{"id":8365,"date":"2020-11-18T11:32:31","date_gmt":"2020-11-18T09:32:31","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=8365"},"modified":"2020-11-18T11:32:31","modified_gmt":"2020-11-18T09:32:31","slug":"jung-chang-diva-labut","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/jung-chang-diva-labut\/","title":{"rendered":"Jung Chang – Div\u00e1 labu\u0165"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Matka Jung mala p\u00e1r dn\u00ed do p\u00f4rodu, ke\u010f lek\u00e1ri jej man\u017eelovi navrhli, aby svoju \u017eenu previezol do nemocnice vo v\u00e4\u010d\u0161om meste, kde by bolo o\u00a0\u0148u lep\u0161ie postaran\u00e9. Matka predt\u00fdm prekonala tuberkul\u00f3zu, a\u00a0tak sa ob\u00e1vali, \u010di jej p\u013e\u00faca vydr\u017eia nam\u00e1hav\u00fd p\u00f4rod. \u201eOtec v\u0161ak odmietol,\u201c p\u00ed\u0161e vo svojej autobiografii Jung Chang, \u201eprehl\u00e1sil, \u017ee s\u00a0jeho \u017eenou sa mus\u00ed zach\u00e1dza\u0165 ako s\u00a0ka\u017ed\u00fdm in\u00fdm, preto\u017ee komunisti sa zaviazali bojova\u0165 proti ak\u00fdmko\u013evek v\u00fdsad\u00e1m.\u201c<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>\u00c1no, otec v\u00a0\u010c\u00edne narodenej spisovate\u013eky Jung Chang bol komunista. A\u00a0to nie hocijak\u00fd, vysok\u00fd funkcion\u00e1r strany, perspekt\u00edvny k\u00e1der… Ke\u010f sa jej rodi\u010dia zozn\u00e1mili, obaja u\u017e usilovne pracovali pre\u00a0Komunistick\u00fa stranu, ktor\u00e1 razila heslo o \u201enovej \u010c\u00edne\u201c, kde si bud\u00fa v\u0161etci \u013eudia rovn\u00ed. Aby z\u00edskali absol\u00fatnu moc, museli sa komunisti najsk\u00f4r vysporiada\u0165 s\u00a0Kuomintangom, \u010c\u00ednskou n\u00e1rodnou stranou, na \u010dele ktorej st\u00e1l gener\u00e1l \u010cankaj\u0161ek. Ten s\u00edce oslobodil \u010c\u00ednu od Japoncov a zjednotil krajinu rozdroben\u00fa na r\u00f4zne provincie, ktor\u00e9 ovl\u00e1dali vojensk\u00ed dikt\u00e1tori, ale jeho strana \u010delila r\u00f4znym \u0161kand\u00e1lom – korupcia, pa\u0161ovanie, k\u0161eftovanie, privilegovan\u00fd \u017eivot el\u00edt, zatia\u013e \u010do oby\u010dajn\u00ed \u013eudia trpeli hladom. \u010cankaj\u0161ek nedok\u00e1zal nakopn\u00fa\u0165 \u010d\u00ednske hospod\u00e1rstvo ani po vojne, nespokojnos\u0165 r\u00e1stla, \u010do vy\u00fastilo v\u00a0ob\u010diansku vojnu a krvav\u00e9 strety medzi jeho arm\u00e1dou a\u00a0komunistick\u00fdmi partiz\u00e1nmi. Aj otec Jung bojoval s\u00a0partiz\u00e1nmi, za \u010do si v\u00a0strane vysl\u00fa\u017eil re\u0161pekt a\u00a0\u00factu.<\/p>\n

Matku chceli v\u00a0p\u00e4tn\u00e1stich vyda\u0165, ale ona si navzdory star\u00fdm \u010d\u00ednskym trad\u00edci\u00e1m chcela mu\u017ea vybra\u0165 sama. Aby nepriviedla rodinu do re\u010d\u00ed, odi\u0161la z\u00a0domu a za\u010dala \u0161tudova\u0165 na u\u010dite\u013eskom \u00fastave. Mama Jung sa pripojila ku komunistom hlavne kv\u00f4li ich s\u013eubom, \u017ee ukon\u010dia podradn\u00e9 postavenie \u017eien. Jung vysvet\u013euje, ako boli \u010d\u00ednske \u017eeny po st\u00e1ro\u010dia vydan\u00e9 napospas mu\u017eom, pre ktor\u00fdch boli bu\u010f sl\u00fa\u017ekami, alebo konkub\u00ednami, nehovoriac o\u00a0tom, \u017ee e\u0161te za\u010diatkom 20. storo\u010dia v\u00a0\u010c\u00edne fungovalo mnoho\u017eenstvo. Diev\u010dat\u00e1 boli spravidla nechcen\u00fdm potomstvom, ktor\u00e9ho sa\u00a0rodina zbavovala hne\u010f po naroden\u00ed (tel\u00ed\u010dka m\u0155tvych novorodeniatok sa h\u00e1dzali do ve\u013ek\u00fdch j\u00e1m za mestom). Ke\u010f sa narodila prababi\u010dka Jung, jej otec ani nepova\u017eoval za nutn\u00e9 da\u0165 diev\u010datku meno. Bola druhoroden\u00e1, tak ju jednoducho nazvali Druh\u00e1 (Er-ja-tchou). Na smrte\u013enej posteli prababi\u010dka prosila Budhu, aby sa v\u00a0bud\u00facom \u017eivote nenarodila ako \u017eena: \u201eNech som ma\u010dka alebo pes, len nie \u017eena,\u201c mrmlala si pre seba.<\/p>\n

 <\/p>\n

Hovori\u0165 o\u00a0l\u00e1ske za \u00fa\u010delom svadby<\/strong><\/p>\n

V\u00a0roku 1949 sa komunisti v\u00a0\u010c\u00edne dostali definit\u00edvne k\u00a0moci a pod veden\u00edm \u201eVe\u013ek\u00e9ho kormideln\u00edka\u201c, ako naz\u00fdvali svojho vodcu Mao Ce-tunga, za\u010dali s\u00a0obnovou krajiny. Sprvu vzbudzovali v\u00a0\u013eu\u010foch d\u00f4veru a\u00a0n\u00e1dej, nastolili poriadok a discipl\u00ednu, rozh\u00fdbali\u00a0ekonomiku, zah\u00e1jili pozemkov\u00fa reformu, skoncovali s bohat\u00fdmi statk\u00e1rmi, ktor\u00ed o\u017eobra\u010dovali, t\u00fdrali a\u00a0\u010dasto aj zab\u00edjali chudobn\u00fdch\u00a0negramotn\u00fdch ro\u013en\u00edkov. Srdcia oboch rodi\u010dov Jung horeli pre stranu, obaja sa up\u00edsali ve\u013ekej idei komunizmu. Mama mala sedemn\u00e1s\u0165, otec bol o\u00a0desa\u0165 rokov star\u0161\u00ed, ke\u010f na mestskom v\u00fdbore po\u017eiadali, aby smeli \u201ehovori\u0165 o\u00a0l\u00e1ske za \u00fa\u010delom man\u017eelstva\u201c. In\u00fdmi slovami, strana im musela da\u0165 povolenie, aby mohli spolu ofici\u00e1lne randi\u0165. Komunistick\u00e1 strana mala nad svojimi ove\u010dkami absol\u00fatnu moc, s\u00fakromie ako tak\u00e9 neexistovalo, ani ni\u010d, \u010do by sa dalo nazva\u0165 osobn\u00fdm \u017eivotom. \u010clovek ako jednotlivec mal hodnotu len ako s\u00fa\u010das\u0165 celku. Ka\u017ed\u00fd obyvate\u013e bol zaraden\u00fd do ur\u010ditej \u201epracovnej jednotky\u201c, ktor\u00e1 potom riadila cel\u00fd jeho \u017eivot.<\/p>\n

Rodi\u010dia s\u00edce u\u017e boli zobrat\u00ed, ale ako funkcion\u00e1ri strany museli sp\u00e1va\u0165 oddelenie, ka\u017ed\u00fd s\u00e1m na svojej pobo\u010dke v\u00a0noc\u013eah\u00e1rni a\u00a0ke\u010f sa pri\u0161lo na to, \u017ee s\u00fadru\u017eka mladoman\u017eelka str\u00e1vila noc u\u00a0svojho z\u00e1konit\u00e9ho man\u017eela, museli sa obaja hrie\u0161nici podrobi\u0165 \u201esebakritike\u201c. To bol stranou hojne vyu\u017e\u00edvan\u00fd n\u00e1stroj na udr\u017eanie discipl\u00edny, ke\u010f sa vinn\u00edci verejne kajali na stran\u00edckych sch\u00f4dzach. Rodi\u010dia Jung vo svojej sebakritike priznali, \u017ee \u201epred revol\u00faciou na prv\u00e9 miesto postavili l\u00e1sku\u201c. Mama sa nesk\u00f4r dc\u00e9re zverila, \u017ee kdesi hlboko v\u00a0du\u0161i c\u00edtila krivdu, otec si v\u0161ak chybu priznal hne\u010f a\u00a0svojej \u017eene pripomenul, \u017ee \u201erevol\u00facia si \u017eiada \u017eelezn\u00fa discipl\u00ednu. Mus\u00ed\u0161 stranu posl\u00facha\u0165, aj ke\u010f jej nerozumie\u0161 alebo s\u00a0\u0148ou nes\u00fahlas\u00ed\u0161.\u201c Mamu tieto slov\u00e1 zarm\u00fatili, ale to bol slab\u00fd odvar z\u00a0toho, \u010do ju \u010dakalo s\u00a0otcom v\u00a0bud\u00facnosti. Ko\u013ekokr\u00e1t ju bezcitne odsunul na druh\u00fa ko\u013eaj, ko\u013ekokr\u00e1t dal pred \u0148ou za pravdu svojim stran\u00edckym s\u00fadruhom – a\u00a0to nielen na verejnosti, ale aj\u00a0doma, za zavret\u00fdmi dvermi!<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Rodina je zlo\u010din <\/strong><\/p>\n

Kr\u00e1tko po svadbe sa rodi\u010dia usadili v\u00a0otcovom rodnom kraji I-pin, 1.600 kilometrov od miesta, kde predt\u00fdm b\u00fdvali. Tak sa otcovi podarilo odreza\u0165 svoju man\u017eelku od jej milovanej matky. \u013dpie\u0165 na rodi\u010doch strana pova\u017eovala za \u201ebur\u017eo\u00e1zny zvyk\u201c, bolo teda \u017eiaduce, aby sa tohto zastaran\u00e9ho ne\u0161v\u00e1ru mlad\u00e1 komunistka bezpodmiene\u010dne zbavila. Otec tie\u017e d\u00f4sledne dodr\u017eiaval klauzulu o\u00a0nulov\u00fdch v\u00fdhod\u00e1ch pre rodinn\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edkov. Tak\u017ee ke\u010f na ceste do I-pinu musel jeho konvoj zdola\u0165 40-d\u0148ov\u00fd nam\u00e1hav\u00fd pochod, pri\u010dom on z\u00a0titulu svojej funkcie sa mohol vies\u0165 v d\u017e\u00edpe, jeho \u017eena musela putova\u0165 pe\u0161i. Ani raz jej nepon\u00fakol, \u017ee ju zvezie, hoci trpela hrozn\u00fdmi boles\u0165ami brucha. \u201eNem\u00f4\u017eeme by\u0165 zhovievav\u00ed iba preto, \u017ee ide o\u00a0na\u0161e \u017eeny,\u201c cituje spisovate\u013eka otca. \u201eKeby sme sa nechali ovplyv\u0148ova\u0165 osobn\u00fdmi citmi, ako by sa nov\u00e1 \u010c\u00edna l\u00ed\u0161ila od tej starej?!\u201c Mama Jung po\u010das toho vysi\u013euj\u00faceho pochodu takmer zomrela. Nevedela, \u017ee je tehotn\u00e1, za\u010dala silno krv\u00e1ca\u0165 a\u00a0die\u0165a potratila…<\/p>\n

Rok nato v\u0161ak bola op\u00e4\u0165 v\u00a0po\u017eehnanom stave, ale nam\u00e1hav\u00e1 pr\u00e1ca od nevid\u00edm do nevid\u00edm neprospievala jej zdraviu. Bohvie, \u010do by sa stalo, keby do I-pinu nedorazila jej milovan\u00e1 mama, ktor\u00e1 bez dc\u00e9ry nemohla doma vydr\u017ea\u0165. Babi\u010dke cesta trvala dva mesiace, ale hne\u010f chytila za opraty cel\u00fa dom\u00e1cnos\u0165, postarala sa o\u00a0kvalitn\u00fa stravu pre tehotn\u00fa dc\u00e9ru a dokonca pripravila pre b\u00e1b\u00e4tko mal\u00fa v\u00fdbavi\u010dku. Len\u017ee tak\u00e9to rozmazn\u00e1vanie bolo bur\u017eo\u00e1znym pre\u017eitkom a\u00a0bur\u017eujov vo svojom okol\u00ed strana nemienila trpie\u0165! Babi\u010dka musela od\u00eds\u0165, otca neobm\u00e4k\u010dili ani prosby, aby mohla po\u010dka\u0165 do p\u00f4rodu. Mama sa po rokoch Jung zverila, \u017ee na stran\u00edckych sch\u00f4dzach musela p\u00edsa\u0165 alebo \u00fastne pod\u00e1va\u0165 jednu sebakritiku za druhou: za to \u201e\u017ee stavia rodinu na prv\u00e9 miesto\u201c. Mama tieto sebakritiky nen\u00e1videla, v\u00a0skuto\u010dnosti toti\u017e \u010dasto ne\u0161lo o\u00a0\u017eiadnu \u201emy\u0161lienkov\u00fa reformu\u201c, ale o\u00a0prachoby\u010dajn\u00e9 vyrovn\u00e1vanie si osobn\u00fdch \u00fa\u010dtov. Cel\u00e1 t\u00e1to \u201e\u013eudov\u00e1 kontrola\u201c sa postupom \u010dasu zvrhla na osobn\u00e9 animozity, malichern\u00e9 sliedenie a don\u00e1\u0161anie, kde sa ventilovala z\u00e1vis\u0165, \u017eiarlivos\u0165, nespokojnos\u0165 a nen\u00e1vis\u0165. A\u00a0popritom na povrch vypl\u00e1vali aj r\u00f4zne kuriozity: mamu Jung s\u00fadruhovia kritizovali aj za to, \u017ee sa pr\u00edli\u0161 um\u00fdva, \u010distotnos\u0165 bola proti proletari\u00e1tu, v\u0161i boli medzi partiz\u00e1nmi pova\u017eovan\u00e9 za \u201erevolu\u010dn\u00fd hmyz\u201c.<\/p>\n

 <\/p>\n

Vyl\u00e1ka\u0165 hadov z\u00a0ich d\u00fap\u00e4t<\/strong><\/p>\n

Priznala to a\u017e po rokoch, ale po p\u00f4rode prvej dc\u00e9ry na matku Jung dostihli \u0165a\u017ek\u00e9 depresie, a\u017e tak\u00e9, \u017ee chcela zo strany od\u00eds\u0165. Len\u017ee… Od\u00eds\u0165 znamenalo postavi\u0165 sa proti. A\u00a0by\u0165 proti Komunistickej strane?! Z\u00a0mu\u017eovho naliehav\u00e9ho hlasu pochopila, \u017ee niet cesty sp\u00e4\u0165. Opusti\u0165 stranu sa rovnalo samovra\u017ede. A nielen to. Zruinovala by t\u00fdm \u017eivot celej rodine, otec sa v\u00a0tom \u010dase u\u017e vypracoval na jedn\u00e9ho z najvy\u0161\u0161\u00edch komunistick\u00fdch funkcion\u00e1rov v\u00a0kraji. Jung spom\u00edna, \u017ee ako deti si svojich rodi\u010dov pr\u00edli\u0161 neu\u017eili, starali sa o\u00a0ne \u0161t\u00e1tom pridelen\u00e9 vychov\u00e1vate\u013eky. Jung sa narodila dva roky po sestre (25. marca 1952), potom po roku za sebou nasledovali dvaja bratia a o\u00a0osem rokov nesk\u00f4r e\u0161te najmlad\u0161\u00ed brat. Otca nev\u00eddali skoro v\u00f4bec, pracoval sedem dn\u00ed v\u00a0t\u00fd\u017edni od \u00f4smej r\u00e1no do jeden\u00e1stej ve\u010der, tak sa to \u017eiadalo od vysok\u00fdch funkcion\u00e1rov. Rodi\u010dia mali pln\u00e9 ruky pr\u00e1ce s\u00a0budovan\u00edm komunizmu. Ke\u010f tri a\u00a0pol ro\u010dn\u00e1 Jung a\u00a0jej s\u00farodenci museli nast\u00fapi\u0165 do intern\u00e1tnej \u0161k\u00f4lky, Jung si pam\u00e4t\u00e1, ako kopala okolo seba, ke\u010f ju tam odv\u00e1\u017eali, doma so sestrou a\u00a0bratom v\u0161ak osta\u0165 nemohla, nemal sa kto o\u00a0nich \u00a0stara\u0165. Mamu toti\u017e strana poslala do v\u00e4zenia. Stalo sa to v\u00a0\u010dase, ke\u010f Mao vyhl\u00e1sil kampa\u0148 na \u201eodhalenie skryt\u00fdch kontrarevolucion\u00e1rov\u201c. T\u00fdmto krokom chcel stranu o\u010disti\u0165 a zabezpe\u010di\u0165 jej stabilitu. To bol za\u010diatok Maovho kultu osobnosti, ke\u010f sa Ve\u013ek\u00fd kormideln\u00edk za\u010dal zbavova\u0165 mo\u017en\u00fdch oponentov. A\u00a0t\u00ed sa isto skr\u00fdvali medzi \u010d\u00ednskymi intelektu\u00e1lmi, predov\u0161etk\u00fdm spisovate\u013emi. \u201eNie\u017eeby nes\u00fahlasili s\u00a0Maom po ideologickej str\u00e1nke,\u201c vysvet\u013euje Jung, \u201eale prejavovali ur\u010dit\u00fa nez\u00e1vislos\u0165 a\u00a0schopnos\u0165 samostatne myslie\u0165, \u010do Mao pova\u017eoval za neprijate\u013en\u00e9. Ob\u00e1val sa, \u017ee ak\u00e1ko\u013evek nez\u00e1vislos\u0165 myslenia m\u00f4\u017ee oslabi\u0165 \u00fapln\u00fa poslu\u0161nos\u0165 vo\u010di nemu.\u201c Za obe\u0165 t\u00fdchto \u010distiek padla aj mama Jung – pre jej b\u00fdval\u00e9, hoci \u00faplne bezv\u00fdznamn\u00e9 a\u00a0povrchn\u00e9, kontakty s\u00a0\u201enepriate\u013emi revol\u00facie\u201c. Ke\u010f odch\u00e1dzala do v\u00e4zby, otec ju vyprev\u00e1dzal so slovami: \u201eBu\u010f vo\u010di strane \u00faplne \u010destn\u00e1 a naplno jej d\u00f4veruj.\u201c Nikdy nepovedal ni\u010d osobn\u00e9, \u010d\u00edm by jej vyjadril l\u00e1sku a\u00a0podporu. Vo v\u00e4zbe str\u00e1vila pol roka, vodili ju aj s\u00a0in\u00fdmi \u201enepriate\u013esk\u00fdmi agentmi\u201c na masov\u00e9 zhroma\u017edenia, kde musela \u010deli\u0165 verejn\u00fdm ob\u017ealob\u00e1m, tis\u00edcom za\u0165at\u00fdch p\u00e4st\u00ed, nad\u00e1vkam a\u00a0\u00fastrkom. Poplaka\u0165 si nemohla ani ve\u010der v\u00a0cele: ka\u017ed\u00fd jej pohyb str\u00e1\u017eila nastr\u010den\u00e1 s\u00fadru\u017eka, ktor\u00e1 s \u0148ou aj spala v\u00a0jednej posteli. Keby sa rozplakala, \u201eslzy by sa vylo\u017eili ako v\u00fdraz matkinho pocitu, \u017ee jej strana ukrivdila alebo \u017ee str\u00e1ca d\u00f4veru v\u00a0stranu\u201c. Otec mamu ani raz za t\u00fdch \u0161es\u0165 mesiacov nenav\u0161t\u00edvil, ba ani jej nezavolal – keby sa o\u00a0\u0148u pr\u00edli\u0161 zauj\u00edmal, znamenalo by to, \u017ee ned\u00f4veruje spr\u00e1vnosti rozhodnutia strany. Napokon aj ona sama sa v\u00a0mysli ute\u0161ovala tvrden\u00edm, \u017ee strana sa iba sna\u017e\u00ed o\u00a0svoju \u010distotu a\u00a0ako to u\u017e b\u00fdva – pri r\u00faban\u00ed lesa ob\u010das lietaj\u00fa aj triesky. Potom v\u0161ak nasledovala kampa\u0148 \u201eVyl\u00e1kanie hadov z\u00a0d\u00fap\u00e4t\u201c, ktor\u00e1 mo\u017eno ako prv\u00e1 otvorila matke o\u010di. Stran\u00edcky rozkaz znel: v\u00a0ka\u017edom obvode n\u00e1js\u0165 a\u00a0obvini\u0165 p\u00e4\u0165 percent \u201epravi\u010diarov, zbesilo nap\u00e1daj\u00facich Komunistick\u00fa stranu\u201c. Bolo jedno, koho obvinia, kv\u00f3tu bolo treba bezpodmiene\u010dne splni\u0165, inak hrozilo, \u017ee ako \u201epravi\u010diarov\u201c obvinia t\u00fdch, ktor\u00ed nemali to svedomie ods\u00fadi\u0165 nevinn\u00fdch \u013eud\u00ed. Vtedy matka pochopila, \u017ee \u201esyst\u00e9m kv\u00f3t spolu s\u00a0osobn\u00fdmi pomstami znamenal, \u017ee mohol by\u0165 prenasledovan\u00fd ka\u017ed\u00fd a\u00a0za ni\u010d\u201c. Maovi vern\u00ed \u201evyl\u00e1kali z\u00a0d\u00fap\u00e4t\u201c asi pol mili\u00f3na intelektu\u00e1lov, ktor\u00ed putovali na vidiek, do gulagov, v\u00a0hor\u0161om pr\u00edpade na popravisko. Jung p\u00ed\u0161e: \u201ePou\u010denie bolo tvrd\u00e9 a\u00a0jasn\u00e9: ak\u00e1ko\u013evek kritika je nepr\u00edpustn\u00e1. Od tej chv\u00edle si \u013eudia prestali s\u0165a\u017eova\u0165 alebo v\u00f4bec hovori\u0165.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Ve\u013ek\u00fd skok vpred<\/strong><\/p>\n

V\u00a0\u0161iestich rokoch za\u010dala Jung chodi\u0165 do \u0161koly. Bola to v\u00fdberov\u00e1 \u0161kola pre deti stran\u00edckych funkcion\u00e1rov, ale aj tak si v\u00a0nej neboli v\u0161etci rovn\u00ed. Jung medzi deti ve\u013emi nezapadla. Nielen\u017ee poch\u00e1dzala z\u00a0najprivilegovanej\u0161ej z privilegovan\u00fdch rod\u00edn, ale bola aj \u010dist\u00e1 jednotk\u00e1rka, jej meno svietilo na n\u00e1stenke najlep\u0161\u00edch \u017eiakov. Milovala \u0161kolu a\u00a0svojich u\u010dite\u013eov, u\u010dila sa rada a\u00a0\u013eahko a rada do u\u010diva zap\u00e1jala svoju bujn\u00fa fant\u00e1ziu. Kapitalistick\u00e9 krajiny na Z\u00e1pade, ktor\u00e9 utl\u00e1\u010dali masy, si predstavovala ako \u201esemenisko biedy a\u00a0utrpenia, podobne ako v\u00a0rozpr\u00e1vke o\u00a0\u00fabohom Diev\u010datku so z\u00e1palkami od Hansa Christiana Andersena. Ke\u010f nechcela v\u00a0\u0161kole dojes\u0165 jedlo, u\u010dite\u013eka ju napom\u00ednala: \u201ePomysli na v\u0161etky deti v\u00a0kapitalistickom svete, ktor\u00e9 umieraj\u00fa hladom!\u201c O p\u00e1r rokov v\u0161ak za\u010dali umiera\u0165 aj \u010d\u00ednske deti. A\u00a0nielen tie. Ve\u013ek\u00fd hladomor zabil asi 30 a\u017e 45 mili\u00f3nov \u010c\u00ed\u0148anov. V\u00a0niektor\u00fdch oblastiach vymrelo a\u017e 40 percent v\u0161etk\u00e9ho obyvate\u013estva, v\u00a0naj\u013eudnatej\u0161ej provincii S-\u010dchuan, kde Jung b\u00fdvala, zahynulo hladom a\u00a0v\u00a0d\u00f4sledku chor\u00f4b s\u00a0n\u00edm spojen\u00fdch 10 percent v\u0161etk\u00e9ho obyvate\u013estva.<\/p>\n

V\u0161etko to za\u010dalo celon\u00e1rodnou kampa\u0148ou \u201eVe\u013ek\u00fd skok vpred\u201c. S\u00fadruh Mao vyhl\u00e1sil, \u017ee \u010c\u00edna sa m\u00f4\u017ee za 15 rokov dosta\u0165 na \u010delo svetovej ekonomiky a\u00a0predstihn\u00fa\u0165 USA. \u201eV\u0161etci vyr\u00e1bajte oce\u013e!\u201c tak znelo jeho posolstvo. \u010c\u00ed\u0148ania sa s\u00a0budovate\u013esk\u00fdm nad\u0161en\u00edm vrhli do pr\u00e1ce: v krajine vyr\u00e1stli mili\u00f3ny primit\u00edvnych vysok\u00fdch pec\u00ed, v\u00a0ktor\u00fdch sa kalila oce\u013e. Av\u0161ak Mao sa rozhodol zv\u00fd\u0161i\u0165 produkciu ocele tak, \u017ee namiesto \u010fal\u0161ej \u0165a\u017eby \u017eeleznej rudy vyzval obyvate\u013eov, aby prekutrali svoje dom\u00e1cnosti a odovzdali \u0161t\u00e1tu ka\u017ed\u00fd kastr\u00f3l, n\u00e1stroj \u010di n\u00e1radie, aj keby obsahoval \u010do len gram \u017eeleza. A\u00a0\u0161up s\u00a0n\u00edm do pece! V\u00a0\u0161kol\u00e1ch sa neu\u010dilo, deti zbierali \u017eelezo a\u00a0u\u010ditelia d\u0148om i\u00a0nocou st\u00e1li pri vysok\u00fdch peciach. Na poliach sa nepracovalo, lebo v\u0161etci ro\u013en\u00edci tavili oce\u013e, z\u00a0hang\u00e1rov zmizli v\u0161etky po\u013enohospod\u00e1rske stoje. S\u00fakromn\u00e9 varenie bolo zak\u00e1zan\u00e9, \u013eudia sa museli stravova\u0165 vo verejn\u00fdch v\u00fdvarovniach, s\u00a0jedlom sa neuverite\u013ene plytvalo a\u00a0z\u00e1soby doch\u00e1dzali. \u00daroda obilia nebezpe\u010dne klesala, ale… Kto by si to dovolil prizna\u0165? \u0160t\u00e1tni \u00faradn\u00edci v\u00a0strachu pred postihmi klamali, a\u017e sa im z\u00a0\u00fast pr\u00e1\u0161ilo. Zveli\u010dovali objemy dopestovanej \u00farody a ke\u010f sa na in\u0161pekciu ohl\u00e1sili stran\u00edcki funkcion\u00e1ri, ro\u013en\u00edci de\u0148 pred ich n\u00e1v\u0161tevou nar\u00fdchlo presadili plodiny z\u00a0in\u00e9ho po\u013ea do toho uk\u00e1\u017ekov\u00e9ho, aby tie z\u00e1zraky s\u00fadruhovia videli na vlastn\u00e9 o\u010di. Cel\u00e1 \u010c\u00edna bola oblepen\u00e1 plag\u00e1tmi s\u00a0propagandistick\u00fdmi heslami, ampli\u00f3ny v ka\u017edej ulici vyrevovali, ktor\u00e1 jednotka kde a\u00a0o ko\u013eko zasa zv\u00fd\u0161ila svoju produkciu. Rozp\u00fatalo sa celon\u00e1rodn\u00e9 \u0161ialenstvo \u017eiven\u00e9 neut\u00edchaj\u00facou propagandou, ktor\u00e9 \u013eu\u010fom doslova vymylo mozgy. Aj t\u00ed, \u010do poznali re\u00e1lny stav v\u00fdroby, za\u010dali pochybova\u0165. Klamalo sa v\u0161ade a\u00a0v\u0161etko prestupuj\u00faca lo\u017e zrodila \u201esebaklam, ktor\u00fdm klameme druh\u00fdch\u201c. \u013dudia jednoducho za\u010dali ignorova\u0165 realitu a\u00a0verili len tomu, \u010do odznelo v\u00a0spr\u00e1vach, \u010do sa p\u00edsalo v\u00a0novin\u00e1ch, \u010do povedal s\u00fadruh Mao. \u201e\u013dudia sa nau\u010dili vzpiera\u0165 zdrav\u00e9mu rozumu a\u00a0\u017ei\u0165 v\u00a0pretv\u00e1rke.\u201c<\/p>\n

Jung a\u00a0jej s\u00farodencov sa hladomor a\u017e tak nedotkol. Strana si h\u00fd\u010dkala svojich apar\u00e1tnikov, aj ke\u010f otec vyr\u00e1\u017eal \u010dasto do ter\u00e9nu, aby zmier\u0148oval utrpenie ro\u013en\u00edkov a\u00a0 \u201ezdie\u013eal dobr\u00e9 aj zl\u00e9 s\u00a0masami\u201c .Ako mohol zo\u010di-vo\u010di ukrutnej biede, v\u00a0ktorej sa ocitli \u013eudia na vidieku, nezapochybova\u0165? Ve\u013ek\u00fd hladomor otriasol jeho d\u00f4verou v\u00a0stranu. Prenasledoval ho pocit viny, ve\u010f aj on pracoval na poh\u00e1\u0148an\u00ed celej tej demagogickej ma\u0161in\u00e9rie! Nepoznal v\u0161etky jej spojiv\u00e1, ale vedel dos\u0165 na to, aby za\u010dal pochybova\u0165 o\u00a0Maov\u00fdch po\u013enohospod\u00e1rskych experimentoch. Okrem r\u00f4znych telesn\u00fdch neduhov na neho do\u013eahli \u0165a\u017ek\u00e9 depresie. V\u00fdsledkom bolo ohov\u00e1ranie kolegov, \u017ee \u201estratil revolu\u010dn\u00fa v\u00f4\u013eu\u201c.<\/p>\n

 <\/p>\n

Najbli\u017e\u0161\u00ed je predseda Mao<\/strong><\/p>\n

Jung spom\u00edna, \u017ee mala asi dvan\u00e1s\u0165, ke\u010f predseda Mao vst\u00fapil aj do jej \u017eivota – cez kni\u017en\u00e9ho hrdinu, ktor\u00e9 milovali v\u0161etky \u010d\u00ednske deti. Volal sa Lej Feng a\u00a0z\u00a0l\u00e1sky k\u00a0Maovi konal dobr\u00e9 skutky. \u201eBudem \u0161tudova\u0165 diela predsedu Maa,\u201c du\u0161oval sa Lej Feng, \u201edba\u0165 slov predsedu Maa, riadi\u0165 sa pokynmi predsedu Maa.\u201c Do \u0161koly, kam Jung chodila, zav\u00edtali na besedu star\u00ed ro\u013en\u00edci, aby \u017eiakom porozpr\u00e1vali o\u00a0svojej minulosti: ako v\u00a0detstve trpeli hladom, zimou, bitkami a\u00a0mu\u010den\u00edm zo strany krut\u00fdch boh\u00e1\u010dov – statk\u00e1rov, ako na nich v\u00a0pote tv\u00e1re otro\u010dili a\u00a0ako je im teraz dobre, ke\u010f na \u010dele ich krajiny stoj\u00ed s\u00fadruh Mao Ce-tung. Jung si pam\u00e4t\u00e1, ako po t\u00fdchto sch\u00f4dzach \u201ehorela v\u00e1\u0161nivou oddanos\u0165ou k\u00a0Maovi\u201c. Mao bol pre \u0148u bo\u017estvom zahalen\u00fdm tajomstvom, nepolapite\u013en\u00fdm, ale v\u0161adepr\u00edtomn\u00fdm. Ve\u010f ako to deti spievali vo svojej ob\u013e\u00fabenej pesni\u010dke? \u201eOtec je bl\u00edzky, matka je bl\u00edzka, ale nikto nie je tak\u00fd bl\u00edzky ako predseda Mao.\u201c Ka\u017ed\u00fd predmet vyu\u010dovania bol predchnut\u00fd Maov\u00fdmi my\u0161lienkami, nebolo d\u00f4le\u017eitej\u0161ieho u\u010diva, ako naspam\u00e4\u0165 rapota\u0165 cel\u00e9 state zo stran\u00edckych dokumentov a Maove propagandistick\u00e9 hesl\u00e1. Platilo tie\u017e, \u017ee \u201ekto si otu\u017euje telo, chr\u00e1ni vlas\u0165\u201c. Z\u00a0telocviku sa stal \u017eivotne d\u00f4le\u017eit\u00fd predmet, \u010d\u00ednska mla\u010f musela by\u0165 fyzicky zdatn\u00e1, aby sa ubr\u00e1nila Ameri\u010danom! A\u00a0tak sa na \u0161kolsk\u00fdch dvoroch odu\u0161u tr\u00e9noval hod gran\u00e1tom. Jung to \u0161lo mizerne, \u010do v\u00a0\u0161kole vyvol\u00e1valo pochybnosti o\u00a0jej odhodlan\u00ed bojova\u0165 s\u00a0americk\u00fdm imperializmom. A\u00a0potom tu bola e\u0161te jedna d\u00f4le\u017eit\u00e1 discipl\u00edna: vytrh\u00e1vanie tr\u00e1vy. S\u00fadruh Mao sa toti\u017e nechal po\u010du\u0165, \u017ee kvety a\u00a0v\u0161etka okrasn\u00e1 zele\u0148 s\u00fa bur\u017eo\u00e1zny pre\u017eitok. Jung potichu sm\u00fatila za rozkvitnut\u00fdmi parkami premenen\u00fdmi na pra\u0161n\u00e9 pustiny a\u00a0jej sm\u00fatok bol o\u00a0to \u0165a\u017eivej\u0161\u00ed, \u017ee ju prenasledovali v\u00fd\u010ditky svedomia. Ako jej v\u00f4bec m\u00f4\u017ee napadn\u00fa\u0165 spochyb\u0148ova\u0165 rozhodnutia s\u00fadruha Maa? Mao predsa najlep\u0161ie vie, \u010do jeho krajina potrebuje. \u201e\u017dila som v\u00a0neust\u00e1lom sebaobvi\u0148ovan\u00ed.\u201c Ale ke\u010f v\u00fd\u010ditky ustali a\u00a0ona v\u00fdskala od nad\u0161enia nad oh\u0148ostrojom na poctu s\u00fadruha Maa, ke\u010f \u010d\u00edtala plag\u00e1ty s\u00a0n\u00e1pismi: \u201ePredseda Mao je \u010derven\u00fdm slnkom v\u00a0na\u0161ich srdciach\u201c, ke\u010f po\u010d\u00favala z\u00a0ampli\u00f3nov nekone\u010dn\u00fd v\u00fdpo\u010det Maov\u00fdch grandi\u00f3znych \u00faspechov, ke\u010f v\u00a0\u0161kole dennodenne so spolu\u017eiakmi skandovala hesl\u00e1 z\u00a0jeho \u010cervenej kni\u017eky, neraz jej vh\u0155kli do o\u010d\u00ed slzy – ak\u00e9 m\u00e1 neuverite\u013en\u00e9 \u0161\u0165astie, \u017ee \u017eije vo ve\u013ekolepej dobe Mao Ce-tunga! A\u00a0sn\u00e1\u010f ho aj niekedy uvid\u00ed… To bol jej najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed diev\u010densk\u00fd sen. Na vlastn\u00e9 o\u010di uvidie\u0165 s\u00fadruha Maa.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Rozdrv\u00edme ich psie hlavy<\/strong><\/p>\n

V\u00a0roku 1966 sa v\u00a0\u010c\u00edne za\u010dala Ve\u013ek\u00e1 prolet\u00e1rska kult\u00farna revol\u00facia. U\u010ditelia, ktor\u00fdch si Jung v\u00e1\u017eila a\u00a0ktor\u00fdch milovala, boli zrazu \u201edemaskovan\u00ed a\u00a0verejne ods\u00faden\u00ed ako reak\u010dn\u00e9 bur\u017eo\u00e1zne autority\u201c. Na stredn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch sa z\u00a0radov \u0161tudentov formovali tlupy \u010cerven\u00fdch g\u00e1rd. Tvorili ich deck\u00e1 iba o\u00a0nie\u010do star\u0161ie ako Jung, trin\u00e1s\u0165-, p\u00e4tn\u00e1s\u0165-, sedemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00ed v\u00fdrastkovia. Nov\u00e1 gener\u00e1cia ml\u00e1de\u017ee, ktor\u00e1 vyr\u00e1stla pod Maov\u00fdmi heslami, deti sfanatizovan\u00fdch komunistick\u00fdch funkcion\u00e1rov oddan\u00fdch Maovi a\u00a0triednemu boju. \u010cerven\u00e9 gardy sa riadili Maov\u00fdm heslom: \u201eB\u00fari\u0165 sa je spr\u00e1vne.\u201c A\u00a0\u010cerven\u00e9 gardy vedeli, \u010do t\u00fdm Ve\u013ek\u00fd kormideln\u00edk mysl\u00ed. Bolo treba zni\u010di\u0165 star\u00fd svet, aby sa mohol zrodi\u0165 nov\u00fd. Pod vlajkou revol\u00facie tieto agres\u00edvne, nedo\u010dkav\u00e9, dychtiv\u00e9, bojovn\u00e9 deck\u00e1 udreli na nepriate\u013ea. A\u00a0nepriate\u013eom bolo v\u0161etko star\u00e9, v\u0161etko, \u010do nes\u00faviselo s\u00a0Maom a\u00a0novou \u010c\u00ednou: na uliciach sa p\u00e1lili \u201ejedovat\u00e9 buriny\u201c – knihy, trhali sa obrazy star\u00fdch majstrov, r\u00facali pamiatky, sochy, drancovali kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 pal\u00e1ce, plienili m\u00faze\u00e1… Ak\u00e1ko\u013evek z\u00e1bava vr\u00e1tane \u0161portov\u00e9ho z\u00e1polenia (z ktor\u00e9ho sa razom stala \u201ebur\u017eo\u00e1zna posadnutos\u0165 po poh\u00e1roch a\u00a0medail\u00e1ch\u201c), hry, karty, \u010dajovne, v\u0161etko bolo zak\u00e1zan\u00e9. Z \u013eud\u00ed sa stala homog\u00e9nna \u0161ed\u00e1 masa: v\u0161etci nosili to ist\u00e9, siv\u00e9 alebo tmavomodr\u00e9 kazajky a\u00a0neforemn\u00e9 nohavice, vzorov\u00e9 l\u00e1tky boli bur\u017eo\u00e1zny pre\u017eitok, nehovoriac o\u00a0doplnkoch. \u017denskos\u0165 sa odsudzovala, diev\u010dat\u00e1, ktor\u00e9 sa chceli p\u00e1\u010di\u0165, boli ozna\u010den\u00e9 za \u201ezradkyne revol\u00facie\u201c. V\u00a0r\u00e1diu sa hrali iba pesni\u010dky velebiace predsedu Maa, kin\u00e1 \u010di divadl\u00e1 boli zatvoren\u00e9, zdemolovan\u00e9, niektor\u00e9 premenili na mu\u010diarne, kde si \u010cerven\u00e9 gardy vybavovali \u00fa\u010dty s\u00a0\u201eprisluhova\u010dmi kapitalizmu, bur\u017eo\u00e1znymi reakcion\u00e1rmi, pijavicami a\u00a0parazitmi\u201c. \u201eRozdrv\u00edme tie ich psie hlavy!\u201c hu\u010dali fanatick\u00e9 pokriky zo v\u0161adepr\u00edtomn\u00fdch ampli\u00f3nov.<\/p>\n

Aj v\u00a0\u0161kole, ktor\u00fa nav\u0161tevovala Jung, vznikli \u010cerven\u00e9 gardy, mnoh\u00ed \u017eiaci nosili \u010derven\u00e9 p\u00e1sky na ruk\u00e1voch. Jung trpela, lebo od pr\u00edrody bola citliv\u00e1 vo\u010di n\u00e1siliu a\u00a0agres\u00edvnemu spr\u00e1vaniu, rodi\u010dia ju vychov\u00e1vali k\u00a0\u00facte a\u00a0zdvorilosti. Z\u00e1rove\u0148 sa v\u0161ak morila v\u00fd\u010ditkami svedomia, \u017ee nie dos\u0165 anga\u017eovan\u00e1, \u017ee nedr\u017e\u00ed \u201ekrok s\u00a0Maom\u201c, \u017ee nedok\u00e1\u017ee prepad\u00e1va\u0165 \u017eeny na uliciach a\u00a0l\u00e1ma\u0165 im podp\u00e4tky \u010di striha\u0165 dlh\u00e9 vlasy, lebo to v\u0161etko sa pova\u017eovalo za \u201ezn\u00e1mky bur\u017eo\u00e1zneho \u00fapadku\u201c. Najstra\u0161nej\u0161ie v\u0161ak boli hony na u\u010dite\u013eov, pomstychtiv\u00e9 deck\u00e1 nahnali nen\u00e1viden\u00fdch pedag\u00f3gov na jedno miesto a\u00a0n\u00fatili ich k\u013ea\u010da\u0165, polievali im hlavy \u010diernym tu\u0161om, posmievali sa im, bili ich a\u00a0kopali, ob\u010das tieto ataky kon\u010dili aj tragicky. Jung sa urobilo fyzicky zle, ke\u010f ju raz spolu\u017eiaci zavolali, aby jej u\u0161tedrili \u201erevolu\u010dn\u00fa lekciu\u201c – musela sledova\u0165 bitie svojej ob\u013e\u00fabenej u\u010dite\u013eky filozofie: \u201eV strede miestnosti do u\u010dite\u013eky kopali, a\u00a0t\u00e1 sa zv\u00edjala boles\u0165ou na zemi… Mala rozstrapaten\u00e9 vlasy, plakala a\u00a0prosila, aby prestali.\u201c Jung zo \u0161koly u\u0161la. B\u00e1la sa, \u017ee ju spolu\u017eiaci chytia a\u00a0zml\u00e1tia, ale na\u0161\u0165astie jej nik neubl\u00ed\u017eil. Iba ju kritizovali, verejne a\u00a0nahlas ako mnohokr\u00e1t predt\u00fdm, ke\u010f zostala doma, vyhov\u00e1raj\u00fac sa, \u017ee je chor\u00e1. \u0160kola jej v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch nah\u00e1\u0148ala hr\u00f4zu.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Profimedia<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v novembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2020)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    Matka Jung mala p\u00e1r dn\u00ed do p\u00f4rodu, ke\u010f lek\u00e1ri jej man\u017eelovi navrhli, aby svoju \u017eenu previezol do nemocnice vo v\u00e4\u010d\u0161om meste, kde by bolo o\u00a0\u0148u lep\u0161ie postaran\u00e9. Matka predt\u00fdm prekonala tuberkul\u00f3zu, a\u00a0tak sa ob\u00e1vali, \u010di jej p\u013e\u00faca vydr\u017eia nam\u00e1hav\u00fd p\u00f4rod. \u201eOtec v\u0161ak odmietol,\u201c p\u00ed\u0161e vo svojej autobiografii Jung Chang, \u201eprehl\u00e1sil, \u017ee s\u00a0jeho \u017eenou […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":8366,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[90,5],"tags":[],"class_list":["post-8365","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-november-2020","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8365","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8365"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8365\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8372,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8365\/revisions\/8372"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/8366"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8365"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8365"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8365"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}