<\/p>\n
\u010c\u00edm obohatil ducha Vianoc: <\/strong>Strom\u010dekom so svie\u010dkami a dar\u010dekmi na \u0160tedr\u00fd de\u0148.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n \u017divot pred z\u00e1zrakom<\/strong><\/p>\n Bez debaty je ve\u013ekou postavou cirkevnej hist\u00f3rie. Mu\u017e, ktor\u00fd stoj\u00ed za slovkom \u201ereform\u00e1cia\u201c, sa v\u0161ak na duchovn\u00fa dr\u00e1hu spo\u010diatku v\u00f4bec nepl\u00e1noval vybra\u0165. \u00c1no, vyrastal pod veden\u00edm zbo\u017enej matky Margaret, ustavi\u010dne ponorenej do\u00a0modlitieb a takisto aj bohabojn\u00e9ho otca Hansa, ale inak to tatko ban\u00edk so synom videl ve\u013emi prakticky: viera je fajn, ale nejak\u00fd fortie\u013e treba ma\u0165. Mal\u00fd Martin aj so z\u00e1stupom s\u00farodencov sa odmali\u010dka u\u010dil obraca\u0165 okolo domu, nosi\u0165 drevo, rozklada\u0165 ohe\u0148. Ke\u010f otec doma v\u00a0Eislebene urobil tak trochu kari\u00e9rny skok a\u00a0z\u00a0bane sa vy\u0161vihol na \u010dlena mestskej rady, za\u010dal amb\u00edcie v\u0161tepova\u0165 najstar\u0161iemu synovi. V\u00a0\u0161trn\u00e1stich poslal Martina do \u0161koly v Magdeburgu, ktor\u00e1 sa zameriavala predov\u0161etk\u00fdm na vtedaj\u0161ie \u201etrivium\u201c: gramatika, r\u00e9torika, logika – ide\u00e1lne predpoklady pre bud\u00faceho pr\u00e1vnika, ktor\u00fdm sa syn na \u017eelanie otca mal sta\u0165. Martin \u0161kolu z\u00a0du\u0161e nen\u00e1videl. Ustavi\u010dne bez pe\u0148az\u00ed, prakticky nepretr\u017eite hladn\u00fd, chodieval spieva\u0165 od dver\u00ed k\u00a0dver\u00e1m \u201epre s\u00fasto chleba\u201c a\u00a0cel\u00e9 toto obdobie nesk\u00f4r prirovnal k\u00a0o\u010distcu. Hoci na otcovo \u017eelanie nesk\u00f4r za\u010dal \u0161tudova\u0165 pr\u00e1vo na univerzite v\u00a0Erfurte, nemalo to dlh\u00e9 trvanie. Ke\u010f sa v\u00a0j\u00fali 1505 vracal s\u00a0priate\u013eom z\u00a0univerzity, prekvapila ich b\u00farka. Pr\u00edbeh je pre\u0161pikovan\u00fd bleskami, ktor\u00e9 \u0161\u013eahali napravo, na\u013eavo, a\u017e sa pod\u013ea historky mlad\u00fd mu\u017e vrhol na zem so slovami: \u201eSv\u00e4t\u00e1 Anna, pom\u00f4\u017e mi a\u00a0stanem sa mn\u00edchom!\u201c Martina obloha u\u0161etrila, zato priate\u013e dostal pln\u00fd z\u00e1sah. Martinovi, ktor\u00e9ho to neust\u00e1le viac ako k\u00a0pr\u00e1vu \u0165ahalo k\u00a0Bohu, nebolo viac treba. Na ve\u013ek\u00fa nev\u00f4\u013eu otca pustil paragrafy k\u00a0vode a vst\u00fapil do jednej z\u00a0najpr\u00edsnej\u0161\u00edch rehol\u00ed, augustini\u00e1nskeho r\u00e1du v\u00a0Erfurte. Stal sa z\u00a0neho k\u0148az, ktor\u00fd brojil proti odpustkom, rozp\u00fatal reforma\u010dn\u00e9 hnutie, dok\u00e1zal vies\u0165 univerzitn\u00e9 di\u0161puty aj p\u00edsa\u0165 katechizmy pre prost\u00fd \u013eud, sklada\u0165 piesne, preklada\u0165 Bibliu a…\u00a0ozdobi\u0165 viano\u010dn\u00fd strom\u010dek tak, ako nikto pred n\u00edm.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden Martin, ktor\u00fd si na Vianoce \u0161um zimn\u00e9ho lesa u\u017e\u00edval… Ke\u010f\u017ee ale bol u\u017e d\u00e1vno dospel\u00fd a\u00a0doma na\u0148 \u010dakal k\u0155de\u013e vyum\u00fdvan\u00fdch a\u00a0sviato\u010dne vyobliekan\u00fdch det\u00ed, nebol \u010das na pr\u00edli\u0161n\u00e9 rozj\u00edmanie, akur\u00e1t tak pozbera\u0165 drevo na ohe\u0148 a\u00a0hajde sp\u00e4\u0165 do chalupy. Martin mal v\u0161ak hlavu pln\u00fa k\u00e1zne, ktorou chcel v\u00a0ten ve\u010der pote\u0161i\u0165 svoje ove\u010dky a\u00a0cestou sp\u00e4\u0165 sa v tmavn\u00facom\u00a0lese trochu zamotal. K\u00a0tomu sovie h\u00fakanie, potenci\u00e1lny stret s\u00a0div\u00fdm zviera\u0165om, nebolo, veru, Martinovi Lutherovi v\u0161etko jedno. Ke\u010f v\u0161ak zdvihol hlavu, cez tmav\u00e9 kon\u00e1re jedl\u00ed uvidel mihotaj\u00face sa svetielka. Rovesn\u00edk Mikul\u00e1\u0161a Kopernika v\u010faka po\u013esk\u00e9mu u\u010dencovi u\u017e \u010do-to tu\u0161il o\u00a0no\u010dnej oblohe, tak\u017ee sa v\u00a0duchu po\u010fakoval hviezdnym lamp\u00e1\u0161ikom za ich pomoc: \u201eSvetl\u00e1 z\u00a0neba, sprev\u00e1dzajte ma a\u00a0ute\u0161ujte, tak ako hviezda viedla M\u00fadrych mu\u017eov do stajne po\u010das prv\u00fdch Vianoc,\u201c hovoril si \u00fadajne po\u010das trm\u00e1cania tmav\u00fdm lesom – aspo\u0148 tak sa to traduje st\u00e1ro\u010diami. Domov kr\u00e1\u010dal s\u00a0pocitom, \u017ee by tento \u010darovn\u00fd moment (svetielka prebleskuj\u00face pomedzi vetvi\u010dky) r\u00e1d vyk\u00fazlil aj doma, \u017eene a\u00a0de\u0165om. Na\u0161iel mali\u010dk\u00fa jedli\u010dku, odrezal ju, priniesol nepozorovane do \u201epar\u00e1dnej\u201c izby, posadil do malej n\u00e1doby na st\u00f4l. Na stole st\u00e1l aj svietnik so svie\u010dkami. Luther ich vytiahol, pripevnil na vetvi\u010dky a\u00a0zap\u00e1lil. (Praktick\u00e1 str\u00e1nka pripevnenia, ke\u010f\u017ee vetvi\u010dkov\u00e9 dr\u017eiaky na svie\u010dky neexistovali, ost\u00e1va nedorie\u0161enou z\u00e1hadou.) Rodina bola z\u00a0tejto dekor\u00e1cie unesen\u00e1, ke\u010f\u017ee strom\u010deky, ak sa v\u00f4bec nejak\u00e9 na Vianoce vtedy vyskytovali, sa ve\u0161ali dolu hlavou zo stropu a\u00a0boli \u00faplne bez ozd\u00f4b. Strom\u010dek so svie\u010dkami p\u00f4sobil vskutku z\u00e1zra\u010dne. A\u00a0mo\u017eno je to op\u00e4tovne len liter\u00e1rne prikr\u00e1\u0161lenie skuto\u010dnosti spred piatich storo\u010d\u00ed, ale ako v kni\u017eke o Lutherovi ur\u010denej de\u0165om nap\u00edsala americk\u00e1 autorka Suzanne Lieurance, ve\u013ek\u00fd reform\u00e1tor mal zrazu jasno: \u201ePri strom\u010deku s\u00a0blikaj\u00facimi svie\u010dkami si Martin Luther uvedomil t\u00e9mu svojej viano\u010dnej k\u00e1zne: Bo\u017eie svetlo svieti v\u00a0najtemnej\u0161ej noci pre v\u0161etk\u00fdch, ale niekedy mus\u00edme vzhliadnu\u0165, aby sme ho videli.\u201c<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Hans Greiner (1550 – 1609)<\/strong><\/p>\n \u010c\u00edm obohatil viano\u010dn\u00fa atmosf\u00e9ru:<\/strong> Sklen\u00fdmi gu\u013eami.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n \u017divot pred z\u00e1zrakom<\/strong><\/p>\n Keby sme si dnes ozdobovali viano\u010dn\u00fd strom\u010dek ako na\u0161i predkovia pred nieko\u013ek\u00fdmi storo\u010diami, zrejme by sa mu najv\u00fdsti\u017enej\u0161ie hodilo pomenovanie \u201eekologick\u00fd\u201c. Mal\u00e1 jedli\u010dka z lesa, ktor\u00e1 neprecestovala stovky kilometrov za z\u00e1kazn\u00edkom – a\u00a0predov\u0161etk\u00fdm, ani\u00a0\u0161tipka \u017eiadneho zbyto\u010dn\u00e9ho bud\u00faceho odpadu: na kon\u00e1rikoch zavesen\u00e9 orechy, \u010derven\u00e9 jab\u013a\u010dka, \u0161i\u0161ky. Po odstrojen\u00ed sa v\u0161etko zjedlo, pr\u00edpadne, ako samotn\u00fd strom\u010dek, skon\u010dilo v\u00a0kozube. Potom sa v\u0161ak na sc\u00e9ne objavila rodina Greinerovcov a\u00a0ajh\u013ea, u\u017e ich tu m\u00e1me! Sklen\u00e9 \u010da\u010dky-ma\u010dky, za ktor\u00fdmi sa svet ide pomin\u00fa\u0165… E\u0161te\u017ee tieto \u00fachvatn\u00e9 nov\u00e9 ozdoby kedysi ani z\u010faleka nepodliehali m\u00f3dnym trendom a\u00a0\u013eudia si s\u00a0jednou kolekciou vysta\u010dili po cel\u00fd \u017eivot, ak ich, pravda, zvl\u00e1dli neporozb\u00edja\u0165. Prv\u00fdm v\u00a0hist\u00f3rii zaznamenan\u00fdm nosite\u013eom presl\u00e1ven\u00e9ho mena Greiner bol kl\u00e1\u0161torn\u00fd skl\u00e1rsky majster Peter Greiner, naroden\u00fd okolo roku 1415 v\u00a0nemeckom Nassachu. Pokra\u010dovate\u013eom remesla bol jeho syn, takisto Peter a\u00a0Petrov syn Hans Greiner I. Pr\u00e1ve ten na jar roku 1525 v\u00a0Dur\u00ednsku zalo\u017eil skl\u00e1rne Langenbach. Po desiatkach rokov greinerovsk\u00e9 skl\u00e1rske umenie zvidite\u013enil jeden z\u00a0rodov\u00fdch potomkov – Hans Greiner IV. Tento skl\u00e1rsky majster, naroden\u00fd v\u00a0roku 1550, mal aj umeleckej\u0161ie predstavy o\u00a0pr\u00e1ci so sklom, ako iba sklen\u00e9 tabule \u010di banky pre alchymistov. A\u00a0rozhodol sa ich realizova\u0165.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n P\u00edsal sa rok 1590, ke\u010f sa Hans spolu s Christophom M\u00fcllerom pustili do stavby novej skl\u00e1rskej huty. Mala sl\u00fa\u017ei\u0165 na jemnej\u0161iu, vycibrenej\u0161iu skl\u00e1rsku pr\u00e1cu. \u010cosi sa v\u0161ak domrvilo v\u00a0komunik\u00e1cii s\u00a0\u00faradmi (veru, u\u017e pred st\u00e1ro\u010diami vedeli podaktor\u00ed \u00faradn\u00edci pekne otravova\u0165 \u017eivot) a\u00a0z\u00a0v\u00fdroby v\u00a0hute nebolo ni\u010d. Muselo prejs\u0165 e\u0161te zop\u00e1r rokov, aby sa dielo podarilo. 10. janu\u00e1ra 1597 dostal Hans dedi\u010dn\u00e9 l\u00e9no na p\u00f4du v\u00a0dedinke Lauscha, zn\u00e1mej svoj\u00edm potokom s\u00a0\u010distu\u010dkou vodou, ktor\u00e1 sa ve\u013emi hodila na v\u00fdrobu skl\u00e1rskych produktov. Postavil tu hutu a\u00a0za\u010dal nap\u013a\u0148a\u0165 svoj sen: f\u00faka\u0165 zo skla r\u00f4zne tvary pre rados\u0165 a kr\u00e1su. Iste\u017ee, prihodili sa aj po\u010diato\u010dn\u00e9 nepodarky, ale Hans dok\u00e1zal sklo r\u00fdchlo skroti\u0165 a\u00a0z\u00a0jeho skl\u00e1rskej dielne za\u010dali vych\u00e1dza\u0165 mil\u00e9 mal\u00e9 \u201ezbyto\u010dnosti\u201c – sklen\u00e9 orie\u0161ky, gule, kor\u00e1lky, mal\u00e9 misky. V\u0161etko popri tradi\u010dnej skl\u00e1rskej v\u00fdrobe, preto\u017ee z\u00a0nie\u010doho \u017ei\u0165 treba, v\u0161ak\u017ee. Miestnym sa Hansove drobnosti p\u00e1\u010dili a\u00a0ob\u010das, najm\u00e4 pred sviatkami, si dopriali k\u00fapu nejakej veci\u010dky, ktor\u00e1 s\u00edce nebola v\u00f4bec praktick\u00e1, ale pekne sa na \u0148u pozeralo. Obvykle si ich ukladali na police alebo do ko\u0161\u00edkov a\u00a0kochali sa ich prieh\u013eadnou kr\u00e1sou. Trvalo v\u0161ak e\u0161te dva a\u00a0pol storo\u010dia, k\u00fdm si u\u017e x-t\u00fd Hans Greiner – prapotomok zakladate\u013ea skl\u00e1rn\u00ed v\u00a0Lauschi – uvedomil, \u017ee sklen\u00e9 drobnosti by sa ur\u010dite kr\u00e1sne vyn\u00edmali aj na viano\u010dnom strom\u010deku. Sklen\u00e9 orechy \u010di ovocie teda zvn\u00fatra pri f\u00fakan\u00ed okr\u00e1\u0161lil zmesou dusi\u010dnanu strieborn\u00e9ho a\u00a0cukrovej vody, pridal h\u00e1\u010dik na zavesenie a\u00a0trblietav\u00fd sklen\u00fd z\u00e1zrak bol na svete. Hne\u010f najbli\u017e\u0161ie Vianoce sa viano\u010dn\u00e9 gule dostali a\u017e na anglick\u00fd kr\u00e1\u013eovsk\u00fd viano\u010dn\u00fd strom\u010dek, o\u00a0\u010dom hne\u010f p\u00edsali aj noviny: \u201eKr\u00e1\u013eovsk\u00fd strom ozdoben\u00fd sklen\u00fdmi gu\u013eami z\u00a0rodnej krajiny princa Alberta\u201c – hl\u00e1sali titulky k\u00a0ilustr\u00e1cii v\u00a0novin\u00e1ch. Po takejto reklame \u0161li v\u00a0Brit\u00e1nii sklen\u00e9 gule na dra\u010dku. A \u010dasom\u00a0sa dokot\u00fa\u013eali aj za ve\u013ek\u00fa ml\u00e1ku. Ke\u010f sa v\u00a0roku 1880 jeden nemeck\u00fd obchodn\u00fd cestuj\u00faci zastavil v \u201ecentovom\u201c obchode v\u00a0Lancasteri v Pennsylv\u00e1nii a\u00a0ukazoval majite\u013eovi Frankovi Woolworthovi sklen\u00e9 ozdoby z\u00a0Nemecka, Frank neomdlieval od nad\u0161enia: pova\u017eoval ich len za \u010da\u010dky. Napriek tomu ich vzal s\u00a0dohodou, \u017ee sa\u00a0bu\u010f predaj\u00fa, alebo si ich obchodn\u00fd cestuj\u00faci vezme sp\u00e4\u0165. A\u00a0\u010do sa nestalo? Ozdoby zmizli z\u00a0obchodu za jedin\u00fd de\u0148. Viano\u010dn\u00e9 gule z\u00a0malej nemeckej dediny dobyli Ameriku! A\u00a0samotn\u00fd Woolworth sa postaral o\u00a0ich roz\u0161\u00edrenie, ke\u010f\u017ee sa z\u00a0neho vyk\u013eul \u0161ikovn\u00fd zakladate\u013e obrovskej siete jednotkov\u00fdch obchodov, ktor\u00fd hne\u010f pochopil, \u017ee sklen\u00e9 ozdoby p\u00f4jdu rok \u010do rok na dra\u010dku.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n \u010c\u00edm obohatil Vianoce<\/strong>:<\/strong> Viano\u010dn\u00fdmi poh\u013eadnicami.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n \u017divot pred z\u00e1zrakom<\/strong><\/p>\n V\u00a0\u010dase sviatkov by sme nemali zab\u00fada\u0165 na na\u0161ich bl\u00edzkych. No ve\u010f \u00e1no, sta\u010d\u00ed vy\u0165uka\u0165 \u201e\u0160\u0165astn\u00e9 a\u00a0vesel\u00e9\u201c, klikn\u00fa\u0165 na \u201eodosla\u0165 v\u0161etk\u00fdm\u201c a\u00a0je to. P\u00e1r sek\u00fand. Dev\u00e4tn\u00e1ste storo\u010die v\u0161ak tak\u00fdmto z\u00e1zra\u010dn\u00fdm tla\u010didlom nedisponovalo, ani \u017eiadne pred n\u00edm, a\u00a0pribli\u017ene do svojej polovice si muselo vysta\u010di\u0165 s\u00a0perom, h\u00e1rkami papierov a\u00a0ochotou \u013eud\u00ed sadn\u00fa\u0165 si na zadok a\u00a0pre\u017ei\u0165 nieko\u013eko ve\u010derov zhrben\u00ed nad p\u00edsac\u00edm stolom. Toti\u017e ke\u010f sa u\u017e raz p\u00edsal list, a\u00a0je jedno \u010di v\u00a0lete, alebo pred Vianocami, p\u00edsal sa poriadne. M\u00ed\u0148a\u0165 papier na jednu vetu sviato\u010dn\u00e9ho pozdravu by bol trestuhodn\u00fd rozmar. Tak\u017ee sa vypisovalo, prepisovalo, odpisovalo, posielalo v\u0161etk\u00fdm pr\u00edbuzn\u00fdm… a\u017e k\u00fdm si jeden umelecky c\u00edtiaci \u00faradn\u00edk nepovedal, \u017ee by to mohlo \u00eds\u0165 inak. Henry Cole bol v\u00f4bec mu\u017e s\u00a0otvorenou mys\u013eou: prispel k\u00a0moderniz\u00e1cii britsk\u00e9ho po\u0161tov\u00e9ho syst\u00e9mu, ke\u010f sa v\u00a0roku 1839 podie\u013eal na zaveden\u00ed univerz\u00e1lnej po\u0161tovej zn\u00e1mky, riadil v\u00fdstavbu Albert Hall a\u00a0usilovne si skr\u00e1\u0161\u013eoval mimopracovn\u00fd \u017eivot – viedol obchod s\u00a0umen\u00edm, ktor\u00fd sa \u0161pecializoval na dekorat\u00edvne predmety pre dom\u00e1cnos\u0165. Pod pseudonymom Felix Summerly dokonca p\u00edsal kni\u017eky pre deti. A\u00a0mo\u017eno aj preto, \u017ee p\u00edsania mal v\u00a0\u017eivote pomerne dos\u0165, rok \u010do rok sa musel tak trochu n\u00fati\u0165 do viano\u010dnej kore\u0161pondencie. Neost\u00e1valo mu teda ni\u010d in\u00e9, iba vyduma\u0165, ako cel\u00fd ka\u017edoro\u010dn\u00fd proces s\u00a0posielan\u00edm pozdravov zjednodu\u0161i\u0165.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Je celkom be\u017en\u00e9, \u017ee umelci viano\u010dn\u00e9 skladby nahr\u00e1vaj\u00fa uprostred leta a\u00a0nie\u010do podobn\u00e9 platilo aj pre Henryho Colea. Ktovie pre\u010do mu v\u00a0m\u00e1ji 1843 namiesto radosti z\u00a0pu\u010diacej pr\u00edrody chodili po rozume trampoty s\u00a0p\u00edsan\u00edm decembrov\u00fdch listov. Mo\u017eno pr\u00e1ve preto, \u017ee t\u00e1to tort\u00fara bola e\u0161te \u010faleko a\u00a0na stole ho nestra\u0161ili \u010dakaj\u00face pr\u00e1zdne h\u00e1rky, zrazu sa v\u00a0uvo\u013enenej mysli objavila Ona: jednoduch\u00e1 karta s\u00a0viano\u010dn\u00fdm mot\u00edvom a\u00a0predtla\u010den\u00fdm vin\u0161om. Bolo to \u00faplne prost\u00e9, ba\u00a0geni\u00e1lne. Dostal n\u00e1pad, akur\u00e1t si netr\u00fafol ho aj zrealizova\u0165. Oslovil teda umelca Johna Callcotta Horsleyho a\u00a0poveril ho zdanlivo jednoduchou \u00falohou: vytvori\u0165 v\u0161eobecne zrozumite\u013en\u00fa ilustr\u00e1ciu, z\u00a0ktorej bude ka\u017ed\u00e9mu jasn\u00e9, \u010do zn\u00e1zor\u0148uje. Callcott sa pustil do pr\u00e1ce a\u00a0v\u00a0decembri pri\u0161iel s\u00a0prototypom prvej viano\u010dnej poh\u013eadnice. Veci nabrali sp\u00e1d, z\u00a0litografickej tla\u010diarne vy\u0161lo 2.050 kusov, z\u00a0ktor\u00fdch \u010das\u0165 ru\u010dne vyfarbil profesion\u00e1lny maliar a\u00a0\u0161up s\u00a0nimi k\u00a0z\u00e1kazn\u00edkom. Cole ich v\u00a0tom roku pred\u00e1val vo svojom obchode a\u00a0rozhodne sa z\u00a0nich nestali viano\u010dn\u00e9 le\u017eiaky. Jeden mimoriadne vy\u0165a\u017een\u00fd p\u00e1n doktor si ich hne\u010f na prv\u00fd \u0161up zobral p\u00e4\u0165desiat a\u00a0na druh\u00fd de\u0148 sa pri\u0161iel Colemu po\u010fakova\u0165 za tento z\u00e1zrak, ktor\u00fd ho zbavil no\u010dnej mory z\u00a0vypisovania listov. Prv\u00e1 viano\u010dn\u00e1 poh\u013eadnica bola vskutku nev\u00eddan\u00e1 inov\u00e1cia: karti\u010dka s\u00a0ilustr\u00e1ciou, \u0161tandardn\u00fdm \u017eelan\u00edm \u201eA Merry Christmas And A\u00a0Happy New Year To You\u201c a\u00a0riadkami pre adresu odosielate\u013ea aj adres\u00e1ta. Hutn\u00e9, stru\u010dn\u00e9, v\u00fdsti\u017en\u00e9. Hoci s\u00a0tou v\u00fdsti\u017enos\u0165ou to nebolo a\u017e tak v\u00a0poriadku. Ilustr\u00e1tor Horsley vytvoril kresbu z\u00a0troch panelov: \u013eav\u00fd a prav\u00fd boli po\u0148at\u00e9 charitat\u00edvne – chudobn\u00ed tam dost\u00e1vaj\u00fa jedlo a\u00a0\u0161aty. To bolo v\u00a0s\u00falade s\u00a0dobr\u00fdmi mravmi. Do stredu v\u0161ak Horsley umiestnil \u0161\u0165astn\u00fa rodinku, ktor\u00e1 nesedela pod jagav\u00fdm strom\u010dekom, ani sa nete\u0161ila z\u00a0dar\u010dekov – rodinka si pri stole pop\u00edjala zo \u0161iestich poh\u00e1rov v\u00edna. A\u00a0jeden, akoby sa nechumelilo, prid\u0155\u017ea matka pri \u00fastach mal\u00e9ho diev\u010datka! Obhajcovia striedmosti boli pob\u00faren\u00ed: sme vari n\u00e1rod pijanov?! Toto m\u00e1 vystihova\u0165 na\u0161e viano\u010dn\u00e9 zm\u00fd\u0161\u013eanie? Coleov viano\u010dn\u00fd vyn\u00e1lez sa teda nezaobi\u0161iel bez kritiky, ale to ni\u010d nezmenilo na skuto\u010dnosti, \u017ee \u013eu\u010fom sa poh\u013eadnice p\u00e1\u010dili a\u00a0bez probl\u00e9mov sa predali nielen lacnej\u0161ie \u010diernobiele, ale aj farebn\u00e9 kusy, ktor\u00e9 st\u00e1li cel\u00fd \u0161iling – v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch pomerne ve\u013ek\u00e1 suma. O\u00a0masovej v\u00fdrobe v\u0161ak e\u0161te nieko\u013eko rokov nemohla by\u0165 re\u010d. Poh\u013eadnice si s\u00edce r\u00fdchlo ob\u013e\u00fabila kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 rodina, ktor\u00e1 sa na nich ka\u017ed\u00fd rok nech\u00e1vala sviato\u010dne portr\u00e9tova\u0165 a\u00a0boli to prv\u00e9 \u201eofici\u00e1lne\u201c viano\u010dn\u00e9 poh\u013eadnice na svete, ale do \u0161irok\u00e9ho povedomia sa tieto pozdravy dostali a\u017e od roku 1855, ke\u010f sa v\u00a0novin\u00e1ch za\u010dali objavova\u0165 ich reklamy.<\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/Martin_Luther_by_Cranach-restoration.jpg\")
<\/a>Martin Luther<\/strong> (1483 – 1546)<\/strong><\/p>\n<\/a>Lutherov viano\u010dn\u00fd z\u00e1zrak<\/strong><\/p>\n<\/a>Greinerov viano\u010dn\u00fd z\u00e1zrak<\/strong><\/p>\n<\/a>Henry Cole (1808 – 1882) <\/strong><\/p>\n<\/a>Coleov viano\u010dn\u00fd z\u00e1zrak <\/strong><\/p>\n