{"id":8477,"date":"2020-12-13T21:33:38","date_gmt":"2020-12-13T19:33:38","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=8477"},"modified":"2020-12-13T21:33:38","modified_gmt":"2020-12-13T19:33:38","slug":"ennio-morricone-carodejnik-z-krajiny-zvukov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/ennio-morricone-carodejnik-z-krajiny-zvukov\/","title":{"rendered":"Ennio Morricone – \u010carodejn\u00edk z krajiny zvukov"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Na ot\u00e1zku, ko\u013eko filmov odmietol, odpoved\u00e1: \u201eNajmenej to\u013eko, ko\u013eko som ich urobil.\u201c Ob\u010das mu sta\u010dila iba h\u0155stka n\u00f4t a vyk\u00fazlil nezabudnute\u013en\u00e9 mel\u00f3die. Ke\u010f za\u010dal od roku 2001 so svojou filmovou hudbou koncertova\u0165 po celom svete, vypred\u00e1val \u0161tadi\u00f3ny ako Rolling Stones. \u010c\u00edro\u010dist\u00fd Riman, maestro Ennio Morricone, ktor\u00fd hudbu k\u00a0filmom pozdvihol na piedest\u00e1l ve\u013ek\u00e9ho umenia… <\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Ktosi raz povedal, \u017ee \u0161achy s\u00fa tich\u00e1 hudba. Ten ktosi to nemohol vyjadri\u0165 v\u00fdsti\u017enej\u0161ie. \u201ePre m\u0148a je \u0161achov\u00e1 hra trochu ako skladanie,\u201c s\u00fahlas\u00ed svetozn\u00e1my skladate\u013e filmovej hudby a\u00a0opisuje, ako postupom \u010dasu objavil \u201esiln\u00fa s\u00favislos\u0165 medzi syst\u00e9mom hudobn\u00e9ho z\u00e1pisu, ktor\u00fd ur\u010duje v\u00fd\u0161ku a\u00a0d\u013a\u017eku trvania t\u00f3nu a\u00a0hrou v\u00a0\u0161achy.\u201c Celo\u017eivotn\u00e1 l\u00e1ska k\u00a0\u0161achom ho neopustila do poslednej chv\u00edle, na sklonku \u017eivota v\u0161ak u\u017e hr\u00e1val iba elektronick\u00e9 \u0161achy. Ako mal\u00e9ho chlapca ho zaujala u\u010debnica \u0161achu, na ktor\u00fa narazil v\u00a0obchode a jeho prv\u00fdmi protivn\u00edkmi boli kamar\u00e1ti, chalani z\u00a0r\u00edmskej \u0161tvrte Trastevere, kde vyrastal. Enniove meno sa za\u010dalo objavova\u0165 na zoznamoch hr\u00e1\u010dov r\u00f4znych \u0161achov\u00fdch turnajov, chlapec bral tento kon\u00ed\u010dek mimoriadne v\u00e1\u017ene, ist\u00fd \u010das mal dokonca \u0161achov\u00e9ho tr\u00e9nera. U\u017e ako sl\u00e1vny skladate\u013e si za \u010dierno-bielu \u0161achovnicu sadol proti tak\u00fdm \u0161achov\u00fdm ve\u013emajstrom ako Boris Spassky, Garri Kasparov \u010di Judit Polg\u00e1r. Raz dokonca vyhl\u00e1sil, \u017ee by so\u0161ku Oscara k\u013eudne vymenil za titul majstra sveta v\u00a0\u0161achu. A\u00a0tie\u017e, \u017ee keby neskladal hudbu, stal by sa \u0161achistom. Profesion\u00e1lnym hr\u00e1\u010dom, ktor\u00fd by mal amb\u00edciu dotiahnu\u0165 to na ve\u013emajstra.<\/p>\n

Pred \u0161achom mal\u00fd Ennio sn\u00edval o\u00a0tom, \u017ee bude lek\u00e1rom. Sny v\u0161ak narazili na tvrd\u00fa realitu v\u00a0podobe Maria Morriconeho, otca, ktor\u00fd \u017eivil seba a\u00a0svoju rodinu ako profesion\u00e1lny trubk\u00e1r. Spomedzi jeho piatich det\u00ed bol to najm\u00e4 Ennio, u\u00a0ktor\u00e9ho otec spozoroval hudobn\u00fd talent. Vzal teda syna do par\u00e1dy, nau\u010dil ho \u010d\u00edta\u0165 partit\u00fary a\u00a0hra\u0165 na nieko\u013ek\u00fdch hudobn\u00fdch n\u00e1strojoch. Ke\u010f mal dvan\u00e1s\u0165, zap\u00edsal ho na konzervat\u00f3rium. R\u00edmska Accademia Nazionale di Santa Cecilia patr\u00ed k\u00a0najstar\u0161\u00edm hudobn\u00fdm \u0161kol\u00e1m na svete a jej vznik sa datuje do roku 1585. Ennio tam \u0161tudoval hru na tr\u00fabku a nesk\u00f4r, na n\u00e1vrh svojich u\u010dite\u013eov, pridal kompoz\u00edciu. Hudbu spo\u010diatku nevn\u00edmal nijako osudovo, skladate\u013e hovor\u00ed sk\u00f4r o\u00a0prisp\u00f4sobivosti: \u201eL\u00e1ska k\u00a0mojej pr\u00e1ci, rovnako tak v\u00e1\u0161e\u0148 sa objavili postupne, v\u010faka pokrokom, ktor\u00e9 som robil.\u201c<\/p>\n

Cez de\u0148 \u0161tudoval Bacha, Beethovena \u010di star\u00e9 gregori\u00e1nske chor\u00e1ly, po ve\u010deroch zaskakoval za chor\u00e9ho otca v\u00a0no\u010dn\u00fdch kluboch. A\u00a0privyr\u00e1bal si aj ako hudobn\u00fd aran\u017e\u00e9r, naj\u010dastej\u0161ie pre rozhlasov\u00fa stanici RAI. U\u017e vtedy dos\u0165 experimentoval, navy\u0161e bol pohotov\u00fd a dostato\u010dne flexibiln\u00fd, z\u00e1ujem o\u0148 r\u00e1stol, a\u017e ho ktor\u00fdsi zn\u00e1my odporu\u010dil nahr\u00e1vacej spolo\u010dnosti RCA. Pr\u00edle\u017eitostn\u00e1 spolupr\u00e1ca zakr\u00e1tko prer\u00e1stla do trval\u00e9ho pracovn\u00e9ho pomeru a\u00a0z\u00a0Ennia sa stal \u201ehitmaker\u201c, skladal pesni\u010dky pre popul\u00e1rnych spev\u00e1kov tej doby ako Rita Pavone \u010di Gianni Morandi, dokonca i\u00a0pre mladu\u010dk\u00fa Mireille Mathieu. Jeho skladba Se telefonando, ktor\u00fa spievala Talianmi milovan\u00e1 \u201etigrica\u201c Mina Mazzini, bodovala v\u00a0n\u00e1rodnej hitpar\u00e1de.<\/p>\n

V\u00a0roku 1956 sa o\u017eenil so svojou l\u00e1skou, osemn\u00e1s\u0165ro\u010dnou Mariou Traviou a\u00a0rok na to pri\u0161iel na svet ich prv\u00fd syn Marco. Potreboval u\u017eivi\u0165 rodinu, a\u00a0tak sa jeho idealistick\u00e9 predstavy o\u00a0tom, \u017ee bude sklada\u0165 len \u201eabsol\u00fatnu\u201c hudbu, pomaly rozpl\u00fdvali v\u00a0ka\u017edodennej realite. \u017de sa up\u00edsal skladaniu pesni\u010diek a\u00a0hudbe pre r\u00f4zne divadeln\u00e9 a\u00a0nesk\u00f4r filmov\u00e9 kusy pred Goffredom Petrassim, svoj\u00edm u\u010dite\u013eom z\u00a0hudobnej akad\u00e9mie, rad\u0161ej tajil. Nechcel sa v\u00a0o\u010diach obdivovan\u00e9ho mentora zdiskreditova\u0165, \u017ee zapredal talent a\u00a0opustil posv\u00e4tn\u00fa p\u00f4du vysokej hudby.<\/p>\n

 <\/p>\n

Skladate\u013e westernov \u00a0\u00a0<\/strong><\/p>\n

V\u00a0r\u00edmskych filmov\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00e1ch za\u010d\u00ednal ako \u201eneger\u201c. Tak sa v\u00a0\u017earg\u00f3ne hovorilo hudobn\u00edkom, ktor\u00fdch si skladatelia filmovej hudby naj\u00edmali na pomoc pri vytv\u00e1ran\u00ed in\u0161trument\u00e1ci\u00ed. Ennio t\u00fato pr\u00e1cu bral ako \u010fal\u0161ie remeslo, ktor\u00e9 mu pomohlo zaplati\u0165 \u00fa\u010dtenky za elektrinu a plyn.<\/p>\n

Prv\u00fd film, ku ktor\u00e9mu skomponoval hudbu, sa volal Il Federale a\u00a0re\u017e\u00edroval ho Luciano Salce (nesk\u00f4r sa presl\u00e1vil filmami o\u00a0Fantozzim). Bolo to v\u00a0roku 1961, ke\u010f si Ennio po prv\u00fdkr\u00e1t mohol svoje meno pre\u010d\u00edta\u0165 na filmov\u00fdch plag\u00e1toch – av\u0161ak iba s\u00a0jedn\u00fdm \u201er\u201c v\u00a0priezvisku, \u010do ho \u00fadajne \u201edos\u0165 popudilo\u201c.<\/p>\n

Spolupr\u00e1cu so Salcem treba spomen\u00fa\u0165, lebo bola prv\u00e1, ale skuto\u010dn\u00e9 veci sa za\u010dali dia\u0165 a\u017e o\u00a0tri roky nesk\u00f4r, ke\u010f mlad\u00e9ho skladate\u013ea vyh\u013eadal re\u017eis\u00e9r Sergio Leone, \u017ee by ho r\u00e1d oslovil do svojho pripravovan\u00e9ho filmov\u00e9ho projektu. Skladate\u013e pozval re\u017eis\u00e9ra k\u00a0sebe domov, aby sa s\u00a0n\u00edm zozn\u00e1mil a ke\u010f sa ocitli vo\u010di sebe tv\u00e1rou v\u00a0tv\u00e1r, zistili, \u017ee s\u00fa spolu\u017eiaci zo z\u00e1kladnej \u0161koly – vyblednut\u00e1 triedna fotka, ktor\u00fa Ennio kdesi vykutral, to potvrdila \u010dierne na bielom. Tak sa zrodila sl\u00e1vna dvojka Leone – Morricone. U\u017e ich prv\u00fd spolo\u010dn\u00fd film Pre hrs\u0165 dol\u00e1rov definoval to, \u010domu sa v\u00a0dejin\u00e1ch kinematografie hovor\u00ed spaghetti western. Nov\u00fd filmov\u00fd \u017e\u00e1ner postupom rokov prer\u00e1stol v kult, hoci jeho n\u00e1zov spo\u010diatku zav\u00e1\u0148al poh\u0155dan\u00edm, s\u00a0ak\u00fdm na\u0148 pozerali klasick\u00ed filmov\u00ed tvorcovia. Dnes u\u017e nik nepochybuje, \u017ee spaghetti westerny patria do zlat\u00e9ho fondu svetovej kinematografie a\u00a0Sergio Leone je ich p\u00e1nom bohom a stvorite\u013eom. Ran\u00e9 talianske westerny, ktor\u00e9 sa namiesto americk\u00e9ho Divok\u00e9ho z\u00e1padu \u010di hollywoodskych \u0161t\u00fadi\u00ed nakr\u00facali na\u00a0\u0161irok\u00fdch pl\u00e1\u0148ach \u0161panielskej Kast\u00edlie, sa od t\u00fdch americk\u00fdch l\u00ed\u0161ili nielen lok\u00e1ciami. Leone predefinoval cel\u00fd \u017e\u00e1ner, vysmial sa moralizuj\u00facemu podt\u00f3nu klasick\u00fdch americk\u00fdch westernov, kde dobro v\u017edy v\u00ed\u0165azilo nad zlom, stavil na\u00a0satiru, ir\u00f3niu, ba a\u017e par\u00f3diu, pridal v\u00fddatn\u00fa porciu n\u00e1silia a\u00a0krutosti a\u00a0do centra deja postavil z\u00e1hadn\u00e9ho Mu\u017ea bez mena, pi\u0161to\u013en\u00edka, ktor\u00fd nie je ani dobr\u00fd, ani zl\u00fd, ktor\u00fd namiesto mor\u00e1lnych z\u00e1sad v\u017edy hr\u00e1 vo svoj prospech – napoly gangster, napoly hrdina. Nezn\u00e1my ml\u010danliv\u00fd cudzinec, ktor\u00e9ho ni\u010d nerozh\u00e1d\u017ee, s\u00a0klob\u00fakom stiahnut\u00fdm hlboko do \u010dela a\u00a0koltom prekliato n\u00edzko, cv\u00e1laj\u00faci po pra\u0161n\u00fdch cest\u00e1ch Nov\u00e9ho Mexika. Aby film p\u00f4sobil dojmom, \u017ee je americk\u00fd, jeho tvorcovia sa pode\u0148 podp\u00edsali anglicky znej\u00facimi pseudonymami: zo Sergia Leoneho sa stal Bob Robertson a\u00a0z\u00a0Ennia Morriconeho – Dan Savio. Akur\u00e1t mlad\u00fd (v\u00a0tom \u010dase e\u0161te celkom nezn\u00e1my) americk\u00fd herec Clint Eastwood vystupoval pod svoj\u00edm prav\u00fdm menom.<\/p>\n

Taliansky re\u017eis\u00e9r Giuliano Montaldo nesk\u00f4r povedal, \u017ee \u201eLeone a\u00a0Morricone nau\u010dili Ameri\u010danov, ako sa rob\u00ed western\u201c. A\u00a0obidvaja na to \u0161li \u00faplne inak. Po novom a\u00a0po svojom. Folkov\u00e1 hudba, ktor\u00e1 tradi\u010dne sprev\u00e1dzala americk\u00e9 westerny, bola Enniovi na m\u00edle vzdialen\u00e1 a\u00a0tak ako si Leone vymyslel nov\u00fdch westernov\u00fdch hrdinov, aj Morricone dal westernom nov\u00fd zvuk. Ennio spom\u00ednal, \u017ee karikat\u00farne spracovanie post\u00e1v ho povzbudilo, \u201eaby som do partit\u00fary vniesol zvl\u00e1\u0161tne zvuky, v\u010faka ktor\u00fdm postava mala charizmu, ak\u00fa chcel vyk\u00fazli\u0165 Leone\u201c. U\u017e v\u00a0prvom filme Pre hrs\u0165 dol\u00e1rov pou\u017eil elektrick\u00fa gitaru, to bolo absol\u00fatne n\u00f3vum. \u201eJej ostr\u00fd zvuk sa mi zdal dokonal\u00fd pre atmosf\u00e9ru filmu.\u201c A\u00a0k\u00a0tomu pr\u00e1skanie bi\u010dom, zvuky zvonov a\u00a0hlavne… To chyt\u013eav\u00e9 hv\u00edzdanie!<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Vtedy na z\u00e1pade<\/strong><\/p>\n

Aj druh\u00fd film z\u00a0tzv. Dol\u00e1rovej tril\u00f3gie za\u010d\u00edna z\u00a0dia\u013eky znej\u00facimi zvukmi hv\u00edzdaj\u00faceho mu\u017ea na koni. V\u00a0Pre hrs\u0165 dol\u00e1rov navy\u0161e Ennio hlb\u0161ie prepracoval rozl\u00ed\u0161enie post\u00e1v po hudobnej str\u00e1nke: pou\u017eil drumb\u013eu, tradi\u010dn\u00fd n\u00e1stroj krut\u00fdch sic\u00edlskych dej\u00edn, aby vykreslil drsn\u00fa str\u00e1nku tajomn\u00e9ho plukovn\u00edka Mortimera, Mu\u017ea bez mena sprev\u00e1dza flauta a\u00a0hv\u00edzdanie, zlo\u010dinca El India prezr\u00e1dza zvonenie vreckov\u00fdch hodiniek, ktor\u00e9 ho vracaj\u00fa do minulosti (jeho hriechov), ale vo filme zaznie aj za\u010diatok z Bachovej Toccaty a\u00a0fugy, ke\u010f El Indio zavra\u017ed\u00ed mu\u017ea, ktor\u00fd sa pred smr\u0165ou mus\u00ed pozera\u0165, ako zomiera jeho man\u017eelka a\u00a0mal\u00e1 dc\u00e9rka. \u201eTento ritu\u00e1l smrti dokonan\u00fd v\u00a0kostole ma presved\u010dil uch\u00fdli\u0165 sa k\u00a0cit\u00e1cii Bacha a\u00a0k\u00a0organu,\u201c objas\u0148uje skladate\u013e svoje pohn\u00fatky v\u00a0knihe rozhovorov Ennio Morricone: Chy\u0165 ten zvuk.<\/p>\n

Trojku Dol\u00e1rovej tril\u00f3gie Dobr\u00fd, zl\u00fd a\u00a0\u0161kared\u00fd otv\u00e1ra presl\u00e1ven\u00e9 a\u00a0\u010dasto opakovan\u00e9 \u010di napodob\u0148ovan\u00e9 \u201ezav\u00fdjanie kojota\u201c (okrem in\u00fdch ho pou\u017eil aj Quentin Tarantito v\u00a0Kill Bill 2.) Maestro k\u00a0tomu poznamen\u00e1va: \u201eLeone chcel odo m\u0148a v\u017edy hudbu s\u00a0chyt\u013eavou mel\u00f3diou, ktor\u00fa by si \u013eudia mohli pospevova\u0165.\u201c To sa mu podarilo aj v\u00a0pr\u00edpade Extasy of Gold, \u010fal\u0161ej nesmrte\u013enej skladby z\u00a0tohto filmu, ktor\u00fa naspievala Morriconeho dvorn\u00e1 s\u00f3listka, talianska spev\u00e1\u010dka Edda Dell’Orso. Skladate\u013e jej v spom\u00ednanej knihe vystr\u00fahal poklonu, ke\u010f sa vyslovil: \u201eKeby som ju nepoznal, pravdepodobne by som vo westernoch \u013eudsk\u00fd hlas nikdy nepou\u017eil.\u201c<\/p>\n

Film mal obrovsk\u00fd div\u00e1cky \u00faspech, po ktorom si Leoneho museli v\u0161imn\u00fa\u0165 aj \u201eseri\u00f3zni\u201c kritici, ktor\u00ed mu opatrne, aby sa nespreneverili dobr\u00e9mu vkusu, priznali ist\u00e9 filmov\u00e9 majstrovstvo, hoci s\u00a0d\u00f4vetkom, \u017ee \u017eiadne ve\u013ek\u00e9 umenie sa aj tak nekon\u00e1, ke\u010f\u017ee ide iba o spaghetti western. Leone dostal n\u00e1lepku re\u017eis\u00e9r westernov a\u00a0z\u00a0Morriconeho sa, ako inak, stal skladate\u013e westernov. Nesk\u00f4r priznal, \u017ee ho t\u00e1to n\u00e1lepka dos\u0165 desila.<\/p>\n

Leone chcel po Dol\u00e1rovej tril\u00f3gii s\u00a0westernmi nadobro sekn\u00fa\u0165, ale potom dostal z\u00a0hollywoodskej spolo\u010dnosti Paramount Pictures ponuku, ak\u00e1 sa neodmieta. Pr\u00e1cu s\u00a0re\u017eis\u00e9rom na dnes u\u017e legend\u00e1rnom Vtedy na Z\u00e1pade Ennio op\u00edsal ako \u201eabsol\u00fatne s\u00faznenie\u201c. \u00davodn\u00e1 sc\u00e9na ticha (ktor\u00e9 sa d\u00e1 priam kr\u00e1ja\u0165) patr\u00ed Leonemu. V\u00a0u\u017e citovanej knihe Chy\u0165 ten zvuk ju autor Alesandro de Rosa pripom\u00edna t\u00fdmito slovami: \u201eV tichu znie len vietor, ot\u00e1\u010daj\u00faci sa mlyn, otv\u00e1raj\u00faca sa z\u00e1vora, zvuk kriedy na tabuli, star\u00fd \u017eelezni\u010diar, zametaj\u00faca Indi\u00e1nka, traja mu\u017ei, \u010do na nie\u010do \u010dakaj\u00fa, telegraf, mucha, pr\u00edjazd vlaku…\u201c Morricone nastupuje a\u017e po desiatich min\u00fatach. Elektrick\u00e1 gitara (op\u00e4\u0165) znie ako \u201e\u017eiletka, ktor\u00e1 sa mus\u00ed zareza\u0165 do ucha posluch\u00e1\u010da\u201c. Mal\u00e1 harmonika v\u00a0\u00fastach Charlesa Bronsona sa postupne men\u00ed z\u00a0oby\u010dajn\u00e9ho n\u00e1stroja na symbol. Odplaty. Div\u00e1kom tuhne krv v\u00a0\u017eil\u00e1ch pri jej kv\u00edlivom zvuku. Hudba prerast\u00e1 obraz, \u201ezo sc\u00e9ny vedie myse\u013e tam, kam oko nedohliadne a\u00a0presahuje t\u00fdm to, \u010do je zjavn\u00e9\u201c. V\u00a0t\u00fdchto slov\u00e1ch je obsiahnut\u00fd cel\u00fd Morriconeho hudobn\u00fd manifest.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Majster r\u00f4znorod\u00fdch \u017e\u00e1nrov<\/strong><\/p>\n

U\u017e po\u010das komponovania hudby pre Dol\u00e1rov\u00fa tril\u00f3giu sa Ennio up\u00edsal \u010fal\u0161iemu filmov\u00e9mu projektu, sn\u00edmke Dravci a\u00a0vrabce, ktor\u00fa re\u017e\u00edroval Pier Paolo Pasolini, excentrick\u00fd homosexu\u00e1l, o\u00a0ktorom v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch u\u017e klebetil cel\u00fd R\u00edm. Ich spolupr\u00e1ca za\u010dala mal\u00fdm nedorozumen\u00edm. Pasolini si do svojich filmov v\u017edy vyberal klasick\u00fa hudbu, ve\u013ek\u00e9 diela najm\u00e4 Mozarta a\u00a0Bacha, p\u00f4vodn\u00fa filmov\u00fa hudbu takmer nepou\u017e\u00edval a ke\u010f sa stretli, odovzdal Enniovi zoznam skladieb, ktor\u00e9 by pripadali do \u00favahy a\u00a0po\u017eiadal o\u00a0ich \u00fapravu. \u201eAsi sme sa zle pochopili,\u201c namietol Morricone so slovami, \u017ee on ako skladate\u013e sa nehodl\u00e1 realizova\u0165 len \u00fapravou u\u017e existuj\u00facej hudby. Spolupr\u00e1ca, ktor\u00e1 e\u0161te ani neza\u010dala, mohla v\u00a0tom momente skon\u010di\u0165, ale na po\u010dudovanie Pasolini ani nemukol. Povedal len: \u201eDobre. Robte, ako chcete.\u201c Nechal Enniovi vo\u013en\u00fa ruku a\u00a0tak to bolo pri v\u0161etk\u00fdch ostatn\u00fdch filmoch, ktor\u00e9 spolu urobili, vr\u00e1tane \u0161kandal\u00f3zneho Decameronu a\u00a0tie\u017e 120 dn\u00ed Sodomy, v\u00a0ktorom re\u017eis\u00e9r pritvrdil do takej miery, \u017ee kin\u00e1 mali z\u00e1kaz tento \u201ebrut\u00e1lny, perverzn\u00fd, zvr\u00e1ten\u00fd, sadistick\u00fd\u201c film premieta\u0165. Enniovi uviazli v\u00a0pam\u00e4ti najm\u00e4 sc\u00e9ny hltania fek\u00e1li\u00ed a z\u00a0premi\u00e9ry odch\u00e1dzal otrasen\u00fd rovnako ako publikum – toti\u017e a\u017e tam po prv\u00fd raz videl film cel\u00fd. Ke\u010f pracoval na hudbe, Passolini mu v\u00a0stri\u017eni p\u00fa\u0161\u0165al len vybran\u00e9 sc\u00e9ny, skladate\u013e to v\u0161ak nikdy nebral ako podraz. Pr\u00e1ve naopak, pod\u013ea neho sa Pasolini s\u00e1m za niektor\u00e9 z\u00e1bery hanbil a\u00a0ako citliv\u00fd \u010dlovek chcel svojho kolegu ochr\u00e1ni\u0165. \u201eFilm nato\u010dil, aby \u0161okoval div\u00e1kov, nie m\u0148a.\u201c<\/p>\n

Nasledovali \u010fal\u0161ie spolupr\u00e1ce s\u00a0talianskymi re\u017eis\u00e9rmi zvu\u010dn\u00fdch mien – Gillo Pontecorvo, Vittorio De Seta \u010di Damiano Damiani, ktor\u00ed Eniovi otv\u00e1rali dvere do sveta r\u00f4znych \u017e\u00e1nrov. P\u00edsal partit\u00fary k detekt\u00edvkam, thrillerom, sci-fi, vojnov\u00fdm \u010di historick\u00fdm sn\u00edmkam. Roz\u0161iroval svoj hudobn\u00fd jazyk, zauj\u00edmal ho \u201eka\u017ed\u00fd \u017e\u00e1ner, lebo som mohol zaka\u017ed\u00fdm obohati\u0165 svoje hudobn\u00e9 myslenie\u201c.<\/p>\n

 <\/p>\n

Skladate\u013e s chamele\u00f3nskym talentom<\/strong><\/p>\n

S Giulianom Montaldom nakr\u00fatil viac ne\u017e tucet filmov, vr\u00e1tane politickej af\u00e9ry Sacco a\u00a0Vanzetti (o dvoch talianskych pris\u0165ahovalcoch obvinen\u00fdch z\u00a0l\u00fape\u017ee a\u00a0vra\u017edy,\u00a0popraven\u00fdch sk\u00f4r na z\u00e1klade xenof\u00f3bie ako presved\u010div\u00fdch d\u00f4kazov), ku ktorej zlo\u017eil dve skladby pre sl\u00e1vnu americk\u00fa pesni\u010dk\u00e1rku a\u00a0aktivistku Joan Baez. Z\u00a0Here’s To You, iba \u0161tvorver\u0161ovej balady spievanej st\u00e1le dokola, sa stala hymna slobody sedemdesiatych rokov. Na margo obsahu filmu sa Ennio vyjadril jednozna\u010dne: \u201eBolo to dielo, ktor\u00e9 odsudzovalo netoleranciu a\u00a0nespravodlivos\u0165, ktor\u00e9 plynuli z\u00a0predsudkov, \u010do s\u00fa t\u00e9my odjak\u017eiva bl\u00edzke m\u00f4jmu srdcu. Som hrd\u00fd, \u017ee som poskytol hudbu a\u00a0svoj umeleck\u00fd pr\u00ednos filmom, ako bol tento.\u201c Rovnak\u00e9 pocity v\u00a0\u0148om vzbudzovala spolupr\u00e1ca s\u00a0Bernardom Bertoluccim, ktor\u00e9ho pova\u017eoval za jedn\u00e9ho z\u00a0najlep\u0161\u00edch talianskych re\u017eis\u00e9rov v\u00a0hist\u00f3rii, \u010dloveka ve\u013ek\u00fdch my\u0161lienok humanizmu a\u00a0tvorcu hlbokomyse\u013en\u00fdch filmov\u00fdch obrazov. Bertolucci mu srde\u010dn\u00fd kompliment vr\u00e1til, ke\u010f vyzdvihol jeho \u201echamele\u00f3nsky talent, ktor\u00fd mu umo\u017e\u0148oval prisp\u00f4sobi\u0165 sa v\u0161emo\u017en\u00fdm kontextom\u201c. Ich men\u00e1 sa spolo\u010dne ocitli v\u00a0titulkoch piatich filmov a\u00a0maestro do smrti \u013eutoval, \u017ee sa ako skladate\u013e nepodp\u00edsal pod Bertolucciho ve\u013ekofilm Posledn\u00fd cis\u00e1r (rovnako ako nieko\u013eko rokov predt\u00fdm sa mu nepodarilo uvo\u013eni\u0165 pre Mechanick\u00fd pomaran\u010d re\u017eis\u00e9ra Stanleyho Kubricka).<\/p>\n

S\u00a0o\u00a0gener\u00e1ciu mlad\u0161\u00edm talianskym re\u017eis\u00e9rom Giuseppem Tornatorem spolupracoval na jeden\u00e1stich filmoch, medzi ktor\u00fdmi nech\u00fdbali ani tak\u00e9 poklady ako Malena \u010di Najvy\u0161\u0161ia ponuka. Rozohral s\u00a0n\u00edm spolupr\u00e1cu, ktor\u00fa \u00faspe\u0161ne uviedol do praxe Sergio Leone. Pri nakr\u00facan\u00ed filmu Dobr\u00fd, zl\u00fd a\u00a0\u0161kared\u00fd dostal Leone n\u00e1pad p\u00fa\u0161\u0165a\u0165 hudbu hercom priamo na p\u013eace, \u010do napr\u00edklad Clint Eastwood ve\u013emi oce\u0148oval. Aj Claudia Cardinale vystupovala z\u00a0vlaku vo filme Vtedy na z\u00e1pade za zvukov Morriconeho hudby. Leone od nej dokonca vy\u017eadoval, aby hudobn\u00e9mu tempu prisp\u00f4sobila svoje pohyby a\u00a0to ist\u00e9 platilo aj pre pohyb kamery. To bola v\u0161ak sk\u00f4r v\u00fdnimka, be\u017ene platilo, \u017ee na skladate\u013ea a\u00a0jeho hudbu pri\u0161iel rad a\u017e vo fin\u00e1le, ke\u010f bol film kompletne hotov\u00fd, v\u00a0lep\u0161om pr\u00edpade sa pr\u00e1ve dokon\u010doval v\u00a0stri\u017eni. Ten druh\u00fd sp\u00f4sob, pre skladate\u013ea ove\u013ea pr\u00ed\u0165a\u017elivej\u0161\u00ed, ke\u010f sa hudba rod\u00ed u\u017e zo scen\u00e1ra, popr\u00edpade vznik\u00e1 po\u010das tvoriv\u00fdch deb\u00e1t s\u00a0re\u017eis\u00e9rom, okrem Leoneho vyzn\u00e1val hlavne Tornatore. Hoci Morriconemu \u013eudia \u010dasto vravievali, \u017ee najkraj\u0161iu hudbu zlo\u017eil pre filmy Sergia Leoneho, on s\u00a0t\u00fdm nes\u00fahlasil. Tajomstvo \u00faspechu jeho hudby v\u00a0spaghetti westernoch vraj tkvie v\u00a0tom, \u017ee \u201eSergio v\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0in\u00fdmi re\u017eis\u00e9rmi nech\u00e1val hudbe v\u00e4\u010d\u0161\u00ed priestor, pova\u017eoval ju za nosn\u00fa \u0161trukt\u00faru niektor\u00fdch pas\u00e1\u017e\u00ed\u201c. To ist\u00e9 sa t\u00fdkalo aj Tornatoreho.<\/p>\n

 <\/p>\n

Vidie\u0165 na\u017eivo Claudiu Cardinale<\/strong><\/p>\n

V\u00a0rozhovoroch s\u00a0hudobn\u00edkom Alessandrom De Rosom Morricone odhalil mnoh\u00e9 tajn\u00e9 z\u00e1kutia svojej tvorivej dielne. Mal r\u00e1d, ke\u010f hudba vo filme prich\u00e1dza potichu, ke\u010f je spo\u010diatku nepostrehnute\u013en\u00e1 a\u00a0pomaly naber\u00e1 na sile, \u201eje tam pr\u00edtomn\u00e1, ale e\u0161te nehovor\u00ed ni\u010d o\u00a0tom, \u010do pr\u00edde\u201c. Pri ka\u017edom filme sa sna\u017eil porozumie\u0165 psychol\u00f3gii post\u00e1v, na\u010drie\u0165 do ich vn\u00fatra. S\u00e1m to pekne vyjadril, ke\u010f povedal: \u201eNed\u00e1 sa o\u00a0obrazy oprie\u0165 povrchn\u00fdm sp\u00f4sobom, treba ich premeni\u0165 na\u00a0prame\u0148.\u201c Aj ke\u010f hudba film iba sprev\u00e1dza, mus\u00ed by\u0165 nap\u00edsan\u00e1 tak (a to bolo Morriconeho celo\u017eivotn\u00e9 kr\u00e9do), \u201eaby dok\u00e1zala st\u00e1\u0165 na vlastn\u00fdch noh\u00e1ch a\u00a0obh\u00e1ji\u0165 svoju existenciu aj bez pr\u00edtomnosti obrazov, ktor\u00e9 podopiera… V\u00a0tom som v\u017edy videl v\u00fdzvu – nap\u00edsa\u0165 hudbu tak, aby bola auton\u00f3mna, vyjadrovala moje myslenie a\u00a0z\u00e1rove\u0148 prehlbovala hodnotu obrazov v\u00a0s\u00falade s\u00a0n\u00e1padmi re\u017eis\u00e9ra.\u201c A\u00a0re\u017eis\u00e9ri? T\u00ed si rovnako ako fascinuj\u00faci talent v\u00e1\u017eili i Morriconeho neskuto\u010dn\u00fa \u00a0prisp\u00f4sobivos\u0165. Jeho \u010fal\u0161ie kr\u00e9do toti\u017e znelo: Nikdy sa neh\u00e1daj s\u00a0re\u017eis\u00e9rom. Ak sa vyskytn\u00fa nezhody, rad\u0161ej cho\u010f od toho. Re\u017eis\u00e9r je \u201ep\u00e1nom filmu\u201c.<\/p>\n

Na p\u013eaci ho v\u0161ak nebolo vidie\u0165 takmer nikdy. Nechodil na nakr\u00facanie ani Leoneov\u00fdch filmov, v\u00fdnimku spravil len pri westerne Vtedy na z\u00e1pade, aj\u00a0to len preto, lebo chcel na vlastn\u00e9 o\u010di vidie\u0165 kr\u00e1snu Claudiu Cardinale.<\/p>\n

Takmer v\u017edy hudbu k\u00a0filmu skladal vo\u00a0zbesilom tempe, niekedy mu na to musel sta\u010di\u0165 iba t\u00fd\u017ede\u0148, lebo na\u00a0ten \u010fal\u0161\u00ed u\u017e bola napl\u00e1novan\u00e1 premi\u00e9ra. Nesk\u00f4r, ke\u010f si u\u017e bol vedom\u00fd vlastnej ceny, po\u017eadoval ako deadline aspo\u0148 mesiac. A\u00a0od ist\u00e9ho \u010dasu si za\u010dal str\u00e1\u017ei\u0165 honor\u00e1re. Po \u00faspechu Dol\u00e1rovej tril\u00f3gie ho oslovovali na spolupr\u00e1cu mnoh\u00ed americk\u00ed re\u017eis\u00e9ri ako Don Siegel, Terrence Malick \u010di John Carpenter. Aj ke\u010f koncom 70. rokov Morriconeho hviezda prudko st\u00fapala, \u00a0jeho honor\u00e1re v\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0t\u00fdmi, ktor\u00e9 brali americk\u00ed skladatelia, boli polovi\u010dn\u00e9. Nes\u0165a\u017eoval sa, iba obmedzil spolupr\u00e1cu za oce\u00e1nom. A\u00a0potom v\u00a0roku 1985 prik\u00fdvol na Misiu, britsko-franc\u00fazsky historick\u00fd film o\u00a0jezuitoch, ktor\u00ed pri\u0161li za\u010diatkom 18. storo\u010dia do Ju\u017enej Ameriky \u0161\u00edri\u0165 slovo bo\u017eie.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>And the Oscar goes to… <\/strong><\/p>\n

Ke\u010f si v\u00a0roku 1986 zo sl\u00e1vnostn\u00e9ho ceremoni\u00e1lu ude\u013eovania Oscarov zlat\u00fa so\u0161ku odn\u00e1\u0161al muzikant Herbie Hanckok (za hudbu k\u00a0filmu Okolo polnoci), medzi filmov\u00fdmi fan\u00fa\u0161ikmi to vrelo, dokonca aj \u017eiv\u00e9 obecenstvo v\u00a0s\u00e1le vyjadrovalo nespokojnos\u0165 jemn\u00fdm \u0161omran\u00edm. V\u0161etci toti\u017e \u010dakali, \u017ee Oscara dostane Ennio za Misiu, ve\u010f aj tak\u00e1 autorita hudobn\u00e9ho sveta ako skladate\u013e Hans Zimmer rozhodnutie Akad\u00e9mie ozna\u010dila za \u201enepochopite\u013en\u00e9\u201c. Nu\u017e, maestro mal na Oscarov, jednoducho, smolu. U\u017e prv\u00e1 nomin\u00e1cia za film Nebesk\u00e9 dni pri\u0161la pomerne neskoro, v\u00a0roku 1979. Druh\u00e1 v\u00a0porad\u00ed nasledovala Misia, tretiu z\u00edskal rok na to za\u00a0film Nepodplatite\u013en\u00ed re\u017eis\u00e9ra Briana De Palmu, \u0161tvrt\u00e1, op\u00e4\u0165 nepremenen\u00e1 \u0161anca, sa datuje do roku 1991 za hudbu k\u00a0filmu Bugsy od Warrena Beattyho a\u00a0p\u00e4ticu nomin\u00e1ci\u00ed uzatv\u00e1ra Malena z\u00a0roku 2001 od Tornatoreho. \u00c0\u00a0propos, Malena, t\u00e1 patrila k maestrov\u00fdm\u00a0ob\u013e\u00faben\u00fdm filmom, lebo \u201eko\u013ekokr\u00e1t v\u00a0minulosti, a\u00a0deje sa to i\u00a0dnes, bola \u017eena v\u00a0maskul\u00ednnej spolo\u010dnosti diskriminovan\u00e1… S\u00a0t\u00fdmto n\u00e1zorom sa nem\u00f4\u017eem stoto\u017eni\u0165,\u201c zd\u00f4raznil skladate\u013e.<\/p>\n

Ale sp\u00e4\u0165 k\u00a0Misii a\u00a0jej priam \u201eposv\u00e4tnej\u201c hudbe. Alessandro De Rosa, autor Morriconeho biografie pripom\u00edna, \u017ee skladba On Earth as It Is in Heaven zarobila jeho tvorcom viac ne\u017e samotn\u00fd film. \u010eal\u0161ia mimoriadne \u00faspe\u0161n\u00e1 skladba Gabriel’s Oboe sa do\u010dkala r\u00f4znych interpret\u00e1ci\u00ed (v Po\u013esku dokonca aj ako najhranej\u0161ia hudba na svadb\u00e1ch) a\u00a0aj t\u00e1 pod n\u00e1zvom Falls prekro\u010dila hranice filmu, pri\u010dom sa\u00a0objavila v\u00a0r\u00f4znych in\u00fdch kult\u00farnych kontextoch. Morricone sa nazd\u00e1va, \u017ee popularita skladieb z\u00a0Misie pr\u00fd\u0161ti z\u00a0toho, \u017ee s\u00fa \u201epln\u00e9 ask\u00e9zy a\u00a0spirituality, mor\u00e1lnych a\u00a0symbolick\u00fdch v\u00fdznamov\u201c. \u017de hudba dok\u00e1\u017ee otv\u00e1ra\u0165 srdcia a sp\u00e1ja\u0165 r\u00f4zne kult\u00fary, dokazuje aj sc\u00e9na z filmu, ke\u010f otec Gabriel (v podan\u00ed Jeremyho Ironsa) hr\u00e1 priam nebesky kr\u00e1snu mel\u00f3diu na hoboji, ktor\u00e1 indi\u00e1nov z\u00a0kme\u0148a Guaran\u00ed pri\u0165ahuje tak mocne, \u017ee mu nedok\u00e1\u017eu ubl\u00ed\u017ei\u0165…<\/p>\n

Zlo\u017ei\u0165 filmov\u00fa hudbu k\u00a0Misii mal p\u00f4vodne Leonard Bernstein, ten znamenal pre producentov prv\u00fa vo\u013ebu. Americk\u00e9ho skladate\u013ea v\u0161ak v\u00a0tom \u010dase zamestn\u00e1val \u00a0in\u00fd hudobn\u00fd projekt, tak sk\u00fasili oslovi\u0165 Morriconeho. Ale ten sa do Misie nijako nehrnul, prv\u00fd zostrih filmu ho v\u0161ak dojal k\u00a0slz\u00e1m. Ponuku na zlo\u017eenie hudby potom prijal pln\u00fd pochybnost\u00ed, b\u00e1l sa, aby film neskazil. Napokon vytvoril soundtrack preniknut\u00fd to\u013ekou spiritualitou, l\u00e1skou a\u00a0priam bo\u017eou pokorou, \u017ee ho na zoznam odpor\u00fa\u010dan\u00fdch skladieb ofici\u00e1lne zaradila i\u00a0katol\u00edcka cirkev. Maestro to videl tak, \u017ee hudbou k\u00a0filmu oplatil bohu talent, ktor\u00fd do neho vlo\u017eil. Oscara za Misiu v\u0161ak nez\u00edskal a\u00a0skladate\u013e otvorene prizn\u00e1val, \u017ee ho to neprestalo mrzie\u0165 ani po rokoch.<\/p>\n

 <\/p>\n

Osudov\u00fd Tarantino<\/strong><\/p>\n

Prv\u00e9ho Oscara mu Akad\u00e9mia udelila za celo\u017eivotn\u00e9 dielo v\u00a0roku 2007, po vy\u0161e p\u00e4\u0165desiatich rokoch vo fachu. So\u0161ku Enniovi odovzd\u00e1val Clint Eastowood, ktor\u00fd mu aj tlmo\u010dil, ke\u010f\u017ee Morricone sa nikdy nenau\u010dil po anglicky (\u201eKo\u013ekokr\u00e1t som sa kv\u00f4li tomu c\u00edtil naozaj nepr\u00edjemne!\u201c) K\u00a0Eastwoodovi ako re\u017eis\u00e9rovi sa vyjadril, \u017ee nakr\u00faca n\u00e1dhern\u00e9 filmy, ktor\u00e9 sa v\u0161ak bud\u00fa musie\u0165 zaob\u00eds\u0165 bez jeho hudby, hoci ponuku od Eastwooda dostal. A nie raz. \u201eNec\u00edtil som sa na to robi\u0165 hudbu pre niekoho, kto hral v\u00a0Sergiov\u00fdch filmoch – pripadalo mi to ako zrada n\u00e1\u0161ho priate\u013estva.\u201c<\/p>\n

A\u00a0potom pri\u0161iel rok 2015 a\u00a0do Enniovho \u017eivota vtrhol Quentin Tarantino a\u00a0jeho Osem hrozn\u00fdch. T\u00ed 87-ro\u010dn\u00e9mu klasikovi kone\u010dne prihrali skuto\u010dn\u00e9ho Oscara. Tarantinov v\u00a0porad\u00ed dvan\u00e1sty (a zatia\u013e predposledn\u00fd) film bol prv\u00fd, v\u00a0ktorom re\u017eis\u00e9r privolil na p\u00f4vodn\u00fa hudbu. Dovtedy preva\u017ene siahal po u\u017e existuj\u00facich dielach, viacer\u00e9 star\u0161ie Morriconeho skladby namixoval do filmov Kill Bill, Nehanebn\u00ed bastardi \u010di Divok\u00fd Django. Skladate\u013e priznal, \u017ee aj ke\u010f ho trochu desilo to mno\u017estvo krvi v\u00a0Tarantinov\u00fdch filmoch, pravdou je, \u017ee ml\u00e1de\u017e sa zozn\u00e1mila s\u00a0jeho hudbou pr\u00e1ve prostredn\u00edctvom Quentinov\u00fdch filmov. P\u00f4vodn\u00fa hudbu pre Osem hrozn\u00fdch nahr\u00e1val v\u00a0Prahe, r\u00e1d spolupracoval s\u00a0\u010cesk\u00fdm n\u00e1rodn\u00fdm symfonick\u00fdm orchestrom. Mimochodom, oboch Oscarov Morricone venoval svojej Marii.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Sita<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v zimnom dvoj\u010d\u00edsle MIAU (2020)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Na ot\u00e1zku, ko\u013eko filmov odmietol, odpoved\u00e1: \u201eNajmenej to\u013eko, ko\u013eko som ich urobil.\u201c Ob\u010das mu sta\u010dila iba h\u0155stka n\u00f4t a vyk\u00fazlil nezabudnute\u013en\u00e9 mel\u00f3die. Ke\u010f za\u010dal od roku 2001 so svojou filmovou hudbou koncertova\u0165 po celom svete, vypred\u00e1val \u0161tadi\u00f3ny ako Rolling Stones. \u010c\u00edro\u010dist\u00fd Riman, maestro Ennio Morricone, ktor\u00fd hudbu k\u00a0filmom pozdvihol na piedest\u00e1l ve\u013ek\u00e9ho umenia…   […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":8478,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[10,91],"tags":[],"class_list":["post-8477","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-muz","category-zima-2020"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8477","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8477"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8477\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8482,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8477\/revisions\/8482"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/8478"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8477"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8477"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8477"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}