\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"201\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad1-300x201.jpg 300w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad1-768x514.jpg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad1.jpg 984w\" sizes=\"auto, (max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>Sean Flynn (1941)<\/strong><\/p>\n<p><strong>&#8230; a\u00a0pr\u00edbeh n\u00e1jden\u00e9ho fotoapar\u00e1tu<\/strong><\/p>\n<p><strong>Kto bol Sean Flynn:<\/strong> Vojnov\u00fd fotograf a\u00a0dokumentarista.<\/p>\n<p><strong>Ako ho poznal svet:<\/strong> Ako syna hollywoodskej hereckej superstar.<\/p>\n<p><strong>Kedy sa po \u0148om z\u013eahla zem:<\/strong> Pred 50 rokmi, 6. apr\u00edla 1970, ke\u010f v\u00a0Kambod\u017ei fujazdil na motorke pr\u00e1zdnou dia\u013enicou.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Sean Flynn a\u00a0jeho otec Errol Flynn mali \u010dosi spolo\u010dn\u00e9: obaja boli vysok\u00ed, kr\u00e1sni mu\u017ei, ktor\u00fdch charizma p\u00f4sobila na \u017eeny ako magnet. Seanovu tv\u00e1r zdobilo hust\u00e9 obo\u010die a\u00a0zvodn\u00fd poh\u013ead orie\u0161kovohned\u00fdch o\u010d\u00ed, na rozdiel od otca v\u0161ak zvodcom v\u00f4bec nebol, nebehal za suk\u0148ami, nesed\u00e1val v\u00a0baroch, nenad\u00e1val. Sean vlastne z\u00a0du\u0161e nezn\u00e1\u0161al, ke\u010f mal by\u0165 stredobodom pozornosti.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Detstvo v\u00a0tieni superstar <\/strong><\/p>\n<p>Jeho matkou bola franc\u00fazska tane\u010dnica a\u00a0here\u010dka Lili Damita, zn\u00e1mej\u0161ia sk\u00f4r pre faktto, koho si vzala za mu\u017ea, ako pre svoje filmov\u00e9 \u00falohy. Eroll Flyn bol hereckou ikonou svetov\u00e9ho form\u00e1tu, hviezdou filmu Captain Blood, tak\u017ee ke\u010f sa t\u00ed dvaja vzali, Lili u\u017e nikto nenazval inak, len Flynnovou man\u017eelkou. Nebola z\u00a0toho ne\u0161\u0165astn\u00e1, mala pln\u00e9 ruky pr\u00e1ce s\u00a0materstvom a\u00a0jedin\u00fdm synom Seanom, ktor\u00fd pri\u0161iel na svet v\u00a0roku 1940. Ke\u010f sfukoval na torte prv\u00fa svie\u010dku, rodi\u010dia u\u017e nevraveli o\u00a0ni\u010dom inom ako o\u00a0rozvode. Lily sa zab\u00fdvala na Palm Beach, v\u00a0malom dome, na ktor\u00e9ho pozemku st\u00e1la aj chatka. V\u00a0tej od za\u010diatku na\u0161iel svoje \u00fato\u010disko mal\u00fd Sean. S\u00a0otcom sa nestret\u00e1val, nebolo kedy, herec si zalo\u017eil nov\u00fa rodinu, mal kopec \u010fal\u0161\u00edch det\u00ed, jachtu, honosn\u00fa vilu v Los Angeles, kde tiekol alkohol potokom a\u00a0drogy sa pod\u00e1vali ako dezert, ne\u010dudo teda, \u017ee mnoho pe\u0148az\u00ed Sean od otca nedost\u00e1val. A\u00a0zatia\u013e \u010do vz\u0165ah so sl\u00e1vnym tatkom ost\u00e1val na bode mrazu, s\u00a0matkou si mimoriadne rozumel. \u201eChcem, aby sa z\u00a0teba stal mu\u017e, o\u00a0akom som v\u017edy sn\u00edvala,\u201c \u010dasto zd\u00f4raz\u0148ovala svojmu synovi.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>H\u013eadanie vlastnej cesty <\/strong><\/p>\n<p>Palm Beach na Floride, to bolo ide\u00e1lne miesto pre chlapca ako on: vyrastal s\u00a0de\u0165mi z\u00a0najlep\u0161\u00edch rod\u00edn, nav\u0161tevoval s\u00fakromn\u00e9 \u0161koly a\u00a0u\u010ditelia ho mali za mil\u00e9ho chlapca s\u00a0perfektn\u00fdmi maniermi. Vyr\u00e1stol z\u00a0neho mlad\u00fd gentleman, ktor\u00fd v\u0161ak okrem r\u00fdchlych \u00e1ut st\u00e1le nena\u0161iel zmysel svojho \u017eivota, akur\u00e1t rad\u0161ej by stokr\u00e1t \u201epracoval na stavenisku, ako \u0161iel do Hollywoodu\u201c.\u00a0Napokon svet filmu predsa len ok\u00fasil, ale \u017eiadne ve\u013ek\u00e9 \u00faspechy mu tento pokus nepriniesol. Objavil sa v\u00a0nieko\u013ek\u00fdch filmoch, pohyboval sa v\u0161ak na vratkej p\u00f4de, kde ka\u017ed\u00fd o\u010dak\u00e1val s\u00faboj mlad\u00e9ho,\u00a0nezn\u00e1meho Seana Flynna so star\u0161\u00edm a\u00a0obdivovan\u00fdm Errolom Flynnom. Sean v\u0161ak o\u00a0s\u00faboj nemal z\u00e1ujem a\u00a0e\u0161te k\u00fdm k\u00a0nemu mohlo v\u00f4bec d\u00f4js\u0165, zbalil sa a\u00a0Hollywoodu uk\u00e1zal svoj chrb\u00e1t. Sna\u017eil sa vytvori\u0165 si vlastn\u00fa kari\u00e9ru, dosiahnu\u0165 \u00faspech tam, kde nem\u00e1 vy\u0161liapan\u00fd \u017eiaden chodn\u00ed\u010dek, a\u00a0tak desa\u0165 rokov po n\u00e1hlej otcovej smrti (Errol pod\u013eahol infarktu srdca vo veku 50 rokov), zbalil si zop\u00e1r nevyhnutn\u00fdch vec\u00ed, schytil fotoapar\u00e1t, o\u00a0ktor\u00e9ho funkci\u00e1ch mal iba letm\u00e9 tu\u0161enie a\u00a0vytratil sa do Vietnamu. \u201eC\u00edtil som sa tam ako doma,\u201c priznal sa spravodajcovi, ktor\u00e9mu poskytol jeden z\u00a0m\u00e1la svojich rozhovorov. \u201eHne\u010f som vedel, \u017ee sa mi to p\u00e1\u010di. Je zvl\u00e1\u0161tne, \u017ee sa niekto c\u00edti dobre vo vojne, no ja som mal od za\u010diatku r\u00e1d to vzru\u0161enie&#8230;\u201c<\/p>\n<p>V\u00a0janu\u00e1ri 1966 Sean a\u00a0jeho Leica vst\u00fapili na sc\u00e9nu, presnej\u0161ie na p\u00f4du ju\u017en\u00e9ho Vietnamu a mlad\u00fd, neopozeran\u00fd report\u00e9r a vojnov\u00fd fotograf, za\u010dal svoje sn\u00edmky posiela\u0165 najsk\u00f4r franc\u00fazskemu \u010dasopisu Paris Match a\u00a0nesk\u00f4r t\u00fd\u017edenn\u00edku Time \u010di spolo\u010dnosti United Press International. Jeho fotografie sa\u00a0 rozleteli do cel\u00e9ho sveta a\u00a0\u010ditatelia vedeli, \u017ee ak je pod nimi podp\u00edsan\u00fd Sean Flynn, istotne urobil \u010doko\u013evek, aby pre nich z\u00edskal \u010do najlep\u0161ie z\u00e1bery \u2013 vr\u00e1tane nasadenia vlastn\u00e9ho \u017eivota.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Predposledn\u00e9 dejstvo <\/strong><\/p>\n<p>Ako ka\u017ed\u00fd fotograf vo vojne, aj on neust\u00e1le bojoval s\u00fa\u010dasne na dvoch bojisk\u00e1ch: na\u00a0prvom sa sna\u017eil z\u00edska\u0165 zauj\u00edmav\u00fa sn\u00edmku a\u00a0na tom druhom pre\u017ei\u0165. A\u00a0popritom robil v\u0161etko, aby sa nestal k\u00f3piou hviezdneho Errola Flynna. Zvolil si na to nepochybne jedine\u010dn\u00fd sp\u00f4sob, preto\u017ee k\u00fdm otec vo filmoch pre\u017eil nieko\u013eko fingovan\u00fdch v\u00fdbuchov, syn sa nau\u010dil \u017ei\u0165 s\u00a0t\u00fdmi skuto\u010dn\u00fdmi. Matke posielal listy ako z\u00a0dovolenky, ubezpe\u010doval ju, \u017ee \u017eije \u201ev milej prenajatej vilke so \u0161tyrmi priate\u013emi\u201c a\u00a0u\u017e\u00edva si to. Iba raz sa jej zmienil, \u017ee svojho dobr\u00e9ho priate\u013ea Tima Pagea odniesol do nemocnice, ke\u010f bol pr\u00ed\u0161erne zranen\u00fd po\u010das m\u00ednometn\u00e9ho n\u00e1letu.<\/p>\n<p>Vo Vietname r\u00e1d cestoval, r\u00e1d zve\u010d\u0148oval oby\u010dajn\u00e9 momenty vojny, ale i\u00a0\u017eivota civilistov, oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00fdch vojna dr\u017eala pod krkom, naozaj ctil a\u00a0miloval. Po roku str\u00e1venom vo Vietname si vzal pauzu na n\u00e1v\u0161tevu matky, priate\u013eov v\u00a0Palm Beach a\u00a0svojho par\u00ed\u017eskeho byt\u00edku, z\u00e1rove\u0148 sa rozi\u0161iel s\u00a0franc\u00fazskou priate\u013ekou. \u201eVietnam ma don\u00fatil robi\u0165 rozhodnutia a\u00a0man\u017eelstvo by pre m\u0148a znamenalo smr\u0165, preto\u017ee by som sa musel vzda\u0165 svojho vandrovania po svete. Neboj sa o\u00a0vn\u00fa\u010dat\u00e1, to sa d\u00e1 v\u017edy nejako zariadi\u0165, p\u00edsal matke Lily. Po n\u00e1vrate do Saigonu ok\u00fasil drogy, nesp\u00fatan\u00fd sex, mystick\u00e9 z\u00e1\u017eitky, no iba v\u00fdbuchy m\u00edn a\u00a0piskot striel sa pre neho stali rizikom, ktor\u00e9 ho uspokojovalo. V\u00a0roku 1969 v\u0161ak vo Vietname do\u0161lo k ne\u010dakan\u00e9mu zvratu: v\u00a0susednej Kambod\u017ei sa o\u00a0slovo prihl\u00e1sili \u010cerven\u00ed Khm\u00e9ri &#8211; st\u00fapenci Komunistickej strany Kambod\u017ee. Po\u010das nepr\u00edtomnosti kr\u00e1\u013ea Sihanuka v\u00a0krajine uskuto\u010dnili prevrat, obsadili a\u00a0zdemolovali vietnamsk\u00e9 ambas\u00e1dy a\u00a0vz\u0165ahy medzi Vietnamom a\u00a0Kambod\u017eou sa mimoriadne vyostrili.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Bez jasn\u00e9ho konca <\/strong><\/p>\n<p>Fotograf Tim Page sa e\u0161te st\u00e1le zotavoval z\u00a0vojnov\u00fdch zranen\u00ed, ke\u010f sa mu doniesla spr\u00e1va, \u017ee Sean Flynn a\u00a0jeho kolega Dana Stone zmizli. Naposledy ich videli fujazdi\u0165 na prenajat\u00fdch motork\u00e1ch po autostr\u00e1de \u010d\u00edslo jeden z\u00a0Kambod\u017ee do Vietnamu a\u00a0posledn\u00e9 svedectvo o\u00a0nich poch\u00e1dza z\u00a0kontroln\u00e9ho stanovi\u0161\u0165a len k\u00fasok od vietnamskej hranice. Page sa nesk\u00f4r dozvedel, \u017ee presne na\u00a0tom istom mieste ozbrojen\u00e9 jednotky v\u00a0kr\u00e1tkom \u010dase zajali alebo zabili desa\u0165 jeho kolegov a\u00a0kamar\u00e1tov. Kde teda skon\u010dili Sean Flynn a\u00a0Dana Stone? A\u00a0\u010do sa s\u00a0nimi stalo? Page sa po zotaven\u00ed pustil do p\u00e1trania po kamar\u00e1toch, no ani po p\u00e4\u0165desiatich rokoch nem\u00e1 v\u00a0ruk\u00e1ch \u017eiadne d\u00f4kazy. Zhroma\u017e\u010fuje \u00falomky chab\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed, spoved\u00e1 star\u00fdch svedkov, dedin\u010danov a\u00a0b\u00fdval\u00fdch v\u00e4z\u0148ov, ba v\u00a0roku 1990 uveril, \u017ee kone\u010dne objavil pozostatky svojich nezvestn\u00fdch priate\u013eov. Nov\u00e9 sp\u00f4soby testovania DNA v\u0161ak jeho domnienky vyvr\u00e1tili. Sean po sebe zanechal mno\u017estvo fotografi\u00ed, zachyt\u00e1vaj\u00facich obrazy obzvl\u00e1\u0161\u0165 brut\u00e1lnej vojny, \u00fatr\u017eky listovej kore\u0161pondencie a par\u00ed\u017esky byt so v\u0161etk\u00fdmi osobn\u00fdmi predmetmi vr\u00e1tane zachovalej Leicy M2 s\u00a0remienkom, vyroben\u00fdm z\u00a0pad\u00e1ka a\u00a0s\u00a0kovov\u00fdm kr\u00fa\u017ekom z\u00a0ru\u010dn\u00e9ho gran\u00e1tu (dnes je v\u00a0ruk\u00e1ch japonsk\u00e9ho zberate\u013ea). Lili Damita, ktor\u00e1 vynalo\u017eila nesmierne finan\u010dn\u00e9 prostriedky na vyp\u00e1tranie syna, zomrela so zlomen\u00fdm srdcom v\u00a0roku 1994, desa\u0165 rokov po tom, \u010do Seana Flynna nechala ofici\u00e1lne vyhl\u00e1si\u0165 za m\u0155tveho. Jeho ostatky sa nikdy nena\u0161li&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad-profimedia.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-medium wp-image-7714\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad-profimedia-269x300.jpg\" alt=\"\" width=\"269\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad-profimedia-269x300.jpg 269w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad-profimedia-768x856.jpg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad-profimedia-919x1024.jpg 919w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad-profimedia.jpg 984w\" sizes=\"auto, (max-width: 269px) 100vw, 269px\" \/><\/a>Glenn Miller (1904 &#8211; 1944) <\/strong><\/p>\n<p><strong>&#8230; a\u00a0pr\u00edbeh straten\u00e9ho lietadla<\/strong><\/p>\n<p><strong>Kto bol Glenn Miller: <\/strong>Osobnos\u0165 \u00e9ry swingov\u00fdch kapiel.<\/p>\n<p><strong>Ako ho poznal svet:<\/strong> Ako jednu z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch hudobn\u00fdch celebr\u00edt 20. storo\u010dia.<\/p>\n<p><strong>Kedy sa po \u0148om z\u013eahla zem:<\/strong> Zmizol kdesi nad kan\u00e1lom La Manche na Vianoce v\u00a0roku 1944.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>\u201eOslovenie Alton som z\u00a0celej du\u0161e nen\u00e1videl. Doteraz po\u010dujem, ako ma matka cez cel\u00fd dvor vol\u00e1 Al-ton! Nen\u00e1vid\u00edm zvuk toho mena, a\u00a0to je aj d\u00f4vod, pre\u010do odjak\u017eiva pou\u017e\u00edvam Glenn.\u201c Takto nejako vysvetlil jeden z\u00a0najlep\u0161\u00edch hudobn\u00edkov krajiny, pre\u010do sa jeho legend\u00e1rny swingov\u00fd orchester vol\u00e1 Orchester Glenna Millera.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>Detstvo v\u00a0spolo\u010dnosti hudby <\/strong><\/p>\n<p>Alton Glenn Miller pri\u0161iel na svet 1. marca 1904 v\u00a0Clarinde, malom zapad\u00e1kove v \u0161t\u00e1te Iowa. Spo\u010diatku rodina ve\u013ea cestovala, presnej\u0161ie &#8211; s\u0165ahovala sa do r\u00f4znych k\u00fatov Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov kv\u00f4li otcovej pr\u00e1ci (sna\u017eil sa u\u017eivi\u0165 rodinu ako potuln\u00fd stol\u00e1r), nejak\u00fd \u010das preb\u00fdvala aj v\u00a0Missouri, kde Glenn, okrem toho, \u017ee zarobil p\u00e1r drobn\u00fdch ako \u010disti\u010d top\u00e1nok alebo doji\u010d kr\u00e1v, k\u00fapil si za vlastn\u00e9 peniaze svoj prv\u00fd tromb\u00f3n. \u201eTen n\u00e1stroj bol iba jeden krok od tromb\u00f3nov\u00e9ho neba, ale tak som ho miloval, \u017ee som s\u00a0n\u00edm ka\u017ed\u00fa noc sp\u00e1val v\u00a0posteli a\u00a0r\u00e1no, pred t\u00fdm, ako som \u0161iel do \u0161koly, som ho riadne schoval. Bola to moja prv\u00e1 l\u00e1ska.\u201c Ke\u010f Millerovci napokon zakotvili v Colorade, mladu\u010dk\u00fd Glenn za\u010dal chodi\u0165 na stredn\u00fa. Okrem matiky a\u00a0latiny ho v\u0161ak u\u010denie ve\u013emi nebralo, rad\u0161ej kopal do lopty a\u00a0hr\u00e1val na tromb\u00f3n. Nez\u00fa\u010dastnil sa ani maturitnej cerem\u00f3nie, preto\u017ee v\u00a0tom \u010dase br\u00e1zdil cesty s\u00a0kapelou bez v\u00fdznamn\u00e9ho mena a\u00a0\u00faspechu &#8211;\u00a0 Glenn v\u0161ak trpezlivo vy\u010dk\u00e1val, vedel toti\u017e, \u017ee jeho ve\u013ek\u00e1 hudobn\u00e1 \u0161anca predsa len pr\u00edde&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>H\u013eadanie vlastnej cesty <\/strong><\/p>\n<p>A napokon pri\u0161la. Pr\u00e1ve sa motal v\u00a0Los Angeles, ke\u010f si ho k\u00a0sebe pozval samotn\u00fd Ben Pollack, ktor\u00e9ho kapela bola v\u00a0tom obdob\u00ed \u010dosi ako The Beatles v\u00a070. rokoch a ktor\u00fd potreboval hr\u00e1\u010da na tromb\u00f3n. Dohodli sa, Glenn hodil \u0161t\u00fadi\u00e1 za hlavu, preto\u017ee pred sebou videl ove\u013ea jasnej\u0161iu bud\u00facnos\u0165: muzic\u00edrovanie, kapelu so svetov\u00fdm menom, koncerty, nahr\u00e1vanie v\u00a0\u0161t\u00fadi\u00e1ch&#8230; no a, samozrejme, Helen. D\u00e1vno po nej pokukoval, bol do nej bl\u00e1zon, ale vyzeralo to, \u017ee mu ju vyf\u00fakne niekto in\u00fd, ak sa nerozh\u00fdbe. Vtedy vzal osud do vlastn\u00fdch r\u00fak a\u00a0svoju vyvolen\u00fa po\u017eiadal o\u00a0ruku. Ke\u010f sa mladoman\u017eelia usadili v New Yorku,\u00a0Glenn odi\u0161iel z Pollackovho orchestra. Chcel by\u0165 nez\u00e1visl\u00fd, spolupracova\u0165 s\u00a0nahr\u00e1vac\u00edmi \u0161t\u00fadiami, s\u00a0miestnymi r\u00e1diami,\u00a0\u017eiadali si ho aj na Broadwayi a ocitol sa v\u00a0bl\u00edzkosti ve\u013ek\u00fdch hviezd ako George Gershwin. A pri\u0161la ponuka, ktor\u00e1 sa neodmieta: spev\u00e1k a\u00a0herec Smith Ballew ho po\u017eiadal, aby pre\u0148 zostavil orchester. Glenn naverboval t\u00fdch najlep\u0161\u00edch, s\u00e1m si v\u0161ak popri tom odsko\u010dil do Dorsey Brothers Orchestra, kde sa zakr\u00e1tko stal hudobn\u00fdm riadite\u013eom. Z\u00e1sluhu na tom v\u0161ak mala aj Helen, ktor\u00e1 man\u017eela nau\u010dila discipl\u00edne,\u00a0pomohla mu n\u00e1js\u0165 vlastn\u00fd \u0161t\u00fdl a nasmerovala ho okrem jazzu aj na in\u00e9 cesti\u010dky hudby. Neocenite\u013en\u00fd bol v\u0161ak predov\u0161etk\u00fdm jej in\u0161tinkt a\u00a0\u00fasudok v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0obchodn\u00fdmi zmluvami, ale aj nov\u00fdmi hudobn\u00edkmi v\u00a0orchestri \u010di tvrdohlavou povahou man\u017eela. Niekedy na prelome rokov 1936 &#8211; 37 za\u010dal Glenn h\u013eada\u0165 nov\u00fdch hudobn\u00edkov a\u00a0vies\u0165 s\u00a0Helen debaty o\u00a0zmene ich rodinn\u00e9ho \u017eivota pre pr\u00edpad, \u017ee by si zalo\u017eili&#8230; vlastn\u00fd orchester. The Glenn Miller Orchestra.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Predposledn\u00e9 dejstvo<\/strong><\/p>\n<p>Ne\u0161lo to \u013eahko, ale v\u00a0septembri 1938 podp\u00edsal Miller zmluvu s\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161ou nahr\u00e1vacou spolo\u010dnos\u0165ou v\u00a0krajine a\u00a0t\u00fdmto podpisom od\u0161tartoval jeden z\u00a0naj\u00faspe\u0161nej\u0161\u00edch pr\u00edbehov hudobnej hist\u00f3rie. Mal financie, rozbehnut\u00fd vlastn\u00fd projekt, vo va\u010dku hudobn\u00fd kontrakt, bolo ho po\u010du\u0165 z\u00a0r\u00e1di\u00ed a\u00a0napokon, objavil Marion Hutton &#8211; spev\u00e1\u010dku, ak\u00fa h\u013eadal u\u017e roky a\u00a0ktor\u00e1 vniesla do jeho hudobn\u00e9ho zoskupenia nov\u00fa energiu a\u00a0nad\u0161enie. Hviezda, pod ktorou sa kapela zrodila, svietila \u010doraz jasnej\u0161ie, koncertovala na najlep\u0161\u00edch p\u00f3di\u00e1ch, op\u00e1jala sa \u00faspechom a\u00a0popularitou, akej nebolo p\u00e1ru, dala svetu mno\u017estvo hitov (In the Mood, Tuxedo Junction, Chattanooga Choo Choo, at\u010f.), dokonca sa objavila vo viacer\u00fdch filmoch. Takmer ako v\u00a0rozpr\u00e1vke, ktor\u00e1 sa v\u0161ak v\u00a0decembri roku 1941, po \u00fatoku Japonska na Pearl Harbor, zmenila na nap\u00ednav\u00fa dr\u00e1mu. Glenn Miller sa z\u00a0pocitu vlastenectva prihl\u00e1sil do arm\u00e1dy, pre\u0161iel v\u0161etk\u00fdmi previerkami a\u00a0v\u00a0de\u0148 n\u00e1stupu sa vzdal svojej funkcie v\u00a0The Glenn Miller Orchestra. Len o\u00a0\u010dosi nesk\u00f4r za\u010dali \u010dvirika\u0165 vrabce, \u017ee \u201ekapit\u00e1n Glenn Miller sa chyst\u00e1 zalo\u017ei\u0165 kapelu vzdu\u0161n\u00fdch s\u00edl&#8230;\u201c P\u00e4\u0165desiat\u010dlenn\u00fd Army Air Force Orchestra bol op\u00e4\u0165 ve\u013ek\u00fdm \u00faspechom: dv\u00edhal n\u00e1ladu vojakom, nahr\u00e1val v\u00a0zn\u00e1mych lond\u00fdnskych \u0161t\u00fadi\u00e1ch Abbey Road a\u00a0chystal sa vyst\u00fapi\u0165 v\u00a0Par\u00ed\u017ei&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Bez jasn\u00e9ho konca <\/strong><\/p>\n<p>Par\u00ed\u017e u\u017e dv\u00edhal ruky v\u00a0oslave oslobodenia, na franc\u00fazskych z\u00e1kladniach a\u00a0v\u00a0nemocniciach\u00a0 v\u0161ak st\u00e1le p\u00f4sobilo mnoho americk\u00fdch vojakov, ktor\u00ed dychtili po inom vzru\u0161en\u00ed, ako vojnovom bur\u00e1can\u00ed. A\u00a0Glenn Miller a\u00a0jeho hudobn\u00edci im ho chceli dopria\u0165. Glenn sa rozhodol, \u017ee polet\u00ed vopred, aby v\u0161etko riadne pripravil, v\u00a0\u010dom mu mal pom\u00f4c\u0165 Norman Baessell, podplukovn\u00edk, ktor\u00fd z\u00e1sobovac\u00edm lietadlom pravidelne lietal na eur\u00f3psky kontinent. Traja mu\u017ei &#8211; Glenn, Norman a\u00a0jeho pilot &#8211; mali vyrazi\u0165 15. decembra 1944, no v\u00a0to r\u00e1no viseli nad \u0161tartovacou dr\u00e1hou letiska Twinwood Farm \u0165a\u017ek\u00e9 mraky. Obloha bola siv\u00e1 a\u00a0zachm\u00faren\u00e1 aj popoludn\u00ed, lietadlo v\u0161ak napokon vzlietlo, preto\u017ee zdanlivo bolo v\u0161etko v\u00a0\u00faplnom poriadku. Ke\u010f potom do Par\u00ed\u017ea dorazili prv\u00ed \u010dlenovia orchestra, p\u00edsal sa 19. december 1944, av\u0161ak po Millerovi sa z\u013eahla zem. Vy\u0161etrovan\u00edm sa zistilo, \u017ee jednomotorov\u00e9 lietadlo, v\u00a0ktorom sedela legenda swingovej hudby, od \u0161tartu nepodalo \u017eiadne spr\u00e1vy a\u00a0zmizlo pravdepodobne v\u00a0silnej b\u00farke kdesi nad kan\u00e1lom La Manche. Trosky lietadla ani telo Glenna Millera sa nikdy nena\u0161li&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad2.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-medium wp-image-7715\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad2-300x200.jpg\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"200\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad2-300x200.jpg 300w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad2-768x512.jpg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad2.jpg 984w\" sizes=\"auto, (max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>Steve Fossett (1944 &#8211; 2007)<\/strong><\/p>\n<p><strong>&#8230; a\u00a0pr\u00edbeh ve\u010dn\u00e9ho dobrodruha<\/strong><\/p>\n<p><strong>Kto bol Steve Fosset: <\/strong>Milion\u00e1r, ktor\u00fd vedel, ako si svoje peniaze u\u017ei\u0165.<\/p>\n<p><strong>Ako ho poznal svet:<\/strong> Ako bl\u00e1zna do vzducholod\u00ed, bal\u00f3nov, lietadiel a\u00a0plachetn\u00edc.<\/p>\n<p><strong>Kedy sa po \u0148om z\u013eahla zem:<\/strong> Vyparil sa 3. septembra 2007 kdesi v\u00a0Nevade.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Narodil sa do vojnov\u00fdch \u010dias, 22. apr\u00edla 1944, no hne\u010f po vojne sa rodina pres\u0165ahovala do kalifornsk\u00e9ho Long Beach. Otec tam dohliadal na v\u00fdrobu mydla vo firme Procter &amp; Gamble, matka neust\u00e1le upratovala ich skromn\u00fd jednoposchodov\u00fd dom a\u00a0Steve s\u00a0bratom si kr\u00e1tili \u010das sledovan\u00edm lietadiel, ktor\u00e9 bez prest\u00e1vky prelietavali nad ich hlavami a\u00a0prist\u00e1vali na ne\u010falekom letisku. Ich hluk zaka\u017ed\u00fdm rozvibroval cel\u00fd dom, predov\u0161etk\u00fdm ale Steveovu fant\u00e1ziu: Ak\u00e9 je to vznies\u0165 sa do vzduchu a\u00a0letie\u0165?<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Detstvo v\u00a0znamen\u00ed dobrodru\u017estva <\/strong><\/p>\n<p>Ke\u010f dov\u0155\u0161il jeden\u00e1s\u0165, ihne\u010f sa pridal ku skautom, aby sa mohol \u0161plha\u0165 po stupienkoch skautsk\u00fdch hodnost\u00ed. Okrem toho \u0161plhal po lane, na\u0161iel z\u00e1\u013eubu v\u00a0horolezectve, s\u00a0otcom podnikal r\u00f4zne v\u00fdpravy. Otec ho nau\u010dil kr\u00e1\u010da\u0165 do v\u00fd\u0161av pozvo\u013ena, pomaly, ale bez zastavenia, preto\u017ee rozv\u00e1\u017enym krokom zdolali za de\u0148 ove\u013ea viac, ako keby sa hnali a vyn\u00fatili si tak \u010dastej\u0161ie prest\u00e1vky. Mal iba trin\u00e1s\u0165 a\u00a0rodila sa z\u00a0neho individualita, ktor\u00fa fascinovali pr\u00edbehy \u201euletencov\u201c,\u00a0dobrodruhov a b\u00e1date\u013eov, ktor\u00ed zdolali gr\u00f3nsky \u013eadovec alebo do\u0161li a\u017e na Severn\u00fd p\u00f3l. Steve vynikal v\u00a0u\u010den\u00ed, na Stanforde vy\u0161tudoval ekon\u00f3miu, no u\u017e po\u010das \u0161tudentsk\u00fdch rokov zistil, \u017ee o\u010dak\u00e1vania, ktor\u00e9 do \u0161koly vkladal, ho celkom nenap\u013a\u0148aj\u00fa. Vrhol sa na vytrvalostn\u00e9 pl\u00e1vanie a\u00a0zistil, \u017ee v\u010faka adekv\u00e1tnemu tr\u00e9ningu m\u00f4\u017ee dopl\u00e1va\u0165 na ak\u00fako\u013evek vzdialenos\u0165. \u010ci je vo forme, si overoval vskutku origin\u00e1lnym sp\u00f4sobom: prepl\u00e1val \u00fa\u017einu Golden Gate so siln\u00fdmi pr\u00edlivov\u00fdmi pr\u00fadmi, dokonca dopl\u00e1val a\u017e k pevnosti Alcatraz, vzdialenej 2,5 km od pevniny a\u00a0sp\u00e4\u0165 (na stenu Alcatrazu pripevnil stanfordsk\u00fd plag\u00e1t) a\u00a0zakr\u00e1tko sa objavil v\u00a0novin\u00e1ch po celom svete ako prv\u00fd \u010dlovek, ktor\u00fd dobyl Alcatraz. Onedlho si za\u010dal plni\u0165 \u010fal\u0161ie ve\u013ek\u00e9 sny: odletel do Eur\u00f3py, prepl\u00e1val \u00fa\u017einu Dardanely, pokoril aj Bospor, vyliezol na Olymp, presunul sa do \u0161vaj\u010diarskych \u00c1lp a\u00a0dostal sa na vrchol hory Eiger, \u010fal\u0161ou zast\u00e1vkou bol Mont Blanc a\u00a0v\u00fdlet na Matterhorn. Ke\u010f sa vr\u00e1til domov, vzal si vysoko\u0161kolsk\u00fa p\u00f4\u017ei\u010dku, zaplatil si pilotn\u00fd v\u00fdcvik v\u00a0miestnom aeroklube, cez \u0161tudentsk\u00e9 vo\u013eno brig\u00e1doval ako program\u00e1tor v\u00a0IBM a stretol Peggy, naj\u00fa\u017easnej\u0161ie diev\u010da pod slnkom!<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>H\u013eadanie vlastnej cesty <\/strong><\/p>\n<p>Miloval ak\u010dnos\u0165, vzru\u0161enie a\u00a0adrenal\u00edn, dostal sa a\u017e na burzu cenn\u00fdch papierov, vym\u00fd\u0161\u013eal pre klientov strat\u00e9gie transakci\u00ed a\u00a0stal sa jedn\u00fdm z\u00a0najlep\u0161\u00edch komoditn\u00fdch makl\u00e9rov sveta. Mal 33 rokov a\u00a0vo vrecku prv\u00fd mili\u00f3n. Peggy bola presved\u010den\u00e1, \u017ee je to pre nich dos\u0165 pe\u0148az\u00ed a\u017e nadosmrti a\u00a0man\u017eela presvied\u010dala, \u017ee by mal s\u00a0obchodovan\u00edm s\u00a0cenn\u00fdmi papiermi presta\u0165. Posl\u00fachol len \u010diasto\u010dne, zalo\u017eil si toti\u017e vlastn\u00fa firmu, ktor\u00e1 \u0161kolila mlad\u00fdch a\u00a0schopn\u00fdch \u013eud\u00ed na poz\u00edcie makl\u00e9rov: umo\u017enil vstup do burzov\u00e9ho biznisu takmer dvom stovk\u00e1m \u013eud\u00ed a v\u010faka nim si mohol dovoli\u0165 \u0161es\u0165 t\u00fd\u017ed\u0148ov v\u00a0roku nepracova\u0165 a\u00a0plni\u0165 si bl\u00e1zniv\u00e9 sny. A\u00a0ner\u00fabal v\u00f4bec prin\u00edzko: zdolal prieliv La Manche (podarilo sa mu to na \u0161tvrt\u00fd raz), liezol na najvy\u0161\u0161ie hory sveta, a\u017e napokon, tesne pred p\u00e4\u0165desiatkou, dostali jeho v\u00fdzvy celkom nov\u00fa podobu: s\u00f3lov\u00e1 plavba na jachte cez Atlantik a\u00a0prv\u00fd s\u00f3lov\u00fd let bal\u00f3nom okolo sveta&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Predposledn\u00e9 dejstvo <\/strong><\/p>\n<p>Najsk\u00f4r si zaobstaral lo\u010f s\u00a0franc\u00fazskym p\u00f4vodom a najlep\u0161\u00edm rodokme\u0148om, pomenoval ju\u00a0 Lakota a\u00a0o\u00a0p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ov s\u00a0\u0148ou absolvoval krst vodou, ke\u010f sa prihl\u00e1sil na plavbu dvoj\u010dlenn\u00fdch pos\u00e1dok okolo Brit\u00e1nie a\u00a0\u00cdrska. \u0160anca na s\u00f3lo plavbu cez Atlantik sa naskytla v\u00a0novembri 1994 spolu so z\u00e1vodom Route du Ruhm, kde osamel\u00ed moreplavci \u0161tartuj\u00fa\u00a0zo severu Franc\u00fazska a sna\u017eia sa dosta\u0165 cez \u0161\u00edry oce\u00e1n do Guadeloupe v\u00a0Karibiku. Steveovi sa v\u0161ak preteky zmenili na boj o\u00a0pre\u017eitie a zdalo sa, \u017ee v\u0161etko vr\u00e1tane prudk\u00fdch b\u00farok a\u00a0silnej v\u00edchrice sa spol\u010dilo proti nemu. Po sedemn\u00e1stich d\u0148och (tri dni po pr\u00edchode v\u00ed\u0165aza) ho dovialo do cie\u013ea a\u00a0odvtedy vyhlasoval, \u017ee dokia\u013e bude ma\u0165 v\u00a0placht\u00e1ch vietor, bude usilova\u0165 o\u00a0svetov\u00e9 rekordy (ve\u013emi systematicky sa mu tento s\u013eub podarilo plni\u0165). Aj pr\u00edprava na bal\u00f3nov\u00e9 lietanie bola dlh\u00e1 a\u00a0systematick\u00e1: vybavil si licenciu, str\u00e1vil nieko\u013eko dn\u00ed v\u00a0tov\u00e1rni na v\u00fdrobu bal\u00f3nov a\u00a0nadviazal spolupr\u00e1cu s\u00a0najlep\u0161\u00edmi \u013eu\u010fmi z\u00a0oblasti meteorol\u00f3gie. \u0160tudoval pr\u00edru\u010dky, absolvoval mno\u017estvo tr\u00e9ningov s\u00a0elitn\u00fdmi pilotmi bal\u00f3nov a\u00a0v\u00a0roku 1995 sa jeho meno objavilo v\u00a0historick\u00fdch tabu\u013ek\u00e1ch ako meno prv\u00e9ho \u010dloveka, ktor\u00fd s\u00e1m v\u00a0bal\u00f3ne preletel cez Tich\u00fd oce\u00e1n. Svet sa mu podarilo obletie\u0165 a\u017e na \u0161iesty pokus v\u00a0roku 2002. Na svoju nebesk\u00fa p\u00fa\u0165 od\u0161tartoval bal\u00f3n Bud Light Spirit of Freedom z\u00a0northamsk\u00e9ho letiska v\u00a0Austr\u00e1lii 19. j\u00fana a\u00a0do cie\u013ea doletel o 13 dn\u00ed, 8 hod\u00edn a\u00a033 min\u00fat. Stal sa prv\u00fdm \u010dlovekom, ktor\u00fd s\u00e1m obletel svet bal\u00f3nom, dosiahol absol\u00fatny r\u00fdchlostn\u00fd rekord a\u00a0prekonal vzdialenos\u0165 33.195 km. \u201eS\u00f3lov\u00fdm letom okolo sveta som si splnil v\u0161etko, \u010do som si zaumienil v\u00a0bal\u00f3ne dosiahnu\u0165,\u201c vyhl\u00e1sil.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Bez jasn\u00e9ho konca <\/strong><\/p>\n<p>Ke\u010f u\u017e bol takto pekne rozbehnut\u00fd, otvoril \u010fal\u0161iu kapitolu svojho \u017eivota: lietanie v\u00a0plechov\u00fdch vt\u00e1koch. V\u00a0roku 2003 spolu s\u00a0priate\u013eom a sponzorom Richardom Bransonom predstavil svetu nov\u00e9 lietadlo Virgin Atlantic GlobalFlyer a\u00a0\u00famysel preletie\u0165 na \u0148om svet bez tankovania a\u00a0medziprist\u00e1tia. 28. febru\u00e1ra 2005 nastali priazniv\u00e9 podmienky a\u00a0po vy\u0161e 67 hodin\u00e1ch letu sa Fossett stal majite\u013eom certifik\u00e1tu \u201eprv\u00fd s\u00f3lo pilot, ktor\u00fd obletel na\u0161u plan\u00e9tu bez medziprist\u00e1tia\u201c. Zoznam rekordov 63-ro\u010dn\u00e9ho dobrodruha sa napokon uzavrel 3. septembra 2007, ke\u010f sa z\u00a0letiska Flying M Ranch v\u00a0Nevade vydal na be\u017en\u00fd rekrea\u010dn\u00fd v\u00fdlet ponad p\u00fa\u0161\u0165. Nevyp\u00edsal v\u0161ak letov\u00fd pl\u00e1n, nevzal si pad\u00e1k, mobil, GPS ani satelitn\u00fd telef\u00f3n. Ke\u010f sa jeho jednomotorov\u00e9 lietadlo nevr\u00e1tilo v\u00a0predpokladanom \u010dase, vyhl\u00e1sili po \u0148om p\u00e1tranie. Okrem profesion\u00e1lnych z\u00e1chran\u00e1rov a\u00a0pilotov sa do h\u013eadania zapojili aj amat\u00e9rski letci, ale napriek ve\u013ek\u00e9mu \u00fasiliu bolo p\u00e1tranie bezv\u00fdsledn\u00e9. M\u00e9di\u00e1 \u0161pekulovali, \u017ee \u201ezmizol\u201c a\u00a0\u017ee sa jednoducho zatajuje, preto\u017ee m\u00e1 finan\u010dn\u00e9 probl\u00e9my a\u00a0nezhody v\u00a0man\u017eelstve. Ofici\u00e1lne p\u00e1tranie skon\u010dilo bez \u00faspechu a\u00a0zdalo sa, \u017ee zmizol tak, ako mnoho in\u00fdch dobrodruhov pred n\u00edm: bez stopy. A\u017e na jese\u0148 2008 bola ne\u010faleko ly\u017eiarskeho strediska Mammoth Lakes v\u00a0pohor\u00ed Sierra Nevada objaven\u00e1 jeho pilotn\u00e1 licencia, vodi\u010dsk\u00fd preukaz, roztrhan\u00fd sveter so zvy\u0161kami zvierac\u00edch chlpov a tis\u00edc dol\u00e1rov v\u00a0stodol\u00e1rov\u00fdch bankovk\u00e1ch. Testy DNA napokon potvrdili, \u017ee predmety patrili americk\u00e9mu dobrodruhovi a\u00a0\u017ee o\u00a0jeho pohreb sa pravdepodobne postarali div\u00e9 zvierat\u00e1&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad-1_profimedia.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-medium wp-image-7716\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad-1_profimedia-300x201.jpg\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"201\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad-1_profimedia-300x201.jpg 300w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad-1_profimedia-768x514.jpg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad-1_profimedia.jpg 984w\" sizes=\"auto, (max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>Jim Thompson (1906 &#8211; 1967)<\/strong><\/p>\n<p><strong>&#8230; a\u00a0pr\u00edbeh mu\u017ea, \u010do sa u\u017e na\u0161iel <\/strong><\/p>\n<p><strong>Kto bol Jim: <\/strong>N\u00e1dejn\u00fd dizajn\u00e9r z\u00a0dobrej rodiny.<\/p>\n<p><strong>Ako ho poznal svet:<\/strong> Ako \u201ethajsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea hodv\u00e1bu\u201c.<\/p>\n<p><strong>Kedy sa po \u0148om z\u013eahla zem: <\/strong>Nezvestn\u00fd je od marca 1967. Posledn\u00e9 stopy ved\u00fa do d\u017eungle.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>V\u00e1\u0161e\u0148 pre thajsk\u00fd hodv\u00e1b dopomohla k\u00a0o\u017eiveniu starej trad\u00edcie jeho v\u00fdroby v\u00a0krajine a\u00a0ku\u00a0zv\u00fd\u0161eniu z\u00e1ujmu o vz\u00e1cnu komoditu po celom svete. Zalo\u017eenie Thai Silk Company od\u0161tartoval pr\u00edbeh Jima Thompsona ako \u00faspe\u0161n\u00e9ho podnikate\u013ea, to v\u0161ak nijako neovplyvnilo jeho nehyn\u00facu v\u00e1\u0161e\u0148 v\u00a0p\u00e1tran\u00ed po staro\u017eitnostiach z\u00a0chr\u00e1mov Thajska. Vystavoval ich vo svojom dome, kde neust\u00e1le pr\u00fadil dav host\u00ed. Ten dom v\u00a0centre Bangkoku je dnes m\u00fazeom Jima Thompsona.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Detstvo s\u00a0prstom na mape\u00a0 <\/strong><\/p>\n<p>James Harrison Wilson Thompson pri\u0161iel na svet v\u00a0roku 1906 v\u00a0meste\u010dku Greenville (Delaware), v\u00a0oblasti naz\u00fdvanej honosne \u201echateau country\u201c. Do vienka dostal t\u00fa\u017ebu po dobrodru\u017estve, zvedavos\u0165 a\u00a0neboj\u00e1cnos\u0165, t\u00fa\u017eil prejs\u0165 celu\u010di\u010dk\u00fd svet a\u00a0mo\u017eno za to mohla dedova cestopisn\u00e1 kniha, ktor\u00fa \u010d\u00edtal ako mal\u00fd chlapec, sch\u00falen\u00fd na zemi pod ve\u013ek\u00fdm, mahag\u00f3nov\u00fdm stolom. Nemal najmen\u0161ie po\u0148atie, \u010do znamenaj\u00fa v\u00fdrazy \u201e\u010ealek\u00fd v\u00fdchod\u201c a \u201e\u010c\u00edna\u201c, ale uvedomoval si, \u017ee tam raz mus\u00ed \u00eds\u0165. D\u00fafal, \u017ee bude cestova\u0165 vedno so star\u00fdm otcom, ktor\u00e9ho zbo\u017e\u0148oval a\u00a0ktor\u00e9ho meno nosil, no ten zomrel ove\u013ea sk\u00f4r, ako sa Jimovo \u017eelanie mohlo naplni\u0165. V\u00a0du\u0161i v\u0161ak na\u010falej pestoval svoju detsk\u00fa predstavu o\u00a0krajin\u00e1ch, kde \u013eudia robia \u010dudesn\u00e9 veci a\u00a0\u017eij\u00fa mimoriadne zauj\u00edmav\u00e9 \u017eivoty&#8230;<\/p>\n<p>Thompsonova rodina netrpela finan\u010dnou n\u00fadzou, a\u00a0tak peniaze na prest\u00ed\u017enu intern\u00e1tnu \u0161kolu a\u00a0nesk\u00f4r \u0161t\u00fadi\u00e1 na Princetone neboli najmen\u0161\u00edm probl\u00e9mom. V\u00a0tom \u010dase sa v\u0161ak u\u017e krajina zmietala v\u00a0hlbokej hospod\u00e1rskej kr\u00edze, ktor\u00e1 zlomila cel\u00fd textiln\u00fd priemysel a\u00a0s\u00a0n\u00edm aj rodinn\u00fd podnik Jimovho otca Henryho. Henry mal o\u00a0synovu bud\u00facnos\u0165 nesmierne obavy, a\u00a0tak Jim, aby udr\u017eal v\u00a0rodine stav pokoja a\u00a0aby nadviazal na nesmierny talent oboch rodi\u010dov v\u00a0zaria\u010fovan\u00ed a\u00a0dizajne ich obydlia, rozhodol sa, \u017ee vy\u0161tuduje architekt\u00faru. Na univerzite str\u00e1vil \u0161tyri roky, presne ako jeho otec a\u00a0star\u00fd otec. \u0160lo vlastne o\u00a0mil\u00fa rodinn\u00fa trad\u00edciu. Vzdelanie ho v\u0161ak nepripravilo na re\u00e1lny \u017eivot, ten si na vlastnej ko\u017ei vysk\u00fa\u0161al a\u017e v\u00a0New Yorku: navrhoval domy, byty a\u00a0priestory pre vy\u0161\u0161iu triedu&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>H\u013eadanie vlastnej cesty <\/strong><\/p>\n<p>V\u00a030. rokoch nebol Jim jedin\u00fdm Ameri\u010danom, ktor\u00fd c\u00edtil pr\u00e1zdnotu, chaos a\u00a0bezn\u00e1dej, vypl\u00fdvaj\u00facu zo spolo\u010densk\u00fdch udalost\u00ed tej doby. \u201eTento mlad\u00fd mu\u017e sa e\u0161te nena\u0161iel,\u201c vravieval jeho otec a Jim tu\u0161il, \u017ee mus\u00ed nie\u010do urobi\u0165, aby neostal na\u010disto straten\u00fd ako jeho rodi\u010dia a\u00a0ich gener\u00e1cia. T\u00fa\u017eil po nez\u00e1vislosti. Kreativite. A\u00a0t\u00fa mohol n\u00e1js\u0165 iba v\u00a0divadle, na mieste, kde je v\u0161etko dovolen\u00e9, kde sa prekra\u010duj\u00fa hranice konvenci\u00ed a\u00a0ka\u017ed\u00fd sa m\u00f4\u017ee prejavi\u0165. Fascinovali ho kost\u00fdmy, farby, oble\u010denie, ktor\u00e9 p\u00f4sobilo ako \u201eobrovsk\u00e9 kr\u00eddla exotick\u00e9ho mot\u00fd\u013ea\u201c. Spriatelil sa s\u00a0renomovan\u00fdm s\u00faborom Ballet Russe de Monte Carlo, ktor\u00e9ho javiskom bol v\u00a0tom \u010dase New York City Ballet a\u00a0tam nach\u00e1dzal in\u0161pir\u00e1ciu. Postupne to dotiahol a\u017e na kostym\u00e9ra s\u00a0dielni\u010dkou hne\u010f ved\u013ea hlavnej \u0161atne a\u00a0nad\u0161ene vytv\u00e1ral najsk\u00f4r skice (bol predsa architekt) a\u00a0potom cel\u00e9 sady kost\u00fdmov a\u00a0sc\u00e9n. Aj pre Veru, prv\u00fa nenaplnen\u00fa l\u00e1sku, tane\u010dnicu s\u00a0prekr\u00e1snymi ramenami, vlniacimi sa ako kobra a chodidlami drobn\u00fdmi ako nohy die\u0165a\u0165a.<\/p>\n<p>Pod vplyvom udalost\u00ed druhej svetovej vojny sa Jimov pobyt v\u00a0New Yorku bl\u00ed\u017eil ku koncu a rozhodol sa celkom zmeni\u0165 svoje smerovanie. Vst\u00fapil do arm\u00e1dy, v\u00a0roku 1941 nast\u00fapil do \u00daradu strategick\u00fdch slu\u017eieb (OSS, nesk\u00f4r CIA) a ocitol sa v\u00a0Taliansku, Franc\u00fazsku \u010di na severe Afriky. Ke\u010f sa v\u00a0roku 1944 ocitol v\u00a0Thajsku, od prvej chv\u00edle c\u00edtil s\u00a0touto krajinou zvl\u00e1\u0161tne prepojenie. Po skon\u010den\u00ed vojny sa stal americk\u00fdm vyslancom v\u00a0Bangkoku (v tom obdob\u00ed ho opustila man\u017eelka, ktor\u00fa nechal v\u00a0Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch) a\u00a0tam sa spolu s\u00a0nieko\u013ek\u00fdmi z\u00e1mo\u017en\u00fdmi priate\u013emi pustil do rekon\u0161trukcie orient\u00e1lneho hotela The Oriental z\u00a019. storo\u010dia (po nezhod\u00e1ch sa stiahol, ale z\u00a0rekon\u0161trukcie vzi\u0161iel jeden z\u00a0najsl\u00e1vnej\u0161\u00edch hotelov na svete). S\u00e1m si pomocou tradi\u010dn\u00fdch materi\u00e1lov a\u00a0postupov zrekon\u0161truoval vlastn\u00fd dom, v\u00a0ktorom onedlho za\u010dali prib\u00fada\u0165 staro\u017eitn\u00e9 skvosty \u00e1zijsk\u00e9ho umenia. Nad\u0161enie z\u00a0neho zdie\u013eal s\u00a0mnoh\u00fdmi priate\u013emi, medzi in\u00fdmi aj s Lisou Lyons, ktor\u00e1 p\u00f4sobila ako kur\u00e1torka umenia v\u00a0ju\u017enej a\u00a0juhov\u00fdchodnej \u00c1zii. Od prv\u00e9ho momentu sa stali priate\u013emi, od druh\u00e9ho milencami. Vz\u00e1jomn\u00e9 sympatie a\u00a0l\u00e1ska k\u00a0umeniu napokon vy\u00fastili do spolo\u010dn\u00e9ho projektu &#8211; otvorenia n\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea v\u00a0Bangkoku.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Predposledn\u00e9 dejstvo <\/strong><\/p>\n<p>Potulkami po miestnych trhoch neobjavoval len milovan\u00e9 umenie, ale aj nen\u00e1padn\u00e9 artefakty ru\u010dne tkan\u00e9ho hodv\u00e1bu, kedysi sl\u00e1vneho remesla, ktor\u00e9 v\u0161ak bolo v\u00a0krajine na \u00fastupe. Do\u0161lo mu, \u017ee v\u00a0d\u00f4sledku vojny mizn\u00fa vz\u00e1cne zru\u010dnosti, \u017ee po thajskom hodv\u00e1be nemilosrdne \u201e\u0161liape\u201c hodv\u00e1b z\u00a0\u010c\u00edny, a\u00a0tak sa za\u010dal v\u00a0tejto oblasti ne\u00fanavne vzdel\u00e1va\u0165. Zatvoril sa do N\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea, h\u013eadal dokumenty, p\u00e1tral po star\u00fdch tk\u00e1\u010doch, len aby ich naverboval a\u00a0stiahol k\u00a0sebe. V\u00a0roku 1948 zalo\u017eil spolu s\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi podielnikmi spolo\u010dnos\u0165 Thai Silk Company a\u00a0star\u00e9 umenie v\u00fdroby hodv\u00e1bu v\u00a0Thajsku op\u00e4\u0165 postavil na nohy. Vedel, \u017ee sa mu pod rukami rod\u00ed \u00faspech, ke\u010f posielal do New Yorku svoje prv\u00e9 portf\u00f3lio ru\u010dne tkan\u00fdch l\u00e1tok. Pou\u017eil exotick\u00e9 farby, vyz\u00fdvav\u00fa ru\u017eov\u00fa, bl\u00e1zniv\u00fa \u017elt\u00fa, neskrotn\u00fa karm\u00ednov\u00fa, purpurov\u00fa a\u00a0fuksiov\u00fa, mixoval ich tak\u00fdm sp\u00f4sobom, \u017ee to neuniklo ani m\u00f3dnym \u010dasopisom a\u00a0svetov\u00fdm m\u00f3dnym domom. Kr\u00e1tko nato si jeho l\u00e1tky vybrala sl\u00e1vna kost\u00fdmov\u00e1 n\u00e1vrh\u00e1rka Irene Sharaff pre jeden z\u00a0muzik\u00e1lov na Broadwayi a taktie\u017e pre film Kr\u00e1\u013e a\u00a0ja &#8211; herec Yul Brynner ako siamsky kr\u00e1\u013e Mongut navle\u010den\u00fd do lesklej rozhalenky so zlatist\u00fdmi flitrami a\u00a0s\u00a0n\u00e1u\u0161nicou visiacou z\u00a0jedn\u00e9ho ucha p\u00f4sobil v\u00a0\u00e9re drsn\u00fdch filmov\u00fdch hrdinov v\u00a0klob\u00fakoch, d\u017e\u00ednsoch a\u00a0kovbojsk\u00fdch \u010di\u017em\u00e1ch ako zjavenie&#8230; Ako sa dalo o\u010dak\u00e1va\u0165, Thompsonov hodv\u00e1bny podnik vytvoril dopyt po thajskom hodv\u00e1be doslova po celom svete.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Bez jasn\u00e9ho konca <\/strong><\/p>\n<p>Na ve\u013ekono\u010dn\u00fd de\u0148, 26. marca 1967, tr\u00e1vil Jim dovolenku v\u00a0Malajzii. B\u00fdval v\u00a0chate Moonlight v Cameron Highlands, spolu so svojimi hostite\u013emi, pani a\u00a0p\u00e1nom Ling. Po rannej n\u00e1v\u0161teve kostola sa vr\u00e1til do chatky, aby si odd\u00fdchol. Popoludn\u00ed po\u010duli jeho hostitelia kroky ved\u00face od chodn\u00edka smerom k\u00a0d\u017eungli a\u00a0predpokladali, \u017ee sa ich priate\u013e vybral na prech\u00e1dzku v\u00a0d\u017eungli. Nebolo to ni\u010d neobvykl\u00e9, robil to pravidelne, aj v\u00a0predo\u0161l\u00fd de\u0148 sa t\u00falal po okol\u00ed v\u00a0sprievode p\u00e1na Linga a\u00a0spolu sa bavili na tom, ako zi\u0161li na okamih z\u00a0cesty a\u00a0takmer sa stratili. Namieren\u00e9 mali na ne\u010falek\u00e9 golfov\u00e9 ihrisko, napokon sa na\u0148 dostali a\u017e po \u0161tyroch hodin\u00e1ch. P\u00e1n Ling bol po zvy\u0161ok d\u0148a podr\u00e1\u017eden\u00fd a\u00a0bolelo ho cel\u00e9 telo, Jim mal skvel\u00fa n\u00e1ladu, preto\u017ee jeho dobrodru\u017en\u00e1 povaha dostala presne to, \u010do chcela. Zvuky krokov smerom od kuchynsk\u00fdch dvierok po chodn\u00edku, ktor\u00fd dnes nesie n\u00e1zov \u201eJim Thompson Trail\u201c, boli posledn\u00fdm d\u00f4kazom jeho \u017eivota. Do p\u00e1trania po kr\u00e1\u013eovi hodv\u00e1bu sa pustilo viac ako 300 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov malajskej pol\u00edcie, britsk\u00ed vojaci, dom\u00e1ci p\u00e1tra\u010di a\u00a0v\u0161akovak\u00ed dobrovo\u013en\u00edci, sna\u017eiaci sa na nezvestn\u00e9ho mu\u017ea ment\u00e1lne napoji\u0165 na dia\u013eku. Sedeli na verande chatky, dr\u017eali v\u00a0ruk\u00e1ch jeho predmety a&#8230; ni\u010d. Jim sa nikdy viac nena\u0161iel. Existuje viacero te\u00f3ri\u00ed, \u010do sa v\u00a0ten osudn\u00fd de\u0148 mohlo na okraji d\u017eungle sta\u0165. Niektor\u00e9 tvrdia, \u017ee bol unesen\u00fd komunistami, in\u00e9 zasa, \u017ee ho zabila jednotka tajnej slu\u017eby CIA po\u010das svojej misie, alebo ho jednoducho zo\u017eral tiger. Dodnes v\u0161ak nik nedok\u00e1zal vysvetli\u0165, pre\u010do opustil chatu, vzdialil sa od ostatn\u00fdch, nevzal si cigarety, pe\u0148a\u017eenku ani lieky na bo\u013eav\u00fd \u017el\u010dn\u00edk a\u00a0vydal sa ktovie kam&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-medium wp-image-7717\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad-300x200.jpg\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"200\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad-300x200.jpg 300w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad-768x512.jpg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/04\/na-pohlad.jpg 984w\" sizes=\"auto, (max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>Richey Edwards (1967 &#8211; 1995)<\/strong><\/p>\n<p><strong>&#8230; a\u00a0pr\u00edbeh ostrej \u017eiletky \u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>Kto bol Richey: <\/strong>Gitarista a\u00a0text\u00e1r rockovej kapely Manic Street Preachers.<\/p>\n<p><strong>Ako ho poznal svet: <\/strong>Ako nesmierne talentovan\u00e9ho, charizmatick\u00e9ho umelca.<\/p>\n<p><strong>Kedy sa po \u0148om z\u013eahla zem:<\/strong> 1. febru\u00e1ra 1995 alebo nesk\u00f4r.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Ke\u010f v\u00a0roku 2008, \u0161trn\u00e1s\u0165 rokov po jeho smrti, ho rodi\u010dia vyhl\u00e1sili za m\u0155tveho, mnoh\u00fdch jeho fan\u00fa\u0161ikov to zasiahlo s\u00a0rovnakou boles\u0165ou, ako ke\u010f sa jedn\u00e9ho d\u0148a z\u00a0tohto sveta bez stopy vyparil. \u201eRozplakal som sa,\u201c vyjadril sa jeden z\u00a0nich. \u201eV\u017edy som si myslel, \u017ee z\u00a0toho mosta nakoniec sko\u010dil, ale t\u00e1to spr\u00e1va mi \u00faplne zlomila srdce&#8230;\u201c<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Detstvo v\u00a0kruhu kamo\u0161ov <\/strong><\/p>\n<p>Richey zvykol vravieva\u0165, \u017ee ak by z\u00a0meste\u010dka Blackwood, v\u00a0ktorom vyrastal, spravili jedn\u00e9ho d\u0148a m\u00fazeum, bolo by zaiste pln\u00e9 \u201esutiny a\u00a0hovien\u201c. James Dean Bradfield, neskor\u0161\u00ed spev\u00e1k a\u00a0gitarista, Nicky Wire, bud\u00faci hr\u00e1\u010d na gitaru a\u00a0text\u00e1r, Sean Moore, v\u00a0bud\u00facnosti buben\u00edk a\u00a0Richey Edwards, text\u00e1r a\u00a0gitarista bud\u00facej skupiny Manic Street Preachers, vyrastali takpovediac cez ulicu. Ich mesto bolo, podobne ak mnoh\u00e9 \u010fal\u0161ie meste\u010dk\u00e1 vo Walese v\u00a080. rokoch, pln\u00e9 ban\u00edkov a\u00a0ich rod\u00edn, chlapi holdovali alkoholu a\u00a0\u017eeny sa modlili v\u00a0kostole za lep\u0161iu bud\u00facnos\u0165 svojich det\u00ed. A\u00a0tie deti post\u00e1vali len tak naver\u00edmboha niekde na ulici, tla\u010dili sa v\u00a0rozpadlin\u00e1ch, d\u00edvali sa jeden cez druh\u00e9ho a\u00a0t\u00e1pali. Dlh\u00e9 chv\u00edle si kr\u00e1tili f\u013ea\u0161ou nie\u010doho ostr\u00e9ho a\u00a0zatia\u013e \u010do svoje detstvo a\u00a0dospievanie pokladali za tot\u00e1lnu nudu, Sean, James, Nicky a\u00a0Richey, kreat\u00edvni a\u00a0bystr\u00ed chalani s\u00a0hlbok\u00fdm z\u00e1ujmom o\u00a0hudbu, nevych\u00e1dzali z\u00a0domu. V\u017edy sa u\u00a0niekoho za\u0161ili, aby mohli cel\u00e9 dni po\u010d\u00fava\u0165 hudbu, d\u00edva\u0165 sa na filmy, alebo \u010d\u00edta\u0165. Nepotrebovali h\u013eada\u0165 in\u00fdch priate\u013eov. Mali jeden druh\u00e9ho, a\u00a0to im sta\u010dilo. Ako t\u00edned\u017eeri boli doslova neoddelite\u013en\u00ed. Obliekali sa celkom inak ako zvy\u0161ok rovesn\u00edkov, navliekali sa do rovnak\u00fdch bielych d\u017e\u00ednsov, farebn\u00fdch \u017eensk\u00fdch bl\u00fazok a\u00a0ke\u010f\u017ee ich hudba nesmierne bavila, zalo\u017eili si kapelu. Nie pre sl\u00e1vu, ani pre peniaze. Chceli svetu poveda\u0165 nie\u010do ve\u013ek\u00e9 a\u00a0vedeli, \u017ee hudba je ich jazykom. Richey svoj \u00falohu v\u00a0kapele bral od za\u010diatku smrte\u013ene v\u00e1\u017ene, dokonca a\u017e\u00a0tak, \u017ee odmietol od\u00eds\u0165 na prest\u00ed\u017enu intern\u00e1tnu \u0161kolu, len aby nenechal kamo\u0161ov v\u00a0\u0161tichu. Jeho odhodlanie bolo tak\u00e9 pevn\u00e9, \u017ee hoci vy\u0161tudoval na univerzite politol\u00f3giu a hoci bol mizern\u00fdm gitaristom, rodi\u010dom ozn\u00e1mil, \u017ee svoju bud\u00facnos\u0165 vid\u00ed iba v\u00a0kapele.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>H\u013eadanie vlastnej cesty <\/strong><\/p>\n<p>Ke\u010f sa kapela Manic Street Preachers formovala, jeho \u00faloha bola jasn\u00e1: bude\u0161 text\u00e1r, poet, hovorca a\u00a0filozof, bude\u0161 brnka\u0165 na gitaru, ale len m\u00e1li\u010dko, lebo ti to, popravde, ve\u013emi nejde. Na p\u00f3diu bol dobre \u017ee nie na okrasu, ako chlap\u00edk, na ktor\u00e9ho sa dobre pozer\u00e1. \u0160t\u00edhly, s\u00a0\u010diernymi linkami okolo o\u010d\u00ed, vyst\u00fapen\u00fdmi l\u00edcnymi kos\u0165ami a vlasmi ako vt\u00e1\u010die hniezdo, s\u00a0provokat\u00edvnym v\u00fdrazom v\u00a0tv\u00e1ri a\u00a0charizmou, ktorej mal na rozd\u00e1vanie &#8211; on nespieval, nehral, vlastne hru na gitaru len imitoval. Kapela si fan\u00fa\u0161ikov z\u00edskavala len ve\u013emi pomaly. \u201eZa\u010dali sme hra\u0165 v\u00a0\u010dase, ke\u010f bol rock\u00b4n\u00b4roll m\u0155tvy, v\u0161etci po\u010d\u00favali house a\u00a0rap. Priatelia sa n\u00e1m smiali, \u017ee pre n\u00e1s neexistuje \u017eiadne publikum, ale my sme vedeli, \u017ee chcem rock\u00b4n\u00b4roll vr\u00e1ti\u0165 sp\u00e4\u0165. Preto vznikli Manic Street Preachers.\u201c<\/p>\n<p>Richey sa v\u0161ak za\u010dal z\u00e1hadne meni\u0165. Z\u00a0bezstarostn\u00e9ho chlapca, ktor\u00fd bol pod\u013ea vlastn\u00fdch slov \u201edo trin\u00e1stich rokov \u0161\u0165astn\u00fd, lebo ho vychov\u00e1vala milovan\u00e1 babi\u010dka, mal svojho psa a\u00a0\u013eudia sa k\u00a0nemu spr\u00e1vali pekne,\u201c sa stal mlad\u00fd mu\u017e s\u00a0\u010diernou du\u0161ou, ktor\u00fd v \u201edvadsiatich zistil, \u017ee ni\u010d nie je tak\u00e9 \u00fa\u017easn\u00e9\u201c. Spoluhr\u00e1\u010dov tr\u00e1pilo, \u017ee je pre tento svet pr\u00edli\u0161 krehk\u00fd a\u00a0citliv\u00fd, av\u0161ak nevedeli mu pom\u00f4c\u0165. A medzit\u00fdm\u00a0kapela \u0161liapala \u010falej ako hodinky. Pre\u0161la nieko\u013eko festivalov, vydala zop\u00e1r singlov a\u00a0v\u010faka povesti rebelov a\u00a0kontroverzn\u00e9mu spr\u00e1vaniu sa \u0161tvorica hudobn\u00edkov ve\u013emi r\u00fdchlo stala v\u010fa\u010dn\u00fdm objektom m\u00e9di\u00ed a\u00a0novin\u00e1rov. Podp\u00edsali zmluvu na debutov\u00fd album Generation Terrorists (1992) a\u00a0divok\u00e1 jazda mohla za\u010da\u0165&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Predposledn\u00e9 dejstvo<\/strong><\/p>\n<p>Dva roky nato sa u\u017e Richeyho osobn\u00e9 probl\u00e9my nedali prehliada\u0165 a\u00a0on s\u00e1m sa o\u00a0ne delil s\u00a0okol\u00edm prostredn\u00edctvom textov: tret\u00ed \u0161t\u00fadiov\u00fd album The Holy Bible p\u00f4sobil najm\u00e4 v\u010faka nemu ako trpk\u00e1 spove\u010f u\u00a0terapeuta, pln\u00fd depresie, prostit\u00facie, konzumn\u00e9ho \u017eivota, holokaustu, vrahov a\u00a0vr\u00e1\u017ed, anorexie a\u00a0smutnej rezign\u00e1cie. Fan\u00fa\u0161ikom sp\u00f4sobil \u0161ok a vo vzduchu jasne visela obava o Richeyho du\u0161evn\u00e9 zdravie. Znepokojenie e\u0161te viac vyhrotil, ke\u010f si po jednom z\u00a0koncertov vyryl \u017eiletkou do ko\u017ee n\u00e1pis 4real. K\u00fdm poskytoval interview, tv\u00e1ril sa, akoby sa ni\u010d nedialo, len\u017ee ruka mu krv\u00e1cala a\u00a0po rozhovore si vy\u017eiadala o\u0161etrenie v\u00a0nemocnici a\u00a0nieko\u013eko stehov. Bolo jasn\u00e9, \u017ee pr\u00edli\u0161 ve\u013ea pije, nem\u00e1 pod kontrolou vlastn\u00fa hmotnos\u0165 a\u00a0z\u00e1pas\u00ed s\u00a0poruchami pr\u00edjmu potravy. Zdalo sa, \u017ee by mu mohlo pom\u00f4c\u0165 lie\u010denie, na ktor\u00e9 aj dobrovo\u013ene nast\u00fapil, av\u0161ak priepas\u0165 medzi n\u00edm a\u00a0priate\u013emi z\u00a0kapely, medzi Richeym a\u00a0rodinou, medzi rockovou hviezdou a\u00a0fan\u00fa\u0161ikmi sa neust\u00e1le prehlbovala. Vo svojich posledn\u00fdch rozhovoroch zd\u00f4raz\u0148oval, \u017ee je ods\u00faden\u00fd na samotu bez l\u00e1sky. \u201eNikdy som nepre\u017eil \u017eiadny dlhodob\u00fd vz\u0165ah. Ten najdlh\u0161\u00ed trval asi \u0161tyri dni, a\u00a0to som bol e\u0161te mlad\u00fd.\u201c<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>Bez jasn\u00e9ho konca <\/strong><\/p>\n<p>Prv\u00fd febru\u00e1rov\u00fd de\u0148 roku 1995 mali Edwards a\u00a0Bradfield odletie\u0165 za oce\u00e1n, aby v\u00a0Amerike spravili kapele po\u010das ve\u013ekej propaga\u010dnej cesty dobr\u00e9 meno. Richey sa v\u0161ak k\u00a0lietadlu nedostavil a\u00a0akoby sa nad n\u00edm zatvorila zem. Nik ho nevedel n\u00e1js\u0165, nikomu sa neozval, ani najbli\u017e\u0161\u00edm, ani rodine. Kr\u00e1tko pred odletom vybral zo svojho \u00fa\u010dtu v\u00e4\u010d\u0161\u00ed obnos pe\u0148az\u00ed, ubytoval sa v\u00a0hoteli, z\u00a0ktor\u00e9ho sa v\u00a0to r\u00e1no recep\u010dnej odhl\u00e1sil, kam v\u0161ak do\u0161iel a \u010di je st\u00e1le \u017eiv\u00fd, to je pre v\u0161etk\u00fdch z\u00e1hadou. Pribli\u017ene dva t\u00fd\u017edne po tom, \u010do sa na uliciach objavili prv\u00e9 plag\u00e1tiky, h\u013eadaj\u00face sl\u00e1vnu rockov\u00fa hviezdu z\u00a0Manic Street Preachers, na\u0161lo sa opusten\u00e9 Richeyho auto v\u00a0bl\u00edzkosti zn\u00e1meho mosta samovrahov Severn Bridge. Zmizol bez stopy vo veku 27 rokov. E\u0161te dnes sa v\u0161ak n\u00e1jdu tak\u00ed, ktor\u00ed Richeyho sv\u00e4tosv\u00e4te zahliadli kdesi v\u00a0dave ve\u013ekomesta, na trhu v\u00a0indickom zapad\u00e1kove alebo na slnkom vyhriatej pl\u00e1\u017ei mal\u00e9ho ostrova&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Gabina Weissov\u00e1<\/p>\n<p>foto Sita<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em>\u010cl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v apr\u00edlovom \u010d\u00edsle MIAU (2020)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>&nbsp; &nbsp; \u013dudia mizn\u00fa ka\u017ed\u00fd de\u0148. Niektor\u00fdch zasiahne pr\u00edrodn\u00e1 katastrofa, in\u00ed sa stan\u00fa obe\u0165ou \u00fanosu, nehody alebo od\u00eddu dobrovo\u013ene niekam, skadia\u013e niet n\u00e1vratu. Ostane po nich mno\u017estvo ot\u00e1znikov, ve\u013ea bolesti a\u00a0siln\u00e1 viera najbli\u017e\u0161\u00edch, \u017ee sa predsa len jedn\u00e9ho d\u0148a objavia medzi dvermi. Na konci ich \u017eivota nezazvonil zvonec, ostali tam visie\u0165 len tri bodky n\u00e1deje&#8230; [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":7710,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[85,11],"tags":[],"class_list":["post-7709","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-april-2020","category-na-pohlad"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7709","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7709"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7709\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7719,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7709\/revisions\/7719"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/7710"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7709"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7709"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7709"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}