{"id":8284,"date":"2020-10-22T10:34:23","date_gmt":"2020-10-22T08:34:23","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=8284"},"modified":"2020-10-22T10:34:23","modified_gmt":"2020-10-22T08:34:23","slug":"james-murray-a-william-minor","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/james-murray-a-william-minor\/","title":{"rendered":"James Murray a William Minor"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Profesor a\u00a0bl\u00e1zon <\/strong><\/p>\n

Noviny The Times o\u00a0Oxfordskom slovn\u00edku angli\u010dtiny nap\u00edsali, \u017ee ide \u201eo najv\u00e4\u010d\u0161iu \u00falohu, do ktorej sa kedy ak\u00e1 univerzita a\u00a0vydavate\u013estvo pustili od vyn\u00e1lezu kn\u00edhtla\u010de\u201c.<\/em> Prv\u00e9 vydanie The Oxford English Dictionary vznikalo viac ako sedemdesiat rokov. Dlh\u00fdch sedemdesiat rokov sa\u00a0na tvorbe tohto monument\u00e1lneho diela, ktor\u00e9 sa stalo vzorom pre v\u0161etky po \u0148om nasleduj\u00face slovn\u00edky, podie\u013eali stovky dobrovo\u013en\u00fdch pomocn\u00edkov. T\u00fdm najvytrvalej\u0161\u00edm, najprec\u00edznej\u0161\u00edm a najplodnej\u0161\u00edm bol William Chester Minor. Ameri\u010dan, ktor\u00fd si v\u00a0anglickej v\u00e4znici odpyk\u00e1val do\u017eivotie. Za vra\u017edu. <\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>\u0160tvr\u0165 Lambeth mala vo viktori\u00e1nskom Lond\u00fdne poves\u0165 odpornej smrad\u013eavej diery, kde to kyslasto p\u00e1chlo kvasnicami a\u00a0chme\u013eom, pivovar Red Lion st\u00e1l ne\u010faleko \u017eelezni\u010dnej stanice Waterloo, odkia\u013e sa zasa \u0161\u00edril \u0161tip\u013eav\u00fd dym z\u00a0parn\u00fdch lokomot\u00edv, za ka\u017ed\u00fdm rohom \u010d\u00edhali lupi\u010di, ktor\u00ed miestnych chud\u00e1kov obrali aj o\u00a0posledn\u00e9 gate, v\u00a0kurze boli no\u017ee a\u00a0\u0161krtiace struny, o\u00a0pu\u0161k\u00e1ch \u010di revolveroch mohla miestna spodina iba sn\u00edva\u0165. Preto ten rozruch, ke\u010f na druh\u00fd de\u0148 r\u00e1no po onej osudnej noci 17. febru\u00e1ra 1872 vy\u0161lo najavo, \u017ee obe\u0165 \u201eohavn\u00e9ho zlo\u010dinu\u201c (ako p\u00edsali noviny) prev\u0155tala gu\u013eka z\u00a0revolvera. George Merrett bol kuri\u010d v\u00a0pivovare a\u00a0otec \u0161iestich det\u00ed. V\u00a0to mraziv\u00e9 r\u00e1no, skoro e\u0161te v\u00a0noci, sa ako po in\u00e9 dni pon\u00e1h\u013eal na rann\u00fa smenu, ke\u010f sa oproti nemu na\u00a0tmavej ulici vyr\u00fatil nezn\u00e1my mu\u017e a \u0161ialene zav\u00fdjal. Dve gu\u013eky minuli cie\u013e, tretia zasiahla Merretta do krku. P\u00e1r min\u00fat po \u010dine bol vrah chyten\u00fd, z\u00a0jeho revolvera sa e\u0161te dymilo, ke\u010f mu str\u00e1\u017enici nasadzovali put\u00e1. Odpor nekl\u00e1dol \u017eiadny, \u00fadajne p\u00f4sobil \u201epokojne a\u00a0rezervovane\u201c. Na policajnej stanici objasnil mot\u00edv svojho \u010dinu: vraj prenasledoval niekoho, kto sa mu vkradol do bytu. \u00c1no, strie\u013eal, ale v\u00a0presved\u010den\u00ed, \u017ee ide o\u00a0lupi\u010da, ktor\u00fd ho ohrozoval na \u017eivote. \u017de na to doplati\u0165 nevinn\u00fd kuri\u010d, bola ne\u0161\u0165astn\u00e1 n\u00e1hoda.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Pr\u00ed\u0161ery, m\u00e1tohy a\u00a0jedovat\u00e9 su\u0161ienky <\/strong><\/p>\n

Mu\u017e, ktor\u00fd zastrelil otca \u0161iestich det\u00ed, sa volal William Chester Minor a\u00a0bol \u00a0Ameri\u010dan. B\u00fdval\u00fd arm\u00e1dny d\u00f4stojn\u00edk. Vy\u0161tudovan\u00fd chirurg. Pomerne z\u00e1mo\u017en\u00fd. Zo starej ve\u013eav\u00e1\u017eenej rodiny. Do Lond\u00fdna pri\u0161iel pred ani nie rokom. Aby si \u201eupokojil myse\u013e postihnut\u00fa z\u00e1palom\u201c – ako vysvet\u013eoval jeho obhajca. Minor mal f\u00f3biu z\u00a0\u00cdrov. Bol presved\u010den\u00fd, \u017ee po \u0148om id\u00fa mu\u017ei \u00cdrskeho republik\u00e1nskeho bratstva, ktor\u00ed mu u\u017e nieko\u013ekokr\u00e1t tajne vnikli do domu a pok\u00fasili sa ho otr\u00e1vi\u0165. To v\u0161ak neboli jedin\u00ed nepriatelia z\u00e1hadn\u00e9ho Ameri\u010dana. K\u00fdm \u010dakal na rozsudok, Minor obvinil no\u010dn\u00e9ho str\u00e1\u017enika, \u017ee prijal od kohosi \u00faplatok a\u00a0ten ktosi ho v\u00a0noci v\u00a0cele zn\u00e1silnil. Niekto in\u00fd ho zasa n\u00fatil jes\u0165 su\u0161ienky napusten\u00e9 jedom a\u00a0to sa e\u0161te nezmienil o\u00a0pr\u00ed\u0161er\u00e1ch, \u010do mu noc \u010do noc vyliezali spod postele! Ke\u010f to hovoril, p\u013eul okolo seba, akoby sa chcel slinami zbavi\u0165 jedu vo svojom vn\u00fatri. Verdikt s\u00fadu bol jasn\u00fd: William Chester Minor nie je \u201ement\u00e1lne v\u00a0poriadku\u201c a\u00a0ako tak\u00fd nie je zodpovedn\u00fd za to, \u010do sp\u00e1chal. Mus\u00ed sa lie\u010di\u0165, bude teda umiestnen\u00fd do \u00fastavu pre du\u0161evne chor\u00fdch zlo\u010dincov, kde zostane, \u201epokia\u013e Jej Veli\u010denstvo nerozhodne inak\u201c. T\u00e1to pr\u00e1vna floskula vo viktori\u00e1nskom Anglicku neznamenala ni\u010d in\u00e9 ako do\u017eivotn\u00fa hospitaliz\u00e1ciu. Tridsa\u0165sedemro\u010dn\u00fd Ameri\u010dan pobudne v\u00a0\u00fastave Broadmoor v\u00a0gr\u00f3fstve Surrey pravdepodobne do konca svojho \u017eivota.<\/p>\n

 <\/p>\n

V\u00f4\u0148a vanilky a\u00a0zvrhl\u00e9 ch\u00fa\u0165ky<\/strong><\/p>\n

Minor bol presved\u010den\u00fd, \u017ee v\u0161etky krivdy sa mu dej\u00fa ako odplata za nie\u010do, \u010do sp\u00e1chal, ke\u010f e\u0161te sl\u00fa\u017eil v\u00a0americkej arm\u00e1de. A\u00a0tie\u017e za to, \u017ee je z\u00e1visl\u00fd od sexu. Jeho sexu\u00e1lny apet\u00edt bol neukojite\u013en\u00fd, svoje zvrhl\u00e9 ch\u00fa\u0165ky si musel takmer denne uk\u00e1ja\u0165 v\u00a0t\u00fdch najoplzlej\u0161\u00edch bordeloch mesta. Chorobnou posadnutos\u0165ou sexom trpel u\u017e od t\u00edned\u017eersk\u00fdch rokov, mal trin\u00e1s\u0165, ke\u010f si za\u010dal uvedomova\u0165 \u201enezvl\u00e1dnute\u013en\u00fa pr\u00ed\u0165a\u017elivos\u0165\u201c mlad\u00fdch sr\u00edlansk\u00fdch diev\u010dat vo\u0148aj\u00facich vanilkou. Odvtedy ho neprestali prenasledova\u0165 n\u00edzke pudy, lasc\u00edvne my\u0161lienky a\u00a0chlipn\u00e9 ch\u00fa\u0165ky vr\u00e1tane \u201eodporn\u00e9ho nutkania… uk\u00e1ja\u0165 sa zvrhl\u00fdm sp\u00f4sobom\u201c. Preboha, takto sa spr\u00e1va syn mision\u00e1ra, ktor\u00fd pri\u0161iel na Sr\u00ed Lanku \u0161\u00edri\u0165 meno bo\u017eie?! Za to sa raz bude ur\u010dite sma\u017ei\u0165 v\u00a0pekle!<\/p>\n

William Chester vyrastal v\u00a0osvietenej misijnej \u0161kole, kde z\u00edskal v\u00fdborn\u00e9 vzdelanie a rozh\u013ead, nau\u010dil sa nieko\u013eko domorod\u00fdch n\u00e1re\u010d\u00ed, vr\u00e1tane \u010d\u00ednskych dialektov. Ke\u010f dov\u0155\u0161il 14 rokov, otec ho poslal sp\u00e4\u0165 do Ameriky, kde za\u010dal \u0161tudova\u0165 na Yale University medic\u00ednu. Pedag\u00f3govia ho hodnotili ako jedn\u00e9ho z\u00a0najlep\u0161\u00edch \u0161tudentov, v\u00a0ich o\u010diach bol \u201eschopn\u00fd a\u00a0vzdelan\u00fd\u201c mu\u017e, \u201evynikaj\u00faci operat\u00e9r\u201c. Po \u0161kole narukoval do arm\u00e1dy, ako vojensk\u00fd lek\u00e1r sa ocitol vo v\u00edre ob\u010dianskej vojny. Bol svedkom tzv. Bitky v\u00a0divo\u010dine, jedn\u00e9ho z\u00a0najbrut\u00e1lnej\u0161\u00edch stretov Unionistov s\u00a0vojskami Konfeder\u00e1cie. Paradoxne v\u0161ak jeho psychikou otriasol in\u00fd (popri hr\u00f4zach vojny zdanlivo zanedbate\u013en\u00fd) z\u00e1\u017eitok: ke\u010f musel posl\u00fachnu\u0165 rozka\u0165 a vyp\u00e1li\u0165 \u017eerav\u00fdm ciachovac\u00edm \u017eelezom na tv\u00e1r \u00edrskeho vojaka p\u00edsmeno D ako dezert\u00e9r. Rev toho \u00fabo\u017eiaka, \u0161kvariace sa m\u00e4so a\u00a0z\u00e1pach ho budili z\u00a0desiv\u00fdch snov po cel\u00fd \u017eivot. Odvtedy mal panick\u00fd strach z \u00cdrov, ktor\u00ed raz ur\u010dite pr\u00eddu a pomstia svojho krajana.<\/p>\n

Po vojne sa vr\u00e1til do New Yorku, dni tr\u00e1vil v\u00a0slu\u017ebe v\u00a0nemocnici, noci preh\u00fdril s\u00a0prostit\u00fatkami a rovno zo \u0161pinav\u00fdch\u00a0bordelov sa r\u00e1no vracal do nemocnice. Kv\u00f4li nepr\u00edstojn\u00e9mu chovaniu ho prevelili na bezv\u00fdznamn\u00fd post a\u017e na Floridu. Toto pon\u00ed\u017eenie niesol ve\u013emi \u0165a\u017eko, bol \u010doraz agres\u00edvnej\u0161\u00ed, s\u0165a\u017eoval sa, \u017ee ho ktosi permanentne prenasleduje a\u00a0obvi\u0148oval svojich kolegov, \u017ee sa proti nemu sprisahali. Veci za\u0161li a\u017e tak \u010faleko, \u017ee sa musel podrobi\u0165 vy\u0161etreniu \u0161pecialistov, ktor\u00ed mu diagnostikovali monom\u00e1niu, du\u0161evn\u00fa chorobu s\u00a0ur\u010ditou fixnou ideou. Lek\u00e1ri ozna\u010dili jeho stav za nevylie\u010dite\u013en\u00fd a\u00a0americk\u00e1 arm\u00e1da ho penzionovala. Po dva a pol roku v\u00a0\u00fastave ho prepustili na slobodu. Nejak\u00fd \u010das pobudol s\u00a0rodinou a\u00a0potom si k\u00fapil jednosmern\u00fd l\u00edstok na lo\u010f do Lond\u00fdna…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Star\u00fd z\u00e1kon, arab\u010dina a\u00a0klinov\u00e9 p\u00edsmo <\/strong><\/p>\n

\u010co m\u00f4\u017ee ma\u0165 spolo\u010dn\u00e9 du\u0161evne vy\u0161inut\u00fd vrah s\u00a0tak\u00fdm d\u00f4stojn\u00fdm a\u00a0vysoko v\u00e1\u017een\u00fdm v\u00fdtvorom ako Oxfordsk\u00fd slovn\u00edk angli\u010dtiny? Prv, ako za\u010dneme splieta\u0165 dokopy jednotliv\u00e9 nitky jeho vzniku, mus\u00edme sa zozn\u00e1mi\u0165 s druh\u00fdm protagonistom tohto pr\u00edbehu. O\u00a0mladosti Jamesa Murraya toho ve\u013ea nevieme, jeho otec bol obchodn\u00edk s\u00a0metrov\u00fdm textilom, \u017eiaden u\u010den\u00fd mu\u017e, v ak\u00e9ho raz vyrastie jeho syn. Chlapec bol pred\u010dasne vyspel\u00fd, s\u00a0neukojite\u013enou t\u00fa\u017ebou po vedomostiach a\u00a0hoci sa v\u00a0\u0161trn\u00e1stich jeho vzdelanie (kv\u00f4li nedostatku finan\u010dn\u00fdch prostriedkov) skon\u010dilo, \u0161tudoval \u010falej na vlastn\u00fa p\u00e4s\u0165 a\u00a0u\u017e ako sedemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd vyu\u010doval na chlap\u010denskej \u0161kole. Pomerne skoro sa o\u017eenil a\u00a0ke\u010f jeho \u017eena ochorela, pres\u0165ahoval sa s\u00a0\u0148ou z\u00a0drsn\u00e9ho \u0160k\u00f3tska do Lond\u00fdna. V\u00a0Lond\u00fdne sa \u017eivil nudnou pr\u00e1cou bankov\u00e9ho \u00faradn\u00edka a\u00a0aby trochu pookrial, u\u010dil sa perzsky a\u00a0hindust\u00e1nsky. Filol\u00f3gia s\u00a0d\u00f4razom na etymol\u00f3giu (vedu o\u00a0p\u00f4vode slov) sa stala jeho celo\u017eivotnou v\u00e1\u0161\u0148ou. Mal tridsa\u0165, ke\u010f sa uch\u00e1dzal o pr\u00e1cu v\u00a0Britskom m\u00fazeu. \u201eZ jazykov, ktor\u00fdmi vl\u00e1dnem,\u201c nap\u00edsal vo svojom curriculum vitae, \u201ezmienim napr\u00edklad rom\u00e1nsku skupinu: talian\u010dinu, franc\u00faz\u0161tinu, katal\u00e1n\u010dinu, \u0161paniel\u010dinu, latinu, trochu menej portugal\u010dinu, provens\u00e1l\u010dinu a\u00a0\u010fal\u0161ie dialekty. Pokia\u013e ide o\u00a0germ\u00e1nsku vetvu, viem obstojne holandsky (medzi moje pracovn\u00e9 povinnosti patr\u00ed aj kore\u0161pondencia v\u00a0holand\u010dine, nem\u010dine, franc\u00faz\u0161tine a\u00a0ob\u010das i\u00a0v\u00a0\u010fal\u0161\u00edch jazykoch), fl\u00e1msky a\u00a0d\u00e1nsky. Vo svojich \u0161t\u00fadi\u00e1ch som sa intenz\u00edvne zaoberal staroangli\u010dtinou a\u00a0gr\u00e9\u010dtinou… pozn\u00e1m z\u00e1klady kelt\u010diny a\u00a0v s\u00fa\u010dasnosti sa venujem slovansk\u00fdm jazykom: na z\u00e1kladnej \u00farovni som zatia\u013e zvl\u00e1dol ru\u0161tinu. Znalos\u0165 perz\u0161tiny, achaimenovsk\u00e9ho klinov\u00e9ho p\u00edsma a\u00a0sanskrtu mi umo\u017e\u0148uje venova\u0165 sa komparat\u00edvnej filol\u00f3gii v\u00a0t\u00fdchto oboroch. Viem dostato\u010dne dobre hebrejsky a\u00a0s\u00fdrsky na to, aby som mohol \u010d\u00edta\u0165 Star\u00fd z\u00e1kon a\u00a0Pe\u0161itu v\u00a0origin\u00e1li, aramejsk\u00fa arab\u010dinu, kopt\u010dinu a\u00a0feni\u010dtinu ovl\u00e1dam menej…\u201c<\/p>\n

\u010co mysl\u00edte, dostal tento lingvistick\u00fd g\u00e9nius miesto v\u00a0Britskom m\u00fazeu? Odpove\u010f znie: nie, nedostal! Pre\u010do, to ponechajme bokom, ist\u00e9ho zados\u0165u\u010dinenia sa v\u0161ak mlad\u00e9mu vedcovi predsa len dostalo, ke\u010f ho prijali do ve\u013eav\u00e1\u017eenej lond\u00fdnskej Filologickej spolo\u010dnosti. Publikoval nieko\u013eko \u0161t\u00fadi\u00ed, jeho Dialekty ju\u017en\u00e9ho \u0160k\u00f3tska odborn\u00e1 obec prijala s\u00a0uznan\u00edm. Na svoju ve\u013ek\u00fa \u201eoxfordsk\u00fa\u201c pr\u00edle\u017eitos\u0165 si v\u0161ak musel e\u0161te chv\u00ed\u013eu po\u010dka\u0165…<\/p>\n

 <\/p>\n

Hodv\u00e1bna dykyta a\u00a0kto je unaven\u00fd Lond\u00fdnom<\/strong><\/p>\n

St\u00e1va sa to be\u017ene aj dnes. Naraz\u00edme na nejak\u00e9 slovo a\u00a0potrebujeme si ho overi\u0165. Jeho pravopis, gramatiku, v\u00fdznam, kontext. Dnes s\u00fa v\u0161etky slovn\u00edky dostupn\u00e9 na internete, ale e\u0161te ned\u00e1vno sa vyh\u013ead\u00e1vanie slov\u00ed\u010dok dialo na str\u00e1nkach kodifikovan\u00fdch slovn\u00edkov, v\u00a0\u0165a\u017ek\u00fdch hrub\u00fdch knih\u00e1ch rozdelen\u00fdch na nieko\u013eko zv\u00e4zkov so stovkami a\u017e tis\u00edckami str\u00e1n. Slovn\u00edky tu v\u0161ak neboli odjak\u017eiva, tak\u00fd Shakespeare nemal \u017eiaden. Tak\u017ee ak ho napadlo alebo kdesi zapo\u010dul nejak\u00e9 nezvy\u010dajn\u00e9 slovo, ako napr\u00edklad dykyta, ktor\u00e9 pou\u017eil v\u00a0spojen\u00ed \u201ekazajka z\u00a0d\u00fahovej dykyty\u201c vo svojej hre Ve\u010der trojkr\u00e1\u013eov\u00fd, nemal si kde overi\u0165, \u010di spr\u00e1vne pochopil, \u017ee ide o\u00a0\u201e\u013eahk\u00fa a jemn\u00fa l\u00e1tku z\u00a0hodv\u00e1bu\u201c. O\u00a0\u010dosi m\u00e1lo sa v\u0161ak Shakespeare predsa len mohol oprie\u0165. Liter\u00e1rni vedci odhalili, \u017ee r\u00f4zne slovn\u00e9 obraty a\u00a0nezvy\u010dajn\u00e9 v\u00fdrazy \u010derpal z\u00a0lexik\u00f3nu Thesaurus od Thomasa Coopera, popr\u00edpade z\u00a0lingvistickej pom\u00f4cky Arte of Rhetorique. V\u00a0jeho \u010dasoch neexistoval \u017eiaden kodifikovan\u00fd slovn\u00edk, aj ke\u010f angli\u010dtina bola \u017eiv\u00e1,\u00a0p\u00edsalo sa \u0148ou aj hovorilo, ale ako jazyk nebola e\u0161te definovan\u00e1.<\/p>\n

Prv\u00e9 slovn\u00edky v\u00a0Brit\u00e1nii vznikali na vysvetlenie latinsk\u00fdch alebo \u0161panielskych, franc\u00fazskych \u010di in\u00fdch pojmov, ako napr\u00edklad spom\u00ednan\u00fd Thesaurus \u010di ten z\u00a0roku 1604, ktor\u00fd vydal ist\u00fd Robert Cawdrey. Jeho slovn\u00edk mal \u201esl\u00fa\u017ei\u0165 a\u00a0pom\u00e1ha\u0165 sle\u010dn\u00e1m, d\u00e1mam a\u00a0\u010fal\u0161\u00edm menej zdatn\u00fdm osob\u00e1m jednoduch\u0161ie a\u00a0lep\u0161ie sa orientova\u0165 v\u00a0priehr\u0161t\u00ed zlo\u017eit\u00fdch anglick\u00fdch slov, ktor\u00e9 zapo\u010duj\u00fa alebo uvidia v\u00a0textoch P\u00edsma sv\u00e4t\u00e9ho, k\u00e1zaniach a\u00a0inde, tak\u017ee bud\u00fa sam\u00e9 schopn\u00e9 tieto slov\u00e1 spr\u00e1vne vyu\u017e\u00edva\u0165\u201c.<\/p>\n

V\u00a018. storo\u010d\u00ed sa z\u00a0Anglicka stala koloni\u00e1lna ve\u013emoc a\u00a0z\u00a0angli\u010dtiny glob\u00e1lny komunika\u010dn\u00fd prostriedok. Ako sa roz\u0161irovali britsk\u00e9 kol\u00f3nie, tak sa obohacoval aj anglick\u00fd jazyk, nov\u00e9 veci, zvyky,\u00a0sp\u00f4soby \u010di chute si vy\u017eadovali nov\u00e9 men\u00e1, st\u00e1le v\u0161ak neexistoval \u017eiaden slovn\u00edk, ktor\u00fd by zachytil anglick\u00fd jazyk v\u00a0celej jeho \u0161\u00edrke a\u00a0komplexnosti. K\u00fdm sa na sc\u00e9ne neobjavil osvieten\u00fd mu\u017e, u\u010denec menom Samuel Johnson. Ak ste o\u00a0tomto velik\u00e1novi 18. storo\u010dia nepo\u010duli, ur\u010dite aspo\u0148 pozn\u00e1te jeho v\u00fdrok, ktor\u00fd cituje sn\u00e1\u010f ka\u017ed\u00e1 turistick\u00e1 pr\u00edru\u010dka britskej metropoly: \u201eKto je unaven\u00fd z\u00a0Lond\u00fdna, je unaven\u00fd zo \u017eivota, preto\u017ee Lond\u00fdn m\u00e1 v\u0161etko, \u010do \u017eivot dok\u00e1\u017ee pon\u00faknu\u0165.“<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>\u010c\u00edm sa l\u00ed\u0161ia Angli\u010dania od \u0160k\u00f3tov <\/strong><\/p>\n

Na svojom najv\u00e4\u010d\u0161om lingvistickom po\u010dine, Slovn\u00edku anglick\u00e9ho jazyka, Johnson pracoval dev\u00e4\u0165 rokov. Dielo vy\u0161lo v roku 1755 a\u00a0prakticky a\u017e do vydania Oxfordsk\u00e9ho slovn\u00edka sa stalo ba\u0161tou kultivovanej britskej angli\u010dtiny. Johnson si dal za \u00falohu zmapova\u0165 (a teda fyzicky pre\u010d\u00edta\u0165) v\u0161etku anglicky nap\u00edsan\u00fa literat\u00faru od roku 1586 – pod\u013ea jeho n\u00e1zoru hlb\u0161ie do hist\u00f3rie nemalo zmysel zach\u00e1dza\u0165, ke\u010f\u017ee rozkvet angli\u010dtiny priniesla shakespearovsk\u00e1 doba, teda\u00a0druh\u00e1 polovica 16. storo\u010dia. Znamenalo to prel\u00faska\u0165 sa tonami kn\u00edh, ktor\u00e9 boli nap\u00edsan\u00e9 za takmer dve desa\u0165ro\u010dia, na \u010do si najal siedmich pomocn\u00edkov. Ne\u0161lo len o\u00a0mapovanie jednotliv\u00fdch slov, ale aj o\u00a0vypisovanie cel\u00fdch viet – na ilustr\u00e1ciu toho, v\u00a0ak\u00fdch r\u00f4znych v\u00fdznamoch a\u00a0kontexte boli dan\u00e9 term\u00edny pou\u017eit\u00e9. Napr\u00edklad pre slovo \u201etake\u201c (vzia\u0165) Johnson na\u0161iel dovedna 134 v\u00fdznamov. Suma sum\u00e1rum, jeho slovn\u00edk obsahoval 43.500 hesiel a\u00a0118.000 ilustra\u010dn\u00fdch \u00faryvkov. Jednotliv\u00e9 hesl\u00e1 opatril defin\u00edciami, bu\u010f ich vymyslel on s\u00e1m, alebo si pomohol cit\u00e1tmi z\u00a0literat\u00fary. Tie z\u00a0jeho pera boli \u010dasto ve\u013emi svojr\u00e1zne, spome\u0148me napr\u00edklad slovo ovos (oat), ktor\u00e9 ako pravovern\u00fd Angli\u010dan opatril defin\u00edciou: \u201eObilnina, ktor\u00e1 sa v\u00a0Anglicku be\u017ene d\u00e1va ko\u0148om, zatia\u013e \u010do v\u00a0\u0160k\u00f3tsku sa \u0148ou k\u0155mia \u013eudia.\u201c V\u00e1\u017een\u00fd p\u00e1n \u0161\u00e9fredaktor pravdepodobne pova\u017eoval za spr\u00e1vne vnies\u0165 do slovn\u00edka vlastn\u00fd hodnotov\u00fd postoj a\u00a0ako \u010falej uvid\u00edme, aj rozhodova\u0165, ktor\u00e9 slov\u00e1 s\u00fa spr\u00e1vne a\u00a0vhodn\u00e9, aby sa do jeho ve\u013ediela dostali.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Lexikograf nie je kritik <\/strong><\/p>\n

Frederick Furnival, Richard Trench a\u00a0Herbert Coleridge – t\u00edto traja u\u010den\u00ed lingvisti vo\u0161li do hist\u00f3rie ako otcovia Oxfordsk\u00e9ho slovn\u00edka. N\u00e1pad na jeho vydanie zrel skoro dvadsa\u0165 rokov, v\u0161eobecne sa v\u0161ak d\u00e1tum 7. janu\u00e1ra 1858 ofici\u00e1lne pova\u017euje za zrod my\u0161lienky nov\u00e9ho slovn\u00edka. Ak\u00fd posun zaznamenal tento gigantick\u00fd sum\u00e1r anglick\u00fdch slov, ktor\u00fd vznikol takmer 150 rokov po diele Samuela Johnsona? Tak napr\u00edklad, k\u00fdm Johnsonov slovn\u00edk obsahoval 43.000 hesiel, ten oxfordsk\u00fd to dotiahol na pol mili\u00f3na. K\u00fdm Johnson so svojimi pomocn\u00edkmi na diele pracoval takmer desa\u0165 rokov, oxfordsk\u00e9mu t\u00edmu to trvalo sedemkr\u00e1t dlh\u0161ie. Bodaj by aj nie, ke\u010f si zaumienili zdokumentova\u0165 \u201eka\u017ed\u00e9 slovo, ka\u017ed\u00fa nuansu, ka\u017ed\u00fd v\u00fdznamov\u00fd odtie\u0148, pravopis, v\u00fdslovnos\u0165, etymologick\u00fd posun, ka\u017ed\u00fa relevantn\u00fa vysvet\u013euj\u00facu cit\u00e1ciu v\u0161etk\u00fdch anglicky p\u00ed\u0161ucich autorov\u201c. Bolo treba urobi\u0165 kompletn\u00fa invent\u00faru jazyka, zaznamena\u0165 v\u0161etko, \u010do je takpovediac v obehu, nedeli\u0165 slov\u00e1 na vhodn\u00e9 \u010di nevhodn\u00e9, ako to zv\u00e1dzalo robi\u0165 Johnsona, neur\u010dova\u0165, ktor\u00e9 s\u00fa hodn\u00e9 \u201e\u010distej\u201c angli\u010dtiny a\u00a0ktor\u00e9 nie. \u201eLexikograf je historik, nie kritik,\u201c pripom\u00ednal svojim kolegom Richard Trench. Lexikograf je tu na to, aby ka\u017ed\u00e9mu slovu vystavil \u010dosi ako jeho rodn\u00fd list a\u00a0zmapoval cestu jeho \u017eivota: bod zrodu, prame\u0148, kedy sa dan\u00e9 slovo po prv\u00fd raz objavilo v\u00a0p\u00edsanej forme, vr\u00e1tane dobovej cit\u00e1cie a\u00a0kone\u010dne v\u0161etky mo\u017en\u00e9 posuny jeho v\u00fdznamu. Lebo \u201eslov\u00e1 mo\u017eno prirovna\u0165 k\u00a0ryb\u00e1m vo vode, ktor\u00e9 sa zablysn\u00fa tu a\u00a0zasa niekde inde, zaka\u017ed\u00fdm v\u00a0trochu inom svetle, odli\u0161n\u00e9 inform\u00e1ciami, ktor\u00e9 sa menia pod\u013ea n\u00e1lad u\u017e\u00edvate\u013eov\u201c.<\/p>\n

Prv\u00fdm zostavovate\u013eom Nov\u00e9ho anglick\u00e9ho slovn\u00edka zalo\u017een\u00e9ho na historick\u00fdch princ\u00edpoch (tak znel jeho p\u00f4vodn\u00fd n\u00e1zov) sa stal Herbert Coleridge, vnuk sl\u00e1vneho anglick\u00e9ho b\u00e1snika, ktor\u00fd v\u0161ak po dvoch rokoch pr\u00e1ce zomrel. Za tie dva roky sta\u010dil do polovice rozpracova\u0165 p\u00edsmeno A. Po \u0148om sa \u017eezla ujal Frederick Furnival, ktor\u00fd r\u00fdchlo pochopil, \u017ee tak\u00fd grandi\u00f3zny \u00fakol je nad sily jeho vrtkavej a\u00a0nest\u00e1lej osobnosti a\u00a0odovzdal \u0161tafetu \u010falej, svojmu priate\u013eovi a\u00a0chr\u00e1nencovi Jamesovi Murraymu. Na post \u0161\u00e9fredaktora Murray nast\u00fapil 1. apr\u00edla 1879, to u\u017e na slovn\u00edku pracoval t\u00edm redaktorov a\u00a0tie\u017e cel\u00e1 arm\u00e1da dobrovo\u013en\u00edkov. T\u00fa nov\u00fd \u0161\u00e9fredaktor e\u0161te zn\u00e1sobil, ke\u010f do sveta pustil v\u00fdzvu k\u00a0anglicky hovoriacej a\u00a0anglicky \u010d\u00edtaj\u00facej verejnosti (a to nielen v\u00a0Britskom kr\u00e1\u013eovstve, ale aj v Amerike a\u00a0vo v\u0161etk\u00fdch kol\u00f3ni\u00e1ch Commonwealthu). I\u0161lo o\u00a0mas\u00edvnu medi\u00e1lnu kampa\u0148, \u010do v\u00a0tom \u010dase znamenalo uverejni\u0165 desiatky inzer\u00e1tov v\u00a0novin\u00e1ch a\u00a0vytla\u010di\u0165 tis\u00edcky let\u00e1kov, ktor\u00e9 sa rozd\u00e1vali v\u00a0kn\u00edhkupectv\u00e1ch a\u00a0vkladali do \u010derstvo vytla\u010den\u00fdch kn\u00edh, aby sa tento apel k\u00a0n\u00e1rodu \u010do najviac roz\u0161\u00edril medzi osvieten\u00fdch milovn\u00edkov literat\u00fary p\u00edsanej v\u00a0anglickom jazyku.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Prominentn\u00fd v\u00e4ze\u0148 a gentleman<\/strong><\/p>\n

Jeden tak\u00fd let\u00e1k, mo\u017eno zasunut\u00fd v\u00a0knihe, sa dostal do r\u00fak aj Williama Chestera Minora. Ten vo v\u00e4znici pre du\u0161evne chor\u00fdch pob\u00fdval u\u017e osem rokov. Hoci sa jeho stav nelep\u0161il, vo chv\u00ed\u013ekach jasnej mysle st\u00e1le p\u00f4sobil ako inteligentn\u00fd,\u00a0vzdelan\u00fd gentleman urodzen\u00e9ho p\u00f4vodu, o\u00a0ktor\u00e9ho sa pravidelne zauj\u00edmalo americk\u00e9 ve\u013evyslanectvo. Navy\u0161e bol s\u00e1m lek\u00e1r, tak\u017ee sa s\u00a0n\u00edm v\u00a0Broadmoore zach\u00e1dzalo ako v\u00a0rukavi\u010dk\u00e1ch. Ob\u00fdval dve cely v\u00a0lep\u0161om kr\u00eddle budovy, mohol si necha\u0165 niektor\u00e9 osobn\u00e9 veci, oble\u010denie, fajky, zlat\u00e9 hodinky, kompletn\u00e9 maliarske potreby a\u00a0tie\u017e knihy, ktor\u00e9 boli jeho najv\u00e4\u010d\u0161ou v\u00e1\u0161\u0148ou. Knihy zaberali steny jeho v\u00e4zenskej cely od stropu po podlahu a\u00a0spolu so stolom a\u00a0stoli\u010dkou tvorili pracov\u0148u prominentn\u00e9ho v\u00e4z\u0148a. V druhej miestnosti st\u00e1l maliarsky stojan (pokia\u013e nema\u013eoval pr\u00e1ve vonku v\u00a0parku) a\u00a0tie\u017e mal\u00fd bar, ke\u010f\u017ee americk\u00fd konzul svojho krajana pravidelne z\u00e1soboval vybran\u00fdmi v\u00ednami a\u00a0bourbonom. Ako b\u00fdval\u00fd vojensk\u00fd lek\u00e1r poberal \u0161tedr\u00fa penziu, a\u00a0tak si mohol naja\u0165 in\u00e9ho v\u00e4z\u0148a, ktor\u00fd pre\u0148 vykon\u00e1val drobn\u00e9 slu\u017eby: upratoval, katalogizoval knihy a\u00a0podobne.<\/p>\n

Minor v\u00a0podstate viedol pohodln\u00fd \u017eivot ako v\u00a0p\u00e1nskom klube, v\u00a0dostatku, s\u00a0tepl\u00fdm jedlom a\u00a0lek\u00e1rskou starostlivos\u0165ou, len keby… Keby nebolo t\u00fdch strastipln\u00fdch noc\u00ed! Lek\u00e1rske z\u00e1znamy jeho no\u010dn\u00fdch m\u00f4r hovoria za v\u0161etko: \u201eDoktor je presved\u010den\u00fd, \u017ee do jeho cely vnikaj\u00fa votrelci – schov\u00e1vaj\u00fa sa pod podlahou, lez\u00fa dovn\u00fatra oknami a\u00a0do \u00fast mu lievikom vpravuj\u00fa jed.\u201c Alebo: \u201eS\u0165a\u017euje sa, \u017ee m\u00e1 pocit, akoby mu v\u00a0noci niekto tisol \u017eelezo na zuby a\u00a0nie\u010do do nich pumpoval.\u201c A tie\u017e: \u201eDo tela mu agresori p\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa elektrick\u00fd pr\u00fad z\u00a0nezn\u00e1meho zdroja. Na \u010delo mu d\u00e1vaj\u00fa elektr\u00f3dy a\u00a0v\u00a0rebriniaku ho vozia po po\u013en\u00fdch cest\u00e1ch.\u201c Samostatn\u00fa kapitolu tvorili v\u00e4z\u0148ove sexu\u00e1lne eskap\u00e1dy, v\u00a0noci ho vraj mal\u00ed chlapci om\u00e1mili chlorofylom a\u00a0n\u00fatili robi\u0165 nepr\u00edstojnosti. Inokedy ho uniesli do Istanbulu, kde sa musel\u00a0na verejnosti chova\u0165 mimoriadne obsc\u00e9nne… \u010ci ho obsc\u00e9nne ch\u00fa\u0165ky napadali aj v\u00a0pr\u00edtomnosti<\/p>\n

Elizy Merrett, o\u00a0tom historici iba \u0161pekuluj\u00fa, ist\u00e9 ind\u00edcie by tu v\u0161ak boli. Eliza bola vdova po kuri\u010dovi, ktor\u00e9ho Minor ne\u0161\u0165astne zastrelil. Pohnut\u00fd jej osudom, nap\u00edsal list a pon\u00fakol jej pomoc – aj finan\u010dn\u00fa. Stalo sa nie\u010do nev\u00eddan\u00e9. Eliza vyslovila \u017eelanie nav\u0161t\u00edvi\u0165 vraha svojho man\u017eela. Ktovie o\u00a0\u010dom sa na prvom stretnut\u00ed t\u00ed dvaja rozpr\u00e1vali, ale vdova za\u010dala Minora nav\u0161tevova\u0165 pravidelne. Raz do mesiaca prikvitla do Broadmooru aj s\u00a0bal\u00edkom kn\u00edh, ktor\u00e9 si jej dobrodinec objednal v\u00a0Lond\u00fdne – tak mal v\u0161etky nov\u00e9 kni\u017eky pekne za \u010derstva u seba v\u00a0kni\u017enici…<\/p>\n

 <\/p>\n

Aj hovno je slovo ako ka\u017ed\u00e9 in\u00e9<\/strong><\/p>\n

V\u00a0roku 1880 (alebo 1881), ke\u010f sa Minor rozhodol zareagova\u0165 na v\u00fdzvu \u0161\u00e9fredaktora, pre slovn\u00edk u\u017e pracovalo asi 800 dobrovo\u013en\u00edkov. Oxfordsk\u00e1 po\u0161ta dokonca zriadila \u0161peci\u00e1lnu schr\u00e1nku na meno p\u00e1na \u0161\u00e9fredaktora. Dobrovo\u013en\u00edci na za\u010diatok dostali od Murraya zop\u00e1r z\u00e1kladn\u00fdch usmernen\u00ed, vr\u00e1tane zoznamu kn\u00edh, na ktor\u00e9 by sa mali zamera\u0165 a\u00a0\u010dosi ako metodick\u00e9 pokyny, ako si pri vyh\u013ead\u00e1van\u00ed slov po\u010d\u00edna\u0165. Spisovate\u013e Simon Winchester v\u00a0knihe Profesor a\u00a0\u0161ialenec popisuje, ako Murray nab\u00e1dal svojich dobrovo\u013en\u00edkov: \u201ePrispievatelia nech iba l\u00e1skavo n\u00e1jdu pre ka\u017ed\u00e9 slovo v\u00a0knihe vhodn\u00fa cit\u00e1ciu. \u00c1no, bolo vhodn\u00e9 s\u00fastredi\u0165 pozornos\u0165 na riedko pou\u017e\u00edvan\u00e9, zastaran\u00e9, ale tie\u017e nov\u00e9, podivn\u00e9 alebo vo\u00a0zvl\u00e1\u0161tnom kontexte aplikovan\u00e9 v\u00fdrazy – ale spolupracovn\u00edci nemali vynech\u00e1va\u0165 ani be\u017en\u00e9 slov\u00e1. Hlavnou podmienkou bolo, aby citovan\u00e1 veta ilustrovala sp\u00f4sob pou\u017eitia alebo v\u00fdznam slova.\u201c Murray zast\u00e1val heslo: v\u0161etko, alebo ni\u010d. \u017diadna cenz\u00fara tzv. neslu\u0161n\u00fdch v\u00fdrazov, do slovn\u00edka sa teda dostali aj vulgarizmy ako \u201eshit\u201c (hovno) \u010di \u201earse\u201c (ri\u0165), ktor\u00e9 by tento vzne\u0161en\u00fd mu\u017e nikdy nevyslovil.<\/p>\n

Doktor Minor pracoval prec\u00edzne a\u00a0pod\u013ea vlastnej metodiky. V\u0161eobecn\u00e9 pokyny radili na biely list papiera hore v\u013eavo umiestni\u0165 dan\u00e9 slovo, pod n\u00edm n\u00e1zov knihy alebo in\u00e9ho diela, \u010d\u00edslo zv\u00e4zku a\u00a0str\u00e1nky a\u00a0napokon citovan\u00fa vetu, ktor\u00e1 toto slovo ilustrovala. Av\u0161ak na rozdiel od in\u00fdch prispievate\u013eov, ktor\u00ed n\u00e1jden\u00e9 v\u00fdrazy zapisovali bez oh\u013eadu na abecedu v\u00a0porad\u00ed, v\u00a0akom ich na\u0161li, Minorov origin\u00e1lny pr\u00edstup spo\u010d\u00edval v\u00a0tom, \u017ee vytv\u00e1ral ak\u00fasi kartot\u00e9ku: jednotliv\u00e9 hesl\u00e1 umiest\u0148oval na archy papiera tak, \u017ee si v\u017edy nech\u00e1val priestor pred aj za zap\u00edsan\u00fdm v\u00fdrazom a\u00a0ke\u010f nesk\u00f4r narazil na slovo, ktor\u00e9 abecedne predch\u00e1dzalo alebo nasledovalo za u\u017e n\u00e1jden\u00fdm v\u00fdrazom, vlo\u017eil ho do vo\u013en\u00e9ho priestoru a\u00a0takto pokra\u010doval \u010falej. Bol neuverite\u013en\u00e9 plodn\u00fd, za jeden t\u00fd\u017ede\u0148 dok\u00e1zal posla\u0165 aj sto cit\u00e1ci\u00ed. Oxfordsk\u00fd t\u00edm \u010doskoro pochopil, \u017ee v jeho\u00a0osobe na\u0161iel jedn\u00e9ho z\u00a0najcennej\u0161\u00edch spolupracovn\u00edkov. A\u00a0takto to \u0161lo dlh\u00fdch dvadsa\u0165 rokov…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Vertical Entertainment<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v okt\u00f3brovom \u010d\u00edsle MIAU (2020)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Profesor a\u00a0bl\u00e1zon Noviny The Times o\u00a0Oxfordskom slovn\u00edku angli\u010dtiny nap\u00edsali, \u017ee ide \u201eo najv\u00e4\u010d\u0161iu \u00falohu, do ktorej sa kedy ak\u00e1 univerzita a\u00a0vydavate\u013estvo pustili od vyn\u00e1lezu kn\u00edhtla\u010de\u201c. Prv\u00e9 vydanie The Oxford English Dictionary vznikalo viac ako sedemdesiat rokov. Dlh\u00fdch sedemdesiat rokov sa\u00a0na tvorbe tohto monument\u00e1lneho diela, ktor\u00e9 sa stalo vzorom pre v\u0161etky po \u0148om nasleduj\u00face slovn\u00edky, […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":8285,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[10,89],"tags":[],"class_list":["post-8284","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-muz","category-oktober-2020"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8284","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8284"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8284\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8293,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8284\/revisions\/8293"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/8285"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8284"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8284"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8284"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}