\u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Don Shirley a\u00a0Tony Pysk <\/strong><\/p>\n \u201eSom \u010dernej\u0161\u00ed ako vy. Viete prd o\u00a0va\u0161ich vlastn\u00fdch \u013eu\u010foch. Ako jed\u00e1vaj\u00fa, ako rozpr\u00e1vaj\u00fa, ako \u017eij\u00fa,\u201c povedal doktorovi Shirleymu Tony Pysk. \u201eTak ak nie som dos\u0165 \u010dierny a\u00a0nie som ani dos\u0165 biely, tak mi potom povedz, Tony, \u010do vlastne som?\u201c<\/em><\/p>\n <\/p>\n Don Shirley bol z\u00e1zra\u010dn\u00e9 die\u0165a s\u00a0obrovsk\u00fdm umeleck\u00fdm nadan\u00edm a\u00a0jedinou \u201echybou\u201c – bol \u010dierny. Narodil sa ako Donald Walridge Shirley 29. janu\u00e1ra 1927 na Floride ako jedno zo \u0161tyroch det\u00ed u\u010dite\u013eky a\u00a0k\u0148aza, ktor\u00ed sa do USA pris\u0165ahovali z\u00a0jamajsk\u00e9ho Kingstonu. Ke\u010f mal dva roky, prejavil sa jeho v\u00fdnimo\u010dn\u00fd hudobn\u00fd talent a o\u00a0rok nesk\u00f4r u\u017e hr\u00e1val na organe v\u00a0kostole, kde p\u00f4sobil jeho otec. Niektor\u00e9 zdroje tvrdia, \u017ee ako dev\u00e4\u0165ro\u010dn\u00fd odcestoval \u0161tudova\u0165 hru na klav\u00edri do Leningradu, no dnes jeho neter t\u00fato inform\u00e1ciu popiera. Tak \u010di onak, v\u00a0roku 1945 u\u017e 18-ro\u010dn\u00fd Donald debutoval \u010cajkovsk\u00e9ho klav\u00edrnym koncertom \u010d. 1 b-mol s\u00a0Bostonsk\u00fdm symfonick\u00fdm orchestrom a\u00a0o rok nesk\u00f4r dokonca hral s\u00a0Lond\u00fdnskym filharmonick\u00fdm orchestrom svoje vlastn\u00e9 dielo. Kr\u00e1tko nato v\u0161ak pri\u0161la ve\u013emi studen\u00e1 sprcha. Jeden z\u00a0najvplyvnej\u0161\u00edch impres\u00e1riov mu povedal, \u017ee americk\u00e1 verejnos\u0165 nikdy nebude na klasickom p\u00f3diu akceptova\u0165 \u201efarebn\u00e9ho\u201c klaviristu, a\u00a0tak by sa mal zamera\u0165 rad\u0161ej na d\u017eez. Sklaman\u00fd Shirley v\u0161ak k\u00a0tomuto \u0161t\u00fdlu nemal \u017eiaden vz\u0165ah, a tak na hudbu celkom zanevrel.<\/p>\n Na Chicagskej univerzite vy\u0161tudoval psychol\u00f3giu, a\u00a0tej sa za\u010dal aj venova\u0165 profesion\u00e1lne. L\u00e1kanie m\u00faz v\u0161ak bolo prisiln\u00e9. Z\u00edskal grant na to, aby sk\u00famal vz\u0165ah medzi hudbou a\u00a0kriminalitou mladistv\u00fdch, ktor\u00e1 prepukla za\u010diatkom 50. rokov, a\u00a0tak za\u010dal hr\u00e1va\u0165 v\u00a0mal\u00fdch kluboch. Postupne si vytvoril vlastn\u00fd unik\u00e1tny \u0161t\u00fdl – zn\u00e1me popul\u00e1rne piesne prepisoval pre klav\u00edr a\u00a0do d\u017eezov\u00fdch skladieb zasa prid\u00e1val klasick\u00e9 prvky. Posluch\u00e1\u010di boli jeho inovat\u00edvnym pr\u00edstupom uchv\u00e1ten\u00ed a\u00a0z\u00edskal si aj uznanie odborn\u00edkov. \u0160iel z\u00a0klubu do klubu a\u00a0ke\u010f za\u010dal svoje skladby aj nahr\u00e1va\u0165, poz\u00fdvali ho do telev\u00edzie a rozhlasu. V\u00a0rokoch 1955 a\u017e 1972 vydal 23 albumov spolu so svoj\u00edm Don Shirley Trio. D\u017eez si nikdy neob\u013e\u00fabil a o\u00a0d\u017eezmenoch hovoril s\u00a0poh\u0155dan\u00edm, nen\u00e1videl, \u017ee \u201epo\u010das hrania faj\u010dia a\u00a0odkladaj\u00fa si na klav\u00edr poh\u00e1r s\u00a0whiskey\u201c. Cel\u00e9 to prostredie s\u00a0hlu\u010dn\u00fdm obecenstvom mu nevo\u0148alo a no\u010dn\u00e9 kluby raz ozna\u010dil za toalety. A\u00a0predsa sa za\u010diatkom 60. rokov rozhodol, \u017ee sa vyd\u00e1 na turn\u00e9 a\u00a0z\u00e1jde s\u00a0n\u00edm a\u017e na juh \u0160t\u00e1tov, aby aj tam \u013eudia pochopili, \u017ee umenie neh\u013ead\u00ed na farbu pleti.<\/p>\n <\/p>\n Frank Anthony Valellonga bol typick\u00fd produkt miesta a\u00a0doby. Jeho rodi\u010dia pri\u0161li do Ameriky z\u00a0Talianska, Frankie vyrastal v newyorskom Bronxe. Otec si zalo\u017eil obchod s\u00a0potravinami a\u00a0tie\u017e men\u0161iu farmu s\u00a0kur\u010datami. K\u00a0ich susedom patrili aj Gottiovci s trin\u00e1stimi de\u0165mi a\u00a0Frank sa kamar\u00e1til s\u00a0o\u00a0desa\u0165 rokov mlad\u0161\u00edm Johnom, ktor\u00fd sa nesk\u00f4r stal najmocnej\u0161\u00edm mafi\u00e1nom v\u00a0New Yorku. Ani Vallelonga nebol \u017eiadna padavka. U\u017e v\u00a0\u00f4smich rokoch si vysl\u00fa\u017eil prez\u00fdvku Pysk, preto\u017ee dok\u00e1zal \u013eud\u00ed prehovori\u0165 na \u010doko\u013evek, \u010do od nich chcel. Vyr\u00e1stol z\u00a0neho ve\u013ek\u00fd a\u00a0siln\u00fd chlap, dok\u00e1zal hocikoho skoli\u0165 jedin\u00fdm \u00faderom. Na vzdelanie si nepotrpel a vychodil len dev\u00e4\u0165 tried. Po\u010das k\u00f3rejskej vojny narukoval k\u00a0arm\u00e1de a v\u00a0rokoch 1951 a\u017e 1953 sl\u00fa\u017eil v\u00a0Nemecku ako vojensk\u00fd kuch\u00e1r. Jedlo napokon patrilo k\u00a0jeho najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm v\u00e1\u0161\u0148am. Doma sa pravidelne z\u00fa\u010dast\u0148oval pretekov v\u00a0jeden\u00ed hotdogov – na posedenie ich vedel do brucha vprata\u0165 26! Po n\u00e1vrate z\u00a0vojny vyu\u017eil vzdel\u00e1vac\u00ed program pre veter\u00e1nov a\u00a0spravil si kadern\u00edcky kurz. Ne\u0161lo mu to v\u00f4bec zle, ur\u010dit\u00fa dobu sa dokonca staral o\u00a0vlasy diev\u010dat zo sl\u00e1vneho tane\u010dn\u00e9ho s\u00faboru The Rockettes. V\u00a0roku 1958 sa o\u017eenil s\u00a026-ro\u010dnou Dolores, onedlho pri\u0161li na svet ich synovia Nick a\u00a0Frank a s\u00a0tromi hladn\u00fdmi krkmi sa Tony zamestnal ako vyhadzova\u010d. Vystriedal tri kluby, a\u017e napokon v\u00a0roku 1961 zakotvil na dlh\u00fdch dvan\u00e1s\u0165 rokov v\u00a0tom najsl\u00e1vnej\u0161om. Copacabana bola skr\u00e1tka pojem, kde sa chcel ukazova\u0165 ka\u017ed\u00fd, \u010do nie\u010do znamenal. Tony tam za\u010d\u00ednal pri br\u00e1ne, nesk\u00f4r sa\u00a0stal mana\u017e\u00e9rom klubu. V\u010faka tomu sa be\u017ene stret\u00e1val so sl\u00e1vnymi \u013eu\u010fmi ako Tony Bennett, Frank Sinatra \u010di Diana Ross.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Tak\u00ed rozdielni a\u00a0predsa spolu<\/strong><\/p>\n P\u00edsal sa rok 1962 a\u00a0v\u00a0Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch e\u0161te st\u00e1le existovali dva paraleln\u00e9 svety, odli\u0161n\u00e9 ako \u010dierna a\u00a0biela. Don Shirley sa chcel pok\u00fasi\u0165 o zmenu – prostredn\u00edctvom hudby, ktor\u00e1 je univerz\u00e1lna a\u00a0neh\u013ead\u00ed na farbu pleti. Na nebezpe\u010dnom juhu v\u0161ak potreboval niekoho, kto by ho ochra\u0148oval. Cez zn\u00e1mych sa o\u00a0tejto mo\u017enosti dozvedel aj Tony a\u00a0sl\u00e1vnemu klaviristovi sa pri\u0161iel predstavi\u0165 do jeho bytu, kde ho hudobn\u00edk priv\u00edtal sediac na tr\u00f3ne. Rozdiel medzi nimi dvomi by azda nemohol by\u0165 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed, no Pysk\u00a0vedel vyrie\u0161i\u0165 ka\u017ed\u00fd o\u0161emetnej\u0161\u00ed probl\u00e9m a\u00a0Shirley ho prijal. Nes\u00farod\u00e1 dvojica sa tak spolu ocitla v\u00a0tyrkysovom aute a\u00a0cel\u00e9 dni uh\u00e1\u0148ala krajinou smerom na juh – vzadu kultivovan\u00fd umelec tmavej pleti s\u00a0pevn\u00fdmi mor\u00e1lnymi z\u00e1sadami, ktor\u00fd hovoril \u00f4smimi jazykmi, v\u00fdborne ma\u013eoval a\u00a0naplnenie \u017eivota nach\u00e1dzal v\u00a0hudbe. Za volantom neohraban\u00fd horkokrvn\u00fd beloch s\u00a0rasistick\u00fdmi n\u00e1zormi a \u0161\u0165avnat\u00fdm slovn\u00edkom, ktor\u00fd nehral v\u017edy pod\u013ea pravidiel. Spo\u010diatku bolo v\u00a0plechovej krabici na \u0161tyroch koles\u00e1ch poriadne hor\u00faco – klaviristovi sa nep\u00e1\u010dili Tonyho nevyberan\u00e9 sp\u00f4soby, ten sa zasa nehodlal necha\u0165 po\u00fa\u010da\u0165. No po\u010das cesty sa ich vz\u0165ah za\u010dal meni\u0165. Tony Shirleymu uk\u00e1zal \u010daro be\u017en\u00fdch radost\u00ed a\u00a0on mu na opl\u00e1tku predstavil kr\u00e1su klasickej hudby a nau\u010dil ho spolo\u010densk\u00e9mu spr\u00e1vaniu. Tonyho o\u00a0to viac \u0161okovalo, ak\u00e9mu odporn\u00e9mu spr\u00e1vaniu musel klavirista \u010deli\u0165. Miestna smot\u00e1nka mu napr\u00edklad mohla na svojom snobskom ve\u010dierku nad\u0161ene tlieska\u0165, toaletu v\u0161ak v\u00a0ich dome pou\u017ei\u0165 nesmel. Aby sa vyhli v\u00e4\u010d\u0161\u00edm probl\u00e9mom, dvojica po\u010das turn\u00e9 pou\u017e\u00edvala tzv. Zelen\u00fa knihu, ak\u00e9hosi sprievodcu pre Afroameri\u010danov na cest\u00e1ch, kde boli uveden\u00e9 bezpe\u010dn\u00e9 re\u0161taur\u00e1cie a hotely. A\u00a0tak k\u00fdm Tony tr\u00e1vil noci, kde sa mu len zachcelo, ten, kto to v\u0161etko platil, sp\u00e1val v\u00a0druhotriednych zariadeniach, kam v\u00f4bec nepatril. Shirley a\u00a0Valellonga napokon spolu str\u00e1vili takmer rok a\u00a0pol. Precestovali 48 \u0161t\u00e1tov v\u00a0USA a\u00a0potom aj Kanadu. Klavirista by svojho \u0161of\u00e9ra zobral aj na \u010fal\u0161ie turn\u00e9 (po Eur\u00f3pe a\u00a0Ju\u017enej Amerike), Tonyho \u017eena v\u0161ak zavelila, aby sa kone\u010dne vr\u00e1til domov. To ale neznamenalo koniec ich priate\u013estva. Dvojica sa pravidelne stret\u00e1vala doma alebo na spolo\u010dn\u00fdch obedoch. K\u00fdm Shirley sa a\u017e do smrti venoval hudbe, jeho kamar\u00e1ta objavil Hollywood. Najsk\u00f4r sa mihol v\u00a0Krstnom otcovi \u010di v\u00a0Z\u00fariacom b\u00fdkovi, v\u00e4\u010d\u0161iu \u00falohu dostal napr\u00edklad v\u00a0Mafi\u00e1noch a\u00a0potom u\u017e naplno za\u017eiaril v\u00a0seri\u00e1li Sopranovci. Ich priate\u013estvo pretrvalo v\u0161etky vzlety a\u00a0p\u00e1dy a\u017e do ich smrti v\u00a0roku 2013. Delilo ju len p\u00e1r mesiacov…<\/p>\n <\/p>\n Zve\u010dnenie ich pr\u00edbehu<\/strong><\/p>\n Neobvykl\u00e9 priate\u013estvo dvoch \u00faplne odli\u0161n\u00fdch mu\u017eov sledoval po cel\u00fd \u017eivot zbl\u00edzka aj Nick Vallelonga, syn Tonyho Pyska. U\u017e niekedy v 80. rokoch za\u010dal nahr\u00e1va\u0165 spolo\u010dn\u00e9 posedenia, pri ktor\u00fdch jeho otec a hudobn\u00edk spom\u00ednali na svoju cestu na juh. Postupne v \u0148om skrsla my\u0161lienka pretavi\u0165 ich pr\u00edbeh do filmu, a tak vznikol scen\u00e1r ku sn\u00edmke Zelen\u00e1 kniha, kde si nes\u00farod\u00fa dvojicu zahrali Viggo Mortensen a Mahershala Ali, vo ved\u013eaj\u0161\u00edch rol\u00e1ch sa mihli aj Pyskov brat a\u00a0mlad\u0161\u00ed syn. Film zaznamenal obrovsk\u00fd \u00faspech, z\u00edskal mno\u017estvo cien vr\u00e1tane gl\u00f3busov aj troch Oscarov: v kateg\u00f3rii najlep\u0161\u00ed film, p\u00f4vodn\u00fd scen\u00e1r a najlep\u0161\u00ed mu\u017esk\u00fd hereck\u00fd v\u00fdkon vo ved\u013eaj\u0161ej \u00falohe (Ali). Nie v\u0161etk\u00fdm sa v\u0161ak film p\u00e1\u010dil. Niektor\u00ed kritici hovorili o z\u013eah\u010dovan\u00ed rasovej ot\u00e1zky a najm\u00e4 rodina Dona Shirleyho, ktor\u00e1 nebola ku spolupr\u00e1ci prizvan\u00e1, extr\u00e9mne oh\u0155\u0148ala nos. Jeho brat Maurice vyhl\u00e1sil, \u017ee si Zelen\u00fa knihu nepozrie, lebo je pln\u00e1 l\u017e\u00ed, hudobn\u00edk vraj Tonyho nikdy nepova\u017eoval za priate\u013ea. Scen\u00e1rista Nick Vallelonga v\u0161ak tvrd\u00ed, \u017ee v\u0161etko vo filme je pravda a jednotliv\u00e9 epiz\u00f3dy mu odobril aj Shirley. S\u00fahlasil vraj s t\u00fdm, aby Nick rozpovedal jeho pr\u00edbeh, no a\u017e po jeho smrti.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n 14.Dalajl\u00e1ma a Heinrich Harrer<\/strong><\/p>\n \u201eKe\u010f som ho prv\u00fdkr\u00e1t stretol, bol zo sveta, o\u00a0ktorom som vedel len m\u00e1lo. Od neho som sa nau\u010dil ve\u013ea vec\u00ed,\u201c povedal dalajl\u00e1ma o Harrerovi. \u201eKdeko\u013evek budem \u017ei\u0165, v\u017edy mi bude ch\u00fdba\u0165 Tibet. \u010casto m\u00e1m pocit, \u017ee e\u0161te st\u00e1le po\u010dujem volanie divok\u00fdch hus\u00ed a\u00a0\u017eeriavov a\u00a0trepot ich kr\u00eddel, ke\u010f letia nad Lhasou v\u00a0jasnom studenom mesa\u010dnom svetle,\u201c nap\u00edsal zasa on. <\/em><\/p>\n <\/p>\n \u017divot 14. dalajl\u00e1mu sprev\u00e1dzaj\u00fa v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 znamenia. Ke\u010f sa 6. j\u00fala 1935 narodil, skon\u010dilo sa mimoriadne zl\u00e9 obdobie v\u00a0\u017eivote jeho rodiny. Najsk\u00f4r im zahynulo na n\u00e1hlu chorobu v\u0161etk\u00fdch trin\u00e1s\u0165 kon\u00ed, potom cel\u00fa \u00farodu zni\u010dilo krupobitie a\u00a0na tri roky nastal hladomor. Hoci mnoho in\u00fdch z dediny Tagccher na severov\u00fdchode Tibetu odi\u0161lo, otec \u200eChoekyong Tsering odmietol svoj domov opusti\u0165. V\u010faka podpore miestnych mn\u00edchov, ktor\u00ed im d\u00e1vali \u0161o\u0161ovicu, ry\u017eu a\u00a0hrach, jeho rodina kr\u00edzu pre\u017eila. Dva mesiace pred chlapcov\u00fdm naroden\u00edm v\u0161ak \u200eChoekyong Tsering za\u010dal trpie\u0165 z\u00e1vratmi a\u00a0pri ka\u017edom pokuse vsta\u0165 odpad\u00e1val. To prestalo, a\u017e ke\u010f k\u00a0nemu priniesli drobn\u00e9 die\u0165a, ktor\u00e9 pri\u0161lo na svet v\u00a0ne\u010falekej stodole. Tam sa matka uch\u00fdlila, ke\u010f na \u0148u do\u0161li p\u00f4rodn\u00e9 bolesti (ve\u013emi dobre vedela, \u010do ju \u010dak\u00e1, ve\u010f dokopy rodila \u0161estn\u00e1s\u0165kr\u00e1t, hoci len sedem jej potomkov pre\u017eilo detstvo). Rodi\u010dia dali chlapcovi meno Lhamo Dhondup a\u00a0otec mu hne\u010f predpovedal v\u00fdnimo\u010dnos\u0165. Jeho domnienky sa potvrdzovali aj nesk\u00f4r. Na streche ich farmy sa usadili vrany, ktor\u00e9 budhisti sp\u00e1jaj\u00fa s\u00a0naroden\u00edm dalajl\u00e1mov a chlap\u010dek si \u010dasto balil svoje veci, hovoriac, \u017ee p\u00f4jde do Lhasy a\u00a0cel\u00fa rodinu vezme so sebou.<\/p>\n Lhamo Dhondup mal dva roky, ke\u010f zomrel 13. dalajl\u00e1ma. Ako je zvykom, pred smr\u0165ou ur\u010dil, kde h\u013eada\u0165 jeho n\u00e1stupcu. Na z\u00e1klade ind\u00edci\u00ed mn\u00edsi po dlhom p\u00e1tran\u00ed ur\u010dili, \u017ee je n\u00edm pr\u00e1ve chlapec z\u00a0Tagccheru a\u00a0podrobili ho nieko\u013ek\u00fdm sk\u00fa\u0161kam. V\u00a0jednej z\u00a0nich mal napr\u00edklad z\u00a0viacer\u00fdch vec\u00ed vybra\u0165 tie, ktor\u00e9 patrili trin\u00e1stemu dalajl\u00e1movi. Lhamo Dhondup sa v\u00a0\u017eiadnom pr\u00edpade nepom\u00fdlil, a\u00a0to potvrdilo, \u017ee je jeho n\u00e1stupcom.\u00a0V \u0161tyroch rokoch ho v\u00a0\u0161peci\u00e1lnych nosidl\u00e1ch priviezli do Lhasy. Tam ho nesk\u00f4r prehl\u00e1sili za hlavu tibetsk\u00fdch budhistov. V\u00a0\u0161iestich rokoch sa za\u010dalo s\u00a0dalajl\u00e1mov\u00fdm mn\u00ed\u0161skym vzdel\u00e1van\u00edm. Mal dvoch hlavn\u00fdch u\u010dite\u013eov, ktor\u00ed v\u00fduku viedli tradi\u010dn\u00fdm sp\u00f4sobom. \u0160t\u00fadium tvorilo p\u00e4\u0165 hlavn\u00fdch a\u00a0p\u00e4\u0165 ved\u013eaj\u0161\u00edch predmetov. Hlavn\u00fdmi bola logika, umenie, sanskritsk\u00e1 gramatika a\u00a0medic\u00edna, ve\u013ek\u00fd d\u00f4raz sa v\u0161ak kl\u00e1dol aj na budhistick\u00fa filozofiu, ktor\u00e1 sa delila do \u010fal\u0161\u00edch piatich kateg\u00f3ri\u00ed. Okrem piatich hlavn\u00fdch predmetov sa 14. dalajl\u00e1ma vzdel\u00e1val aj v\u00a0po\u00e9zii, dr\u00e1me, astrol\u00f3gii, kompoz\u00edcii a\u00a0synonym\u00e1ch. Napriek tomu v\u0161ak \u017eil v\u00a0uzavretom svete a\u00a0o\u00a0tom za m\u00farmi Zak\u00e1zan\u00e9ho mesta nevedel takmer ni\u010d.<\/p>\n <\/p>\n Henrich Harrer poch\u00e1dzal z\u00a0celkom in\u00e9ho prostredia. Narodil sa 6. j\u00fala 1912 v\u00a0rak\u00faskom Korut\u00e1nsku ako syn po\u0161tov\u00e9ho \u00faradn\u00edka a\u00a0odmali\u010dka prejavoval l\u00e1sku k\u00a0hor\u00e1m a\u00a0ly\u017eovaniu. Geografiu a\u00a0\u0161port dokonca vy\u0161tudoval na univerzite. Nebol v\u0161ak len teoretik. Ako s\u00fa\u010das\u0165 \u0161tvor\u010dlennej v\u00fdpravy dobyl napr\u00edklad vrchol Eigeru vo \u0161vaj\u010diarskych Alp\u00e1ch zo severnej strany. Pri tomto mimoriadne n\u00e1ro\u010dnom v\u00fdstupe horolezcov neust\u00e1le ohrozovali lav\u00edny a\u00a0padaj\u00face kamene, o\u00a0to slad\u0161\u00ed v\u0161ak bol \u00faspech, ktor\u00fd v\u0161etk\u00fdm z\u00fa\u010dastnen\u00fdm priniesol medzin\u00e1rodn\u00e9 uznanie a\u00a0sl\u00e1vu. \u00daspe\u0161n\u00fd \u00e1rijsk\u00fd mu\u017e neunikol pozornosti pohlav\u00e1rov Tretej r\u00ed\u0161e, ktor\u00ed Harrera vyu\u017eili ako symbol propagandy. Po\u010das sl\u00e1vnostnej oslavy si s\u00a0n\u00edm potriasal ruku aj samotn\u00fd Hitler. Harrera v\u0161ak pod\u013ea vlastn\u00fdch slov politika nezauj\u00edmala a\u00a0t\u00fa\u017eil len zdol\u00e1va\u0165 najvy\u0161\u0161ie svetov\u00e9 \u0161t\u00edty. V\u010faka dobr\u00fdm vz\u0165ahom s\u00a0nacistami sa mu mohol jeden zo snov splni\u0165, z\u00edskal toti\u017e miesto v\u00a0exped\u00edcii, ktor\u00e1 mala pod veden\u00edm Petra Aufschnaitera n\u00e1js\u0165 \u013eah\u0161iu cestu na vrchol osemtis\u00edcovky Nanga Parbat.<\/p>\n V\u00a0roku 1939 opustil Harrer svoju tehotn\u00fa man\u017eelku a p\u00e4\u0165\u010dlenn\u00e1 skupina odcestovala za ve\u013ekej pozornosti m\u00e9di\u00ed do Pakistanu. Hory ich v\u0161ak nepriv\u00edtali s\u00a0otvorenou n\u00e1ru\u010dou a\u00a0horolezci r\u00fdchlo svoje dob\u00fdvanie ukon\u010dili. Na konci augusta sa op\u00e4\u0165 ocitli v\u00a0Kar\u00e1\u010di, ktor\u00e9 v\u00a0tej dobe patrilo pod Britsk\u00fa Indiu. A\u00a0to bol probl\u00e9m. Prv\u00e9ho septembra 1939 vypukla 2. svetov\u00e1 vojna a\u00a0cel\u00fd nemeck\u00fd t\u00edm o\u00a0dva dni putoval do interna\u010dn\u00e9ho t\u00e1bora ne\u010faleko Bombaja. Harrer aj Aufschnaiter sa nieko\u013ekokr\u00e1t pok\u00fasili o\u00a0\u00fatek, no v\u017edy ne\u00faspe\u0161ne. A\u017e 29. apr\u00edla 1944 sa im spolu so \u0161iestimi\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi v\u00e4z\u0148ami podarilo v\u00a0prezle\u010den\u00ed oklama\u0165 str\u00e1\u017ecov a\u00a0opusti\u0165 br\u00e1ny t\u00e1bora. Horolezci sa rozhodli zamieri\u0165 do Tibetu a\u00a0odtia\u013e na japonsk\u00fd front v\u00a0Barme alebo \u010c\u00edne. Cesta v\u0161ak bola ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00e1. Dvojica sa takmer dva roky trm\u00e1cala n\u00e1ro\u010dn\u00fdm ter\u00e9nom. Bojovali s\u00a0hladom, stra\u0161nou zimou aj \u00fanavou, pe\u0161o prekonali 65 horsk\u00fdch priesmykov aj Tibetsk\u00fa planinu, a\u017e\u00a0napokon 15. janu\u00e1ra 1946 kone\u010dne dorazili do cie\u013ea. V\u00a0Lhase si na\u0161li aj zamestnanie – Aufschnaiter ako in\u017einier a Harrer ako z\u00e1hradn\u00edk. O\u00a0dva roky nesk\u00f4r sa stal \u0161t\u00e1tnym zamestnancom s \u00falohou preklada\u0165 zahrani\u010dn\u00e9 spr\u00e1vy, fotografova\u0165 dianie na dvore a\u00a0dozera\u0165 na v\u00fdstavbu protipovod\u0148ov\u00fdch opatren\u00ed. Za to dost\u00e1val plat a mal k\u00a0dispoz\u00edcii dom so staj\u0148ou a\u00a0nieko\u013ek\u00fdch sluhov.<\/p>\n <\/p>\n Tak\u00ed rozdielni a\u00a0predsa spolu<\/strong><\/p>\n Henrich Harrer pri\u0161iel do Tibetu ako cudzinec, no u\u017e \u010doskoro sa v\u00a0tejto magickej krajine c\u00edtil ako doma. Pracoval, priatelil sa s\u00a0dom\u00e1cimi a\u00a0neraz im ukazoval veci, ak\u00e9 dosia\u013e nevideli. Mal\u00fd Dalajl\u00e1ma to v\u0161etko zvedavo sledoval zo svojho pal\u00e1ca cez \u010falekoh\u013ead. Ke\u010f zbadal onoho zauj\u00edmav\u00e9ho cudzinca, ako u\u010d\u00ed Tibe\u0165anov kor\u010du\u013eova\u0165 (\u201echodi\u0165 po no\u017eoch\u201c, ako tento \u0161port sami naz\u00fdvali), u\u017e to viac nevydr\u017eal a\u00a0Harrera si zavolal k\u00a0sebe. P\u00edsal sa rok 1949 a Rak\u00fa\u0161an \u017eil v\u00a0Tibete tri roky. Mal 37, panovn\u00edk 14, no napriek vekov\u00e9mu rozdielu a\u00a0kult\u00farnym rozdielom sa za\u010dal p\u00edsa\u0165 pr\u00edbeh ve\u013ek\u00e9ho priate\u013estva. Tenzin Gyatso bol vn\u00edmav\u00fd chlapec, dychtiv\u00fd po ak\u00fdchko\u013evek inform\u00e1ci\u00e1ch z\u00a0be\u017en\u00e9ho \u017eivota. A\u00a0Rak\u00fa\u0161an mu ich dok\u00e1zal odovzda\u0165. Okrem v\u00fdu\u010dby angli\u010dtiny dvojica spolu diskutovala o\u00a0mnoh\u00fdch t\u00e9mach vr\u00e1tane politiky, \u0161portu, geografie, matematiky a\u00a0\u010fal\u0161\u00edch vied a\u00a0Harrera fascinovalo, ako jeho \u017eiak absorboval v\u0161etky vedomosti z\u00e1padn\u00e9ho sveta a\u00a0ako ve\u013emi sa chcel u\u010di\u0165. Ke\u010f mu dal prelo\u017ei\u0165 desa\u0165 viet, dalajl\u00e1ma dobrovo\u013ene prelo\u017eil dvadsa\u0165. Spolu rozoberali hodiny, pozorovali hviezdy a\u00a0Harrer dokonca na \u017eiados\u0165 dalajl\u00e1mu postavil kino s\u00a0projektorom, poh\u00e1\u0148an\u00fdm motorom z\u00a0d\u017e\u00edpu.<\/p>\n Harrer sa ako d\u00f4vern\u00edk 14. dalajl\u00e1mu z\u00fa\u010dast\u0148oval na ritu\u00e1loch a\u00a0ceremoni\u00e1loch, ktor\u00e9 nevidel takmer \u017eiaden \u010dlovek zo z\u00e1padnej civiliz\u00e1cie. Rak\u00fa\u0161an fotografoval Tibe\u0165anov s\u00a0priate\u013emi a\u00a0rodinou, ale aj pri hre, oddychu \u010di budhistick\u00fdch ritu\u00e1loch. Nevediac o\u00a0bl\u00ed\u017eiacej sa katastrofe zve\u010dnil posledn\u00e9 \u0161\u0165astn\u00e9 chv\u00edle vz\u00e1cneho n\u00e1roda, posledn\u00fa rados\u0165, posledn\u00e9 \u00fasmevy… V\u00a0okt\u00f3bri 1950 vpochodovali do Tibetu jednotky \u010d\u00ednskej arm\u00e1dy, ktorej Tibe\u0165ania nedok\u00e1zali vzdorova\u0165. Tibet sa s\u00edce sna\u017eil s\u00a0\u010c\u00ednou vyjedn\u00e1va\u0165, t\u00e1 mu v\u0161ak len priznala auton\u00f3miu v\u00a0r\u00e1mci \u010c\u013dR. S\u00a0t\u00fdm nebol dalajl\u00e1ma ani jeho \u013eud spokojn\u00fd a\u00a0v\u00a0roku 1959 vypuklo Tibetsk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 povstanie, ktor\u00e9 bolo krvavo potla\u010den\u00e9. Dalajl\u00e1ma kr\u00e1tko pred jeho vypuknut\u00edm odi\u0161iel do exilu. Odvtedy sa usiluje o\u00a0zachovanie tibetskej kult\u00fary a\u00a0o\u00a0samostatnos\u0165 Tibetu. Presadzuje cestu nen\u00e1silia, tolerancie a\u00a0s\u00facitu a\u00a0v\u00a0roku 1989 mu bola udelen\u00e1 Nobelova cena mieru. Harrer po n\u00e1vrate do domoviny na\u010falej podnikal mno\u017estvo etnografick\u00fdch a\u00a0horolezeck\u00fdch v\u00fdprav, na Alja\u0161ku, do \u00c1nd, Ugandy \u010di Novej Guiney. O\u00a0svojich dobrodru\u017estv\u00e1ch nap\u00edsal vy\u0161e 20 kn\u00edh a\u00a0nakr\u00fatil 40 dokument\u00e1rnych filmov. Vo viacer\u00fdch z\u00a0nich svetu prezentoval kr\u00e1su Tibetu, ktor\u00fd si nav\u017edy nosil v\u00a0srdci. V\u00a0roku 2002 si prevzal z r\u00fak dalajl\u00e1mu ocenenie \u201eSvetlo pravdy\u201c za snahu upozorni\u0165 svet na udalosti v\u00a0Tibete. Ich priate\u013estvo ukon\u010dila a\u017e smr\u0165. Heinrich Harrer zomrel 7. janu\u00e1ra 2006 vo veku 93 rokov.<\/p>\n <\/p>\n Zve\u010dnenie ich pr\u00edbehu<\/strong><\/p>\n Kr\u00e1tko po odchode z\u00a0Tibetu, pln\u00fd my\u0161lienok, z\u00e1\u017eitkov a\u00a0pocitov, nap\u00edsal Harrer knihu Sedem rokov v\u00a0Tibete (1953), ktor\u00e1 bola prelo\u017een\u00e1 do 53 jazykov. Vykreslil v\u00a0nej nielen kr\u00e1su kult\u00fary a\u00a0zvykov pre Eur\u00f3panov v\u00a0tej dobe v\u00a0podstate nezn\u00e1meho n\u00e1roda, ale podrobne tie\u017e zdokumentoval historick\u00e9 zmeny, ktor\u00fdch sa stal svedkom. V\u00a0okt\u00f3bri 1997 mal premi\u00e9ru tento pr\u00edbeh aj na pl\u00e1tne. Pod rovnak\u00fdm n\u00e1zvom ho sfilmoval franc\u00fazsky re\u017eis\u00e9r Jean-Jacques Annaud. Hlavn\u00fa \u00falohu zveril Bradovi Pittovi, pri\u010dom e\u0161te zauj\u00edmavej\u0161\u00edm bolo obsadenie dalajl\u00e1movej matky, ktor\u00fa stv\u00e1rnila jeho skuto\u010dn\u00e1 sestra Jetsun Pema. Film z\u00edskal dobr\u00e9 hodnotenie aj nieko\u013eko ocenen\u00ed. Objavila sa v\u0161ak aj kritika. Div\u00e1kom sa nepozd\u00e1valo vykreslenie Harrera ako namyslen\u00e9ho egoistu, \u010c\u00edne sa zasa nep\u00e1\u010dilo, \u017ee jej vojaci s\u00fa na pl\u00e1tne hrub\u00ed a\u00a0arogantn\u00ed surovci. Re\u017eis\u00e9rovi aj dvom hlavn\u00fdm hrdinom dokonca zak\u00e1zali na nieko\u013eko rokov vstup do krajiny. P\u00e1r mesiacov pred uveden\u00edm filmu v\u0161ak vypukol e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161\u00ed \u0161kand\u00e1l. Prv\u00fdkr\u00e1t toti\u017e vy\u0161lo najavo, \u017ee Harrer, dovtedy vn\u00edman\u00fd vo v\u0161etk\u00fdch smeroch ako hrdina, bol od roku 1933 \u010dlenom nacistick\u00fdch oddielov SA a v\u00a0roku 1938 dokonca vst\u00fapil do NSDAP a\u00a0oddielov SS. On s\u00e1m to ozna\u010dil za hl\u00fapu chybu a\u00a0vysvetlil, \u017ee tak spravil len z\u00a0oportunistick\u00fdch d\u00f4vodov. Svojho priate\u013ea podporil aj dalajl\u00e1ma. Ak je vraj jeho svedomie \u010dist\u00e9, niet sa \u010doho b\u00e1\u0165.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Doris Duke a\u00a0Bernard Lafferty<\/strong><\/p>\n \u201e\u010co odo m\u0148a chcete? Nechcete ma pretiahnu\u0165. Neokr\u00e1date ma. Tak \u010do teda odo m\u0148a chcete?\u201c p\u00fdtala sa Doris Duke svojho komorn\u00edka Laffertyho. \u201eChcem sa o v\u00e1s len stara\u0165,\u201c odpovedal.<\/em><\/p>\n <\/p>\n Doris Duke odmali\u010dka prez\u00fdvali \u201enajbohat\u0161\u00edm diev\u010datkom na svete\u201c. Narodila sa 22. novembra 1912 v New Yorku ako jedin\u00e9 die\u0165a tabakov\u00e9ho magn\u00e1ta. Rodi\u010dia sa ve\u013emi b\u00e1li jej \u00fanosu, a\u00a0tak tr\u00e1vila detstvo najm\u00e4 na ich obrovskej farme. Ke\u010f mala 12 rokov, jej otec zomrel a\u00a0zanechal jej takmer cel\u00fd majetok v hodnote asi 100 mili\u00f3nov dol\u00e1rov (ekvivalent dne\u0161nej 1,5 miliardy). Na smrte\u013enej posteli svojej dc\u00e9re kl\u00e1dol na srdce, aby \u201enikomu ned\u00f4verovala\u201c a toto varovanie si so sebou niesla a\u017e do konca \u017eivota. Ako 22-ro\u010dn\u00e1 ale predsa len otvorila svoje srdce a po kr\u00e1tkom rom\u00e1niku sa vydala za n\u00e1dejn\u00e9ho politika Jimmyho Cromwella. Ich medov\u00e9 t\u00fd\u017edne trvali dva roky, po\u010das ktor\u00fdch absolvovali cestu okolo sveta a potom sa usadili na Havaji. Ani raj na zemi v\u0161ak ich man\u017eelstvo nezachr\u00e1nil a v roku 1943 nasledoval rozvod. To v\u0161ak u\u017e nieko\u013eko rokov ne\u017eili spolu a ke\u010f Doris otehotnela, \u0161pekulovalo sa, \u017ee otcom die\u0165a\u0165a mohlo by\u0165 viacero mu\u017eov. Jej diev\u010datko v\u0161ak nepre\u017eilo ani jeden de\u0148. Doris ne\u0161\u0165astie v s\u00fakrom\u00ed kompenzovala pr\u00e1cou. Po\u010das druhej svetovej vojny vypom\u00e1hala v jed\u00e1lni pre n\u00e1morn\u00edkov v Egypte a v roku 1945 sa stala eur\u00f3pskou dopisovate\u013ekou Medzin\u00e1rodnej spravodajskej agent\u00fary. Po skon\u010den\u00ed vojny sa usadila v\u00a0Par\u00ed\u017ei, p\u00edsala pre Harper\u00b4s Bazaar a op\u00e4\u0165 na\u0161la \u0161\u0165astie aj v l\u00e1ske. Jej vyvolen\u00fdm sa tentoraz stal dominik\u00e1nsky playboy Porfirio Rubirosa, ktor\u00e9ho si vraj \u201eodk\u00fapila\u201c od jeho vtedaj\u0161ej man\u017eelky za mili\u00f3n dol\u00e1rov. Ich zv\u00e4zok v\u0161ak trval len rok a Doris sa u\u017e nikdy znova nevydala. Zato sa v\u0161ak neust\u00e1le klebetilo o jej po\u010detn\u00fdch af\u00e9rkach so zn\u00e1mymi mu\u017emi. Medzi jej milencov \u00fadajne patril aj hollywoodsky l\u00e1ma\u010d s\u0155dc Errol Flynn, inak si ale na pozl\u00e1tko ve\u013emi nepotrpela a poste\u013e jej zohrievali \u0161portovci, profesion\u00e1lni vojaci aj umelci. V\u0161etko to v\u0161ak bolo len do\u010dasn\u00e9 a boh\u00e1\u010dka sa bez man\u017eela, det\u00ed \u010di in\u00fdch bl\u00edzkych pr\u00edbuzn\u00fdch nemusela s nik\u00fdm deli\u0165 o svoj obrovsk\u00fd majetok (ktor\u00fd sa jej pod jej \u0161ikovn\u00fdm veden\u00edm poriadne zv\u00e4\u010d\u0161il). Peniaze vedela zarobi\u0165, ale aj poriadne m\u00ed\u0148a\u0165. Dvesto \u013eud\u00ed napr\u00edklad zamestn\u00e1vala len na to, aby sa starali o \u0148u a jej p\u00e4\u0165 domov. Milovala umenie a vlastnila rozsiahlu zbierku obrazov, vr\u00e1tane Picassa, Van Gogha, Rembrandta \u010di Moneta. Hrala v\u00fdborne na klav\u00edri a cez v\u00edkendy spievala s \u010derno\u0161sk\u00fdm gospelov\u00fdm s\u00faborom. Bola prvou \u017eenou bez havajsk\u00e9ho p\u00f4vodu, ktor\u00e1 sa\u00a0 z\u00fa\u010dast\u0148ovala pretekov v surfovan\u00ed. Ako milovn\u00ed\u010dka zvierat (hlavne psov a tiav) podporovala z\u00e1chranu pr\u00edrody, zauj\u00edmala sa aj o pestovanie rastl\u00edn, najm\u00e4 orchide\u00ed. Vo svojom \u0161peci\u00e1lne upravenom Boeingu 737 so sp\u00e1l\u0148ou cestovala po svete a prin\u00e1\u0161ala si odtia\u013e r\u00f4zne k\u00fasky do svojich zbierok umenia i fl\u00f3ry, no zaoberala sa aj indickou mystikou a africkou m\u00e1giou. A v roku 1985 ju tr\u00e9ner bru\u0161n\u00e9ho tanca zozn\u00e1mil s Chandi Heffnerovou, 32-ro\u010dnou \u010dlenkou hnutia Hare Kri\u0161na, a\u00a0Doris uverila, \u017ee je reinkarn\u00e1ciou jej dc\u00e9ry. Kone\u010dne niekomu op\u00e4\u0165 d\u00f4verovala…<\/p>\n <\/p>\n Bernard Lafferty sa narodil 14. apr\u00edla 1945 v malej dedinke Creeslough na severe \u00cdrska. Jeho otec Eddie mal u\u017e 44 rokov a robil v\u0161etko preto, aby sa o syn\u010deka aj o 14 rokov mlad\u0161iu man\u017eelku Angelu dobre postaral. V septembri 1964 ale zomrel na z\u00e1stavu srdca a 19-ro\u010dn\u00fd Bernard sa spolu s matkou pres\u0165ahoval do Glasgowa k jej rodine. Verili, \u017ee tu za\u010dn\u00fa nov\u00fd \u017eivot, no osud to zariadil \u00faplne inak. V auguste toti\u017e Angela zahynula pri dopravnej nehode a Bernard tak v priebehu jedin\u00e9ho roka pri\u0161iel o otca i\u00a0matku. V\u00a0\u0160k\u00f3tsku za\u010dal by\u0165 neznesite\u013ene ne\u0161\u0165astn\u00fd, tak sa (aj s\u00a0tetou) rozhodol sk\u00fasi\u0165 \u0161\u0165astie v\u00a0Amerike. Mal u\u017e 27 rokov, iba z\u00e1kladn\u00e9 vzdelanie a \u00edrsky pr\u00edzvuk, jeho jedinou dev\u00edzou bol iba pr\u00edjemn\u00fd \u00fasmev a pracovitos\u0165. Prv\u00e9 roky v\u00a0\u0161t\u00e1toch pre\u017eil v\u00a0Atlante, potom sa aj s\u00a0tetou pres\u0165ahoval do Philadelphie a z\u00edskal zamestnanie v n\u00e1dhernom 19-poschodovom hoteli Bellevue-Stratford, kult\u00farnom, spolo\u010denskom a obchodnom centre pensylv\u00e1nskej metropoly. Za\u010d\u00ednal tam ako \u010da\u0161n\u00edk, po \u010dase sa v\u0161ak prepracoval a\u017e na post mana\u017e\u00e9ra. Po\u010das desiatich rokov v hoteli stret\u00e1val najvplyvnej\u0161ie osobnosti doby a postupne sa stal \u0161pecialistom na to, ako ulahodi\u0165 star\u0161\u00edm d\u00e1mam. Ke\u010f napr\u00edklad mala v hoteli b\u00fdva\u0165 Elizabeth Taylor, v\u017edy sa uistil, \u017ee m\u00e1 v\u0161etko, \u010do potrebuje pre svojich ps\u00edch mil\u00e1\u010dikov. V obleku a slu\u0161ivom mot\u00fdliku ale kurizoval aj Sophii Loren \u010di sl\u00e1vnej spev\u00e1\u010dke a here\u010dke Peggy Lee, ktor\u00e1 z neho spravila svojho osobn\u00e9ho asistenta. Ke\u010f Doris Duke h\u013eadala nov\u00e9ho komorn\u00edka, jej adopt\u00edvna dc\u00e9ra navrhla pr\u00e1ve Laffertyho. A tak za\u010dal pr\u00edbeh, ktor\u00fd \u0161okoval svet.<\/p>\n <\/p>\n Tak\u00ed rozdielni a predsa spolu<\/strong><\/p>\n P\u00edsal sa rok 1987, ke\u010f sa ich cesty osudovo pretli. Doris mala 75 a Bernard Lafferty 42, ona bola bohat\u00e1 sebaist\u00e1 \u017eena, ktor\u00e1 si vedela \u017eivot u\u017e\u00edva\u0165 pln\u00fdmi d\u00fa\u0161kami, on sk\u00f4r zakr\u00edknut\u00fd gej so slab\u00fdm vzdelan\u00edm. Spo\u010diatku bol medzi nimi klasick\u00fd vz\u0165ah zamestn\u00e1vate\u013ea a zamestnanca, boh\u00e1\u010dka sa ku komorn\u00edkovi spr\u00e1vala arogantne a nedok\u00e1zala si ani zapam\u00e4ta\u0165 jeho meno. On v\u0161ak napriek tomu venoval cel\u00fa energiu tomu, aby bola vo v\u0161etk\u00fdch oh\u013eadoch spokojn\u00e1, a tak si ho postupne za\u010dala v\u0161\u00edma\u0165 viac. Pom\u00e1hal jej pri starostlivosti o orchidey a v neform\u00e1lnej atmosf\u00e9re sklen\u00edka uprostred n\u00e1dhern\u00fdch rastl\u00edn, ktor\u00e9 Doris po cel\u00fd \u017eivot milovala, sa postupne za\u010dali jeden druh\u00e9mu otv\u00e1ra\u0165. Ich priate\u013estvo bolo spe\u010daten\u00e9, ke\u010f Doris za\u010dala Bernarda so sebou br\u00e1va\u0165 na cesty – Havaj, Sr\u00ed Lanka, \u0161es\u0165 mesiacov na cest\u00e1ch po \u010ealekom v\u00fdchode, charitat\u00edvne ve\u010dierky v Los Angeles a New Yorku, to v\u0161etko absolvovali bok po boku. Dovolila mu, aby vst\u00fapil do jej sveta a on sa jej za to odpl\u00e1cal absol\u00fatnou oddanos\u0165ou. Staral sa o jej pohodlie, cel\u00e9 hodiny jej robil make-up a vlasy, kontroloval person\u00e1l, dohliadal na renov\u00e1cie domov… A popritom si z nov\u00edn vystrihoval v\u0161etky zmienky o svojej zamestn\u00e1vate\u013eke.<\/p>\n V zime 1990 Doris v jej havajskom dome postihlo z\u00e1hadn\u00e9 ochorenie, nesk\u00f4r spadla a stratila vedomie. Bernard ju presved\u010dil, \u017ee za to m\u00f4\u017ee Chandi Heffnerov\u00e1 s\u00a0priate\u013eom a hoci sa tieto obvinenia nedok\u00e1zali, Dukeovej vz\u0165ah ku dc\u00e9re maxim\u00e1lne ochladol. A\u00a0tak si mohol jej pln\u00fa d\u00f4veru u\u017e\u00edva\u0165 len Bernard. Doris sa ve\u013emi b\u00e1la starnutia a aj vo vysokom veku si ve\u013emi potrpela na viz\u00e1\u017e. Podst\u00fapila nieko\u013eko plastick\u00fdch \u00faprav, po jednej takejto oper\u00e1cii e\u0161te st\u00e1le pod vplyvom siln\u00fdch sedat\u00edv sa pok\u00fasila vsta\u0165, no spadla a zlomila si bedro. Zostala tak \u00faplne odk\u00e1zan\u00e1 na pomoc Laffertyho, ktor\u00fd kontroloval prakticky cel\u00fd jej \u017eivot. Prij\u00edmal v\u0161etky telefon\u00e1ty, rozhodoval o tom, kto s \u0148ou m\u00f4\u017ee hovori\u0165 a odstrihol ju od jej finan\u010dn\u00fdch poradcov. Ako 81-ro\u010dn\u00e1 utrpela siln\u00fa m\u0155tvicu a zomrela na z\u00e1stavu srdca. Vo svojej poslednej v\u00f4li zanechala cel\u00fd majetok vo v\u00fd\u0161ke pribli\u017ene 1,2 miliardy (!) dol\u00e1rov nieko\u013ek\u00fdm charitat\u00edvnym nad\u00e1ci\u00e1m. Spr\u00e1vcom majetku sa mal sta\u0165 Bernard Lafferty, ktor\u00fd z\u00edskal okrem obrovskej moci aj jednorazov\u00fa odmenu 5 mili\u00f3nov, ro\u010dn\u00fd plat 500.000 a ka\u017edoro\u010dn\u00fa prov\u00edziu, ktor\u00e1 sa mohla pohybova\u0165 v mili\u00f3noch dol\u00e1rov. Okam\u017eite sa vyrojilo mno\u017estvo \u013eud\u00ed, ktor\u00ed Laffertyho obvi\u0148ovali z Dorisinej smrti, prokur\u00e1tor v\u0161ak nezistil ni\u010d podozriv\u00e9 a aj viacer\u00ed zn\u00e1mi dvojice potvrdili, \u017ee Bernard mal na srdci len jej dobro. Po jej smrti veril, \u017ee je predur\u010den\u00fd sta\u0165 sa jej n\u00e1stupcom. V\u0161etko, \u010do bolo predt\u00fdm jej, patrilo teraz jemu. Dom, sluhovia, osobn\u00fd str\u00e1\u017eca, aut\u00e1 aj s\u00fakromn\u00e9 lietadlo, to v\u0161etko si u\u017e\u00edval presne tak ako kedysi Doris. Ke\u010f po troch rokoch zomrel, jeho popol rozpr\u00e1\u0161ili do mora na rovnakom mieste ako ten od Doris. Tak, ako si to zrejme obaja \u017eelali…<\/p>\n <\/p>\n Zve\u010dnenie ich pr\u00edbehu<\/strong><\/p>\n Z mena Doris Duke chcel vy\u0165a\u017ei\u0165 kde-kto. Niet divu, \u017ee o nej vy\u0161li u\u017e tri biografie. T\u00e1 najkontroverznej\u0161ia m\u00e1 n\u00e1zov Too Rich: The Family Secrets of Doris Duke a jej spoluautorom je krstn\u00fd syn a pokrvn\u00fd bratanec Doris Pony Duke. Zrejme ju mo\u017eno vn\u00edma\u0165 aj ako osobn\u00fa pomstu za \u00fapln\u00e9 vynechanie zo z\u00e1vetu, ve\u010f hne\u010f v \u00favode sa p\u00ed\u0161e, \u017ee Doris nemal okrem jej otca nikto nikdy r\u00e1d. Okrem toho v knihe autori tvrdia, \u017ee \u201estr\u00e1vila v\u00e4\u010d\u0161inu \u017eivota h\u013eadan\u00edm najv\u00e4\u010d\u0161ieho a najpotentnej\u0161ieho mu\u017esk\u00e9ho org\u00e1nu\u201c a \u0161pekuluj\u00fa, \u010di \u00famyselne zabila jedn\u00e9ho zo svojich milencov. Pr\u00e1ve t\u00e1to \u0161kandal\u00f3zna kniha sa v roku 1999 stala podkladom pre nakr\u00fatenie dvojdielneho telev\u00edzneho filmu s Lauren Bacall a Richardom Chamberlainom. V\u00e4\u010d\u0161\u00ed \u00faspech v\u0161ak zaznamenal film HBO z roku 2007 s jednoduch\u00fdm n\u00e1zvom Bernard a Doris, ktor\u00fd sa s\u00fastre\u010foval v\u00fdhradne na posledn\u00fdch \u0161es\u0165 rokov Dorisinho \u017eivota, str\u00e1ven\u00fdch po boku Laffertyho. V hlavn\u00fdch \u00faloh\u00e1ch sa zaskveli Susan Sarandon a Ralph Fiennes.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Vikt\u00f3ria a\u00a0Abdul Karim <\/strong><\/p>\n \u201eNa\u0161la som v \u0148om tak\u00e9 ve\u013ek\u00e9 za\u013e\u00fabenie,\u201c zverila sa Victoria svojmu denn\u00edku o Abdulovi. \u201eJe tak\u00fd dobr\u00fd a jemn\u00fd a ch\u00e1pav\u00fd… a je mojou skuto\u010dnou rados\u0165ou.\u201c \u201eKe\u010f si zaznamen\u00e1vam svoj \u017eivot, nem\u00f4\u017eem si nespomen\u00fa\u0165 na mnoh\u00e9 pocty, ktor\u00fdch sa mi dostalo v\u010faka ve\u013ekej dobrote Jej Veli\u010denstva,\u201c zap\u00edsal si zasa on.<\/em><\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/07\/kol\u00e1\u017e-don-a-tony.jpg\")
<\/a>(Viac ne\u017e len) p\u00e1n<\/strong><\/p>\n<\/a>Vodi\u010d a\u00a0priate\u013e<\/strong><\/p>\n<\/a>(Viac ne\u017e len) p\u00e1n<\/strong><\/p>\n<\/a>T\u00fator a\u00a0priate\u013e<\/strong><\/p>\n<\/a>(Viac ne\u017e len) pani <\/strong><\/p>\n<\/a>Komorn\u00edk a priate\u013e<\/strong><\/p>\n