<\/p>\n
Dnes sa pok\u00fasim nap\u00edsa\u0165 \u010dosi o karant\u00e9ne, ako si tu \u017eijeme, ba\u010dujeme, o tom, \u010do vid\u00edme z okna a predo dvermi, ke\u010f niekedy vyjdeme.<\/p>\n
Sme doma.<\/p>\n
Mu\u017e aj tak dvakr\u00e1t do t\u00fd\u017ed\u0148a zost\u00e1va doma, je vedec, jedno, kde derie stoli\u010dku. Vtedy je u n\u00e1s tich\u00e1 dom\u00e1cnos\u0165 a on hocikedy povie:<\/p>\n
– Ja tu nie som, som v pr\u00e1ci.<\/p>\n
Ja beh\u00e1m okolo, h\u013ead\u00e1m mobil, prachy, kabelku, dvakr\u00e1t sa vr\u00e1tim zo dvora, v chvate kladiem ot\u00e1zky:<\/p>\n
– Nevidel si m\u00f4j mobil? Tu som ho mala.<\/p>\n
– Ja tu nie som, nevidel.<\/p>\n
– Kde m\u00e1m druh\u00fa top\u00e1nku? – p\u00fdtam sa psa, mu\u017e je v pr\u00e1ci…<\/p>\n
P\u00fdtam sa, odpoved\u00e1m si, buchnem br\u00e1nou, prebehnem cez dvor, stoj\u00edm na z\u00e1stavke, veziem sa autobusom, pr\u00eddem do pr\u00e1ce, som v pr\u00e1ci, ideme na obed, pijeme popoludn\u00ed s kolegy\u0148ami k\u00e1vu, be\u017e\u00edm po ulici, stoj\u00edm na z\u00e1stavke, veziem sa autobusom, idem do obchodu, prich\u00e1dzam domov a tam… Vojdem do mu\u017eovej kancel\u00e1rie – na stole kv\u00e1zikry\u0161talick\u00e9 modely, na kredenci riad, v\u0161ade rambajz a otrusinky…<\/p>\n
– Fuj, \u010do si varil?<\/p>\n
– Pracujem.<\/p>\n
Teraz sme doma v pr\u00e1ci v\u0161etci. V\u0161ade rambajz a otrusinky. Dc\u00e9ra je v \u0161kole. Syn v pr\u00e1ci aj v \u0161kole. Mu\u017e iba v pr\u00e1ci. Ja som doma, ale m\u00e1m aspo\u0148 \u0161tyri \u00fav\u00e4zky. Stala som sa kuch\u00e1rkou, var\u00edm nielen pre svoj man\u010daft, ale aj pre mu\u017eov\u00fdch rodi\u010dov, z\u00e1hradn\u00ed\u010dkou, upratova\u010dkou som bola v\u017edy, pr\u00e1\u010dkou, u\u010dkou, filmovou kriti\u010dkou, spisovate\u013ekou a knihovn\u00ed\u010dkou, ktor\u00fa teraz \u010ditatelia nepotrebuj\u00fa. Z kuchyne je v\u00fdvarov\u0148a a ot\u00e1zka: \u010co budeme obedova\u0165? ma vyt\u00e1\u010da do nepr\u00ed\u010detnosti. Zav\u0161e s \u0148ou zasp\u00e1vam na per\u00e1ch. Kto p\u00f4jde do obchodu? \u010co budeme vari\u0165?<\/p>\n
Do obchodu chodieva mu\u017e. Ja sa boj\u00edm. Po prv\u00e9, \u017ee ma do\u0148 pustia ako d\u00f4chodky\u0148u, alebo \u017ee ma do\u0148 nepustia v\u00f4bec, lebo d\u00f4chodky\u0148a nie som a pre\u017eeniem sa zbyto\u010dne…<\/p>\n
Mu\u017e si takmer v\u017edy zabudne r\u00fa\u0161ko, potom h\u013ead\u00e1 k\u013e\u00fa\u010de od auta, top\u00e1nky, mobil… H\u013ead\u00e1me v\u0161etci. V\u0161etci a v\u0161etko. V\u017edy sa zo dvora vr\u00e1ti, lebo nie\u010do zabudne. L\u00edstok mu p\u00ed\u0161eme do mobilu, aby ni\u010d nezabudol. Zav\u0161e zabudne aj mobil, alebo nie\u010do nek\u00fapi, lebo to nevie n\u00e1js\u0165. Poprech\u00e1dza sa medzi reg\u00e1lmi, mo\u017eno z neho odpad\u00e1vaj\u00fa predava\u010dky od smiechu alebo z\u00farivosti, nie\u010do vezme, zav\u0161e s t\u00fd\u017ed\u0148ov\u00fdm oneskoren\u00edm a ide domov. Potom je v pr\u00e1ci a nezn\u00e1\u0161a ot\u00e1zky, \u010di nie\u010do nemali a pre\u010do to nepriniesol… Prest\u00e1vku si urob\u00ed a\u017e na obed, medzit\u00fdm v\u0161ak hr\u00e1 so synom pingpong, aby sa odreagoval, fotografuje z\u00e1hradu s kvetmi, ktor\u00e9 som zasadila, stromami, ktor\u00e9 som zasadila, alebo si \u010d\u00edta… Ve\u010der vyjde so psom br\u00e1nkou za humn\u00e1, vylezie na kopec a odtia\u013e fotografuje krajinu. V\u017edy z toho ist\u00e9ho miesta. Vr\u00e1tia sa sm\u00e4dn\u00ed obaja. Mu\u017e si naleje poh\u00e1r v\u00edna a pes vypije misku vody. Potom pozer\u00e1me film. Film vyber\u00e1 syn. Teraz m\u00e1 roz\u010d\u00edtan\u00fa kni\u017eku Truffaut Hitchcock rozhovory. Doj\u00edma ma, ko\u013eko detailov si pri \u010d\u00edtan\u00ed v\u0161imne. Zav\u0161e dobehne z izby a pre\u010d\u00edta n\u00e1m \u00faryvok. A tak pozer\u00e1me star\u00e9 Hitchcockove filmy. Od nem\u00fdch po tie posledn\u00e9. Jeden z najlep\u0161\u00edch je vraj Okno do dvora. Ten sme zatia\u013e nevideli.<\/p>\n
V\u0161etky filmy s\u00fa dnes pomal\u00e9. Vy\u0161etrovanie pr\u00edpadov je dlh\u00e9 a zav\u0161e sk\u013eu\u010duj\u00face. Smr\u0165 je sk\u013eu\u010duj\u00faca. Napriek tomu je v nich zvl\u00e1\u0161tny vtip. Niekedy o nich debatujeme. Potom syn ide vola\u0165 frajerke, mo\u017eno jej vrav\u00ed o filme a o tej kni\u017eke. Jasn\u00e9, aj o pr\u00e1ci. Tie\u017e dopoludnia pracuje, ale \u010dasto pr\u00edde z izby medzi n\u00e1s a trochu v\u0161etk\u00fdch skontroluje, \u010do bude na obed, pripomenie, \u017ee jeho sestra nem\u00e1 dopoludnia vypisova\u0165 kamo\u0161k\u00e1m, ale u\u010di\u0165 sa, p\u00fdta sa so smiechom, \u010di je tato\u00a0e\u0161te st\u00e1le v obchode.<\/p>\n
– Niekedy je v obchode cel\u00e9 dopoludnie.<\/p>\n
Potom pr\u00edde a povie:<\/p>\n
– Ni\u010d tam nemali.<\/p>\n
Na za\u010diatku sme si rozdelili dc\u00e9rine vyu\u010dovacie predmety. Ja som u\u010dite\u013eka sloven\u010diny a biol\u00f3gie, mu\u017e fyziky, ch\u00e9mie a angli\u010dtiny, syn m\u00e1 dejepis a matematiku. Najviac z n\u00e1s u\u010dieva syn, potom ja a mu\u017ea hocikedy mus\u00edme suplova\u0165. Hocikedy syn dc\u00e9re prinesie nejak\u00fa zauj\u00edmav\u00fa kni\u017eku, a t\u00e1 n\u00e1m z nej nahlas \u010d\u00edta. Gombrichove dejiny, Salingera alebo Kennedyho Toola.<\/p>\n
N\u00e1s s mu\u017eom by na\u0161a \u0161trn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 dc\u00e9ra poslala s ka\u017edou kni\u017ekou kade \u013eah\u0161ie, ale svojho ve\u013ek\u00e9ho brata re\u0161pektuje. A trochu sa ho boj\u00ed. A celkom slu\u0161ne sa mu nau\u010dila papu\u013eova\u0165, no nakoniec ho v\u017edy posl\u00fachne.<\/p>\n
Var\u00edm a v\u00a0kuchyni je hodina dejepisu, potom angli\u010dtiny, medzit\u00fdm pla\u010d a krik, toto sme nemali a toto robi\u0165 nebudem, potom t\u00ed\u0161, medzit\u00fdm obed, toto ne\u013e\u00fabim, ve\u013ea soli, m\u00e1lo korenia, rozd\u00e1va\u010di michelinsk\u00fdch hviezdi\u010diek obeduj\u00fa a mudruj\u00fa. Nalo\u017ei\u0165 um\u00fdva\u010dku, odpravi\u0165 mu\u017ea ku svokrovcom s obedom, a\u017e potom za\u010d\u00edna sloven\u010dina.<\/p>\n
Cvi\u010denia v u\u010debnici s\u00fa dos\u0165 debiln\u00e9 a jednoduch\u00e9. V\u017edy ma roz\u010d\u00fali, \u017ee dc\u00e9ra tak\u00e9 jednoduchu\u010dk\u00e9 veci nevie. Ke\u010f sa dostaneme k\u00a0dikt\u00e1tu, u\u017e oby\u010dajne kri\u010d\u00edm, \u017ee prepadne, v mojej \u0161kole celkom ur\u010dite, dc\u00e9ra pla\u010de, mne je na omdletie, diktujem jej dikt\u00e1t a boj\u00edm sa vzia\u0165 \u010derven\u00fa a za\u010da\u0165 ho opravova\u0165. Dc\u00e9ra sed\u00ed pri mne a smeje sa, lebo vie, \u017ee hodina kon\u010d\u00ed. Jej mobil vyd\u00e1va v sekundov\u00fdch intervaloch r\u00f4zne zvuky. Kamo\u0161ky ju volaj\u00fa na \u010det, bude ma\u0165 sto video hovorov, potom si ich obvol\u00e1va triedna.<\/p>\n
Schy\u013euje sa k ve\u010deru, vybieham polia\u0165 z\u00e1hradu. Zasadila som bylinky, fazu\u013eku, hrach, cesnak, tekvice, zemiaky. E\u0161te zasad\u00edm\u00a0raj\u010diny. A d\u00e1ke kvety. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 polievam. Je sucho. Zo stromov sne\u017eia kvety. Mu\u017e ich fotografuje. Niekedy ve\u010der vid\u00edm v\u00fdrez z na\u0161ej z\u00e1hrady na jeho monitore. V\u0161etky tie v\u00fdrezy pozn\u00e1m. Zbl\u00edzka aj z\u010faleka. Nemen\u00edm optiku, ale sledujem to hocikedy zbl\u00edzka aj z\u010faleka, aj po\u010das toho, ako var\u00edm, z okna, aj popoludn\u00ed, k\u00fdm dc\u00e9ra rob\u00ed cvi\u010denia zo sloven\u010diny, z in\u00e9ho okna vid\u00edm letie\u0165 pavu\u010dinu, vt\u00e1\u010die pierko alebo lupienok z \u010dere\u0161ne.<\/p>\n
Potom je ve\u010der a my pozer\u00e1me Hitchcockov film. Dc\u00e9ra sa neboj\u00ed, nahlas z\u00edva, \u017ee nuda. Popri tom si p\u00ed\u0161e s kamo\u0161kou a ur\u010dite si ned\u00e1va pozor na gramatiku. Predstavujem si tie chyby a trochu sa mi drieme, syn je v\u0161ak r\u00e1d, \u017ee vid\u00ed v\u0161etko, o \u010dom \u010d\u00edtal v tej knihe, \u017ee to vid\u00ed s nami, chce sa na to pozrie\u0165 aj na\u0161imi o\u010dami.<\/p>\n
R\u00e1no som tri hodiny na svete sama. Otvor\u00edm okn\u00e1 aj dvere a vpust\u00edm\u00a0z\u00e1hradu do kuchyne. Dovo\u013eujem si o\u010dami, br\u00fasim po internete, otv\u00e1ram kni\u017eky, zatv\u00e1ram kni\u017eky, odpoved\u00e1m na maily a na niektor\u00e9 neodpoviem. Potom, ke\u010f v\u0161etci vstan\u00fa, strat\u00edm sa sebe a chyt\u00e1m varechu. Dojme ma, \u017ee dc\u00e9ra sa par\u00e1di. Ne\u00fanavne sa p\u00fdta zrkadla, kto je najkraj\u0161\u00ed na svete, \u010de\u0161e, prezlieka sa a h\u00e1d\u017ee veci na stoli\u010dku, h\u013ead\u00e1 sl\u00fachadl\u00e1 a p\u00fa\u0161\u0165a si do nich svoju hudbu a kamo\u0161ky. Svet, v ktorom je v\u0161etko po starom, kde \u013eady nepukaj\u00fa…<\/p>\n
– Teraz by sme ur\u010dite p\u00edsali p\u00edsomku, \u00e1ch!<\/p>\n
– Tu\u0161\u00edm ti je \u013e\u00fato, \u017ee ju nep\u00ed\u0161e\u0161, m\u00f4\u017eem ti d\u00e1ku da\u0165.<\/p>\n
– To sa ner\u00e1ta, mi m\u00e1me pr\u00edsnu u\u010dku!<\/p>\n
– Tak sa u\u010d, mo\u017eno bude\u0161 ma\u0165 po prv\u00fdkr\u00e1t na druhom stupni na vysved\u010den\u00ed sam\u00e9 jednotky.<\/p>\n
– A na \u0161kolsk\u00fd v\u00fdlet p\u00f4jdem do z\u00e1hrady. Jednotky od m\u00e1m v \u017eivote neplatia – hovor\u00ed dc\u00e9ra a ja si spomeniem na svoje jednotky od mamy. Dnes viem, \u017ee sa r\u00e1taj\u00fa, ale a\u017e nesk\u00f4r, ke\u010f mamy niet…<\/p>\n
\u017del\u00e1m v\u00e1m v\u0161etk\u00fdm sam\u00e9 jednotky. Aj mam\u00e1m ku d\u0148u matiek, aj dc\u00e9ram z koncoro\u010dn\u00fdch p\u00edsomiek. Cho\u010fte na v\u00fdlet, hoci len tak, \u017ee sa pozriete cez okno do dvora, a ozaj, bozk\u00e1vajte sa pod \u010dere\u0161\u0148ami, ve\u010f je m\u00e1j, va\u0161a Veve<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Dnes sa pok\u00fasim nap\u00edsa\u0165 \u010dosi o karant\u00e9ne, ako si tu \u017eijeme, ba\u010dujeme, o tom, \u010do vid\u00edme z okna a predo dvermi, ke\u010f niekedy vyjdeme. Sme doma. Mu\u017e aj tak dvakr\u00e1t do t\u00fd\u017ed\u0148a zost\u00e1va doma, je vedec, jedno, kde derie stoli\u010dku. Vtedy je u n\u00e1s tich\u00e1 dom\u00e1cnos\u0165 a on hocikedy povie: – Ja tu nie […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":7858,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,86],"tags":[],"class_list":["post-7857","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-maj-jun-2020"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7857","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7857"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7857\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7859,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7857\/revisions\/7859"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/7858"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7857"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7857"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7857"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}