{"id":7777,"date":"2020-05-19T09:35:13","date_gmt":"2020-05-19T07:35:13","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=7777"},"modified":"2020-05-19T09:35:13","modified_gmt":"2020-05-19T07:35:13","slug":"maestra-antonia-brico","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/maestra-antonia-brico\/","title":{"rendered":"Maestra Antonia Brico"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

\u017dena ako dirigentka. To, \u010do sa e\u0161te aj dnes sa pova\u017euje za raritu, bolo pred sto rokmi takmer nepredstavite\u013enou opov\u00e1\u017elivos\u0165ou. Panoval n\u00e1zor, \u017ee povolanie dirigenta je tak\u00e9 fyzicky a\u00a0ment\u00e1lne n\u00e1ro\u010dn\u00e9, \u017ee ho \u017eeny jednoducho nie s\u00fa schopn\u00e9 zvl\u00e1dnu\u0165. Navy\u0161e, ako by mohli tieto krehk\u00e9 bytosti nies\u0165 zodpovednos\u0165 za cel\u00fd orchester! <\/em>\u00c0<\/em>\u00a0propos, orchester, aj tu vl\u00e1dla cel\u00e9 storo\u010dia diskrimin\u00e1cia – \u017eeny mohli by\u0165 akur\u00e1t tak harfistky, nesk\u00f4r sn\u00e1\u010f huslistky \u010di klaviristky, ale <\/em>vidie\u0165 \u017eenu za bic\u00edmi, pr\u00edpadne ako d\u00facha do tromb\u00f3nu \u010di lesn\u00e9ho rohu? Neslu\u0161n\u00e9, nevhodn\u00e9, ba a\u017e nechutn\u00e9! \u201eNikdy nen\u00e1jdete tympanistku,\u201c hovorili \u013eudia Antonii Brico, ke\u010f zostavovala svoj \u010disto \u017eensk\u00fd orchester. Na\u0161la ju. A\u00a0nielen to, ona sama sa ako dirigentka postavila do jeho \u010dela. <\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Mo\u017eno to bola naozaj l\u00e1ska k\u00a0hudbe, ktor\u00e1 priviedla Antoniu na svet. Jej matka Agnes kr\u00e1sne spievala a\u00a0ke\u010f do ich kostola jedn\u00e9ho d\u0148a zav\u00edtal po\u010dern\u00fd Talian, ktor\u00fd hral na klav\u00edri ako mal\u00fd boh (aspo\u0148 Agnes to tak pripadalo), diev\u010dina sa do neho bezhlavo zamilovala. Chudobn\u00e1 pr\u00e1\u010dka a\u00a0prelietav\u00fd n\u00e1morn\u00edk – z\u00a0toho u\u017e na prv\u00fd poh\u013ead ni\u010d dobr\u00e9 nekuk\u00e1 a\u00a0tak aj bolo. Hoci Agnesina rodina \u017eila v\u00a0biednych pomeroch, otec Brico v\u0161etk\u00fdch svojich osem det\u00ed vychov\u00e1val bohabojne, kostol bol ich jedin\u00fdm rozpt\u00fdlen\u00edm i odpove\u010fou na v\u0161etky ot\u00e1zky, pr\u00edsna katol\u00edcka v\u00fdchova pilierom rodiny. Bez dlh\u0161ieho prem\u00fd\u0161\u013eania teda rozhodol, \u017ee zn\u00e1mos\u0165 jeho najstar\u0161ej dc\u00e9ry s\u00a0mlad\u00edkom bohvie odkia\u013e treba udusi\u0165 hne\u010f v\u00a0za\u010diatkoch. Av\u0161ak Agnes, slep\u00e1-hluch\u00e1 k\u00a0otcov\u00fdm re\u010diam, utiekla za svoj\u00edm n\u00e1morn\u00edkom z\u00a0rodn\u00e9ho Amsterdamu do Antverp a\u00a0tam sa to stalo… A\u017e ke\u010f jej brucho riadne napuchlo, pochopila, \u010do sa s\u00a0\u0148ou deje. Sladk\u00fd n\u00e1morn\u00edk po jedinej v\u00e1\u0161nivej noci, ktor\u00e1 sa u\u017e nikdy nemala zopakova\u0165,\u00a0 ubzikol na more a\u00a0Agnes ho nikdy viac nevidela. V\u00a0Antverp\u00e1ch ju v\u0161ak na\u0161iel otec, m\u00f4\u017eeme sa iba dom\u00fd\u0161\u013ea\u0165, \u010do za sc\u00e9na sa medzi nimi odohrala, v\u00fdsledkom v\u0161ak bolo, \u017ee p\u00e1n Brico odviezol Agnes do Rotterdamu, kde sa \u00fadajne lep\u0161ie h\u013eadala pr\u00e1ca, ale ktovie… Ktovie, \u010di to nebola len v\u00fdhovorka pre\u00a0snahu odprata\u0165 prespat\u00fa diev\u010dinu z\u00a0doh\u013eadu v\u0161ete\u010dn\u00fdch susedov…<\/p>\n

 <\/p>\n

Ukradnut\u00e9 die\u0165a<\/strong><\/p>\n

\u010cas p\u00f4rodu sa bl\u00ed\u017eil a\u00a0Agnes bola z\u00fafal\u00e1. Musela pracova\u0165 bez preru\u0161enia, nemohla si dovoli\u0165 zosta\u0165 doma, nemala za \u010do k\u00fapi\u0165 b\u00e1b\u00e4tku v\u00fdbavi\u010dku, v\u00a0slzami skropenom liste adresovanom sestre pla\u010de nad svoj\u00edm osudom i\u00a0t\u00fdm, \u017ee jej die\u0165a, ktor\u00e9 nechtiac priv\u00e1dza na tento svet, v\u00a0\u017eivote ne\u010dak\u00e1 ni\u010d dobr\u00e9… P\u00e1r dn\u00ed po p\u00f4rode diev\u010datka (Antonia sa narodila 26. j\u00fana 1902) Agnes zaklopala na br\u00e1nu miestneho kl\u00e1\u0161tora a\u00a0mn\u00ed\u0161kam odovzdala drobn\u00fd uzl\u00ed\u010dek, s\u00a0ktor\u00fdm si nevedela rady. Diev\u010datko v\u00a0kl\u00e1\u0161tore pre\u017eilo prv\u00e9 dva roky \u017eivota, dva roky na hrane, pozna\u010den\u00e9 podv\u00fd\u017eivou, krivicou a\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi chorobami. Agnes ju v\u00a0kl\u00e1\u0161tore pravidelne nav\u0161tevovala a\u00a0nech sa n\u00e1m dnes jej pohn\u00fatky zdaj\u00fa akoko\u013evek nepochopite\u013en\u00e9, napokon sa rozhodla, \u017ee jej n\u00e1jde n\u00e1hradn\u00fa rodinu. Z\u00a0uch\u00e1dza\u010dov, ktor\u00ed sa ozvali na jej inzer\u00e1t, si vybrala bezdetn\u00fd man\u017eelsk\u00fd p\u00e1r z\u00a0Amsterdamu. Wolthiusovci, tak sa volali, pek\u00e1r a\u00a0jeho \u017eena, nemohli ma\u0165 vlastn\u00e9 deti a prich\u00fdli\u0165 doma mal\u00e9 diev\u010datko malo naplni\u0165 ich celo\u017eivotn\u00fd sen. Agnes sa s\u00a0nimi dohodla, \u017ee bude dc\u00e9ru v\u00edda\u0165, dokonca im finan\u010dne prispievala na jej opateru a\u00a0tak to \u0161lo nejak\u00fd \u010das. Ke\u010f v\u0161ak Antonia dov\u0155\u0161ila \u0161tyri roky, Agnes sa za\u010dala do\u017eadova\u0165, aby jej pest\u00fani dc\u00e9ru vr\u00e1tili. Len\u017ee narazila na siln\u00fd odpor pek\u00e1rovej \u017eeny. Ke\u010f to napokon za\u0161lo a\u017e tak \u010faleko, \u017ee nemil\u00fd spor mali vyrie\u0161i\u0165 cirkevn\u00e9 autority, pek\u00e1rka urobila \u010dosi, s\u00a0\u010d\u00edm nik nepo\u010d\u00edtal: tajne sa s\u00a0die\u0165a\u0165om nalodila na parn\u00edk do New Yorku.\u00a0Odi\u0161la za man\u017eelom\u00a0do Ameriky, kde u\u017e nejak\u00fd \u010das pob\u00fdval a h\u013eadal \u0161\u0165astie v\u00a0kalifornskom Oaklande. V\u00a0novej domovine, kde ich nik nepoznal, pest\u00fani\u00a0zmenili diev\u010datku meno. Z\u00a0Antonie Brico sa stala Wilhelmina \u201eWilly\u201c Wolthiusov\u00e1.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

\u0160kandal\u00f3zne odhalenie\u00a0\u00a0 <\/strong><\/p>\n

V\u00f4\u0148a \u010derstvo upe\u010den\u00e9ho chleba, ktor\u00fd jej otec Wolthius priniesol r\u00e1no po no\u010dnej \u0161ichte v\u00a0pek\u00e1rni do postie\u013eky… To je jedin\u00e1 pekn\u00e1 spomienka malej Willy na detstvo. V\u0161etky ostatn\u00e9 u\u017e maj\u00fa iba trpk\u00fa pr\u00edchu\u0165 a\u00a0mo\u017eno ich zhrn\u00fa\u0165 do troch smutn\u00fdch slov: strach, pla\u010d, bitka. Antonia nesk\u00f4r prezradila, \u017ee jej n\u00e1hradn\u00e1 matka bola typick\u00e1 pr\u00edsna holandsk\u00e1 matr\u00f3na, ktor\u00e1 jej nikdy neprejavila ani \u0161tipku n\u00e1klonnosti. Nikdy ju nezobrala do n\u00e1ru\u010dia, nikdy ju nepobozkala na dobr\u00fa noc… a\u00a0jej mu\u017e sa na to iba ml\u010dky pozeral. Na rozdiel od starej Wolthiusky s\u00edce nikdy na \u0148u nevztiahol ruku, ale ani ju pred n\u00e1siln\u00edckou \u017eenou nebr\u00e1nil. Ke\u010f sa doma rozp\u00fatala b\u00farka, strhol z\u00a0police \u010diapku, vrazil si ju hlboko do \u010dela a\u00a0zabuchol za sebou dvere…<\/p>\n

Z\u00a0Willy r\u00e1stlo nerv\u00f3zne, nemotorn\u00e9, citovo nevyrovnan\u00e9 diev\u010da, ktor\u00e9 robilo v\u0161etko zle (aspo\u0148 pod\u013ea matky) a\u00a0na d\u00f4va\u017eok si e\u0161te aj stra\u0161ne hr\u00fdzlo nechty. Do krvi. Po porade s\u00a0doktorom v\u00a0snahe n\u00e1js\u0165 \u010dosi, \u010do by ju od tohto nechutn\u00e9ho zvyku odu\u010dilo, rodi\u010dia rozhodli, \u017ee desa\u0165ro\u010dn\u00fa Wilhelminu daj\u00fa na klav\u00edr. Zo strany matky v\u00a0tom bolo mo\u017eno aj trochu zlomyse\u013enosti, nech sa diev\u010da za pianom riadne vytr\u00e1pi, ale tu narazila kosa na kame\u0148: pre Willy sa stal klav\u00edr cel\u00fdm \u017eivotom. N\u00e1plas\u0165ou na v\u0161etky bolesti, \u00fato\u010diskom pred n\u00e1siln\u00edckou macochou, obl\u00e1\u010dikom sladk\u00e9ho zabudnutia v\u00a0n\u00e1ru\u010d\u00ed nebesky kr\u00e1snej hudby… Raz, to mala asi dvan\u00e1s\u0165 rokov, ke\u010f doma op\u00e4\u0165 z\u00farilo peklo, Wilhelmina na star\u00fa Wolthiusov\u00fa vy\u0161tekla: \u201eMami, u\u017e sa presta\u0148 to\u013eko roz\u010du\u013eova\u0165!\u201c A\u00a0vtedy t\u00e1, akoby odtrhnut\u00e1 z\u00a0re\u0165aze, \u010di u\u017e n\u00e1hodou, alebo naschv\u00e1l, vykri\u010dala diev\u010dine dlho skr\u00fdvan\u00e9 tajomstvo: \u201ePresta\u0148 ma vola\u0165 mami,\u201c vrieskala, \u201eja nie som \u017eiadna tvoja matka, v\u010faka bohu, \u017ee nie som, v\u010faka bohu!\u201c Bol to \u0161ok, ale priniesol aj \u00fa\u013eavu. Naozaj, t\u00e1to tvrd\u00e1, zlostn\u00e1 \u017eena nem\u00f4\u017ee by\u0165 mojou matkou, opakovala si v\u00a0slz\u00e1ch Wilhelmina.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Chcem dirigova\u0165<\/strong><\/p>\n

\u013dahkos\u0165, s\u00a0akou zdol\u00e1vala hru na klav\u00edri, jej neprehliadnute\u013en\u00fa muzik\u00e1lnos\u0165 a\u00a0talent od boha si v\u0161imla u\u010dite\u013eka hudby sle\u010dna Wadsworthov\u00e1, ktor\u00e1 diev\u010dinu s\u00a0l\u00e1skou a\u00a0porozumen\u00edm podporovala, dokonca osobne nav\u0161t\u00edvila Wolthiusovcov, aby im vysvetlila, \u017ee ich dc\u00e9ra je predur\u010den\u00e1 \u0161tudova\u0165 hudbu na vysokej \u0161kole. Odpove\u010f starej Wolthiusky v\u0161ak bola jednozna\u010dn\u00e1: len cez moju m\u0155tvolu!<\/p>\n

Cez leto ju u\u010dite\u013eka br\u00e1vala na koncerty popul\u00e1rneho miestneho hudobn\u00e9ho telesa Oakland Municipal Band, ktor\u00e9 sa konali pod hol\u00fdm nebom. Mlad\u00e1 pianistka po prv\u00fd raz videla (a po\u010dula) \u017eiv\u00fd orchester a\u00a0aj ke\u010f si myslela, \u017ee jej l\u00e1sku ku klav\u00edru nezdol\u00e1 ni\u010d na svete, pri sledovan\u00ed dirigenta a\u00a0toho, ako dok\u00e1zal ovl\u00e1dnu\u0165 cel\u00fd orchester, otv\u00e1rala \u00fasta od \u00fa\u017easu. Dirigentsk\u00e1 pali\u010dka jej dozaista po\u010darovala, odvtedy nechcela ni\u010d in\u00e9, iba dirigova\u0165! Kde v\u0161ak za\u010da\u0165? Jedin\u00fd dirigent, ktor\u00e9ho poznala, bol mu\u017e na \u010dele Oakland Municipal Band, zakladate\u013e orchestra Paul Steindorff. Bude sa teda musie\u0165 obr\u00e1ti\u0165 na neho. So zanovit\u00fdm\u00a0odhodlan\u00edm (ktor\u00e9 ju bude sprev\u00e1dza\u0165 po\u010das celej cesty za vysn\u00edvan\u00fdm cie\u013eom) \u010dak\u00e1vala na Steindorffa, ke\u010f sa vracal z\u00a0univerzitn\u00fdch predn\u00e1\u0161ok a\u00a0opakovane ho prosila, aby ju vypo\u010dul. Napokon s\u00fahlasil, ba za\u010dal ju pripravova\u0165 na sk\u00fa\u0161ky na Kalifornsk\u00fa univerzitu v\u00a0Berkeley, kam ako sedemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 nast\u00fapila na jese\u0148 roku 1919. Ke\u010f sa Steindorffovi priznala, \u017ee chce by\u0165 dirigentka ako on, sprvu si myslel, \u017ee to hovor\u00ed preto, lebo ju opantal jeho \u0161arm a\u00a0charizma. Jej tvrdohlavos\u0165 ho v\u0161ak ve\u013emi r\u00fdchlo vyviedla z\u00a0omylu. \u201e\u017dena nem\u00f4\u017ee by\u0165 dirigentkou, to je vyl\u00fa\u010den\u00e9,\u201c rozhor\u010doval sa. Antonia nesk\u00f4r spom\u00ednala: \u201eProfesor, ktor\u00e9ho som milovala najviac na svete, mi povedal: ‚Dirigentkou sa nikdy nestane\u0161. Aj keby si sa dostala na \u0161kolu a\u00a0vy\u0161tudovala dirigovanie, \u017eiaden s\u00fabor s\u00a0tebou nebude chcie\u0165 hra\u0165. Preto\u017ee si \u017eena.‘ Ale mne \u0161li jeho re\u010di jedn\u00fdm uchom dnu, druh\u00fdm von…\u201c<\/p>\n

Na univerzite sa u\u017e musela postara\u0165 sama o\u00a0seba, pest\u00fani ju vyhodili z\u00a0domu a ocitla sa na ulici. Pomohli v\u0161ak dobr\u00ed \u013eudia z\u00a0Teozofickej spolo\u010dnosti. Na \u017eivobytie si zar\u00e1bala r\u00f4znymi brig\u00e1dami, u\u017e na strednej \u0161kole v\u0161elikde pracovala a\u00a0teraz e\u0161te d\u00e1vala lekcie klav\u00edra – 50 centov za hodinu bol v\u00edtan\u00fd pr\u00edspevok do jej \u0161tudentskej kasi\u010dky. Prv\u00e9 leto na univerzite vypom\u00e1hala v\u00a0dovolenkovom rezorte Lake County ako \u010da\u0161n\u00ed\u010dka, vo vo\u013en\u00fdch chv\u00ed\u013each sa u\u010dila pl\u00e1va\u0165, hrala na klav\u00edri v\u00a0r\u00f4znych hudobn\u00fdch zoskupeniach, popritom sk\u00fa\u0161ala hru na husle, violon\u010delo a\u00a0in\u00e9 n\u00e1stroje. Nekone\u010dn\u00e9 hodiny preseden\u00e9 za klav\u00edrom jej v\u0161ak nedovo\u013eovali vies\u0165 ktovieak\u00fd spolo\u010densk\u00fd \u017eivot, ale aj tak si u\u017e\u00edvala slobodu. U\u010dila sa, \u017ee \u013eudia m\u00f4\u017eu by\u0165 k\u00a0sebe l\u00e1skav\u00ed, mil\u00ed a\u00a0pozorn\u00ed, h\u013eadala v\u00a0srdci mier a\u00a0pokoj a napokon na\u0161la aj duchovn\u00fa potravu, po ktorej tak ve\u013emi t\u00fa\u017eila. E\u0161te k\u00fdm \u017eila s\u00a0Wolthiusovcami, macocha sa vy\u017e\u00edvala v r\u00f4znych okultn\u00fdch spolkoch, l\u00e1kal ju mysticizmus \u010di astrol\u00f3gia, a\u017e sa spriatelila s\u00a0nieko\u013ek\u00fdmi \u017eenami z\u00a0Teozofickej spolo\u010dnosti. T\u00fa v\u00a0roku 1875 v\u00a0New Yorku zalo\u017eila Ruska Helena Blavatsk\u00e1. Pod Blavatskej veden\u00edm mala t\u00e1to spolo\u010dnos\u0165 bl\u00edzko k \u0161piritizmu, ale v\u00a0\u010dase, ke\u010f z\u00a0jej u\u010denia \u010derpala du\u0161evn\u00fa \u00fatechu Wilhelmina, v\u00a0nej u\u017e prevl\u00e1dal pr\u00edklon k\u00a0v\u00fdchodn\u00fdm n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1m. Najm\u00e4 u\u010denie budhizmu a jogov\u00e9 techniky mali na \u0148u blahodarn\u00fd vplyv.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>New York, New York! <\/strong><\/p>\n

Jej posadnutos\u0165 hudbou dokumentuje viacero \u010dasto \u00fasmevn\u00fdch historiek, ako napr\u00edklad aj t\u00e1to: Ke\u010f sa diev\u010dina dozvedela, \u017ee ve\u013ek\u00fd po\u013esk\u00fd klavirista Ignacy Paderewski bude koncertova\u0165 so sanfrancisk\u00fdm symfonick\u00fdm orchestrom, za hrie\u0161ne drah\u00e9 peniaze si k\u00fapila l\u00edstok celkom do prv\u00e9ho radu. Potom v\u0161ak zistila, \u017ee jej miesto je \u00faplne na konci, odkia\u013e u\u017e klav\u00edr takmer v\u00f4bec nevidie\u0165. Nedala sa v\u0161ak odradi\u0165 a\u00a0do koncertnej s\u00e1ly nakr\u00e1\u010dala s\u00a0mali\u010dkou kempovacou stoli\u010dkou, ktor\u00fa si postavila do stredu prv\u00e9ho radu, priamo pred ve\u013ek\u00e9 kr\u00eddlo klav\u00edra. \u00dasmevn\u00e1 historka mala pokra\u010dovanie o\u00a0nie\u010do nesk\u00f4r, ke\u010f na Berkeley ako hos\u0165uj\u00faci profesor zav\u00edtal dirigent Zygmunt Stojowski, Paderewskeho \u017eiak a\u00a0priate\u013e. Wilhelmina z\u00a0cel\u00e9ho srdca t\u00fa\u017eila dosta\u0165 sa do jeho kurzu, ale nemala na\u0148 peniaze. Op\u00e4\u0165 sa teda vyna\u0161la: hoci bez pozv\u00e1nky, podarilo sa jej votrie\u0165 na recepciu na Stojowskeho po\u010des\u0165. Profesorovi sa gur\u00e1\u017e \u201ekempuj\u00facej klaviristky\u201c tak zap\u00e1\u010dila, \u017ee jej zariadil \u0161tipendium, a\u00a0tak mohla nav\u0161tevova\u0165 jeho hodiny. Ke\u010f sa jeho \u00fa\u010dinkovanie v\u00a0Berkeley skon\u010dilo, Stojowski op\u00e4\u0165 zmana\u017eoval, aby jeho \u017eia\u010dka mohla u\u00a0neho v\u00a0New Yorku pokra\u010dova\u0165 v \u0161t\u00fadiu.<\/p>\n

New York znamenal ve\u013ek\u00fd prielom. Nov\u00e9 mesto, nov\u00fd \u017eivot… nov\u00e9 meno. \u00c1no, v\u00a0New Yorku sa z nej stala op\u00e4\u0165 Antonia Brico – s\u00a0t\u00fdmto menom sa narodila a\u00a0s\u00a0t\u00fdmto menom urob\u00ed dieru do sveta. Aspo\u0148 do toho hudobn\u00e9ho…<\/p>\n

B\u00fdvala priamo u\u00a0Stojowskych, spolu s \u010fal\u0161\u00edmi dvomi \u0161tudentmi, ktor\u00fdch si profesor vybral spomedzi mnoh\u00fdch uch\u00e1dza\u010dov. Stojowski Studio bol \u0161tvorposchodov\u00fd honosn\u00fd dom v\u00a0z\u00e1padnom Manhatane, vl\u00e1dol tam pr\u00edsny re\u017eim, skoro ako na intern\u00e1te, domov sa chodilo v\u00a0stanoven\u00fd \u010das, profesor a\u00a0jeho \u017eena dbali, aby svojich zverencov ochr\u00e1nili od n\u00e1strah ve\u013ekomesta… Antonia v\u0161ak na \u017eiadnu neplechu nemala \u010das, svojmu u\u010dite\u013eovi spl\u00e1cala v\u00fduku aj t\u00fdm, \u017ee opatrovala jeho deti, br\u00e1vala ich na prech\u00e1dzky a\u00a0str\u00e1\u017eila, ke\u010f boli rodi\u010dia ve\u010der pre\u010d. Prv\u00e9 t\u00f3ny jej klav\u00edra sa rozozvu\u010dali o\u00a0deviatej r\u00e1no, o\u00a0jednej si urobila prest\u00e1vku na obed a\u00a0potom cvi\u010dila od druhej do \u0161iestej, teda celkom osem hod\u00edn. To v\u0161ak st\u00e1le nebolo dos\u0165, a\u00a0tak chodila na noc cvi\u010di\u0165 do obchodu s\u00a0klav\u00edrmi Steinway & Sons. Ke\u010f predaj\u0148u ve\u010der zavreli, zvy\u010dajne tam e\u0161te drela partit\u00fary od \u00f4smej ve\u010der do polnoci…<\/p>\n

 <\/p>\n

Na kr\u00eddlach budhizmu<\/strong><\/p>\n

Po roku u\u00a0Stojowskeho, ktor\u00fd uplynul r\u00fdchlej\u0161ie, akoby si \u017eelala, st\u00e1le nevedela, \u010do \u010falej. Bola excelentn\u00e1 klaviristka, milovala hudbu, ale chcela dirigova\u0165. Mala na to dos\u0165 odvahy? Dos\u0165 sebavedomia, aby sa ako \u017eena presadila v\u00a0\u010disto mu\u017eskej spolo\u010dnosti? To u\u017e nebolo len o\u00a0hudobnom talente a\u00a0muzikantsk\u00fdch schopnostiach, ale aj o\u00a0sile osobnosti, charizme, prirodzenej autorite a\u00a0sebavedom\u00ed. A\u00a0tam mala \u010do doh\u00e1\u0148a\u0165. V\u0161etko sa v\u0161ak zmenilo v\u00a0de\u0148, ke\u010f po\u010das prech\u00e1dzky mestom narazila na kostol, v\u00a0k\u00e1zal indick\u00fd jog\u00edn Swami Yogananda. Tento duchovn\u00fd majster u\u017e nieko\u013eko rokov \u017eil v\u00a0Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch, bol jedn\u00fdm z\u00a0prv\u00fdch v\u00fdchodn\u00fdch myslite\u013eov, ktor\u00ed sa zasl\u00fa\u017eil o\u00a0\u0161\u00edrenie my\u0161lienok jogy v\u00a0z\u00e1padnom svete. Tvrdil, \u017ee jeho u\u010denie m\u00f4\u017eu nasledova\u0165 v\u0161etci, lebo v\u0161etky n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1 vych\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0tej istej podstaty. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ou podmienkou \u0161\u0165astn\u00e9ho \u017eivota je du\u0161evn\u00e1 rovnov\u00e1ha, u\u010dil Swami a za\u010diatkom 20. storo\u010dia v\u00a0kapitalistickej spolo\u010dnosti zalo\u017eenej na tvrdom materializme jeho my\u0161lienky p\u00f4sobili ako zjavenie. Antonia nesk\u00f4r priznala, \u017ee bez Swamiho vplyvu by nikdy nebola t\u00fdm, \u010d\u00edm sa stala. Jeho u\u010denie ju celkom pohltilo, tak\u00fd du\u0161evn\u00fd z\u00e1pal poci\u0165ovala len pri \u0161t\u00fadiu hudby. A\u00a0tak urobila op\u00e4\u0165 \u010dosi odv\u00e1\u017ene a\u00a0nezvy\u010dajn\u00e9: sprev\u00e1dzala ho po\u010das jeho turn\u00e9 po USA. V\u00a0osvietenej pr\u00edtomnosti svojho guru str\u00e1vila takmer rok. V\u010faka nemu pochopila, \u017ee sloboda \u010dloveka nez\u00e1vis\u00ed od vonkaj\u0161\u00edch okolnost\u00ed, ale od vn\u00fatornej v\u00ed\u0165azstiev, ktor\u00e9 vybojuje s\u00e1m so sebou. \u201eSwami Yogananda ma nau\u010dil zobra\u0165 \u017eivot do\u00a0vlastn\u00fdch r\u00fak. Bola som nepokojn\u00e9, n\u00e1ru\u017eiv\u00e9, emocion\u00e1lne nevyrovnan\u00e9 diev\u010da, ktor\u00e9 nemal kto usmerni\u0165. Keby nebolo jeho, ach, bohvie, kde by som skon\u010dila!\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Zamilovan\u00e1 do str\u00fdka <\/strong><\/p>\n

Swami jej otvoril dvierka na ceste za sebapoznan\u00edm, pokra\u010dova\u0165 ale musela sama… A\u00a0tak aj urobila. Doslova. Vydala sa do Holandska h\u013eada\u0165 svoje korene. Pomohla jej v\u00a0tom ist\u00e1 pani Whiteov\u00e1, s\u00a0ktorou sa zozn\u00e1mila na palube lode, ke\u010f sa plavila do New Yorku za Stojowskim. Jedn\u00e9ho ve\u010dera rozpovedala novej priate\u013eke svoj \u017eivotn\u00fd pr\u00edbeh a\u00a0t\u00e1, dojat\u00e1 smutn\u00fdm detstvom diev\u010da\u0165a, vzala si do hlavy, \u017ee za\u010dne p\u00e1tra\u0165 po jej pokrvn\u00fdch pr\u00edbuzn\u00fdch v\u00a0Holandsku. Pani Whiteov\u00e1 oslovila priate\u013eov v\u00a0Haagu, ktor\u00fdm sa po kr\u00e1tkom p\u00e1tran\u00ed rodinu menom Brico podarilo n\u00e1js\u0165 a ke\u010f\u017ee jej matka poch\u00e1dzala z\u00a0\u00f4smich s\u00farodencov, pr\u00edbuzn\u00fdch mala Antonia v\u00a0Amsterdame ako maku. \u017dia\u013e, s\u00a0mamou sa jej u\u017e nepodarilo stretn\u00fa\u0165, chor\u013eav\u00e1 Agnes zomrela mlad\u00e1, ani nie tri roky po tom, \u010do jej Wolthusovci ukradli dc\u00e9ru. Na smrte\u013enej posteli zaprisahala rodinu, aby Antoniu h\u013eadali, a\u00a0t\u00e1 o\u00a0sedemn\u00e1s\u0165 rokov nesk\u00f4r st\u00e1la pred svojimi pr\u00edbuzn\u00fdmi ako \u017eiv\u00e9 stelesnenie Agnes – tak ve\u013emi sa vraj podobala na svoju matku…<\/p>\n

Spomedzi matkin\u00fdch s\u00farodencov bol Theo najmlad\u0161\u00ed (ke\u010f sa Antonia narodila, mal iba dev\u00e4\u0165 rokov), rodinn\u00e1 rada teda rozhodla, \u017ee bude b\u00fdva\u0165 u\u00a0neho, predsa len t\u00ed dvaja s\u00fa si vekovo najbli\u017e\u0161ie… A\u00a0bola z\u00a0toho l\u00e1ska. Zamilovan\u00fd p\u00e1r v\u00a0pr\u00edbuzenskom vz\u0165ahu prenasledovali v\u00fd\u010ditky svedomia, najm\u00e4 Theo to nemal \u013eahk\u00e9, bol toti\u017e \u010derstvo rozveden\u00fd a\u00a0v\u00a0dome b\u00fdvala i jeho \u017eiarliv\u00e1 exman\u017eelka. Na po\u010dudovanie ostatn\u00e1 rodina prijala ich vz\u0165ah s porozumen\u00edm, ale po\u010das v\u00fdletu v\u00a0Par\u00ed\u017ei, kde, ako Antonia o\u010dak\u00e1vala, sa ich l\u00e1ska mala do\u010dka\u0165 aj telesn\u00e9ho naplnenia, sa Theo od v\u00fd\u010ditiek svedomia zr\u00fatil a\u00a0Antoniu opustil. O\u00a0ich af\u00e9re sa navy\u0161e dozvedela exman\u017eelka, ktor\u00e1 sa mu za\u010dala vyhr\u00e1\u017ea\u0165 samovra\u017edou. Dosiahla svoje a Antonia so zlomen\u00fdm srdcom musela ust\u00fapi\u0165. T\u00e1to trpk\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 nav\u017edy pozna\u010dila jej vz\u0165ahy s\u00a0mu\u017emi. Nikdy sa nevydala a\u00a0u\u017e nikdy viac \u017eiadneho mu\u017ea, ktor\u00fd by ju mohol rani\u0165, nevpustila do svojho \u017eivota…<\/p>\n

 <\/p>\n

Ameri\u010danka v Berl\u00edne<\/strong><\/p>\n

Musela sa pohn\u00fa\u0165 \u010falej. Preglgn\u00fa\u0165 slzy nenaplnenej l\u00e1sky a\u00a0obr\u00e1ti\u0165 svoju tv\u00e1r k\u00a0slnku. Menej poeticky vyjadren\u00e9, zamera\u0165 sa na nov\u00e9 ciele. Z\u00a0Amsterdamu sa presunula do Berl\u00edna, kde uzn\u00e1van\u00fd hudobn\u00edk a pedag\u00f3g Karl Muck viedol oddelenie dirigovania na Berlin Staatliche Hochschule f\u00fcr Musik, najprest\u00ed\u017enej\u0161ej hudobnej \u0161kole v\u00a0Eur\u00f3pe. V\u00a0tom \u010dase sa ch\u00fdr o\u00a0tvrdohlavej klaviristke a\u00a0bud\u00facej dirigentke dostal a\u017e do Berl\u00edna a\u00a0ke\u010f\u017ee eur\u00f3pska hudobn\u00e1 pospolitos\u0165, na rozdiel od tej americkej, bola o\u00a0\u010dosi otvorenej\u0161ia a\u00a0liber\u00e1lnej\u0161ia, stalo sa \u010dosi neuverite\u013en\u00e9: prijali ju na \u0161kolu dirigovania – ako jednu z\u00a0dvoch \u0161tudentov, ktor\u00fdch vybrali spomedzi dvadsiatich uch\u00e1dza\u010dov na \u0161t\u00fadium pod Muckov\u00fdm veden\u00edm a\u00a0z\u00e1rove\u0148 ako prv\u00fa Ameri\u010danku a\u00a0v\u00f4bec prv\u00fa \u017eenu na tejto \u0161kole. Ako prv\u00e1 \u017eena ju aj \u00faspe\u0161ne absolvovala (v roku 1929). Popri dirigovan\u00ed na\u010falej \u0161tudovala klav\u00edr i hru na in\u00e9 n\u00e1stroje, tie\u017e harm\u00f3niu, kontrapunkt, te\u00f3riu a\u00a0kompoz\u00edciu a\u00a0v\u00a0neposlednom rade pracovala na tom, \u010do Muck svojim zverencom v\u0161tepoval po\u010das cel\u00e9ho \u0161t\u00fadia: \u017ee najposv\u00e4tnej\u0161ou \u00falohou dirigenta je pred vlastn\u00fdm egom uprednostni\u0165 p\u00f4vodn\u00fd z\u00e1mer skladate\u013ea.<\/p>\n

Profesor Muck sa o\u00a0nej vyjadroval v\u00a0sam\u00fdch superlat\u00edvoch – ako o\u00a0\u017eene s obrovsk\u00fdm hudobn\u00fdm talentom, \u017eeleznou v\u00f4\u013eou a\u00a0bezbrehou usilovnos\u0165ou. \u0160t\u00fadi\u00e1 zav\u0155\u0161ila koncertom s berl\u00ednskymi filharmonikmi v\u00a0janu\u00e1ri 1930. Okrem in\u00e9ho si do reperto\u00e1ru vybrala Dvo\u0159\u00e1kovu symf\u00f3niu D moll a nieko\u013eko Beethovenov\u00fdch piesn\u00ed. Hudobn\u00ed kritici jasali, Die Allgemeine Zeitung sa pochvalne vyjadrili, \u017ee \u201esle\u010dna Brico prejavila viac talentu, schopnost\u00ed, muzik\u00e1lnosti ako mnoh\u00ed jej mu\u017esk\u00ed kolegovia, ktor\u00ed n\u00e1s nudia tu v Berl\u00edne\u201c. Na jej eur\u00f3psky \u00faspech zareagovali aj americk\u00e9 m\u00e9di\u00e1. V New York Times ju famili\u00e1rne nazvali \u201ediev\u010da\u0165om zo San Francisca\u201c a\u00a0nezabudli zd\u00f4razni\u0165 hromov\u00fd potlesk a b\u00farliv\u00e9 standing ovation, ktor\u00e9 sa jej dostalo v\u00a0Berl\u00edne. \u201eSle\u010dna Brico ako dirigentka naozaj triumfovala,\u201c uzavrel svoju report\u00e1\u017e kritik z New York Times.<\/p>\n

Americk\u00e9mu publiku sa predstavila na p\u00f4de Los Angeles Philharmonic. Kritici vyzdvihovali jej pr\u00e1cu s\u00a0orchestrom, \u017ee je \u201edynamick\u00e1, tvoriv\u00e1, n\u00e1padit\u00e1 ale aj\u00a0autoritat\u00edvna\u201c. San Francisco Examiner nap\u00edsal: \u201eJe fenom\u00e9nom aj symbolom. Fenom\u00e9nom vo svojom dirigentskom majstrovstve a symbolom emancip\u00e1cie \u017eien v\u00a0oblastiach, ktor\u00e9 si dosia\u013e pre seba uzurpovali len mu\u017ei.\u201c Po roku sa Antonia op\u00e4\u0165 vr\u00e1tila do Nemecka, kde sa postavila do \u010dela Hamburg Philharmonic. Karl Munck sedel v\u00a0obecenstve a\u00a0ona tento z\u00e1\u017eitok nesk\u00f4r op\u00edsala ako \u201enajv\u00e4\u010d\u0161\u00ed moment v\u00a0mojom \u017eivote\u201c. Po Hamburgu nasledovala Var\u0161ava, Lod\u017e, Pozna\u0148, Riga, Viede\u0148 a\u00a0v\u00a0zime roku 1931 odcestovala do Bruselu, kde dirigovala koncert pre belgick\u00fa kr\u00e1\u013eovn\u00fa.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto arch\u00edv HBO<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v m\u00e1jovo-j\u00fanovom dvoj\u010d\u00edsle MIAU (2020)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  \u017dena ako dirigentka. To, \u010do sa e\u0161te aj dnes sa pova\u017euje za raritu, bolo pred sto rokmi takmer nepredstavite\u013enou opov\u00e1\u017elivos\u0165ou. Panoval n\u00e1zor, \u017ee povolanie dirigenta je tak\u00e9 fyzicky a\u00a0ment\u00e1lne n\u00e1ro\u010dn\u00e9, \u017ee ho \u017eeny jednoducho nie s\u00fa schopn\u00e9 zvl\u00e1dnu\u0165. Navy\u0161e, ako by mohli tieto krehk\u00e9 bytosti nies\u0165 zodpovednos\u0165 za cel\u00fd orchester! \u00c0\u00a0propos, orchester, aj tu […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":7778,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[86,5],"tags":[],"class_list":["post-7777","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-maj-jun-2020","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7777","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7777"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7777\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7786,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7777\/revisions\/7786"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/7778"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7777"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7777"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7777"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}