\u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Tom\u00e1\u0161 Garrique Masaryk (1850 – 1937)<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Kto to bol?<\/strong> \u010ceskoslovensk\u00fd prezident, filozof, sociol\u00f3g, pedag\u00f3g a\u00a0politik.<\/p>\n Za \u010do mu (okrem in\u00e9ho) tlieskame? <\/strong>Vyzdvihoval rovnocennos\u0165 partnerov v\u00a0rodine, pom\u00e1hal svojej \u017eene s\u00a0pr\u00e1cami v\u00a0dom\u00e1cnosti, r\u00e1d sa staral o\u00a0deti. N\u00e1zory, \u017ee \u017eena m\u00e1 by\u0165 svojmu mu\u017eovi kuch\u00e1rkou a\u00a0sl\u00fa\u017ekou, pova\u017eoval za zastaran\u00e9 a\u00a0nebezpe\u010dn\u00e9.<\/p>\n <\/p>\n Zo \u017eivota ml\u00e1denca a mu\u017ea<\/strong><\/p>\n Tom\u00e1\u0161ova rodina \u017eila \u017eivot ko\u010dovn\u00edkov. Nielen tak, z\u00a0roztopa\u0161e, ale kv\u00f4li otcovej pr\u00e1ci – Josef Masaryk rozv\u00e1\u017eal panstvo na ko\u010di, pri\u010dom s\u00e1m svoju rodinu u\u017eivil len skromne. Spolu s\u00a0man\u017eelkou vychoval troch synov (\u0161tvrt\u00e1 dc\u00e9rka kr\u00e1tko po p\u00f4rode zomrela), Tom\u00e1\u0161 bol zo v\u0161etk\u00fdch chlapcov najstar\u0161\u00ed (pri\u0161iel na svet v\u00a0roku 1850), v\u010faka \u010domu si s matkou vytvoril mimoriadne siln\u00e9 puto. Do \u0161koly za\u010dal chodi\u0165 a\u017e ako jeden\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd, jeho bystr\u00e9 uva\u017eovanie a m\u00fadros\u0165 v\u0161ak u\u010dite\u013eom ve\u013emi r\u00fdchlo udreli do o\u010d\u00ed. Na viedenskej univerzite sa pustil do objavovania jazykov, filozofie a\u00a0filol\u00f3gie a\u00a0nakoniec (\u010dasom sa uk\u00e1\u017ee, \u017ee ve\u013emi osudovo) skon\u010dil na jeden rok v\u00a0nemeckom Lipsku ako postgradu\u00e1lny \u0161tudent. Toto miesto mu otvorilo nov\u00e9 obzory, ale predov\u0161etk\u00fdm – tu spoznal dc\u00e9ru bohat\u00e9ho podnikate\u013ea z\u00a0Ameriky a\u00a0svoju bud\u00facu man\u017eelku Charlotte. K\u00fdm sa ich cesty na \u010das rozi\u0161li, potvrdili svoj vz\u0165ah z\u00e1snubami a\u00a0ako man\u017eel a\u00a0nesk\u00f4r i\u00a0otec sa Tom\u00e1\u0161 Garrique Masaryk po n\u00e1vrate do Prahy stal uzn\u00e1van\u00fdm pedag\u00f3gom. \u0160tudenti ho milovali, v\u00a0\u010dase, ke\u010f \u017eeny nemali pr\u00edstup k\u00a0volebn\u00fdm urn\u00e1m, ke\u010f im nebolo umo\u017enen\u00e9 \u0161tudova\u0165 niektor\u00e9 odbory, vykon\u00e1va\u0165 rovnak\u00e9 pr\u00e1ce ako mu\u017ei a kra\u013eovali nanajv\u00fd\u0161 tak kuchyniam (kde pod\u013ea skostnaten\u00e9ho n\u00e1zoru mu\u017eskej popul\u00e1cie bolo ich prirodzen\u00e9 miesto), dovolil si predn\u00e1\u0161a\u0165 o\u00a0t\u00e9mach, ktor\u00e9 v\u00a0konzervat\u00edvnej spolo\u010dnosti doslova ohurovali: hovoril o\u00a0vra\u017ed\u00e1ch, samovra\u017ed\u00e1ch, prostit\u00facii, o\u00a0tabuizovan\u00fdch soci\u00e1lnych t\u00e9mach, rozoberal man\u017eelstvo, medic\u00ednu, psychol\u00f3giu, cirkev, politiku a ve\u013emi \u010dasto komentoval postavenie \u017eien v\u00a0rodine a\u00a0spolo\u010dnosti. Kto v\u00a0tom \u010dase sedel v\u00a0aule na jeho predn\u00e1\u0161kach, nesta\u010dil sa divi\u0165, ak\u00e9 pokrokov\u00e9 bolo zm\u00fd\u0161\u013eanie tohto mu\u017ea – feministu…<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Siln\u00e1 \u017eena v\u00a0hlavnej \u00falohe<\/strong><\/p>\n \u201eBola kr\u00e1sna, mala v\u00fdborn\u00fa hlavu, lep\u0161iu, ne\u017e ja. Bola nekompromisn\u00e1 a\u00a0nikdy nesklamala. S\u00a0\u0148ou som dostal do \u017eivota to najlep\u0161ie,\u201c tieto l\u00e1skypln\u00e9 slov\u00e1 venoval svojej man\u017eelke Charlotte po jej smrti, milovanej Charlie, \u017eene, ktor\u00fa po\u010das ich spolo\u010dn\u00e9ho \u017eivota nosil na ruk\u00e1ch a\u00a0keby mohol, vyniesol by ju aj do nebies… Poch\u00e1dzala z\u00a0jeden\u00e1stich det\u00ed a\u00a0vyrastala v\u00a0New Yorku, kde jej rodi\u010dia \u017eili bohat\u00fdm spolo\u010densk\u00fdm \u017eivotom, no jej viacej vyhovovala spolo\u010dnos\u0165 kn\u00edh a\u00a0babi\u010dky, ktor\u00e1 z\u00a0nej svedomito tvarovala d\u00e1mu – modern\u00fa,\u00a0emancipovan\u00fa mlad\u00fa Ameri\u010danku. Zauj\u00edmala sa o literat\u00faru, politiku i\u00a0hudbu, a\u00a0tak sa rozhodla pre \u0161t\u00fadium klav\u00edra na konzervat\u00f3riu v\u00a0Lipsku, kde p\u00f4sobil i jej ob\u013e\u00faben\u00fd velik\u00e1n Franz Liszt. Ach, ako len zbo\u017e\u0148ovala jeho hudobn\u00e9 ve\u010dierky! V\u00a0Lipsku\u00a0roku 1877 spoznala aj Tom\u00e1\u0161a Masaryka, ktor\u00e9ho \u0161armantn\u00e1 Ameri\u010danka od prvej chv\u00edle uchv\u00e1tila. Mlad\u00fd filozof obdivoval vystupovanie i m\u00fadros\u0165, s\u00a0akou sa mlad\u00e1 d\u00e1ma p\u00fa\u0161\u0165ala do debaty s\u00a0in\u00fdmi \u0161tudentmi, mal r\u00e1d jej skromnos\u0165 a\u00a0zjavn\u00fa emancipovanos\u0165. Vedel, \u017ee v\u00a0nej na\u0161iel \u017eenu svojho \u017eivota.<\/p>\n Svadbu mali v\u00a0Amerike: ona si pri obrade vzala mu\u017ea z\u00a0celkom inej krajiny, kult\u00fary i\u00a0soci\u00e1lnych pomerov a\u00a0on si z\u00a0\u00facty osvojil jej priezvisko. Po sob\u00e1\u0161i sa usadili na \u010das vo Viedni (tu pri\u0161li na svet aj deti Alice a\u00a0Herbert), no ke\u010f sa Masarykovi naskytla ponuka predn\u00e1\u0161a\u0165 na univerzite v\u00a0Prahe, rodina sa presunula do krajiny, pozna\u010denej \u017eivotom a\u00a0tvorbou osobnost\u00ed \u010deskej literat\u00fary a\u00a0umenia. Bo\u017eena N\u011bmcov\u00e1, Jan Neruda, Karel Hynek M\u00e1cha \u010di Bed\u0159ich Smetana – t\u00fdch v\u0161etk\u00fdch Charlotte obdivovala a\u00a0v\u00a0l\u00e1ske k\u00a0umeniu sa sna\u017eila vychov\u00e1va\u0165 v\u0161etky svoje deti (k Alici a\u00a0Herbertovi pribudli e\u0161te Jan a Olga). Neust\u00e1le zd\u00f4raz\u0148ovala, \u017ee \u017eena m\u00e1 v\u00a0rodine rovnak\u00e9 pr\u00e1va ako mu\u017e, m\u00f4\u017ee sa takisto vzdel\u00e1va\u0165 a\u00a0realizova\u0165 vo svojich z\u00e1\u013eub\u00e1ch. Nezab\u00fadala ani na man\u017eela. Zo v\u0161etk\u00fdch s\u00edl ho podporovala, ke\u010f v\u00a0dome nebolo dostatok pe\u0148az\u00ed, zauj\u00edmala sa o\u00a0jeho pr\u00e1cu, o\u00a0v\u0161etky rozhodnutia, ktor\u00e9 musel spravi\u0165, s\u00fahlasila aj s\u00a0t\u00fdm, aby po\u010das prvej svetovej vojny bojoval za samostatnos\u0165 \u010ceskoslovenska z\u00a0exilu. Ke\u010f o\u00a0\u0148om a dc\u00e9re Olge, ktor\u00fa vzal so sebou, roky nemala \u017eiadne spr\u00e1vy (komunikovali len v\u010faka listovej kore\u0161pondencii), ke\u010f zomrel syn Herbert a\u00a0dc\u00e9ru Alicu zadr\u017eali ak politick\u00fa v\u00e4zenky\u0148u a ke\u010f Jan odi\u0161iel na front, za\u010dali sa u\u00a0nej prehlbova\u0165 depresie. Jej dravie pomali\u010dky ch\u00e1tralo. Zomrela v\u00a0m\u00e1ji 1923, pochovan\u00e1 je v\u00a0stredo\u010deskej obci L\u00e1ny.<\/p>\n <\/p>\n Modern\u00fd n\u00e1zor na \u017eeny<\/strong><\/p>\n Najsilnej\u0161\u00edm d\u00f4vodom, pre\u010do sa Tom\u00e1\u0161 Garrique Masaryk tak v\u00e1\u0161nivo zauj\u00edmal o\u00a0ot\u00e1zku postavenia \u017eien v\u00a0spolo\u010dnosti, bola jeho milovan\u00e1 Charlotte. Mala na\u0148 obrovsk\u00fd vplyv, nastolila rodinn\u00e9 pravidl\u00e1 rovnomerne pre v\u0161etk\u00fdch bez oh\u013eadu na pohlavie a\u00a0neprem\u00e1rnila jedin\u00fa \u0161ancu, aby sa so svoj\u00edm man\u017eelom neporozpr\u00e1vala o\u00a0d\u00f4le\u017eit\u00fdch probl\u00e9moch \u017eien, \u010di aby nenakukla do jeho rukopisov (kde mala povolen\u00e9 svojimi trefn\u00fdmi pozn\u00e1mkami zasahova\u0165). Ktovie, ako podrobne \u010d\u00edtala jeho predn\u00e1\u0161ku \u201eModern\u00ed n\u00e1zor na \u017eenu\u201c doslova pre\u0161pikovan\u00fa jeho poh\u013eadom na rozdiely medzi mu\u017eom a\u00a0\u017eenou: \u201eNevravel som a\u00a0ner\u00e1d vrav\u00edm o\u00a0ot\u00e1zke \u017eenskej. Preto\u017ee ot\u00e1zka \u017eensk\u00e1 neexistuje, rovnako ako neexistuje ot\u00e1zka len mu\u017esk\u00e1: je ot\u00e1zka spolo\u010dnosti. Mu\u017e a\u00a0\u017eena od sam\u00e9ho za\u010diatku kult\u00farneho v\u00fdvoja boli spolu a\u00a0vedeli v\u0161etko robi\u0165 spolo\u010dne, bola v\u017edy vz\u00e1jomnos\u0165 – ka\u017ed\u00e1 vn\u00fatorn\u00e1 zmena \u017eeny je zmenou mu\u017ea, mu\u017ea tie\u017e \u017eeny. Je nespr\u00e1vne mu\u017eov a\u00a0\u017eeny proti sebe stava\u0165 – spolo\u010dnos\u0165, n\u00e1rod, s\u00fa mili\u00f3ny mu\u017eov a\u00a0\u017eien, mili\u00f3ny indiv\u00eddu\u00ed vz\u00e1jomne sp\u00e4t\u00fdch v\u00a0celok a\u00a0preto mus\u00ed by\u0165 v\u0161etka staros\u0165 mu\u017ea a\u00a0\u017eeny, aby tento celok bol organick\u00fd.\u201c Masaryk odsudzoval stereotypy, ktor\u00e9 \u017eeny degradovali len na h\u013eada\u010dky bud\u00faceho man\u017eela a\u00a0dr\u017eite\u013eky bohat\u00e9ho vena, nep\u00e1\u010dilo sa mu, ke\u010f sa \u017eeny pova\u017eovali za \u201ecitovej\u0161ie\u201c a\u00a0mu\u017ei za \u201esilnej\u0161\u00edch rozumom\u201c, odmietal my\u0161lienku, \u017ee \u201eEva bola stvoren\u00e1 pre Adama, pre mu\u017eovo pohodlie v\u00a0najlep\u0161om pr\u00edpade pre odchovanie jeho det\u00ed\u201c. Bol presved\u010den\u00fd, \u017ee \u017een\u00e1m treba u\u013eavi\u0165 od nam\u00e1havej pr\u00e1ce, ktor\u00fa v\u00a0dom\u00e1cnosti zast\u00e1vali, aby \u201esa uvo\u013enili pre pr\u00e1cu in\u00fa a\u00a0cennej\u0161iu\u201c. A\u00a0nemyslel t\u00fdm pr\u00e1ve \u010dinnosti, ku ktor\u00fdm boli veden\u00e9 u\u017e mal\u00e9 diev\u010datk\u00e1 – mali sa u\u010di\u0165 tro\u0161ku nem\u010diny, tro\u0161ku franc\u00faz\u0161tiny, mali vedie\u0165 brnka\u0165 na klav\u00edr, \u0161i\u0165 a\u00a0podobne – ach, \u201eak\u00e9 nepraktick\u00e9, hl\u00fape a\u00a0poni\u017euj\u00face!\u201c Myslel t\u00fdm, \u017ee \u017eeny takisto ako mu\u017ei sa maj\u00fa vzdel\u00e1va\u0165, \u010d\u00edm sa stan\u00fa nez\u00e1vislej\u0161ie a\u00a0slobodnej\u0161ie, maj\u00fa sa rozv\u00edja\u0165, aby viedli d\u00f4stojn\u00fd \u017eivot.<\/p>\n Masaryk za pr\u00e1va \u017eien bojoval nielen ako man\u017eel a\u00a0otec, ale od roku 1918 aj ako prv\u00fd prezident \u010ceskoslovenskej republiky – ke\u010f v\u00a0tom istom roku, ako zasadol do \u00faradu, op\u00e4\u0165 silneli diskusie o\u00a0volebnom pr\u00e1ve \u017eien, zasadil sa o\u00a0to, aby mohli nielen voli\u0165, ale aby mohli \u017eeny akt\u00edvne prispieva\u0165 ku\u00a0zmen\u00e1m aj ako volen\u00e9 a\u00a0pr\u00e1voplatn\u00e9 ob\u010dianky spolo\u010dnosti. \u201eA tak by som chcel poveda\u0165 v\u0161eobecne, \u017ee teraj\u0161ia civiliz\u00e1cia a\u00a0\u0161t\u00e1dium v\u00fdvoja, na ktorom teraz sme, \u017eiada si v\u00a0z\u00e1ujme v\u0161etk\u00e9ho, aby \u017eena bola postaven\u00e1 mu\u017eovi na jeho \u00farove\u0148 vo v\u0161etk\u00fdch oboroch, vyn\u00edmaj\u00fac zamestnania dan\u00e9 r\u00f4znos\u0165ou pohlav\u00ed. A\u00a0mysl\u00edm, \u017ee tou rovnos\u0165ou rodinn\u00fd \u017eivot z\u00edska a\u00a0z\u00edska i\u00a0\u017eivot verejn\u00fd.\u201c<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Barack Obama (59)<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Kto to je?<\/strong> V rokoch 2009 – 2017 p\u00f4sobil ako 44. prezident Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch.<\/p>\n Za \u010do mu (okrem in\u00e9ho) tlieskame?<\/strong> Aj po odchode z\u00a0Bieleho domu je vzorom pre mnoh\u00fdch \u013eud\u00ed sveta, vr\u00e1tane ml\u00e1de\u017ee. Tlieskame mu za jeho n\u00e1zor, \u017ee ak by v\u0161etky n\u00e1rody boli veden\u00e9 \u017eenami, do dvoch rokov by sme zaznamenali enormn\u00e9 zlep\u0161enie v\u00a0ka\u017edej oblasti na\u0161ich \u017eivotov.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Zo \u017eivota ml\u00e1denca a mu\u017ea<\/strong><\/p>\n Barack Hussein Obama pri\u0161iel na svet 4. augusta 1961 na Havaji, kde pov\u00e4\u010d\u0161ine pod doh\u013eadom star\u00fdch rodi\u010dov pre\u017eil aj ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 detstva a\u00a0dospievania. Po ukon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadi\u00ed na Kolumbijskej univerzite sa z\u00a0neho stal komunitn\u00fd pracovn\u00edk v\u00a0ter\u00e9ne v\u00a0Chicagu. T\u00e1to pr\u00e1ca bola jeho prvou sk\u00fasenos\u0165ou a\u00a0z\u00e1rove\u0148 mo\u017enos\u0165ou, ako skuto\u010dne pochopi\u0165 afroamerick\u00fa komunitu, do ktorej s\u00e1m patril a\u00a0ktorej t\u00fa\u017eil porozumie\u0165. Jeho \u00falohou bolo pom\u00f4c\u0165 dotknut\u00fdm obyvate\u013eom k\u00a0lep\u0161iemu b\u00fdvaniu, len\u017ee komunik\u00e1cia s\u00a0chicagsk\u00fdmi \u00faradmi neust\u00e1le zlyh\u00e1vala a\u00a0on pochopil, \u017ee bez pr\u00e1vnick\u00e9ho vzdelania sa v\u00a0pomoci in\u00fdm pravdepodobne nepohne.<\/p>\n Zap\u00edsal sa teda na \u0161t\u00fadi\u00e1 pr\u00e1va na Harvarde a do paragrafov sa zahryzol ako lev. Po\u010das letnej st\u00e1\u017ee v\u00a0pr\u00e1vnickej firme spoznal svoju bud\u00facu man\u017eelku Michelle, ktorej od prvej chv\u00edle usilovne dvoril a\u00a0ke\u010f\u017ee ani on jej nebol \u013eahostajn\u00fd, po \u0161tyroch rokoch randenia sa v\u00a0roku 1992 vzali. Mlad\u00fd p\u00e1r ostal \u017ei\u0165 v\u00a0Chicagu a\u00a0usadil sa ne\u010faleko Hyde Parku, vo\u00a0\u0161tvrti, kde nebola rasov\u00e1 nezn\u00e1\u0161anlivos\u0165 tak\u00e1 v\u00fdrazn\u00e1 a\u00a0kde priv\u00edtali do rodiny aj obe dc\u00e9ry, Maliu Ann a\u00a0Natashu, zn\u00e1mej\u0161iu sk\u00f4r ako Sasha. Obama za\u010dal pracova\u0165 v\u00a0advok\u00e1tskej kancel\u00e1rii Miner, Barnhill & Galland a\u00a0z\u00e1rove\u0148 predn\u00e1\u0161al \u00fastavn\u00e9 pr\u00e1vo na pr\u00e1vnickej fakulte chicagskej univerzity. V\u00a0roku 1992 sa stal \u010dlenom Demokratickej strany, v\u00a0ktorej farb\u00e1ch sa dostal do sen\u00e1tu \u0161t\u00e1tu Illinois. Jeho amb\u00edcie v\u0161ak smerovali e\u0161te vy\u0161\u0161ie: vo\u013eby do snemovne reprezentantov v\u00a0roku 2000 pre\u0148ho nedopadli najlep\u0161ie, av\u0161ak o\u00a0\u0161tyri roky nesk\u00f4r to u\u017e vy\u0161lo a\u00a0bol zvolen\u00fd do sen\u00e1tu Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch.<\/p>\n <\/p>\n Siln\u00e9 \u017eeny v\u00a0hlavnej \u00falohe<\/strong><\/p>\n \u201eVychovala ma siln\u00e1 \u017eena, ktor\u00e1 tvrdo pracovala, aby dok\u00e1zala podpori\u0165 m\u0148a aj moju sestru,\u201c takto zatweetoval prezident Obama v\u00a0lete roku 2014. Ak\u00e1 teda bola Stanley Ann Dunham, mama 44. americk\u00e9ho prezidenta? Pre diev\u010da trochu netradi\u010dn\u00e9 meno si pri jej naroden\u00ed v\u00a0roku 1942 presadil otec, ktor\u00fd neskonale t\u00fa\u017eil po synovi. Rodina sa z\u00a0Kansasu pres\u0165ahovala na Havaj a\u00a0ke\u010f Ann dospela, na\u0161la si po\u010das \u0161t\u00fadi\u00ed na vysokej \u0161kole l\u00e1sku, Baracka Obamu seniora. Za toho sa \u010doskoro vydala, v\u00a0osemn\u00e1stich sa stala matkou rozko\u0161n\u00e9ho syn\u010deka, no man\u017eelstvo nevytrvalo dlho. \u201eM\u00f4j otec nevyzeral ako \u013eudia v\u00a0mojom okol\u00ed. Bol \u010dierny ako smola, zatia\u013e \u010do mama bola biela ako mlieko,\u201c spom\u00edna Barack. Po rozvode sa Ann naplno pustila do \u0161t\u00fadi\u00ed antropol\u00f3gie a\u00a0popritom sa vydala druh\u00fdkr\u00e1t, ke\u010f sa jej vyvolen\u00fdm stal Lolo Soetoro, \u0161tudent z\u00a0Indon\u00e9zie. S\u00a0n\u00edm a\u00a0mal\u00fdm Barackom odi\u0161la v\u00a0roku 1967 do Jakarty, do rodiny pribudlo diev\u010datko Maya Kassandra a\u00a0z\u00a0Ann sa stala zanieten\u00e1 aktivistka proti vojenskej diktat\u00fare v\u00a0Indon\u00e9zii. Zauj\u00edmala sa o\u00a0trad\u00edcie a\u00a0umenie, kult\u00faru i\u00a0vzdel\u00e1vanie ml\u00e1de\u017ee a\u00a0takisto zalo\u017eila priekopn\u00edcke projekty mikro\u00faverov, ktor\u00e9 poskytovali mal\u00e9 p\u00f4\u017ei\u010dky chudobn\u00fdm \u013eu\u010fom na vidieku. Ke\u010f sa v\u00a0roku 1980 so Soetorom rozviedla, pustila sa do n\u00e1ro\u010dnej dizerta\u010dnej pr\u00e1ce i \u0161t\u00fadia \u017eivota a\u00a0\u0161trukt\u00far v indon\u00e9zskej horskej dedine Kajar (Barack zatia\u013e preb\u00fdval so star\u00fdmi rodi\u010dmi na Havaji, kde aj \u0161tudoval). Prich\u00e1dzala tam ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no na motorke, navle\u010den\u00e1 do batikovej sukne vlastnej v\u00fdroby, v\u00a0Indon\u00e9zii sa c\u00edtila ako ryba vo vode, po rokoch sa t\u00e1to krajina stala jej druh\u00fdm domovom a\u00a0naplno tu z\u00faro\u010dila svoje povolanie antropologi\u010dky: dlh\u00e9 roky sa venovala \u0161t\u00fadiu podnikania v\u00a0podmienkach vidieka, pom\u00e1hala miestnym \u017een\u00e1m zohna\u0165 \u0161ijacie stroje a\u00a0sna\u017eila sa vylep\u0161ova\u0165 ich postavenie na trhu pr\u00e1ce.<\/p>\n Michelle Robinson sa s\u00a0diskrimin\u00e1ciou stretla na Princetone, kde sa rasov\u00e1 nen\u00e1vis\u0165 nen\u00e1padne \u0161\u00edrila v\u00a0mali\u010dk\u00fdch n\u00e1znakoch. \u00c1no, smerom od privilegovan\u00fdch \u0161tudentov, t\u00fdch bielych a z\u00a0bohat\u0161\u00edch rod\u00edn a\u00a0\u00e1no, aj smerom ku nej. Za\u0165ala sa teda a\u00a0namiesto vzdoru rad\u0161ej investovala v\u0161etku energiu do \u0161t\u00fadia sociol\u00f3gie, akoby tu\u0161ila, \u017ee iba t\u00fdm m\u00f4\u017ee prejavi\u0165, \u017ee je ostatn\u00fdm rovn\u00e1, dokonca, \u017ee by mohla ma\u0165 pred nimi n\u00e1skok. Harvard ju potom vystrelil rovno do pr\u00e1vnick\u00e9ho edenu – z\u00edskala pr\u00e1cu v\u00a0prest\u00ed\u017enej pr\u00e1vnickej kancel\u00e1rii, kde stretla mlad\u00e9ho, \u00fa\u017easne talentovan\u00e9ho a perspekt\u00edvneho st\u00e1\u017eistu, z\u00a0ktor\u00e9ho boli, okrem nej, v\u0161etci paf. Ke\u010f v\u0161ak bli\u017e\u0161ie spoznala Barackov \u017eivotn\u00fd pr\u00edbeh, v\u0161etko bolo odrazu jasn\u00e9: l\u00e1ske sa viac neubr\u00e1nila…<\/p>\n Ke\u010f sa ako prv\u00e1 d\u00e1ma krajiny spolu s\u00a0prezidentom, svoj\u00edm man\u017eelom a\u00a0dc\u00e9rami, nas\u0165ahovala do Bieleho domu, v\u0161etko, \u010doho sa od tej chv\u00edle dotkla, malo hlb\u0161\u00ed zmysel a\u00a0dopad. Obr\u00e1tila pozornos\u0165 verejnosti na zdrav\u00fa v\u00fd\u017eivu, na stravovanie det\u00ed na \u0161kol\u00e1ch a\u00a0dostato\u010dn\u00fd pohyb, ona sama sa udr\u017eiavala vo vynikaj\u00facej forme a\u00a0viedla k\u00a0tomu aj ostatn\u00fdch prostredn\u00edctvom svojho projektu Let\u00b4s Move. Zah\u00e1jila r\u00f4zne programy a\u00a0iniciat\u00edvy, nasmerovan\u00e9 na mlad\u00fdch \u013eud\u00ed, predov\u0161etk\u00fdm na diev\u010dat\u00e1 a\u00a0bojovala (a dodnes bojuje) za to, aby diev\u010dat\u00e1 v\u0161ade na svete mali pr\u00edstup k\u00a0adekv\u00e1tnemu vzdelaniu. Jej iniciat\u00edva Let Girls Learn za\u010dala v\u00a0marci 2015 a v americkom \u010dasopise The Atlantic k\u00a0nej uverejnila aj rovnomenn\u00fa esej, ktor\u00e1 za\u010d\u00edna \u0161tatistick\u00fdm \u00fadajom: \u201eMoment\u00e1lne a\u017e 62 mili\u00f3nov diev\u010dat vo svete nechod\u00ed do \u0161koly. Nedost\u00e1vaj\u00fa \u017eiadne form\u00e1lne vzdelanie – nevedia \u010d\u00edta\u0165, p\u00edsa\u0165, ani po\u010d\u00edta\u0165 – nemaj\u00fa \u017eiadne zo z\u00e1kladn\u00fdch zru\u010dnost\u00ed, ktor\u00e9 potrebuj\u00fa na zabezpe\u010denie seba a\u00a0svojich rod\u00edn…\u201c Michelle si predsavzala apelova\u0165 na vl\u00e1dy, rodiny a\u00a0samotn\u00e9 diev\u010dat\u00e1, no apel sa dostal i\u00a0k\u00a0Barackovi, preto\u017ee na splnenie cie\u013eov tejto iniciat\u00edvy vl\u00e1da vy\u010dlenila nemal\u00e9 finan\u010dn\u00e9 prostriedky. Za\u010dali ju naz\u00fdva\u0165 \u201enov\u00e1 tv\u00e1r feminizmu\u201c a\u00a0pod\u013ea v\u00fdskumov si a\u017e 47 % respondentov mysl\u00ed, \u017ee Michelle Obama reprezentuje dne\u0161n\u00fd feminizmus podobne ako Oprah Winfrey, Hillary Clinton \u010di Beyonc\u00e9.<\/p>\n <\/p>\n Modern\u00fd n\u00e1zor na \u017eeny<\/strong><\/p>\n Ke\u010f Obamu v\u00a0janu\u00e1ri 2009 sl\u00e1vnostne inaugurovali za prezidenta Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch, stal sa z\u00e1rove\u0148 prv\u00fdm Afroameri\u010danom, ktor\u00fd sa do prezidentsk\u00e9ho kresla v\u00a0Bielom dome kedy posadil. A\u00a0so sebou si vzal nielen man\u017eelku a\u00a0obe dc\u00e9rky, ale aj svoju svokru, ktor\u00e1 s\u00a0rodinou str\u00e1vila vo Washingtone cel\u00fdch osem rokov prezidentovho funk\u010dn\u00e9ho obdobia. Barackova rodina ve\u013emi v\u00fdrazne ovplyvnila jeho osobn\u00e9, ale i\u00a0politick\u00e9 kroky a\u00a0rozhodnutia: \u201eEmpatia je srdcom m\u00f4jho mor\u00e1lneho k\u00f3dexu…\u201c vyjadril sa prezident, \u201ev\u00fdzvou v\u017ei\u0165 sa do ko\u017ee druh\u00e9ho, vidie\u0165 jeho o\u010dami. Ako v\u00a0pr\u00edpade v\u00e4\u010d\u0161iny mojich osobn\u00fdch hodn\u00f4t, empatiu som z\u00edskal od svojej matky.\u201c V\u010faka nej sa vzoprel politike, ktor\u00e1 uprednost\u0148ovala bohat\u00fdch a\u00a0mocn\u00fdch pred chudobn\u00fdmi a\u00a0priemern\u00fdmi a od prv\u00fdch dn\u00ed v\u00a0\u00farade bojoval za rovnos\u0165 pr\u00edle\u017eitost\u00ed pre v\u0161etk\u00fdch. V\u00a0marci 2009 vytvoril Radu Bieleho domu pre \u017eeny a\u00a0diev\u010dat\u00e1 (CWG) a\u00a0v\u00a0de\u0148 jej vzniku vyhl\u00e1sil: \u201eProbl\u00e9my, ktor\u00fdm dnes \u017eeny \u010delia, nie s\u00fa len \u017eensk\u00fdmi probl\u00e9mami. Ak za rovnak\u00fa pr\u00e1cu zarobia menej ako mu\u017ei, trpia t\u00fdm ich rodiny, a\u00a0tie musia pracova\u0165 e\u0161te viac, aby vy\u017eili.\u201c \u00dasil\u00edm CWG je snaha zabezpe\u010di\u0165, aby sa vo v\u0161etk\u00fdch programoch, politick\u00fdch krokoch a\u00a0pr\u00e1vnych predpisoch spravodlivo zoh\u013ead\u0148ovali potreby \u017eien a\u00a0diev\u010dat. V\u00a0prv\u00fdch d\u0148och \u00faradovania prezident takisto podp\u00edsal prijatie z\u00e1kona o\u00a0spravodlivom platovom odme\u0148ovan\u00ed \u017eien, podporil schv\u00e1lenie z\u00e1kona proti n\u00e1siliu p\u00e1chanom na \u017een\u00e1ch a\u00a0podnietil dial\u00f3g o\u00a0spravodlivom zaobch\u00e1dzan\u00ed so \u017eenami v\u00a0Amerike i\u00a0na celom svete. Zasadzoval sa za v\u00fdrazn\u00e9 zmeny, ktor\u00e9 mali prinavr\u00e1ti\u0165 \u017een\u00e1m r\u00f4znych kult\u00far straten\u00fd re\u0161pekt, \u00factu na pracovisku, na \u0161kol\u00e1ch i\u00a0v\u00a0podnikan\u00ed, nadviazal spolupr\u00e1cu s\u00a0organiz\u00e1ciami, ktor\u00e9 finan\u010dne podporovali \u017eeny s\u00a0n\u00edzkym pr\u00edjmom, alebo im poskytovali pr\u00edstup k\u00a0lep\u0161\u00edm pracovn\u00fdm pr\u00edle\u017eitostiam. A\u00a0v\u00fdpo\u010det aktiv\u00edt zameran\u00fdch na \u017eeny ani z\u010faleka nekon\u010d\u00ed: sna\u017eil sa zlep\u0161i\u0165 \u0161tartovaciu poz\u00edciu \u017eien – mal\u00fdch podnikateliek, podp\u00edsal z\u00e1kon o\u00a0zdravotnej starostlivosti, ktor\u00fd sa venoval aj obetiam dom\u00e1ceho n\u00e1silia, \u017een\u00e1m po p\u00f4rode, star\u0161\u00edm \u017een\u00e1m alebo pacientkam s\u00a0du\u0161evn\u00fdm ochoren\u00edm, zalo\u017eil pracovn\u00fa skupinu, ktor\u00e1 mala pom\u00f4c\u0165 ukon\u010di\u0165 sexu\u00e1lne \u00fatoky na \u017eeny vo vysoko\u0161kolsk\u00fdch kampusoch a zalo\u017eil kancel\u00e1riu pre \u201eglob\u00e1lne probl\u00e9my \u017eien\u201c s\u00a0prvou ambas\u00e1dorkou tohto druhu v\u00a0jej veden\u00ed.<\/p>\n Ke\u010f magaz\u00edn Glamour v\u00a0roku 2016 uverejnil pr\u00edspevok americk\u00e9ho prezidenta (pomaly odch\u00e1dzaj\u00faceho z\u00a0\u00faradu) o\u00a0tom, pre\u010do sa pokojne m\u00f4\u017ee vyhl\u00e1si\u0165 za feministu, okrem in\u00e9ho v\u00a0\u0148om odznelo: \u201ePokrok, ktor\u00fd sme dosiahli za posledn\u00fdch 100 rokov, 50 rokov a\u00a0\u00e1no, aj za posledn\u00fdch 8 rokov, u\u013eah\u010dil \u017eivot mojim dc\u00e9ram v\u00a0ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ej miere, ako ho \u017eili moje babi\u010dky. A\u00a0hovor\u00edm to nielen ako prezident, ale aj ako feminista.\u201c Zd\u00f4raznil, akou obrovskou zmenou pre\u0161iel napr\u00edklad trh pr\u00e1ce, ktor\u00fd vo\u013eakedy zv\u00fdhod\u0148oval mu\u017eov, no dnes \u017eeny tvoria zhruba polovicu pracovnej sily a\u00a0vynikaj\u00fa v ka\u017edej oblasti – od \u0161portu cez z\u00e1bavn\u00fd priemysel a\u017e po vesm\u00edr. \u201eSom svedkom toho, ako \u017eeny z\u00edskali mo\u017enos\u0165 rozhodova\u0165 o\u00a0svojom \u017eivote, svojom tele, vzdelan\u00ed, kari\u00e9re \u010di financi\u00e1ch. D\u00e1vno s\u00fa pre\u010d \u010dasy, ke\u010f potrebovali man\u017eela, aby sa dostali ku kreditnej karte. V\u00a0skuto\u010dnosti je okolo n\u00e1s ove\u013ea viac \u017eien, \u010di u\u017e vydat\u00fdch, alebo slobodn\u00fdch, ktor\u00e9 s\u00fa finan\u010dne nez\u00e1visl\u00e9.\u201c<\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/11\/Tom\u00e1\u0161_Garrigue_Masaryk.jpg\")
<\/a><\/strong><\/p>\n<\/a><\/strong><\/p>\n