\u00a0<\/strong><\/p>\n Venuje sa umeleck\u00fdm a \u00faradn\u00fdm prekladom aj prekladom marketingov\u00fdch textov z\u00a0a\u00a0do \u0161kandin\u00e1vskych jazykov. \u017dije v\u00a0n\u00f3rskom Osle, kde pracuje aj ako konzultantka v pracovnej agent\u00fare Jobzone.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Moja cesta k\u00a0jazykom a\u00a0prekladaniu:<\/strong> Od mali\u010dka ma to prirodzene \u0165ahalo k jazykom. U\u017e ako die\u0165a som si zaobstarala u\u010debnicu nem\u010diny a vo vo\u013enom \u010dase sa venovala tvorbe glos\u00e1ru, napriek tomu, \u017ee na \u0161kole som sa nem\u010dinu neu\u010dila. Moja mamina okrem in\u00e9ho aj tlmo\u010dila, jazykov\u00e9 nad\u0161enie som zrejme zdedila po nej. Vy\u0161tudovala som gymn\u00e1zium so zameran\u00edm na franc\u00faz\u0161tinu, na univerzite som si v\u0161ak spont\u00e1nne vybrala \u0161t\u00fadium \u0161v\u00e9d\u010diny a\u00a0angli\u010dtiny. \u0160v\u00e9d\u010dina bola pre m\u0148a ve\u013emi exotick\u00e1. Umeleck\u00e9 preklady ma ve\u013emi bavili u\u017e po\u010das \u0161t\u00fadia. Po dokon\u010den\u00ed bakal\u00e1rskeho stup\u0148a som sa pres\u0165ahovala do \u0160v\u00e9dska a vtedy pri\u0161la aj prv\u00e1 ponuka na preklad s\u00e9rie o komis\u00e1rovi Wallanderovi od H. Mankella, Nevidite\u013en\u00fd m\u00far<\/em>. Prich\u00e1dzali \u010fal\u0161ie ponuky, najm\u00e4 na preklady detekt\u00edvok, ktor\u00fdmi je \u0160kandin\u00e1via presl\u00e1ven\u00e1, no postupne ma oslovili aj vydavate\u013estv\u00e1 Absynt a Ikar a na\u010drela som do r\u00f4znych \u017e\u00e1nrov. Ako \u0161kandinavistka som si pomerne r\u00fdchlo osvojila aj n\u00f3rsky a d\u00e1nsky jazyk, z\u00a0ktor\u00fdch preklad\u00e1m tie\u017e. Prelo\u017eila som 21 kn\u00edh, v\u0161etky popri pr\u00e1ci na pln\u00fd \u00fav\u00e4zok.<\/p>\n Jeden z\u00a0tis\u00edcich: <\/strong>Po p\u00e1r rokoch vo \u0160v\u00e9dsku som sa pres\u0165ahovala do N\u00f3rska, a\u00a0tak som sa s\u00fastredila na n\u00f3r\u010dinu. So \u0161v\u00e9d\u010dinou je ve\u013emi podobn\u00e1, \u010do prin\u00e1\u0161a aj \u00faskalia a \u010dlovek sa neraz dostane do humornej situ\u00e1cie, napr\u00edklad slovo rolig <\/em>po n\u00f3rsky znamen\u00e1 pokojn\u00fd<\/em>, no vo \u0161v\u00e9d\u010dine z\u00e1bavn\u00fd<\/em>. S\u00a0n\u00f3r\u010dinou som dokonale z\u017eit\u00e1, milujem jej mel\u00f3diu, priamos\u0165 a\u00a0jednoduchos\u0165. N\u00f3ri si tykaj\u00fa, teda ak sa pr\u00e1ve nerozpr\u00e1vate s kr\u00e1\u013eovskou rodinou, v e-mailoch nepou\u017e\u00edvaj\u00fa tituly a oslovuj\u00fa sa krstn\u00fdm menom (aj riadite\u013eovi firmy nap\u00ed\u0161ete Hei, \u00d8yvind<\/em>, teda Ahoj, \u00d8yvind<\/em>). Je to ve\u013emi oslobodzuj\u00face a m\u00e1m pocit, \u017ee to prispieva k rovnopr\u00e1vnosti na pracovisku. O N\u00f3roch sa vrav\u00ed, \u017ee s\u00fa introvertn\u00ed a zdr\u017eanlivej\u0161\u00ed, je na tom postaven\u00fdch aj mnoho vtipov, no moji zn\u00e1mi s\u00fa komunikat\u00edvni, zvedav\u00ed a\u00a0ve\u013emi priate\u013esk\u00ed.<\/p>\n Jazykov\u00e9 laskonky<\/strong>: <\/strong>Pre m\u0148a s\u00fa to v\u00fdrazy na hranici neprelo\u017eite\u013enosti. Utepils <\/em>– doslova \u201epivo vonku\u201c, skr\u00fdva ob\u013e\u00faben\u00fd fenom\u00e9n da\u0165 si pivko<\/em> na slnku, napr\u00edklad na terase re\u0161taur\u00e1cie. Pekn\u00e9 po\u010dasie je v\u00a0N\u00f3rsku pomerne vz\u00e1cne, patri\u010dne si to u\u017e\u00edvaj\u00fa. Dugnad<\/em>, \u201ebrig\u00e1da\u201c, je susedsk\u00e1 aktivita, pri ktorej v\u0161etci obyvatelia domu vykonaj\u00fa \u00fadr\u017ebov\u00e9 pr\u00e1ce na dome a dvore, po\u010d\u00edta sa s ka\u017ed\u00e9ho \u00fa\u010das\u0165ou, s\u00fa\u010das\u0165ou je aj pod\u00e1vanie vafl\u00ed, k\u00e1vy a p\u00e1rkov. Pou\u017e\u00edva sa aj prenesene, n\u00f3rska vl\u00e1da teraz vyz\u00fdva cel\u00fd n\u00e1rod na dugnad<\/em> – dobrovo\u013en\u00fd pr\u00edspevok jednotlivca v podobe zodpovedn\u00e9ho spr\u00e1vania a dodr\u017eiavania opatren\u00ed v\u00a0\u010dase korony. Harry <\/em>je p\u00f4vodne popul\u00e1rne mu\u017esk\u00e9 meno, z\u00a0ktor\u00e9ho sa \u010dasom stalo synonymum menej vzdelan\u00e9ho, jednoduch\u0161ieho \u010dloveka, sedliaka, ktor\u00fd h\u013ead\u00ed na vlastn\u00e9 z\u00e1ujmy. Asi najzn\u00e1mej\u0161\u00ed v\u00fdskyt je tzv. Harrytur<\/em> – vycestovanie za lacn\u00fdmi n\u00e1kupmi do \u0160v\u00e9dska, \u010do mnoh\u00ed pova\u017euj\u00fa za egoistick\u00e9 spr\u00e1vanie, ktor\u00e9 \u0161kod\u00ed miestnej ekonomike.<\/p>\n N\u00f3rske Vianoce: <\/strong>N\u00f3ri tr\u00e1via Vianoce pri strom\u010deku v kruhu najbli\u017e\u0161\u00edch. K predviano\u010dn\u00e9mu \u010dasu patria aj firemn\u00e9 posedenia, kde nesmie ch\u00fdba\u0165 ob\u013e\u00faben\u00fd destil\u00e1t zo zemiakov akevitt<\/em>. S Vianocami sa v\u0161ak nesp\u00e1ja kapor, ob\u013e\u00faben\u00fdmi jedlami s\u00fa ribbe<\/em>, teda pe\u010den\u00e9 brav\u010dov\u00e9 rebr\u00e1, pinnekj\u00f8tt\u00a0<\/em>(su\u0161en\u00e9 alebo \u00faden\u00e9 jah\u0148acie rebr\u00e1 nalo\u017een\u00e9 v soli) \u010di risengrynsgr\u00f8t<\/em>, sladk\u00e1 ry\u017eov\u00e1 ka\u0161a so \u0161koricou a cukrom. Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee v N\u00f3rsku na \u0160tedr\u00fd ve\u010der premietaj\u00fa Tri orie\u0161ky pre Popolu\u0161ku, av\u0161ak s dabingom v podobe mu\u017esk\u00e9ho hlasu, ktor\u00fd \u010d\u00edta v\u0161etky postavy.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Preklad\u00e1 izraelsk\u00fa literat\u00faru, najm\u00e4 pre vydavate\u013estvo Artforum. Vy\u0161e 15 rokov pracovala v \u017didovskom m\u00fazeu v\u00a0Prahe, venuje sa aj v\u00fdu\u010dbe ivrit – modernej hebrej\u010diny.<\/p>\n <\/p>\n Moja cesta k jazykom a prekladaniu:<\/strong> Poch\u00e1dzam z\u00a0Ko\u0161\u00edc, z rodiny s ma\u010farsk\u00fdmi a rus\u00ednskymi kore\u0148mi. \u017dia\u013e, ani jeden z t\u00fdchto jazykov neovl\u00e1dam, ale multikult\u00farne prostredie ma ovplyvnilo u\u017e v detstve. Vyr\u00e1stla som za totality a ke\u010f\u017ee \u010das\u0165 rodiny bola \u017eidovsk\u00e1, mali sme ju roztr\u00fasen\u00fa po celom svete – v Izraeli, Kanade \u010di Z\u00e1padnom Nemecku. Na z\u00e1kladnej \u0161kole som mala povinn\u00fa ru\u0161tinu, pridala sa angli\u010dtina a\u00a0po p\u00e1de totality aj nem\u010dina. Ke\u010f som sa po maturite nedostala na univerzitu, odi\u0161la som na rok do Izraela, kde som sa u\u010dila ivrit a spoznala izraelsk\u00fd \u0161t\u00fdl \u017eivota, ktor\u00fd mi ve\u013emi u\u010daroval. U\u017e po\u010das \u0161t\u00fadia hebraistiky sme mali prekladate\u013esk\u00e9 semin\u00e1re, potom som vyu\u010dovala ivrit vo ve\u010dern\u00fdch kurzoch pre dospel\u00fdch. V\u00fdukou jazyka som si za\u010dala uvedomova\u0165 d\u00f4le\u017eitos\u0165 prekladu a r\u00f4znych kult\u00farnych kontextov. Nesk\u00f4r ma oslovilo vydavate\u013estvo Artforum s ponukou prelo\u017ei\u0165 poviedky Etgara Kereta<\/em>, \u010do bola \u00fa\u017easn\u00e1 sk\u00fasenos\u0165. Jeho poviedky s\u00fa kratu\u010dk\u00e9, humorn\u00e9, postmodern\u00e9 a\u017e surre\u00e1lne, a to mi ve\u013emi sadlo.<\/p>\n Jeden z\u00a0tis\u00edcich:<\/strong> Hebrej\u010dinu som si ob\u013e\u00fabila po svojom prvom ro\u010dnom pobyte v Izraeli, ktor\u00fd som str\u00e1vila v kibuci a potom ako babysitterka. Izrael je n\u00e1dhern\u00e1 krajina, ve\u013emi ma nadchli tamoj\u0161\u00ed \u013eudia, srde\u010dn\u00ed, otvoren\u00ed, prekypuj\u00faci energiou a optimizmom a pr\u00edslove\u010dnou \u201echucpe\u201c, takou zdravou a\u00b4la ju\u017eanskou drzos\u0165ou. Izraelsk\u00e1 mentalita je osobit\u00e1, obsiahne starobyl\u00fa \u017eidovsk\u00fa m\u00fadros\u0165, vzdelanos\u0165, kult\u00faru, humor, ale aj sk\u00fasenosti holokaustu, ktor\u00e9 s\u00fa neust\u00e1le pod povrchom. Izrael je multikult\u00farny modern\u00fd startupov\u00fd hi-tech \u0161t\u00e1t, \u010do ve\u013emi dobre ilustruje pr\u00e1ve ivrit ako univerz\u00e1lny jazyk pre v\u0161etk\u00fdch \u017eidovsk\u00fdch pris\u0165ahovalcov.<\/p>\n Autori, ktor\u00fdch preklad\u00e1m: <\/strong>Moja srdcov\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165 s\u00fa poviedky Etgara Kereta (Zrazu klope ktosi na dvere, Sedem dobr\u00fdch rokov, Osem percent ni\u010doho)<\/em>. Je nesmierne vtipn\u00fd a dok\u00e1\u017ee vypointova\u0165 pr\u00edbeh v kratu\u010dkom texte, hoc aj na pol str\u00e1nky. Pritom s\u00fa to pr\u00edbehy \u010dasto \u201epritiahnut\u00e9 za vlasy\u201c, ale z\u00a0be\u017en\u00e9ho \u017eivota. \u010eal\u0161\u00ed m\u00f4j ob\u013e\u00fabenec je David Grossman (Vojde k\u00f4\u0148 do baru, \u017dena, ktor\u00e1 utek\u00e1 pred spr\u00e1vou<\/em>), m\u00e1 ve\u013emi prec\u00edzny, bohat\u00fd jazyk a aj ke\u010f p\u00ed\u0161e o v\u00e1\u017enych t\u00e9mach, m\u00e1 svojsk\u00fd humor. Zauj\u00edmaj\u00fa ho medzi\u013eudsk\u00e9 vz\u0165ahy a nastavuje zrkadlo izraelskej spolo\u010dnosti. Grossmanov jazyk je mnohovrstevn\u00fd, pln\u00fd slovn\u00fdch hra\u010diek a ob\u010das aj biblick\u00fdch odkazov. Grossmanovi ve\u013emi z\u00e1le\u017e\u00ed na prekladoch jeho kn\u00edh a tie\u017e vz\u0165ahoch s prekladate\u013emi, preto pravidelne organizuje semin\u00e1re, kde sa stretneme prekladatelia z cel\u00e9ho sveta a pracujeme na jeho knihe, ktor\u00fa n\u00e1m pred\u010d\u00edta a komentuje.<\/p>\n Izraelsk\u00e9 Vianoce:<\/strong> V Izraeli sa sl\u00e1via Vianoce u kres\u0165anov a Chanuka u \u017didov. Chanuka je Sviatkom svetiel, v ka\u017edej dom\u00e1cnosti je 9-ramenn\u00fd svietnik chanukija <\/em>a ka\u017ed\u00fd de\u0148 sa zapa\u013euje jedna svie\u010dka, k\u00fdm nehoria v\u0161etky. Pripom\u00edna sa v\u00ed\u0165azstvo \u017didov v Makabejskom povstan\u00ed a z\u00e1zrak spojen\u00fd so znovu zasv\u00e4ten\u00edm jeruzalemsk\u00e9ho Chr\u00e1mu pred vy\u0161e 2100 rokmi. Jedia sa tradi\u010dn\u00e9 jedl\u00e1, deti dost\u00e1vaj\u00fa mal\u00e9 dar\u010deky, cen\u00ed sa charita a hraj\u00fa sa hry, napr\u00edklad drejdl. V Izraeli sa sl\u00e1via aj Vianoce, tak\u00e9 multi-kulti mesto je napr\u00edklad Haifa, kde ich sl\u00e1via hlavne izraelsk\u00ed Arabi – kres\u0165ania. Aj v decembri je tam teplo, viano\u010dn\u00e9 strom\u010deky \u017eiaria na pozad\u00ed s pl\u00e1\u017eou. U n\u00e1s v rodine sl\u00e1vime oboje, tak\u017ee popri viano\u010dnom strom\u010deku zapa\u013eujeme aj chanukiju <\/em>a m\u00e1me to tak\u00e9 ekumenick\u00e9. Pln\u00e9 svetla.<\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/simona-rehak.jpg\")
<\/a>Simona Reh\u00e1k (30)<\/strong><\/p>\n<\/a>Silvia Singerov\u00e1 (44)<\/strong><\/p>\n