![\"Reese](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/03\/Na-poh\u013ead-Rheese-Whiterspon.jpg\")
<\/a><\/p>\n <\/p>\n
\u201eA\u00a0napokon, ke\u010f som naozaj \u0161la a\u00a0urobila to, pre\u0161la tie kilometre a\u00a0cel\u00e9 tie dni, som si uvedomila, \u017ee to, \u010do som pokladala za za\u010diatok, vlastne v\u00f4bec nebolo za\u010diatkom. \u017de v\u00a0skuto\u010dnosti sa moja t\u00fara na Pacific Crest Trail neza\u010dala t\u00fdm ne\u010dakan\u00fdm rozhodnut\u00edm poduja\u0165 sa na \u0148u. Za\u010dala sa sk\u00f4r, ne\u017e som si ju v\u00f4bec predstavila, presne pred \u0161tyrmi rokmi, siedmimi mesiacmi a\u00a0troma d\u0148ami, ke\u010f som st\u00e1la v\u00a0malej miestnosti na klinike Mayo v\u00a0Rochestri v\u00a0\u0161t\u00e1te Minnesota a\u00a0dozvedela som sa, \u017ee mama zomiera.\u201c<\/p>\n
<\/p>\n
Mama, l\u00e1ska m\u00f4jho \u017eivota<\/strong><\/p>\nPredstavte si boles\u0165. T\u00fa najsilnej\u0161iu hroziv\u00fa boles\u0165 v srdci, ktor\u00e1 v\u00e1m rozvracia cel\u00fd \u017eivot. Nikdy u\u017e ni\u010d nebude tak\u00e9 ako predt\u00fdm. U\u017e nikdy nebudete tak\u00e1 ako kedysi, nie\u010do ve\u013emi siln\u00e9 sa vo v\u00e1s zlomilo. Sna\u017e\u00edte sa vyzna\u0165 v tom mori pocitov, sna\u017e\u00edte sa pomenova\u0165 tie nov\u00e9 veci a da\u0165 im zmysel. Ale \u010dasto ten zmysel zmizne v b\u00farke nov\u00fdch pocitov. Jedna em\u00f3cia vraj trv\u00e1 iba dev\u00e4\u0165 sek\u00fand a potom pominie. Ale pr\u00edde \u010fal\u0161ia a \u010fal\u0161ia a\u00a0vy sa v\u00a0nich za\u010d\u00ednate str\u00e1ca\u0165. Tak sa c\u00edtila Cheryl Strayed, ke\u010f jej zomrela mama. Mala dvadsa\u0165dva, bola vydat\u00e1 iba tri roky a\u00a0do ukon\u010denia univerzity jej ch\u00fdbal posledn\u00fd rok. Nevedela e\u0161te, \u010do bude robi\u0165 po \u0161kole, s Paulom boli ako p\u00e1rik hipis\u00e1kov, chceli ochutna\u0165 r\u00f4zne veci a\u00a0precestova\u0165 krajiny, na v\u0161etko mali \u010das. Dostatok \u010dasu. A\u017e sa potom dozvedela, \u017ee Bobbi, jej mama, bez ktorej si nevedela predstavi\u0165 \u017eivot, m\u00e1 rakovinu.<\/p>\n
Cheryl Nyland (nesk\u00f4r si priezvisko zmenila na Strayed, \u010do znamen\u00e1 \u201ezat\u00falan\u00e1\u201c) sa narodila v meste\u010dku Spangler v \u0161t\u00e1te Pennsylvania na jese\u0148 1968. Mama, Barbara \u201eBobbi\u201c Anne a jej vtedaj\u0161\u00ed man\u017eel, Cherylin otec Ronald Nyland, priviedli na svet e\u0161te \u010fal\u0161ie dve deti: diev\u010datko Karen a chlapca Leifa. Cheryl oboch s\u00farodencov zbo\u017e\u0148ovala, milovala ich a vytvorili nerozlu\u010dn\u00e9 trio, hr\u00e1vali sa spolu vonku a d\u00e1vali na seba pozor. Man\u017eelstvo Nylandovcov v\u0161ak nebolo idylick\u00e9, Roland sa \u010dasto n\u00e1siln\u00edcky spr\u00e1val nielen k\u00a0man\u017eelke, ale aj k de\u0165om. \u201eMama vyrastala ako die\u0165a vojakov bez povolania, s\u00a0katol\u00edckou v\u00fdchovou. Pred dov\u0155\u0161en\u00edm p\u00e4tn\u00e1stich rokov \u017eila v\u00a0piatich r\u00f4znych \u0161t\u00e1toch a\u00a0dvoch krajin\u00e1ch… Ke\u010f v\u00a0dev\u00e4tn\u00e1stich otehotnela, vydala sa za m\u00f4jho otca. O\u00a0tri dni ju st\u013akol. Odi\u0161la a\u00a0vr\u00e1tila sa. Odi\u0161la a\u00a0vr\u00e1tila sa. Nechcela to trpie\u0165, ale trpela. Zlomil jej nos, rozbil jej taniere, odral kolen\u00e1, ke\u010f ju za vlasy \u0165ahal za bieleho d\u0148a po chodn\u00edku. Ale nezlomil ju. Ke\u010f mala dvadsa\u0165osem podarilo sa jej od neho od\u00eds\u0165 naposledy.\u201c<\/p>\n
Cheryl vtedy preplakala nieko\u013eko dn\u00ed, nechcela, aby sa rodi\u010dia rozviedli, nechcela \u017ei\u0165 bez otca. Bobbi v\u0161ak svoje tri deti nalo\u017eila do auta, smer Minnesota a nav\u017edy sa ods\u0165ahovala od n\u00e1siln\u00edckeho man\u017eela. B\u00fdvali v ubytovniach a nespo\u010detnekr\u00e1t sa s\u0165ahovali. Mama Bobbi a jej traja mu\u0161ketieri. Ke\u010f sa zozn\u00e1mila s Eddiem, tes\u00e1rom, <\/strong>ktor\u00fd bol od nej o osem rokov mlad\u0161\u00ed, nemyslela si, \u017ee to bude fungova\u0165. Ale vedel \u010doko\u013evek opravi\u0165, vyrobi\u0165 a Bobbi sa za\u0148ho zakr\u00e1tko vydala. Mladoman\u017eelsk\u00fa rados\u0165 v\u0161ak nasledovalo ne\u0161\u0165astie – Eddie spadol zo strechy a zlomil si chrbticu. Ve\u013ek\u00e1 trag\u00e9dia pre \u017eivite\u013ea p\u00e4\u0165\u010dlennej rodiny. Ke\u010f sa trochu vystr\u00e1bil, pou\u017eili dvan\u00e1s\u0165tis\u00edcov\u00e9 od\u0161kodn\u00e9 a k\u00fapili si \u0161estn\u00e1s\u0165 hekt\u00e1rov p\u00f4dy v okrese Aitkin v Minnesote. Postavili si men\u0161\u00ed dom\u010dek a ke\u010f mala Cheryl trin\u00e1s\u0165, cel\u00e1 rodina sa tam spolu s dvoma ko\u0148mi, ma\u010dkami a psami natrvalo pres\u0165ahovala.<\/p>\nV roku 1986 Cheryl zmaturovala na McGregor High School a rozhodovala sa kam \u010falej. Zobrali ju na vysok\u00fa \u0161kolu v ne\u010falekom St. Paule a po roku prest\u00fapila na Minnesotsk\u00fa univerzitu v\u00a0Minneapolise, odbor angli\u010dtina a feministick\u00e9 \u0161t\u00fadie. V ozn\u00e1men\u00ed o prijat\u00ed st\u00e1l dodatok, \u017ee rodi\u010dia \u0161tudentov m\u00f4\u017eu chodieva\u0165 na predn\u00e1\u0161ky zadarmo. Bobbi sa teda spolu so s dc\u00e9rou zap\u00edsala na vysok\u00fa a\u00a0dost\u00e1vala sam\u00e9 \u00e1\u010dka. A potom pri\u0161la t\u00e1 spr\u00e1va…<\/p>\n
Choroba postupovala ve\u013emi r\u00fdchlo, odkedy jej prv\u00fd lek\u00e1r v\u00a0Duluthe diagnostikoval rakovinu, \u017eila Bobbi iba \u0161tyridsa\u0165dev\u00e4\u0165 dn\u00ed. Cheryl sa zr\u00fatil cel\u00fd svet… \u00a0<\/em><\/p>\n\u00a0<\/strong><\/p>\nZat\u00falan\u00e1<\/strong><\/p>\nNevedela, \u010do si po\u010da\u0165, chcela skon\u010di\u0165 so \u0161kolou, \u0161t\u00fadium v\u0161ak napokon dokon\u010dila. Vy\u010d\u00edtala si, \u017ee nedok\u00e1\u017ee udr\u017ea\u0165 rodinu pokope, ako to vedela Bobbi, \u017ee sa so s\u00farodencami nestret\u00e1va tak \u010dasto a \u017ee sa takmer \u00faplne odcudzili. Trpelo aj jej mlad\u00e9 man\u017eelstvo s Paulom, naj\u00fa\u017easnej\u0161\u00edm a najch\u00e1pavej\u0161\u00edm mu\u017eom, ktor\u00e9ho doteraz stretla. Paul dostal \u0161tipendium na univerzite v New Yorku a Cheryl d\u00fafala, \u017ee od\u00edde. D\u00fafala, \u017ee jej to u\u013eah\u010d\u00ed a od\u00edde s\u00e1m, bez toho, aby ona bola t\u00e1 \u201ezl\u00e1\u201c a povedala, \u017ee s n\u00edm kon\u010d\u00ed. Ale do New Yorku odi\u0161la s n\u00edm. Tam pobozkala in\u00e9ho mu\u017ea. A potom \u010fal\u0161ieho. A\u00a0zrazu sa v\u0161etko za\u010dalo vali\u0165 tak\u00fdm tempom, \u017ee to u\u017e nevedela zastavi\u0165.<\/p>\n
O \u0161es\u0165 mesiacov po pr\u00edchode do New Yorku sa Cheryl s\u00a0man\u017eelom vr\u00e1tili do Minnesoty (Paul zanechal \u0161t\u00fadium), rozhodli sa trochu cestova\u0165 po z\u00e1pade Ameriky. Potom sa na chv\u00ed\u013eu usadili v Portlande, kde sa obaja zamestnali v re\u0161taur\u00e1cii. Man\u017eelstvo sa v\u0161ak napriek v\u0161etk\u00e9mu \u00fasiliu pomaly, ale iste rozpad\u00e1valo. \u201ePostupne sme ozn\u00e1mili na\u0161im zn\u00e1mym, \u017ee sa rozch\u00e1dzame. Hnevali sa – nie na n\u00e1s, ale na m\u0148a. Le\u017eala som osamote na na\u0161om matraci a\u00a0mala pocit, akoby som takmer levitovala od bolesti.\u201c<\/p>\n
Cheryl sa prepad\u00e1vala do dier samoty, z\u00fafalstva a \u017eia\u013eu. \u0160la nav\u0161t\u00edvi\u0165 kamar\u00e1tku Lisu do Portlandu a tam sa zozn\u00e1mila s Joem, dvadsa\u0165\u0161tyriro\u010dn\u00fdm punkerom, ktor\u00fd len ned\u00e1vno dokon\u010dil v\u00fd\u0161ku s titulom bakal\u00e1ra. Rozpr\u00e1val jej o svojej inteligentnej mame a otcovi alkoholikovi, o fajnovej nekompromisnej \u0161kole a potom sa milovali. A potom padlo to slovo. Hero\u00edn. Vysk\u00fa\u0161ala si to u\u017e? Sp\u00fdtal sa celkom cudz\u00ed chlap, s ktor\u00fdm sa pr\u00e1ve vyspala a ktor\u00fd mal tak stra\u0161ne \u010faleko od milovan\u00e9ho, citliv\u00e9ho Paula. Nie, znela odpove\u010f. Ale vysk\u00fa\u0161a to, povedala si, pre\u010do nie? A tak hero\u00ednu povedala \u00e1no. Pres\u0165ahovala sa k\u00a0Joeovi do bytu nad opustenou drog\u00e9riou. Leto tr\u00e1vili najm\u00e4 sexom a hero\u00ednom, najprv ho \u0161nupali, potom si ho pichli. (\u201eR\u00e1no sa moja boles\u0165 zn\u00e1sobila asi tis\u00edckr\u00e1t. R\u00e1no tu neboli len smutn\u00e9 fakty o\u00a0mojom \u017eivote. Bola tu aj skuto\u010dnos\u0165, \u017ee je zo m\u0148a troska. V\u00a0k\u00fape\u013eni som si opl\u00e1chla tv\u00e1r a\u00a0vzlykaj\u00fac do dlan\u00ed nasala p\u00e1r r\u00fdchlych n\u00e1dychov, aby som sa pripravila na pr\u00e1cu \u010da\u0161n\u00ed\u010dky, ktor\u00fa som si na\u0161la v\u00a0re\u0161taur\u00e1cii pod\u00e1vaj\u00facej ra\u0148ajky.\u201c)<\/p>\n
Ke\u010f zistila, \u017ee je tehotn\u00e1, bola vystra\u0161en\u00e1, cel\u00e1 bez seba, ale jedno vedela: die\u0165a si nem\u00f4\u017ee v tomto stave necha\u0165. Zobrala auto, do\u0161of\u00e9rovala to kdesi na juhoz\u00e1padn\u00e9 polia Minnesoty a tam plakala. Plakala tak ve\u013emi, \u017ee ledva dok\u00e1zala kr\u00fati\u0165 volantom, plakala pre nechcen\u00e9 tehotenstvo, pre drogov\u00fa z\u00e1vislos\u0165, pre Paula, pre mamu, plakala, pre svoje zlyhanie a ka\u0161u, do ktorej sa dostala, odkedy Bobbi zomrela.<\/p>\n
<\/p>\n
Pacifick\u00e1 hrebe\u0148ovka<\/strong><\/p>\nVtedy sa dopo\u010dula o pacifickej hrebe\u0148ovke, n\u00e1ro\u010dnej p\u00fati, ktor\u00e1 sa za\u010d\u00edna na americko-mexickej hranici na juhu Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov a vedie cez \u0161t\u00e1ty Kalifornia, Oregon, Washington a\u017e k americko-kanadsk\u00fdm hraniciam na severe. Ofici\u00e1lne bol tento turistick\u00fd a jazdeck\u00fd chodn\u00edk (d\u00e1 sa prejs\u0165 aj na koni) otvoren\u00fd v roku 1993, ale s jeho budovan\u00edm sa za\u010dalo u\u017e v roku 1968. Dlh\u00fd 2.663 m\u00ed\u013e (4.286 km) s najvy\u0161\u0161\u00edm bod st\u00fapania siahaj\u00facim do v\u00fd\u0161ky \u0161tyritis\u00edc metrov. Cel\u00e1 cesta vedie cez dvadsa\u0165p\u00e4\u0165 lesov a sedem n\u00e1rodn\u00fdch parkov.<\/p>\n
Cheryl sa rozhodla, v\u0161etky inform\u00e1cie o pacifickej hrebe\u0148ovke doslova hltala. K\u00fapila si sprievodcu, ktor\u00e9ho v najbli\u017e\u0161\u00edch mesiacoch pre\u010d\u00edtala asi desa\u0165kr\u00e1t. Absolvovala interrupciu a\u00a0nau\u010dila sa vyrobi\u0165 su\u0161en\u00e9 tuniakove vlo\u010dky a\u00a0su\u0161en\u00e9 mor\u010dacie m\u00e4so, pou\u017e\u00edva\u0165 \u010disti\u010d vody. Nak\u00fapila si veci na v\u00fdpravu, nov\u00e9 top\u00e1nky, hrnce, oble\u010denie. Skon\u010dila s pr\u00e1cou serv\u00edrky, sfinalizovala rozvod, predala takmer v\u0161etky svoje veci, rozl\u00fa\u010dila sa s priate\u013emi. Tak stra\u0161ne sa chcela zmeni\u0165, da\u0165 veci do poriadku, chcela by\u0165 znovu tou Cheryl ako kedysi – siln\u00fdm, zodpovedn\u00fdm a\u00a0dobr\u00fdm diev\u010da\u0165om. \u201eBudem po nej kr\u00e1\u010da\u0165 a\u00a0rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o\u00a0celom svojom \u017eivote,\u201c myslela si. A tak sa vydala na cestu.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nP\u00fa\u0165 m\u00f4jho \u017eivota<\/strong><\/p>\n\u201ePozrela som sa na svoje bos\u00e9, ubit\u00e9 chodidl\u00e1 s\u00a0pozostatkami nechtov. A\u017e po l\u00edniu nad \u010dlenkami, kde sa kon\u010dili vlnen\u00e9 pono\u017eky, ktor\u00e9 som zv\u00e4\u010d\u0161a nosila, som mala nohy stra\u0161ne bled\u00e9. L\u00fdtka nad nimi boli svalnat\u00e9, zlatist\u00e9 a\u00a0zarasten\u00e9, posiate \u0161pinou a\u00a0kon\u0161tel\u00e1ciou modr\u00edn a\u00a0\u0161krabancov. Kr\u00e1\u010da\u0165 som za\u010dala v\u00a0Mohavskej p\u00fa\u0161ti a\u00a0nemala som v\u00a0\u00famysle zasta\u0165, k\u00fdm sa nedotknem mosta nad riekou Columbia na hranici \u0161t\u00e1tov Oregon a\u00a0Washington s\u00a0grandi\u00f3znym n\u00e1zvom Bridge of the Gods (Most bohov). Pozrela som na sever smerom k\u00a0mostu – u\u017e len pomyslenie na\u0148 na m\u0148a p\u00f4sobilo ako maj\u00e1k. Pozrela som sa na juh, odkia\u013e som pri\u0161la, na div\u00fa krajinu, ktor\u00e1 ma vy\u0161kolila a\u00a0sp\u00e1lila a\u00a0zv\u00e1\u017eila som v\u0161etky mo\u017enosti. Vedela som, \u017ee je len jedna. V\u017edy je iba jedna mo\u017enos\u0165. Kr\u00e1\u010da\u0165 \u010falej.\u201c<\/p>\n
Cheryl za\u010dala t\u00faru v\u00a0lete v\u00a0roku 1995 v\u00a0Mojave, meste\u010dku na kraji Mohavskej p\u00fa\u0161te, odtia\u013e sa napojila na chodn\u00edk. Len ruksak v\u00e1\u017eil vy\u0161e tridsa\u0165 k\u00edl (volala ho Pr\u00ed\u0161era), nosila si so sebou dvan\u00e1s\u0165 litrov vody. Ako \u010da\u0161n\u00ed\u010dka sa nachodila mnoho hod\u00edn, ale hne\u010f v\u00a0prv\u00fd de\u0148 jej bolo jasn\u00e9, \u017ee toto je in\u00fd orie\u0161ok. S tridsa\u0165kilov\u00fdm ruksakom si po hodine na PCT vravela: \u201ePreboha, Cheryl, do \u010doho si sa to dostala?\u201c Hoci ako nesk\u00fasen\u00e1 turistka so sebou niesla viac vec\u00ed, \u017easla, \u017ee v\u0161etko, \u010do \u010dlovek potrebuje na pre\u017eitie, sa d\u00e1 odnies\u0165 na chrbte. Prv\u00e9 dni sa sna\u017eila iba kr\u00e1\u010da\u0165 a na ni\u010d nemyslie\u0165. Cesta sa \u010dasto vinula nahor a musela zvl\u00e1da\u0165 st\u00fapania do nadmorskej v\u00fd\u0161ky 1.200 – 1.800 m. Takto to pokra\u010dovalo cel\u00fd \u010das. Najprv dolu, potom hore. Sama samu\u010di\u010dk\u00e1 ako prst, presne tak, ako chcela. Ruksak jej po p\u00e1r d\u0148och odral bedr\u00e1 do krvi a neboleli ju len rany, ale absol\u00fatne cel\u00e9 telo z po\u010diato\u010dnej svalovice. Upustila od nosenia nohavi\u010diek, lebo jej dr\u00e1\u017edili rozodret\u00fa poko\u017eku na bedr\u00e1ch. Chcela prejs\u0165 dvadsa\u0165 kilometrov denne, no niekedy ledva zvl\u00e1dla p\u00e4tn\u00e1s\u0165. V\u00e4\u010d\u0161inou sp\u00e1vala pod stanom, niekedy teplomer ukazoval v noci nulu i\u00a0menej, vtedy trpela, lebo si musela zvliec\u0165 spoten\u00e9 oble\u010denie a r\u00e1no si ho, pr\u00ed\u0161erne studen\u00e9, znova obliec\u0165. Bolo tvrd\u00e9 ako doska, v noci primrzlo.<\/p>\n
<\/p>\n
Do poslednej kvapky <\/strong><\/p>\nCestu si napl\u00e1novala tak, aby sa ka\u017ed\u00fdch (v\u00a0priemere) desa\u0165 dn\u00ed zastavila na stanovisku, kde bol hotel a\u00a0re\u0161taur\u00e1cia – k\u00fdm sa vydala na cestu, poslala si na tie miesta bal\u00edky s\u00a0jedlom, \u010dist\u00fdm oble\u010den\u00edm a\u00a0peniazmi. Hlavn\u00fa \u010das\u0165 ruksaku zaberal stan, spac\u00e1k, oble\u010denie a\u00a0jedlo. Zastavovala sa pri vodn\u00fdch zdrojoch a\u00a0jazer\u00e1ch, aby si napumpovala vodu a\u00a0trochu sa umyla. Mala so sebou \u010disti\u010d vody a pumpi\u010dku na nas\u00e1vanie. Prv\u00fdch osem dn\u00ed nevidela ani \u010dloveka Niekedy sa neum\u00fdvala aj t\u00fd\u017ede\u0148 (\u201eZabalila som si dezodorant a ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no som si n\u00edm pretrela podpazu\u0161ie, no u\u017e to nerobilo nijak\u00fd rozdiel. U\u017e t\u00fd\u017ede\u0148 som sa nek\u00fapala. Telo mi pokr\u00fdvala \u0161pina a krv, vlasy prilepen\u00e9 k\u00a0hlave pod klob\u00fakom som mala hust\u00e9 od prachu a zaschnut\u00e9ho potu. Ka\u017ed\u00fdm d\u0148om som c\u00edtila, ako mi silnej\u00fa svaly a z\u00e1rove\u0148 som rovnak\u00fdm dielom poci\u0165ovala, ako sa mi rozpad\u00e1vaj\u00fa \u0161\u013eachy a k\u013aby. Chodidl\u00e1 ma boleli zvonka i zvn\u00fatra, ko\u017eu na nich som mala \u017eiv\u00fa od p\u013euzgierov, kosti a svaly vysilen\u00e9 nachoden\u00fdmi kilometrami\u201c). Tla\u010dili ju top\u00e1nky, ale in\u00e9 nemala, musela vydr\u017ea\u0165. Po ceste jej o\u010dernelo a zliezlo \u0161es\u0165 nechtov na noh\u00e1ch.<\/p>\n
Niekde v tom \u00faseku sa stretla so \u0161trk\u00e1\u010dom a medve\u010fom (\u201eKe\u010f som zdvihla poh\u013ead, uvidela som zviera ve\u013ek\u00e9 ako chladni\u010dka, ako stoj\u00ed na v\u0161etk\u00fdch \u0161tyroch na chodn\u00edku asi sedem metrov odo m\u0148a. V momente, ke\u010f sa n\u00e1m stretli poh\u013eady, mihol sa n\u00e1m na tv\u00e1rach ten ist\u00fd vy\u013eakan\u00fd v\u00fdraz.\u201c). Od strachu za\u010dala kri\u010da\u0165, siahla po p\u00ed\u0161\u0165alke na medvede a f\u00fakala tak silno, a\u017e sa jej zvuk rozozvu\u010dal po celom \u00fadol\u00ed. F\u00fakala a\u00a0f\u00fakala a ke\u010f sa po chv\u00edli rozhliadla, medve\u010f bol pre\u010d.<\/p>\n
Pocit panick\u00e9ho strachu o svoj \u017eivot za\u017eila e\u0161te raz, ke\u010f sa jej minula voda. A\u00a0to do poslednej kvapky. Stalo sa to e\u0161te v Kalifornii a ona kr\u00e1\u010dala, z\u00fafal\u00e1 bez akejko\u013evek pomoci, nemala potuchy, kde sa voda m\u00f4\u017ee nach\u00e1dza\u0165. Ale napokon ju na\u0161la – pr\u00edrodn\u00e9 jazero, ktor\u00e9 jej zachr\u00e1nilo \u017eivot.<\/p>\n
<\/p>\n
Zlomila som si srdce<\/strong><\/p>\nPo ceste stret\u00e1vala p\u00fatnikov, v\u00e4\u010d\u0161inou v\u00a0skupink\u00e1ch a\u00a0v\u00e4\u010d\u0161inou mu\u017eov. T\u00ed ju obdivovali za odvahu kr\u00e1\u010da\u0165 tak\u00fa dia\u013eku sama, niektor\u00ed ju dokonca poctili titulom Kr\u00e1\u013eovn\u00e1 pacifickej hrebe\u0148ovky. Viacer\u00ed jej navrhovali, aby sa pripojila k\u00a0nim. Niekedy putovala \u010das\u0165 cesty s nimi, ale dlh\u0161ie spolo\u010dn\u00e9 \u00faseky odmietala. (\u201eSom dojat\u00e1 va\u0161ou ponukou, ale podstata mojej cesty je v tom, \u017ee ju prejdem sama,\u201c zvykla odpoveda\u0165). V\u00a0Kalifornii putovala cez Kennedy Meadows (br\u00e1na do pohoria High Sierra) a preto\u017ee \u010das\u0165 cesty bola zasne\u017een\u00e1, musela si vzia\u0165 autobus do nevadsk\u00e9ho mesta Reno a odtia\u013e do meste\u010dka Truckee a napokon do Sierra City. Spolu s \u010fal\u0161\u00edm p\u00fatnikom Gregom stopovala. Nemala so sebou dostatok pe\u0148az\u00ed a aj ke\u010f si na ka\u017edom pl\u00e1novanom stanovisku vyzdvihla bal\u00ed\u010dek, v ktorej bola ob\u00e1lka s peniazmi, nesta\u010dilo to. \u010casto namiesto v hoteli v p\u00fatnickom stanovisku spala v stane a ke\u010f jej zv\u00fd\u0161il nejak\u00fd dol\u00e1r, k\u00fapila si \u013eadovo chladen\u00fa citron\u00e1du a\u00a0kurac\u00ed sendvi\u010d a\u00a0na terase bufetu pozorovala turistov a\u00a0rozm\u00fd\u0161\u013eala. Rozm\u00fd\u0161\u013eala o\u00a0Paulovi, o\u00a0kamar\u00e1toch, hero\u00edne s\u00a0Joeom a\u00a0najm\u00e4 o\u00a0mame. \u201eZlomila som si vlastn\u00e9 srdce\u201c. Hnevala sa. Hnevala sa na mamu, na jej otravn\u00fd optimizmus, ke\u010f vravievala, \u017ee nie s\u00fa chudobn\u00ed, lebo maj\u00fa ve\u013ea l\u00e1sky: \u201eAni som ju nedok\u00e1zala poriadne nen\u00e1vidie\u0165. Nemala som \u0161ancu vyr\u00e1s\u0165 a odtrhn\u00fa\u0165 sa od nej a nad\u00e1va\u0165 na \u0148u pred kamar\u00e1tkami a konfrontova\u0165 ju v s\u00favislosti s vecami, ktor\u00e9 urobila inak, ako som si \u017eelala a potom zostarn\u00fa\u0165 a pochopi\u0165, \u017ee to, \u010do urobila, bolo \u010dertovsky dobr\u00e9 a znova si ju celkom pritiahnu\u0165 do n\u00e1ru\u010de.\u201c Kr\u00e1\u010dala, spom\u00ednala a\u00a0odp\u00fa\u0161\u0165ala. Sebe, mame, Paulovi, Karen a\u00a0Leifovi, Eddiemu, kamar\u00e1tom. U\u017e sa neb\u00e1la. Neb\u00e1la sa v\u00fd\u0161ok, medve\u010fov, bolesti, hor\u00fa\u010dav, zimy, nedostatku pe\u0148az\u00ed. Neb\u00e1la sa hladu, \u0161trk\u00e1\u010dov, zimy, nepohodln\u00e9ho oble\u010denia, tmy, lesa. U\u017e sa jednoducho prestala b\u00e1\u0165.<\/p>\n
<\/p>\n
\u010eakujem za v\u0161etko<\/strong><\/p>\nDok\u00e1zala to. Tri mesiace po tom, \u010do vyrazila z\u00a0Mojave, smutn\u00e1 a\u00a0zlomen\u00e1, st\u00e1la teraz na Moste bohov, siln\u00e1 a\u00a0zocelen\u00e1. Dot\u00fdkala sa mosta a pozerala na rieku, ako plynie… \u201eTeraz mi za\u010dali tiec\u0165 slzy, ktor\u00e9 som o\u010dak\u00e1vala pri moste. \u010eakujem, opakovala som si v duchu. \u010eakujem. Nielen za dlh\u00fa prech\u00e1dzku, ale za v\u0161etko, \u010do som c\u00edtila, \u010do sa vo mne kone\u010dne nazbieralo, za v\u0161etko, \u010do ma chodn\u00edk nau\u010dil a za v\u0161etko, \u010do som e\u0161te nemohla vedie\u0165, hoci nejak\u00fdm sp\u00f4sobom to u\u017e bolo vo mne…\u201c<\/p>\n
Cheryl zostala \u017ei\u0165 v\u00a0Oregone, druh\u00fdkr\u00e1t sa vydala za re\u017eis\u00e9ra dokument\u00e1rnych filmov Briana Lindstroma, s\u00a0ktor\u00fdm m\u00e1 dve deti. O\u00a0svojej p\u00fati nap\u00edsala knihu Divo\u010dina, ktor\u00e1 vy\u0161la v\u00a0roku 2012 a\u00a0okam\u017eite sa stala bestsellerom. Je autorkou aj nieko\u013ek\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch kn\u00edh a\u00a0v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti vedie workshopy kreat\u00edvneho p\u00edsania po Amerike a\u00a0vo svete.<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Robyn Davidson <\/strong><\/p>\nKto to je: <\/strong>Austr\u00e1lska cestovate\u013eka a spisovate\u013eka, pre\u0161la takmer 3.000 km z vn\u00fatrozemia Austr\u00e1lie po Indick\u00fd oce\u00e1n. So psom a \u0161tyrmi \u0165avami.<\/p>\nKniha, ktor\u00fa nap\u00edsala: <\/strong>Tracks (Stopy, 1980).<\/p>\nFilm, ktor\u00fd vznikol na z\u00e1klade knihy: <\/strong>Stopy (2013) s\u00a0Miou Wasikowskou.<\/p>\n <\/p>\n
![\"Film](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/03\/Na-poh\u013ead-Robyn-Davidson-2.jpg\")
<\/a>\u00a0<\/strong><\/p>\nRobyn mala nom\u00e1dstvo v\u017edy v krvi, cesta bola v\u00fdzva a chcela jej \u010deli\u0165 sama. Iba ona a \u0165avy. Ke\u010f sa jej po n\u00e1vrate z dev\u00e4\u0165mesa\u010dnej p\u00fate naprie\u010d Austr\u00e1liou p\u00fdtali, pre\u010do to urobila, nevedela odpoveda\u0165. \u201eChcela som by\u0165 len sama,\u201c znelo jej vyznanie. Diev\u010da, ktor\u00e9 vyh\u013ead\u00e1valo ticho a samotu, milovn\u00ed\u010dka pr\u00edrody, tiav a Aborig\u00e9nov. Tvrdohlav\u00e1 mlad\u00e1 d\u00e1ma, o ktorej v\u0161etci pochybovali, lebo vraj to, \u010do si zaumienila, jednoducho nem\u00f4\u017ee dok\u00e1za\u0165.<\/p>\n
<\/p>\n
Nom\u00e1dstvo, m\u00f4j \u017eivot<\/strong><\/p>\nRobyn sa narodila 6. septembra 1950 v austr\u00e1lskej provincii Queensland, v malinkej dedinke Miles s nie\u010do vy\u0161e tis\u00edckou obyvate\u013eov. Jej mama sp\u00e1chala samovra\u017edu, ke\u010f mala Robyn jeden\u00e1s\u0165 rokov a odvtedy ju i star\u0161iu sestru vychov\u00e1val otec a jeho nevydat\u00e1 sestra Gillian. Po strednej \u0161kole chv\u00ed\u013eu \u0161tudovala zool\u00f3giu, chv\u00ed\u013eu cestovala a potom odi\u0161la do Sydney, kde sa stala \u010dlenkou hnutia Push, skupiny \u013eavicov\u00fdch intelektu\u00e1lov a\u00a0boh\u00e9mov, ktor\u00e1 sa stret\u00e1vala po puboch v Sydney. Sp\u00e1jal ich odmietav\u00fd postoj k tradi\u010dn\u00fdm mor\u00e1lnym hodnot\u00e1m vtedaj\u0161ej spolo\u010dnosti, mnoh\u00ed ich naz\u00fdvali anarchistami. Robyn s nimi \u010dasto sed\u00e1vala do noci a debatovala.<\/p>\n
\u0160t\u00fadium zool\u00f3gie preru\u0161ila a\u00a0na univerzite v\u00a0Queenslande sa rozhodla \u0161tudova\u0165 japonsk\u00fd jazyk a\u00a0filozofiu. To sa jej ale u\u017e do mysle vkradla my\u0161lienka na ve\u013ek\u00fa p\u00fa\u0165. V\u00a0dvadsiatich piatich odi\u0161la nadobro zo \u0161koly a spolu so psom Diggity sa pres\u0165ahovala do Alice Springs, mal\u00e9ho mesta v\u00a0srdci Austr\u00e1lie, s\u00a0hor\u00facim podneb\u00edm a\u00a0n\u00e1dhernou neporu\u0161enou pr\u00edrodou. Odtia\u013eto hodlala vyrazi\u0165 naprie\u010d p\u00fa\u0161\u0165ou – z Alice Springs k Indick\u00e9mu oce\u00e1nu to bolo presne 2.735 kilometrov.<\/p>\n
Na ceste ju malo sprev\u00e1dza\u0165 nieko\u013eko tiav, lebo tieto zvierat\u00e1 , importovan\u00e9 do Austr\u00e1lie z Afganistanu a\u00a0Indie, sa v dob\u00e1ch, kedy e\u0161te neboli aut\u00e1, naj\u010dastej\u0161ie vyu\u017e\u00edvali k presunu transportu. K\u00fasok od Alice Springs \u017eil roden\u00fd Afganec Sallay Mahomet, ktor\u00fd sa \u017eivil tr\u00e9novan\u00edm a\u00a0chovom tiav. Robyn s\u00a0n\u00edm pracovala tri mesiace a zistila, \u017ee \u0165avy sa \u0165a\u017eko tr\u00e9nuj\u00fa, \u017ee \u010dloveka dok\u00e1\u017eu zrani\u0165, ba jedin\u00fdm kopnut\u00edm aj zabi\u0165. Sallay ju trpezlivo u\u010dil, ako pochopi\u0165 ich spr\u00e1vanie, ako ich nasedla\u0165, k\u0155mi\u0165 a kontrolova\u0165 pomocou l\u00e1skavosti, discipl\u00edny a pou\u017eitia nosnej p\u00e1ky, dreven\u00e9ho kol\u00edka, ktor\u00fd sa vkladal do nosnej dierky zviera\u0165a. U\u010dil ju, ako zvierat\u00e1 reaguj\u00fa na pokyny, kedy ich potresta\u0165 a pochv\u00e1li\u0165, ako reaguj\u00fa na dotyk, kde a\u00a0ako ich pohladka\u0165, ale tie\u017e kedy a ko\u013eko potrebuj\u00fa \u017era\u0165, ko\u013eko unes\u00fa z\u00e1\u0165a\u017ee a na ako dlho im vydr\u017e\u00ed voda. V\u00a0\u010dase pr\u00edprav na cestu sa stretla s Rickom Smolanom, fotografom \u010dasopisu National Geographic, ktor\u00fd do Austr\u00e1lie pri\u0161iel urobi\u0165 report\u00e1\u017e o Aborig\u00e9noch. Rick vedel, \u017ee na tak\u00fa n\u00e1ro\u010dn\u00fa p\u00fa\u0165 bude Robyn potrebova\u0165 peniaze a rozhodol sa jej pom\u00f4c\u0165. Oslovil National Geographic, \u010di by cestu nezasponzoroval. To sa nakoniec podarilo, av\u0161ak\u00a0 s jednou podmienkou – \u017ee z\u00a0p\u00fate vznikne report\u00e1\u017e so Smolanov\u00fdmi fotografiami. Robyn s\u00fahlasila.<\/p>\n
<\/p>\n
\u0164avy a Aborig\u00e9ni<\/strong><\/p>\nK\u00fapila si tri \u0165avy – Dookieho, Buba a Zeleiku s\u00a0ml\u00e1\u010fa\u0165om Goliathom. Tr\u00e9ning zvierat trval takmer rok, ale kone\u010dne na jar roku 1977 bola Robyn pripraven\u00e1 na cestu. 8. apr\u00edla ona, \u0161tyri \u0165avy a \u010dierny pes Diggity vyrazili z Alice Springs na cestu. V dia\u013eke im k\u00fdvali Sallay a Robynin otec, ktor\u00fd pricestoval a\u017e z Brisbane, aby ju odprevadil na p\u00fa\u0165.<\/p>\n
\u201eVyprahnut\u00fd v\u00fdchod Austr\u00e1lie, od mesta Alice Springs a\u017e po Indick\u00fd oce\u00e1n, je n\u00e1dhern\u00e1, prenasledovan\u00e1, ale pr\u00e1zdna \u010das\u0165 zeme,\u201c nap\u00edsala nesk\u00f4r vo svojej knihe. \u201eOkupovan\u00fd nev\u013e\u00fadnou a neob\u00fdvanou Ve\u013ekou pieskovou a Gibsonovou p\u00fa\u0161\u0165ou, tento regi\u00f3n je zn\u00e1my iba austr\u00e1lskym Aborig\u00e9nom, nieko\u013ek\u00fdm bielym osadn\u00edkom a cestuj\u00facim, ktor\u00ed n\u00edm prech\u00e1dzaj\u00fa. \u00a0Pre\u010do ho prejs\u0165 na \u0165ave? Nem\u00e1m pre to pripraven\u00fa \u017eiadnu odpove\u010f. Na druhej strane, pre\u010do nie? Austr\u00e1lia je obrovsk\u00e1 krajina a v\u00e4\u010d\u0161ina z n\u00e1s, \u010do tu \u017eije, pozn\u00e1 z\u00a0nej iba mal\u00fa \u010das\u0165.\u201c<\/p>\n
V Austr\u00e1lii \u017eije vy\u0161e pol mili\u00f3na Aborig\u00e9nov, p\u00f4vodn\u00fdch obyvate\u013eov kontinentu. Ke\u010f krajinu za\u010dali os\u00edd\u013eova\u0165 Eur\u00f3pania, vytla\u010dili ich na okraj spolo\u010dnosti a uvrhli do otroctva. Dnes \u017eij\u00fa v rezerv\u00e1ci\u00e1ch, maj\u00fa vlastn\u00fa samospr\u00e1vu, ktor\u00e1 podlieha austr\u00e1lskej vl\u00e1de. V\u00e4\u010d\u0161ina z nich \u017eije na hranici chudoby, lebo kv\u00f4li n\u00edzkej vzdelanosti m\u00e1 probl\u00e9m sa zamestna\u0165. Robyn si k nim v\u0161ak na\u0161la cestu. Ke\u010f nav\u0161t\u00edvila prv\u00fa aborig\u00e9nsku osadu, nerozumela ich jazyku, mala v\u0161ak otvoren\u00e9 srdce a\u00a0oni ju prijali medzi seba. Sedela s nimi ve\u010der pri ohni, jedla ich stravu, po\u010d\u00favala ich re\u010d, spev a pohyby, ktor\u00fdmi vyjadrovali pocity a\u00a0em\u00f3cie a za v\u0161etku pohostinnos\u0165 sa im odv\u010fa\u010dila \u00faprimn\u00fdm \u00fasmevom.<\/p>\n
<\/p>\n
Na ceste<\/strong><\/p>\nPutovala cez opusten\u00e9, such\u00e9 a kamenist\u00e9 miesta a \u010dasto sa sama seba p\u00fdtala, \u010di sa nestratila. T\u00fato ot\u00e1zku si v nasleduj\u00facich mesiacoch kl\u00e1dla ve\u013emi \u010dasto. Ve\u010der, zababu\u0161en\u00e1 pod horou prikr\u00fdvok, sa jej v hlave rojili r\u00f4zne my\u0161lienky. Uvid\u00ed svoje \u0165avy r\u00e1no po prebuden\u00ed? Neute\u010d\u00fa do p\u00fa\u0161te? Bol toto v\u0161etko dobr\u00fd n\u00e1pad? Jej \u0161tvornoh\u00ed sprievodcovia sa v\u0161ak zdali rovnako vystra\u0161en\u00ed a r\u00e1no ich na\u0161la zomknut\u00fdch bl\u00edzko pri sebe, d\u00fdchaj\u00fac such\u00fd p\u00fa\u0161tny vzduch.<\/p>\n
Na \u0161tvrt\u00fd de\u0148 pri\u0161la do Areyongy, aborig\u00e9nskej dediny. Nohy mala posiate otlakmi, svaly stiahnut\u00e9. Zeleika bola ve\u013emi slab\u00e1, zap\u00e1lili sa jej nozdry a vemeno, z ktor\u00e9ho doj\u010dila Goliatha. Bub sa b\u00e1l nielen divok\u00fdch zajacov, ale aj \u0161uchotaj\u00faceho l\u00edstia. Jedin\u00fd Dookie si cestu ako-tak u\u017e\u00edval.<\/p>\n
V Areyonge zostala tri dni a potom sa vydala znovu na cestu. Nieko\u013eko dom\u00e1cich ju odprevadilo s\u00a0varovan\u00edm, \u017ee cesta cez hory, ktorou sa chyst\u00e1 vyda\u0165, je star\u00e1 a dlho ju nikto nepou\u017e\u00edval. Po takmer dvadsiatich d\u0148och putovania sa dostala do turisticky ru\u0161n\u00e9ho strediska Ayers Rock, obrovit\u00e1nskeho skaln\u00e9ho mas\u00edvu, kde ju \u010dakala priate\u013eka Jenny. Robyn sa jej vrhla do n\u00e1ru\u010dia, po\u00a0 dvadsiatich d\u0148och samot\u00e1rskeho putovania bola \u0161\u0165astn\u00e1, \u017ee vid\u00ed niekoho bl\u00edzkeho. Ke\u010f sa vydala znovu na cestu, \u010dakala ju prv\u00e1 ve\u013ek\u00e1 za\u0165a\u017ek\u00e1vaj\u00faca sk\u00fa\u0161ka. Za\u010dalo pr\u0161a\u0165 a nohy tiav nie s\u00fa usp\u00f4soben\u00e9 na kr\u00e1\u010danie v blate. Dookie sa \u0161mykol a so stra\u0161n\u00fdm buchnut\u00edm dopadol na zadn\u00e9 laby. Robyn sa ho sna\u017eila postavi\u0165 – ve\u013emi kr\u00edval, a\u017e to vyzeralo, \u017ee ich p\u00fa\u0165 sa skon\u010dila. Nakoniec sa v\u0161ak predsa nejako dopravili do osady Aborig\u00e9nov, Robyn chorej \u0165ave starostlivo mas\u00edrovala svaly, obj\u00edmala ju a\u00a0prosila, aby to nevzd\u00e1vala. My\u0161lienka, \u017ee by Dookieho musela zastreli\u0165, ju m\u00e1tala nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov. Trvalo mesiac, k\u00fdm sa zviera vystr\u00e1bilo zo zranenia. Ke\u010f vyzdravelo, kone\u010dne sa mohli znovu vyda\u0165 na cestu – ku Gibsonovej p\u00fa\u0161ti. \u010eal\u0161ia v\u00fdzva na seba nenechala dlho \u010daka\u0165.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nNabi, zamier, vyp\u00e1\u013e<\/strong><\/p>\nPo desiatkach kilometrov sa v dia\u013eke objavili divok\u00e9 \u0165avy. \u201eNesmie\u0161 urobi\u0165 chybu,\u201c varoval ju Sallay pred odchodom. \u201eDivok\u00e9 \u0165avy \u0165a m\u00f4\u017eu zabi\u0165, ak s\u00fa v ruji. Bud\u00fa sa sna\u017ei\u0165 dosta\u0165 k samici a ak im bude\u0161 st\u00e1\u0165 v ceste, napadn\u00fa \u0165a. Jedin\u00e9, \u010do ich m\u00f4\u017ee zastavi\u0165, je gu\u013eka z brokovnice. Ak pr\u00edde ten \u010das, nev\u00e1haj.\u201c Vyzeralo to, \u017ee \u010das pr\u00e1ve nadi\u0161iel. \u201eMus\u00ed\u0161 \u00eds\u0165 krok po kroku,\u201c spom\u00ednala si Robyn na Sallayove slov\u00e1. Zober pu\u0161ku, nabi, zamier a vyp\u00e1\u013e – tak zneli rozkazy. Prv\u00e1 rana zasiahla jedn\u00e9ho zo samcov do srdca, druh\u00e1 do hlavy, tretia znovu do srdca. O chv\u00ed\u013eu bolo po \u0148om, \u010fal\u0161ie dva samce odcv\u00e1lali pre\u010d. Ke\u010f sa zotmelo, Robyn priviazala v\u0161etky zvierat\u00e1, rozlo\u017eila ohe\u0148 a zababu\u0161en\u00e1 v deke pri \u0148om sedela, pij\u00fac hor\u00faci \u010daj. V dia\u013eke bolo st\u00e1le po\u010du\u0165 ry\u010diacich \u0165av\u00edch samcov…<\/p>\n
75. de\u0148 jej priniesol dar v podobe Eddieho, star\u0161ieho Aborig\u00e9na, ktor\u00fd sa spolu s \u010fal\u0161\u00edmi zjavil na mieste jej zast\u00e1vky. Pon\u00fakla im \u010daj, rozpr\u00e1vali sa l\u00e1manou angli\u010dtinou a ich kme\u0148ov\u00fdm jazykom. Eddie rozhodol, \u017ee\u00a0 ju cez n\u00e1ro\u010dn\u00fa \u010das\u0165 p\u00fa\u0161te bude sprev\u00e1dza\u0165 a Robyn sa tomu celkom te\u0161ila, milovala kult\u00faru a\u00a0zvyky Aborig\u00e9nov a\u00a0hoci chcela by\u0165 po v\u00e4\u010d\u0161inu cesty sama, bude ma\u0165 pri sebe \u013eudsk\u00fa du\u0161u, domorodca, ktor\u00fd pozn\u00e1 tento k\u00fat sveta ako vlastn\u00fa dla\u0148… O p\u00e4\u0165 dn\u00ed nesk\u00f4r sa vydali na cestu. Eddie vyzeral, \u017ee sk\u00f4r plynie s \u010dasom, ako by ho meral a Robyn sa kone\u010dne trochu uvo\u013enila a za\u010dala si u\u017e\u00edva\u0165 okolit\u00fa pr\u00edrodn\u00fa scen\u00e9riu. Okrem Eddieho ju sprev\u00e1dzal aj Rick. Za dev\u00e4\u0165 mesiacov sa na jej p\u00fati objavil p\u00e4\u0165kr\u00e1t. \u010casto ju znerv\u00f3z\u0148ovala jeho bl\u00edzkos\u0165 (fotografovanie nen\u00e1videla), ale pom\u00e1hal jej, bol jej oporou, p\u00e1rkr\u00e1t aj milencom. \u201eAj napriek prudkej povahe mala v sebe nie\u010do ve\u013emi zranite\u013en\u00e9,\u201c povedal o\u00a0nej Rick. \u201eC\u00edtil som, \u017ee ju mus\u00edm ochra\u0148ova\u0165 aj napriek tomu, \u017ee by to nikdy nepripustila. V\u017edy, ke\u010f som ju zanechal v p\u00fa\u0161ti, prem\u00fd\u0161\u013eal som, \u010di je to posledn\u00fdkr\u00e1t, \u010do ju vid\u00edm. Mohla tam pokojne zomrie\u0165.\u201d<\/p>\n
<\/p>\n
St\u00e1lo to za to<\/strong><\/p>\nV\u00a0pol\u010dase p\u00fate za\u010dala nar\u00e1\u017ea\u0165 na st\u00e1le viac prek\u00e1\u017eok. Pr\u0161alo a Bub i Zeleika jej utiekli. Panik\u00e1rila, ale napokon sa jej ich podarilo n\u00e1js\u0165. Sama nebola v najlep\u0161om stave, mala sp\u00e1len\u00fa,\u00a0vysu\u0161en\u00fa poko\u017eku, popraskan\u00e9 pery a z dlhej nam\u00e1havej ch\u00f4dze ju boleli bedr\u00e1. St\u00e1le v\u0161ak bola presved\u010den\u00e1, \u017ee to v\u0161etko stoj\u00ed za to\u2026 B\u00e1la sa, \u017ee by jej su\u010dka Diggity mohla zo\u017era\u0165 jedovat\u00e9 n\u00e1vnady, ur\u010den\u00e9 na vyhubenie divok\u00fdch psov. \u017dia\u013e, stalo sa aj to. Robyn plakala, ale musela to urobi\u0165, lebo zviera sa ve\u013emi tr\u00e1pilo – musela ju zastreli\u0165. Koncom augusta pri\u0161la do meste\u010dka Cunyu a tam si chv\u00ed\u013eu odd\u00fdchla. Mala pred sebou e\u0161te sedemsto kilometrov k Indick\u00e9mu oce\u00e1nu. Tie posledn\u00e9 pre\u0161la ve\u013emi pomaly, lebo Zeleika od vy\u010derpania a nieko\u013ekomesa\u010dn\u00e9ho doj\u010denia dostala vn\u00fatorn\u00e9 krv\u00e1canie. U\u017e si myslela, \u017ee sa z toho nedostane, ale ke\u010f na 180. de\u0148 dorazila na dobyt\u010diu farmu man\u017eelov Steadmanovcov, t\u00ed sa o Zeleiku postarali. Za mesiac sa celkom vylie\u010dila a\u00a0pokra\u010dovala v ceste.<\/p>\n
Napokon na konci okt\u00f3bra, 195. de\u0148 od za\u010diatku p\u00fate z Alice Springs, v dia\u013eke zahliadla oce\u00e1n, tam na \u0148u aj s\u00a0fotoapar\u00e1tom \u010dakal Rick. Pomali\u010dky zaborila nohy do piesku a prstami na noh\u00e1ch sa dotkla vody. Pomaly \u0161la \u010falej a\u00a0\u010falej, a\u017e st\u00e1la po p\u00e1s v mori. Zavrela o\u010di. Dok\u00e1zala to, dok\u00e1zala.<\/p>\n
\u201e\u013dudia sa ma ve\u013eakr\u00e1t p\u00fdtaj\u00fa, pre\u010do som sa na t\u00fa p\u00fa\u0165 vydala. A ja odpoved\u00e1m, \u017ee moja cesta rozpr\u00e1va za v\u0161etko. Milujem p\u00fa\u0161\u0165 a jej neporovnate\u013en\u00fd zmysel pre vzdialenosti. U\u017e\u00edvala som si \u017eivot v pr\u00edtomnosti Aborig\u00e9nov a v\u0161etko, \u010do som sa mohla od nich nau\u010di\u0165. M\u00e1m rada slobodu, ktor\u00fa mi prin\u00e1\u0161a samota a m\u00e1m rada v\u00fdvoj, ktor\u00fd prich\u00e1dza t\u00fdm, \u017ee sa chop\u00edte nejakej pr\u00edle\u017eitosti…\u201c<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n\u017divot po p\u00fati<\/strong><\/p>\nO svojom putovan\u00ed nap\u00edsala knihu Stopy (Tracks), ktor\u00e1 vy\u0161la v roku 1980. Presl\u00e1vila ju tie\u017e Rickova report\u00e1\u017e v National Geographic, ktor\u00e1 vy\u0161la o dva roky sk\u00f4r. Po n\u00e1vrate z p\u00fa\u0161te \u017eila medzi Lond\u00fdnom, Sydney a Indiou, p\u00edsala, cestovala, \u0161tudovala kult\u00faru Aborig\u00e9nov a \u013eud\u00ed, ktor\u00ed \u017eili nom\u00e1dskym sp\u00f4sobom \u017eivota. V Lond\u00fdne \u017eila chv\u00ed\u013eu u sl\u00e1vnej spisovate\u013eky Doris Lessing, ktor\u00e1 ju zozn\u00e1mila so spisovate\u013eom Salmanom Rushdiem. A\u00a0chv\u00ed\u013eu s n\u00edm tvorila p\u00e1r. Potom odi\u0161la do Indie a absolvovala \u010fal\u0161iu p\u00fa\u0165 s \u0165avami, aj ke\u010f bola men\u0161iu ako t\u00e1 predo\u0161l\u00e1. Dnes \u017eije v rodnej Austr\u00e1lii v meste\u010dku Castlemaine, v\u017edy srdcom nom\u00e1dka, ktor\u00e1 miluje samotu a p\u00fa\u0161\u0165.<\/p>\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Krist\u00edna Kubalov\u00e1 foto Sita,\u00a0arch\u00edv filmov\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed \u00a0 P\u00fate poznaj\u00fa v\u0161ade na svete. \u013dudia sa na ne vyd\u00e1vaj\u00fa, lebo miluj\u00fa pr\u00edrodu, \u0161port a \u010derstv\u00fd vzduch, lebo chc\u00fa by\u0165 s\u00a0priate\u013emi, alebo sami. Niektor\u00ed chc\u00fa spozn\u00e1va\u0165 dia\u013eavy, in\u00ed seba, \u010di t\u00fa\u017eia len tak kr\u00e1\u010da\u0165, nemyslie\u0165 na ni\u010d na svete, iba na kilometre, \u010do maj\u00fa pred sebou. A niektor\u00ed […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":798,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[24,5],"tags":[],"class_list":["post-796","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-februar-2015","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/796","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=796"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/796\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":801,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/796\/revisions\/801"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/798"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=796"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=796"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=796"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}