{"id":7931,"date":"2020-06-03T11:31:54","date_gmt":"2020-06-03T09:31:54","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=7931"},"modified":"2020-06-03T11:31:54","modified_gmt":"2020-06-03T09:31:54","slug":"ked-svedomie-vravi-nie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/ked-svedomie-vravi-nie\/","title":{"rendered":"Ke\u010f svedomie vrav\u00ed nie"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Pred desa\u0165ro\u010diami to bola zbabelos\u0165. V\u00a0ot\u00e1zke \u201eslu\u017ebe vlasti\u201c stopercentne. Iste\u017ee mu\u017eov, ktor\u00fdm predstava \u00fatrap medzi \u0161rapnelmi a\u00a0gran\u00e1tmi ne\u0161la v\u00f4bec pod nos, boli z\u00e1stupy, ale drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina skr\u00e1tka nemala na v\u00fdber. Iba nieko\u013eko \u201e\u010diernych oviec\u201c sa odhodlalo postavi\u0165 tv\u00e1rou v\u00a0tv\u00e1r vojenskej ma\u0161in\u00e9rii a vytrvalo uplat\u0148ova\u0165 v\u00fdhradu svedomia. Odmenou im bolo zhrozenie, opovrhnutie, vl\u00e1\u010denie po s\u00fadoch. Nasleduj\u00faci p\u00e1ni to v\u0161etko podst\u00fapili. Len preto, aby ne\u0161li proti vlastn\u00e9mu presved\u010deniu. \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Lew Ayres (1908 – 1996)<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

D\u00f4vod odmietnutia vojenskej slu\u017eby<\/strong>:<\/strong> Pacifistick\u00fd sveton\u00e1zor.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Pred vojnou<\/strong><\/p>\n

Zdr\u00e1haj\u00faci sa bojovn\u00edk – aj tak by sa dal charakterizova\u0165 mu\u017e, ktor\u00fd sa stal prv\u00fdm prominentn\u00fdm Ameri\u010danom s\u00a0verejne vysloven\u00fdm odporom k\u00a0vojenskej slu\u017ebe. Nie preto, \u017ee by bol nejak\u00e1 hollywoodska fiflena, ktorej sa nechcelo vymeni\u0165 pohodlie filmov\u00e9ho \u0161t\u00fadia za boj o\u00a0hol\u00fd \u017eivot. Lew sa skr\u00e1tka nedok\u00e1zal vysporiada\u0165 s\u00a0predstavou, \u017ee by mal niekomu ubl\u00ed\u017ei\u0165. Rod\u00e1k z\u00a0Minneapolisu sa k\u00a0svojmu mierumilovn\u00e9mu poh\u013eadu preprac\u00faval u\u017e od detstva. V\u00a0\u0161kole mu prek\u00e1\u017eala hrubos\u0165 u\u010dite\u013eov aj spolu\u017eiakov, rad\u0161ej odch\u00e1dzal do sveta hudby – a\u00a0filmu. Od mali\u010dka sn\u00edval o\u00a0kari\u00e9re herca a\u00a0tento sen sa mu podarilo naplni\u0165: u\u017e ako 21-ro\u010dn\u00fd \u00fa\u010dinkoval vo filme The Kiss so sl\u00e1vnou Gretou Garbo. Hoci jeho hviezda v\u00a030. rokoch st\u00fapala, samotn\u00fd Lew si v\u00a0hollywoodskych kruhoch pripadal ako outsider. \u201eM\u00e1m pocit, \u017ee filmy s\u00fa trivi\u00e1lna t\u00e9ma v\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0probl\u00e9mami sveta,\u201c nechal sa po\u010du\u0165 vtedy e\u0161te ako dvadsiatnik, ktor\u00fd mal na herca vskutku pomerne ne\u0161tandardn\u00e9 \u017eivotn\u00e9 z\u00e1ujmy: komponoval hudbu, \u010d\u00edtal filozofick\u00e9 a\u00a0n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 knihy, pre\u0161iel na vegetari\u00e1nstvo. V\u0161etko toto, spolu so \u0161t\u00fadiom viacer\u00fdch filozofi\u00ed a\u00a0vlastn\u00fdm \u201ehlbok\u00fdm uva\u017eovan\u00edm\u201c, ho priviedlo ku\u00a0striktne pacifistick\u00e9mu mysleniu.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Arm\u00e1da vol\u00e1!<\/strong><\/p>\n

\u201eVojna je pre m\u0148a najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed hriech. Nemohol by som sa prin\u00fati\u0165 zabi\u0165 in\u00e9ho \u010dloveka.\u201c Kr\u00e9do mu\u017ea, ktor\u00e9ho, paradoxne, najviac presl\u00e1vila \u00faloha vo vojnovej dr\u00e1me. Vo filmovom spracovan\u00ed rom\u00e1nu E. M. Remarquea Na z\u00e1pade ni\u010d nov\u00e9ho stv\u00e1rnil Lew hlavn\u00fa \u00falohu nemeck\u00e9ho \u0161tudenta Paula B\u00e4umera. Film bol pod\u013ea New York Times \u201eprotivojnovou fackou\u201c a\u00a0magaz\u00edn Variety mal ve\u013emi konkr\u00e9tne odpor\u00fa\u010danie pre predchodky\u0148u OSN: \u201eSpolo\u010dnos\u0165 n\u00e1rodov by nemohla urobi\u0165 lep\u0161iu invest\u00edciu ako k\u00fapi\u0165 tento film, prelo\u017ei\u0165 ho do ka\u017ed\u00e9ho jazyka ka\u017ed\u00e9ho n\u00e1roda, aby sme si to v\u0161etci p\u00fa\u0161\u0165ali, a\u017e k\u00fdm slovo vojna nezmizne zo slovn\u00edkov.\u201c Po tomto filme sa Lew prevtelil do pozit\u00edvnej \u00falohy lek\u00e1ra v\u00a0s\u00e9rii filmov Dr. Kildare, ktor\u00e9ho stv\u00e1r\u0148oval na prelome 30. a\u00a040. rokov, ke\u010f vtom bum: do mekky filmov\u00fdch radov\u00e1nok dorazil povol\u00e1vac\u00ed rozkaz. Clark Gable, James Stewart, Henry Fonda sa bez reptania navliekli do vojensk\u00fdch uniforiem. John Wayne si dobrovo\u013ene nechal svoju arm\u00e1dnu povinnos\u0165 pred\u013a\u017ei\u0165. Lew Ayres, ktor\u00fd bol na pl\u00e1tne ako Dr. Kildare zosobnen\u00edm \u201eamerick\u00fdch cnost\u00ed\u201c, tak tento Lew povedal odvodovej komisii jednozna\u010dn\u00e9 \u201enie\u201c. \u201eNemyslite si, \u017ee si chcem chr\u00e1ni\u0165 krk. R\u00e1d by som bol v\u00a0slu\u017ebe vlasti, ale kon\u0161trukt\u00edvnym, nie de\u0161trukt\u00edvnym sp\u00f4sobom,\u201c povedal vtedy \u010dlenom komisie. Mal to v\u00a0hlave ujasnen\u00e9: bojova\u0165 v\u00a0prednej l\u00ednii nie, by\u0165 napor\u00fadzi zranen\u00fdm, to bez v\u0161etk\u00e9ho. Z\u00edskal toti\u017e certifik\u00e1t ako in\u0161truktor prvej pomoci, akt\u00edvne spolupracoval s\u00a0\u010cerven\u00fdm kr\u00ed\u017eom, a\u00a0tak sa dom\u00e1hal zaradenia do arm\u00e1dneho zdravotn\u00edckeho zboru. Veci ale z\u010faleka neboli tak\u00e9 jednoduch\u00e9. Pojem \u201econscientious objector\u201c (\u201eodporca vojenskej slu\u017eby\u201c) u\u017e vtedy existoval, ale \u010dlenom odvodovej komisie sa pri \u0148om je\u017eili v\u0161etky chlpy. Takmer v\u0161etko to boli \u00fa\u010dastn\u00edci prvej svetovej vojny a\u00a0hmlist\u00e9 ot\u00e1zky svedomia typu \u201ezbyto\u010dnos\u0165 vojnov\u00e9ho utrpenia\u201c pova\u017eovali za plan\u00e9 v\u00fdhovorky. Odporcovia vojny toti\u017e pod\u013ea danej defin\u00edcie mohli ma\u0165 iba n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 d\u00f4vody. To bol pre Lewa tro\u0161ku probl\u00e9m, lebo nepatril k\u00a0\u017eiadnemu organizovan\u00e9mu n\u00e1bo\u017eenstvu. Rozhodovanie komisie trvalo nieko\u013eko mesiacov, ale napokon s dobr\u00fdm koncom. Komisia v\u0161ak urobila drobn\u00fa, pritom v\u0161ak fat\u00e1lnu chybu: namiesto kateg\u00f3rie I-A-O, ktor\u00e1 znamenala odvod do nebojov\u00fdch arm\u00e1dnych zlo\u017eiek, ho zaradila do kateg\u00f3rie IV-E. T\u00e1 znamenala \u00fapln\u00e9 odmietnutie vojny a\u00a0 Ayres, ktor\u00fd chcel \u00eds\u0165 na front o\u0161etrova\u0165 ranen\u00fdch, skon\u010dil v civilnej pr\u00e1ci kdesi v\u00a0Oregone.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Hon na \u010darodejn\u00edka<\/strong><\/p>\n

Sp\u00e4tn\u00fd \u00fader bol okam\u017eit\u00fd a\u00a0ne\u013e\u00fatostn\u00fd. \u201ePr\u00edpad Ayres\u201c plnil str\u00e1nky nov\u00edn. Magaz\u00edn Variety poctil herca n\u00e1lepkou \u201ehanba filmov\u00e9ho priemyslu\u201c a\u00a0pre Nicholasa Schencka, prezidenta Metro-Goldwyn-Mayer, bol \u201eodp\u00edsan\u00fd\u201c. Viac ako sto k\u00edn v\u00a0Illionois odmietlo uv\u00e1dza\u0165 jeho filmy a\u00a0podobne r\u00e1zne zakro\u010dila aj arm\u00e1da, tvrdiac, \u017ee vojakov \u201eabsol\u00fatne nezauj\u00edmaj\u00fa sn\u00edmky, v\u00a0ktor\u00fdch Lew Ayres \u00fa\u010dinkuje\u201c. Pre \u0161irok\u00fa verejnos\u0165 bolo hercovo spr\u00e1vanie \u010d\u00edre zlyhanie. \u201eM\u00e1me syna v\u00a0arm\u00e1de. Vie mi niekto poveda\u0165, v\u00a0\u010dom je ‚pes‘ ako Ayres lep\u0161\u00ed ne\u017e on?\u201c hrom\u017eil vo filmovom t\u00fd\u017edenn\u00edku jeden pob\u00faren\u00fd otec. Na\u0161lo sa v\u0161ak aj zop\u00e1r tak\u00fdch, ktor\u00ed herca podr\u017eali. Za kolegu sa postavili aj herci Humphrey Bogart a\u00a0Olivia de Havilland a New York Times nazvali cel\u00fa kontroverziu \u201ezveli\u010denou bublinou\u201c. \u010co sa nakoniec uk\u00e1zalo ako pravda. Riadite\u013ea selekci\u00ed Lewisa B. Hersheya tento virvar tak prekvapil, \u017ee nariadil pre\u0161etrenie – a\u00a0na trivi\u00e1lnu chybu pri klasifik\u00e1cii sa hne\u010f pri\u0161lo. Ayres medzit\u00fdm u\u017e zarez\u00e1val v\u00a0pracovnom t\u00e1bore v\u00a0Oregone, kde r\u00fabal drevo a\u00a0ob\u010das poskytol prv\u00fa pomoc. Po preklasifikovan\u00ed sa 18. m\u00e1ja 1942 stal pr\u00e1voplatn\u00fdm \u010dlenom arm\u00e1dneho zdravotn\u00e9ho t\u00edmu. Pokojne opakoval report\u00e9rom, \u017ee je s\u00edce st\u00e1le odporcom vojenskej slu\u017eby, ale \u201earm\u00e1dny zdravotn\u00fd t\u00edm je miesto, kde chce sl\u00fa\u017ei\u0165 u\u017eito\u010dnou pr\u00e1cou, na ktor\u00fa m\u00e1 s\u00fahlas vlastn\u00e9ho svedomia\u201c.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Ayresov vlastn\u00fd boj<\/strong><\/p>\n

Ke\u010f sa po \u010dase naskytla pr\u00edle\u017eitos\u0165 od\u00eds\u0165 na americk\u00fa z\u00e1klad\u0148u do z\u00e1moria, nev\u00e1hal. Najsk\u00f4r bol pomocn\u00edkom vojensk\u00e9ho kapl\u00e1na a\u00a0od m\u00e1ja 1944 o\u0161etroval zranen\u00fdch v\u00a0nemocnici v\u00a0Novej Guinei. Svoj\u00edm sp\u00f4sobom tam poc\u00edtil ve\u013ek\u00fa \u00fa\u013eavu, preto\u017ee v\u00a0z\u00e1mor\u00ed, na rozdiel od domoviny, jeho odmietnutie bojova\u0165 nikoho nezauj\u00edmalo. Podstatn\u00e9 bolo, ak\u00fd bol o\u0161etrovate\u013e: zdvoril\u00fd, pokojn\u00fd, obetav\u00fd. Takisto na Filip\u00ednach, kde pracoval od okt\u00f3bra 1944 a\u00a0pre\u017eil tam ozajstn\u00e9 hr\u00f4zy: \u201eVojna je hrozn\u00e1 na fronte – a\u00a0e\u0161te hroznej\u0161ia medzi civilistami. Nies\u0165 die\u0165a, ktor\u00e9 v\u00e1m vykrv\u00e1ca na ruk\u00e1ch… St\u00e1\u0165 pri de\u0165och, ktor\u00e9 sleduj\u00fa pochov\u00e1vanie svojich rodi\u010dov… prekonalo to v\u0161etko, \u010do som si o\u00a0vojne predstavoval,\u201c spom\u00ednal nesk\u00f4r. Na Filip\u00ednach nakoniec s\u00e1m potreboval zdravotn\u00fa starostlivos\u0165 – nakazil sa tropickou hor\u00fa\u010dkou a\u00a0ke\u010f sa vystr\u00e1bil, pre\u017eil koniec vojny ako hl\u00e1sate\u013e v\u00a0arm\u00e1dnej rozhlasovej stanici v\u00a0Manile.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Muhammad Ali (1942 – 2016)<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

D\u00f4vod odmietnutia vojenskej slu\u017eby<\/strong>:<\/strong> N\u00e1bo\u017eensk\u00e9 presved\u010denie.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Pred vojnou<\/strong><\/p>\n

Bodal ako v\u010dela a\u00a0lietal ako mot\u00fd\u013e. To o sebe r\u00e1d hovoril mu\u017e, ktor\u00fd sa presl\u00e1vil v\u00a0boxerskom ringu. Skromnos\u0165ou s\u00edce zbyto\u010dne nemrhal (\u201eSom najkraj\u0161\u00ed, najz\u00e1bavnej\u0161\u00ed a\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed\u201c), ale v\u00a0z\u00e1sade ani nemal pre\u010do. U\u017e na strednej \u0161kole sa 108 r\u00e1z postavil proti s\u00faperovi v\u00a0boxersk\u00fdch rukaviciach a\u00a0iba osemkr\u00e1t dostal \u201enaklada\u010dku\u201c. V\u00a0osemn\u00e1stich sa stal olympijsk\u00fdm v\u00ed\u0165azom v\u00a0polo\u0165a\u017ekej v\u00e1he a\u00a0v\u00a0dvadsiatich dvoch majstrom sveta v\u00a0\u0165a\u017ekej v\u00e1he. Svet mu le\u017eal pri noh\u00e1ch. Mlad\u00fd boxer sa c\u00edtil neohrozen\u00fd: bez okolkov priznal, \u017ee sa stal \u010dlenom islamsk\u00e9ho n\u00e1roda a\u00a0odhodil svoje skuto\u010dn\u00e9 meno. \u201eCassius Clay je meno otroka. Nevybral som si ho a\u00a0nechcel som ho. Som Muhammad Ali, slobodn\u00fd \u010dlovek a\u00a0trv\u00e1m na tom, aby toto meno \u013eudia pou\u017e\u00edvali, ak hovoria so mnou a\u00a0o\u00a0mne,\u201c okomentoval svoj prerod Ali. A\u00a0to bol za\u010diatok \u201enov\u00e9ho\u201c \u010dloveka, ktor\u00fd svoj\u00edm spr\u00e1van\u00edm \u010doskoro \u0161okoval cel\u00fa Ameriku.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Arm\u00e1da vol\u00e1!<\/strong><\/p>\n

\u201eNemus\u00edm by\u0165 to, \u010do vy chcete, aby som bol.\u201c Aliho v\u00fdrok akoby predznamenal, \u017ee mieni robi\u0165 len to, \u010do s\u00e1m uzn\u00e1 za vhodn\u00e9. V\u00a0ringu, v\u00a0\u017eivote – aj po obdr\u017ean\u00ed povol\u00e1vacieho rozkazu. V\u00a0roku 1967 sa 25-ro\u010dn\u00fd fyzicky zdatn\u00fd \u0161ampi\u00f3n mal odobra\u0165 pred odvodov\u00fa komisiu. To s\u00edce urobil, ale rovno im tam z\u00a0mosta doprosta vyklopil, \u017ee v\u00f4bec nem\u00e1 v\u00a0\u00famysle \u00eds\u0165 bojova\u0165 do Vietnamu, preto\u017ee \u201enem\u00e1 ni\u010d proti Vietkongu, ke\u010f\u017ee nikto z\u00a0nich ho nenazval negrom\u201c. Samozrejme, v\u00a0prvom rade v\u0161ak apeloval na svoju vieru: \u201eNebudem bojova\u0165 v\u00a0\u017eiadnej vojne, iba ak ju vyhl\u00e1si s\u00e1m Alah\u201c. Ke\u010f\u017ee vojensk\u00e1 intervencia vo\u010di Vietnamu nebolo bo\u017eie dielo, Ali nevidel najmen\u0161\u00ed d\u00f4vod, pre\u010do by sa jej mal z\u00fa\u010dastni\u0165. Trikr\u00e1t argumentoval svoj\u00edm svedom\u00edm, ktor\u00e9 mu vraj neumo\u017e\u0148ovalo protire\u010di\u0165 vo\u010di nen\u00e1silnej moslimskej viere. Trikr\u00e1t mu status odporcu vojenskej slu\u017eby zamietli. Ke\u010f sa ani 28. apr\u00edla 1967, v\u00a0posledn\u00fd mo\u017en\u00fd term\u00edn, nedostavil k\u00a0odvodu, za\u010dalo sa to vali\u0165: o\u00a0desa\u0165 dn\u00ed nesk\u00f4r ho ve\u013ek\u00e1 porota v\u00a0Houstone obvinila z\u00a0vyh\u00fdbania sa brannej povinnosti a\u00a0dovtedy sebavedom\u00fd a\u00a0neporazite\u013en\u00fd \u201eKr\u00e1\u013e sveta\u201c sa ocitol pod tri a\u00a0pol roka trvaj\u00facim tlakom no\u010dnej mory. Stoj\u00ed pritom za zmienku, \u017ee u\u017e v\u00a0roku 1964 sa ocitol v\u00a0kateg\u00f3rii 1-Y \u201enesp\u00f4sobil\u00fd\u201c: v\u00fdsledky jeho testu na ment\u00e1lnu bystros\u0165 boli neuspokojiv\u00e9. O\u00a0dva roky ho zrazu preradili do 1-A, \u010do znamenalo pln\u00fa vojensk\u00fa sp\u00f4sobilos\u0165. \u0164a\u017eko poveda\u0165, pre\u010do tak\u00fd z\u00e1sadn\u00fd obrat, faktom ale je, \u017ee vzpieraj\u00faci sa Ali dostal tvrdo po nose. Porota mu naparila p\u00e4\u0165ro\u010dn\u00e9 v\u00e4zenie a pokutu 10.000 dol\u00e1rov, \u010do bola maxim\u00e1lna v\u00fd\u0161ka. Aliho pr\u00e1vnici ho s\u00edce z\u00a0v\u00e4zenia vysekali, ale s\u00fady dlh\u00e9 mesiace rie\u0161ili, \u010do si s\u00a0celou situ\u00e1ciou po\u010da\u0165.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Hon na \u010darodejn\u00edka<\/strong><\/p>\n

Pre sl\u00e1vnych \u0161portovcov bolo odmietnutie slu\u017eby vlasti v\u00a0tom \u010dase priam r\u00fahanie. Ke\u010f Ali verejne vyslovil svoj odpor, verejn\u00e1 podpora vojny vo Vietname bola na vrchole a\u00a0takmer okam\u017eite to platilo aj pre vzb\u013aknut\u00fa nen\u00e1vis\u0165 k\u00a0doned\u00e1vna e\u0161te obdivovan\u00e9mu \u0161portovcovi. Kopali do\u0148 v\u0161etci. U\u017e nieko\u013eko hod\u00edn po jeho form\u00e1lnom odmietnut\u00ed vst\u00fapi\u0165 do arm\u00e1dy vyhl\u00e1sil prezident atletickej komisie v\u00a0New Yorku Edwin Dooley, \u017ee Aliho boxersk\u00e1 licencia je na neur\u010dito pozastaven\u00e1, preto\u017ee \u201ejeho odmietnutie vst\u00fapi\u0165 do vojenskej slu\u017eby pova\u017euje komisia za skutok \u0161kodiaci najlep\u0161\u00edm z\u00e1ujmom boxu\u201c. Rozhodnutie \u0161tafetovo preberali komisie po celej krajine. Bur\u00e1cala aj \u0161portov\u00e1 tla\u010d. \u201eBez svojich rukav\u00edc je Ali iba \u010fal\u0161\u00ed demag\u00f3g a\u00a0jeho n\u00e1zory na Vietnam si nezasl\u00fa\u017eia ani \u0161tipku pozornosti,\u201c nap\u00edsal Sports Illustrated. Euf\u00f3riu z\u00a0vojny v\u0161ak \u010doskoro vystriedalo roz\u010darovanie. V\u00fdrazne sa o\u00a0to pri\u010dinil Martin Luther King, ktor\u00fd ostro vystupoval proti tomuto konfliktu a\u00a0otvorene sa postavil za pranierovan\u00e9ho boxera: \u201eTreba obdivova\u0165 Aliho gur\u00e1\u017e. Vyka\u0161\u013eal sa na sl\u00e1vu, vyka\u0161\u013eal sa na mili\u00f3ny a\u00a0posl\u00fachol svedomie, ktor\u00e9 mu povedalo, \u010do m\u00e1 robi\u0165.\u201c \u010cierni Ameri\u010dania za\u010dali pod Lutherov\u00fdm vplyvom meni\u0165 poh\u013ead na vojnu aj na samotn\u00e9ho Aliho. Ten sa s\u00edce na s\u00fadnych pojedn\u00e1vaniach st\u00e1le dr\u017eal svojho n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho presved\u010denia, ale v\u00a0rozhovoroch v\u00a0m\u00e9di\u00e1ch za\u010dal brnka\u0165 aj na \u010derno\u0161sk\u00fa strunu. \u201eAk by som bol presved\u010den\u00fd, \u017ee \u00eds\u0165 do vojny by mohlo prinies\u0165 slobodu, spravodlivos\u0165 a\u00a0rovnos\u0165 \u010dernochom v\u00a0Amerike, vst\u00fapil by som do arm\u00e1dy hne\u010f zajtra.\u201c St\u00e1val sa z\u00a0neho bojovn\u00edk za pr\u00e1va v\u0161etk\u00fdch \u010dlenov tmavej rasy.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Aliho vlastn\u00fd boj<\/strong><\/p>\n

Zatia\u013e \u010do vojna vo Vietname bola v\u00a0plnom pr\u00fade, Ali mal obrovsk\u00e9 pr\u00e1zdno v\u00a0\u017eivote, ke\u010f\u017ee nemohol nikde boxova\u0165. Predn\u00e1\u0161al na stredn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch, dokonca vystupoval v\u00a0broadwayskom muzik\u00e1li, aby sa nejako zamestnal a\u00a0\u010do-to zarobil.\u00a0Jeho pr\u00e1vnici medzit\u00fdm zv\u00e1dzali urputn\u00e9 boje s\u00a0neoblomn\u00fdmi boxersk\u00fdmi funkcion\u00e1rmi. Mesiace sa bez \u00faspechu usilovali n\u00e1js\u0165 miesto v\u00a0krajine, kde by ho pustili do boxersk\u00e9ho ringu. V\u00a0novembri 1969 za\u010dalo blika\u0165 svetielko na konci tunela. Po presk\u00faman\u00ed newyorsk\u00e9ho trestn\u00e9ho registra na\u0161li pr\u00e1vnici viac ako dvesto pr\u00edkladov ods\u00faden\u00fdch zlo\u010dincov, ktor\u00ed z\u00edskali boxersk\u00fa licenciu. Pr\u00e1vnici okam\u017eite podali trestn\u00e9 ozn\u00e1menie na Edwina Dooleyho, pri\u010dom argumentovali svojvo\u013en\u00fdm potrestan\u00edm ich klienta zo strany atletick\u00e9ho zv\u00e4zu: \u201eK\u00fdm Muhammad Ali pri\u0161iel o\u00a0mo\u017enos\u0165 boxova\u0165 iba z\u00a0d\u00f4vodu uplatnenia v\u00fdhrad svedomia, in\u00ed jednotlivci licencie z\u00edskali, bez oh\u013eadu na to, \u017ee m\u00f4\u017eu by\u0165 pre z\u00e1ujmy boxu viac \u0161kodliv\u00ed,\u201c uv\u00e1dzalo sa v\u00a0\u017ealobe. A\u00a0stal sa z\u00e1zrak, vo svetle t\u00fdchto d\u00f4kazov s\u00fad Alimu vy\u0161iel v\u00a0\u00fastrety. Svetov\u00fd \u0161ampi\u00f3n mohol op\u00e4\u0165 vst\u00fapi\u0165 do ringu. Po tri a\u00a0pol roku, na jese\u0148 1970, mu umo\u017enili boxova\u0165 v\u00a0Atlante, paradoxne, v meste zn\u00e1mom hor\u00facou segrega\u010dnou n\u00e1ladou.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>George R. R. Martin (71)<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

D\u00f4vod odmietnutia vojenskej slu\u017eby<\/strong>:<\/strong> Odpor k vojnov\u00e9mu konfliktu vo Vietname.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Pred vojnou<\/strong><\/p>\n

Americk\u00fd Tolkien, tak\u00fato prez\u00fdvku si vysl\u00fa\u017eil autor, v\u010faka ktor\u00e9mu svet zistil \u017ee, \u201evojna je odporn\u00e1, rodiny s\u00fa z\u00e1kern\u00e9 a\u00a0moc je sexi\u201c – povedan\u00e9 slovami jednej recenzentky na margo celosvetovo dychtivo sledovanej s\u00e9rie Hra o tr\u00f3ny. Iste, na za\u010diatku bola kniha, ale a\u017e nesmierne megalomansk\u00e9 telev\u00edzne spracovanie kni\u017enej s\u00e9rie Piese\u0148 \u013eadu a\u00a0oh\u0148a urobilo z\u00a0tejto fantasy s\u00e1gy pop kult\u00farny fenom\u00e9n, ak\u00fd v\u00a0dejin\u00e1ch telev\u00edzie h\u00e1dam nem\u00e1 obdobu. Autor s\u00e1gy s\u00e1m viackr\u00e1t priznal, \u017ee fant\u00e1zia mu na pln\u00e9 obr\u00e1tky pracovala u\u017e v\u00a0detstve: spisoval mali\u010dk\u00e9 pr\u00edbehy o\u00a0bojuj\u00facich korytna\u010dk\u00e1ch a\u00a0za p\u00e1r centov ich pred\u00e1val de\u0165om v\u00a0okol\u00ed. Vylep\u0161oval si t\u00fdm nulov\u00e9 vreckov\u00e9 od rodi\u010dov: \u201eOtec bol pr\u00edstavn\u00fd robotn\u00edk, ve\u010dne sme nemali peniaze a\u00a0nepam\u00e4t\u00e1m si, \u017ee by sme niekedy, napr\u00edklad cez letn\u00e9 pr\u00e1zdniny, \u0161li \u010do i\u00a0len na v\u00fdlet.\u201c A\u00a0ke\u010f u\u017e potom ako dospel\u00fd patril ku\u00a0scen\u00e1ristom vedecko-fantastick\u00e9ho seri\u00e1lu The Twilight Zone, mal so svojou ko\u0161atou predstavivos\u0165ou probl\u00e9m u\u00a0producentov: \u201ePovedali mi, ‚George, je to skvel\u00e9, ale sc\u00e9na bitky s\u00a0desa\u0165tis\u00edc \u013eu\u010fmi asi p\u00e4\u0165kr\u00e1t prevy\u0161uje cel\u00fd n\u00e1\u0161 rozpo\u010det’\u201c, okomentoval spisovate\u013e moment, ktor\u00fd ho priviedol k\u00a0p\u00edsaniu vlastn\u00e9ho pr\u00edbehu. \u201eChcel som zhmotni\u0165 v\u0161etky charaktery, ktor\u00e9 nos\u00edm v\u00a0hlave, chcel som obrovsk\u00e9 z\u00e1mky, drakov, hroziv\u00fdch vlkov, \u0161irok\u00fa dejov\u00fa l\u00edniu… v\u00a0knihe to v\u0161etko m\u00f4\u017eem ma\u0165.\u201c A\u00a0zjavne je mo\u017en\u00e9 ma\u0165 to aj v\u00a0telev\u00edzii: seri\u00e1l Hra o\u00a0tr\u00f3ny pri\u0161iel na obrazovky desa\u0165 rokov po vydan\u00ed prvej Martinovej knihy.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Arm\u00e1da vol\u00e1!<\/strong><\/p>\n

Sp\u00e4\u0165 do univerzitn\u00fdch \u010dias. Za\u010diatkom 70. rokov Martin ukon\u010dil \u0161t\u00fadium \u017eurnalistiky v\u00a0Illinoise, ale namiesto toho, aby sa chopil novin\u00e1rskeho pera, pri\u0161iel rozkaz uchopi\u0165 do ruky zbra\u0148 a\u00a0hajde do Vietnamu. Tu v\u0161ak narazila kosa na kame\u0148. \u201ePre\u010do sa niektor\u00ed rozhodn\u00fa \u00eds\u0165 do vietnamskej vojny?\u201c uva\u017eoval. \u201eS\u00fa tak\u00edto \u013eudia v\u00e4\u010d\u0161\u00ed patrioti? S\u00fa hl\u00fapej\u0161\u00ed? Je to v\u0161etko iba o\u00a0pocite: idete, preto\u017ee sa boj\u00edte, \u010do by sa stalo, ak by ste ne\u0161li. Tak\u017ee idete, aj ke\u010f v\u00a0to never\u00edte. Ale odkia\u013e sa berie tento syst\u00e9m poslu\u0161nosti? Pre\u010do uzn\u00e1vame kolekt\u00edvnu silu namiesto individu\u00e1lnej samostatnosti?\u201c Vojna vo Vietname sa prepletala cel\u00fdm jeho \u0161tudentsk\u00fdm \u017eivotom, ke\u010f\u017ee v\u00a060. rokoch v\u00a0Amerike vl\u00e1dlo nad\u0161enie nad z\u00e1chranou Ju\u017en\u00e9ho Vietnamu z paz\u00farov komunistick\u00e9ho suseda. Aj Martin to dlho videl ako ostatn\u00ed Ameri\u010dania: my sme t\u00ed dobr\u00ed, komunisti vo Vietname s\u00fa t\u00ed zl\u00ed. \u010c\u00edm viac v\u0161ak o\u00a0zapleten\u00ed sa Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov do tohto konfliktu vedel, t\u00fdm sa mu to zdalo hor\u0161ie. Tak\u017ee ke\u010f pri\u0161iel odvod, rozhodol sa po\u017eiada\u0165 o\u00a0status odporcu vojenskej slu\u017eby. S\u00e1m pritom tomuto pokusu ned\u00e1val ve\u013ek\u00e9 \u0161ance. \u201eRozhodne nie som pacifista v\u00a0pravom zmysle. Bol som odporca jednej konkr\u00e9tnej vojny. Bojova\u0165 v\u00a0inej, napr\u00edklad proti nacistom, to si viem predstavi\u0165,\u201c vyjadril sa Martin na t\u00fato t\u00e9mu nesk\u00f4r. K\u00fdm \u010dakal na rozhodnutie, rie\u0161il aj vn\u00fatorn\u00fa dilemu: \u201e\u010co by som urobil, ak by ma odmietli? I\u0161iel by som do v\u00e4zenia, alebo by som \u0161iel zab\u00edja\u0165? S\u00fa to hrozn\u00e9 rozhodnutia a\u00a0ka\u017ed\u00fd si ich mus\u00ed urobi\u0165 s\u00e1m.\u201c On, na\u0161\u0165astie, nemusel. Status odporcu mu, na jeho vlastn\u00e9 prekvapenie, priznali.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Hon na \u010darodejn\u00edka<\/strong><\/p>\n

V jeho\u00a0pr\u00edpade sa ni\u010d tak\u00e9 nedialo. Neza\u017e\u00edval pat\u00e1lie ako napr\u00edklad boxer Muhammad Ali, ktor\u00e9mu jeho rozhodnutie nenarukova\u0165 na vojnu vo Vietname zni\u010dilo najlep\u0161ie roky profesion\u00e1lneho \u017eivota. Ur\u010dite v\u00a0tom zohr\u00e1val \u00falohu aj fakt, \u017ee povol\u00e1vac\u00ed rozkaz pre Martina pri\u0161iel a\u017e za\u010diatkom 70. rokov, ke\u010f u\u017e v\u00a0Amerike ani z\u010faleka nevl\u00e1dlo tak\u00e9 vojnov\u00e9 nad\u0161enie. Sk\u00f4r naopak: \u201ePre moju gener\u00e1ciu to bola hlbok\u00e1 dezil\u00fazia. Zo strednej \u0161koly som odch\u00e1dzal ako chalan s\u00a0ide\u00e1lmi, vierou v\u00a0pravdu, spravodlivos\u0165 a\u00a0presved\u010den\u00fd o spr\u00e1vnosti\u00a0americk\u00e9ho postupu. Po univerzite som ni\u010d z\u00a0toho nec\u00edtil. A\u00a0nikto z\u00a0n\u00e1s.\u201c Aj odvodov\u00fd \u00farad sa vtedy v\u00a0hojnej\u0161ej miere stret\u00e1val s\u00a0odmietnut\u00edm nast\u00fapi\u0165 do arm\u00e1dy a\u00a0nerobil z\u00a0toho pr\u00edpady na verejn\u00e9 pranierovanie. Pod\u013ea Martina odvodov\u00e9 komisie uva\u017eovali o\u00a0\u017eiadate\u013eoch asi takto: \u201eOdvodov\u00fd \u00farad vn\u00edmal \u017eiados\u0165 o\u00a0status odporcu ako trest s\u00e1m o\u00a0sebe. Odmietnete \u00eds\u0165 bojova\u0165 proti komunistom a\u00a0do konca \u017eivota sa s\u00a0vami \u0165ah\u00e1, \u017ee ste ich sympatizant. Pod\u013ea nich to znamenalo zruinovan\u00fd \u017eivot.\u201c<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Martinov vlastn\u00fd boj<\/strong><\/p>\n

V\u00a0pr\u00edpade Martinovej \u201eslu\u017eby vlasti\u201c je priam a\u017e r\u00fahanie pou\u017ei\u0165 slovo \u201eboj\u201c. Bud\u00faci sl\u00e1vny spisovate\u013e si svoju povinnos\u0165 odkr\u00fatil v\u00a0civilnej slu\u017ebe, \u010do sa prakticky nel\u00ed\u0161ilo od be\u017en\u00e9ho zamestnania. Dva roky pracoval v Chicagu ako dobrovo\u013en\u00edk v\u00a0centre pr\u00e1vnej pomoci, mal na staros\u0165 tvorbu newsletterov a\u00a0podkladov na tla\u010dovky. A\u00a0popritom, ke\u010f\u017ee \u010dasu mal dos\u0165, organizoval \u0161achov\u00e9 turnaje a\u00a0p\u00edsal r\u00f4zne kr\u00e1tke poviedky. V\u0161etky z\u00a0kateg\u00f3rie sci-fi. Civiln\u00e1 vojensk\u00e1 slu\u017eba rozlet jeho mysle ani v\u00a0najmen\u0161om nepozna\u010dila: v\u00a0roku 1974 vyhral liter\u00e1rnu cenu Hugo Award (za pozoruhodn\u00e9 po\u010diny v\u00a0oblasti science-fiction) za novelu Piese\u0148 pre Lyu. A\u00a0po civilke takmer plynule pre\u0161iel k rozhodnutiu \u017eivi\u0165 sa p\u00edsan\u00edm.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Desmond Doss (1919 – 2006)<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

D\u00f4vod odmietnutia vojenskej slu\u017eby<\/strong>:<\/strong> N\u00e1bo\u017eensk\u00e9 presved\u010denie, \u017ee zabi\u0165 \u010dloveka je najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed hriech.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Pred vojnou<\/strong><\/p>\n

\u0160\u0165\u00faply, tenk\u00fd mlad\u00edk, ktor\u00e9ho by aj v\u00e1nok odf\u00fakol, tak p\u00f4sobil na svoje okolie mlad\u00fd mu\u017e z\u00a0americk\u00e9ho Lynchburgu. Tento ml\u00e1denec v\u0161ak dok\u00e1zal \u010dosi, \u010do sa prakticky rovn\u00e1 z\u00e1zraku: v\u00a0najpr\u00ed\u0161ernej\u0161ej pa\u013ebe guliek a\u00a0gran\u00e1tov, ak\u00e1 sa odohrala po\u010das druhej svetovej vojny v Pacifiku, zachr\u00e1nil desiatky polom\u0155tvych kamar\u00e1tov, pri\u010dom jeho jedin\u00fdmi zbra\u0148ami boli Biblia a\u00a0morfium. Zobra\u0165 do ruky pu\u0161ku a\u00a0namieri\u0165 ju proti komuko\u013evek bolo pre neho nepredstavite\u013en\u00e9. V\u017edy t\u00fa\u017eil robi\u0165 presn\u00fd opak: neubli\u017eova\u0165, rad\u0161ej pom\u00e1ha\u0165. Jeho sestra Audrey v\u00a0dokumente o\u00a0svojom bratovi op\u00edsala, ako uva\u017eoval: \u201eV\u00a0r\u00e1diu hovorili o\u00a0nehode na Route 29 a\u00a0nutne potrebovali krv pre zranen\u00fa \u017eenu. Desmond \u0161iel tri m\u00edle do nemocnice, aby daroval krv. O\u00a0dva dni hovorili, \u017ee potrebuj\u00fa e\u0161te viac krvi. Desmond \u0161iel op\u00e4\u0165, tri m\u00edle tam a\u00a0tri nasp\u00e4\u0165.\u201c Ve\u013ek\u00fd vplyv na jeho zm\u00fd\u0161\u013eanie mala mama, ktor\u00e1 ho vychovala ako oddan\u00e9ho adventistu siedmeho d\u0148a. Desa\u0165 prik\u00e1zan\u00ed bolo pre\u0148 z\u00e1kon. Odmali\u010dka ho fascinoval plag\u00e1t s\u00a0ilustrovan\u00fdmi prik\u00e1zaniami, na ktorom pri bode \u201eNezabije\u0161\u201c nevedel odtrhn\u00fa\u0165 o\u010di od kresby Kaina zab\u00edjaj\u00faceho \u00c1bela. Ke\u010f sa raz jeho otec a\u00a0str\u00fdko dostali do pot\u00fd\u010dky, pri ktorej otec mieril na str\u00fdka zbra\u0148ou (Desmondova matka na\u0161\u0165astie zakro\u010dila), pre chlapca to bol rozhoduj\u00faci okamih: od tej chv\u00edle vedel, \u017ee zbra\u0148 nielen\u017ee nikdy nepou\u017eije, on sa jej nikdy ani len nedotkne.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Arm\u00e1da vol\u00e1!<\/strong><\/p>\n

Pre Desmonda a\u00a0jeho brata Harolda bol vstup do arm\u00e1dy samozrejmos\u0165ou. \u201ePova\u017eoval som za poctu sl\u00fa\u017ei\u0165 Bohu a\u00a0krajine,\u201c povedal Desmond v\u00a0dokumente o\u00a0svojom skutku. Harold nast\u00fapil na americk\u00fd torp\u00e9doborec a\u00a0Desmond sa prihl\u00e1sil ako dobrovo\u013en\u00edk. U\u017e pri odvode upozor\u0148oval, \u017ee s\u00a0v\u00fdcvikom, ako manipulova\u0165 so zbra\u0148ou to v jeho pr\u00edpade bude mimoriadne jednoduch\u00e9: \u017eiadnu nemienil pou\u017e\u00edva\u0165. Pre arm\u00e1dne myslenie bol \u010dosi ako mimozem\u0161\u0165an. \u00cds\u0165 do arm\u00e1dy a\u00a0nebojova\u0165? Pojem odporca vojenskej slu\u017eby bol e\u0161te v\u00a0plienkach a\u00a0aby tomu nasadil korunu, tvrdil, \u017ee nie je \u201eodporca\u201c, sk\u00f4r \u201espolupracovn\u00edk\u201c. \u201eChcel som \u00eds\u0165 do arm\u00e1dy, akur\u00e1t bez nutnosti zab\u00edja\u0165.\u201c Toto bolo nad ch\u00e1panie arm\u00e1dnych in\u0161tanci\u00ed, tak\u017ee sa s\u00a0n\u00edm pr\u00edli\u0161 nep\u00e1rali a\u00a0poslali ho na civiln\u00fa pr\u00e1cu do dokov v\u00a0Newporte. Tam si urobil kurz zdravotn\u00edka a\u00a0ke\u010f ho komisia znovu predvolala, rovno mu udelila status odporcu. Nebolo to pod\u013ea jeho gusta, ale na druhej strane mohol \u00eds\u0165 do vojny, mohol by\u0165 priamo na mieste \u010dinu a\u00a0mohol nap\u013a\u0148a\u0165 svoju predstavu, ako vo vojne nezab\u00edja\u0165, ale zachra\u0148ova\u0165. Stal sa \u010dlenom pe\u0161ej div\u00edzie a\u00a0\u010dakal ho z\u00e1kladn\u00fd v\u00fdcvik.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Hon na \u010darodejn\u00edka<\/strong><\/p>\n

\u00cds\u0165 proti pr\u00fadu neb\u00fdva jednoduch\u00e9. Desmond si n\u00e1sledky svojho rozhodnutia \u201eu\u017eil\u201c vrchovato. Pre ostatn\u00fdch bol vydedencom, ktor\u00fd sa chce iba ulieva\u0165, ktor\u00fd ustavi\u010dne otravuje s\u00a0rann\u00fdm a\u00a0ve\u010dern\u00fdm modlen\u00edm – tieto chv\u00edle mu ob\u010das spestrovali tak, \u017ee do\u0148 h\u00e1dzali top\u00e1nky. Jeden z\u00a0kapit\u00e1nov sa ho usiloval silou-mocou pon\u00ed\u017ei\u0165: tvrdil mu, \u017ee opu\u0161\u0165\u00e1k m\u00f4\u017eu dosta\u0165 iba t\u00ed, ktor\u00ed absolvuj\u00fa v\u00fdcvik so zbra\u0148ou. Dr\u017eal mu pu\u0161ku pred nosom so slovami, \u017ee ak ju nezoberie, po\u017eenie ho pred vojensk\u00fd s\u00fad. Desmond nechal pu\u0161ku spadn\u00fa\u0165 na zem. Viackr\u00e1t ho z\u00a0v\u00fdcviku chceli vy\u0161tva\u0165 a\u00a0nev\u00e1hali pou\u017ei\u0165 ani argument o\u00a0ment\u00e1lnom postihnut\u00ed. V\u0161eobecne ho chlapci vo v\u00fdcvikovom t\u00e1bore vn\u00edmali ako pr\u00ed\u0165a\u017e, ako najslab\u0161ie ohnivko v\u00a0celej arm\u00e1dnej re\u0165azi.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Desmondov vlastn\u00fd boj<\/strong><\/p>\n

Koniec \u0161ikany a\u00a0poh\u0155dania pri\u0161iel so za\u010diatkom skuto\u010dnej vojny. V\u00a0j\u00fali 1944 sa aj s\u00a0jednotkou ocitol na ostrove Guam, ktor\u00fd ovl\u00e1dali Japonci. Vlhk\u00e9 zelen\u00e9 peklo – aj tak sa d\u00e1 nazva\u0165 miesto, kde mlad\u00fd zdravotn\u00edk za\u010dal svoju misiu. Brodil sa blatom, \u0165ahal z\u00a0neho zranen\u00fdch kamar\u00e1tov. S\u00e1m pritom bol ter\u010dom – japonsk\u00ed ostre\u013eova\u010di sa radi zameriavali pr\u00e1ve na \u013eud\u00ed ozna\u010den\u00fdch medic\u00ednskym kr\u00ed\u017eom, preto\u017ee verili, \u017ee m\u0155tvi zdravotn\u00edci zna\u010dne otras\u00fa americkou mor\u00e1lkou. Jeho spolubojovn\u00edci ale s\u00a0prekvapen\u00edm sledovali, ako sa tento mu\u017e, dovtedy pova\u017eovan\u00fd za arm\u00e1dneho fl\u00e1ka\u010da, pred ich o\u010dami men\u00ed na ne\u00fanavn\u00e9ho z\u00e1chrancu ka\u017ed\u00e9ho, kto sa ocitol na rozmedz\u00ed \u017eivota a\u00a0smrti. \u010cist\u00e9 peklo v\u0161ak nastalo na\u00a0ostrove Okinawa. Stovky diel, m\u00ednometov. Japonsk\u00fd gener\u00e1l Micuru U\u0161id\u017eima, ktor\u00fd mal k\u00a0dispoz\u00edcii 1.500 lietadiel kamikadze, mno\u017estvo dovtedy nev\u00eddan\u00e9. A\u00a0tis\u00edce japonsk\u00fdch vojakov ochotn\u00fdch obetova\u0165 pre obranu ostrova \u00faplne v\u0161etko. Ameri\u010dania sa potrebovali dosta\u0165 na n\u00e1horn\u00fa plo\u0161inu, na ktor\u00fa sa \u0161plhali pomocou l\u00e1n. Hore ich v\u0161ak \u010dakali na v\u0161etko odhodlan\u00ed Japonci a\u00a0americk\u00e1 jednotka za\u017e\u00edvala doslova jatky. T\u00ed, ktor\u00ed to pre\u017eili, sa dali na \u00fastup. Hore ostali len m\u0155tvi, zranen\u00ed… a\u00a0Desmond Doss. P\u00e4\u0165 hod\u00edn behal medzi gu\u013ekami, \u0165ahal svojich kamar\u00e1tov k\u00a0\u00fatesu, odkia\u013e ich sp\u00fa\u0161\u0165al dole lanami a\u00a0po ka\u017edom jednom zranenom sa modlil: \u201eBo\u017ee, nech zachr\u00e1nim e\u0161te jedn\u00e9ho…\u201c Je nepochopite\u013en\u00e9, ako to dok\u00e1zal. Veter\u00e1n Carl Bentley o\u00a0tom po rokoch povedal: \u201eBolo to, akoby nad n\u00edm dr\u017eal ruku s\u00e1m Boh.\u201c Po p\u00e1r d\u0148och sa boje opakovali. Desmond pokra\u010doval aj tentokr\u00e1t v\u00a0zachra\u0148ovan\u00ed, ale dostal d\u00e1vku sedemn\u00e1stich \u0161rapnelov. Ke\u010f po neho kone\u010dne pri\u0161li s\u00a0nosidlami, odmietol ich a\u00a0nechal do nich nalo\u017ei\u0165 in\u00e9ho \u0165a\u017eko ranen\u00e9ho vojaka. Krv\u00e1caj\u00faci a\u00a0vy\u010derpan\u00fd sa nakoniec do z\u00e1zemia dostal s\u00e1m, bez cudzej pomoci.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Ivana Ilgov\u00e1<\/p>\n

foto Sita<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v m\u00e1jovo-j\u00fanovom dvoj\u010d\u00edsle MIAU (2020)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Pred desa\u0165ro\u010diami to bola zbabelos\u0165. V\u00a0ot\u00e1zke \u201eslu\u017ebe vlasti\u201c stopercentne. Iste\u017ee mu\u017eov, ktor\u00fdm predstava \u00fatrap medzi \u0161rapnelmi a\u00a0gran\u00e1tmi ne\u0161la v\u00f4bec pod nos, boli z\u00e1stupy, ale drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina skr\u00e1tka nemala na v\u00fdber. Iba nieko\u013eko \u201e\u010diernych oviec\u201c sa odhodlalo postavi\u0165 tv\u00e1rou v\u00a0tv\u00e1r vojenskej ma\u0161in\u00e9rii a vytrvalo uplat\u0148ova\u0165 v\u00fdhradu svedomia. Odmenou im bolo zhrozenie, opovrhnutie, vl\u00e1\u010denie po s\u00fadoch. […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":7947,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[86,11],"tags":[],"class_list":["post-7931","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-maj-jun-2020","category-na-pohlad"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7931","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7931"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7931\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7948,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7931\/revisions\/7948"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/7947"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7931"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7931"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7931"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}